Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200705
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114200705.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/ L. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. T. W. XXX/XX, A., 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. T. W. XXX/XX,
A., 3/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. T. W. XXX/XX, A., všetci zastúpení JUDr. Ladislav Masník -
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Špitálska 61, Bratislava, IČO: 50 747 517, proti žalovanému:
Fakultná nemocnica Trnava, so sídlom A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, za účasti
intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so

sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. rade, 2. rade a 3. rade
spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd priznáva intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1.
rade, 2. rade a 3. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. rade, 2. rade a 3. rade spoločne a
nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2014 sa žalobcovia v 1.rade až 3.rade domáhali, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť im nemajetkovú ujmu v peniazoch, každému po 20.000,-Eur, z dôvodu
neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ je pozostalou manželkou po zosnulom N. F., ktorý zomrel
dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa 2/ a 3/ sú pozostalé deti. Zosnulý bol dňa 15.01.2011 o 12.47h v
ambulancii Lekárskej služby prvej pomoc (LSPP) v Trnave L.. A. L. (všeobecný lekár pre dospelých)
pre 3 dni trvajúce teploty s bolesťami svalov a produktívnym kašľom. O uskutočnenom vyšetrení

bol vyhotovený lekársky záznam zo dňa 15.01.2011 o 12.47h. Službukonajúca lekárka na základe
anamnézy a klinického vyšetrenia zhodnotila stav pacienta ako akútnu bronchitídu (zápal priedušiek),
ordinovala antibiotiká a analgeticko-antipyretickú liečbu (lieky proti bolesti a lieky znižujúce horúčku)
v domácom prostredí. Pre zhoršenie stavu bol pacient ešte v ten istý deň o 22.30 hod. ošetrenýposádkou Záchrannej zdravotnej služby RLP Trnava a pre prítomné známky dychovej nedostatočnosti
bol prevezený na centrálny príjem Fakultnej nemocnice v Trnave. Po vstupnom vyšetrení bol prijatý
na Kliniku pneumológie a ftizeológie (ďalej len „KPaF“), kde po niekoľkohodinovej hospitalizácii

náhle zomrel dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod. Podľa pitevného protokolu U XXXX bolo príčinou smrti
kardiorespiračné zlyhanie, základnou chorobou bola hnisavá bronchopneumónia obojstranne, veľmi
pravdepodobne vírusovej etiológie, morbídna exogénna obezita, ostatný nález: početné krvácanie v
pľúcach a subpleurálne, edém mozgu, lipomatóza pankreasu a minimálne aterosklerotické zmeny
artérií. Žalobkyňa 1/ sa ohľadne prešetrenia okolností úmrtia zosnulého obrátila na Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“ alebo „ÚDZS“), pobočku v Trnave, ktorý konštatoval
v Oznámení o výsledku šetrenia podania zo dňa 08.11.2011, zn. PO XXX/XXXX, porušenie zákona
o zdravotnej starostlivosti postupom lekárov, konkr. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) v
porušení povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť správne, predovšetkým v týchto

povinnostiach: 1. pochybenie pri vyhodnotení RTG snímky (zrejmé nesprávne popísanie snímky); 2.
nevyšetrené krvné plyny z dôvodu nedbanlivosti; 3. nedovyšetrené príčiny trombocytopénie a neboli
realizované ďalšie hemokoagulačné vyšetrenia (Fbg, D-dimér); 4. pacient sa neklasifikoval ako rizikový
- nebola poskytnutá intenzívna starostlivosť (JIS, ARO); 5. zlá antibiotická liečba (dvojkombinácia vždy
u pacientov pri ťažkých respiračných infekciách, pokrývajú typické aj atypické baktérie, pneumokoky

a legionely, pneumokoky a chlamýdie, pneumokoky a mykoplazmy); 6. pacientovi mal byť podávaný
nízkomolekulárny heparín; 7. saturácia 66% - takýto pacient musí byť na podpornom dýchaní, čo
nebol. Žalovanému bola rozhodnutím Úradu, pobočka v Trnave uložená pokuta vo výške 5.000,-Eur,
proti ktorému podal žalovaný rozklad. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave
rozhodnutím sp. zn. ZS 204/00001/2012/R zo dňa 15.11.2012 zrušil rozhodnutie úradu v Trnave z

dôvodov formálnych pochybení, ale v merite veci dospela rozkladová komisia k záveru, že žalovaný
zásadným spôsobom porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Následne v texte
žaloby poukázali žalobcovia na stranu 5 posledný odsek a na stranu 8 bod 3 rozhodnutia o rozklade,
z ktorých vyplývajú porušenia povinností žalovaným vyššie uvedené. K existencii právnej povinnosti
žalovaného uviedli, že povinnosť postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti „lege artis“ je

nielen základným pilierom lekárskeho povolania, ale aj skutočnosťou, ktorá rozhoduje o uplatnení
právnej zodpovednosti, či určitý postup bol „lege artis“ alebo „non lege artis“. Právnym základom
povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť „lege artis“ je ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej
starostlivosti , ktoré ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Nakoľko bol zosnulý privezený na centrálny príjem žalovaného posádkou

Záchrannej zdravotnej služby RLP Trnava pre náhlu zmenu zdravotného stavu, je zrejmé, že mu mala
byť poskytnutá starostlivosť neodkladná, definovaná v § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti.
K porušeniu právnej povinnosti, t. j. protiprávnemu zásahu žalobcovia uviedli, že protiprávny zásah je
zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ohrozenie resp. porušenie všeobecného osobnostného
práva. V zmysle Z III (176 ods. 6) : ... Pre úspešné uplatnenie právo na ochranu osobnosti stačí

zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11
OZ. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Z uvedeného vyplýva, že postačuje, aby zásah, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, spočíval v púhom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Zodpovednosť
za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla porušením, resp. ohrozením práv spätých s osobnosťou človeka, je v
občianskom práve založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Nevyžaduje sa teda existencia

subjektívneho predpokladu uplatnenia zodpovednosti v podobe zavinenia. Z týchto dôvodov je potom
irelevantné, či si pôvodca zásahu bol alebo nebol vedomý protiprávnosti zásahu, rozhodujúci je výsledok
takéhoto konania (tzv. zodpovednosť za výsledok). Protiprávny zásah spôsobilý privodiť ohrozenie, resp.
porušenie všeobecného osobnostného
práva spočíva v konaní žalovaného tak ako to konštatoval ÚDZS. Žalobkyňa sa stotožňuje so

záverom úradu, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi účastník konania nevykonal
všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. K nemajetkovej ujme z dôvodu
protiprávneho zásahu do ochrany osobnosti žalobcovia uviedli, že u pacienta došlo k porušeniu
garantovaného práva na ochranu života, zdravia, telesnej integrity a ľudskej dôstojnosti. Bezdôvodné,
nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti už samo o sebe bolo v príčinnej súvislosti so zásahom

objektívne spôsobilým na púhé ohrozenie práva na ochranu osobnosti pacienta, bez toho, aby vôbec
musel nastať aj smrteľný následok (porušenie), ktorý však nastal a už v tomto štádiu došlo ku konaniu
objektívne spôsobilému zapríčiniť ujmu, t. j. došlo k ohrozeniu osobnostných práv pacienta. Tým, že
zosnulému nebola poskytnutá bezdôvodne správna, účinná a včasná zdravotná starostlivosť, došlo kzmareniu práva pacienta na poskytnutie včasnej a účinnej liečby. ktorú každému jednotlivcovi garantujú
príslušné zákony. Objektívne došlo k odňatiu šance a nádeje na jeho prežitie, čím došlo k porušeniu
základných osobnostných práv pacienta. Ako neskôr zo šetrenia ÚDZS vyplynulo, tak zdravotný stav

pacienta bol po prevezení na Centrálny príjem v Trnave vážny, avšak nie nezvratný. Práve preto mali
byť uskutočnené všetky opatrenia na jeho záchranu, ktoré v dôsledku hrubých pochybení uskutočnené
neboli, napriek poznatkom súčasnej vedy a postupom „lege artis“. Pacientovi nebola daná možnosť svoj
zdravotný stav prežiť, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práva a bol spôsobený nenapraviteľný
následok. Pacientov stav bol v čase prevezenia na centrálny príjem vážny, nie však nezvratný.

Nezvratným sa stal až v príčinnej súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany
žalovaného. Navyše ak zo Vstupného vyšetrenie na lôžku s Hlavičkou z XX.XX.XXXX o 02:10 vyplýva v
závere, že „pacient občas vykašle žilky krvi, ťažko sa mu dýcha“, je nevykonanie potrebných liečebných
úkonov alarmujúce. Zároveň bolo porušené pacientovo právo na ľudskú dôstojnosť garantované Čl.
19 Ústavy Slovenskej republiky tým, že nebol prevezený na JIS, resp. anesteziologicko resuscitačné
oddelenie KAIM, kde mal byť umiestnený a mohla mu byť v prípade potreby poskytnutá ihneď zdravotná

pomoc. Je absolútne v rozpore so zásadou na ochranu ľudskej dôstojnosti (ako jedným z osobnostných
práv), aby pacienti, ktorí vyžadujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť umierali „nájdený sestrou pri
rannej toalete spadnutý na zemi, cyanotický. pomočený, nejaviaci známky života 06,51 hod. objekt.
Cyanóza, areflexia, krvavá pena v okolí úst“, ako je uvedené v R. zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XXhod.
Po zosnulom zostala manželka a dve deti - D. F. nar. XX.XX.XXXX a D. F. nar. XX.XX.XXXX, ktorým

bola v dôsledku vyššie popísaného zásahu do osobnostných práv zosnulého spôsobená nemajetková
ujma zásahom do práva na súkromný a rodinný život. Rodina tvorila plne fungujúcu rodinu s dobre
vyvinutými sociálnymi väzbami. smrť otca. za okolností znižujúcich jeho ľudskú dôstojnosť zásadným
spôsobom zasiahla do ich života a úplne pretrhala doterajšie silné väzby, čím stratili možnosť realizovať
ďalej rozvíjať rodinný život so svojím manželom a otcom, najbližším rodinným u príslušníkom, živiteľom

rodiny a žiadna forma, zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka by nepostačovala k
tomu, aby bola primerane vyvážená a zmierená vzniknutá nemajetková ujma žalobkyne 1/ a pozostalých
detí, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami.
K príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a nemajetkovou ujmou uviedli, že samotný fakt
poskytnutia bezdôvodne nesprávnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti predstavuje závažný zásah

do osobnostných práv zosnulého i žalobcov. Popísaným konaním došlo k odňatiu akejkoľvek šance na
prežitie pacienta, čím bol primárne na svojich osobnostných právach poškodený samotný pacient a jeho
rodina v práve na rozvíjanie ďalšieho súkromného a rodinného života. Pri ochrane osobnosti na rozdiel
od náhrady škody je v súlade so zákonom sa domáhať satisfakcie aj výlučne pri spôsobilosti zásahu
vyvolať nemajetkovú ujmu a nevyžaduje sa preto naisto postavený kauzálny nexus. Táto spôsobilosť je

v predmetnom konaní reálna a nie len špekulatívna. Dňa 19.04.2012 a 12.06.2012 bol žalovaný vyzvaný
na rokovanie s cieľom vyriešiť vzniknutú situáciu. Žalovaný neprejavil záujem o riešenie a rokovanie so
žalobkyňou, čas na mimosúdne rokovanie si nenašiel.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2014 uviedol, že žalobu žalobcov pokladá

za zmätočnú. Z uvedenej žaloby nie je jasné, z akého titulu sa žalobcovia domáhajú vyplatenia
nemajetkovej ujmy, či z dôvodu, že konaním žalovaného prišlo k zásahu do osobnostných práv zosnulej
fyzickej osoby, alebo z dôvodu, že prišlo k zásahu do osobnostných práv samotných žalobcov. V žalobe
žalobcovia odkazujú na ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom uvedené dva nároky sa v žalobe
opisujú a prelínajú, pričom žaloba je koncipovaná vyslovene všeobecne a teoreticky. V žalobe nie je

uvedené na základe čoho majú žalobcovi za to, že tie ktoré ustanovenia zákona možno aplikovať
na daný skutkový stav. V prípade ak prišlo k zásahu do osobnostných práv z oboch titulov, nie je v
žalobe uvedené, akej výšky sumy sa domáhajú z ktorého titulu. Na posúdenie výšky nároku žalobcov z
titulu zásahu do ich osobnostných práv a to konkrétne do práva na rozvíjanie súkromného a rodinného
života a jeho opodstatnenosť, túto nie je možné určiť, nakoľko k jej určeniu je potrebné poznať vzťah

každého jedného žalobcu k usmrtenému a poznať rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na
skutočnosť, že uvedené dôležité a potrebné skutočnosti pre rozhodnutie v danej veci o výške nároku
žalobcov v žalobe absentujú, nemôže sa k danému vyjadriť. V danom prípade poskytnutia zdravotnej
starostlivosti nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktoré by malo príčinnú súvislosť so
zásahom do osobnostných práv žalobcov. Taktiež ani nebolo preukázané ,akým spôsobom bolo do

osobnostných práv žalobcov zasiahnuté, preto nie je daný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.4. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 27.10.2014 na preukázanie svojich tvrdení uviedli, že predkladajú
súdu Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. k. ZS
204/00001/2012 zo dňa 21.01.2013, právoplatné v spojení s Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, Bratislava ako druhostupňového orgánu č. k. ZS 204/00001/2012/R zo
dňa 20.05.2013, ktorými v novom konaní potvrdili predchádzajúce rozhodnutia úradu pobočka Trnava
zo dňa 29.02.2012 a Úradu v Bratislave zo dňa 15.11.2012 s uložením pokuty vo výške 4.400,-Eur.
Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 04.06.2013. Ďalej uviedli, že podľa nich zo žaloby dostatočne
vyplýva, z akého titulu sa domáhajú ochrany pred zásahom do práva na ochranu osobnosti a náhrad

nemajetkovej ujmy, keďže konaním resp. nekonaním žalovaného došlo jednak k zásahu do práva na
ochranu osobnosti zosnulej fyzickej osoby ako aj do práva na ochranu súkromia a rodinného života
žalobcov. Právo na ochranu osobnosti tvorí jednotlivé aspekty občianskoprávnej ochrany osobnosti
fyzickej osoby. Jednotlivé aspekty vzájomne so sebou súvisia a prelínajú sa a preto tituly, z ktorých
sa žalobcovia domáhajú ochrany pred nezákonným zásahom do ochrany osobnosti nemožno od seba
jednoznačne oddeliť. Z uznesenia NS SR zo dňa 13.10.2003, sp. zn. 3Cdo/84/2011 (R 38/2012) vyplýva,

že nie je vylúčené, že tým istým konaním, ktoré po smrti fyzickej osoby neoprávnene zasiahlo do
osobnosti zomrelého, došlo zároveň k zásahu aj do osobnosti pozostalej osoby.. Podľa okolností, za
ktorých k takému konaniu došlo, prichádza do úvahy tak možnosť tzv. postmortálnej ochrany osobnosti
pozostalej osoby v zmysle ustanovenia § 15 OZ, ako aj možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby v
zmysle § 11 až 13 OZ. Poskytnutie takej zdravotnej starostlivosti žalovaným manželovi a otcovi žalobcov,

ktorého dôsledkom bola strata možnosti na záchranu života pacienta, s následným ďalším dôsledkom
- zásahom do osobnostnej súkromnej sféry žalobcov je bezpochyby takým aspektom pre priznanie
práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch, aký § 13 ods. 2 OZ predpokladá. Následky tohto zásahu
do súkromia žalobcov sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcom vznikla, môže
však poskytnutá v peniazoch, aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Uvedené je napokon

aj jej zmyslom. Priznanie uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy navrhovateľov z titulu zásahu do práv
na ochranu osobnosti je spravodlivé, keď zomretá fyzická osoba, ktorá by pri poskytnutí správnej
zdravotnej starostlivosti zomrieť nemusela, bola živiteľom rodiny, jej smrť emocionálne, neodvrátiteľne,
mimoriadne významne, veľmi citlivo a hlboko zasiahla žalobcov a neustále ovplyvňuje chod rodiny.
Nemožno opomenúť, že medzi fyzickými osobami existovali sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy

vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života a tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu. Výška
náhrady musí byť v súlade požiadavkou spravodlivosti.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia sa
žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie oboznámením potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Trnava o evidencii žalobkyne 1/ a 2/ v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o
návšteve strednej školy žalobcu 3/ zo dňa 08.02.2012, dokladom o výške príjmu a preddavkov na
poistné za rok 2010 zosnulého N. F., písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 06.02.2015 a 14.05.2015,
výsluchom žalobcov, chorobopisom - záznamom o hospitalizácii, Záznamom o zhodnotení zdravotného
stavu osoby odd. urgentnej medicíny po výjazde RLP, správnou z centrálneho príjmu zo dňa 16.01.2011

o 01:24hod, vstupným záznamom sesterského posúdenia zdravotného stavu pacienta, vstupným
vyšetrením na lôžku zo dňa 16.01.2011 o 02:10hod, Dekurzom zo dňa 16.01.2011 o 04:28hod a o
07:13hod, správou o úmrtí, Oznámením úradu pobočka Trnava zn. PO XXX/XXXX o výsledku šetrenia
podania zo dňa 08.11.2011, Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
Trnava č. k. ZS 204/00001/2012 zo dňa 29.02.2012, zápisnicou z rokovania poradnej (rozkladovej)

komisie zo dňa 29.10.2012, Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave
č. k. ZS 204/00001/2012/R zo dňa 15.11.2012 o rozklade Fakultnej nemocnice Trnava, pokusmi
o zmier, Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. k. ZS
204/00001/2012 zo dňa 21.01.2013, zápisnicou z rokovania poradnej (rozkladovej) komisie zo dňa
29.10.2012, Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave č. k. ZS

204/00001/2012/R zo dňa 20.05.2013 o rozklade Fakultnej nemocnice Trnava, vyjadrením intervenienta
zo dňa 28.05.2015, vyjadrením žalobcov zo dňa 12.10.2015, znaleckým posudkom č. 02/2016
vypracovaným L.. R. I. zo dňa 28.02.2016, vyjadreniami strán sporu k znaleckému posudku, doplňujúcim
znaleckým posudkom č. 8/2017 vypracovaným znalcom L.. S. P. zo dňa 27.12.2017, ako aj ostatným
spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Právny zástupca žalobcov v rámci prednesu žaloby a vyjadrení na pojednávaní uviedol, že
dňa 16.1.2011 došlo k hrubému zanedbaniu povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo
strany pracovníkov žalovaného vo vzťahu k zosnulému pacientovi N. F.. Pacient zomrel, nakoľko zdôvodu nedbanlivosti zo strany žalovaného došlo k zmareniu možnosti zosnulého svoj zdravotný stav
prežiť a neboli vykonané všetky potrebné úkony k jeho záchrane, hoci ich vykonanie objektívne nič
neznemožňovalo. konštatoval, že pacientovi nebolo v prípade jeho vyšetrenia na centrálnom príjme dňa

16.1.2011, kde bol prevezený RZS a následne pri hospitalizácii na klinike pneumológie a ftizeológie
poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. Porušenia žalovaného spočívali v tom, že nesprávne
vyhodnotil vykonané vyšetrenia viď nesprávne odčítanie röntgenovej snímky pľúc, pochybenie pri
vyhotovovaní röntgenu, nakoľko nie je zrejmé, prečo bola vyhotovovaná v sede, ďalej neboli vykonané
potrebné vyšetrenia, nevyšetrenie krvných plynov, nedovyšetrenie príčin trombocytopneumónie z

dôvodu, že žalovaný údajne nemal skúmavky, bola poskytnutá nesprávna liečba, nesprávna antibiotická
liečba. Vzhľadom na uvedené nebol pacient klasifikovaný ako rizikový, kde mal byť a nebol umiestnený
na JIS alebo ARO za účelom monitorovania, resp. v prípade potreby napojenia ihneď na podporné
dýchanie. V príčinnej súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovaným podľa
zákonanebolivykonanévšetkyzdravotnévýkonynasprávneurčeniechorobysozabezpečenímvčasnej
a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných

poznatkov lekárskej vedy. Stav pacienta sa tým pádom stal nezvratný a došlo k zásahu do práva
na ochranu osobnosti jednak pacienta a žalobcov. Hrubou nedbanlivosťou pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti bol spôsobený nenapraviteľný následok, ktorým bola smrť pacienta. Žalovaný zanedbaním
svojich povinností nedal pacientovi šancu prežiť. Na pojednávaní zo dňa 12.02.2015 okrem iného
uviedol, že v prípade bronchopneumónie sa jedná o zápal priedušiek a pľúc, v dôsledku čoho nastalo

kardiorespiračné zlyhanie pacienta, ale príčinou kardiorespiračného zlyhania pacienta bola hnisavá
obojstranná bronchopneumónia, ktorú u žalovaného liečili spôsobom, ktorý pacientovi nemohol pomôcť.
Početné krvácania v pľúcach a edém mozgu boli až následkami tohto ochorenia. Zdôraznil, že v tomto
prípade pacient neumrel na obezitu, ako bolo uvedené pojednávaní, ako jedna z možných príčin smrti.
Žalobcovia zotrvávajú na tvrdení, že žalovaný neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientovi v dôsledku

hrubejnedbanlivostiriadne,čímdošlokzásahudoochranyosobnostijednakpacientaajednakžalobcov.
Ak sa pacient v nemocnici bez poskytnutia adekvátnej pomoci zadusil vlastnou krvou v dôsledku málo
profesionálnej a neúplnej zdravotnej starostlivosti žalovaného, tak je zrejmé, že k ujme na zdraví
pacientadošlovpríčinnejsúvislostisneprofesionálnymliečebnýmpostupomžalovanejnemocnice,ktorý
nemohol pacienta vyliečiť. Pacienta po príchode do nemocnice, aj keď je jeho stav akokoľvek vážny,

nemáčozaujímať,čilekárviečítaťröntgenovúsnímku,čimánemocnicadostatokpotrebnéhovybavenia
na vykonanie vyšetrení, či potrebné vyšetrenia vedia vykonať na centrálnom príjme, alebo v budove
vedľa, akým spôsobom podávať antibiotiká, resp. antivirotiká v obdobných prípadoch. Uvedené konanie
podľa žalobcov zakladá zodpovednosť žalovaného za zistené protiprávne konanie a zásah do ochrany
osobnosti jednak vo vzťahu k zosnulému pacientovi, ako aj vo vzťahu k navrhovateľom, ktorí si uplatňujú

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v zmysle žalobného návrhu. V príčinnej súvislosti
s neodoslaním pacienta po vyšetrení na LSPP dňa 15.1.2011 o 12.49 hod. sa s pacientom nepracovalo
ihneď po prvom vyšetrení, čo objektívne oddialilo možnosť vykonať úkony potrebné k záchrane jeho
života. K poskytnutiu zdravotnej starostlivosti uviedol, že z Oznámenia zo dňa 8.11.2011 vyplýva aj
opačný záver, že štatistická šanca na prežitie v obdobných prípadoch je až 60 %, čo teda vo vzťahu k

záchrane života z jeho pohľadu nie je málo.

7. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k prednesu žaloby okrem iného uviedol, že treba poukázať
na to, že pacient dňa 15.1.2011 bol prvýkrát ošetrovaný nie u žalovaného, ale bola to ambulancia
L.. L.. Podľa dostupných informácií pacient už tri dni pred týmto ošetrením trpel vysokými teplotami,

bolesťami svalov a produktívnym kašlom. Službukonajúca lekárka poskytla zdravotnú starostlivosť,
dokonca boli predpísané lieky a to konkrétne antibiotiká, myslím, že Penicilín bol nasadený. Až následne
po radikálnom zhoršení zdravotného stavu bol pacient prevezený k žalovanému. Z čoho vyvstávajú
pochybnosti, či príčinou smrti pacienta mohla byť údajne neposkytnutá zdravotná starostlivosť, alebo
naozaj jeho nezvratný zdravotný stav, ktorý už predchádzal hospitalizácii. Žalovaný trvá na tom, že po

prijatí pacienta mu bola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť, žiaľ vzhľadom k jeho zdravotnému
stavu, s ktorým už prišiel do nemocnice, nebolo možné odvrátiť smrť. Za dôležité považuje uviesť, že
zdravotnýstavpacientapoprijatídonemocnicebolskutočneveľmivážnyaodjehohospitalizáciedojeho
úmrtia ubehlo skutočne len niekoľko hodín. Mal za to, že je vo veci potrebné skúmať, čo bolo skutočnou
príčinousmrtizosnulého,keďžetýchdôvodovjevpitevnejspráveviacazosnulýtrpelrôznymichorobami

ešte pred smrťou. Na pojednávaní zo dňa 12.02.2015 uviedol, že po oboznámení sa so spismi ÚDZS
nemožno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a úmrtím pacienta,
spisy túto otázku nezodpovedali a z ich obsahu nie je možné preukázať uvedenú príčinnú súvislosť.
V spore sa jedná o špecifický prípad vzhľadom na zdravotný stav pacienta už pri prijatí zosnulého akrátkodobú hospitalizáciu len 5 hodín a nie je možné vyvrátiť, že stav pacienta bol nezvratný už pred
prijatím do FN Trnava. ÚDZS si v rámci šetrení prizýva tzv. konzultantov, keď podľa názoru NS SR
vysloveného v jeho rozhodnutiach nie je možné vyjadrenia konzultantov dávať na roveň so znaleckým

posudkom a v prípade, ak sa vyskytnú nezrovnalosti medzi názorom konzultanta ÚDZS a odborníkmi
u žalovaného, je potrebné pochybnosti rozptýliť, čo sa dá uskutočniť len znaleckým posudkom. Len v
prípade znaleckého dokazovania môže znalec zodpovedať otázku ohľadne príčinnej súvislosti, ktorú
mu súd položí. Z obsahu spisov ÚDZS ani nevyplýva, že by sa odborný konzultant L.. W. vyjadrovala
k príčinám smrti, k otázke diagnózy pacienta, k záverom ohľadne choroby a jej vyjadrenia sa týkajú len

postupu pri ošetrovaní pacienta. Lekárska služba prvej pomoci patrí pod Fakultnú nemocnicu Trnava,
teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na LSPP je žalovaný. Napriek tomu, že nie je lekár, tak by
chcel poukázať na Oznámenie ÚDZS zo dňa 8.11.2011, ktorý sám konštatoval, že v prípade takýchto
pacientov s takouto anamnézou je úmrtnosť až 70 %.

8. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že dňa 14.1.2011 sa manžel cítil zle, bolo to v piatok a nešiel

do práce, mal zvýšenú teplotu, túto zvýšenú teplotu mal aj v sobotu 15.1.2011 a preto s manželom na
ambulanciu prvej pomoci do nemocnice, kde prišli pred 12.00 hod. Tu ho vyšetrila L.. L., popočúvala ho
a dala mu Augmentin. L.. L. mu nezmerala krvný tlak a nerobila mu žiadne odbery. Potom išli domov,
manžel si dal Augmentin, avšak bez zlepšenia, teplotu mal 39,5 stupňov Celzia a ona mu dala Panadol
Ultra Rapid na zníženie teploty a odmerala mu tlak. Manžel sa necítil lepšie, preto zavolali o 23.00 hod.

rýchlu zdravotnícku pomoc. RZP po príchode mu odobrala krv a zistili, že má málo kyslíka v krvi. Doma
mu dali ešte infúziu, tá mu vytiekla a povedali, že ho musia zobrať na odborné vyšetrenie, aby mu vedeli
stanoviť diagnózu. Odchádzali z domu možno 5 minút po polnoci. Nešla s nimi do nemocnice, keďže
jej povedali, aby prišla ráno a priniesla manželovi potrebné veci, že aj tak mu teraz budú robiť odborné
vyšetrenia. Ráno telefonovala manželovi o 7.00 hod. ráno na mobil, ktorý jej nedvíhal, tak mu zavolala na

oddelenie a myslí, že to bola sestrička, kto jej povedali, že manžel zomrel. Manžel mal v čase úmrtia 50
rokov a u zamestnávateľa chodil dvakrát ročne na preventívne prehliadky. Liečil sa na vysoký krvný tlak,
bral na neho lieky. Pred úmrtím sa okrem vysokého krvného tlaku manžel neliečil na žiadne ochorenie.
Myslí, že manžel bral lieky len na tlak. Manžel mal 195 cm výšku a vážil možno 150 kg. Manžel pracoval
ako technológ v Atómových elektrárňach a. s. , nefajčil, ani nepil. Manžel športoval rekreačne, bicykloval,

chodili sa bicyklovať spolu cez víkend raz za týždeň, a keď mali v práci športové hry, čo bolo asi tri
krát ročne, chodil si zahrať futbal. Je pravdou, že povedala L.. N., že sledovala manželovo chrápanie a
jeho vynechávanie dýchania počas spánku, čo sa prejavovalo tak, že zachrápal, nadýchol sa a chvíľu
nedýchal a až potom vydýchol. Nespomína si, kto bol všeobecným lekárom manžela, ani odborným
lekárom. Manželstvo sme uzavreli 15.9.1984, keď predtým spolu chodili asi rok a pol - dva. Z manželstva

pochádzajú dve deti. S manželom a deťmi žili v rodičovskom dome, keď jej mame pristavili samostatnú
bytovú jednotku. Nemala súrodencov, tak zostali u jej mamy. Mali manželstvo super, všade chodili spolu,
chodili spolu na výlety, na kultúru, na nákupy, hocikde. Po úmrtí manžela zostala akoby bez ruky, veľmi
jej chýba. Bol jej veľká opora. 26 rokov pracovala v SLSP a. s., kde dostala výpoveď a od novembra 2010
zostala doma. Manžel od vyučenia pracoval v Atómových elektrárňach a. s. Manžel mal veľmi rád autá,

miloval autá, a preto chodili na dovolenky vždy autom a spoznávali krásy Slovenska spoločne aj s deťmi.
Cez víkendy chodievali bicyklovať. Chodievali na návštevy k starým rodičom, príbuzným spoločne. Na
výchove detí sa podieľali spoločne, vždy všetko spolu prekonzultovali. Boli usporiadaná rodina, deti
manželamilovaliamalihoradi.Včase,keďzomrelmanžel,synbolškolopovinný,chodilnaPedagogickú
fakultu v Trnave a na konzervatórium. Dcéra v tom čase pracovala. Po smrti manžela si musela nájsť

prácu a začala pracovať na ÚPSVaR Trnava ako samostatný radca. Po smrti manžela nastalo ťažké
obdobie, musela vyhľadať lekársku odbornú pomoc, keďže ostala ako živiteľ rodiny a musela sa dať
dokopy. Do dnešného dňa nedostala z FN žiadne vyjadrenie, zadosťučinenie, či ospravedlnenie za to, že
mu bola nesprávne stanovená diagnóza. Mali s manželom veľké plány do budúcnosti a keby mu správne
stanovili diagnózu, nemuselo by sa to takto skončiť. Chceli pomôcť deťom, prerobiť si chalupu a užiť si

života a nebolo mu to umožnené. V roku 2011 mal dostať manžel ešte odstupné od zamestnávateľa,
keďže v rámci reorganizácie malo byť jeho miesto zrušené a mal dostať v rámci odstupného mzdu za
toľko mesiacov, koľko mu zostávalo do dôchodku. Ani toto sa neudialo. Mali záujem sa mimosúdne
vyrovnať so žalovaným, avšak na dohodnuté stretnutie neprišli a nemali žiadny záujem. Záleží jej na
tom, aby bola daná pravda na pravú mieru a robí to kvôli deťom, aby dostali určitú satisfakciu. Prvé

príznaky kašľa zbadala u manžela v piatok, keď vo štvrtok bol ešte riadne v práci. Spočiatku sa to javilo
celé ako viróza. Počas nášho manželstva ani ja, ani môj zosnulý manžel sme nikdy nepodali na súd
návrh na rozvod manželstva. Neviem uviesť, ako dlho sa liečil manžel na vysoký krvný tlak, to sa dá
zistiť z jeho zdravotnej dokumentácie, bolo to dlhšiu dobu, dva, alebo tri roky. Manžel zostal v piatokdoma z práce, chcel sa liečiť sám, javilo sa to ako viróza a preto nešiel k lekárovi, avšak následne sa
to stupňovalo, teploty mal viac ako 39 stupňov.

9. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že zosnulý bol jej otcom a v čase jeho úmrtia žili v spoločnej
domácnosti spolu s rodičmi, mamou a bratom. V piatok 14.1.2011 bola celý deň v práci a keď sa vrátila z
práce, videla, že otec je chorý, má horúčku, z jej pohľadu sa zdalo, akoby mal prejavy chrípky, užíval aj
lieky na zníženie teploty a mal modrasté pery. Na druhý deň v sobotu išla pred siedmou do práce a vrátila
sa o 22.00 hod. a videla, že stav otca bol zmenený, mama jej povedala, že boli na pohotovosti, kde mu

dali antibiotiká a poslali ho domov. Večer už otec komunikoval trochu dezorientovane, mal modrasté pery
a preto mu mama zavolala záchranku. Po príchode ho záchranka stabilizovala, dali mu infúziu, avšak
uviedli, že je potrebné ho zobrať do nemocnice. V sobotu večer ho zobrali do nemocnice s tým, že na
druhý deň išla ráno pred siedmou do práce a vrátila sa o desiatej hodine, keďže chceli ísť za otcom do
nemocnice. Keď prišla domov, mama jej oznámila, že robili v nemocnici, čo sa dalo. Potom ich strýko
zobral do nemocnice, v nemocnici nebol ani náznak žiadnej ľútosti, dali im do ruky čierny mech a nech

sa páči. V nemocnici im len povedali, že robili, čo sa dalo, viac ich neinformovali. Tiež im povedali, že L..
N. bude v práci v pondelok, kam potom v pondelok išli informovať sa, avšak L.. N. tam opäť nebola. V
čase úmrtia mal otec 50 rokov, nevie o žiadnom jeho vážnejšom ochorení. Vie, že otec bral lieky na tlak,
nevie, či mal vysoký, alebo nízky krvný tlak, vie, že chodil pravidelne na preventívne prehliadky, nakoľko
to vyžadovali z práce. Otec mal nadváhu, nevie uviesť, koľko vážil, otec nefajčil, nepožíval alkohol. Doma

mali psa a otec chodil na dlhé prechádzky s ním každý večer, chodil sa bicyklovať, na dovolenkách
plával. Nevie uviesť, z čoho mal otec nadváhu, mal sedavé zamestnanie. Naďalej žije s mamou aj s
bratom, aj s babkou v spoločnej domácnosti. Otec jej bol vždy nápomocný, vozil ju do školy, študovala
v Sládkovičove, chcel, aby mala vysokoškolské vzdelanie, keď si hľadala zamestnanie, chodil s ňou
na pohovory. Otec mal záľubu v autách, jedno si opravoval a ja mu pri tom pomáhala. Keď boli malí,

chodievali s rodičmi na výlety skoro každý víkend po Slovensku, Čechách, Maďarsku, Rakúsku a cez
prázdniny na dovolenky do Chorvátska a do Talianska. Keď už bola staršia, otec ju učil šoférovať, aby
nadobudla zručnosti, prípadne jej pomáhal aj v príprave do školy, keď niečomu nerozumela. Vyštudovala
gymnázium a v Sládkovičove vysokú školu, odbor verejná správa. Otec bol zamestnaný v Atómových
elektrárňach Jaslovské Bohunice a robil tam dekontaminátora. Otec mal stredoškolské vzdelanie s

maturitou na SPDŠ. Úmrtie otca znášala veľmi ťažko, nevedela sa z toho spamätať, nevnímala dni, ako
idú a bola to pre ňu veľká psychická záťaž. Vybavoval sa pohreb a ona sa pripravovala na štátnice,
ktoré urobila, avšak bolo to veľmi náročné. Po psychickej a fyzickej stránke cítila zle. Stále sa cíti zle. Po
psychickej stránke sa to všetkých dotklo a boli na tom veľmi zle. V čase úmrtia otca pracovala a externe
študovala VŠ, v tom čase skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe, mama bola nezamestnaná, brat

študoval a živiteľom rodiny bol otec. Dotklo sa ich to aj po finančnej stránke. Vzťah rodičov bol podľa nej
dobrý, teda vychádzali dobre. Otec mamu vozil do práce, čakával ju z práce a všetky aktivity robili spolu
a to aj bežné činnosti, ako domáce práce, nákupy. Dokonca mama zle znášala ošetrenie u zubára a
preto s ňou otec vždy chodil k zubárovi a bral si dovolenku. Po smrti mama znášala túto situáciu zle, po
psychickej stránke navštevovala psychiatra. Čo sa týka postupu žalovaného vie, že robili otcovi röntgen

pľúc, ale bol zle spravený a zle vyhodnotený, mali mu odobrať arteriálne plyny, avšak nemali skúmavku,
preto tak neurobili, ale chystali sa urobiť to ráno, bohužiaľ. Do súdneho sporu sa rozhodla ísť z dôvodu,
že si myslí, že žalovaný neurobil všetko tak, ako mal a konštatoval to aj ÚDZS, že došlo k pochybeniu
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To bolo dôvodom, prečo sa rozhodli ísť do súdneho sporu. Vie,
že otec mal životnú poistku, jej z tejto životnej poistky nebolo poskytnuté plnenie. Prebehlo dedičské

konanie, v rámci ktorého zdedila auto. Nevie, čo by sa stalo, keby otec nebol prevezený do nemocnice,
nie je lekár, k tomu sa nevie vyjadriť. Zamestnaná bola od roku 2007 a v čase po úmrtí otca ukončila
pracovný pomer v skúšobnej dobe u zamestnávateľa, u ktorého pracovala, nebavilo ju to tam a oni si
našli iného človeka. Neliečila sa, ani sa nelieči u psychológa, alebo psychiatra.

10. Žalobca 3/ na pojednávaní uviedol, že čo sa týka zdravotného stavu otca, vie, že bral lieky na tlak,
ale za posledné roky sa málokedy stalo, že by bol doma a na niečo sa liečil. Jeho otec bol vysoký,
nevie uviesť, koľko meral, bolo to cez meter deväťdesiat, mal nadváhu, ale nevie uviesť, koľko vážil;
nefajčil, nepožíval žiaden alkohol. Otec pracoval v Atómových elektrárňach na dve zmeny. Otec sa chodil
bicyklovať, nebolo to každý deň, ani každý týždeň, ale v lete to bolo častejšie. Tiež mali psa. Venovali

sa práci v záhrade na chalupe v Bielom Kostole. Otec sa zaujímal o autá a spoločne sa zaujímali o
hudbu. On v tom čase študoval na konzervatóriu v Bratislave. S otcom si dobre vychádzali, vo všetkom
ho otec podporoval. Spoločný čas trávili doma, muzicírovali, on sa hral, prípadne aj otec na klávesoch.
Dva týždne po smrti otca ani nešiel do školy, bol tak povediac na dne, keď prvý rok po smrti otca bolnajhorší, doznievala jeho strata. Povahou je introvertný typ, smrťou otca sa to u neho ešte viac prehĺbilo.
Nespomína si, že by zo strany žalovaného bolo rodine dané ospravedlnenie. Mama kvôli smrti otca
navštevovala psychiatra a brala aj lieky. Navyše po smrti otca prišla o zamestnanie. Po smrti otca matka

poberala vdovský dôchodok a on poberal sirotský dôchodok. Myslí si, že v rámci dedičstva získal podiel
na chalupe v Bielom Kostole. Myslí si, že zo životnej poistky získala peniaze mama, nevie, či sa to
vzťahovalo aj na neho.

11. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 22.10.2015 uviedol, že podľa žalobcov na

preukázanie príčinnej súvislosti medzi bezdôvodným neposkytnutím včasnej a účinnej liečby zosnulému
N. F. a zásahom do ochrany osobnosti žalobcov ako osôb blízkych nie je potrebné ustanovovať žiadneho
znalca. Je zrejmé, že ide o taký zásah, ktorý by bol považovaný za spôsobilý zasiahnuť do osobnosti
rodinných príslušníkov všeobecne. Predovšetkým u osôb blízkych, u ktorých sa vo fungujúcej rodine
predpokladá, že takýto zásah budú pociťovať ako ujmu svoju vlastnú. Žalovaný stavia otázku príčinnej
súvislosti tak, že medzi konaním žalovaného a úmrtím pacienta nie je príčinná súvislosť preukázaná

a táto zo šetrení ÚDZS nevyplýva. Takéto chápanie príčinnej súvislosti, ako aj interpretácia záverov
ÚDZS je v danom prípade zo strany žalovaného zavádzajúca. Nakoľko je zrejmé, že pacient neprišiel
do nemocnice zdravý a konaním žalovaného mu bolo spôsobené úmrtie, ale prišiel do nemocnice
opakovane vyhľadať pomoc, pretože už bol chorý a táto mu nebola včas a účinne poskytnutá. Žalobcovia
nikdy netvrdili, že žalovaný vyvolal svojim postupom smrť pacienta, ale že v príčinnej súvislosti s jeho

bezdôvodným nekonaním bol tento stav zhoršený, resp. dovŕšený a preto trvajú na stanovisku, že
príčinná súvislosť nemôže byť preto narušená, alebo nepreukázaná. Otázku je potrebné položiť inak.
Či je daná príčinná súvislosť medzi bezdôvodne nesprávnym vykonaním zásadných vyšetrení, resp. ich
absolútnym nevykonaním a ďalším poskytovaním efektívnej liečby pacientovi? Existenciu tejto príčinnej
súvislosti ÚDZS v predloženej dokumentácii preukázal, keď konštatoval, že pacient mohol byť úplne

inak manažovaný, resp. nakoľko vyšetrenie, resp. ich správne vykonanie by malo na ďalšiu formu
poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi zásadný vplyv, pričom tieto pochybenia opakovane
označil za alarmujúce, ku ktorým pri diagnostikovaní chorôb nesmie dochádzať. Kým správna a včasná
diagnóza mohla ovplyvniť následné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak naopak nevykonanie
týchto úkonov viedlo k zhoršovaniu zdravotného stavu. Žalovaný nezodpovedá za nezákonný zásah v

príčinnej súvislosti za chorobu pacienta, ktorá ho do nemocnice doviedla, ale zodpovedá za nezákonný
zásah v príčinnej súvislosti do tej miery, v ktorej hrubo porušil povinnosť poskytovať zdravotný
starostlivosti lege artis za účelom záchrany života, alebo zlepšenia zdravotného stavu, čím podstatnou
mierou prispel k dovŕšeniu zdravotného stavu pacienta. Je pritom irelevantné, či pritom konal úmyselne,
neúmyselne, alebo z nedbanlivosti. Spôsobilosť takéhoto zásahu privodiť ujmu navrhovateľom a to

zásahom do rodinných vzťahov je nespochybniteľná. Každý by takúto ujmu pociťoval ako svoju vlastnú
v postavení navrhovateľov.

12.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanízodňa22.10.2015uviedol,ženastránke9rozhodnutia
úradu z 29.2.2012 posledná veta je uvedené: „Je však možné konštatovať, že zistené nedostatky neboli

v príčinnej súvislosti so smrťou pacienta, ktorá skutočnosť je zohľadnená pri určovaní výšky sankcie.“ Má
za to, že lekári, ktorí vo výroku rozhodnutia o správnom delikte určili úkony, ktoré boli vykonané non lege
artis sa vzhľadom k tomu, že pri určovaní výšky sankcie sa prihliada na následky nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti vyjadrili, že uvedené pochybenia nie sú v príčinnej súvislosti s úmrtím pacienta.
Má za to, že žalobcovia sa domáhajú zásahov do práva na život pacienta v zmysle žaloby a zásahov do

práva na rodinný život a tieto zásahy mohli byť spôsobené len smrťou pacienta. Zo zistení ÚDZS však
vyplýva, že pochybenia nespôsobili smrť pacienta. Ohľadom skutočnosti, že v ďalšom rozhodnutí došlo
ešte k zníženiu pokuty, má za to, že ÚDZS všetky skutočnosti správne vyhodnotil a na ich základe uložil
v druhom rozhodnutí ešte nižšiu pokutu.

13. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zo dňa 04.05.2018 uviedol, že nie je možné brať príčinnú
súvislosť za nepreukázanú z dôvodu, že pacient príde do nemocnice chorý a jeho zdravotný stav je
nepriaznivý. ÚDZS a jednotlivý znalci konštatovali, že jednotlivé pochybenia boli hrubými pochybeniami,
ktoré sa nemajú stávať. Týmto úmrtím došlo k zásahu do práv žalobcov. Sú toho názoru, že bola
preukázaná príčinná súvislosť. V rámci záverečnej reči uviedol, že majú má zato, že spĺňajú všetky

predpoklady na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Poskytnutá zdravotná starostlivosť
objektívne nemohla viesť k zlepšeniu pacientovho zdravotného stavu. Ak pacient nie je správne liečený,
nemožno očakávať ani je ho automatické uzdravenie, ako to potvrdil aj MUDr. P. vo svojom znaleckom
posudku. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tak v zmysle judikatúry, na ktorú poukazovali, postačuje naúspešné uplatnenie práva, ak bol zásah spôsobilý zasiahnuť, resp. ohroziť právom chránené práva
v zmysle § 11 OZ. Je teda v súlade so zákonom domáhať sa satisfakcie aj výlučne pri spôsobilosti
zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu zásahom do ochrany osobnosti na rozdiel od náhrady škody a

s tým súvisiace rozhodnutia, na ktoré žalobcovia od začiatku poukazovali. Žalobcovia sú si vedomí
skutočnosti, že žalovaný nebol pôvodom ochorenia zosnulého N. F., resp. toto nevyvolal, ale za zásah
do práva na ochranu osobnosti zodpovedá v príčinnej súvislosti, v ktorej bezdôvodne žalovaný porušil
svoju povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, za účelom záchrany života, resp. minimálne
za účelom zlepšenia zdravotného stavu riadne a včas. Žalobcovia majú zato, že tým, že bol takýmto

konaním žalovaného iba dovŕšený zdravotný stav pacienta, nemôže byť príčinná súvislosť považovať
za nepreukázanú, t. j. ani vtedy, ak mal pacient k tomuto nejakú zdravotnú predispozíciu. Majú za
to, že opačný záver by bol diskriminačný, nakoľko do nemocnice nechodia zdraví ľudia, ale tí, ktorí
potrebujú vyhľadať lekársku pomoc. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, máme zato, že súd
by mal prihliadať aj na skutočnosť, že žalovaný, resp. je ho pracovníci jednotlivými pochybeniami znížili
možnosť posúdiť, ako by sa zdravotný stav vyvíjal pri správnom poskytovaný zdravotnej starostlivosti,

čo by nemalo byť na ťarchu dôkazného bremena žalobcov, a čo by nemalo byť pričítané na ťarchu
žalobcov pri preukázaní príčinnej súvislosti. Žalobcovia majú zato, že žalovaný sa obmedzil iba na
tvrdenia o nedostatku príčinnej súvislosti, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tieto tvrdenia
žalobcov spochybnil. Žalobcovia majú za to, že ich nárok je právne preukázaný, k zásahu do ochrany
osobnostižalobcovzostranyžalovanéhodošlo.Jedostatočnepreukázanápríčinnásúvislosťapriznanie

nemajetkovej ujmy zo žalobného návrhu je dôvodné.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 04.05.2018 uviedol, že k tomu, aby boli
žalobcovia úspešní v tomto konaní je nevyhnutné, aby preukázali všetky predpoklady zodpovednosti
žalovaného za nárok, ktorý je predmetom tohto konania. V tomto svetle leží na žalobcoch bremeno

tvrdenia a bremeno dôkazu ohľadom všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za nárok
uplatňovanývtomtokonaní.Jednýmzpredpokladovzodpovednostijeajpríčinnásúvislosť,ktorúvtomto
konaní boli žalobcovia povinní tvrdiť, a to konkrétnym opisom toho, akým spôsobom pochybenie viedlo
k následku a zároveň preukázať dôkaznými prostriedkami. K tvrdeniu žalobcov, že príčinná súvislosť
evidentne vyplýva z rozhodnutí UDZS poukázal na to, že UDZS túto skutočnosť neskúma, napriek tomu

vo svojom rozhodnutí sa k tejto problematike vyjadril, kde na str. 9, posledný odsek, zo dňa 29.02.2012
uvádza, „je však možné konštatovať, že zistené nedostatky neboli v príčinnej súvislosti so smrťou
pacienta, ktorá skutočnosť je zohľadnená pri určovaní výšky sankcie.“ Ohľadom príčinnej súvislosti bolo
na návrh žalobcov zabezpečené do konania doplnenie znaleckého posudku č. 8/2017, kde znalec na
otázku č. 3 uvádza, že žalovaný zodpovedá za vývoj zdravotného stavu v rozsahu 80-90% z dôvodu, že

v literatúre je uvádzaná úmrtnosť i u pacientov liečených v nemocnici na horeuvedené diagnózy 10-20%.
Má zato, že znalec opomenul v uvedenom závere skutočnosť, že úmrtnosť 10-20% pri hospitalizácii,
resp. k tejto úmrtnosti prichádza aj v prípade, že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná správne a
napriek dostupnej zdravotnej dokumentácii opomenul tento záver z literatúry aplikovať na konkrétny
prípad. V rámci záverečnej reči uviedol, že v danom prípade zdravotnícki pracovníci chybovali, čo

potvrdilo aj rozhodnutie UDZS. Napriek tomu preto, aby bol žalovaný zaviazaný plniť nárok žalobcov je
nevyhnutné, aby v súdnom konaní preukázal dôvodnosť svojho nároku. Poukázal na fakt, že ani správna
liečba nemusí vždy viesť k vyliečeniu akéhokoľvek pacienta, čo potvrdili aj závery znalca MUDr. S. P.,
ktorý uviedol odkaz na literatúru, ktorá pri zdravotných komplikáciách, ktorými trpel aj nebohý, uvádza
úmrtnosť až 20%. Ďalej poukázal, že vzhľadom na krátkosť času, a to necelých 6 hodín hospitalizácie a

zdravotné komplikácie, nebolo možné pacienta zachrániť s tým, že napriek zbožnému želaniu všetkých
ľudí, medicína nie je všemocná. K predpokladom zodpovednosti žalovaného poukázal na skutočnosť, že
príčinná súvislosť sa v tomto konaní neprezumuje s tým, že príčinnú súvislosť majú tvrdiť a preukazovať
žalobcovia a žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že žalobcovia nie sú schopní tejto svojej
povinnosti v súdnom konaní dostáť. Pokiaľ majú žalobcovia zato, že existuje príčinná súvislosť, mali

tvrdiť, ako jednotlivé nevykonané zdravotnícke úkony mali byť včas realizované a aký dopad by mali v
danom čase na zdravotný stav pacienta. Nebolo na žalovanom, aby vyvracal dôkazmi niečo, čo nebolo
v tomto konaní riadne tvrdené.

15. Právny zástupca intervenienta na pojednávaní zo dňa 04.05.2018 uviedol, že má zato, že závery

MUDr. S. P. v znaleckom posudku č. 08/2017 sú neodôvodnené, občas až nelogické. Znalec napr. pri
odpovedi na otázku č. 3 uviedol: „týmto neštandardným postupom došlo k rozvoju nezvládnuteľných
komplikácií, avšak podľa ich názoru z celého posudku nevyplýva, ktorý konkrétny neštandardný postup
malznalecnamysli,ajasnápriamapríčinnásúvislosťmedzitýmtoneštandardnýmpostupomarozvojomnezvládateľných komplikácii zosnulého. V rámci záverečnej reči uviedol, že v konaní nie je sporné, že
zo strany žalovaného došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zosnulému k určitým pochybeniam,
avšak predmetom tohto konania nie je teoretická úvaha o tom, ako by sa bol vyvíjal zdravotný stav

zosnulého, ak by k týmto pochybeniam nedošlo, naopak, jedinou základnou povinnosťou žalobcu na
úspešné preukázanie svojho nároku je uniesť bremeno tvrdenia a preukázať, že to konkrétne porušenie
povinnosti zo strany žalovaného je v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia zosnulého.
Žalobca si však do dnešného dňa túto povinnosť nesplnil, preto nesúhlasí s tým, aby otáčal dôkazné
bremeno na žalovaného. Naopak, z dôkazov vykonaných v konaní poukazujeme na znalecký posudok č.

2/2016, z ktorého vyplýva, že príčinná súvislosť v danom prípade daná nie je, keď znalkyňa v odpovedi
na otázku č. 8 uvádza „neexistuje príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou N.J.
a jeho následnému úmrtiu.“

16. Z rozhodnutia ÚDZS, pobočka Trnava č. ZS 204/00001/2012 zo dňa 21.01.2013 vyplýva uloženie
pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica Trnava vo výške 4.400,-Eur za

porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo
zistené dňa 09.11.2011 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pánovi
N. F., r. XXXX, naposledy bytom W. 51,XXXXX A. (ďalej len „pacient“). Porušenie spočívalo v

tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi dňa 16.01.2011 počas jeho vyšetrenia na
ambulancii centrálneho príjmu (CP) a následne počas hospitalizácie pacienta toho istého dňa na Klinike
pneumológie a ftizeológie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (KPaF) nebola poskytnutá správna
zdravotná starostlivosť. Počas vyšetrení na oboch pracoviskách poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
nebola správne popísaná RTG snímka hrudníka, napriek údaju kľudového dyspnoe a diagnostickému

záveru respiračnej insuficiencie nebol odobratý materiál na vyšetrenie acidobázickej rovnováhy (ABR)
za účelom zistenia hodnôt arteriálnych krvných plynov, vzhľadom k počtu trombocytov nebolo zaujaté
stanovisko poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k ich spotrebovávaniu a taktiež neboli realizované
ďalšie hemokoagulačné vyšetrenia (Fbg, D-dimér). Na oboch pracoviskách nebol klinický stav pacienta
s diagnózou obojstrannej bronchopneumónie, respiračnej insuficiencie a rizikovým faktorom obezity

vyhodnotený ako rizikový, hoci pacient ako rizikový mal byť hospitalizovaný na jednotke intenzívnej
starostlivosti (JIS) alebo klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM). Nakoľko klinický obraz
u pacienta trval niekoľko dní, počas hospitalizácie na KPaF dňa 16.01.2011 mala byť u neho začatá
liečba dvoj- alebo troj kombináciou antibiotík rôznych skupín a u takto rizikového pacienta mal byť tiež
podávaný nízkomolekulárny heparín.

17. Z rozhodnutia ÚDZS, Bratislava zo dňa 20.05.2013 vyplýva zamietnutie rozkladu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti proti rozhodnutiu ÚDZS, pobočka Trnava č. ZS 204/00001/2012 zo dňa
21.01.2013 o uložení pokuty a potvrdenie rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 4.400,-Eur.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2013 a vykonateľnosť dňa 04.07.2013.

18. Zo znaleckého posudku č. 02/2016 vypracovaného znalcom MUDr. R. I. dňa 28.02.2016 vyplývajú
nasledovné závery: bezprostrednou príčinou smrti N. F. podľa pitevného nálezu bolo kardiorespiračné
zlyhanie. Vznik kardiorespiračného zlyhania spôsobila hypertenzná choroba - ktorá bola nedostatočne
liečená a vysoké hodnoty krvného tlaku pretrvávali počas celého života pacienta, prvýkrát zaznamenaný

vyšší tlak krvi 13.10.1989 - 150/90mmHg, od roku 2006 je zaznamenaná diagnóza M. hypertonicus,
ale bez liečby, od roku 2007 s liečbou; napriek liečbe hodnoty tlaku krvi v pásme stredne závažnej
až závažnej hypertenzie - a morbídna obezita podľa pitevného nálezu. Žalovaný nevykonal všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby, nezabezpečil správnu antibiotickú liečbu, stotožňuje
sa s vytknutými nedostatkami v rozhodnutí ÚDZS. Štandardné diagnostické a liečebné postupy neboli

dodržané. Stav N. F. bol vysoko rizikový pre ťažkú formu hypertenzie a morbídnu exogénnu obezitu,
ktoré skomplikovali základné ochorenie bronchopneumóniu, následkom čoho došlo k náhlemu úmrtiu.
Zdravotná starostlivosť nebola žalovaným poskytnutá správne. Vzhľadom k rizikovým faktorom, aj keď
by bola zdravotná starostlivosť správne poskytnutá, jeho život by sa pravdepodobne nezachránil, bol
veľmi rizikový a infekcia bola v pokročilom štádiu. Stanovisko znalkyne je v tejto časti totožné s MUDr.

L. W., CSc, MPH z kliniky pneumológie a ftizeológie. Neexistuje príčinná súvislosť medzi poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou N. F. a jeho následným úmrtím. Následne v otázke č. 9 opisuje celkový
zdravotný stav N. F. vyplývajúci zo zdravotnej dokumentácie, iné ochorenia alebo okolnosti a iné
dôležité zistenia: Hospitalizácia N. F. bola krátka dňa 16.01.2011 od 02,10 hod do 7,02 hod, kedy bolkonštatovaný exitus letalis. Bol na 4-kombinácii antihypertenzív, napriek liečbe hodnoty krvného tlaku
boli v pásme ťažkej hypertenzie, mal morbídnu obezitu podľa pitevného nálezu, tieto diagnózy sú veľmi
vážne a ohrozujúce život, napriek tomu často nenavštevoval lekára podľa zdravotnej dokumentácie.

Vysoké hodnoty krvného tlaku postupne poškodzovali srdcový sval, až došlo k jeho zlyhaniu. U takto
rizikového pacienta treba zahájiť ATB liečbu hneď pri výstupe teploty a nie čakať 3 dni bez antibiotík,
pretože už v roku 2002 na ECHOKG bola popísaná zväčšená ľavá komora a perikardiálny výpotok v
dôsledku hypertenzie a obezity.

19. Z doplnenia znaleckého posudku č. 02/2016 znalcom MUDr. S. P. znaleckým posudkom č. 8/2017
vyplýva, že medzi kardiorespiračným zlyhaním a hnisavou obojstrannou bronchopneumóniou existuje
vzťah, pretože zosnulý bol liečený na dve vážne ochorenia, hypertenziu a obojstranný zápal pľúc
s hypoxemickou respiračnou insuficienciou, ktoré spôsobili náhle zlyhanie srdca. Pacientovi bolo
potrebné venovať vyššiu mieru pozornosti a zdravotnej starostlivosti ako u pacienta bez rizikových
faktorov hypertenzie a obezity, pretože až pri hospitalizácii bol zistený novodiagnostikovaný Metabolický

syndróm (Cukrovka) a srdcové zlyhanie. V diagnostike a liečbe zosnulého neboli dodržané štandardné
diagnostické a liečebné postupy, týmto neštandardným postupom došlo u menovaného k rozvoju
nezvládnuteľných komplikácií, ktoré viedli k rýchlemu úmrtiu. Žalovaný zodpovedá za vývoj zdravotného
stavu vedúceho k úmrtiu v rozsahu 80 - 90 %, pretože v literatúre je uvádzaná úmrtnosť u pacientov
liečených v nemocnici na vyššie uvedené diagnózy 10-20%. Pacient mal byť už po vyšetrení na LSPP

dňa 15.01.2011 o 12,49hod odoslaný na centrálny príjem Nemocnice, pretože jeho zdravotný stav si to
vyžadoval, zdravotný stav rizikového pacienta spĺňal v tej dobe kritériá na hospitalizáciu. Následne je
vysvetlený termín „pľúcny absces“ a „pľúcna gangréna“.

20. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len

„Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

21. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

22. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

23. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby

so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

26. Pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia byť splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti, a to: 1. zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu (nemusí ísť o konkrétne

porušenie, postačuje ohrozenie práv), 2. vznik nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi zásahom
a vznikom nemajetkovej ujmy. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom
zodpovednostnom princípe a preto na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad
v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však
v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku škode, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej

zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka je viazané na
existenciu zavinenia subjektu zásahu. Subjektívny prvok zavinenia má však význam pri určovaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rámci zohľadnenia okolností,
za ktorých k porušeniu práva došlo.27.Nesprávnypostupzdravotníckehopracovníkasatradičneoznačujezanonlegeartisatotooznačenie
môže zahŕňať jednak chybu v diagnóze, voľbe liečebnej procedúry a technike prevedeného určitého

zákroku a tiež rozličné pochybenia v organizačnej oblasti, v komunikácii a predávaní informácií tak
voči pacientom, tak i medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi navzájom, ktoré sa môžu označiť
ako nedodržanie komplexných pravidiel poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré slúžia k eliminácii
zbytočných rizík a dosiahnutiu najmožnejšieho bezpečia pacienta. Pre záver o protiprávnom konaní
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak musí byť preukázané konanie ako aj hypotetický štandard

priemerne kvalitného lekára, inými slovami ako škodca konal, čo je otázkou skutkovou, pričom odpoveď
možno hľadať v zdravotnej dokumentácii pacienta, vo svedeckých výpovediach o priebehu udalosti ako
aj v znaleckom posúdení. Pokiaľ ide o otázku, ako škodca konať mal, tá je síce právnou úvahou, avšak
je prakticky prevoditeľná na otázku, ako v daných okolnostiach koná zodpovedná osoba danej profesie a
kvalifikácie. Lekárska diagnóza je kvalifikovaným odhadom odborníka a nie exaktným a nutne správnym
zistením skutočného stavu.

28. K príčinnej súvislosti: v právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku ujmy/škody iná skutočnosť, zodpovednosť za ujmu/škodu

nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže
poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym
posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou)
tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného

(pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede
javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok

sastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislounaneobmedzenejkauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009)

29. Taktiež nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je, že sa priznanie
žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi,
a to bez ohľadu k tej skutočnosti, či žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu škody/
ujmy. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z

foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu,
ktorý ale bude musieť vychádzať jednak z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho
prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere alebo k zásahu do práva na ochranu osobnosti v
iných prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú

funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc
ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho
kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria).

30. Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zásahu do
práva na súkromie spolu s priznaním nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch pôjde len vtedy,
keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo,
ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú
nemajetkovúujmuvzhľadomkjejintenzite,rozsahuatrvaniaakozávažnúpociťovalkaždý,nachádzajúci

sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium vylučuje,
aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne
kritérium). Je treba vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne psychickéreakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často diametrálne
odlišovať.Priurčenívýškynáhradynemajetkovejujmyspeniazochsúdomsavýškaurčujejednorazovou
čiastkou a zákon pri určení tejto výšky nestanovuje žiadne medze. Stanovuje však dve podstatné kritéria

taxatívne uvedené v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a
široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ktorú
zákonnú úpravu je súd povinný rešpektovať.

31. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani

rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, tak ako je vyššie uvedené, k
naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i
k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi
parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim
kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému

odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských
právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie
nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim
je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež
odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti

sa zhoduje na primárnom význame vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp.
zmiernení nepriaznivého následku neoprávneného zásahu (keďže nemajetková ujma vzniknutá
porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej
nemajetkovejujmynemožnoexaktnekvantifikovaťavyčísliť).VnálezeÚstavnéhosúduČeskejrepubliky
sp. zn. 1568/09 bol konštatovaný zásah do práva na ochranu osobnosti civilným deliktom a primerané

zadosťučinenie označené za jednu z civilnoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených
osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov protiprávneho konania a byť tak nástrojom
prevencie (prisúdená výška náhrady síce nesmie byť pre zodpovedný subjekt likvidačná, avšak musí
pôsobiť na zodpovedný subjekt tak, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život,
spôsobený hrubou nedbalosťou svojich zamestnancov, predchádzať a to obzvlášť v situácii, že sa jedná

o zdravotnícke zariadenie - nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22. decembra
2015).

32. Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv.
„statusu obete“ podľa čl. 34 Dohovoru o ľudských právach, ktorú objasnil Európsky súd pre ľudské práva

v prípade Scordino proti Taliansku v rozhodnutí zo 6. marca 2007 sťažnosť č. 43662/98, ako i v prípade
P. v. Slovenská republika v rozhodnutí z 9. októbra 2007 č. sťažnosti 7205/02. Európsky súd pre ľudské
práva uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by
priznal v porovnateľných prípadoch súd, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu,
pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň v danej krajine, a

tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine, a aj to, ako rýchlo sa jej sťažovateľ
domohol.

33. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením

v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v
takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o ochranu osobnosti má žalobca bremeno
tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených osobnostných práva; pokiaľ sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci
svojich tvrdení uviesť, aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkaznébremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu; v prípade, že sa domáha aj náhrady
nemajetkovej ujmy, musí na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol,
ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu (následné reakcie) napríklad v jeho rodinnom, pracovnom či

inom prostredí. Len ak sú tieto skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci.

34. Z vykonaného dokazovania v kontexte uvedených povinností žalobcov došiel súd k záveru, že
podaná žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť, keď z tvrdenia žalobcov a súdom vykonaného
dokazovania nemal súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a
následkom spočívajúcim v úmrtí manžela žalobkyne 1/ a zároveň otca žalobkyne 2/ a žalobcu 3/ a
preto nie je daná ani príčinná súvislosť medzi tvrdenou nemajetkovou ujmou žalobcov a neoprávneným
zásahom do osobnostných práv žalobcov spôsobenou úmrtím N. F.. Porušenie povinností žalovaného

ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebolo po vykonanom dokazovaní sporné. Zo skutkových
zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný porušil zákonom stanovenú povinnosť poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava
vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 21.01.2013 vo výroku uviedol, že porušenie spočívalo v tom,
že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi dňa 16.01.2011 počas jeho vyšetrenia na

ambulancii centrálneho príjmu (CP) a následne počas hospitalizácie pacienta toho istého dňa na Klinike
pneumológie a ftizeológie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (KPaF) nebola poskytnutá správna
zdravotná starostlivosť. Počas vyšetrení na oboch pracoviskách poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
nebola správne popísaná RTG snímka hrudníka, napriek údaju kľudového dyspnoe a diagnostickému
záveru respiračnej insuficiencie nebol odobratý materiál na vyšetrenie acidobázickej rovnováhy (ABR)

za účelom zistenia hodnôt arteriálnych krvných plynov, vzhľadom k počtu trombocytov nebolo zaujaté
stanovisko poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k ich spotrebovávaniu a taktiež neboli realizované
ďalšie hemokoagulačné vyšetrenia (Fbg, D-dimér). Na oboch pracoviskách nebol klinický stav pacienta
s diagnózou obojstrannej bronchopneumónie, respiračnej insuficiencie a rizikovým faktorom obezity
vyhodnotený ako rizikový, hoci pacient ako rizikový mal byť hospitalizovaný na jednotke intenzívnej

starostlivosti (JIS) alebo klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAlM). Nakoľko klinický obraz
u pacienta trval niekoľko dní, počas hospitalizácie na KPaF dňa 16.01.2011 mala byť u neho začatá
liečba dvoj- alebo troj kombináciou antibiotík rôznych skupín a u takto rizikového pacienta mal byť tiež
podávaný nízkomolekulárny heparín. Súd z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že konanie žalovaného
pri stanovení diagnózy a voľbe liečebnej procedúry pre nevyužitie základných diagnostických metód je

potrebné hodnotiť ako protiprávne, teda za postup non lege artis.

35. Z vykonaného dokazovania, konkr. z odborného stanoviska MUDr. L. W., CSc., MPH z medicínskeho
odboru pneumológia a ftizeológia, ktorú si ÚDZS pribral za účelom posúdenia poskytovanej zdravotnej
starostlivosti N. F. je možné prijať jednoznačný záver, že u pacienta bola na centrálnom príjme

žalovaného odobratá podrobná anamnéza, podrobné objektívne vyšetrenie, realizovaná rtg snímka
hrudníka, EKG a laboratórne parametre. Mali však byť realizované aj hemokoagulačné parametre a
odobraté arteriálne krvné plyny. Pacient bol prijatý na Kliniku pneumológie a ftizeológie, v tom čase
hodnota saturácie bola 88%, neskôr 91%. Pribratý konzultant uviedol, že výhrady voči antibiotikám
by však osud pacienta nezmenili (prechod z Augmetinu na Bitamon i.v., nakoľko oba sú potencované

penicilíny). V doplnení stanoviska zo dňa 09.08.2011 MUDr. W. konštatovala, že na centrálnom príjme
Trnava napriek komplexnému vyšetreniu nebola správne zhodnotená rtg snímka hrudníka, odobraté
arteriálne krvné plyny, nebolo zaujaté stanovisko k spotrebovávaniu trombocytov, neboli doplnené
hemokoagulačné vyšetrenia. Keby tieto štyri vyšetrenia boli realizované a správne vyhodnotené, pacient
by sa ako rizikový možno dostal s diagnózami Obojstranná bronchopneumónia + ostatné diagnózy, tak

ako sú napísané v prepúšťacej správe, na Kliniku anestézy a resuscitácie. Asi by exitus bol nezvratný,
ale poskytnutiu zdravotnej starostlivosti by sa zariadeniu nedalo nič vytknúť. V závere uviedla, že
lepšou komunikáciou a konzultáciou medzi klinikami a oddeleniami FN Trnava by sa asi život pacienta
nezachránil, na to bol príliš rizikový a infekcia príliš pokročilá, ale poučenie z takto rýchleho priebehu
akútnej respiračnej infekcie by sa malo realizovať na celonemocničnom seminári ( č. l. 30a, 24b spis

ÚDZS č. PO 424/2011).

36. Zo znaleckého posudku MUDr. I. vyplynulo, že sa stotožňuje so stanoviskom MUDr. W. CSc,
MPH (v odpovedi na otázku č. 7) pričom uviedla, že neexistuje príčinná súvislosť medzi poskytnutouzdravotnoustarostlivosťouN.F.ajehonáslednýmúmrtím(vodpovedinaotázkuč.8),kuktorémuzáveru
dospel aj súd pri posúdení ne/existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou žalovaným a úmrtím pacienta. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal súd za

to, že pochybenie žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti nebolo základnou príčinou smrti
pacienta. Zo znaleckého posudku MUDr. I. vyplynulo, že príčinou smrti pacienta bolo kardiorespiračné
zlyhanie, ktoré bolo spôsobené hypertenznou chorobou, ktorá bola nedostatočne liečená a morbídnou
obezitou podľa pitevného nálezu ( odpoveď na otázku č. 1, 2). Vysoké hodnoty krvného tlaku
postupne poškodzovali srdcový sval až došlo k jeho zlyhaniu. U takto rizikového pacienta treba zahájiť

liečbu antibiotikami hneď pri výstupe teploty a nie čakať tri dni bez antibiotík ( odpoveď na otázku č.
11). Nakoniec aj z rozhodnutia ÚDZS, pobočka Trnava zo dňa 29.02.2012, ktoré ale bolo následne
nadriadenýmorgánompreinéformálnenedostatkyzrušené,vyplynulo,ženimizistenénedostatkyneboli
v príčinnej súvislosti so smrťou pacienta, ktorá skutočnosť bola zohľadnená pri určovaní výšky sankcie
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aj keď uvedený záver patrí do právomoci súdu a nie orgánu
vykonávajúcehodohľad.Odpovedevposudkovejčastidoplnenéhoznaleckéhoposudkuvypracovaného

MUDr. P. nespochybnili závery prijaté znalkyňou MUDr. I.. Zodpovedanie otázky č. 3 konštatovaním,
že žalovaný zodpovedá za vývoj zdravotného stavu vedúceho k úmrtiu v rozsahu 80 - 90%, pretože
v literatúre je uvádzaná úmrtnosť i u pacientov liečených v nemocnici na horeuvedené diagnózy 10 -
20 %, súd zhodnotil ako nezrozumiteľné a neurčité. Nakoľko žiadna zo strán nenavrhla výsluch znalca
za účelom vysvetlenia uvedenej odpovede, súd na túto odpoveď neprihliadol, keď uvedený záver/súd

znalca (žalovaný zodpovedá za vývoj zdravotného stavu v rozsahu 80-90%) postráca logický prechod
od vyjadrenej premisy (úmrtnosť pacientov na horeuvedené diagnózy liečených v nemocnici 10-20%) a
to aj po prihliadnutí na informácie uvedené znalcom v posudkovej časti pod písmenom „E. PROGNÓZA
pneumónie“.

37. Nakoľko zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného za
protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcov, ako aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, neboli naplnené, keď žalobcami nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným
zásahom do chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť
osobnosť fyzickej osoby a uplatňovanou náhradou nemajetkovej ujmy, súd žalobu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému a intervenientovi vystupujúcemu na strane žalovaného, ktorí mali
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré štátu vznikli v súvislosti s nariadeným znaleckým
dokazovaním a vyplatením znalečného nepokrytého preddavkom na trovy dôkazu, rozhodol súd podľa
článku 4 ods. 1 C.s.p., keď nárok štátu posúdil podľa právnej normy obsahovo a účelovo najbližšej,
t. j. podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, intervenientovi a štátu priznal súd nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom v 1. rade, 2. rade a 3. rade vystupujúcim v konaní ako samostatné spoločenstvo,

spoločne a nerozdielne, ktorá solidárnosť bude vyjadrená v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka o
výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.