Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200189.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Silvie Tisovej, v
právnej veci v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské
Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Kováčska 53, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100250207/2021 zo dňa 12.02.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej aj len ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový
správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím Číslo: 100676037/2020 zo dňa 12.3.2020 (ďalej
aj len ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)

vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 109.655,40 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2018. Podľa výroku rozhodnutia správcu dane:
1. daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 22.8.2018 - 1.750,55 Eur
2. daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 111.405,95 Eur,
3. rozdiel dane v sume - 109.655,40 Eur.
PodľaodôvodneniarozhodnutiasprávcudanevykonalDaňovýúradŽilinaudaňovéhosubjektu-žalobcu
daňovúkontrolunadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejúl2018.Zakontrolovanézdaňovacie

obdobia, za ktoré zistil rozdiel na dani, vyhotovil protokol číslo 102686662/2019 zo dňa 20.11.2019.
Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ktorá bola doručená daňovému subjektu dňa 9.12.2019.
Správca dane z účtovných a daňových dokladov predložených daňovým subjektom ku daňovej kontrole,
z predložených dodávateľských faktúr a kontrolného výkazu DPH zistil, že daňový subjekt L Racing s.r.o.
si v preverovanom období júl 2018 uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. l a 2 zákona o DPH na r.
23 daňového priznania - od tuzemských platiteľov

v celkovej sume 120 407,25 Eur. Z toho si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených
na meno dodávateľa Focus JP s.r.o. v sume 109 655,40 Eur. Základ dane uvedený na predmetných
faktúrach od dodávateľa Focus JP s.r.o. predstavuje sumu 548 277,00 eur, DPH 109 655,40 Eur, celková
fakturovanáčiastkaspolusDPHpredstavujesumu657932,40Eur.Zuvedenéhovyplýva,žespoločnost'Focus JP s.r.o. mala byť v preverovanom zdaňovacom období výhradným dodávateľom kontrolovaného
daňového subjektu L Racing s.r.o. Ide o 29 faktúr vystavených na meno dodávateľa Focus JP s.r.o.,
ktoré sú konkretizované na stranách 10 až 12 rozhodnutia správcu dane.

Na základe zistených skutočností správca dane v súvislosti s uplatnením nároku žalobcu na odpočítanie
DPH prijal nasledovné závery:
- Daňový subjekt L Racing s.r.o. (t.j. žalobca) má sídlo v prenajatých priestoroch od spoločnosti L sport
s.r. o. na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov.
- V preverovanom zdaňovacom období spoločnosť L Racing s.r.o. nevlastnila žiaden hnuteľný

ani nehnuteľný majetok. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti p. Q. spoločnosť L Racing s.r.o.
nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ale si ich prenajímala na základe zmluvy, ale správca dane
z údajov z kontrolných výkazov DPH zistil, že za zdaňovacie obdobie január až december 2018 neboli
spoločnosťou L sport s.r.o. vyfakturované daňovému subjektu L Racing s.r.o. žiadne služby, týkajúce sa
prenájmu pracovnej sily. Daňové priznanie na DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie spoločnosťou
Focus JP s.r.o. bolo podané neoprávnenou osobou, preto právca dane naň prihliadal ako na nepodané.

- Z dôvodu nekontaktnosti spoločnosti Focus JP s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo preveriť
uskutočnenie zdaniteľných plnení pre daňový subjekt L Racing s.r.o.
- Nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti v spoločnosti Focus JP s.r.o., z dodávateľských
faktúr ktorej si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. Spoločnosť Focus JP s.r.o. v preverovanom
období nemala žiadnych zamestnancov.

- V kontrolovanom zdaňovacom období podľa výpisu z Obchodného registra boli
v spoločnosti Focus JP s.r.o. dvaja konatelia - S. N. a Z. N.. Podľa výpisu z Obchodného registra bol v
spoločnosti Focus JP s.r.o. jediným spoločníkom a konateľom do 10.10.2017 X.. N. Q., jediný spoločník
a konateľ spoločnosti L sport s.r.o. Následne bola táto spoločnosť prevedená na S. N.. S. N. previedol
spoločnosť Focus JP s.r.o. na osobu Z. N. a od 31.12.2018 prestal byť konateľom spoločnosti Focus JP

s.r.o. Správca dane poukázal na skutočnosť, že sa tak stalo v období, keď správca dane začal vykonávať
viaceré kontroly na DPH u daňového subjektu L Racing s.r.o., ktorého dominantným dodávateľom mala
byť práve spoločnosť Focus JP s.r.o.
- K zdaniteľným obchodom spoločnosti Focus JP s.r.o. a L Racing s.r.o. svedok S. N. podal v súvislosti
s kontrolou, vykonanou u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2018 vyjadrenie, že väčšina

služieb bola dodaná subdodávateľsky, ale neoznačil žiadneho konkrétneho subdodávateľa, žiadnu
konkrétnu osobu, ktorá sa na dodaní služieb, ktoré boli deklarované vystavenými faktúrami uvedenými
v tabuľke č. 1 protokolu v celkovej sume 657.932,40 Eur podieľala, či už sa jednalo o opravy vozidiel
a ďalšie činnosti
v priestoroch spoločnosti L sport s.r.o., to znamená aj v priestoroch, ktoré spoločnosť Focus JP s.r.o.

mala využívať na podnikateľské účely.
- Svedok N. neoznačil žiadne konkrétne osoby, ktoré sa mali akýmkoľvek spôsobom podieľať na dodaní
služieb i na samotných pretekoch, na ktorých sa p. N., ako sám uviedol, pravidelne zúčastňoval, napr.
catering, doprava, logistika a pod. napriek tomu, že sa nejedná o jednorazovú zákazku, ale pravidelne
fakturované opakujúce sa dodávky služieb väčšieho rozsahu. Svedok S. N. ďalej uviedol pri ústnom

pojednávaní, že subdodávateľov riešil spoločník Z. N., ale správcovi dane sa nepodarilo zistiť žiadne
informácie o tejto osobe. Osoba Z. N. je pre správcu dane nekontaktná. Správca dane mal za to, že Z. N.
reálne nevykonával v kontrolovanom zdaňovacom období činnosť konateľa spoločnosti Focus JP s.r.o.
Dôkazmi o tejto skutočnosti sú informácie získané z listinných dôkazov z Okresného súdu Bratislava, že
Z. N. neovláda slovenský jazyk a informácie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej

polície Prešov, podľa ktorých sa osoba Z. N. reálne nezdržiavala na území Slovenskej republiky.
- Svedok S. N., ktorý bol predvolaný Daňovým úradom Košice, pobočka Rožňava na ústne pojednávanie
odmietol vypovedať na otázky správcu dane a žiadal, aby bol vypočutý ako svedok zamestnancami
správcudanevykonávajúcimidaňovúkontroluzapreverovanézdaňovacieobdobieudaňovéhosubjektu
L Racing s.r.o. Na žiadosť daňového subjektu L Racing. s.r.o. správca dane opätovne predvolal svedka

S. N. na ústne pojednávanie na Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, ale svedok sa ospravedlnil.
-Zozápisniceoústnompojednávaní,spísanejsosvedkomS.N.,ktorúvyhotovilizamestnanciDaňového
úradu Prešov priamo vykonávajúci kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie aprí1 2018 a predmetom
ktorého bolo vypočutie svedka S. N. vo veci dodávateľsko-odberateľským vzťahov daňového subjektu
L Racing. s.r.o. a spoločnosti Focus JP s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2018 (jedná sa o rovnaké

dodávky služieb, ako preveruje správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období), sa S. N. na
položené otázky vyjadroval veľmi všeobecne a na konkrétne otázky, ktoré kládol správca dane k
jednotlivým faktúram sa nevyjadril vôbec.-Správcadanemalzato,žekonaniesvedkaS.N.boloúčelovéscieľomnevypovedaťvpredmetnejveci.
Ústne pojednávanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava dňa 21.6.2019 vykonávali oprávnené
osoby - zamestnanci správcu dane, ktorí mali konkrétne otázky na svedka za účelom preverenia

dodávateľsko-odberateľských vzťahov daňového subjektu L Racing s.r.o. a spoločnosti Focus JP s.r.o. v
kontrolovanom zdaňovacom období. Pokiaľ by svedok S. N. mal naozaj záujem predmetné skutočnosti
potvrdiť a objasniť podrobnosti k jednotlivým fakturovaným dodávkam, mohol tak na tomto ústnom
pojednávaní urobiť, čo sa ale nestalo. Takisto prítomný zástupca daňového subjektu L Racing s.r.o.
nevyužil svoje právo v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku, nekládol svedkovi žiadne otázky a to

aj napriek tomu, že v záujme daňového subjektu malo byt objasnenie konkrétnych skutočností dodania
predmetných fakturovaných služieb. Takisto argument S. N., že vecnejšie a jasnejšie by mu bolo priamo
odpovedať zamestnancom vykonávajúcim daňovú kontrolu, čo sa týka vypočutia, aj vysvetlenia na
priamo položenú otázku a takto nebude dochádzať k zbytočnému skresľovaniu výpovede svedka na
ústnom pojednávaní považuje správca dane za účelový, nakoľko aj pri vypočutí kontrolórmi, ktorí priamo
vykonávali daňovú kontrolu u daňového subjektu L Racing. s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a

preverovali spoločnosť Focus JP s.r.o. (jednalo sa o rovnaké dodávky služieb, ako preveruje správca
dane v kontrolovanom zdaňovacom období) sa S. N. na položené otázky vyjadroval veľmi všeobecne a
na konkrétne otázky, ktoré kládol správca dane k jednotlivým faktúram sa nevyjadril vôbec.
- V odpovedi na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov daňový subjekt neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, neobjasnil jednotlivé zdaniteľné obchody, nepredložil žiadne dôkazy k predmetným

faktúram, ktoré deklarovali dodávky služieb spoločnosťou Focus JP s.r.o. pre kontrolovaný daňový
subjekt L Racing s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období júl 2018.
- Ani na jednej z faktúr, vystavených na meno spoločnosti Focus JP s.r.o., z ktorých si daňový subjekt L
Racing s.r.o. uplatnil odpočítanie dane, nie je bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby a
množstvo a druh dodaného tovaru, žiadna z predložených faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom

dodaných služieb, dodací list, objednávku a pod.
- K cenám, uvedeným vo faktúrach daňový subjekt (t.j. žalobca) uviedol, že sumy sa odvíjajú od
množstva komplikácií pri príprave súťažného vozidla, za prácu a tovar boli zo strany daňového
subjektu odsúhlasené položky, ale žiaden doklad o cenovej kalkulácii, o vzájomnom odsúhlasení
fakturovanej sumy nebol správcovi dane ku kontrole predložený. Čo sa týka konkrétnych osôb a

subjektov (subdodávateľov), ktorí sa na zdaniteľných obchodoch podieľali, daňový subjekt okrem
konateľov spoločnosti Focus JP s.r.o. S. N. a Z. N. neuviedol žiadne iné konkrétne mená osôb, názvy
firiem, či už išlo o osoby, vykonávajúce práce a služby v prevádzkových priestoroch spoločnosti L sport
s.r.o. pri zabezpečovaní pretekov alebo na samotných pretekoch (catering, doprava, logistika a pod.).
- K faktúram č. 10180253, 10180268, 10180269, ktorých predmetom je príprava testovacieho podujatia

pred jednotlivými pretekmi, daňový subjekt neuviedol žiadnu osobu, ktorá predmetné činnosti mala
vykonávať, neoznačil miesto, spôsob akým boli činnosti deklarované faktúrami vykonávané, nepredložil
žiadne relevantné dokumenty, preukazujúce dodanie fakturovaných služieb.
- K faktúram č. 10180254, 10180258, 10180270, 10180271, 10180272, ktorých predmetom fakturácie
bolo testovacie podujatie súťažného motorového vozidla pred jednotlivými pretekmi - daňový subjekt

neidentifikoval žiadne konkrétne osoby, nešpecifikoval bližšie jednotlivé činnosti, neoznačil miesto, kde
boli tieto testovacie podujatia realizované a akým spôsobom, nepredložil žiadne relevantné dokumenty,
ktoré boli v súvislosti s týmito faktúrami vystavené.
- K faktúram č. 10180255, 10180256, 10180257, 10180259, 10180260, 10180261, 10180273,
10180274, ktorých predmetom boli rôzne opravy a kontroly súťažných motorových vozidiel, daňový

subjekt neodpovedal na otázky správcu dane, kto konkrétne tieto opravy vykonával, neuviedol žiadne
konkrétne mená osôb, neuviedol, či predmetom fakturácie bolo dodanie služieb (opravy) alebo aj
dodanie materiálu, prípadne kto zabezpečoval nákup materiálu, či boli vystavené iné relevantné
dokumenty, súvisiace s predmetom dodania.
- Daňový subjekt k faktúram č. 10180262,10180263,10180264, 10180265, 10180275, 10180276,

10180279, 10180280, ktorých predmetom fakturácie bolo materiálno technické a personálne
zabezpečenie teamu pre test súťažných vozidiel pred jednotlivými pretekmi a materiálno-technické
zabezpečenie pre team na preteky, nepodal žiadne bližšie objasnenie a špecifikáciu dodaných služieb,
neuviedol aké materiálno technické zabezpečenie bolo poskytnuté zo strany spoločnosti Focus JP s.r.o.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia, daňový subjekt neoznačil ani jednu konkrétnu osobu, ktorá sa

na dodaní služieb mala podieľať. Správcovi dane neboli predložené žiadne podklady k fakturácii, rozpisy
prác, normohodiny, neuviedol, kto má akékoľvek podklady k fakturácii k dispozícii. V predmete dodania
nie je žiadna bližšia špecifikácia dodaných služieb, označenie miesta, osôb, správcovi dane nebolipredložené žiadne relevantné dokumenty, preukazujúce dodanie služieb tak ako deklarujú vystavené
faktúry.
- K faktúram č. 10180266, 10180267, 10180277, ktorých predmetom fakturácie je technická výpomoc pri

testovaní súťažných vozidiel, daňový subjekt nepodal žiadne vyjadrenie, nešpecifikoval v čom spočívala
technická výpomoc, neuviedol, kto tieto činnosti vykonával, resp. poskytol, neoznačil žiadne konkrétne
osoby, mená, nepredložil žiadne dôkazy o reálnosti dodaných služieb.
- K faktúre č. 10180278, ktorej predmetom je doprava, catering, technické a personálne poradenstvo
a logistická príprava na preteky, daňový subjekt neuviedol žiadne konkrétne mená osôb, ktoré

zabezpečovali dopravu, akými dopravnými prostriedkami, neuviedol, kto zabezpečoval catering, kto
plánoval logistiku. Neoznačil žiadne konkrétne osoby, nepredložil žiadne dôkazy o dodaní predmetných
služieb.
-Kfaktúreč.10180281,ktorejpredmetomsúupratovacieprácevprevádzkespoločnostiza7/18,daňový
subjekt neoznačil žiadne konkrétne mená osôb, ktoré sa na dodaní služieb (upratovacích prác) podieľali,
neuviedol, v akom rozsahu boli predmetné práce vykonané, (koľko hodín), či boli práce vykonávané

pravidelne denne, príp. len niektoré dni, kto zo spoločnosti L Racing s.r.o. prichádzal do kontaktu s
osobou (osobami), ktoré služby realizovali, kto im zadával pokyny na prácu.
- Správca dane mal za to, že konateľ daňového subjektu L Racing s.r.o. S. Q. ako hlavný manažér
teamu L Racing s.r.o., ktorý sa aj zúčastňuje jednotlivých súťažných pretekov ako jazdec, pokiaľ by
dodávky služieb deklarované predmetnými faktúrami boli naozaj dodané, musel by mať konkrétne

informácie o tom kto, kedy, akým spôsobom, v akom množstve a rozsahu a kde vykonal služby, ktorých
dodanie deklaruje spoločnosť Focus JP s.r.o. predmetnými vyššie uvedenými faktúrami. Napriek tomu,
že vo svojej odpovedi na výzvu správcu dane uviedol, že predmetné faktúry vystavil S. N. „na základe
vykonaných prác, ktoré mali súpisku a na základe objednávok“, správcovi dane nepredložil žiadne
súpisky vykonaných prác a objednávky.

- Daňový subjekt okrem všeobecného stručného vyjadrenia k výzve, v ktorom neobjasnil podrobne
deklarované obchodné transakcie, neuviedol žiadne konkrétne osoby, ktoré by faktúrami deklarované
služby vykonávali, nedoložil správcovi dane žiadne dôkazy, oprávňujúce daňový subjekt na odpočítanie
dane zo sporných faktúr vystavených na meno spoločnosti Focus JP s.r.o.
- Konateľ, spoločnosti L Racing s.r.o. S. Q. sa v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 19.02.2019

vyjadril, že spoločnosť L Racing s,r.o. nezamestnávala v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnych
zamestnancov, (údaje si správca dane overil aj z informačného systému správcu dane), ale si ich
prenajímala od spoločnosti L sport s.r. o. na základe zmluvy. Z kontrolných výkazov DPH spoločnosti L
sport s.r.o. za rok 2018 však vyplýva, že spoločnosť L sport s.r.o. okrem faktúr za prenájom nehnuteľnosti
a faktúr za prenájom súťažných a sprievodných vozidiel žiadne iné služby (napr. prenájom inej techniky,

prenájom zamestnancov a pod.) daňovému subjektu L Racing s.r.o. v roku 2018 nevyfakturovala.
-PodľavyjadreniasvedkaS.N.sispoločnosťFocusJPs.r.o.prenajímalazamestnancov,ktorívykonávali
opravy vozidiel, prípravy pred testovaním, ich nastavovanie a testovanie pred jednotlivými pretekmi a
pod. od spoločnosti L sport s.r.o. a súčasne si spoločnosť Focus JP s.r.o. prenajímala od spoločnosti L
sport s.r.o. aj podnikateľské priestory (kancelárske, skladové a opravárenské) ako aj motorové vozidlá

a materiálno-technické vybavenie nevyhnutné pre realizáciu faktúrami deklarovanej činnosti, ale ako
je zrejmé z predmetných kontrolných výkazov, spoločnosť L sport s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom
období spoločnosti Focus JP s.r.o. nevystavila žiadnu faktúru a čo sa týka celého roku 2018 vystavila
spoločnosti Focus JP s.r.o. len jednu faktúru v sume 42.000,-Eur. Spoločnosť Focus JP s.r.o. však
daňovému subjektu L Racing s.r.o. v roku 2018 vyfakturovala dodávky tovaru a služieb za niekoľko

miliónov eur. Na základe vyššie uvedených zistení mal správca dane za preukázané, že spoločnosť L
sport s.r.o. nedodala spoločnosti Focus JP s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne služby, o
čom svedčia údaje z kontrolných výkazov DPH.
- Na základe vyššie uvedených zistení mal správca dane za to, že personálne a majetkovo prepojené
spoločnosti L Racing s.r.o. a L sport s.r.o., ktoré na výkon svojej činnosti mali materiálne vybavenie

(prevádzkové priestory, pretekárske aj sprievodné vozidlá, techniku - či už vo vlastníctve alebo v
prenájme), ale aj personálne vybavenie (zamestnancov - manažment, mechanikov) si znižovali svoje
daňové povinnosti prostredníctvom spoločnosti Focus JP s.r.o.
- Správca dane mal za preukázané, že daňový subjekt L Racing s.r.o., spoločnost' L Sport s.r.o. a
spoločnosť Focus JP s.r.o. nie sú nezávisle konajúce spoločnosti, ale sú to spoločnosti personálne

prepojené a konajúce v zhode.
- Spoločnosť Focus JP s.r.o. bola umelo vsunutá medzi tieto personálne a majetkovo
prepojené spoločnosti.
- Za účelom zníženia daňovej povinnosti u spoločnosti Focus JP s.r.o. bol vytvorenýfiktívny reťazec dodávateľov a subdodávateľov bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia.
Dôkazom sú vyššie uvedené zistenia, týkajúce sa spoločností Focus JP s.r.o., TUCSON s.r.o. a Free
Spot Connection s.r.o. a údaje deklarované v podaných kontrolných výkazoch DPH za preverované

zdaňovacie obdobie.
- Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že spoločnosti
vreťazcifiriemreálnemedzisebouobchodovaliapodieľalisanadodanítovarovaslužiebprekonečného
odberateľa L Racing s.r.o.
- V súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH, vykonanej u daňového subjektu L Racing s.r.o.

za zdaňovacie obdobie máj 2018 a z informačného systému finančnej správy správca dane zistil,
že subdodávateľské spoločnosti Focus JP s.r.o., TUCSON s.r.o. a Free Spot Connection s.r.o. sú
nekontaktné spoločnosti, na adrese sídla nepreberajú zásielky, nespolupracujú so správcom dane, za
preverované zdaňovacie obdobia boli podané daňové priznania s takmer rovnaným vstupom ako aj
výstupom DPH, daňové subjekty deklarovali nízke daňové povinnosti. Spoločnostiam Focus JP s.r.o.,
Free Spot Connection s.r.o. bola zrušená registrácia DPH z úradnej moci.

- Daňovým subjektom L Racing s.r.o. neboli označené žiadne konkrétne osoby, ktoré by sa na dodaní
služieb deklarovaných vyššie uvedenými faktúrami podieľali, t. j. ktorí by reálne uvedené služby
vykonávali.
- Správca dane mal zato, že daňový subjekt L Racing s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že spoločnosť Focus JP s.r.o. dodala daňovému subjektu L Racing s.r.o. dodávky služieb, fakturované

na vyššie uvedených faktúrach č. 10180253 až 10180281. Označené faktúry, vystavené spoločnosťou
Focus JP s.r.o. pre daňový subjekt L Racing s.r.o nemajú reálne ekonomické opodstatnenie, dodávky
služieb na nich uvedené reálne dodané neboli a predmetné faktúry mali slúžiť na zníženie vlastnej
daňovej povinnosti DPH daňového subjektu L Racing s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období júl
2018.

- Správca dane mal za preukázané, že spoločnosti Focus JP s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle
§19ods.la2zákonaoDPHanipovinnosťodvoduDPHuvedenánafaktúrachč.10180253až10180281
v zmysle ustanovení § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale povinnosť odvodu má v súlade s ustanovením
§ 69 ods. 5 zákona o DPH. Kontrolovanému daňovému subjektu L Racing s.r.o. nevzniklo právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. l a 2 zákona o DPH.

Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že zo strany kontrolovaného
daňového subjektu L Racing s.r.o. nebolo preukázané, že spoločnosť Focus JP s.r.o. uskutočnila
zdaniteľné plnenia v zmysle vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2018, t. j. nebolo preukázané
splneniezákladnejhmotnoprávnejpodmienkydefinovanejv§49ods.1zákonaoDPH,ktoréoprávňovali
platiteľa dane uplatniť si nárok na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Focus

JP s.r.o. Daňový subjekt L Racing s.r.o. neoznačil žiadne subjekty, (firmy), príp. osoby, ktoré by sa
na dodaní služieb podieľali, daňový subjekt neuviedol meno ani jednej konkrétnej osoby, ktorá by sa
akýmkoľvek spôsobom podieľala na dodaní služieb pre daňový subjekt L Racing s.r.o., či už sa jednalo o
práce vykonávané v prevádzkových priestoroch spoločnosti L sport s.r.o. alebo na samotných pretekoch,
kde by zabezpečovali faktúrami deklarované služby, napr. catering, doprava, logistická príprava a iné.

Správca dane neposudzoval len prijaté a uskutočnené plnenia, ktoré deklaroval daňový subjekt L Racing
s.r.o., ale skúmal zdaniteľné obchody u personálne prepojených spoločností L Racing s.r.o. a L sport
s.r.o. v záujme posúdenia zdaniteľných obchodov z pohľadu zachovania základnej zásady dane z
pridanej hodnoty, zásady neutrality. Takisto správca dane
na podporu svojich tvrdení o neuskutočnení dodávok tovarov a služieb, deklarovaných dodávateľskými

faktúrami od Spoločnosti Focus JP s.r.o. pre L Racing s.r.o. preveroval spoločnosti Focus JP s.r.o.,
TUCSON s.r.o. a Free Spot Connection s.r.o., vystupujúce
v umelo vytvorenom reťazci nekontaktných firiem, vzájomne si vystavujúce faktúry, ktoré reálne
nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, uvedenú v kontrolných výkazoch DPH. Vykonaným
dokazovaním správcu dane bolo dostatočne preukázané, že podmienky stanovené zákonom o DPH

boli dodržané len formálne. Z judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí
mat, skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada prikazuje správcovi dane
neprihliadaťksimulovanýmprávnymúkonom,keďsatietoreálneneuskutočnilianinenaplniliazastierajú
úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna
stránka predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované

na faktúre, boli aj skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Dôvodom neodpočítania dane
bola skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že služby deklarované faktúrami č. 10180253 až
10180281 boli dodané spoločnosťou Focus JP s.r.o. a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť.
Takisto daňový subjekt, aj napriek výzve správcu dane na predloženie dôkazov, nepredložil správcovidane žiadne relevantné dôkazy ani doklady, ktoré by preukazovali, že služby boli dodané spoločnosťou
Focus JP s.r.o. Ani na jednej z predmetných faktúr č. 10180253 až 10180281, vystavených na meno
spoločnosti Focus JP s.r.o., z ktorých si daňový subjekt L Racing s.r.o. uplatnil odpočítanie dane, nie je

bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby a množstvo a druh dodaného tovaru, žiadna z
predložených faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom dodaných služieb, dodací list, objednávku a
pod. Správcovi dane neboli predložené žiadne súpisy vykonaných prác, objednávky, resp. iný dokument,
potvrdzujúci dodanie služieb, deklarovaných predmetnými faktúrami. Dôvodom nepriznania nároku na
odpočítanie dane je teda jednoznačne skutočnosť, že daňový subjekt L Racing s.r.o. neuniesol dôkazné

bremeno, nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb, uvedených na
predmetných faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2018.

2. NazákladevčaspodanéhoodvolaniažalobcurozhodovaloFinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky
(ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktoré rozhodnutím číslo: 100250207/2021 zo dňa
12.2.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie žalovaného“,

alebo „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo predmetné rozhodnutie správcu dane (viď bod 1. tohto
rozsudku) majúc za to, že prijatý záver správcu dane vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu,
pričom odôvodnenie rozhodnutia je podložené postačujúcimi dôkazmi o porušení citovaných ustanovení
zákona o DPH a Daňového poriadku, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na odvolacie
námietky žalobcu nasledovne:

Námietka odvolávajúceho sa (t.j. žalobcu), že zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2018 mu nepredložili poverenie na jej vykonanie, z čoho možno
vyvodiť záver, že ak zamestnanec správcu dane daňovému subjektu nepredloží poverenie na vykonanie
daňovej kontroly, koná nielen v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku
a nemusí umožniť vykonanie daňovej kontroly, respektíve nemusí poskytnúť potrebnú súčinnosť je

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia nijak nepreukázal a nepredložil ani žiadny dôkaz
o takomto konaní správcu dane, je podľa odvolacieho orgánu (t.j. žalovaného) nedôvodná. Nebolo
preukázané, že žalobca požiadal zamestnanca správcu o predloženie písomného poverenia na výkon
daňovej kontroly a tento jeho právo (na predloženie písomného poverenia na výkon daňovej kontroly)
ignoroval alebo odmietol sa ním preukázať.

Rovnako tak žalovaný považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že v písomnom vyjadrení k
protokolu z daňovej kontroly nemohol sám navrhnúť deň prerokovania pripomienok, a že navrhnutý deň
prerokovania pripomienok určený správcom dane považoval za účelový. Z predloženého spisu bolo
zistené, že odvolávajúci v stanovenej lehote dňa 30.12.2019 podal písomné vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 102686662/2019 zo dňa 21.11.2019, a pretože vo

vyjadrení k protokolu ani následne osobne do zápisnice u správcu dane odvolávajúci nenavrhol deň
prerokovania pripomienok, správca dane ho telefonicky kontaktoval a dohodol s ním, že dňa 20.02.2020
bude prerokovanie pripomienok, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 100274597/2020
zo dňa 27.01.2020. Následne na základe tohoto telefonického hovoru zaslal odvolávajúcemu list č.
100276594/2020 zo dňa 27.01.2020, v ktorom opätovne potvrdil termín prerokovania pripomienok na

deň 20.02.2020, voči ktorému sa odvolávajúci nevyjadril. Skutočnosť, že dňa 20.02.2020 o 10:22
hod v deň prerokovania pripomienok sa telefonicky z čísla tel. 0907466949 kontaktovala na správcu
dane osoba, ktorá sa predstavila ako S.. O. W. a oznámila správcovi dane, že je splnomocnená
daňovým subjektom L Racing s.r.o. na jednotlivý úkon - prerokovanie pripomienok k protokolu z
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018, a že z osobných dôvodov

sa nemôže zúčastniť na predmetnom ústnom pojednávaní, pričom požadovala zmenu termínu už
dohodnutého pojednávania, správca dane nemohol akceptovať. Správca dane poukázal na skutočnosť,
že k zastupovaniu na uvedenom pojednávaní odvolávajúceho uvedenou osobou nebolo Daňovému
úradu doručené žiadne splnomocnenie, a teda pre nesplnenie oznamovacej podmienky uvedená osoba
nemohla za odvolávajúceho ani konať. Uvedený postup správcu dane považoval žalovaný za oprávnený

a vykonaný v súlade s § 9 ods. 4 Daňového poriadku.
V súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa svedka S. N. žalovaný poukázal na ústne
pojednávanie so svedkom S. N. uskutočné dňa 21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka
Rožňava, kde sa svedok aj odvolávajúci na ústne pojednávanie dostavili. Svedok však do zápisnice o
ústnom pojednávaní č. 101526621/2019 zo dňa 21.06.2019 odmietol u miestne príslušného správcu

dane vypovedať a žiadal aby bol vypočutý len zamestnancami správcu dane vykonávajúcimi daňovú
kontrolu za preverované zdaňovacie obdobie máj 2018, jún 2018, júl 2018. Odmietnutie zdôvodnil tým,
že v minulosti sa stretol pri výsluchu s nedorozumeniami vyplývajúcimi z nejasne položených otázok.
Svedok pri podpise zápisnice nenamietal jej znenie a rovnako ani prítomný zástupca daňového subjektuL Racing s.r.o., S. Q. na ústnom pojednávaní k objasneniu deklarovaných obchodov nevyužil svoje právo
v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku a nekládol svedkovi žiadne otázky, čím mohol „nejasné otázky"
správcu dane pre svedka namietať resp. doplniť, a tým objasniť konkrétne činnosti z deklarovaných

plnení fakturovaných spoločnosťou Focus JP s.r.o. Podľa žalovaného konanie menovaného svedka
detailne opísané v rozhodnutí správcu dane i v rozhodnutí žalovaného (str. 25 a 26) oprávnene
vzbudzuje pochybnosti o účelovom konaní svedka vyhýbať sa výpovedi k preverovaným plneniam.
Podľa žalovaného preto správca dane na základe uvedeného dôvodne v súlade s ustanovením § 24 ods.
4 Daňového poriadku využil informácie získané zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.101246136/2019

zo dňa 24.05.2019, spísanej so svedkom S. N., ktorú vyhotovili zamestnanci Daňového úradu Prešov
priamo vykonávajúci kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Predmetom zápisnice bolo
vypočutie svedka S. N. vo veci dodávateľsko-odberateľským vzťahov daňového subjektu L Racing.
s.r.o. a spoločnosti Focus JP s.r.o. (jednalo sa o rovnaké dodávky služieb za obdobie bezprostredne
predchádzajúce obdobiu, ktoré preveroval správca dane v máji 2018). Vo výpovedi sa svedok S. N. na
položené otázky vyjadroval veľmi všeobecne, pričom na konkrétne otázky správcu dane k jednotlivým

faktúram sa nevyjadril vôbec. Žalovaný zároveň poukázal na zistenia správcu dane, že pán N. bol
viackrát vypočúvaný ako svedok v rámci iných kontrol a iných zdaňovacích období, vykonávaných u
daňového subjektu L Racing s.r.o. a týkajúcich sa obchodných vzťahov s daňovým subjektom Focus JP
s.r.o., pričom neuviedol žiadne konkrétne informácie k objasneniu deklarovaných obchodov, a taktiež
nepredložilžiadnedôkazyichrealizácieinýmidaňovýmisubjektami.Vyjadreniemenovaného,ževäčšina

dodaní bola realizovaná subdodávateľský, a že subdodávateľov riešil spoločník Z. N., (občan Grécka) je
nepostačujúce, pretože o tejto osobe správcovi dane neposkytol žiadne informácie a kontakt, ani žiadnu
komunikáciutejtoosobykuvedenýmčinnostiam.Rovnakoanisprávcovidanesavlastnouvyhľadávacou
činnosťou nepodarilo získať žiadne informácie potvrdzujúce pohyb a pobyt tejto osoby v Slovenskej
republike, pričom táto nebola a nie je prihlásená na prechodný ani trvalý pobyt na Slovensku a na

adrese trvalého pobytu v Grécku je pobyt Z. N. neznámy. Námietka žalobcu, že k zmenám v osobe
konateľa dodávateľskej spoločnosti s gréckym občianstvom Z. N., ktorý bol ustanovený do funkcie a bol
oprávnený konať za spoločnosť až v období, keď už boli predmetné - kontrolované zdaniteľné plnenia
dávno zrealizované bez toho aby v týchto prípadoch nejakým spôsobom konal za spoločnosť, je podľa
žalovaného nedôvodná. Z vyššie uvedených zistení vyplýva, že Z. N. bol už v období preverovaných

obchodov spoločníkom v spoločnosti Focus JP s.r.o. a podľa vyjadrenia pôvodného konateľa S. N.
sa mal priamo podieľať aj na deklarovaných obchodoch.Z predloženého spisu a vykonaných úkonov
správcu dane je podľa žalovaného preukázané, že žalobcovi na ústnych pojednávanich so svedkom S.
N. bolo umožnené klásť svedkovi otázky, čo však žalobca nevyužil a nepoložil svedkovi žiadne otázky
ani k jeho osobnej účasti a ani akejkoľvek účasti inej osoby napr. aj Z. N. na realizácii deklarovaných

obchodov za spoločnosť Focus JP s.r.o. Svedok S. N. bol na základe požiadavky žalobcu vypočutý
v rámci vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.2.2020 na Daňovom úrade
Košice a pri jeho vypočutí bol prítomný žalobca i jeho právny zástupca. Svedok N. nevedel uviesť
žiadneho subdodávateľa s odôvodnením, že subdodávateľov mal riešiť spoločník Z. N., a to aj napriek
skutočnosti, že prístup k účtu mal iba on a vykonával všetky bankové transakcie (okrem iného aj úhrady

faktúr). Ďalej svedok uviedol, že odberateľom spoločnosti Focus JP i bola spoločnosť L Racing s.r.o., že
okrem sídla firmy spoločnosť Focus JP s.r.o. žiadne iné priestory nevyužívala na podnikanie. Na adrese
Kopčianska 10, Bratislava mala firma iba virtuálne sídlo, a že zásielky na uvedenej adrese preberal
osobnesvedokN..Naotázku,čispoločnosťFocusJPs.r.o.využívalaprivýkonesvojejčinnostimotorové
vozidlá, stroje, prístroje, zariadenia, technológie alebo iný hnuteľný majetok, svedok uviedol, že všetko,

čo bolo potrebné k výkonu činnosti sa nachádzalo v priestoroch L sport s.r.o. K. podávaniu daňových
priznaní a kontrolných výkazov elektronicky sa svedok vyjadril, že ich podával on (N.) osobne a S.
Q. mu pomáhala. Účtovníctvo spoločnosti zabezpečoval N., faktúry vystavoval svedok N. na základe
podkladov, ktoré mal od N., na základe podkladov od mechanikov a na základe jeho podkladov. Všetko
odovzdal N.. Podklady si s N. odovzdávali buď na pretekoch alebo v sídle spoločnosti L sport s.r.o., kde

mal prenajatú miestnosť. V akom programe boli faktúry vystavené svedok nevedel uviesť. Svedok síce
predložené faktúry správcom dane verbálne potvrdil, že na príprave testovania sa okrem neho podieľali
aj chlapci z L sport s.r.o. a ďalší zo subdodávateľských firiem Focus JP s.r.o., pričom však neoznačil
žiadneho subdodávateľa a neuviedol ani žiadne mená osôb, s ktorými spoločnosť obchody uzatvárala,
resp. ktorí vykonávali preverované obchody. Podľa žalovaného výpoveď svedka S. N. (popísanú na str.

27 a 28 napadnutého rozhodnutia) nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať za postačujúcu,
pretože aj keď svedok ako fyzická osoba sa mohol zúčastňovať a vypomáhať pri príprave i na samotných
pretekoch, menovaný a ani žalobca vierohodne nepreukázali, že služby uvedené na preverovaných
faktúrach v plnom rozsahu vykonala resp. cez subdodávateľov dodala práve spoločnosť Focus JP s.r.o.Svedok a ani žalobca neoznačil žiadne osoby, ktoré sa mali za spoločnosť Focus JP s.r.o. podieľať na
dodaní služieb. Nebol uvedený žiadny subdodávateľ aj napriek skutočnosti, že S. N. bol v preverovanom
období konateľom spoločnosti Focus JP s.r.o., a on jediný mal prístup k bankovému účtu spoločnosti a

realizácii úhrad faktúr. Argumentácia svedka S. N., že úkony za spoločnosť vykonával aj spoločník Z.
N., ktorému odovzdával aj podklady ku všetkým faktúram nie je hodnoverná, pretože ani o spoločníkovi
Z. N. nepodal správcovi dane žiadne ďalšie informácie alebo iný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia.
Správcovi dane sa aj napriek nižšie vykonaným úkonom nepodarilo skontaktovať
so spoločníkom Z. N.. Preukazujú to: predvolanie na výsluch svedka

č. 101548631/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorá zásielka sa vrátila späť s uvedením poznámky „adresát
neznámy“ a odpoveď Prezídia policajného zboru - Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prešov, z ktorej
vyplynulo, že previerkou v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR a evidencie Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Prešov bolo zistené, že Z. N. nie je ani nebol registrovaný na
území Slovenskej republiky ako občan Únie. V zmysle uvedeného ani výpovede svedkov S. N. a O. I.,
ktoré boli v rámci vyrubovacieho konania navrhované žalobcom, podľa žalovaného nijakým spôsobom

nepotvrdili, že spoločnosť Focus JP s.r.o. alebo iné daňové subjekty dodali služby deklarované faktúrami
č. 10180253 až 10180281 pre kontrolovaný daňový subjekt L Racing s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na skutočnosť, že nielen deklarovaný dodávateľ spoločnosť Focus JP s.r.o., ale ani žalobca,
ktorý bol prítomný na ústnych pojednávaniach z vypočutia svedkov (O. I. a S. N.) zo dňa 12.02.2020 s
možnosťou klásť svedkom otázky, túto možnosť nevyužil a pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní

fakturovaných plnení spoločnosťou Focus JP s.r.o. nezvrátil.
Námietka žalobcu, že predložil všetky účtovné a daňové doklady ako aj všetky písomnosti, ktorými
disponoval, pričom objasnil správcovi dane uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení, s ktorými
dodávateľské faktúry súviseli, že predložil fotodokumentáciu a podrobne objasnil predmet resp. obsah
jednotlivých zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom fakturácie v priebehu daňovej kontroly, pričom

správcadanemubolpovinnýoznámiť,ktorétvrdeniasamuzdajúspornéavyzvaťhonaichpreukázanie,
je podľa žalovaného nedôvodná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že daňové a
účtovné doklady za preverované zdaňovacie obdobie boli správcovi dane predložené až na miestnom
zisťovaní v sídle spoločnosti L Racing s.r.o. a to po 3 mesiacoch od začiatku kontroly a ďalšie doklady,
ktoré správca dane požadoval k výkonu daňovej kontroly odvolávajúci sa doručil až na základe e-

mailovej a písomnej výzvy správcu dane, čím nerešpektoval povinnosti v zmysle § 45 ods. 2 Daňového
poriadku. Rovnako v elektronicky podanej odpovedi na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov a
vyjadrenia k výzve, sa vyjadril len všeobecne dňa 29.07.2019, pričom bližšie nešpecifikoval ani služby
resp. osoby, ktoré sa mali podieľať na ich vykonaní. Odpoveď žalobcu, že „všetky činnosti sú uvedené
v konkrétnych faktúrach“ alebo „predmetom fakturácie boli služby a sú podrobne uvedené na každej

faktúre“ je podľa žalovaného zavádzajúca a správcom dane oprávnene posúdená ako nepostačujúca k
preukázaniu reálnosti ich uskutočnenia práve spoločnosťou Focus JP s.r.o. Žalobca neoznačil žiadne
subjekty ani konkrétne osoby, ktoré sa na dodaní služieb akýmkoľvek spôsobom mali podieľať, či už sa
jednalo o práce vykonávané v prevádzkových priestoroch spoločnosti L sport s.r.o. alebo na samotných
pretekoch, kde tieto mali zabezpečovať napr. catering, dopravu, logistickú prípravu a iné aj napriek

skutočnosti, že obe spoločnosti sa mali pohybovať v identických priestoroch. Rovnako ani vo vyjadrení
sa k protokolu nepredložil odvolávajúci k svojim tvrdeniam žiadne ďalšie doklady resp. dôkazy, ktoré by
potvrdzovali, že deklarované služby na faktúrach č. 10180253 až 10180281 boli skutočne realizované
dodávateľom na nich uvedeným.
Námietka žalobcu, že správca dane má pochybnosti, ešte neznamená, že jeho závery zodpovedajú

realite až do času kým nie sú tvrdenia správcu dane v tomto smere jednoznačne preukázané, a že
vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči nemu je v rozpore
so zákonom s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011,
jepodľažalovanéhonedôvodná,pretoževčomsajehoprípadskutkovozhodujesuvedenýmrozsudkom
žalobca nepreukázal. Podľa žalovaného nebola na žalobcu prenesená žiadna dôkazná povinnosť za iné

subjektytakakouvádza.Naopaksámžalobcasinesplnilsvojuvlastnúdôkaznúpovinnosťanepreukázal
vierohodnými dôkazmi prijatie preverovaných obchodov od dodávateľa uvedeného na faktúrach, z
ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Žalobca nevyčerpal dôkazné bremeno, ak prehlásil, že disponuje
existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy s podrobným položkovitým
opisom druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od dodávateľa. Práve naopak správca dane z dôvodu,

že faktúram od spoločnosti Focus JP s.r.o. chýbali prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu
a ceny dodaných tovarov a služieb od dodávateľa, čo ani na základe výzvy správcu dane žalobca
sa nedoplnil, a zároveň nepreukázal a neoznačil konkrétne osoby, ktoré mu mali deklarované služby
dodať, neznáša dôkaznú núdzu správca dane ale žalobca, ktorý mal ako prehlásil fakturované služby oddeklarovaného dodávateľa resp. subdodávateľov preberať. Podľa vyjadrenia S. N. konateľa spoločnosti
Focus JP s.r.o., práce mali byť vykonávané na miestach a v prenajatých priestoroch (Osloboditeľov
569, Krásnohorské Podhradie, na jednotlivých súťažných pretekoch) kde mal možnosť byť prítomný

aj žalobca, preto je logické požadovať od neho dôkazy o reálnosti vykonávania fakturovaných služieb
deklarovaným dodávateľom. Podľa žalovaného bolo preukázané, že ani na jednej z preverovaných
faktúr č. 10180253 až 10180281, vystavených spoločnosťou Focus JP s.r.o., z ktorých si žalobca
uplatnil odpočítanie dane, nie je bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby a množstvo
a druh dodaného tovaru, pričom žiadna z predložených faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom

dodaných služieb, dodací list, objednávku a pod. Správcovi dane neboli predložené žiadne súpisy
vykonaných prác, objednávky, resp. iný dokument, potvrdzujúci dodanie služieb spoločnosťou Focus
JP s.r.o. Žalobca sám prehlásil, že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v prenajatých priestoroch od
spoločnosti L sport s.r.o., od ktorej si prenajíma kancelárske, prevádzkové, skladové priestory ako aj
zariadenia a techniku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal žiadnych zamestnancov je podľa
žalovaného prenájom zariadení a techniky bez vlastného obslužného personálu nedôvodný. Žalobca ani

v tomto prípade však nepredložil správcovi dane žiadny doklad, že tieto priestory, zariadenia a technika
boli ním používané a využité prípadne inými osobami alebo iným daňovým subjektom resp. že ich k
výkonu služieb ďalej týmto subjektom poskytol. V protokole z daňovej kontroly, ako aj v rozhodnutí
boli správcom dane jednoznačne a zrozumiteľne vyhodnotené všetky zistené skutočnosti, na základe
ktorých správca dane rozhodoval a ktoré preukazujú, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť Focus JP

s.r.o. služby v zmysle vystavených faktúr nedodala. O týchto zisteniach bol oboznámený aj odvolávajúci,
ktorý bol opakovane vyzývaný sa k nim vyjadriť resp. predložiť k svojim verbálnym vyjadreniam aj
zodpovedajúce dôkazy, prípadne navrhnúť správcovi dane vykonať ďalšie úkony. Ak si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne deklarovaným dodávateľom, platiteľom dane uskutočnené, preto predloženie iba

faktúry bez náležitého preukázania reálne vykonaných a prijatých plnení je pre uplatnenie odpočtu dane
nepostačujúce.
Námietka žalobcu, že dôvod nemožnosti správcu dane nadviazať kontakt s dodávateľom alebo jeho
spoločníkom, osobou zapísanou v obchodnom registri, neumožňuje automaticky dospieť k záveru o
neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodania sporných tovarov alebo služieb, keďže tieto pokusy

sa uskutočnili v období nasledujúcom po nich, a že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nie je
možné skutočnosti týkajúce sa dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu a jeho subdodávateľov
vykladať v neprospech žalobcu, je podľa žalovaného nedôvodná. Z predloženého spisu vyplýva, že
správca dane všetky zistenia týkajúce sa spoločnosti Focus JP s.r.o. podrobne popísal v protokole z
daňovej kontroly a taktiež uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záverom, že spoločnosť Focus JP

s.r.o. nebola spoločnosťou, ktorá nezávisle vykonávala ekonomickú činnosť. Bolo zistené, že táto mohla
konať v zhode so spoločnosťou L Racing s.r.o. a jej personálne aj materiálne prepojenou spoločnosťou
L sport s.r.o. Dôkazy o vzájomnom prepojení spoločností L sport s.r.o., L Racing s.r.o., Focus JP s.r.o.
a konajúcich osôb za tieto spoločnosti vyplývajú aj z výpisov Obchodného registra SR a sú podrobne
uvedené v protokole z daňovej kontroly. Bolo zistené, že napr. X.. N. Q. je nielen konateľom spoločnosti

L sport s.r.o. ale bol do 27.12.2017 aj konateľom spoločnosti Focus JP s.r.o., pričom jeho manželka S. Q.
aj on je spoločníkom spoločnosti L Racing s.r.o., zároveň S. Q. je účtovníčkou spoločnosti L sport s.r.o. a
externou účtovníčkou spoločnosti L Racing s.r.o. Taktiež bolo zistené, že konateľ spoločnosti L sport X..
N. Q. manžel S. Q. je zároveň synom konateľa spoločnosti L Racing s.r.o. S. Q.). V zmysle uvedeného
si mohli spoločnosti L sport s.r.o. a L Racing s.r.o., obchody medzi sebou dohodnúť, samé ich vykonať

a aj účtovne zaevidovať, bez toho aby do tohto vzťahu vstupovala ďalšia spoločnosť a jej dodávatelia.
Podľa odvolacieho orgánu konanie personálne prepojených spoločností L sport s.r.o., L Racing s.r.o. a
Focus JP s.r.o. bolo správcom dane oprávnene posúdené ako účelové s cieľom optimalizácie daňových
povinností. Uvedené preukazuje aj zistenie správcu dane, že deklarovaný dodávateľ Focus JP s.r.o.
mal fakturované služby zabezpečovať v priestoroch spoločnosti L sport s.r.o., pričom ale personálne

a majetkovo prepojené spoločnosti L sport s.r.o. ako vlastník a L Racing s.r.o. ako nájomca priestorov
na adrese Osloboditeľov 569, Krásnohorské Podhradie mali k výkonu svojej činnosti na uvedenej
adresevšetkypríslušnémateriálnevybavenia(prevádzkovépriestory,pretekárskeajsprievodnévozidlá,
techniku - či už vo vlastníctve alebo v prenájme) a aj testovacie vozidlá. Rovnako mali k ich činnosti
aj personálne vybavenie (zamestnancov - manažment, mechanikov), ktorí vykonávali príslušné práce,

čím si mohli optimalizovať svoje daňové povinnosti práve prostredníctvom spoločnosti Focus JP s.r.o.
a to vytvorením fiktívneho fakturačného toku s týmto subjektom, s cieľom uplatnenia odpočtu dane z
vystavených faktúr.Námietku žalobcu, že správca dane mal pri každej faktúre uviesť porušenie zákona vyhodnotil žalovaný
ako nedôvodnú, pretože pri celkovom počte 28 faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane,
nebolo potrebné jednotlivo rozpisovať porušenie ustanovení zákona o DPH, pretože pri všetkých

deklarovaných faktúrach skutkovo i právne išlo o rovnaké porušenie hmotnoprávneho predpisu a
rovnaké porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o
DPH, ktoré už viackrát správca dane aj
v rozhodnutí uviedol.
Rovnako tak žalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v

súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko bolo preukázané, že správca dane sa
zaoberal všetkými návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.
Žalovaný poukázal aj na prieťahy a obštrukcie vykonávané žalobcom od samého začiatku daňovej
kontroly, ale aj v jej priebehu, a to predkladaním viacerých aj neprimeraných požiadaviek na správcu
dane. Správca dane sa následne týmito zaoberal a zaujímal k nim stanovisko (napr. žiadosť o zmenu
miesta výkonu a zmenu začiatku kontroly). Z predloženého spisu bolo zistené, že účtovné a daňové

doklady boli správcovi dane predložené až po lehote uvedenej v oznámení o daňovej kontrole, pričom
túto povinnosť si nesplnil ani po výzve správcu dane na predloženie dokladov, ale až 3 mesiace od
samotného začiatku daňovej kontroly, a to pri miestnom zisťovaní vykonanom zamestnancami správcu
dane v sídle spoločnosti v Krásnohorskom Podhradí. Rovnako ďalšie doklady, ktoré správca dane
požadoval ku daňovej kontrole boli doručené elektronicky až po opakovanej výzve správcu dane.

Obštrukcie v priebehu daňovej kontroly voči správcovi dane boli zaznamenané aj u deklarovaného
dodávateľa Focus JP s.ro. resp. jeho konateľa S. N., ktorý si uplatňoval podmienku vypočutia len u
daňového subjektu L Racing s.r.o. a to len zamestnancami vykonávajúcimi daňovú kontrolu. Následne
však vypočutie aj naďalej odďaľoval čo možno považovať za účelové konanie s cieľom marenia výkonu
daňovej kontroly. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nebral do úvahy len samotný fakt existencie

faktúr, prípadne iných dokumentov a ich zaevidovanie v účtovníctve, ale preveroval predovšetkým
skutočnosť, či došlo reálne k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Preto
preukázateľnosť a hodnovernosť dodania tovaru a služieb deklarovaným dodávateľom bola dôležitou
podmienkou k priznaniu odpočtu dane žalobcovi.

3. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu navrhujúc zrušenie tak rozhodnutia žalovaného ako
i prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Podanie žaloby odôvodnil nezákonnosťou rozhodnutia a
tým, že žalovaný a správca dane porušili jeho nasledovné práva ako daňového subjektu:
- právo žalobcu na taký postup správcu dane pri správe daní, pri ktorom sa dbá
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, tak ako to vyplýva z

ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku;
- právo žalobcu na taký postup správcu dane, pri ktorom správca dane postupuje v úzkej súčinnosti so
žalobcom ako daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie
o ich procesných právach a povinnostiach, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového
poriadku;

- právo žalobcu na taký postup správcu dane, pri ktorom správca dane postupuje
v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva
u daňového subjektu a iba výlučne v prípade, ak to vyžaduje účel kontroly, môže správca dane určiť iné
miesto vykonania daňovej kontroly;
- právo žalobcu, ako daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola

na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly
a služobného preukazu zamestnanca správcu dane, ktoré mu explicitne priznáva ustanovenie
§ 45 ods. 1 Daňového poriadku - daňovú kontrolu môžu vykonávať výlučne poverené subjekty, avšak
v rámci daňových kontrol predchádzajúcich vydaniu napádaného rozhodnutia u žalobcu dochádzalo
k priberaniu zamestnancov správcu dane bez udelených poverení, čo spôsobilo nezákonnosť celého

procesu, nakoľko všetci prítomní zamestnanci kontrolovali naraz viacero zdaňovacích období, pričom
každý mal poverenie len na určité obdobie a teda mal sa venovať výlučne svojmu obdobiu - uvedené
vyplýva zo spisovej dokumentácie;
- právo žalobcu, aby správca dane viedol dokazovanie v súlade so zákonom a dbal o to, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 24

ods. 2 Daňového poriadku a aby neprenášal svoju povinnosť správcu dane preukazovať skutočnosti o
úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, na daňový
subjekt;
- právo žalobcu klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní v súlades ustanovením § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku;
- právo žalobcu dohodnúť so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených
správcovi dane daňovým subjektom v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku;

- právo žalobcu na zákonné odôvodnenie rozhodnutia vydaného daňovom konaní
v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, z ktorého bude zrejmé ako sa správca dane
vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu ako daňového subjektu, pričom odôvodnenie rozhodnutia
musí byť presvedčivé a vo svojej celistvosti logické. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zdôvodnil
nasledovne:

Daňový úrad Žilina ako správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu a na jej závery nadväzujúce
vyrubovacie konanie nepostupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, keď bez náležitého
odôvodnenia rozhodol, že daňovú kontrolu uskutoční v sídle správcu dane, ktorý vykonáva daňovú
kontrolu, ktorý ani nie je miestne príslušným správcom dane žalobcu (prvý žalobný bod). V zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Daňového poriadku sa daňová kontrola vykonáva u daňového subjektu a iba
výlučne v prípade, ak to vyžaduje účel kontroly, môže správca dane určiť iné miesto vykonania daňovej

kontroly. Žalobca má za to, že z uvedeného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že prioritne sa
vykonáva daňová kontrola u daňového subjektu a iba pokiaľ to vyžaduje účel daňovej kontroly, napríklad
ak kontrolu nie je možné vykonať u daňového subjektu, pretože sa na adrese sídla nenachádza,
môže správca dane určiť, že sa daňová kontrola vykoná na inom mieste. Keďže je zrejmé, že správca
dane nemal žiaden dôvod na to, aby odmietol vykonať daňovú kontrolu u kontrolovaného daňového

subjektu tak, ako mu to prikazuje Daňový poriadok a zároveň toto svoje rozhodnutie neodôvodnil
žiadnymi okolnosťami, pre ktoré si účel daňovej kontroly vyžadoval uskutočniť ju v sídle miestne
nepríslušného správcu dane, je žalobca presvedčený, že správca dane takto postupoval zámerne, s
úmyslom vytvárať obštrukcie, pre ktoré nebude môcť kontrolovaný daňový subjekt riadne uplatňovať
svoje práva v rámci výkonu daňovej kontroly. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ správca dane odmietne

uskutočniť daňovú kontrolu u daňového subjektu napriek tomu, že mu to zákon prikazuje a súčasne
neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú správca dane nemôže vykonať daňovú kontrolu u kontrolovaného
daňového subjektu, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom konaní, a teda o nezákonný zásah
do práv daňového subjektu.
V ďalšom namietal, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom bez

dôležitého dôvodu odmietol vykonať výsluch svedka navrhovaného žalobcom (druhý žalobný bod). Dňa
21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava svedok odmietol vypovedať, z čoho logicky
vyplýva záver, že daňový subjekt nemal ani právo a ani možnosť klásť svedkovi, ktorý nevypovedal,
akékoľvek otázky. Daňový subjekt L Racing s.r.o., ako aj svedok S. N., opakovane žiadali správcu dane,
vykonávajúceho daňovú kontrolu u žalobcu, aby bol svedok, S. N., vypočutý zamestnancami správcu

dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu, ale v mieste bydliska svedka - t. j. na Daňovom úrade Košice,
pobočka Rožňava. Napriek opakovaným žiadostiam správca dane bezdôvodne odmietol poskytnúť
náležitú súčinnosť kontrolovanému daňovému subjektu. Správca dane nielenže bezdôvodne odmietol
poskytnúť potrebnú súčinnosť a vypočuť onkologického pacienta - svedka S. N. - v mieste jeho bydliska,
ale navyše vytváral úmyselné obštrukcie, účelom ktorých bolo navodiť zdanie, akoby to bol práve

daňový subjekt a svedok, ktorí sa snažia zmariť výsluch svedka. Na tomto mieste je taktiež nevyhnutné
poukázať na skutočnosť, že v prípade, ak by správca dane vykonával daňovú kontrolu v súlade s
Daňovým poriadkom u daňového subjektu, mohol uskutočniť aj výsluch svedka priamo u daňového
subjektu, tak ako to po celý čas výkonu daňovej kontroly daňový subjekt navrhoval. Postup správcu
dane, ktorý bezdôvodne odmieta vykonať daňovú kontrolu v súlade so zákonom u daňového subjektu

a následne bezdôvodne odmieta vykonať aj výsluch dôležitého svedka u daňového subjektu, resp. u
miestne príslušného správcu dane, sa javí ako šikanózny, svojvoľný a arbitrárny, ktorého dôsledkom je
nezákonný zásah do práv daňového subjektu.
Správca dane použil ako dôkaz v rámci výkonu daňovej kontroly zápisnicu z výsluchu svedka S. N.,
ktorúvyhotovilizamestnanciDaňovéhoúraduPrešovvykonávajúcikontroluDPHzazdaňovacieobdobie

apríl 2018 (tretí žalobný bod). Žalobca poukazuje jednak na skutočnosť, že neboli splnené podmienky,
aby bola ako dôkaz použitá zápisnica z iného výsluchu svedka, vykonaného iným správcom dane
za iné zdaňovacie obdobie a zároveň poukazuje žalobca na skutočnosť, že výklad správcu dane ku
skutočnostiam uvedeným svedkom v rámci tohto výsluch je zjavne svojvoľný a účelový. Správca dane
nevyhotovil záznam o nahliadnutí do spisu z inej daňovej kontroly vykonávanej iným daňovým úradom,

ani sa v spise nenachádza žiadne dožiadanie. Správca dane si prispôsobil odpovede svedka na otázky
kladené v priebehu jeho výsluchu tak, aby podporovali ničím nepodložené domnienky správcu dane.
Vzhľadom na skutočnosť, že svedok S. N. už v čase výsluchov nebol konateľom ani spoločníkom
spoločnosti Focus JP s.r.o., nemal k dispozícii ani požadovanú dokumentáciu. S. N. však nerealizovalzdaniteľné plnenia pre žalobcu ako fyzická osoba ani iným spôsobom konajúc vo vlastnom mene, ale
v mene spoločnosti Focus JP s.r.o., preto nemá ani povinnosť a dokonca ani oprávnenie disponovať
požadovanými dokladmi patriacimi spoločnosti Focus JP s.r.o., v ktorej nie je ani spoločníkom a ani

konateľom.
V priebehu daňovej kontroly a na ňu nadväzujúcom vyrubovacom konaní neboli brané na zreteľ
pripomienky a návrhy žalobcu smerujúce k úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Správca dane
nepostupoval v súlade so zákonom, keď nerealizoval všetky úkony a postupy na vyhľadanie konateľa
dodávateľskej spoločnosti, Z. N. (štvrtý žalobný bod). Správca dane nevyužil možnosť prerušiť daňové

konanie v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a získať informácie o konateľovi
dodávateľskej spoločnosti prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v zmysle zákona
č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Ak by bol správca dane
postupoval dôsledne a vyhľadal konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý disponuje účtovníctvom
dodávateľskej spoločnosti a dôkazmi, bolo by možné vyvrátiť tvrdenia správcu dane o neexistencii
relevantných dôkazov. Túto skutočnosť však nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu, ktorý predložil

správcovidanevšetkydôkazy,ktorémalkdispozícii,atonielenjednotlivéfaktúry,aleajRámcovúzmluvu
o spolupráci, uzavretú dňa 29.12.2017 medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou Focus JP s.r.o.,
na základe ktorej sa jednotlivé zdaniteľné obchody realizovali. Žalobca tiež objasnil správcovi dane vo
svojich písomných, ako aj ústnych vyjadreniach uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení, s ktorými
dodávateľské faktúry súviseli, pričom predložil aj fotodokumentáciu a podrobne objasnil predmet, resp.

obsah jednotlivých zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom fakturácie, v priebehu daňovej kontroly.
Vďalšomžalobcauviedol,žesprávcadanemáuviesť,akýmspôsobombymaldaňovýsubjektpreukázať
sporné tvrdenia, aby ich správca dane považoval za dostatočné. Správca dane nepostupoval v súlade
s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku,) nakoľko len vo všeobecnej
rovine bez ďalšieho odôvodnenia konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi

dane dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení (piaty žalobný bod).
Žalobca v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.03.2011, sp. zn.:
3Sžf/1/2011, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005, publikované pod č. 599/2005, v zmysle ktorého: „dôkazné
bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek

skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt“. V ďalšom poukázal na
rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach sp.zn. C-80/11 (Mahagében) a C-142/11 (Dávid) pričom
uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami Súdny dvor pod pojmom vecné podmienky
rozumie najmä:
- vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej

osobe ako dodávateľovi, bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok Súdneho dvora sp.zn.
C-414/10 vo veci Véleclair);
- tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení; t.j. musia existovať a vykazovať úžitkovú majetkovú hodnotu pre
zdaniteľnú osobu;

- na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej
registráciu, či neregistráciu (napr. rozsudok sp. zn. 483/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26 a 33;
alebo rozsudok sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26).
VnadväznostinavyššiešpecifikovanévecnépodmienkySúdnehodvoraprevýkonprávanaodpočítanie
dane žalobca poukazuje na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o. ako zdaniteľná

osoba dodala služby žalobcovi, ktoré boli predmetom dane z pridanej hodnoty, čo bolo potvrdené aj
výsluchomsvedka,hlavnéhomechanikaO.I.,ktorýsavyjadril,žedodanépráceboliriadnezrealizované,
pričom tento svedok súčasne potvrdil, že na týchto prácach sa podieľal nielen on, ale aj ďalší
zamestnanci spoločnosti L Sport s.r.o., ktorých si prenajímala dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o.
a takisto osobne aj samotný bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti - S. N.. Pri posudzovaní dodania

zdaniteľného plnenia je v tomto prípade nevyhnutné vziať na zreteľ aj na špecifiká dodaných služieb.
Dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o. zabezpečovala pre žalobcu špecifické služby spočívajúce v
príprave súťažných vozidiel na preteky, pričom niektoré služby sa pred každými pretekmi opakujú, keďže
pred každou súťažou je celé vozidlo rozobraté, odkontrolované, znovu zložené, nastavené špecificky
na súťaž, prebehne test vozidla, znova prebehne kontrola vozidla, ale už vizuálna, následne sa dáva

súťažnévozidlonaprepravník,nakoľkotietovozidlánesmúpremávaťpobežnejkomunikácii,prídesana
súťaž, kde sa vybuduje servis a zázemie teamu L Racing, na súťaži následne prebehne administratívne
preberanie a za tým technické preberanie súťažných vozidiel. Počas súťaže je vozidlo medzi rôznymi
etapami kontrolované a udržiavané, aby bolo schopné dôjsť do cieľa súťaže. Na konci súťaže savozidlo znova dáva na prepravník a dovezie do dielní. Tieto práce sa následne opakujú pri každom
súťažnom vozidle. Služby boli vykonávané spoločnosťou Focus JP s.r.o. v priestoroch prenajatých na
základe podnájomnej zmluvy. Daňový subjekt Focus JP s.r.o. disponoval technickým a materiálnym

vybavením potrebným pre dodanie predmetných služieb. Spoločnosť Focus JP s.r.o. disponovala
potrebnými priestormi, pracovníkmi a materiálnym vybavením, nevyhnutným pre náležité poskytnutie
objednaných služieb. Všetky dokumenty boli odovzdané správcovi dane za účelom vykonania daňovej
kontroly. Žalobca poskytol správcovi dane náležitú súčinnosť preukazujúcu uskutočnenie zdaniteľného
plnenia,pričomužnedisponuježiadnymiinýmidokumentami,ktorébynebolivpriebehudaňovejkontroly

poskytnuté správcovi dane. Žalobca zastáva názor, že na základe podkladov ním predložených v
priebehu daňovej kontroly, bol dostatočne odôvodnený a preukázaný záver, že zdaniteľné plnenie sa v
danom prípade riadne uskutočnilo.
V ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje nielen
daňový subjekt, ale aj správcu dane a správca dane je rovnako povinný jednoznačne preukázať
ním tvrdené skutočnosti a nemôže túto dôkaznú povinnosť presúvať na daňový subjekt (šiesty

žalobný bod).Existencia hoci aj prípadných odôvodnených pochybností nepostačuje, pretože je
vždy nevyhnutné jednoznačné preukázanie správcom tvrdených skutočností. Žalobca poukázal aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn.: 6Sžf/10/2012, v ktorom dospel Najvyšší
súd SR k nasledovnému záveru: „dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované
ustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. (v súčasnosti § 24 Daňového poriadku - pozn. žalobcu),

ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať
extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou
nezabezpečoval.“
Žalobca opätovne uviedol, že výsluchom svedka, hlavného mechanika, O. I., bolo potvrdené, že dodané
práce boli riadne zrealizované, pričom tento svedok súčasne potvrdil, že na týchto prácach sa podieľal

nielen on, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti L Sport s.r.o., ktorých si prenajímala dodávateľská
spoločnosť Focus JP s.r.o. a takisto osobne aj samotný bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti - S.
N.. Správca dane však odignoroval aj tieto relevantné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a ďalších
svedkov - zamestnancov prenajatých dodávateľskou spoločnosťou na výsluch ani nepredvolal. Žalobca
nesúhlasí so závermi správcu dane, vyvodenými na základe dôkazov a tvrdení zistených v daňovom

konaní. Samotný správca dane na jednej strane pripustil, že na základe svedeckej výpovede O. I. je
pravdepodobné, že určité práce boli realizované svedkom S. N., na druhej strane však uvádza, že
nebolo preukázané, že fakturované služby dodala dodávateľská spoločnosť, ktorej konateľom bol S. N..
Tieto tvrdenia sú zjavne kontradiktórne a zmätočné. Pokiaľ je pravdepodobné, že práce vykonal aj S.
N. osobne, je podľa názoru žalobcu preukázané, že sa na dodaných službách podieľala dodávateľská

spoločnosť Focus JP s.r.o., nakoľko S. N. predmetné práce neuskutočňoval vo svojom vlastnom mene,
ale v mene spoločnosti Focus JP s.r.o. Rovnako je zrejmé z listinných dôkazov, ako aj svedeckých
výpovedí, že niektoré služby dodávala spoločnosť Focus JP s.r.o. subdodávateľským spôsobom,
prípadne ich realizovala prostredníctvom prenajatých zamestnancov, preto nie všetky práce vykonával
osobne p. N., pretože osobne sa podieľal iba na niektorých. Z daného skutkového stavu však nemožno

jednoznačnedospieťkzáveru,žežiadnezdodanýchslužiebneposkytladodávateľskáspoločnosťFocus
JP s.r.o., ako k tomu dospeli správca dane, ako aj žalovaný. Žalobca je presvedčený, že správca dane
úmyselne postupoval v rámci daňovej kontroly, ako aj následného vyrubovacieho konania tak, aby boli
vyhľadané a realizované výlučne také dôkazy, ktoré svedčia v neprospech žalobcu a zároveň dôkazy,
ktorésvedčilivjehoprospechbolisprávcomdanezámerneinterpretovanétak,abysvedčilivneprospech

žalobcu. Uvedený postup správcu dane považuje žalobca za šikanózny, svojvoľný a arbitrárny, ktorého
dôsledkom je nezákonný zásah do práv daňového subjektu.
V ďalšom žalobca namietal, že mu nebolo poskytnuté bez náležitého zdôvodnenia ním požadované
právo dohodnúť so správcom dane termín prerokovania pripomienok a návrhov žalobcu ako daňového
subjektu vo vyrubovacom konaní, pričom následne správca dane žiadne návrhy a pripomienky žalobcu

bez náležitého odôvodnenia neakceptoval. Žalobcovi nebolo umožnené, aby vo vyrubovacom konaní
odstránil pochybnosti namietané správcom dane v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
júl 2018. Pritom bolo povinnosťou správcu dane umožniť žalobcovi odstrániť protichodné názory, v
súvislosti so závermi daňovej kontroly, uvedenými v protokole z daňovej kontroly a vyjadrení žalobcu
k protokolu. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu opätovne žiadal správcu dane, aby riadne

odôvodnil svoj postup pri určení rozdielu dane, a to vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre - obchodu
konkrétne a určito (siedmy žalobný bod) tak, aby mal žalobca možnosť zaujať stanovisko, respektíve
navrhnúť dôkazy pre každý jednotlivý prípad - obchod a nie iba vo všeobecnej rovine. Napriek tomu, že
žalobcovi nebolo vo vyrubovacom konaní vôbec umožnené prerokovať jeho návrhy a pripomienky anipredkladať prípadné ďalšie dôkazy, žalovaný v napadnutom rozhodnutí rezolútne konštatuje, že žalobca
„ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz (okrem faktúr), ktorý by preukázal
dodanie predmetných služieb spoločnosťou Focus JP s.r.o.“. Žalobca má za to, že správca dane ani

žalovaný nezákonným postupom neumožnili, či dokonca zabránili žalobcovi tieto rozpory odstrániť, čím
nezákonne zasiahli do práv žalobcu ako daňového subjektu.
Podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správcu dane nemá základ v náležite a
dôkladne zistenom skutočnom stave veci, nakoľko uvedené orgány neuskutočnili všetky nevyhnutné
úkony k tomu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, najmä

nedohľadali a nevypočuli konateľa dodávateľskej spoločnosti Focus JP, s.r.o., Z. N., prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií a nevypočuli zamestnancov spoločnosti L Sport s.r.o., ktorých si v
zmysle zmluvných vzťahov medzi touto spoločnosťou a dodávateľskou spoločnosťou Focus JP, s.r.o.
dodávateľská spoločnosť Focus JP, s.r.o. prenajímala. Správca dane nevykonal ani výsluch svedka,
S. N., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ale
uspokojil sa iba so skutočnosťami zistenými iným správcom dane v rámci výsluchu p. S. N. ako svedka

v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie k iným faktúram, vystaveným za iné zdaniteľné
plnenia.Napriektomu,žesprávcadane,akoanižalovanýneuskutočnilivšetkykrokynevyhnutnéktomu,
aby vypočuli konateľa dodávateľskej spoločnosti Z. N., svoje rozhodnutia založili v podstate výlučne
na tom, že v dôsledku nemožnosti výsluchu tohto svedka nebolo preukázané dodanie zdaniteľného
plnenia. Také rozhodnutia správcu dane a žalovaného rozhodne nemožno považovať za zákonné,

nakoľko vykazujú znaky arbitrárnosti a svojvôle, v dôsledku čoho sú tieto rozhodnutia nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné.

4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 28.9.2021 vyjadril žalovaný, ktorý zotrvávajúc na argumentácii
obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku) navrhol žalobu zamietnuť. Námietku

žalobcu, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a bez dôležitého dôvodu
odmietol vykonať výsluch svedka navrhovaného žalobcom, čím mu neumožnil klásť svedkovi otázky,
považoval žalovaný za nedôvodnú. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade s
ustanoveniami Daňového poriadku, keď bez náležitého odôvodnenia sa rozhodol vykonať daňovú
kontrolu v sídle správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu a že tento nie je miestne príslušným

správcom dane žalobcu, uviedol, že je nedôvodná. Ustanovenie § 44 ods. 2 Daňového poriadku
jednoznačne definuje, že daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje. Z dôvodu, že sídlo žalobcu a technické možnosti správu dane s dochádzaním do sídla
spoločnosti žalobcu a elektronické spracovanie písomností bolo z časového a technického hľadiska
náročné, správca dane sa oprávnene rozhodol vykonať daňovú kontrolu na Daňovom úrade Žilina,

pobočka Čadca, t. j. vo svojom sídle. Správca dane o vykonaní daňovej kontroly v sídle správcu dane
oboznámil aj žalobcu na začiatku daňovej kontroly v písomnosti Oznámenie o začatí daňovej kontroly č.
102266516/2018 zo dňa 16.11.2018, ktorú žalobca bez výhrad prijal, teda súhlasil s uvedeným riešením.
Správca dane s ním tiež dohodol, že u žalobcu vykoná dňa 19.02.2019 miestne zisťovanie, o čom boli
vyhotovené úradné záznamy

(č. 100222237/2019 zo dňa 17.01.2019 a č. 100359461/2019 zo dňa 04.02.2019). Z miestneho
zisťovania bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100457714/2019 zo dňa 19.02.2019, v ktorej
neboli žalobcom uvedené žiadne námietky k postupu správcu dane, aby sa daňová kontrola vykonala
na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca. V zmysle uvedeného je nedôvodná aj námietka žalobcu, že
správca dane postupoval zámerne s úmyslom vytvárať obštrukcie žalobcovi, pre ktoré si tento nebude

môcť riadne uplatňovať svoje práva v rámci výkonu daňovej kontroly. Nedôvodná je aj námietka žalobcu,
že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a bez dôležitého dôvodu odmietol
vykonať výsluch svedka navrhovaného žalobcom. Rovnako aj poukázanie žalobcu na skutočnosť, že
dňa 21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava svedok S. N. odmietol vypovedať, z čoho
vyvodil žalobca záver, že nemal ani právo a ani možnosť klásť svedkovi otázky, pretože ako účastník

konania mal žalobca možnosť sa do zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom S. N. vyjadriť a
svoj názor aj k odmietanej výpovedi svedka prípadne vysloviť. Tým, že žalobca sa nijak ku konaniu
svedka nevyjadril, u správcu dane vznikla oprávnená pochybnosť realizácie obchodov deklarovaným
dodávateľom spoločnosťou Focus JP s.r.o. Podľa žalovaného uvedeným konaním sám žalobca vedome
bránil riadnemu vykonaniu ústneho pojednávania, čím podporil svedka aby na otázky správcu dane

neodpovedal. K uvedenému nakoniec aj došlo, pretože svedok na otázky k deklarovaným obchodom
odmietol správcovi dane vypovedať. Z popísaných činností, ktoré mala spoločnosť Focus JP s.r.o.
vykonať pre žalobcu sa okrem svedka S. N. mohli zúčastniť aj iné osoby, ktoré mohol navrhnúť vypočuť
ako svedkov aj sám žalobca, čo však nevykonal. Argumentácia žalobcu, že správca dane neoprávnenepoužil pri výkone daňovej kontroly ako dôkaz zápisnicu z výsluchu svedka S. N. vyhotovenú
zamestnancami Daňového úradu Prešov vykonávajúcimi kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2018, a že správca dane neformuloval svoje otázky konkrétnejšie, že rozsah prác vykonaných v rámci

jednotlivých plnení bol veľmi široký na to, aby svedok opisoval každú jednu položku a dokumentáciu
spoločnosti Focus JP s.r.o., nie je podľa žalovaného vzhľadom na ďalšie získané dôkazy správcu dane
z preverovania obchodov so žalobcom rozhodujúca, avšak poukazuje na rovnaké obštrukcie svedka
aj pri iných daňových kontrolách. Daňový subjekt uplatňujúci odpočet dane má pri daňovej kontrole
rozhodujúcu povinnosť vierohodne preukázať, že fakturované služby boli vykonané a že ich vykonala

spoločnosť, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ. Preto žalobca aj bez súčinnosti dodávateľa má
disponovať dostatkom dôkazov preukazujúcich, že práce mu deklarovaný dodávateľ aj reálne dodal,
pričom má možnosť navrhnúť správcovi dane vykonať aj ďalšie úkony a označiť svedkov, ktorí sa mali na
prácach pre žalobcu zúčastňovať, prípadne predložiť vlastné evidencie a poznámky preukazujúce jeho
tvrdenia. Žalobca sa vyjadril aj v elektronicky podanej odpovedi na výzvu správcu dane na predloženie
dôkazov a vyjadrenia k výzve zo dňa 29.07.2019 len všeobecne, pričom bližšie nešpecifikoval ani služby

resp. osoby, ktoré sa mali podieľať na ich vykonaní. V súvislosti s novým konateľom spoločnosti Focus
JP s.r.o. Z. N. žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, keď pôvodný konateľ spoločnosti S. N.
označil spoločníka Z. N., že aj tento vykonával úkony za spoločnosť, a ktorému mal odovzdávať aj
podklady ku všetkým faktúram. Pretože S. N. o spoločníkovi Z. N. nepodal správcovi dane žiadne bližšie
informácie a ani kontakt na uvedenú osobu a rovnako ani iný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia nie

je uvedené možné prijať ako vierohodný dôkaz. Správca dane sám v danej veci vykonal dostatočné
úkony na zabezpečenie a vypočutie Z. N. (Predvolanie na výsluch svedka č. 101548631/2019 zo dňa
25.06.2019 a preverenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky), avšak aj napriek nim sa mu
nepodarilo uvedenú osobu vypočuť. Daňovou kontrolou nebola preukázaná existencia materiálneho
plnenia, pretože deklarovaný dodávateľ a ani žalobca nepreukázali, že fakturované služby boli dodané

spoločnosťou Focus JP s.r.o. prípadne iným subjektom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2012, týkajúci sa zásady objektívnej pravdy
ovládajúcej daňové konanie. V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR,
že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému
subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými

dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby
dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna
existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“ Najvyšší
súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní
tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. S uvedeným prístupom všeobecnej judikatúry

k otázke daňového bremena a jeho rozloženia v daňovom konaní medzi daňový subjekt a správcu
dane sa stotožnil aj Ústavný súd SR, ako vyplýva z uznesenia I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018.
Z citovanej ako aj ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR k daňovým otázkam vyplýva najmä to, že
dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014).
Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia obchodnej transakcie nie je postačujúca iba

formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny
predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak
počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia
daňového subjektu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané,
a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní,

t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť
daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (5Sžf/97/2010, 3Sžf/26/2016). V
prípade, že u obchodných partnerov (dodávateľov) kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím
času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení
(prevody obchodných podielov na cudzích štátnych príslušníkov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov,

zrušenie a zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nezhoršuje to dôkaznú situáciu
na strane správcu dane, resp. nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu
dane (1Sžf/4/2016). Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť na niektoré fakty a z nich vyplývajúce
skutočnosti, pre ktoré považuje záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom nielen za správny,
ale aj za riadne odôvodnený:

- správcovi dane deklarovaný dodávateľ a ani žalobca neuviedli žiadnych ďalších dodávateľov, ktorý sa
mali podieľať na dodaní služieb,
- spoločnosť Focus JP s.r.o. nemala pre výkon preverovaných služieb potrebné personálne a ani
materiálne zabezpečenie,- nepodarilo sa zabezpečiť ani účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti Focus JP s.r.o.,
- nový konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. Z. N. je cudzí štátny príslušník, ktorý je nekontaktný,
- pôvodný konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. S. N. nevedel uviesť žiadne ďalšie osoby, ktoré sa mali

na službách pre žalobcu podieľať. Rovnako ani tvrdenie, že podklady k fakturácii dával spoločníkovi Z.
N. menovaný nevedel preukázať, pričom ako štatutár tiež nedisponoval žiadnymi bližšími informáciami
o osobe Z. N..
- S. N. konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. aj napriek tomu, že bol zdravotne znevýhodnený (onkologický
pacient), mal zabezpečovať a priamo sa podieľať pri zabezpečovaní technických záležitostí, náhradných

súčiastok,materiálu,cateringuadopravy,vykonávaťtiežupratovacieprácevprevádzkovýchpriestoroch
spoločnosti L sport s.r.o., čo sa javí vzhľadom na jeho zdravotný stav a ich poskytovanie len ním
samotným ako nereálne.
- žalobca a ani deklarovaný dodávateľ spoločnosť Focus JP s.r.o. nepredložili správcovi dane žiadne
dôkazy, že spoločnosť Focus JP s.r.o. mala k vykonávaniu svojich činností prenajaté priestory a
zamestnancov, ktorí sa na dodávkach pre žalobcu mali podieľať.

Skutočnosť, že spoločnosť Focus JP s.r.o. nemala prenajaté žiadne priestory a ani zamestnancov
potvrdzujú aj zistenia z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu L sport s.r.o. Bolo zistené, že za
preverované obdobie neboli spoločnosti Focus JP s.r.o. vyfakturované žiadne tovary ani služby a že
spoločnosť L sport s.r.o. nevystavila žiadne faktúry pre spoločnosť Focus JP s.r.o. a to i napriek tomu,
že sa konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. S. N. vo svojich výpovediach viackrát vyjadril, že si spoločnosť

Focus JP s.r.o. od spoločnosti L sport s.r.o. prenajímala zamestnancov, priestory a materiálno-technické
vybavenie. V zmysle uvedeného je preto konštatovanie žalobcu, že výsluchom svedka, hlavného
mechanika, O. I. bolo potvrdené, že dodané práce boli riadne zrealizované za zavádajúce. Svedok
síce uviedol, že na týchto prácach sa podieľal nielen on, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti L Sport
s.r.o., ktorých si mala prenajímať spoločnosť Focus JP s.r.o. ale svoje tvrdenia nijak inak nepreukázal,

rovnako aj skutočnosť, že sa ich mal zúčastňovať osobne aj samotný bývalý konateľ spoločnosti
Focus JP s.r.o. S. N.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na zistenia správcu dane, že vystavené
faktúry spoločnosťou L Racing s.r.o. (č. 20180230 až 20180269), faktúry spoločnosti Focus JP s.r.o. (č.
10180253 až 10180281) a vystavené faktúry spoločnosti L sport s.r.o. (č. 10180032 a č. 10180033) sú
prakticky totožné čo sa týka formátu a obsahu, čím mohli byť vyhotovené aj bez reálneho plnenia na

nich uvedenom, pretože S. N. a X.. N. Q. sa pohybovali v rovnakých obchodných spoločnostiach. Aj
napriek tomu, že práce sa mali realizovať nielen na pretekoch za účasti verejnosti, ale tiež v priestoroch
na adrese Osloboditeľov 569, Krásnohorské Podhradie vo vlastníctve spoločnosti L sport s.r.o., ktoré
zároveň mal mať v prenájme aj žalobca neboli zo strany deklarovaného dodávateľa Focus JP s.r.o. a
ani žalobcu uvedené žiadne konkrétne mená ďalších zúčastnených osôb, ktoré sa podieľali na vykonaní

fakturovaných služieb. Námietka žalobcu, že mu nebolo poskytnuté bez náležitého zdôvodnenia právo
dohodnúť so správcom dane termín prerokovania pripomienok a návrhov vo vyrubovacom konaní,
pričom následne správca dane žiadne návrhy a pripomienky žalobcu bez náležitého odôvodnenia
neakceptoval je podľa žalovaného nedôvodná. Bolo preukázané, že správca dane sa zaoberal všetkými
návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly čo preukazujú

vykonané úkony. Následne správca dane po vyhodnotení podaného vyjadrenia telefonicky kontaktoval
žalobcu a dohodol s ním termín prerokovania pripomienok na deň 20.02.2020, o čom bol spísaný
úradný záznam č. 100274279/2020 zo dňa 27.01.2020. Na základe telefonického hovoru mu zároveň
oznámil termín prerokovania pripomienok listom č. 100276594/2020 zo dňa 27.01.2020. Pretože sa
dňa 20.02.2020 o 12:00 hod. na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca ústneho pojednávania vo veci

prerokovaniapripomienokkprotokoluzdaňovejkontrolydanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
júl 2018, nezúčastnil žalobca a ani žiadny ním splnomocnený zástupca, správca dane oprávnene podľa
§ 68 ods. 3 Daňového poriadku spísal úradný záznam č. 100487037/2020 zo dňa 21.2.2020 a ukončil
vyrubovacie konanie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na prieťahy a obštrukcie vykonávané
žalobcom od samého začiatku daňovej kontroly ale aj v jej priebehu, a to predkladaním viacerých aj

neprimeraných požiadaviek na správcu dane. Rovnako aj deklarovaný dodávateľ Focus JP s.r.o. resp.
jeho konateľ S. N. so správcom dane nespolupracoval, menovaný aj napriek štandardnému postupu
správcu dane pri optimalizácii výkonu a nákladov spojených s kontrolou si uplatňoval podmienku svojho
vypočutia len u daňového subjektu L Racing s.r.o. a to len zamestnancami vykonávajúcimi daňovú
kontrolu. Následne však svoje vypočutie naďalej odďaľoval čo možno považovať za účelové konanie

s cieľom marenia výkonu daňovej kontroly. Správca dane nebral do úvahy len samotný fakt existencie
faktúr, prípadne iných dokumentov a ich zaevidovanie v účtovníctve, ale preveroval predovšetkým
skutočnosť, či došlo reálne k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Preto
preukázateľnosťahodnovernosťdeklarovanýchobchodovaajreálnosťichdodaniaspoločnosťouFocusJP s.r.o. bola dôležitou podmienkou k priznaniu odpočtu dane žalobcovi. Podľa žalovaného na základe
vykonaného dokazovania správca dane oprávnene prijal záver, že deklarované obchody pre žalobcu
reálne nevykonala spoločnosť Focus JP s.r.o. a že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet dane podľa

ustanovenia § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH, pretože spoločnosti Focus JP s. r. o. nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 zákona o DPH ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Tým, že spoločnosť Focus
JP s.r.o. uviedla na faktúre daň bola povinná podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH túto daň zaplatiť, pričom
ale nárok na odpočet dane žalobcovi nevzniká.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 17.1.2022, ktorou zotrval na podanej
žalobe. Z tvrdenia žalovaného, podľa ktorého bolo určené sídlo správcu dane vykonávajúceho daňovú
kontrolu ako miesto výkonu daňovej kontroly z dôvodu, že sídlo žalobcu a technické možnosti správcu
dane s dochádzaním do sídla spoločnosti žalobcu a elektronické spracovanie písomnosti bolo z
časového a technického hľadiska náročné, je zrejmé, že miesto výkonu daňovej kontroly v sídle
žalovaného bolo určené výlučne z irelevantných dôvodov na strane žalovaného. Z dikcie zákona,

konkrétne ustanovenia § 44 ods. 2 Daňového poriadku je však absolútne zrejmé, že prioritne sa daňová
kontrola uskutočňuje vždy u daňového subjektu. Až subsidiárne, ak nie je z určitého dôvodu možné
vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, napr. z dôvodu, že sa daňový subjekt v mieste svojho
sídla nenachádza, prichádza do úvahy možnosť vykonať daňovú kontrolu na inom mieste, a to na
takom mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Pre náležité zistenie
a posúdenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane je nevyhnutné tieto skutočnosti
zisťovať a posudzovať na mieste ich realizácie. Z uvedeného dôvodu je nepravdepodobné, že by účel
daňovej kontroly vyžadoval, aby sa daňová kontrola uskutočnila v mieste sídla žalovaného, ktoré je od
miesta uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktorého preverenie bolo cieľom predmetnej daňovej kontroly,

vzdialené približne 248 km. Takto určené miesto výkonu daňovej kontroly nielenže nezodpovedá účelu
daňovej kontroly, ale navyše aj neprimerane zaťažuje kontrolovaný daňový subjekt a sťažuje mu, či
dokonca zamedzuje výkon jeho práv v rámci daňovej kontroly. Uvedený dôvod je podľa názoru žalobcu
absolútne nepostačujúci, zohľadňuje výlučne podmienky na strane správcu dane a nedáva odpoveď na
otázku, aký účel daňovej kontroly si vyžadoval zvoliť práve uvedené miesto výkonu daňovej kontroly a

z akého dôvodu nebolo ako miesto výkonu daňovej kontroly zvolené sídlo miestne príslušného správcu
dane. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ správca dane odmietne uskutočniť daňovú kontrolu u daňového
subjektu napriek tomu, že mu to zákon prikazuje a súčasne neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú
správca dane nemôže vykonať daňovú kontrolu u kontrolovaného daňového subjektu, ide o porušenie
zásady právnej istoty v daňovom konaní, a teda o nezákonný zásah do práv daňového subjektu. Z

ustanovenia § 25 ods. 4 Daňového poriadku je zrejmé, že daňový subjekt má právo, resp. možnosť klásť
svedkovi otázky, ak svedok vypovedá. Dňa 21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava
svedok odmietol vypovedať, z čoho logicky vyplýva záver, že daňový subjekt nemal ani právo a ani
možnosť klásť svedkovi, ktorý nevypovedal, akékoľvek otázky. Správca dane nielenže bezdôvodne
odmietol poskytnúť potrebnú súčinnosť a vypočuť onkologického pacienta - svedka S. N. - v mieste

jeho bydliska, ale navyše vytváral úmyselné obštrukcie, účelom ktorých bolo navodiť zdanie, akoby
to bol práve daňový subjekt a svedok, ktorí sa snažia zmariť výsluch svedka. Požiadavka svedka
bola pritom absolútne jasne formulovaná - vykonať výsluch na miestne príslušnom daňovom úrade
zamestnancami vykonávajúcimi daňovú kontrolu. Správca dane však úmyselne predvolával svedka na
výsluch tak, aby nebola splnená jeho žiadosť, a to buď na iné miesto alebo uskutočnenie výsluchu

inými osobami (nie zamestnancami poverenými vykonaním daňovej kontroly). Žalobca má za to, že jeho
(a svedkova) požiadavka nebola vôbec neprimeraná ani nesplniteľná, pričom vychádzala z reálnych
skúseností žalobcu s výsluchmi vykonanými inými osobami než zamestnancami poverenými vykonaním
daňovej kontroly. Postup správcu dane, ktorý bezdôvodne odmieta vykonať daňovú kontrolu v súlade so
zákonom u daňového subjektu a následne bezdôvodne odmieta vykonať aj výsluch dôležitého svedka

u daňového subjektu, resp. u miestne príslušného správcu dane, sa javí ako šikanózny, svojvoľný
a arbitrárny, ktorého dôsledkom je nezákonný zásah do práv daňového subjektu. V ďalšom žalobca
uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca údajne prijal bez výhrad oznámenie o výkone
daňovej kontroly, a teda súhlasil s miestom výkonu daňovej kontroly, zvoleným správcom dane, je
nepravdivé, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Evidentne zavádzajúce sú aj tvrdenia žalovaného o tom,

že žalobca predložil daňové a účtovné doklady za preverované zdaňovacie obdobie „až na miestnom
zisťovaní v sídle spoločnosti L Racing s.r.o., a to po 3 mesiacoch od začiatku kontroly“. Oznámenie
o výkone daňovej kontroly prijal žalobca dňa 06.12.2018 s tým, že daňová kontrola mala začať dňa
18.12.2018. Vzhľadom na to, že požadované daňové doklady boli správcovi dane odovzdané žalobcomdňa 19.02.2019 v rámci miestneho zisťovania, je zrejmé, že doklady boli odovzdané po 2 mesiacoch, nie
po 3 mesiacoch, ako tvrdí žalovaný. Žalobca postupoval v súlade s pokynom uvedeným v oznámení o
daňovej kontrole, podľa ktorého bol dátum a čas predloženia predmetných dokladov možné konzultovať

sosprávcomdanetelefonicky,vdôsledkučohokontaktovalsprávcudanenauvedenomtelefónnomčísle
a dohodol so správcom dane, že z dôvodu objemnosti daňových dokladov bude vhodnejšie odovzdať ich
správcovidaneosobne.Zatýmtoúčelomspoločnedohodližalobcaasprávcadanevykonaniemiestneho
zisťovania v sídle žalobcu na deň 19.02.2019, pričom sa zároveň dohodli, že žalobca v daný deň vo
svojom sídle odovzdá správcovi dane aj všetky požadované daňové doklady. Z uvedeného je evidentné,

že žalobca poskytoval správcovi dane absolútnu súčinnosť, pričom nevytváral žiadne prekážky a
obštrukcie. To, že žalobca nemohol predložiť požadované daňové doklady skôr bolo spôsobené výlučne
okolnosťami na strane správcu dane, nakoľko to bol správca dane, kto určil miesto výkonu daňovej
kontroly vo vzdialenosti od sídla žalobcu viac ako 240 kilometrov a zároveň to bol správca dane,
kto dohodol so žalobcom, že doklady budú predložené až na miestnom zisťovaní. Správca dane
nepostupoval v súlade so zákonom, keď nerealizoval všetky úkony a postupy na vyhľadanie konateľa

dodávateľskej spoločnosti, Z. N.. Správca dane nevyužil možnosť prerušiť daňové konanie v zmysle
ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a získať informácie o konateľovi dodávateľskej
spoločnosti prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v zmysle zákona č. 442/2012 Z.
z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Ak by bol správca dane postupoval dôsledne
a vyhľadal konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý disponuje účtovníctvom dodávateľskej spoločnosti

a dôkazmi, bolo by možné vyvrátiť tvrdenia správcu dane o neexistencii relevantných dôkazov. Túto
skutočnosť však nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu, ktorý predložil správcovi dane všetky dôkazy,
ktoré mal k dispozícii, a to nielen jednotlivé faktúry, ale aj Rámcovú zmluvu o spolupráci, uzavretú
dňa 29.12.2017 medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou Focus JP s.r.o., na základe ktorej sa
jednotlivézdaniteľnéobchodyrealizovali.Žalobcatiežobjasnilsprávcovidanevosvojichpísomných,ako

aj ústnych vyjadreniach uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení, s ktorými dodávateľské faktúry
súviseli, pričom predložil aj fotodokumentáciu a podrobne objasnil predmet, resp. obsah jednotlivých
zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom fakturácie, v priebehu daňovej kontroly. Žalobca opätovne
vyzdvihuje skutočnosť, že výsluchom svedka, hlavného mechanika, O. I., bolo potvrdené, že dodané
práce boli riadne zrealizované, pričom tento svedok súčasne potvrdil, že na týchto prácach sa podieľal

nielen on, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti L sport s.r.o., ktorých si prenajímala dodávateľská
spoločnosť Focus JP s.r.o. a takisto osobne aj samotný bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti - S.
N.. Správca dane však odignoroval aj tieto relevantné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a ďalších
svedkov - zamestnancov prenajatých dodávateľskou spoločnosťou na výsluch ani nepredvolal. V čase,
kedy správca dane zisťoval od p. N. kontakt na jeho bývalého spoločníka v spoločnosti Focus JP s.r.o.,

nebol S. N. s Z. N. v kontakte už vyše pol roka. Pán N. a pán N. sa rozhodli spoločné podnikanie ukončiť,
pričom ukončili aj vzájomnú komunikáciu. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť fyzickým ani
právnickým osobám evidovať kontakt na bývalých spoločníkov, zamestnancov či zmluvných partnerov.
Žalobca má za to, že len na základe skutočnosti, že po mnohých mesiacoch od ukončenia spolupráce
nemápánN.kontaktnasvojhobývaléhospoločníka,neodôvodňujezáveržalovanéhootom,ževýpoveď

pána N. nemožno prijať ako vierohodný dôkaz. Žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení na skutočnosť,
že podľa jeho záverov nemala dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o. prenajaté žiadne priestory
a ani zamestnancov, čo majú potvrdzovať zistenia z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu L
sport s.r.o. Podľa žalovaného bolo zistené, že za preverované obdobie neboli spoločnosti Focus JP
s.r.o. vyfakturované žiadne tovary ani služby a že spoločnosť L sport s.r.o. nevystavila žiadne faktúry

pre spoločnosť Focus JP s.r.o. a to i napriek tomu, že sa konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. S.
N. vo svojich výpovediach viackrát vyjadril, že si spoločnosť Focus JP s.r.o. od spoločnosti L sport
s.r.o. prenajímala zamestnancov, priestory a materiálno-technické vybavenie. Vo vzťahu k uvedenému
žalobca uviedol, že nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu to, že tretí subjekt nevystavil faktúry za
prenájom zamestnancov či priestorov dodávateľovi žalobcu. Listinnými dôkazmi, obhliadkou na mieste

samom, ako aj výsluchmi svedkov - S. N. a O. I. bolo preukázané, že fakturované služby poskytnuté boli.
Služby boli vykonávané spoločnosťou Focus JP s.r.o. v priestoroch prenajatých na základe podnájomnej
zmluvy. Daňový subjekt Focus JP s.r.o. disponoval technickým a materiálnym vybavením potrebným
pre dodanie predmetných služieb. Spoločnosť Focus JP s.r.o. disponovala potrebnými priestormi,
pracovníkmi a materiálnym vybavením, nevyhnutným pre náležité poskytnutie objednaných služieb.

Všetky dokumenty boli odovzdané správcovi dane za účelom vykonania daňovej kontroly. Žalobca
poskytol správcovi dane náležitú súčinnosť preukazujúcu uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pričom
už nedisponuje žiadnymi inými dokumentmi, ktoré by neboli v priebehu daňovej kontroly poskytnuté
správcovi dane. Žalobca zastáva názor, že na základe podkladov ním predložených v priebehu daňovejkontroly, bol dostatočne odôvodnený a preukázaný záver, že zdaniteľné plnenie sa v danom prípade
riadne uskutočnilo. Daňové orgány nevykonali potrebné dokazovanie, najmä nedohľadali a nevypočuli
konateľa dodávateľskej spoločnosti Focus JP, s.r.o. Z. N. prostredníctvom medzinárodnej výmeny

informácií a nevypočuli zamestnancov spoločnosti L sport s.r.o., ktorých si v zmysle zmluvných vzťahov
medzi touto spoločnosťou a dodávateľskou spoločnosťou Focus JP, s.r.o. dodávateľská spoločnosť
Focus JP, s.r.o., táto dodávateľská spoločnosť prenajímala. Správca dane nevykonal ani výsluch svedka
S. N., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ale
uspokojil sa iba so skutočnosťami zistenými správcom dane v rámci výsluchu menovaného svedka

v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie k iným faktúram, vystaveným za iné zdaniteľné
plnenia.VnadväznostinauvedenédávažalobcadopozornostiajrozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.
1Vs/1/2020 z 18. mája 2021, v zmysle ktorého: „Pokiaľ správca dane opiera svoje závery o to, že daňový
subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie
ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. V prípade
objektívne podložených pochybnosti správcu dane, je potrebné tieto oznámiť daňovému subjektu, čo

má viesť k tomu, aby sa daňovému subjektu vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov
riadne preukázal. Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo
vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len
dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz
protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na

okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže
sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“
Zároveň poukazuje žalobca aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 8 Afs
23/2018z16.01.2020,vktoromuvedenýsúddospelkzáveru,že:„Důkaznípovinnost,kteroupodle§92
odst. 3 zákona č. 280/2009 Sb., daňového řádu, nese daňový subjekt, nedosahuje povinnosti prokázání

tvrzených skutečností s absolutní jistotou, ale postačí prokázat dostatečnou míru pravděpodobnosti. Ta
bude zpravidla naplněna, pokud bude možné z provedených důkazů učinit daný závěr bez vážných
pochybností, přičemž je třeba zohlednit i čas uplynulý od doby, kdy prokazované skutečnosti nastaly.“.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo reagovať na repliku žalobcu duplikou.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného ako aj postupy, ktoré
predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, pričom vychádzal zo zohľadnenia viazanosti správneho súdu
rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 183 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - v texte
len „SSP“). Po preskúmaní vec a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu správny súd dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, čo je dôvodom pre jej zamietnutie. Správny súd prejednal vec bez
nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP
a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Nezistil ani dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle
ostatnýchpísmenust.§107ods.1SSP.Rozsudokbolvyhlásenýverejneaojehovyhláseníbolaspísaná
zápisnica.

8. Podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly (ďalej
len „Daňový poriadok“): Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje.

Podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku: Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového
subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje po a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k
31.7.2018 (ďalej len „zákon o DPH“): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: Podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o
hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

9. Správna žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, dôvodnosť resp.
nedôvodnosť ktorej posudzuje správny súd pri vyhodnocovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
ako aj rozhodnutia správcu dane a im predchádzajúcich postupov týchto orgánov, výlučne vo väzbe
na žalobné body vymedzené žalobcom vo včas podanej správnej žalobe. Pri takto ustálenom obsahu
a rozsahu prieskumu zákonnosti správneho súdu boli žalobné body vyhodnotené správnym súdom s

nasledovnými závermi:

10. Vo vzťahu k námietkam, ktoré boli obsahom prvého žalobného bodu (miesto výkonu daňovej
kontroly), správny súd konštatuje, že nie sú dôvodné. Správny súd považuje miesto výkonu daňovej
kontroly za irelevantné vo vzťahu k výsledkom predmetnej daňovej kontroly. Žalobca prezentoval len

vágne tvrdenie, že v dôsledku výkonu daňovej kontroly v sídle správcu dane si daňový subjekt nemohol
riadne uplatňovať svoje práva. Žalobca nekonkretizoval aké konkrétne práva si nemohol v predmetnom
daňovom konaní uplatniť, ani v čom mala spočívať nezákonnosť zásahu do jeho práv ako daňového
subjektu.Vnadväznostinauvedenéjenevyhnutnéskonštatovať,ževykonaniedaňovejkontrolyvmieste
sídla správcu dane nepredstavuje vadu daňového konania a neodôvodňuje ani žalobcom namietanú

nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného z tohto dôvodu.

11. Vo vzťahu k žalobným námietkam obsiahnutých v druhom žalobnom bode (tvrdenie o nevypočutí
svedka S. N.), správny súd podotýka, že je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žalobca týmto
tvrdením úplne ignoruje fakt, že svedok S. N. (konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. v preverovanom

období) bol na základe požiadavky žalobcu vypočutý v rámci vyrubovacieho konania dňa 12.2.2020
na Daňovom úrade Košice, pričom tohto výsluchu sa zúčastnil samotný žalobca i jeho splnomocnený
zástupca, pričom žalobca nevyužil svoje právo klásť menovanému svedkovi otázky. Obsah výpovede
menovaného svedka je uvedený na stranách 63 a 64 prvostupňového rozhodnutia správcu dane a
na stranách 27 a 28 napadnutého rozhodnutia žalovaného. V kontexte zisteného skutkového stavu

(viď body 1. a 2. tohto rozsudku) aj správny súd podotýka, že výpoveď menovaného svedka nemožno
považovať za dostačujúcu na preukázanie toho, že služby uvedené na preverovaných faktúrach v plnom
rozsahu vykonala, resp. cez subdodávateľov dodala práve spoločnosť Focus JP s.r.o. V nadväznosti
na toto konštatovanie je bez relevancie i argumentácia žalobcu obsiahnutá v treťom žalobnom bode
namietajúcom použitie zápisnice z výsluchu svedka S. N. vyhotovenej zamestnancami Daňového úradu

Prešov (vykonávajúcimi kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018) ako dôkazu v predmetnom
daňovom konaní, nakoľko sa nejedná o dôkaz jediný, ani o dôkaz rozhodujúci. Aj bez prihliadania na
spomínanú zápisnicu o výsluchu menovaného svedka by dôkazná situácia v predmetnom daňovom
konaní a záver z nej rezultujúci bol pre žalobcu úplne identický.

12. Rovnako tak ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku týkajúcu sa nezrealizovania všetkých
úkonov a postupov na vyhľadanie súčasného konateľa dodávateľskej spoločnosti Focus JP, s.r.o. Z. N.
- občana Gréckej republiky (štvrtý žalobný bod). V súvislosti s kontrolou DPH u žalobcu za zdaňovacie
obdobie apríl 2018 Daňový úrad Prešov v roku 2019 podnikol kroky na predvolanie menovaného svedka,pričom táto zásielka sa z miesta trvalého pobytu v Grécku vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“.
Previerkou v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR a evidencie Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Prešov bolo zistené, že Z. N. nie je ani nebol registrovaný na území Slovenskej

republiky ako občan Únie. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúceho
sa spoločnosti Focus JP s.r.o. vyplýva, že Z. N. sa stal konateľom označenej spoločnosti 1.3.2018, a
teda ním bol spolu s S. N. aj v preverovanom období (od. 1.1.2019 je jediným konateľom označenej
spoločnosti), pričom správca dane poukázal na to, že sa tak stalo v období, keď správca dane začal
vykonávať viaceré kontroly na DPH u žalobcu. Dňa 2.4.2018 bola vystavená listina, ktorou „Z. N.

ako fyzická osoba občan aj ako spoločník a konateľ spoločností na území Slovenskej republiky“ dal
prakticky generálnu plnú moc na jeho zastupovanie X.. O. T. (z S.), ktorý podpísal aj Zmluvu o prevode
obchodného podielu uzavretú medzi S. N. a Z. N. zo dňa 1.3.2018, kedy ešte nebol oprávnený
konať za Z. N.. Z plnomocenstva udeleného Z. N. X.. O. T. vyplynulo, že Z. N. neovláda slovenský
jazyk, keďže obsah plnomocenstva mu bol pretlmočený do materinského jazyka a obsahu porozumel.
Podľa názoru správneho súdu za danej dôkaznej situácie, kedy samotný svedok S. N. (ktorý bol v

preverovanom období konateľom spoločnosti Focus JP s.r.o.) nevedel označiť žiadneho subdodávateľa
(napriek tvrdeniu, že prevažná časť služieb mala byť dodávaná subdodávateľsky a len on vykonával
všetky bankové transakcie, pričom prístup k účtu mal iba on), nevedel uviesť v akom programe boli
faktúry, ktoré on sám mal vystavovať, urobené; nevedel detailne špecifikovať predmet fakturácie (tento
špecifikoval len veľmi vágne), by ani výpoveď svedka Z. N. (ktorý už v tom čase mal udeliť plnú moc

na zastupovanie inej osobe) ako druhého konateľa v preverovanom období nebola spôsobilá vyvrátiť
pochybnosti vyvolané výpoveďou svedka S. N.. Správca dane nepochybil, keď za danej dôkaznej
situácie nevynaložil ďalší čas na zisťovanie pobytu Z. N. za účelom jeho predvolania na podanie
svedeckej výpovede. V súvislosti s osobou Z. N. (v preverovanom období spoločník Focus JP, s.r.o.
a súčasný konateľ označenej spoločnosti) správny súd vo všeobecnosti podotýka, že v pomeroch

slovenského podnikateľského prostredia nie je žiadnou raritou, že konateľom slovenskej spoločnosti sa
stane cudzí štátny príslušník, ktorý je nekontaktný a nie je možné zistiť, kde sa momentálne nachádza.
Oproti tomu, ak osoba, ktorá podľa vlastného tvrdenia s týmto cudzím štátnym príslušníkom tak úzko
spolupracovala (od ktorej si mal preberať relevantné podklady s tým, že tento cudzí štátny príslušník
mal zabezpečovať subdodávateľov pre spoločnosť a dokonca i účtovníctvo), nedisponuje vôbec žiadnou

informáciou ohľadne tejto osoby ani kontaktným údajom (telefónne číslo, e-mail) na tohto cudzieho
štátneho príslušníka, je uvedené správnym súdom hodnotené ako nepravdepodobné.

13. Čo sa týka ďalších námietok (piaty a šiesty žalobný bod) týkajúcich sa v podstate dôkazného
bremena daňového subjektu správny súd poukazuje na to, že z konštantnej judikatúry (napr. Rs

38/2017) vyplýva, že správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia,
pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca
dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach
(vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko
iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správny súd tiež odkazuje na to, že ak
správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť,
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej
povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžf 93/2014 z 23.11.2016). Z judikatúry kasačného súdu tiež

vyplynulo, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu,
od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V
zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v
reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii

v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžf
66/2016 z 31.5.2018). Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v
daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2 Sžf 36/2016 z 13.6.2018). Takéto vnímanie rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní odobril
aj Ústavný súd SR, ktorý konštatoval, že východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade

správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné
bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie
jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. (Uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017) Na dôvažok správny súd poukazuje i narozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf 8/2016 z 24.5.2017, podľa ktorého napriek tomu, že ťarcha
dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových
orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie

akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené
v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé
závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Správny súd
konštatuje, že príslušné daňové orgány v intenciách vyššie uvedeného postupovali a odôvodnenie ich
rozhodnutí spĺňa všetky vyššie spomínané požadované atribúty logickosti a presvedčivosti.

14. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj požiadavku žalobcu, aby správca dane riadne odôvodnil
svoj postup pri určení rozdielu dane vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre (siedmy žalobný bod). Pri
celkovom počte 28 faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nebolo potrebné jednotlivo
rozpisovať porušenie ustanovení zákona o DPH, pretože pri všetkých faktúrach sa jednalo o skutkovo
i právne identické porušenie hmotnoprávneho predpisu a rovnaké porušenie ustanovenia § 49 ods. 1

a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Táto požiadavka žalobcu vyznieva
bizarne aj z dôvodu, že samotný žalobca vo svojom elektronickom vyjadrení sa z 29.7.2019 k Výzve na
predloženie dôkazov č. 101309484/2019 na otázky týkajúce sa špecifikácie 21 faktúr reagoval tak, že
na tieto otázky sa vyjadril v predchádzajúcej odpovedi. Žalobca na jednej strane požaduje od správcu
dane, aby podrobne a konkrétne hodnotil každú jednotlivú faktúru zvlášť, na druhej strane však sám vo

vzťahu k 21 faktúram (z 28-ich faktúr) odkazuje na svoju vágnu špecifikáciu urobenú k predchádzajúcim
7 faktúram. Vo vzťahu k žalobcom deklarovaným faktúram správny súd sumarizuje, že ani na jednej z
týchtofaktúrč.10180253až10180281,vystavenýchnamenododávateľskejspoločnostiFocusJPs.r.o.,
z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nie je bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej
služby a množstvo a druh dodaného tovaru, žiadna z týchto faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom

dodaných služieb, ani súpisom vykonaných prác, ani dodací list, ani objednávku.

15. Základom záverov konštatovaných správcom dane a žalovaným o nepriznaní práva na odpočítanie
DPH žalobcovi z predmetných faktúr od spoločnosti Focus JP s.r.o., ktorá mala byť dominantným a
výhradným dodávateľom žalobcu v zdaňovacom období júl 2018, bol záver o nepreukázaní splnenia

hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a), § 19
ods. 1, všetko zákona o DPH. Správca dane i žalovaný vychádzali vo svojich procesných postupoch v
rámci administratívneho konania zo správneho rozloženia dôkazného bremena, kedy dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr zaťažovalo podľa § 24
ods. 1 Daňového poriadku primárne daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať splnenie podmienok

pre odpočítanie DPH, vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávok tovaru podľa
predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda konkrétne subjektom Focus JP s.r.o.
Zároveň za existencie odôvodnených pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení predmetných
zdaniteľných obchodov z dôvodu relevantných a opodstatnených pochybností správcu dane o dodaní
tovaru podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, bolo správne a zákonne v

rámci postupu správcu dane a žalovaného aplikované také rozloženie dôkazného bremena, ktoré
zaťažovalo daňový subjekt a zahŕňalo jeho dôkaznú povinnosť opodstatnené pochybnosti správcu dane
v zmysle uvedeného rozptýliť, čo sa žalobcovi nepodarilo. Uvedené konštatovanie je v súlade s teóriou
presunu dôkazného bremena pri dokazovaní v daňovom konaní, ktorá je zároveň praktickým vyjadrením
kombinácie zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 401/09, III. ÚS 93/2016).

16. Dôvodnosť pochybností správcu dane a žalovaného o uskutočnení dodania tovaru podľa
predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo je spojené s pochybnosťami o vzniku
daňovejpovinnostitohtododávateľapodľa§19ods.1zákonaoDPHadôsledkomčohojespochybnenie

samotného práva žalobcu na odpočet DPH, opodstatnene pramenila zo zistení správcu dane, ktoré
vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s úpravou § 24 ods.
2 Daňového poriadku a preveroval, či predmetné faktúry majú materiálny základ, pričom vychádzal
nielen z dokladov produkovaných daňovým subjektom, ale vykonal i vlastné rozsiahle šetrenia, ktoré boli
správcomdanezpohľadusprávnehosúduvykonanédôsledneavýsledkyktoréhopostupusprávcudane

odôvodňujú pochybnosti správcu dane o dodaní (poskytnutí) služieb (resp. vykonaní deklarovaných
prác) žalobcovi podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre. Pokiaľ i samotný žalobca
zdôraznil obsah svedeckej výpovede svedka O. I. (zamestnanec L sport s.r.o.), ktorý označiac svedka S.
N. za externého pracovníka, potvrdil, že v pracovnej pozícii hlavného mechanika sa pravidelne podieľalnaprípravešportovýchmotorovýchvozidielnapretekyspoločnesďalšímimechanikmiazamestnancami
spoločnosti L sport s.r.o. správny súd konštatuje, že táto výpoveď ani v spojení s ostatnými dôkazmi
produkovanými žalobcom - faktúry predložené daňovým subjektom k jednotlivým dodávkam, po ich

náležitom vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods.
3 Daňového poriadku, nepreukazuje práve tú zásadnú skutočnosť, že dodanie služieb (vykonanie
prác) žalobcovi bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach - subjektom Focus JP s.r.o.
Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Focus JP s.r.o. disponovala potrebnými priestormi, pracovníkmi a
materiálnym vybavením, nevyhnutným pre náležité poskytnutie objednaných služieb je v rozpore s

vykonaným dokazovaním i samotným tvrdením svedka S. N. (konateľa spoločnosti Focus JP s.r.o.),
nakoľkospoločnosťFocusJPs.r.o.malamaťprenajatétakpriestoryakoajzamestnancovodspoločnosti
L sport s.r.o., pričom však spoločnosť L sport s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosti
FocusJPs.r.o.nevystavilažiadnufaktúru(zacelýrok2018vystavilaspoločnosťLsports.r.o.spoločnosti
Focus JP s.r.o. len jednu faktúru č. 10180051 v sume 42.000,-Eur). Spoločnosť Focus JP s.r.o. mala
virtuálne sídlo v Bratislave (Kopčianska 10 - mestská časť Petržalka). Dôkazy vykonané v daňovom

konaní jednoznačne preukazujú, že spoločnosti L sport s.r.o. a L Racing s.r.o. (t.j. žalobca) sú úzko
materiálne a personálne prepojené. S. Q., X.. N. Q. a S. Q. boli v roku 2018 zamestnancami L sport s.r.o.
Konateľom a spoločníkom spoločnosti L sport s.r.o. je X.. N. Q. (manžel spoločníčky L Racing s.r.o. S. Q.
a syn konateľa L Racing s.r.o. S. Q.. V preverovanom období nemala spoločnosť L Racing s.r.o. žiadnych
zamestnancov, podľa predloženej zmluvy si ich mala prenajímať od spoločnosti L sport s.r.o., avšak v

roku 2018 neboli spoločnosťou L sport s.r.o. vyfakturované daňovému subjektu L Racing žiadne služby
týkajúcesaprenájmupracovnejsily.SpoločnosťLRacings.r.o.nevlastnížiadnyhnuteľnýaninehnuteľný
majetok, podnikateľskú činnosť vykonávala v prenajatých priestoroch od spoločnosti L sport s.r.o., ktorá
má sídlo na tej istej adrese. Spoločnosť L Racing s.r.o. mala od spoločnosti L sport s.r.o. prenajaté
podnikateľské priestory, pretekárske motorové vozidlá a sprievodné vozidlá. Dodávky tovaru a služieb

súvisiacich s činnosťou daňového subjektu L Racing s.r.o. vykonávala spoločnosť L sport s.r.o. svojimi
zamestnancami a taktiež boli k tomuto účelu používané podnikateľské priestory (kancelárske, skladové
a opravárenské), ako aj motorové vozidlá a materiálno-technické vybavenie nevyhnutné pre realizáciu
deklarovanej činnosti, ktoré patrili spoločnosti L sport s.r.o. Spoločnosť L sport s.r.o. však uvedené
dodávky (okrem prenájmu nehnuteľností a prenájmu súťažných a doprovodných vozidiel) spoločnosti L

Racing s.r.o. nefakturovala. Za preverované obdobie neboli spoločnosťou L sport s.r.o. vyfakturované
žiadne tovary ani služby pre spoločnosť Focus JP s.r.o. napriek tomu, že sa svedok S. N. vo svojich
výpovediach vyjadril, že spoločnosť Focus JP s.r.o. si prenajímala zamestnancov, priestory a materiálno-
technické vybavenie od spoločnosti L sport s.r.o. Spoločnosťou L sport s.r.o. nebol fakturovaný žiaden
prenájom pracovnej sily ani pre spoločnosť L Racing s.r.o. ani pre spoločnosť Focus JP s.r.o., a to

napriek skutočnosti, že táto spoločnosť zamestnávala mechanikov, ktorí vykonávali opravy vozidiel a
všetky činnosti s tým súvisiace. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že do 10.10.2017 bol konateľom a
jediným spoločníkom práve X.. N. Q., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti L sport s.r.o.
Spoločnosť Focus JP s.r.o. bola prevedená na S. N., pričom k spolupráci bol oslovený práve pánom Q..
Naviac vystavené faktúry daňového subjektu L Racing s.r.o. (č. 20180230 až č. 20180269), vystavené

faktúry spoločnosti Focus JP s.r.o. (č. 10180253 až č. 10180281) a vystavené faktúry spoločnosti L sport
s.r.o. (č. 10180032 a č. 10180033) sú čo sa formátu a obsahu týka prakticky totožné (strana 28 a 29
prvostupňového rozhodnutia správcu dane). Je málo pravdepodobné, pokiaľ by boli predmetné faktúry
vystavené rôznymi osobami, v rôznych spoločnostiach (teda na rôznych miestach) - L Racing s.r.o. a
Focus JP s.r.o., čo nasvedčuje tomu, že predmetné faktúry vystavila jedna osoba.

17. Už aj len z uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť Focus JP s.r.o. nemala žiadne ekonomické
opodstatnenie bola umelo vsunutá medzi personálne a majetkovo prepojené spoločnosti L Racing
s.r.o. a L sport s.r.o., pričom dôkazy nasvedčujú tomu, že spoločnosti L Racing s.r.o., L sport s.r.o. a
Focus JP s.r.o. nie sú nezávisle konajúce spoločnosti, ale personálne prepojené spoločnosti konajúce

v zhode. Spoločnosť Focus JP s.r.o. slúžila len na znižovanie daňových povinností vyššie označených
spoločností. Je viac než evidentné, že nebol daný žiaden ekonomický, či iný dôvod, ktorý by racionálne
vysvetlil dodávanie služieb (vykonávanie prác) od spoločnosti Focus JP s.r.o., ktorá nedisponovala v
podstate ničím, keď všetky práce a služby reálne vykonávala a dodala spoločnosť L sport s.r.o., ktorá na
todisponovalapersonálnymavšetkýmpotrebnýmmateriálno-technickýmvybavenímvrátanepriestorov.

V nadväznosti na uvedené správny súd tiež poukazuje na to, že právo nárokované platiteľom dane
môže byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie, než
iba práve získanie nároku na odpočítanie dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.2.2017, sp. zn.
8 Sžf 19/2015).18. Správny súd opätovne zdôrazňuje vymedzenie záveru správcu dane a žalovaného, ktorým
odôvodnili nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi. Správca dane a žalovaný neučinili obsahom dôkazného

bremena žalobcu v predmetnom administratívnom konaní nič, čo by do tohto dôkazného bremena v
danej veci nespadalo a pri uvedených výsledkoch vykonaného dokazovania neprenášali na žalobcu
zodpovednosť za skutočnosti, na ktoré žalobca dosah nemal. Žalobca je subjektom, ktorý právo na
odpočet uplatňuje, a preto je pri výkone podnikateľskej činnosti povinný pamätať a dbať na to, aby pri
výbere svojich obchodných partnerov, s ktorými vstupuje do obchodnoprávnych vzťahov a s ktorými

v obchodnoprávnych vzťahoch zotrváva, zachoval potrebnú mieru ostražitosti a opatrnosti a znížil
tak podnikateľské riziko v danom prípade v zmysle úpravy podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka
zahŕňajúce i stav nepreukázania zákonných podmienok vzniku práva na odpočet DPH.

19. Zistenie skutkového stavu správcom dane je správnym súdom hodnotené ako rozsiahle a dôsledné,
poskytujúce spoľahlivý základ pre prijaté rozhodnutie správcu dane, pričom výsledky vykonaného

dokazovania a zistený skutkový stav správca dane správne právne posúdil, skonštatujúc záver o
nepreukázaní splnenia podmienok práva na odpočet DPH. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie
vedené správcom dane v predmetnom administratívnom konaní bolo dôsledne zamerané na preverenie
relevantných skutočností, konkrétne ťažiskovo na skutočnosť, či zdaniteľné obchody podľa predmetných
faktúr prebehli tak, ako z faktúr vyplýva, a teda či tieto faktúry majú materiálny základ, či dodávateľovi

uvedenému na faktúrach vznikla daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočet. Správca dane zistil
skutkový stav náležite a objektívne, bez preferovania dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu a bez
pripisovania vyššej dôkaznej sily niektorým dôkazom, čo zároveň však nevylučuje ich vyhodnocovanie
správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správca dane má zákonnú
povinnosť hodnotiť dôkazy jednak jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti a prihliadajúc na všetko, čo

vyšlo z konania najavo, teda hodnotiť dôkazy v kontexte všetkých ostatných zistení vyplývajúcich z
dokazovania. Vykonané dôkazy správca dane vyhodnotil teda náležite v súlade s úpravou § 3 ods. 3
Daňového poriadku.

20. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného uvádza preskúmateľné, komplexné a logické

závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu, v nadväznosti na čo, nie
je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto
námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým
stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať
iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti

predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom nie je konštatovaná.

21. Aj správny súd hodnotí pochybnosti správcu dane a žalovaného o splnení materiálnej podmienky
dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ako dôvodné. Takýto základ rozhodnutia správcu
dane a žalovaného mal väzbu s rozložením dôkazného bremena v administratívnom konaní, ktoré

ťažilo daňový subjekt uplatňujúci právo na odpočet. V tejto časti správny súd poukazuje na závery
podľa bodu 33., 34. rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/16/2018. Osobitne k rozhodnutiu NS SR sp. zn.
3Sžf/1/2011 správny súd podotýka, že je aktuálnou judikatúrou (napríklad rozsudok NS SR sp. zn.
1Sžfk/81/2018) prekonané a zároveň sa toto rozhodnutie primárne zaoberalo rozložením dôkazného
bremena na ďalších stupňoch reťazca a nie na bezprostredne predchádzajúcom stupni reťazca oproti

čomu v prejednávanej veci boli dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb dodávateľom
uvedeným na faktúre. Prenos dôkazného bremena v zmysle záverov rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/1/2011
nemožno preto v prejednávanej veci aplikovať (na tomto mieste argumentácie poukazuje správny súd
na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžfk/21/2018).

22. Len ak daňový subjekt preukáže realizáciu zdaniteľného obchodu tak, ako je deklarovaný faktúrou,
môže dôjsť i k prelomeniu zásady neutrality, podľa ktorej má byť platiteľ dane zbavený ťarchy DPH
zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak ich použil na uskutočnenie ekonomických činností, ktoré
podliehajú spoločnému systému DPH (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016). Len vtedy môže správca
dane neuznať uplatnené právo na odpočet z dôvodu účasti na daňovom podvode alebo z dôvodu

zneužitia práva. Záver správcu dane, na ktorom postavil svoje rozhodnutie, je v odôvodnení jeho
rozhodnutia vymedzený a vyjadrený jasne a spôsobom, ktorý nedáva priestor pre pochybnosti o tom,
čo bolo základom záverov správcu dane, a to že nebola naplnená podmienka pre odpočet dane podľa§ 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože priamemu dodávateľovi žalobcu, ktorý bol dodávateľom uvedeným
na faktúre, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.

23. Ďalšie žalobné námietky považoval správny súd za vágne, nakoľko len „odmietajú“ tvrdenia
žalovaného bez relevantnej argumentácie, resp. namietajú rozpor so zistenými skutočnosťami, či
zákonom, resp. porušenie práva bez toho, aby konkretizovali v čom majú spočívať. Správny súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že takto vágne koncipované žalobné body (argumentácia z
hľadiska hmotného práva) sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu

argumentáciuviažucusavecneknapadnutémurozhodnutiužalovaného,čirozhodnutiuprvostupňového
správneho orgánu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd
nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou
činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté
rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu
je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná

námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že
orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, resp. že napadnuté rozhodnutie
je v rozpore so zistenými skutočnosťami, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k
preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť
vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný
zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne
jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach
Hiro Balany v. Španielsko; § 28 Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký
argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok

rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna,
ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie
„opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom
úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

24. Námietky žalobcu týkajúce sa práva žalobcu na taký postup správcu dane pri správe daní, pri
ktorom sa dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (tak ako to
vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku) a práva žalobcu na taký postup správcu dane, pri
ktorom správca dane postupuje v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje
im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach (tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2

Daňového poriadku) vyhodnotil správny súd ako nedôvodné predovšetkým pre ich vágnosť, nakoľko
žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval v čom boli tieto jeho práva porušené, pričom správny súd
porušenie týchto práv žalobcu ako daňového subjektu zo strany správnych orgánov nezistil.

25. Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa práva daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly a
služobného preukazu zamestnanca správcu dane (§ 45 ods. 1 Daňového poriadku) správny súd v celom
rozsahu odkazuje na to, čo v tomto smere uviedol žalovaný na strane 23 in fine svojho rozhodnutia
a konštatuje, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca požiadal zamestnanca správcu
o predloženie písomného poverenia na výkon daňovej kontroly a tento zamestnanec jeho oprávnenú

požiadavku ignoroval alebo sa odmietol týmto písomným poverením preukázať.

26. Dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia vymedzené žalobcom vo väzbe na úpravu § 191
ods. 1 písm. c), d), g) a e) SSP vychádzajúc z uvedených záverov pri hodnotení žalobcom vymedzených
námietok, ktoré boli obsahom žalobných bodov, správny súd nevzhliadol, v nadväznosti na čo rozhodol

podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby v celom rozsahu

27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak,žežalobcoviakoneúspešnémuúčastníkovináhradutrovkonaniasprávnysúdnepriznal avovzťahu
k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému správny súd náhradu trov nepriznal,

pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom

súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.