Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 36P/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210086
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122210086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúcu z matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, B. F., a z otca G. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, H., v konaní o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:

„maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,

obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok,

otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. sumou 150,- Eur mesačne, ktorú bude poukazovať
k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom schválenia rodičovskej dohody na súde,
opakovane do budúcna,

styk otca s maloletou sa neupravuje,“

II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Prešov bol dňa 22.11.2022 doručený návrh navrhovateľky – matky mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorým žiadala upraviť pomery k maloletej. Konkrétne žiadala, aby súd maloletú zveril do
jej starostlivosti a zaviazal otca maloletej G. B. prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti od augusta
2019,pričomotecbolodvtedymaloletúnavštíviťibatrikrát,pravdepodobnepreto,žemaloletásasotcom
nechce stretávať. Otec na výživu ani poplatky za škôlku maloletej neprispieva.

Rodičia sa stretli pred vyšším súdnym úradníkom na prvom stretnutí dňa 11.01.2023, pričom uzatvorili
rodičovskú dohodu. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, taktiež súhlasil
s navrhovanou výškou výživného a rodičia sa dohodli na začiatku platenia výživného od dňa schválenia
rodičovskej dohody na súde. Rodičia styk neupravili. Opatrovník žiada rodičovskú dohodu schváliť.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, vyjadrením
opatrovníka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia spočiatku žili v spoločnej domácnosti
u rodiny otca maloletej, ale v súčasnosti tomu tak nie je. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá

rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Iný príjem ani inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky
matky sú na obedy približne 46,- Eur a bežné výdavky v sumáre približne 150,- Eur. Maloletá je zdravá,
momentálne chodí do materskej školy, je predškoláčka. Podľa vyjadrenia rodičov, rodičia vedia spolu
komunikovať ohľadom stretávania sa otca s maloletou ako aj o potrebách maloletej, otec by s chcel
s maloletou do leta stretávať počas dňa tak, že u neho nebude nocovať, od leta už aj na víkend.

Otec pracuje ako skladník v spoločnosti FROST, a.s., s mesačným príjmom približne 700 – 800,- Eur.
Celkovévýdavkyotcasú120,-Eurakopríspevoknabývanie,stravaabežnévýdavkyvovýške150,-Eur.

Podľa § 36 odsek 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 odsek 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 odsek 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.V predmetom konaní bolo zistené, že rodičia spolu nežijú. Celodennú starostlivosť o maloletú
zabezpečuje matka, resp. materská škola, ktorú maloletá navštevuje. Rodičia vedia spolu komunikovať
ohľadom potrieb maloletej a stretávania sa otca s maloletou. Zároveň rodičia uzatvorili rodičovskú

dohodu, čo súd oceňuje, keďže vzhľadom na skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti pochopili, že
sú naďalej rodičia a výchovu maloletej budú musieť zabezpečovať naďalej spoločne. Vzhľadom k tomu,
že uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme maloletej a nie je v rozpore so zákonom, súd ju schválil.

Podľa § 52 zákona číslo 161/20015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52C.m.p.anáhradutrovkonaniaúčastníkomkonanianepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.

(§ 362 odsek 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 odsek 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 odsek
1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 odsek 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 odsek 2 CMP).

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 odsek 3 CMP).

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).