Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120210232
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1120210232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:
BL PLUS, s.r.o, Prenčov 177, Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpeného FALIS & Partners,
s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,
Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie 7.224 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 16Csp/41/2020-287, zo dňa 9.8.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.224 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.224 eur od 10.6.2020 do zaplatenia, vo
zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca S. E. sa žalobou doručenou dňa 17.6.2020 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy spolu vo výške 7.224 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, v súvislosti so zmluvami o úvere uzatvorenými medzi stranami sporu, konkrétne v súvislosti
so zmluvami č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2011; č. XXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011; č. XXXXXXXXX
zo dňa 14.12.2011; č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012; č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012; č.
XXXXXXXXX zo dňa 10.4.2014; č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014; č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2014;
č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 7.12.2015. Žalobu odôvodnil tým, že

uvedené formulárové zmluvy o úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať
ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Za najrozpornejšie s dobrými mravmi označil ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnuté úvery
(príslušný poplatok), ktorá niekoľko stonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax uviedol, že dohodu o výške ročnej odplaty
v takýchto mierach je potrebné považovať za dohodu v rozpore s dobrými mravmi, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ktorá
hraničí s úžerou. Zároveň uviedol, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverových
zmluvách mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny. Dôvodil, že všetky označené úvery si
bral ako fyzická osoba pre svoju osobnú potrebu. Špecifikoval, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX,uzavretou dňa 27.5.2011, mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 eur, odplata v zmluve
bola dohodnutá na sumu 500 eur (všade označená ako „príslušný poplatok“), úver mal byť splácaný
v 10 mesačných splátkach po 110 eur, ročný úrok tak predstavuje 106,95 %. Zmluvou o úvere č.

XXXXXXXXX, uzavretou dňa 26.8.2011, mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350 eur,
odplata bola dohodnutá na sumu 300 eur, úver mal byť splácaný v 10 mesačných splátkach po 65 eur,
ročný úrok tak predstavuje 110,17 %. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretou dňa 14.12.2011,
mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.400 eur, odplata bola dohodnutá na sumu 1.348
eur, úver mal byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 229 eur, ročný úrok tak predstavuje 96,27 %.

Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretou dňa 29.3.2012, mu boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 350 eur, odplata bola dohodnutá na sumu 300 eur, úver mal byť splácaný v 10 mesačných
splátkach po 65 eur, ročný úrok tak predstavuje 110,17 %. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretou
dňa 28.8.2012, mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.000 eur, odplata v zmluve bola
dohodnutá na sumu 1.924 eur, úver mal byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 327 eur, ročný
úrok tak predstavuje 96,17 %. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretou dňa 10.4.2014, mu boli

poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450 eur, odplata bola dohodnutá na sumu 438 eur, úver mal
byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 74 eur, ročný úrok tak predstavuje 97,32 %. Zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX, uzavretou dňa 27.5.2014, mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 200 eur,
odplata bola dohodnutá na sumu 170 eur, úver mal byť splácaný v 10 mesačných splátkach po 37 eur,
ročný úrok tak predstavuje 109,20 %. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretou dňa 12.12.2014, mu

boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 900 eur, odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 864
eur, úver mal byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 147 eur, ročný úrok tak predstavuje 95,99 %.
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretou dňa 27.1.2015, mu boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 350 eur, odplata bola dohodnutá na sumu 300 eur, úver mal byť splácaný v 10 mesačných
splátkach po 65 eur, ročný úrok tak predstavuje 110,17 % a napokon zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX,

uzavretou dňa 7.12.2015, mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000 eur, odplata v zmluve
bola dohodnutá na sumu 730 eur, úver mal byť splácaný v 10 mesačných splátkach po 173 eur, teda
ročný úrok predstavuje výšku 93,03 %.

3. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že zmluvy o úveroch neobsahujú údaje podľa § 9 ods. 2
písm. a), písm. f), písm. i), písm. j), písm. y) zákona 129/2010 Z. z., čo má za následok sankciu podľa
§ 11 ods. 1 písm. b), teda že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Mal za to,
že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverových zmluvách mal žalovaný nárok len
na vrátenie ním poskytnutej istiny, teda zaplatil z jednotlivých zmlúv o úvere viac než mal žalovaný

nárok. V podaní doručenom súdu dňa 7.6.2021 z dôvodu chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti v žalobe
špecifikoval, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 1.100 eur, tzn. o 500 eur viac; zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 680 eur, tzn. o 330 eur viac; zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zaplatil sumu 2.748 eur, tzn. o 1.348 eur viac; zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 650
eur, tzn. o 300 eur viac; zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 4.244 eur, tzn. o 2.244 eur

viac; zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 888 eur, tzn. o 438 eur viac; zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 370 eur, tzn. o 170 eur viac; zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil
sumu 1.764 eur, tzn. o 864 eur viac; zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 650 eur, tzn.
o 300 eur viac a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 1.730 eur, tzn. o 730 eur viac. Na
strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu z predmetných zmlúv o úvere a preto sa

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka spolu vo výške 7.224
eur. Zároveň uviedol, že sa voči žalovanému domáha i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 7.224 eur, nakoľko žalovaný ani napriek výzve dlžnú sumu nevrátil. Uplatnil si tiež
náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 247 eur spočívajúce v predžalobnej výzve vypracovanej a
zaslanej žalovanému právnym zástupcom žalobcu, vypočítané za 1 úkon podľa vyhlášky č. 655/2004

Z. z. (advokátska tarifa) vykonaný po 1.1.2009 v sume 237,34 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál
v roku 2020 v sume 10,62 eura.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie z dôvodu,
že pôvodne označený žalobca S. E. podaním doručeným dňa 29.7.2020 podal návrh na pripustenie

zmeny na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), keďže
po začatí konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2020, postúpil žalovanú
pohľadávku na BL PLUS, s.r.o., čo žalovanému oznámil postupca listom zo dňa 24.7.2020; uznesenímč. k. 16Csp/41/2020-75, zo dňa 5.8.2020 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil do konania
ako žalobca BL PLUS, s.r.o., Prenčov 177, Prenčov, IČO: 50 798 243.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril s právnym
predchodcom žalobcu ako dlžníkom:
- dňa 27.5.2011 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
úver v sume 600 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 500
eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 1.100 eur, v 10 mesačných splátkach po 110 eur, počnúc dňom 25.6.2011,

na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2011, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 106,95% ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 327,51 %;
- dňa 26.8.2011 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
úver vo výške 350 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300
eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 650 eur, v 10 mesačných splátkach po 65 eur, počnúc dňom 25.9.2011,

na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2012, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 110,17 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 342,43 %;
- dňa 14.12.2011 Zmluvu o úvere, VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol úver
vo výške 1.400 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.348

eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 2.748 eur, v 12 mesačných splátkach po 229 eur, počnúc dňom 23.1.2012,
na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2012, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 96,27 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 301,65 %;
- dňa 29.3.2012 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol

úver vo výške 350 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300
eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 650 eur, v 10 mesačných splátkach, po 65 eur, počnúc dňom 23.4.2012,
na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2013, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 110,17 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 342,43 %;

- dňa 28.8.2012 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
úver vo výške 2.000 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
1.924 eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 3.924 eur, v 12 mesačných splátkach, po 327,- eur, počnúc dňom
23.9.2012, na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2013 a to vo výške 4.244 eur, pričom
podľa internetovej kalkulačky na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej

sumy a dĺžky splácania) predstavuje ročná úroková miera 96,19 % ročne a ročná percentuálna miera
nákladov je 301,24 %;
- dňa 10.4.2014 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
úver vo výške 450 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 438
eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 888 eur, v 12 mesačných splátkach, po 74 eur, počnúc dňom 18.5.2014

na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2014, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje 97,32 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 306,65 %;
- dňa 27.5.2014 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
úver vo výške 200 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 170

eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 370 eur, v 10 mesačných splátkach, po 37 eur, počnúc dňom 23.6.2014,
na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2015, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 109,20 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 337,91 %;
- dňa 12.12.2014 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol

úver vo výške 900 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 864
eur t. j. celkovo zaplatiť sumu 1.764 eur, v 12 mesačných splátkach, po 147,- eur počnúc dňom 20.1.2015
na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2015, pričom podľa internetovej kalkulačky
na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 95,99 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 300,29 %;

- dňa 27.1.2015 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
úver vo výške 350 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300
eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 650 eur, v 10 mesačných splátkach, po 65 eur, počnúc dňom 26.2.2015,
na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2015, pričom podľa internetovej kalkulačkyna výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky splácania)
predstavuje ročná úroková miera 110,17 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je 342,43 %;
- dňa 7.12.2015 Zmluvu o úvere, VS (číslo zmluvy) XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol

úver vo výške 1.000 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
730 eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 1.730 eur, v 10 mesačných splátkach, po 173 eur, počnúc dňom
15.1.2016, na účet veriteľa (žalovaného). Úver bol uhradený v roku 2016, pričom podľa internetovej
kalkulačky na výpočet ročného úroku a RPMN (pri zohľadnení sumy pôžičky, vrátenej sumy a dĺžky
splácania) predstavuje ročná úroková miera 93,03 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov je

267,15 %. Pri všetkých uvedených zmluvách o úvere právny predchodca žalobcu (dlžník) prehlásil, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmluve o úvere bol ako dlžník označený:
S. E., F.: XX XXX XXX, K. O. XXX, zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Lučenec, číslo
živnostenského reg. XXX-XXXXX a zároveň bol identifikovaný aj rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 4.6.2020 vyzval
žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.224 eur (ako rozdielu medzi výškou
poskytnutého úveru a splatenou sumou) najneskôr do 9.6.2020 a to z dôvodu, že zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným neobsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo má za
následok sankciu, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Zmluvou o postúpení
pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pôvodný žalobca S. E., ako
postupca, postúpil BL PLUS, s.r.o., ako postupníkovi, pohľadávku vo výške 7.224 eur, ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie - plnenie poskytnuté žalovanému nad zákonný rámec a vyplýva zo zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2011; zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011; zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011; zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.4.2014; zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014; zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX L.o dňa 12.12.2014; zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2015; zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012; zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.12.2015 a všetky práva s ňou spojené, ako aj príslušenstvo pohľadávky.

7. Postúpenie pohľadávky voči žalovanému oznámil žalovanému písomne listom zo dňa 24.7.2020
postupca, právny predchodca žalobcu S. E., ktorá okolnosť podľa
§ 524 a 526 Občianskeho zákonníka založila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Právny
predchodca žalobcu - S. E., vypočutý v konaní ako svedok vypovedal, že žalovaného požiadal o pôžičku,

zamestnankyňa žalovaného sa len spýtala v akej výške a akú pôžičku chce, vypísala papiere a dala
mu ich podpísať; sám sa viac na nič nepýtal a pripravené doklady podpísal. Finančné prostriedky si
bral pre vlastnú potrebu, keď dcéra išla študovať na vysokú školu, niečo potreboval do domácnosti na
bežné výdaje a nie všetko zvládal platiť z výplaty. Pri podpise zmlúv o úvere predkladal živnostenský list,
nakoľko to od neho vyžadovali, ale ani jeden úver si nevzal na účely podnikania. Uvedené tiež oznámil

zamestnankyni žalovaného, keď sa ho opýtala na aký účel peniaze potrebuje, vždy jej uviedol, že ich
potrebuje do domácnosti, že má výdavky s tým, že manželka navštevuje lekárov a dcéra ide študovať
na vysokú školu.

8. Súd prvej inštancie posúdil záväzkový právny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného

založený zmluvami o úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku
dňu uzatvorenia tej ktorej zmluvy o úvere, nakoľko zmluvy o úvere spĺňajú zákonné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluvou o úvere sa žalovaný
zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu dohodnutý úver a právny predchodca žalobcu
sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní Zmlúv o úvere ako obchodná

spoločnosť - právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je jeho predmetom podnikania okrem
iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Zmluvy o úvere boli uzatvorené s
právnym predchodcom žalobcu ako fyzickou osobou, keď nebolo preukázané, že by úver dlžník (právny
predchodca žalobcu) využíval na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný

pri uzatváraní zmlúv o úvere naplnil legálnu definíciu veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. a právny predchodca žalobcu definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z., teda vzhľadom na povahu subjektov, ktoré zmluvy o úvere uzatvorili, ako aj na predmet a
obsah tej ktorej úverovej zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že zmluvy je potrebné posúdiť akozmluvy o spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah účastníkov vztiahnuť zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia tej ktorej úverovej zmluvy. Zároveň
konštatoval, že v jednotlivých zmluvách o úvere (č. XXXXXXXXX zo dňa 27.8.2011; č. XXXXXXXX zo

dňa 26.8.2011; č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011; č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012; č. XXXXXXXXX
zodňa28.8.2012;č.XXXXXXXXXzodňa10.4.2014;č.XXXXXXXXXzodňa27.5.2014;č.XXXXXXXXX
zo dňa 12.12.2014; č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 7.12.2015) bol ak dlžník
označený právny predchodca žalobcu S. E., F.: XX XXX XXX, K. O. XXX, zapísaný v Živnostenskom
registri Okresného úradu Lučenec, číslo živn. reg. XXX-XXXXX a bol identifikovaný aj rodným číslom

a číslom občianskeho preukazu.

9. Ku skutočnosti či v prejednávanej veci ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah súd prvej inštancie
zdôraznil, že samotné uvedenie identifikačného čísla v údajoch o dlžníkovi popri jeho mene, priezvisku,
adrese bydliska a rodnom čísle nepostačuje pre záver, že dlžník uzavrel Zmluvu o úvere ako fyzická
osoba - podnikateľ. Podstatné je, na aký účel bol úver skutočne poskytnutý, pričom dôkazné bremeno

na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na účely podnikania má žalovaný ako strana, ktorá
to tvrdí. Skutočnosť, že v tej ktorej úverovej zmluve bolo uvedené IČO pri mene dlžníka neznamená bez
ďalšieho, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, a že právny predchodca žalobcu
úverové zmluvy uzavrel ako podnikateľ. Z výsluchu svedka, právneho predchodcu žalobcu jednoznačne
vyplynulo, že finančné prostriedky nežiadal na účely podnikania, ale pre vlastnú potrebu, na výdaje

spojené so zvýšenými nákladmi v jeho domácnosti, a že živnostenský list predkladal len z dôvodu, že
o jeho predloženie žiadal zamestnanec žalovaného pri podpise tej ktorej úverovej zmluvy. Poukázal na
tú skutočnosť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný používa (používal) štandardne. Z konaní
v iných obdobných veciach je známe, že žalovaný takýto postup používa, pričom je zrejmé, že práve
týmto postupom sa žalovaný vyhýba aplikácií zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, keď Európska

komisia (C(2013) 2215 final/) už v minulosti poukázala na túto praktiku žalovaného, ktorú používa v
úmysle vyhnúť sa uplatneniu pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hrubším skúmaním problematiky
zistila, že ide o nepravdivú informáciu a poskytované úvery majú spotrebiteľský charakter. Pozornosť
upriamil na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uzavrel, že žalovaný nijakým

spôsobom nepreukázal, že finančné prostriedky, na základe tej ktorej vyššie uvedenej úverovej zmluvy
boli právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté na výkon povolania. Uvedenie identifikačného čísla
v údajoch o dlžníkovi v zmluve nepostačuje na záver bez ďalšieho, že právny predchodca žalobcu
uzavrel zmluvy o úvere ako fyzická osoba podnikateľ, pričom táto okolnosť nie je na preukázanie
tvrdenia žalovaným, že nejde o spotrebiteľský vzťah, postačujúca. Dospel k záveru, že sa jedná o

spotrebiteľský vzťah a to s poukazom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože len tá skutočnosť, že je v tej ktorej zmluve uvedený ako účel poskytnutia úveru na
výkon podnikania, bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol dlžníkovi poskytnutý na účely obchodnej
činnosti, či podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti v zhode so žalobcom poukázal na rozhodnutia
odvolacích súdov týkajúce sa nekalej obchodnej praktiky žalovaného - vyňať úverový vzťah spod

účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch pri uzatváraní zmlúv o úvere a to na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/131/2019, zo dňa 30.4.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
16Co/185/2017, zo dňa 23.8.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/178/2017,
zo dňa 31.5.2018, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoE/361/2014, zo dňa 5.11.2014 a
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoSr/l/2016 zo dňa 15.12.2016.

10. Súd prvej inštancie s poukazom na už uvedené posúdil uzavreté zmluvy o úvere ako zmluvy o
spotrebiteľskomúvereazmluvnývzťahúčastníkovzmlúvoúvereposúdilpodľaustanoveníObčianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň aplikáciou § 11 ods.
1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. dospel k záveru, že úver poskytnutý

žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
27.8.2011; č. XXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011; č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011; č. XXXXXXXXX zo
dňa29.3.2012;č.XXXXXXXXXzodňa28.8.2012;č.XXXXXXXXXzodňa10.4.2014;č.XXXXXXXXXzo
dňa 27.5.2014; č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2014; č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2015 a č. XXXXXXXXX
zo dňa 7.12.2015, je potrebné považovať za bezodplatný a bezúročný, keďže uvedené zmluvy o úvere

neobsahujú náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 písmeno f), písm. i), písm. j), písm. y) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V každej uvedenej zmluve o úvere absentoval relevantný údaj o dobe
trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru [§ 9 ods. 2 písm. f)], údaj o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovúsadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského

úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru [ 9 ods. 2 písm. i)], údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov [§ 9 ods. 2 písm. j)] a údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere [§ 9 ods. 2 písm. y)].

11. Zároveň bol názoru, že vypočítaná úroková sadzba pri tom ktorom úvere - zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 27.8.2011 vo výške 106,95 %; zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011 vo
výške 110,17 %; zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011 vo výške 96,27 %; zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012 vo výške 110,17 %; zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 vo
výške 96,17 %; zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.4.2014 vo výške 97,32 %; zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 vo výške 109,20 %; zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2014

vovýške95,99%;zmluvaoúvereč.XXXXXXXXXzodňa27.1.2015vovýške110,17%;č.XXXXXXXXX
zo dňa 7.12.2015 vo výške 93,03 %, v zmluvách však neuvedená, je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Neprimerane vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi,
keď neprimeranou je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe
dojednania. Priemerná hodnota úrokovej sadzby obdobných spotrebiteľských úverov so splatnosťou do

1 roka v čase uzavretia tej ktorej zmluvy o úvere bola podľa údajov NBS niekoľkonásobne nižšia. Keďže
v zmysle uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil úver poskytnutý právnemu predchodcovi žalobcu na
základe uvedených zmlúv ako bezúročný a bez poplatkov, žalovanému preto patrila len suma skutočne
poskytnutého úveru.

12. Súd prvej inštancie ozrejmil, že predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia
podľa citovaného zákonného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, aby k obohateniu
vôbec došlo, a aby obohatenie bolo bezdôvodné. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia. Môže ísť o
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. V konaní mal za preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu, keďže žalovaný ako veriteľ mal voči žalobcovi ako dlžníkovi nárok len na zaplatenie skutočne
poskytnutých finančných prostriedkov na základe tej ktorej zmluvy o úvere, t. j. spolu v sume 7.600

eur, keď na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2011 bol úver poskytnutý v sume
600 eur (žalobcom uhradená suma 1.100 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 500 eur); na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011 bol úver poskytnutý v sume 350 eur (žalobcom
uhradená suma 680 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 330 eur); na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011 bol úver poskytnutý v sume 1.400 eur (žalobcom uhradená suma

2.748 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 1.348 eur); na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 29.3.2012 bol úver poskytnutý v sume 350 eur (žalobcom uhradená suma 650 eur, bezdôvodné
obohatenie v sume 300 eur); na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 bol úver
poskytnutý v sume 2.000 eur (žalobcom uhradená suma 4.244 eur, bezdôvodné obohatenie v sume
2.244eur);nazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňa10.4.2014bolúverposkytnutývsume450

eur (žalobcom uhradená suma 888 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 438 eur); na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 bol úver poskytnutý v sume 200 eur (žalobcom uhradená
suma 370 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 170 eur); na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 12.12.2014 bol úver poskytnutý v sume 900 eur (žalobcom uhradená suma 1.764 eur, bezdôvodné
obohatenie v sume 864 eur); na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2015 bol úver

poskytnutý v sume 350 eur (žalobcom uhradená suma 650 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 300
eur) a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.12.2015 bol úver poskytnutý v sume 1.000
eur (žalobcom uhradená suma 1.730 eur, bezdôvodné obohatenie v sume 730 eur). Žalobca uhradil
žalovanému ako veriteľovi v súvislosti s uvedenými Zmluvami o úvere spolu sumu 14.824 eur, čo vyplýva
z listinných dokladov predložených žalobcom, pričom uvedené sumy žalovaný nijakým spôsobom ani

nesporoval. Pretože v dôsledku absencie zákonných náležitostí zmlúv o úvere súd prvej inštancie
vyhodnotil uvedené spotrebiteľské úvery ako bezúročné a bez poplatkov, žalobca mal povinnosť zaplatiť
žalovanému len sumu 7.600 eur. Zaplatením sumy žalovanému spolu vo výške 14.824 eur došlo teda
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 7.224 eur (rozdiel medzi žalobcom spoluzaplatenou sumou 14.824 eur a sumou poskytnutých úverov žalovaným spolu vo výške 7.600 eur) a to
plnením bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie žalovaný získal na úkor žalobcu a žalovaný je
tak povinný bezdôvodné obohatenie vydať.

14. K žalovaným vznesenej námietke premlčania nároku súd prvej inštancie uviedol, že premlčanie je
definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom konaní má za následok

zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.
Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku
premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky nároku a podobne.
Premlčaniejekvalifikovanéakouplynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania
spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať.

Dôvodnosť námietky premlčania súd skúma vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou. Z ustanovenia §
107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. K bezdôvodnému obohateniu

získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, ako i z plnenia z
absolútne neplatného právneho úkonu dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je
tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keďsapostihnutýdozvedel,žeplnilbezprávnehodôvodu,resp.zabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu
a komu plnil. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie

vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia
na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie
možno dôvodne uplatniť na súde.

15. Pre nárok uplatnený žalobcom v prejednávanej veci založený na vydaní bezdôvodného obohatenia

pri úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, teda založený na vrátení plnenia toho, čo právny
predchodca žalobcu zaplatil nad rámec istiny úveru, je pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby rozhodujúci okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, čo predpokladá nadobudnutie vedomosti o tom, že v dôsledku absencie
obligatórnych náležitostí zmluvy je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu

práva, že zmluva neobsahuje potrebné údaje (vedomosť o obsahu zmluvy), a že oprávnený plnil nad
rámec istiny úveru (vedomosť o rozsahu obohatenia). Pre posúdenie uvedeného okamihu je významné,
kedy právny predchodca žalobcu preukázateľne získal informácie, na základe ktorých mohol urobiť
dostatočný úsudok o tom, že jeho platby, titulom tej ktorej úverovej zmluvy, presiahli v úhrne výšku
istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza samotný dlžník v jemu

známej výške, úsudok o okamihu splatenia sumy zodpovedajúcej istiny a o tom, že dlžník platí veriteľovi
nad rámec poskytnutej istiny sa dozvie okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu
prvýkrát preplatil. V nadväznosti na uvedené právne východiská, v sporoch o vydanie bezdôvodného
obohatenia na základe žalôb podaných spotrebiteľmi treba vychádzať z toho, že oprávnený sa dozvie
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil (§ 107 ods.

1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, t. j. má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutkovými okolnosťami v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru sú tie okolnosti, ktorými spotrebiteľ sám skutkovo odôvodňuje podanú žalobu.

16. Podľa tvrdení právneho predchodcu žalobcu sa tento dozvedel o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia začiatkom roka 2020. V súvislosti s povinnosťou spotrebiteľa preukazovať
úmyselné konanie žalovaného súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU z
22.04.2021 vo veci C485/19, bod 65, podľa ktorého spotrebiteľ nemôže mať na účely uplatnenia
svojich práv vyplývajúcich z článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 povinnosť preukazovať úmyselnú

povahu konania príslušného predajcu alebo dodávateľa. Uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka
návrhu na prejudiciálne konanie podaného Krajským súdom v Prešove dňa 25.6.2019, v rámci sporu
so spoločnosťou Profí Credit Slovakia s.r.o. týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia tej spoločnosti,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku platby vykonanej dlžníkom na základe údajne nekalých alebonezákonných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z
22.4.2021voveciC485/19,zásadaefektivitysamávykladaťvtomzmysle,žebránivnútroštátnejprávnej
úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených

v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v
rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.

17. Z tvrdení žalovaného, ale i z predložených listinných dokladov vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 27.5.2011 a úver zvýšený o príslušný poplatok
uhradil v roku 2011; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 26.8.2011 a úver zvýšený o príslušný
poplatok uhradil v roku 2012; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 14.12.2011 a úver zvýšený
o príslušný poplatok uhradil v roku 2012; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 29.3.2012 a

úver zvýšený o príslušný poplatok uhradil v roku 2013; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa
28.8.2012 a úver zvýšený o príslušný poplatok uhradil v roku 2013; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvoril dňa 10.4.2014 a úver zvýšený o príslušný poplatok uhradil v roku 2014; Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 27.5.2014 a úver zvýšený o príslušný poplatok uhradil v roku 2015;
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 12.12.2014 a úver zvýšený o príslušný poplatok uhradil

v roku 2015; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 27.1.2015 a úver zvýšený o príslušný
poplatok uhradil v roku 2015; Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvoril dňa 7.12.2015 a úver zvýšený o
príslušný poplatok uhradil v roku 2016. Za stavu, keď bolo preukázané, že poskytnuté úvery boli úvermi
spotrebiteľskými (žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o opaku, žiaden dôkaz o tom, že by
boli úvery poskytnuté na účely podnikania nepredložil) mal súd prvej inštancie za to, že práve uvedením

skutočnosti, že predmetné úvery sa poskytli právnemu predchodcovi žalobcu pre účely podnikania,
žalovaný v pripravených formulárových zmluvách toto uviedol s úmyslom vyňať zmluvy o úvere spod
zákona č. 129/2010 Z. z., teda úmyselne uzavrieť so spotrebiteľom zmluvy o úvere, ktoré sa nemajú
spravovať ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, a tak uprieť právnemu predchodcovi
žalobcu ochranu, ktorá mu ako slabšej strane - spotrebiteľovi patrí. Vzhľadom na uvedené potom s

poukazom na úmyselné konanie žalovaného v snahe získať pre seba bezdôvodné obohatenie v rozsahu
sumy prevyšujúcej poskytnutý úver, dospel súd prvej inštancie k záveru, že premlčanie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia právneho predchodcu žalobcu sa posudzuje podľa § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka v desaťročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť okamihom poskytnutia
plnenia, teda poskytnutia toho ktorého úveru. Keďže na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu v sume rozdielu medzi právnym predchodcom žalobcu zaplatenou sumou, z tej ktorej zmluvy
o úvere a sumou poskytnutých úverov žalovaným, k poskytnutiu ktorých došlo v období rokov 2011
až 2015 a žaloba bola podaná na súde dňa 17.6.2020, dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je.

18. Pretože žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 7.224 eur odo dňa 10.6.2020 do zaplatenia, súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1
veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.244 eur odo dňa 10.6.2020 do
zaplatenia, keď žalobca relevantne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou

zo dňa 4.6.2020 a žiadal, aby mu žalovaný bezdôvodné obohatenie zaplatil najneskôr do 9.6.2020.
Podotkol,žežalovanýuplatnenúvýškuúrokovzomeškaniaažalobcomustálenýdeňomeškanianijakým
spôsobom nesporoval. V časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.224
eur súd prvej inštancie žalobu zamietol.

19. Dodal, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia.
Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená
existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo
veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej

strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného
nároku na zaplatenia žalovanej sumy 7.224 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že nárok žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Žalovaný tiežneuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení žalobcu vo veci. Sumarizáciou uvedeného súd
prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a za použitia § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až ods. 4, §
53 ods. 6, § 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.

2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 1,
§ 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 7.224 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.224 eur od 10.6.2020 do zaplatenia.

20. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa úspechu žalobcu v
spore; žalobca mal v konaní len nepatrný neúspech v časti príslušenstva a preto priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho

odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie.

22. Žalovaný výslovne odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť,
že uzavrel so žalobcom zmluvy o úvere, na základe ktorých bol poskytnutý žalobcovi úver na účely

podnikania. Žalobca v každej zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované
peňažné prostriedky budú využité na tento účel. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (resp. v neskoršej
časovej verzii uvedeného ustanovenia - podľa dátumu uzavretia tej ktorej príslušnej zmluvy: „...na

iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania.“). Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník
pod obchodným menom S. E., ako fyzická osoba - podnikateľ, označený F.: XX XXX XXX, pričom
pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky
boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako
obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými

subjektmi. Žalovaný zároveň poznamenal, že žalobca má ku dnešnému dňu aktívnu živnosť.

23. Žalovaný argumentoval, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa
ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, k čomu došlo aj v predmetom spore. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa

budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné
aplikovať, keďže by to bolo v rozpore so zákonom. Zdôraznil, že medzi explicitne uvedenými zmluvami,
ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov sú aj zmluvy o úvere (§
497), pričom od tohto ustanovenia nie je možné sa odchýliť, keďže má kogentný charakter.

24. Žalovaný mal ďalej za to, že nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú
potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a
uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Uzavreté zmluvy o
úvere nemožno teda skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom

úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
len „VPPÚ“), pričom priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník s nimi súhlasí,
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto
zmluvy). VPPÚ sú tak neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale

aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, keď zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom
hárku papiera, resp. obojstranne. Je teda nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne
prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Žalovaný si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ
splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola
splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Je toho názoru, že žalobca pri uzatváraní zmluvy

nemal postavenie spotrebiteľa a skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver
využitý žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Poukázal aj na to,
že dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval
skutočné použitie finančných prostriedkov. Z titulu platnej legislatívnej úpravy preto žalovaný nie jetoho názoru, že musí vedieť či dlžník v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel
ako deklaroval v zmluve o úvere. Je preto potrebné akceptovať dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu so žalobcom vstupoval, čo je aj v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,

keď poukázal na rozhodnutie ESD, C-464/01, vo veci Z. A. proti G. T. M., v oblasti práva na ochranu
spotrebiteľa, podľa ktorého pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany.
Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom
(alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako

obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože
dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR
91/04). Na základe uvedeného mal žalovaný za nesporné, že žalobca finančné prostriedky použil na
výkon podnikania, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, preto nemožno predmetný úver
posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný dal do pozornosti na podporu

uvedenej argumentácie aj zhodné závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21.2.2017, sp. zn. 14Co/975/2015. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel
žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné
prostriedky poskytnuté, nenesie však, povinnosť preukazovať, či naozaj klient použije prostriedky na
daný účel. Je nemysliteľné aby pri uzatvorení 400.000 zmlúv kontroloval každého klienta, na čo financie

použije. Klient sa sám zaväzuje svojim podpisom, že prostriedky budú použité na poskytnutý účel,
pričom podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho
podnikania (viď rozhodnutie ESD zo dňa 14.3.1991, vo veci 361/89 (Di Pinto)).

25. Dôvodil, že vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo

znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným
právnym predpisom. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy
možno v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ: Obchodný zákonník danú problematiku komplexne (v danej
časti) upravuje osobitným spôsobom; Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka
alebo jeho konkrétneho ustanovenia, alebo ak dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho

ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 501 Obchodného zákonníka ods. 2 ak zmluva určuje,
že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov
iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. Nakoľko dlžník nemienil
použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah
účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa

nie je vôbec na mieste. Je teda bezpredmetné skúmať či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje
dostatočnévymedzeniesubjektov,tedazmluvnýchstrán,ktoréuzatvorilizmluvuavymedzeniepredmetu
zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak strany
si zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých,

ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade Zmluva o úvere, ktorá je upravená v
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ani tam nie sú uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z
daného dôvodu nie je možné zmluvu považovať za bez poplatku a bezúročnú.

26. Žalovaný tiež uviedol, že úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho

vymedzenia pojmu spotrebiteľ, k čomu dal do pozornosti aj zhodný právny názor v uznesení Krajského
súdu v Trnave č. k. 10CeE/70/2010-42. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú
potrebu, a teda nie na účely podnikania či povolania. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia
dlžníka poskytnutý na účel podnikania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Je potrebné tiež zdôrazniť, že
dlžník podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia

peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom, žalovaný jeho
vyhlásenie akceptoval, nijako ho neovplyvňoval, ani si nevynucoval. K podpore svojej argumentácieo
nespotrebiteľskom charaktere uzavretých zmlúv poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7Co/208/2013, zo dňa 28.8.2013 a sp. zn. 6CoE/122/2011, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14Co/1553/2014, zo dňa 25.11.2015, rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

8C/22/2011 a sp. zn. 4C/26/2011, ako rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/46/2016-90 a
rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 10Csr/2/2016, zo dňa 16.1.2017. Žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie len konštatoval, že zmluva má spotrebiteľský charakter, avšak neuviedol k tomuto
žiadne dôkazy.27. Žalovaný razantne odmietol záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia, k
čomu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/79/2011-93, zo dňa 20.12.2011,

podľa ktorého: „Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, dobrovoľné plnenie žalobcu, na čo bol zaviazaný
právoplatným a vykonateľným rozsudkom nie je bezdôvodným obohatením žalovaného, nakoľko nešlo o
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.“ Mal za to, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, táto nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny

dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. V nadväznosti na vyššie
uvedené zopakoval, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v celej výške.

28. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za správne, spravodlivé a náležite odôvodnené. Odvolanie žalovaného

žalobca naopak považuje v celom rozsahu za nedôvodné a náležite neodôvodnené. Poukázal na
to, že podstatnú časť odvolania žalovaný venuje skutočnosti, že pôvodný žalobca nemá postavenie
spotrebiteľa, nakoľko predmetné zmluvy o úvere mu boli poskytnuté na účel podnikania, keďže v
zmluvách je uvedené jeho obchodné meno a IČO. Mal za to, že súd prvej inštancie správne po
vykonanom dokazovaní konštatoval, že všetky predmetné zmluvy o úvere, ktoré uzatvoril pôvodný

žalobca so žalovaným, sú spotrebiteľskými úvermi na ktoré sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný počas celého konania nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, že pôvodný žalobca
nemá postavenie spotrebiteľa a predmetné zmluvy o úvere nie sú spotrebiteľskými úvermi, pričom súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti aj náležite a rozsiahlo v napadnutom rozhodnutí odôvodnil.

29. Zo strany žalovaného v odvolaní nebol spochybnený záver súdu prvej inštancie ohľadom výšky
bezdôvodného obohatenia, ani skutočnosti na základe ktorých považoval predmetné spotrebiteľské
zmluvy za bezúročné a bez poplatkové, teda uvedené závery súdu prvej inštancie nie sú medzi
stranami sporu sporné, v dôsledku čoho je absolútne irelevantná námietka žalovaného, že nedošlo ani
k jednej z foriem bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa náležite a správne vysporiadal aj

so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, pričom náležite aj odôvodnil svoj právny
názor, prečo považuje námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú, keď poukázal aj
na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 22. apríla 2021 vo veci
C-485/19 (LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o.). Žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol,
prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vznesenej námietky premlčania za nesprávne,

alebo neodvôdnené, alebo nezákonné. V tejto časti je teda odvolanie žalovaného absolútne nedôvodné,
nespĺňajúce náležitosti odvolania voči rozsudku podľa ustanovení C. s. p., preto z uvedených dôvodov
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

30. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným
skutočnostiam a zotrval v celom rozsahu na svojich doterajších vyjadreniach.

31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.)
Rozsudok verejne vyhlásil 31.10.2022 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

32. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody. Pretože odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje

správnosť jeho dôvodov. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (§ 456Občianskeho zákonníka) vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať
bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých

zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (§ 451 ods. 2, § 454
Občianskeho zákonníka). Pre vyriešenie otázky, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia
ide v posudzovanom spore, treba prihliadať na právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

špecifikované náležitosti podľa § 9 ods. 2. Z predmetnej právnej normy vyplýva, že následkom dohody
zmluvných strán odporujúcej tam uvedeným ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch je
tzv. fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru („považuje sa“). Ide teda o prípad bezdôvodného
obohatenia, ktorý nastáva v dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej jednu zo zmluvných
strán, upravenej priamo v zákone. Plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny
dohodnutého spotrebiteľského úveru je tak bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa

z neplatného právneho úkonu. Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru je totiž z hľadiska Občianskym zákonníkom pevne daných skutkových podstát bezdôvodného
obohateniaakousimodifikáciouneplatnostiprávnehoúkonuvyvolanou(danou)špeciálnymcharakterom
aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Toto odlišné právne
posúdenie je však bez významu na vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku

žalobcu a na vyhodnotenie procesnej obrany žalovaného.

33. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k

vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť
tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu vrátane ním namietaného
premlčania nároku žalobcu. S námietkami a argumentami žalovaného sa súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a obsiahlo vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v

dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v nadväznosti na podstatnú námietku žalovaného
k povahe uzatvorených zmlúv o úvere ako zmlúv spotrebiteľských odvolací súd považuje za potrebné

ozrejmiť, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občianky zákonník v ustanovení
§ 52 ods. 1, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Na všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nadväzuje osobitná právna úprava ochrany spotrebiteľa v
úverových vzťahoch, pričom sám žalovaný v podanom odvolaní argumentoval definíciou spotrebiteľa
uvedenou § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od

11.6.2010) ako fyzickej osoby, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (resp. s účinnosťou od 1.12.2011: „...na iný účel
ako na výkon povolania alebo podnikania.“). Vylúčenie aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. napĺňa teda
iba taká kategória „zamestnaní“ a „povolaní“, ktoré majú tzv. obchodný charakter, teda tých, ktoré spĺňajú
definíciu podnikateľa v zmysle § 2 Obchodného zákonníka. Do tejto skupiny nepatria právne vzťahy, do

ktorých vstupuje fyzická osoba v rámci „neobchodnej činnosti“, pričom však nie je možné vylúčiť, aby aj
fyzická osoba, ktorá je inak podnikateľom, uzatvorila zmluvu o úvere nie v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, ale len ako fyzická osoba na súkromné účely.

35. V zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že uvedenie identifikačného

čísla žalobcu a čísla živnostenského reg. popri mene, priezvisku, adrese a rodnom čísle dlžníka, ani
podpísanie vyhlásenia o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, nepostačuje
bez ďalšieho, podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie, že dlžník uzavrel predmetné zmluvy o
úvereakofyzickáosoba-podnikateľatoprávevspojitostisoskutočnosťou,žeideozmluvuformulárovú,kde je uvedené vyhlásenie predtlačené bez možnosti jeho negovania, kedy následkom nepodpísania
uvedenej časti by bolo neposkytnutie úveru a tiež s ohľadom na dlhodobú prax žalovaného, ktorý sa
takýmto postupom snažil zamedziť aplikácii predpisov na ochranu spotrebiteľa, na ktorú poukázal aj súd

prvej inštancie v odseku 16.2 napadnutého rozhodnutia.

36.Zatakejtosituácieniejemožnéprisvedčiťaniobranežalovanéhoojehodobrejviere,žežalobcaúver
použije na podnikateľskú činnosť. Sám žalovaný poukázal na rozhodnutie Z. A. I.. G. T. M. (C-464/01),
v ktorom Európsky súdny dvor uviedol, že je na konajúcom národnom súde, aby rozhodol, či bola

predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby. Európsky súdny dvor v predmetnom
rozhodnutí taktiež konštatoval, že pri posudzovaní charakteru zmluvy je potrebné zohľadniť, ak sa
osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla
oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. Zo skutkových zistení však nevyplýva
oprávnenosť takéhoto dojmu u žalovaného, naopak súd prvej inštancie zohľadnil vykonané dôkazy,

v rámci ktorých bola i výpoveď svedka S. E., právneho predchodcu žalobcu, ktorý uvedené zmluvy
uzatváral v pozícii dlžníka, pričom žalovaný na tento dôkaz okrem všeobecného spochybnenia nijako
nereagoval. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie potom aj s poukazom na § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší správne vyhodnotil, že žalobca pri uzatváraní úverovej

zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa.

37. Vzhľadom na námietku žalovaného, že na právne vzťahy založené spornými zmluvami o úvere
uzatvorenými medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné v zmysle § 261 ods.
6 písm. d) Obchodného zákonníka aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka a nie

spotrebiteľské normy odvolací súd ozrejmuje, že Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 2
upravuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je teda

potrebné aplikovať nielen príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle ktorých boli jednotlivé
zmluvy uzatvorené, ale aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku a
tiežzákonč.129/2010Z.z.,vzmyslektoréhosúdprvejinštancieskúmalzmluvnépodmienkyobsiahnuté
v zmluve a dospel aj k správnym právnym záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy.

38. Vo vzťahu právnym záverom iných súdov, na ktoré žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje, odvolací
súd poznamenáva, že viazanosť všeobecného súdu inými rozhodnutiami je vymedzená v § 193 C. s. p.
(súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou
SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných

ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti). Podľa Čl. 144 ods.
1 Ústavy SR sú sudcovia pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa Čl. 7 ods. 2, ods. 5 a zákonom. Všeobecne záväzné sú aj

rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa Čl. 125 ods.
6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci
viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní
podľa Čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho
súdu. Rozhodnutia iných prvoinštančných, resp. krajských súdov v obdobných sporoch, na ktorých

závery žalovaný v odvolaní odkazuje, nepredstavujú v súlade s Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s.
p. ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, navyše skutkový stav v uvedených veciach
nebol totožný so skutkovým stavom, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

39. S poukazom na vyššie uvedené právne východiská, neboli skutočnosti uvádzané žalovaným ďalej

spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; keďže
žalovaný v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval
za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudkua preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).