Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410203804
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8410203804.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Haanova 12,
Bratislava 5, IČO: 43 770 207 proti povinnému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX G., o
vymoženie 214,50 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.
2Er/600/2010-21 zo dňa 06.06.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou pod sp.zn 2Er/600/2010, EX 346/2010 vyhovel z dôvodu,
že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil
na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že doložka
vyžaduje, aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom. Mal za to, že v danom prípade
námietky obsahujú dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná a preto im vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že Exekučný
poriadok a ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky. Prvostupňový súd nekonal ako exekučný súd, ale konal ako súd vyššej
inštancie, rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne
preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou
bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad je nezákonný a protiústavný. Z výkladu e ratione legis,

z logického, systematického, teleologického, doktrinálneho, komparatívneho a historického výkladu
vyplýva, že oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Exekučný súd
je oprávnený výlučne posudzovať splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Exekučný titul je
materiálne vykonateľný, ak obsahuje presné označenie oprávneného a povinného, presné vymedzenie
rozsahu a obsahu uloženej povinnosti, určenie lehoty na plnenie a ak ide o povinnosť na nepeňažné

plnenie, do úvahy musí prichádzať niektorý zo spôsobov na jej vymoženie podľa § 180 a nasl. EP.
Pokiaľ exekučný titul spĺňa tieto náležitosti, je materiálne vykonateľný. Z povahy veci vyplýva, že
nakoľko exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, preto
ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nemôže mať na mysli konkrétny
obsah, alebo právny dôvod plnenia, ale „len“ povahu plnenia. Dôsledkom postupu súdov je, že hoci
oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob,

akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Cieľom procesného práva
nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy. Podľaoprávneného oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť
ani z judikatúry ESD. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky bol povinný sa oboznámiť
s VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke

a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu bola pôžička poskytnutá. Rozhodcovská doložka
neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto rozhodcovský súd mal
právomoc v predmetnej veci rozhodovať.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Takéto podmienky skúmal prvostupňový súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom.
Inak povedané, o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v

rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom

súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo
spotrebiteľ, využíva štátny súd. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa,
to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho
nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikovanédocielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,
čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Krajský súd v Prešove už vo viacerých obdobných veciach konštatoval, že sa javí byť nanajvýš
nevierohodné, že by si zrazu spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého,
zdá sa, nemajú vedomosť. Oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie
exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj

práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom,
Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá
vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany
hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že

oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových
zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo
slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako
nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri

typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto
prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber

a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné

odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže neúspešný oprávnený
na ich náhradu nemá právo a úspešný povinný si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.