Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 12, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/137/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204402
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6722204402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky H. X.,

predtým X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX J., t.č. bytom Š. XX, XXX XX
J., štátna občianka SR, proti manželovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.G. XXX/XX, XXX XX J.,
t.č. bytom B. V. X, XXX XX X. X., štátny občan SR, za účasti maloletých detí W. X., nar. XX.XX.XXXX
a G. X., nar. XX.XX.XXXX, obidve trvale bytom ako rodičia, štátne občianky SR, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov, H. X., predtým X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a P. X., nar. XX.XX.XXXX,

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Detva, vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XX, r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Maloleté deti W. X., nar. XX.XX.XXXX a G. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú
do osobnej starostlivosti matky H. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok, v bežných veciach.
Otec P. X., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. X., nar. XX.XX.XXXX
v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a na výživu maloletej G. X., nar.
XX.XX.XXXX mesačne sumou 90,- EUR, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný
poukazovať k rukám matky, vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa

výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.02.2023 na Okresnom súde Zvolen,
a to za prítomnosti navrhovateľky, manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod a kolízneho opatrovníka
maloletých detí, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom
zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.2. Podľa ustanovenia § 221 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), písomné vyhotovenie
rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak
a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa

vzdajú odvolania, alebo
b) to ustanovuje tento zákon.

3. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala manželstvo účastníkov

rozviesť, s čím v priebehu konania vyslovil súhlas i jej manžel, ako druhý z manželov. Ohľadne výkonu
ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode uzavreli manželia rodičovskú
dohodu,ktorúsúdformourozsudkuschválil.Vovzťahukvýškevyživovacejpovinnostiotcavočimaloletej
G. súd prihliadol na otcom maloletej deklarovaný záväzok prispievať na jej výživu aj nad rámec súdom
určeného výživného (napríklad nákup oblečenie a obuvi, úhrada kreditu mobilného telefónu resp.
poplatku za internetové pripojenie atď.) a voči maloletej W. súd prihliadol na fakt, že táto v decembri

2022 porodila dieťa, žije v domácnosti s otcom jej maloletého dieťaťa a na tunajšom súde sa už vedie
konanie o povolenie uzavrieť manželstvo pred dovŕšením plnoletosti. Súčasťou rodičovskej dohody bolo
aj ich dojednanie o tom, že úprava styku otca s maloletými deťmi sa nebude konkretizovať v súdnom
rozhodnutí a táto úprava bude ponechaná na vzájomnej dohode účastníkov konania.
O tomto návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa

nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku.

4. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku l, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo

fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
107,03 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Rodičia maloletých detí nie sú oprávnení podať, voči výroku, ktorým bola súdom schválená rodičovská
dohoda, odvolanie.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku, kolízny opatrovník maloletých detí aj proti výroku rozsudku,
ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa
jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch

vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Nakoľko sa účastníci resp. ich zástupcovia na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie voči tomuto
rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.