Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej
veci žalobcu: Urbár Trstená, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Osadská 678, 028 01 Trstená, IČO:
30 232 996, právne zastúpený spoločnosťou: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice
slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor

opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08
Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-18/2019-Ma zo dňa 03.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor rozhodnutím sp. zn. C
11/2019 zo dňa 31.10.2019 rozhodol vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie

pozemkov v k. ú. E., ktorý bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor pod
číslom C 10/2018 zo dňa 28.12.2018, ktoré sa stalo právoplatným dňa 14.01.2019 a bolo zapísané do
katastra nehnuteľností dňa 26.03.2019, podľa § 7 ods. 6 tak, že nemení údaje schváleného registra
v katastrálnom území E. a nezapisuje Dodatky č. 1/2004 a č. 1/2010 na list vlastníctva č. XXXX.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17.06.2019 bola doručená námietka po zápise diela ROEP v
katastrálnom území E., a to že neboli zapísané dodatky "Dodatok č. 1/2004“ k Dohode

č. l o vydaní majetku Urbár Trstená, pozem. spol. v katastrálnom území E. o zrušení nájmu zo dňa
7.2.1992 k parcela číslo 1153 les o výmere 147.070 m2 a parcela číslo 1298/4 les o výmere 34.936 m2.
Ďalej predmetom námietky bolo to, že nebol zapísaný Dodatok č. 1/2010 o odovzdaní nehnuteľnosti
a ukončení nájomného vzťahu zo zákona § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Z. z. v znení neskorších
predpisov k parcela číslo KN-E č. 14041, 14072, KN-C č. 15030/1, KN-C 15028 o výmere 303.100 m2
Les v katastrálnom území v Trstenej bol vrátený 100% vlastníkom „Dohodou č.1“ zo dňa 7.2.1992 z
čoho vyplýva skutočnosť že parcely musia byť vedené na LV XXXX. Vlastníci - podielnici Urbáru Trstená

sú evidovaní v dedičských konaniach v jednotlivých vložkách a LV ako položka „ZO spoločného lesa a
pasienky zapísané na strane A vložky č. 133 majetkovej podstaty“, nakoľko aj nový plán hospodárskych
opatrení na roky 2015-2024 uvádza na uvedené pozemky ako vlastníka Urbár Trstená.
OkresnýúradTvrdošín,katastrálnyodborvykonalšetrenieadospelknasledovnýmzáverom.Nazáklade
listín Dohoda č. 1 zo dňa 07.02.1992, Dodatok č. 1/2004 zo dňa 10.03.2004, Dodatok č. 1/2010 zo
dňa 26.02.2010 nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, pretože sa nejedná o listiny na prevod

vlastníckeho práva, ale len o vydanie majetku za účelom hospodárenia na ňom. Listiny Dohoda č.
1, Dodatok č. 1/2004, Dodatok č. 1/2010 zároveň nie sú spôsobilé na zápis do KN z dôvodu, že
nevychádzajú z údajov katastra nehnuteľností. V Dohode č. l zo dňa 07.02.1992 boli predmetom vydaniapozemky s parcelným číslom: 14041, 13766, 13947/1, 13949/1, 13950/1, 13614/2, 13614/1, 11736,
11737, 11749, 9453/9/1, 10764/1, 10764/2, 4922, 4925, 4928, 4927, 4923, 4924, 5053. Ďalej uviedol,
že predmetom registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP") boli len časti pozemkov -

pozemnoknižných (ďalej len „PKN") parciel, ktoré sa graficky neprekrývali s parcelami registra C-KN (ku
ktorým bolo na liste vlastníctva zapísané vlastníctvo na 100%), ktoré neboli predmetom ROEP. Pôvodná
PKNparcelač.14041bolazapísanávpozemnoknižnejvložke(ďalejlen"PKV")č.l33katastrálneúzemie
(ďalej len "k. ú.") E., časť o výmere 498.244 m2 bola vyvlastnená pod Oravskú priehradu na základe
listiny Rozhodnutie č. Výst/239/1956-Tr. zo dňa 14.09.1956. Zhotoviteľ zapracoval do diela ROEP k.ú. E.

vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst/239/1956-Tr. a vytvoril pozemky, parcely určeného operátu (ďalej len
„UO")číslo:14041/100,14041/200,14041/300,14041/400.14041/500.Častipozemkuvyvlastnenejpod
Oravskú priehradu priradil parcelné čísla 14041/ 100, 14041/300, 14041/400, 14041/500, kde zápisom
(listiny Rozhodnutie č. C 10/2018 zo dňa 28.12.2018) schváleného diela ROEP k. ú. E. boli E-KN
parcely č. 14041/100, 14041/300 a 14041/400 zapísané na vlastníka Slovenská republika v správe
Slovenský vodohospodársky podnik, a E-KN parcela č. 14041/500 na vlastníka Slovenská republika v

správe Lesy SR. Zápisom schváleného diela ROEP k.ú. E. bola E-KN parcela č. 14041/200 (tá časť z
pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 14041, ktorá nebola vyvlastnená pod Oravskú priehradu) zapísaná
v prospech podielových spoluvlastníkov Urbár Trstená, pozemkové spoločenstvo. Zápisom schváleného
diela ROEP k. ú. E. boli E-KN parcely:
č. 13766, č. 13947/1, 13949/1, 13950/1, 13614/2, 11736, 11737, 11749, 10764/l, 10764/2, 4922, 4925,

4928, 4927, 4923, 4924, 5053 zapísané v prospech podielových spoluvlastníkov Urbáru Trstená,
pozemkového spoločenstva na liste vlastníctva (ďalej len "LV") č. XXXX k. ú. E. č. 13614/1, 9453/100
zapísané v prospech podielových spoluvlastníkov Urbáru Trstená, pozemkového spoločenstva na LV
č. XXXX k.ú. E., č. 9453/200, 9453/300 zapísané v prospech vlastníka Poľnohospodárske družstvo
Trsteník na LV č. XXXX k.ú. E.. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že Dodatok č. 1/2004 zo dňa

10.03.2004 (ktorý bol dodatkom k Dohode č. 1 zo dňa 07.02.1992) sa týkal C-KN parciel č. 1153
a 1298/4 evidovaných na evidenčnom liste č. 3. Evidenčný list bol doklad, v ktorom boli zapísané
všetky nehnuteľnosti v užívaní toho istého užívateľa (držiteľa, nájomcu, správcu), preto nie je možné
odvodzovať vlastnícke právo k daným pozemkom z evidenčného listu. Pozemky C-KN par. č. 1153
a 1298/4 nie sú zapísané na žiadnom liste vlastníctva, sú zapísané len evidenčne, pretože neboli

vysporiadané majetkovoprávne vzťahy k pozemkom, z ktorých boli tieto C-KN parcely vytvorené.
Dodatok č. 1/2010 zo dňa 26.02.2010 sa týkal pozemkov par. č. 14041, 14042. Časť pozemku parcelné
číslo 14041 o výmere 498.244 m2 bola vyvlastnená pod Oravskú priehradu. Pozemok parcela č.
14042 bol celý vyvlastnený pod Oravskú priehradu v roku 1957. Výkup alebo vyvlastnenie jednotlivých
pozemkov pod Oravskú priehradu je zapísané v Parcelnom protokole k.ú. E., kde zápis do tohto

protokolu bol obnovený v roku 1935 na základe zamerania rozsiahlych zmien. Pozemky C-KN par. č.
15030/1 a 15028 nie sú zapísané na žiadnom liste vlastníctva. sú zapísané len evidenčne, pretože neboli
vysporiadané majetkovoprávne vzťahy k pozemkom, z ktorých boli tieto C-KN parcely vytvorené. E-KN
parc. č. 14072 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX na vlastníka Slovenská republika v správe Lesy
SR, š.p. Pôvodná PKN parcela č. 14072 bola zapísaná v PKV č. 900, kde nie sú podieloví spoluvlastníci

Urbár Trstená pozem. spol. uvedení ako vlastníci. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že Dodatky
č. 1/2004 zo dňa 10.03.2004 a č. 1/2010 zo dňa 26.02.2010 boli už obsahom Námietky č. 34/2015- k
zverejnenému návrhu ROEP k. ú. E., kde navrhovatelia: Urbár Trstená. pozem. spol.. IČO: 30232996,
ul. Osadská 678, 028 01 Trstená a pani Q. V., r. A., bytom M. XXX/XX, XXXXX E. namietali, že
im chýba vlastníctvo nadobudnuté na základe týchto dodatkov. Konanie o Námietke č. 34/2015 bolo

zaregistrované pod spisovou značkou č. C 26/2016. Rozhodnutím č. C 26/2016 zo dňa 06.06.2016. OU-
TS-KO nevyhovoval a nezapracoval dodatky do diela ROEP k. ú. E.. V odôvodnení uvádza: "Parcela
registra C (ďalej len "C-KN“) č. 1153, ktorá je uvedená ako predmet Dodatku č. 1/2004, nie je evidovaná
na liste vlastníctva (ďalej len "LV''). Pod ňou sa nachádza parcela registra E (ďalej len "E-KN') č.
1297/100 o výmere 347381 m2, ktorá je v návrhu ROEP v k. ú. E. vedená na podielnikov Urbáru Trstená,

pozemkového spoločenstva. Nakoľko okrem tejto parcely sa pod parcelou C-KN č. j 153 nachádza
aj väčšie množstvo iných parciel E-KN. ktorých vlastníkmi sú fyzické osoby, nie je možné zapísať
vlastníctvo celej parcely C-KN č. 1153 na Urbár Trstená, pozemkové spoločenstvo. Predmetom Dodatku
č. 1/2004 je aj C-KN parcela č. 1298/4, ktorá tiež nie je evidovaná na LV. Pod touto parcelou sa nachádza
parcela E-KN č. 1298/1 o výmere 99668 m2, ktorá je v návrhu ROEP v k.ú. E. vedená na podielnikov

Urbáru Trstená, pozemkového spoločenstva. Na parcely UO č. 14041 a č. 14042, ktoré sú predmetom
Dodatku č 1/2010, je v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. (o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov) uplatnený reštitučný nárok nanavrátenie vlastníctva k pozemkom v rámci spoločenstva Urbár Trstená. Nároky uplatnené v zmysle
tohto zákona sú stále v riešení, teda nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. Takúto informáciu podal
Okresný úrad Námestovo, Pozemkový a lesný odbor č. liste č. OU-NO-PLO-2016/00570DUD zo dňa

09.03.2016, ktorý bol na Okresný úrad Tvrdošín, Katastrálny odbor doručený dňa 17.03.2016. Na
základevyššieuvedenéhoniejemožnézapracovaťDodatokč.1/2010doROEPvk.ú.E..Prvostupňový
správny orgán poukázal na ďalšie rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré nadobudli právoplatnosť a
v ktorých bolo uzavreté, že na základe uvedených listín sa nenadobúda vlastnícke právo. Nejedná
sa o listiny o prevode vlastníckeho práva, ale len o vydanie majetku za účelom hospodárenia na

ňom. Záverom uviedol, že komisia námietku posúdila dňa 12.09.2019 doporučila námietke nevyhovieť,
pretože na základe týchto listín nemožno nadobudnúť vlastnícke právo.

2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodol rozhodnutím č. Co-18/2019-Ma zo dňa 03.02.2020
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Žalovaný zopakoval skutkový stav a právne závery zistené prvostupňovým orgánom. Žalovaný zotrval

na svojom názore vyjadrenom pri riešení námietky č. 34/2015 k zverejnenému návrhu ROEP v k. ú. E.
(zaregistrované pod spisovou značkou č. C 26/2016), že predložené dodatky: - Dodatok č. 1/2004 zo
dňa 10.03.2004 k Dohode č. l o vydaní majetku Urbáru Trstená, pozemkové spoločenstvo v katastrálnom
území E. a zrušení nájmu zo dňa 07.02.1992 a - Dodatok č. 1/2010 zo dňa 26.02.2010 o odovzdaní
nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu zo zákona v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991

Zb. v znení neskorších predpisov nie sú titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Nejedná sa o listiny
o prevode vlastníckeho práva, ale len o vydanie majetku za účelom hospodárenia na ňom. Lesy SR,
š.p. neboli vlastníkmi daných nehnuteľností, iba užívateľmi z dôvodu hospodárenia. Ustanovenie § 22
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v
znení neskorších predpisov upravuje zánik niektorých užívacích práv. Na základe uvedeného nemôže

byť vyhovené námietke Urbáru Trstená, pozem. spol. zo dňa 17.06.2019, v ktorej žiadajú zapísať
predmetné dodatky na LV č. XXXX v k. ú. E., t. j. zapísať vlastnícke právo k pozemkom v dodatkoch
uvedených v prospech spoluvlastníkov evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. E., a to z dôvodu, že
nadobúdací titul (právny úkon) absentuje. Žalovaný mal za to, že na základe uvedených dodatkov
nemohli byť spoluvlastníci evidovaní na LV č. XXXX v k. ú. E. zapísaní ako vlastníci, a to prostredníctvom

rozhodnutiaoschváleníregistraobnovenejevidenciepozemkov,nakoľkosataknemohlostaťnazáklade
predložených listín (vyššie špecifikované dodatky). Pokiaľ ide o pozemky v dodatkoch uvádzané a
právne vzťahy k nim, sú v schválenom ROEP v k. ú. E. zapísané v súlade s údajmi podľa § 6 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z. z. - Okresný úrad Tvrdošín v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. C 11/2019
zo dňa 31.10.2019 podrobne rozpísal jednotlivé pozemky, právne vzťahy k nim, ako aj ich zapracovanie,

prípadne nezapracovanie, do registra obnovenej evidencie pozemkov. Žalovaný mal za to, že Okresný
úrad Tvrdošín rozhodol o oprave (zmene údajov schváleného registra) podľa § 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z. z. správne a v súlade so zákonom, keď' nemenil údaje schváleného registra v k. ú. E. a
nezapísal dodatky č. 1/2004 a č. 1/2010 na LV č. XXXX. Spoluvlastníci evidovaní na LV č. XXXX v k. ú.
E. takýmto spôsobom nemohli byť zapísaní ako spoluvlastníci pozemkov uvedených v dodatkoch.

Žalovaný konštatoval, že k zmene údajov schváleného ROEP podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z. z. dôjde k zmene údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť,
pričom neslúži na určovanie vlastníckeho práva k pozemkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k.
10Sžo/301/2015 zo dňa 25.01.2017). Z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. je zrejmé, že
ide o špecificky upravenú opravu zrejmých nesprávnosti pri zostavovaní návrhu ROEP a v konaní podľa

§ 7 ods. 6 nemožno riešiť právne otázky, ktoré mali byť riešené v námietkovom konaní podľa § 7 ods.
2 až 4 zákona č. 180/1995 Z. z. Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. slúži v podstate
len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci
orgánov verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodovali v prípade sporov o
určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú však právo domáhať sa ochrany svojich

vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.:
31S/55/2017 zo dňa 25.07.2018).
Žalovaný posúdil ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu, v ktorej odvodzoval vlastníctvo od Uznesenia
Ľudového súdu v Dolnom Kubíne č.d. 37/61 k parcelám č. 14041/500, 1298/1, 1298/101,
1298/201, 1298/301 a 1298/401 pre jednotlivých spoluvlastníkov Urbáru Trstená. Uvedené žalobca

zdôvodnil jediným odsekom v predloženom dokumente č. 37/61, v ktorom súd povoľuje zápis v PKN
vložke č. 133 na obhospodarovanie pozemkov pre Štátne lesy v Žiline (Lesný závod v Habovke).
Žalovaný mal zato, že v predloženom uznesení č.d. 37/61 je v zozname pozemkov, pokiaľ ide o PKN
parcelu č. 1298 a 14041, uvedené ,,1298 časť', ,,14041 časť“, pričom z uvedeného uznesenia neplynievzťah k parcelám, č. 14041/500, 1298/1,1298/101,1298/201,1298/301 a 1298/401. K parcele č.
14041/500, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že uznesenie č.d. 37/61 je z roku 1961.
Celá parcela 14042 a časť parcely 14041 (v ROEP označené ako 14041/100, 14041/300, 14041/400

a 14041/500) bola vyvlastnená v rokoch 1956-1957. Pozemok, PKN parcela č. 14041, bol evidovaný
v PKN vložke č. 133 ako les o výmere 6.248.365 m2. Časť z pozemku, PKN parcely č. 14041, o
výmere 498.244 m2 bola vyvlastnená pod Oravskou priehradou podľa GP č. 061-55-029-4 zapísaného
pod PVZ (položka výkazu zmien) č. 1/57 spolu s vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst/239/1956-Tr.
Vyvlastnenie jednotlivých pozemkov pod Oravskou priehradou je zapísané v Parcelnom protokole k. ú.

E., kde zápis do tohto protokolu bol obnovený v roku 1935 na základe zamerania rozsiahlych zmien.
Zhotoviteľ zapracoval do ROEP spomínané vyvlastňovacie rozhodnutie a vytvoril pozemky, parcely
UO č. 14041/100 o výmere 155.153 m2, UO č. 14041/300 o výmere 6490 m2, UO č. 14041/400 o
výmere16.720m2vprospechSR(správcaSlovenskývodohospodárskypodnik),č.14041/500ovýmere
319.041 m2 v prospech Lesov SR, a v prospech URBÁRU Trstená zostáva časť pôvodného pozemku,
parcely č. 14041/200 o výmere 5.748.046 m2. Na uvedené vyvlastnené pozemky nemožno ani aplikovať

odvolateľom uvedenú genézu zákona č. 2/1958, keďže k vyvlastneniu došlo pred účinnosťou zákona,
v rokoch 1956-1957. Navyše z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na parcely PKN č.
14041a14042sispoločenstvourbáruuplatnilonároknanavrátenievlastníctvakpozemkom-vyjadrenie
Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor k uplatneniu reštitučného nároku v zmysle
zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z uvedeného sa pri spracovaní ROEP v súlade
s § 6 zákona č. 180/1995 Z. z. pri parcelách UO č. 14041/100, 14041/300, 14041/400 a 14041/500
zapracovalo vyvlastňovacie rozhodnutie Odboru pre výstavbu Rady Okresného národného výboru č.
Výst/239/1956- Tr. zo dňa 14.09.1956. To znamená, že schválený register neobsahuje údaje o týchto

pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré by boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z.
KnámietkamžalobcuohľadneparcielUOč.1298/1,1298/101,1298/201,1298/301a1298/401žalovaný
uviedol, že predmetom tohto konania je zápis dodatku č. 1/2004 a č. 1/2010 na LV č. XXXX podľa
námietky zo dňa 17.06.2019, v ktorých sa parcela PKN č. 1298 neuvádza, preto ani nie je predmetom

tohto konania. Parcela registra C KN č. 1298/4, ktorá sa uvádza v dodatku č. 1/2004, nebola predmetom
ROEP. Žalovaný uviedol, že pri spracovaní ROEP sa súlade s § 6 zákona č. 180/1995 Z. z. pri parcelách
UO č. 1298/1, 1298/101, 1298/201, 1298/30l a 1298/40l zapracovali jednotlivé reštitučné rozhodnutia -
Rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 118-1-A1/93, R 118-1-A2/1994, R 118-1-A3/1995,
R 118-1-A4/1996.

Žalovaný k námietkam žalobcu konštatoval, že predmetom správneho konania bolo žalobcom
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín č. C 11/2019 zo dňa 31.10.2019, ktorým sa nemenili
údaje schváleného ROEP v k.ú. E., a ktorým teda nedošlo k rozdeleniu parcele registra E KN č. 14041,
ani k vytvoreniu parcele registra E KN č. 1041/500, a nedošlo na základe tohto napadnutého rozhodnutia
ani k zápisu vlastníckeho práva, ktoré by sa týkalo len jedného z podielových spoluvlastníkov. Žalovaný

poukázal na to, že predmetom konania bolo rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín č. C 11/2019 zo
dňa 31.10.2019, ktorým sa nemenia údaje schváleného ROEP v k.ú. E. a nezapisuje Dodatky č. 1/2004
a č. 1/2010 na LV č. XXXX podľa námietky zo dňa 17.06.2019. Pri zostavovaní diela ROEP zhotoviteľ
zapracoval do diela ROEP k. ú. E. vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst/239/1956- Tr. a preto vytvoril
pozemky, parcely určeného operátu číslo: 14041/100, 14041/200, 14041/300, 14041/400, 14041/500.

Časti pozemku vyvlastnenej pod Oravskou priehradou priradil parcelné čísla 14041/100, 14041/300,
14041/400, 14041/500, kde zápisom (listiny Rozhodnutie č. C 10/2018 zo dňa 28.12.2018) schváleného
diela ROEP k. ú. E. boli E-KN parcely č. 14041/100, 14041/300 a 14041/400 zapísané na vlastníka
Slovenská republika v správe Slovenský vodohospodársky podnik, a E- KN parcela č. 14041/500 na
vlastníka Slovenská republika v správe Lesy SR. Zápisom schváleného diela ROEP k. ú. E. bola E-KN

parcela č. 14041/200 (tá časť z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 14041, ktorá nebola vyvlastnená
pod Oravskú priehradu) zapísaná v prospech podielových spoluvlastníkov Urbár Trstená, pozemkové
spoločenstvo. Záverom žalovaný námietku žalobcu o nerešpektovaní § 16 zákona č. 97/2013 Z. Z. o
pozemkových spoločenstvách vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko správne orgány riadne komunikovali
so žalobcom.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
je nepreskúmateľné re nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánomverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého, nemá oporu administratívnom spise, administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca mal za to, že pokiaľ by bol správny
orgán postupoval v súlade so správnym poriadkom a zákonom č. 180/1995 Z.z. z katastrálneho operátu,
štátnych archívov, z listín predložených žalobcom, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných
najmä pri prešetrovaní v obci, bol by zistil, že Urbár Trstená bol zrušený dňom vyhlásenia zákona
č. 2/1958 Zb. z 11.3.1958. Uvedený zákon znamenal zánik dovtedajších pozemkových spoločenstiev.

Na rozdiel od zákona č. 81/1949 Zb., ktorý sa týkal pasienkov, zákon č. 2/1958 Zb. týkajúci sa lesov
užívaných spoločenstvami neustanovoval ex lege prechod vlastníckeho práva podielnikov, toto právo im
zostalo zachované (§ 9 ods. 1 zákona č. 2/1958 Zb.). Vlastníctvo v prípade nehnuteľností spadajúcich
pod zákonný článok XIX/1898 (a teda aj hore uvádzaných nehnuteľností) zastalo zachované jednotlivým
podielnikom spoločenstva v pomere veľkosti ich podielov. Zákon č. 2/1958 Zb. v § 1 písm. b) ustanovil,
že lesy užívané spoločenstvami sa odovzdávajú do obhospodarovania krajským správam lesov. Ďalej

podľa § 4 zákona č 2/1958 Zn. mal obhospodarovateľ lesa právo les užívať, nemohol ho však scudziť.
Podielnikom ako vlastníkom teda ostalo holé vlastníctvo bez reálneho prínosu (v tom čase). V prípade
spoločných nehnuteľností spadajúcich pod zákonný článok X/1913, došlo k odňatiu vlastníckeho práva
podľa zákona č. 81/1949 Zb. v prospech družstva ku dňu založenia JRD v príslušnej obci, vzniknutého
v období od 15. 3. 1949 do 1. 10. 1959, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných

roľníckych družstvách a dochádzalo k „obnove:, priznaniu vlastníckeho práva jednotlivým oprávneným
osobám pôvodným spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Na uvedený stav
nadväzovali reštitučné zákony. V prípade lesných pozemkov došlo k obnove užívacích práv pre ich
vlastníkov (spoluvlastníkov), čo vyplýva z ustanovenia § 37 zákona č. 330/1991 Zb., resp. k obnove
vlastníckychprávnaspoločných(pasienkových)nehnuteľnostiach.Vobochprípadochzákonumožňoval

individuálnu obnovu vlastníckych, resp. užívacích práv v prospech jednotlivých vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti s tým, že ak nemožno výšku podielu určiť, považovali sa podiely za rovnaké. Ďalej žalobca
uviedol, že z hore uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že k „obnove“ užívacích práv ich
vlastníkov k parcele CKN č. 14041 zapísaná v PKV č. 133 pre k. ú. E., ako i ku KNE parcela číslo 1298/1
o výmere 99 668 m2, KNE p. č. 1298/101 o výmere 1202 m2, KNE p. č. 1298/201 o výmere 609 m2. KNE

p. č. 1298/301 o výmere 98 m2, KNE p. č. 1298/401 o výmere 66 m2 zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.
E., došlo automaticky zákonom zákona č. 330/1991 Zb., pričom Dohoda č. 1 o vydaní majetku bývalých
urbárnikov, komposerátov a podobných právnych útvarov a zrušení nájmu a jej Dodatky len deklarujú
uvedený zákonom nastolený stav. Účastníkovi konania preto nie je zrejmé, prečo je ako vlastník KNE
parcela č. 14041/500 o výmere 319.041 m2 evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedeného pre k.

ú. E., zapísaný vlastník SR v správe Lesy SR a ako spoluvlastník KNE parcela číslo 1298/1 o výmere
99 668 m2, KNE p.č. 1298/101 o výmere 1202 m2, KNE p. č. 1298/201 o výmere 609 m2. KNE p. č.
1298/301 o výmere 98 m2, KNE p. č. 1298/401 o výmere 66 m2 zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. E.,
je zapísané Poľnohospodárske družstvo Trsteník. Tento stav podľa žalobcu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, ani v predložených dokladoch a nie je žiadnym spôsobom zdôvodnení v napadnutom

rozhodnutí správneho orgánu. Po správnosti (ako vyplýva z predložených dôkazov, ktoré sú už obsahom
správneho spisu) mali byť ako vlastníci uvedení len jednotliví spoluvlastníci Urbáru Trstená. Zákon č.
2/1958 Zb. týkajúci sa lesov užívaných spoločenstvami neustanovoval ex lege prechod vlastníckeho
práva podielnikov, toto právo im zostalo zachované (§ 9 ods. 1 zákona č. 2/1958 Zb.). Zákon č. 2/1958
Zb. v § 1 písm. b) ustanovil, že lesy užívané spoločenstvami sa odovzdávajú do obhospodarovania

krajským správam lesov, tak ako to vyplýva aj z predloženej listiny č. 37/61.
Žalobca ďalej namietal, že mal byť účastníkom konania ROEP miesto podielových spoluvlastníkov v
súlade s § 16 zákona č. 97/2013 Z.z. Žalobca mal za to, že v čase procesu ROEP členovia spoločenstva
na základe dokladov, ktoré mal správny orgán k dispozícii, známymi vlastníkmi, s ktorý správny orgán
so zákonom v rozpore so zákonom nekonal. Žalobca mal za to, že s ohľadom na hore uvedené,

je rozhodnutie správneho orgánu - Okresného úradu Tvrdošín, zo dňa 31. 10. 2019, ktorým nemení
údaje schváleného ROEP v k.ú E. nezákonné, pretože nezákonné sú rozhodnutia podľa § 11 zákona č.
180/1995 Z. z., ktoré mu predchádzali, keďže neboli dodržané procesné ani hmotnoprávne normy, ktoré
byvydanietakýchtorozhodnutíodôvodňovali.Žalobcamalzato,žesprávnyorgánďalejkonalnielenbez
náležitého odôvodnenia ale aj protizákonne keď nerešpektoval zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových

spoločenstvách (ďalej aj „ZoPS“), keď rozdelil pri zapracovaní ROEP KNE parcelu č. 14041 zapísanú v
PKV č. 133 a vytvoril z nej viaceré parcely, o i. parcelu KNE č. 1041/500 o výmere 319.041 m2 (uvedené
je v rozpore s návrhom na zápis potvrdenia č. OU 2014/0006597 zo dňa 18. 04. 2014).Správny orgán mal podľa žalobcu na základe podnetu prešetriť či KNE parcela č. 14041 zapísaná
v PKV č. 133 je spoločnou nehnuteľnosťou a následne zistený skutkový stav náležite odôvodniť vo
svojom rozhodnutí, čo sa však nestalo. Pri vymedzení spoločnej nehnuteľnosti mal správny orgán

vychádzať s prihliadnutím na znenie § 8 ods. 1 ZoPS zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke, čo sa však
nestalo. Z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva či vôbec došlo k zániku spoločnej
nehnuteľnosti KNE parcela č. 14041 zapísaná v PKV č. 133 a ak áno akým spôsobom. Zánikom
pozemkového spoločenstva pritom spoločná nehnuteľnosť nezaniká, nakoľko ZoPS upravuje v § 1
ods. 2 aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo

zanikne, t. j. samotný zákon počíta s existenciou spoločnej nehnuteľnosti aj v prípade, že pozemkové
spoločenstvo zanikne. Pokiaľ sa teda jedná o tzv. spoločnú nehnuteľnosť, v konaní o zmene údajov
v ROEP, ktorá zmena sa týka jedného spoluvlastníka, nemožno opomenúť ostatných podielových
spoluvlastníkov princíp nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti, ktorý má za následok, že ak sa menia
údaje registra vo vzťahu k jednému z podielových spoluvlastníkov takejto spoločnej nehnuteľnosti,
musí dôjsť k zmene aj vo vzťahu k ostatným, teda takýmto konaním a rozhodnutím o zmene budú

dotknutí aj ostatní podieloví spoluvlastníci. Ak by sme akceptovali opačný názor, tak potom vydanie
rozhodnutia o zmene údajov v ROEP, ktoré by sa týkalo len jedného z podielových spoluvlastníkov by že
k jednej spoločnej nehnuteľnosti by existovalo pozemkové spoločenstvo s dvomi rozdielnymi členskými
základňami, čo je v priamom rozpore so zmyslom spoločnej nehnuteľnosti.
Žalobca mal za to, že pri parcele KN-E č. 14041/500 (LV č. XXXX) a pri parcelách KNE parcela číslo

1298/1 výmere 99 668 m2, KNE p. č. 1298/101 o výmere 1202 m2, KNE p. č. 1298/201 o výmere 609
m2. KNE p. č. 1298/301 je nesprávne uvedený vlastník, nakoľko správne majú byť ako vlastníci uvedení
členovia Urbáru Trstená podľa zoznamu už skôr zasielaného správnemu orgánu. Zároveň má žalobca
za to, že hore uvádzané nehnuteľnosti majú byť po správnosti vedené ako spoločná nehnuteľnosť a
základe skutočností bližšie popísaných v liste účastníka konania zo dňa 30.10.2019. S ohľadom na

uvedené žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu, v ktorom zotrval na vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že predmetom
tohto konania nie je preskúmavanie postupu pri zostavovaní podkladov diela ROEP Trstená podľa § 6

ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. a analyzovať z akých podkladov správny orgán vychádzal a z akých
mal vychádzať podľa názoru žalobcu. Na to slúžilo námietkové konanie podľa § 7 ods. 1 až 4 zákona e.
180/1995 Z. z. Dielo ROEP Trstená bolo schválené dňa 28.12.2018 Rozhodnutím o schválení registra
obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Trstená č. C 10/2018. Podľa § 7 ods. 5 zákona č.
180/1995 Z. z. schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra

do katastra nehnuteľností. Dňa 26.03.2019 bolo dielo ROEP Trstená zapísané do katastra nehnuteľností
pod č. Z 215/2019 (poradové číslo zmeny 761/2019). Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim pozostáva z dvoch samostatných konaní, pričom predmetom tohto konania
je zmena údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Trstená
podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého ak schválený register obsahuje údaje o

pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po
prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Keďže schválený ROEP v k. ú.
E. neobsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6
ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., odbor opravných prostriedkov trvá na zákonnosti svojho rozhodnutia
č. CO-18/2019-Ma zo dňa 03.02.2020. K zmene údajov schváleného ROEP podľa ustanovenia § 7

ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. odbor opravných prostriedkov uvádza, že slúžil len na zmenu údajov
ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, nie na určovanie vlastníckeho práva k pozemkom
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/301/2015 zo dňa 25.01.2017). Z ustanovenia § 7 ods.
6 zákona č. 180/1995 Z. z. je zrejmé, že ide o špecificky upravenú opravu zrejmých nesprávnosti pri
zostavovaní návrhu ROEP a v konaní podľa § 7 ods. 6 nemožno riešiť právne otázky, ktoré mali byt'

riešené v námietkovom konaní podľa § 7 ods. 2 až 4 zákona č. 180/1995 Z. z. Konanie
podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. slúži v podstate len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak
sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánov verejnej správy, aby v konaní o obnove
evidencie pozemkov rozhodovali v prípade sporov o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí
účastníci majú však právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v

civilnom konaní (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 31S/55/2017 zo dňa 25.07.2018).

5. Žalobca v písomnej replike zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe. Žalobca odmietol
argumentáciu žalovaného, že rozhodnutie č. Co-18/2019-Ma je zákonné a údaje o pozemkoch aprávnych vzťahoch k nim nie sú v rozpore s § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zákon
č. 180/1995 Z. z.“). Žalobca mal za to, že žalovaná porušila základné zásady správneho poriadku a

ďalších zákonných predpisov. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.
z., v zmysle, ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy,
okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra. Za osobitý predpis sa považuje zákon č.
330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ,,zákon č. 330/1991 Z. z.“). Správny
orgán mal povinnosť pri zostavovaní návrhu registra a konaní pri schválení registra postupovať v
súlade so správnym poriadkom a zákonom č. 180/1995 Z. z. Správny orgán ale nebral do úvahy
predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu, neprešetroval žiadne svedecké výpovede v príslušnej obci
a nebral na vedomie ďalšie dôležité podklady zo štátnych archívov a katastrálneho operátu. Žalobca v
konaní predložil dôležité listinné podklady, ktoré nespochybniteľne nasvedčovali určenie vlastníckeho

práva predmetných parciel žalobcovi. Je zrejmé, že žalobcovi bolo Pozemkovým úradom v Dolnom
Kubíne vydané rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda o vydaní majetku zo dňa 28. 08. 1993,
uzatvorená podľa § 37 ods. zákona č. 330/1991 Z. z., medzi povinnou osobou Družstvom Trstená
a oprávnenou osobou Urbárom Trstená. Žalobca v tomto zmysle poukazuje na § 37 a nasl. zákona
č. 330/1991 Z. z. ako osobitý predpis, ktorý je potrebný aplikovať v danom prípade prevzatia tohto

majetku. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 330/1991 Z. z. pozemky zo spoločných lesných nehnuteľností,
ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného predpisu a ktoré sa majú vydať vrátane pasienkov
zo spoločného lesa, sa vydávajú postupom podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv. Za
takýto predpis sa považuje ust. § 22 zákona č. 229/1991 Z. z. ,,Ak medzi doterajším užívateľom a
vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti

tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi
nájomnývzťah,ktorýmožnovypovedaťk1.októbrubežnéhoroka;etc.“Jenespochybniteľné,žežalobca
v konaní dostačujúco predložil všetky listinné dôkazy a poukázal na právne predpisy potvrdzujúce
jeho tvrdenia. Správny orgán nesprávne posúdil skutkový a právny stav veci, pričom porušil základné
právne ustanovenia uvedených právnych predpisov. Žalobca poukázal na Dohodu o vydaní majetku

bývalých urbárnikov, komposerátov a podobných útvarov o zrušení nájmu zo dňa 07. 02.1992 napísanú
na OLZ Námestovo medzi Odštepný lesný závod Námestovo (povinná osoba) a Urbárom Trstená
(oprávnená osoba), ktorá obsahuje v ods. 6 - Ďalšie podmienky upresňujúce a doplňujúce vydanie
urbárskeho majetku, kde sa okrem iného uvádza - „Nesúlad vo výmere plôch medzi údajmi LHP a
údajmi pozemkovej knihy je z dôvodu nevykonania identifikácie na stav podľa evidencie nehnuteľnosti

(EN). Hranice urbáru však súhlasia so stavom EN.“ Ďalej, žalobca mal zato, že nie je dôvod na riešenie
sporu prostredníctvom určovacej žaloby o ochranu vlastníckych práv. Otázka vlastníckeho práva v
predmetnom konaní nikdy nebola sporná. Žalobca má zato, že KNE parcely č. 14041/500 o výmere
319.041 m2 na LV XXXX vedené v k. ú. E., KNE parcely č. 1298/1, KNE p. č. 1298/101, KNE
p. č. 1298/201, KNE p. č. 1298/301, KNE p. č. 1298/401, majú patriť do vlastníctva členov Urbáru

Trstená a údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú nesprávne uvedené. Správny orgán by v konaní o
obnove evidencii pozemkov mal striktne dodržiaval platné právne predpisy a zásady správneho konania.
Správny orgán je v konaní povinný prešetrovať všetky podstatné skutočnosti a musia vychádzať zo
spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. V predmetnom konaní žalobca predložil všetky listinné
dôkazy preukazujúc svoje tvrdenia o vlastníckom práve k predmetným pozemkom. Správny orgán

v dôsledku nesprávneho šetrenia skutočného stavu veci dospel k nesprávnym záverom. Žalobca
poukazuje aj na konanie správneho orgánu, ktorý nerešpektoval zákon o pozemkových spoločenstvách
keď rozdelil pri zapracovaní ROEP KNE parc. č. 14041 zapísanú v pozemkovoknižnej vložke č. 133
a vytvoril z nej viaceré parcely. Správny orgán na základe podnetu účastníka konania - žalobcu - mal
prešetriť či daná parcela je spoločnou nehnuteľnosťou a následne zistiť skutkový stav a náležite ho

objasniť. V rozhodnutí správneho orgánu však absentuje takéto odôvodnenie.

6. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola
podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je
spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), nakoľko účastníci konania nežiadali nariadiť pojednávanie. Pooboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným
administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné
priznať úspech..

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto

zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb., ak nie je v tomto
zákoneustanovenéinak,aleboakkonanieneupravujúosobitnépredpisy-zákonč.162/1995Z.z.okrem
postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. účinný do 31.08.2017, v konaní o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o

pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej len "register").

10. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z., predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne
vlastníckymivzťahmialebodržbou,ktoréniesúevidovanéalebosúevidovanéneúplnepodľaosobitných

predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií 2) (ďalej len "pozemok"),
ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 1 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., okresný úrad v sídle kraja [§ 3 ods. 2 písm. a)] vyberie
na konanie určený operát.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú
z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, 3) štátnych archívov, 12a) z listín predložených účastníkmi konania,
z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

13. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. schválený register je verejná listina, na základe ktorej
okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. 14) Na základe oznámenia okresný
úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra
nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného

práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy,
verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra.
Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej
listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise
práv k nehnuteľnostiam 14a) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

14.Podľa§7ods.6zákonač.180/1995Z.z.účinnýdo31.08.2017,akschválenýregisterobsahujeúdaje
o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán
po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia
správnehoorgánusanovéúdajezapíšudokatastranehnuteľností.Ozmenemožnorozhodnúťdopiatich

rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

15. Podľa 7 ods. 7 citovaného zákona, konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať,
ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na
začatie konania podľa osobitného predpisu.

16. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou o zmenu údajov schváleného
ROEP zo dňa 17.06.2019, ktorá bol doručená Okresnému úradu Tvrdošín dňa 21.06.2019 žiadal o
zmenu údajov po zápise ROEP v k. ú. E., a to na podklade Dodatku č. 1/2004 a č. 1/2010. Žalobca
žiadal zápis v prospech seba (podielových spoluvlastníkov urbáru) k parcele číslo 1153 les o výmere

147.070 m2 a parcela číslo 1298/4 les o výmere 34.936 m2 a k parcela číslo KN-E č.14041,14072,
KN-C č 15030/1, KN-C 15028 o výmere 303.100 m2, a to na novovzniknutý LV č. XXXX. Prvostupňový
správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia17. Spornou otázkou je, či postup správnych orgánov, ich skutkové zistenia a právne posúdenie veci
boli správne.

18. Správny súd konštatuje, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 180/1995 Z. z. je v
osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahov k nim,
úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. Výsledkom má
byť sústredenie údajov o pozemkoch a ich právnych vzťahoch k nim v katastrálnom území do jedného
elaborátu, čím sa odbúrava značná časť tzv. nedoložených právnych vzťahov úradným potvrdením v

nesporných prípadoch. Správny súd ďalej uvádza, že konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov
(ďalej aj len „ROEP“) má primárnu fázu, ktorá by mala prebehnúť tak, ako to popisuje žalobca v podanej
žalobe a replike. Správny orgán by mal zistiť všetky dostupné údaje v súlade s § 6 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z.z. a následne postupom podľa § 7 ods. 2 až 4 zákona č. 180/1995 Z.z. odstrániť prípadné
rozpory a nedostatky, až nakoniec dôjde k schváleniu ROEP. Na odstránenie rozporov a nedostatkov
slúži námietkové konanie podľa § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., pričom proti takémuto rozhodnutiu

správneho orgánu (druhého stupňa) možno podať správnu žalobu, v ktorej súd preskúma, či zistenia
správnych orgánov boli dostačujúce na prijatie záverov vo veci. Schválením a zapísaním ROEP už tento
postup však nie je možný. Do úvahy by prichádzal postup podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.,
avšak tento postup je limitovaný svojím charakterom, nakoľko vychádza z údajov, ktoré boli zistené v
rámci ROEP, prípadne ďalších, ktoré predložil účastník za účelom prijatia záverov. Dôkazy musia byť

takej sily aby bezpochyby preukázali vlastníctvo. Ak by sa však zapísaný vlastník bránil, tak nemožno
zapísať vlastníctvo žiadateľa o opravu, nakoľko o takejto spornej otázke nemá právomoc rozhodovať
orgán verejnej správy, ale len v rámci uplatnenej určovacej civilnej žaloby všeobecný súd.

19. Správny súd konštatuje, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. slúži v podstate len na

zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie
je však v právomoci orgánu verejnej správy, teda žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, aby
v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho
práva k pozemkom (bližšie pozri rozhodnutie č. 43 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
4/2017). Pod pojmom spor o vlastníctvo je potrebné rozumieť situáciu, keď vlastnícke právo svedčí

dvom, prípadne viacerým osobám. Správne a súladne potom so zákonom a uvádzaným rozhodnutím č.
43 postupoval prvostupňový orgán (a aj žalovaný), ak o návrhu žalobcu zo dňa 17.06.2019 rozhodoval
lennazákladedôkazovpreukazujúcichnespornéskutočnostiazatietodôkazypovažovalvyvlastňovacie
rozhodnutie č. Výst/239/1956-Tr k časti pôvodnej parcely č. 14041 o výmere 498.244 m2 a parcely
č. 14072. Rovnako správne vychádzal aj zo skutočnosti, že CK-N parcely: č. 1153, č 1298/4, 15030/1

a 15028 nie sú zapísané na žiadnom liste vlastníctva a majú len evidenčný charakter, nakoľko neboli
vysporiadané majetkovo právne vzťahy k pozemkom, z ktorých boli uvedené parcely vytvorené, a preto
k nim nie je možné zapísať vlastnícke právo tak ako to žiada žalobca. Ďalšie žalobcom predložené
dôkazy Dodatok č. 1/2010 a Dodatok č. 1/2004 nepreukazujú vlastnícke právo žalobcu (podielových
spoluvlastníkov urbáru) a nie sú právnym titulom na podklade, ktorého by správne orgány mohli zapísať

vlastnícke právo tak, ako to žiada žalobca. Je dôležité si uvedomiť, že konanie o oprave podľa § 7
ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. nie je konaním, ktoré má nahrádzať pôvodné konanie o schválení
ROEP, a preto sa v ňom ani nevykonáva dokazovanie v rozsahu akom by sa malo vykonať v konaní
ROEP. V konaní podľa § 7 ods. 6 nemožno riešiť právne otázky, ktoré mali byť riešené v námietkovom
konaní upravené v § 7 ods. 2 až 4 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom. Súd zdôrazňuje, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov slúži v
podstate len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže
ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánov verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie
pozemkov rozhodol v prípade sporov vlastníctvo o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí

účastníci majú však právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v
civilnom konaní. (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/7/2020
zo dňa 10.03.2021, sp. zn. 10Sžo/301/2015 zo dňa 25.01.2017).

20. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že celá pôvodná

parcela 14042 a časť parcely 14041 (v ROEP označené ako 14041/100, 14041/300, 14041/400 a
14041/500) bola vyvlastnená v rokoch 1956-1957. Ďalej z obsahu spisového materiálu plynie, že
pozemok, PKN parcela č. 14041, bol evidovaný v PKN vložke č. 133 ako les o výmere 6.248.365
m2. Časť z pozemku, PKN parcely č. 14041, o výmere 498.244 m2 bola vyvlastnená pod Oravskoupriehradou podľa GP č. 061-55-029-4 zapísaného pod PVZ (položka výkazu zmien) č. 1/57 spolu
s vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst/239/1956-Tr, ktoré následne v ROEP dostali čísla 14041/100,
14041/300, 14041/400 a 14041/500 a ich spoločná výmera zodpovedá vyvlastnenej časti pôvodnej

parcely. Skutočnosť, že bol vykonaný zápis v pozemnoknižnej vložke na základe rozhodnutia č.d 37/61
Ľudového súdu Dolný Kubín nič nemení na situácii, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov bolo v
danom čase vyvlastnené. Naviac je potrebné uviesť, že v uznesení sa hovorí, len o časti parcely č. 14041
a nie ako o celku, tak ako to správne uzavrel žalovaný. Za správne je potrebné považovať aj závery
prvostupňového správneho orgánu a žalovaného k parcelám CK-N parcely: č. 1153, č 1298/4, 15030/1

a 15028 o tom, že nie sú zapísané na žiadnom liste vlastníctva a majú len evidenčný charakter, nakoľko
neboli vysporiadané majetkovo právne vzťahy k pozemkom, z ktorých boli uvedené parcely vytvorené,
a preto k nim nie je možné zapísať vlastnícke právo tak ako to žiada žalobca. Správny súd konštatuje,
že napr. parcela CK-N č.1153 je len časťou parcely CK-E č. 1297/100 o výmere 347.381 m2, ktorá má
zapísaných svojich spoluvlastníkov na LV č. XXXX. Nie je preto možné vyhovieť návrhu a vyčleniť časť
tejto EK-N parcely a zapísať vlastnícke právo podľa návrhu, na podklade listín (dodatku č. 1/2004 a č.

1/2010), nakoľko uvedené listiny nie sú právotvorné vo vzťahu k vlastníckemu právu, ale môžu slúžiť
ako podporný dôkaz v prípadnom občianskom súdnom spore.
Správny súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného ohľadne parciel č. 1298/1, 1298/101, 1298/201,
1298/301 a 1298/401, a teda že tieto neboli predmetom pôvodného návrhu zo dňa 17.06.2019. Správne
žalovaný uviedol, že predmetom administratívneho konania bol zápis dodatku č. 1/2004 a č. 1/2010

na LV č. XXXX podľa námietky zo dňa 17.06.2019, v ktorých sa parcela PKN č. 1298 neuvádza,
preto ani nebola predmetom odvolacieho konania. Správny súd konštatuje, že takéto rozširovanie
administratívneho konania v jeho priebehu je neprípustné, nakoľko na postup podľa § 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z.z. je potrebný návrh, ktorý nebol podaný, pričom námietku v rámci odvolania za takýto návrh
nemožno považovať. Správny súd opätovne poukazuje na závery žalovaného, ktoré sú správne a to, že

parcela registra C KN č. 1298/4, ktorá sa uvádza v dodatku č. 1/2004, nebola predmetom ROEP, nakoľko
nie je zapísaná na Liste vlastníctva. Vo vzťahu k parcelám č.1298/1, 1298/101, 1298/201, 1298/30l
a 1298/40l súd poukazuje na závery žalovaného o zapracovaní jednotlivých reštitučných rozhodnutí
- Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 118-1-A1/93, R 118-1-A2/1994, R 118-1-A3/1995, R 118-1-
A4/1996. Odhliadnuc od uvedeného však takýmto spôsobom žalobca nemohol rozšíriť svoj pôvodný

návrh zo dňa 17.06.2019.

21. K námietke žalobcu, že boli porušené jeho procesné práva, a to už v rozhodnutí, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia (pôvodné rozhodnutie o ROEP) a tým mu znemožnili realizovať jeho
procesné práva, čo zaťažuje vadou nezákonnosti aj napadnuté rozhodnutie správny súd konštatuje,

že je nedôvodná. V správnom konaní (ROEP) sa so žalobcom nekonalo a nebol mu doručený výpis
z registra, vo vzťahu ku ktorému by mohol podávať námietky a využívať ďalšie opravné prostriedky.
Správny súd konštatuje, že hoci žalobca by mohol byť (mal byť) účastníkom konania podľa zákona č.
180/1995 Z. z. týkajúceho sa registra pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. E., ktoré boli obsiahnuté
v schválenom registri a ktorého údaje boli zapísané v katastri nehnuteľností na, tak tieto skutočnosti

(pokiaľ by boli preukázané tvrdenia žalobcu, že s ním príslušné orgány v konaní podľa zákona č.
180/1995 Z. z. nekonali), v štádiu konania, rozhodovania správnych orgánov, po schválení registra a
jeho zápisu do katastra nehnuteľností (ďalej aj „KN“) sú bezpredmetné z dôvodu, že došlo k schváleniu
registra a jeho zápisu do katastra nehnuteľností.. V tomto štádiu konania jediným možným opravným
prostriedkom žalobcu bol návrh, ktorý podal a hodnotenie zo strany správnych orgánov schváleného

registra a zapísaného registra v príslušnom katastri nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z. z. Posúdenie námietok žalobcu postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. má
však zákonné mantinely, tak ako vymedzuje dikcia tohto zákonného ustanovenia, vo väzbe na § 6 ods.
1 zákona č. 180/1995 Z. z. Z tohto pohľadu potom prípadné pochybenie správnych orgánov, pokiaľ by
bolo preukázané, že so žalobcom sa nekonalo v pôvodnom konaní ROEP (nemal možnosť voči nemu

podať námietky a využiť ďalšie opravné prostriedky, prípadne aj následný súdny prieskum), nie je možné
v tomto štádiu konania, aj v čase rozhodovania správnych orgánov v inštančnom postupe, ktoré bolo
predmetom preskúmania správnym súdom, vyhodnocovať z dôvodu zapísaných údajov schváleného
registra v katastri nehnuteľností a právnej úpravy, ktorá upravuje a v akom rozsahu je možné „vstupovať“
a meniť údaje v katastri nehnuteľností potom, čo k schváleniu registra a zápisu jeho údajov v katastri

nehnuteľností došlo.

22. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že prípadné porušenie práv žalobcu byť účastníkom konania
podľa zákona č. 180/1995 Z. z. (pokiaľ by bolo preukázané, čo z obsahu administratívneho spisu nieje preukázané ani vyvrátené), na takéto pochybenie nie je možné v tomto štádiu konania prihliadať.
Kompetencia príslušných správnych orgánov preskúmať žiadosť žalobcu, po schválení registra a
zapísaní jeho údajov do katastra nehnuteľností, je vymedzená v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.

z., ktoré vymedzuje mantinely a preskúmania takejto žiadosti účastníka konania. Nie je možné bez
právoplatného súdneho rozhodnutia (v civilnom konaní) o určení vlastníctva k pozemkom v celosti, v
prospech podielových spoluvlastníkov v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., takéto
vlastnícke právo pre žalobcu priznať. Nie je v kompetencii správneho orgánu podľa zákona č. 180/1995
Z. z. rozhodovať o vlastníctve žalobcu a zasahovať do vlastníckych práv svojimi rozhodnutiami za

zisteného stavu.

23. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových
okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a
je v súlade aj s ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z. a vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu. Správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správnych orgánov neboli

zistené porušenia správneho poriadku, resp. zákona č. 180/1995 Z.z. Správne orgány vykonali riadne
dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúddospelkzáveru,ženámietkyuvedenévžalobeneodôvodňujúzrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa

§ 190 SSP žaloby zamietol.

26. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a

contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.