Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 29Sa/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200288
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3019200288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou, v právnej veci žalobkyne:
C.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom I. T. X, XXX XX P., právne
zastúpenej: Advokátska kancelária E. & G., s.r.o. so sídlom K. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanej: D. G., Z., so sídlom A.. XX. S. X a XX, XXX XX J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. mája XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo na
odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie
D. poisťovne, pobočka P., č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vo veci predpísania
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu
solidarity zmenené tak, že z výrokovej časti sa vypúšťa text: „§ 152a zákona v znení neskorších

predpisov" a v ostatnom žalovaná rozhodnutie D. poisťovne, pobočka P., potvrdila.

2. Žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nesúhlasila, mala za to, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.
2.1. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019, ktorý uložil povinnosť posudzovať príjmy poistenca - lekára
osobitne vo vzťahu k licencii B a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v
príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú
osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona. Licencia B nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti
predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú
môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Licencia preto nezakladá

štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa namietala, že žalovaný nevzal do úvahy, že
samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom
zariadení,ktoréprevádzkujeinýposkytovateľnazákladepovolenia;nevzaldoúvahy,žežalobkyňanikdy
neposkytovala zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
nikdy nemala príjem z tejto licencie a nikdy nemala uzavretú dohodu s iným poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti.Vzhľadomktomu,žepoXX.XX.XXXXreálnenevykonávalačinnosťsamostatnezárobkovo

činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia. Žalobkyňa tiež namietala, že
D., pobočka P. ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej
príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutiaa uplatniť jej návrhy. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v konaní o predpísaní poistného
namietala premlčanie práva predpísať poistné, nakoľko k vydaniu rozhodnutia o predpísaní poistného
došlo až dňa XX.XX.XXXX, t. j. viac ako jedenásť rokov odo dňa splatnosti poslednej časti predpísaného

poistného. Žalovaná námietku premlčania neakceptovala z dôvodu, že žalobkyňa sa neprihlásila na
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od XX.XX.XXXX a nebola
splnená podmienka v § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z..

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poukázala na to, že predmetom súdneho prieskumu nie

je rozhodnutie o vzniku poistenia, o ktorej otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, ale rozhodnutie
o predpísaní dlžného poistného. Rozhodnutie o vzniku poistenia úspešne prešlo súdnou kontrolou
zákonnosti na oboch stupňoch. V prípade žalobkyne nezačala plynúť premlčacia lehota na predpísanie
poistného, nakoľko si nesplnila svoju ohlasovaciu povinnosť ako SZČO podľa § 228 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX.

4. Žalobkyňa v podanej replike poukázala na závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré popreli
správnosť rozhodnutí o vzniku poistenia u žalobcu.

5. V duplike žalovaná dala do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa
23.09.2019, ktorým bola nimi prejednávaná vec z dôvodu nesúhlasu so závermi uznesenia Veľkého

senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 postúpená na rozhodnutie Veľkému
senátu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie
o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a

nasl. SSP, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadia pojednávania verejne
vyhláseným rozsudkom tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.

7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“),

sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie D. G..

7.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7.2. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7.3. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

8. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným, súd zistil tieto
skutočnosti:

8.1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa XX.XX.XXXX D. G., pobočka P., rozhodla o vzniku

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u žalobkyne ako samostatne
zárobkovo činnej osobe dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu držby licencie B Predmetné rozhodnutie bolo v
odvolacom konaní (rozhodnutie D. G.D.. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX), ako aj v súdnom
prieskume, či už rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok č. k. 14Sa/11/2017-41 zo dňa
19.12.2017), ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (rozsudok 9Sžsk/16/2018) potvrdené.

8.2. Žalobkyňa predložila dňa XX.XX.XXXX D. poisťovni, pobočka P. odhlášku o zániku povinného
sociálneho poistenia dňa XX.XX.XXXX.

8.3. Rozhodnutím D. G., pobočka P. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, bolo

žalobkyni predpísané za obdobie júl XXXX, august XXXX, september XXXX, október XXXX, november
XXXX, december XXXX, január XXXX, február XXXX, marec XXXX, apríl XXXX, máj XXXX, jún XXXX
poistné na nemocenské poistenie v sume XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie a príspevky nastarobné dôchodkové sporenie v sume X.XXX,XX eur a poistného do rezervného fondu solidarity
v sume XXX,XX eur, t. j. spolu X.XXX,XX eur.

8.4. Žalovaná na odvolanie žalobkyne, prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, vo veci predpísania poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zmenil tak, že
z výrokovej časti vypustil text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov" a v ostatnom žalovaný
rozhodnutie D. G., pobočka P., potvrdil.

8.5. Krajský súd v Trenčíne rozsudok č. k. 18Sa/27/2019-76 zo dňa 17.09.2020 rozhodnutie žalovanej
D. G., Z.. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
Najvyšší správny súd SR na kasačnú sťažnosť žalovanej napadnutý rozsudok Krajského súdu v P. č.
k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny
súd v rozhodnutí uviedol, že otázka vzniku (trvania) povinného dôchodkového poistenia a povinného

nemocenskéhopoistenia,pretobolarozhodnutímD.G.,pobočkaP. č.XXXXX-X/XXXX-TNzodňa
XX.XX.XXXX právoplatne vyriešená. Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia
o predpísaní poistného, avšak argumenty uvádzané v podanej žalobe smerovali proti právoplatnému
rozhodnutiu o vzniku poistenia, ktoré v tomto konaní už preskúmavať nemožno. Kasačný súd
poukázal na to, že otázka, či licencia B vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa

§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného
v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., bola opätovne predložená na rozhodnutie Veľkému senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Veľký senát v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra
2020 uviedol, že „Licenciu B (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na
výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie B považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania
v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie B a ktorý je súčasne stále držiteľom

licencie B nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie B a
teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie B nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z. z.. Veľký senát v tomto rozhodnutí vo vzťahu k otázke povinnosti žalovanej skúmať pôvod
príjmu z podnikania žalobcu, ktorý dosiahol vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje povolenie na

vykonávanie činnosti v zmysle ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. vyslovil
právny názor, že „povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie B v
zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii B

a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom
období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5
písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z

príjmov),idevždyopríjemSZČOaniejeprávnevýznamné,čitentopríjemfyzickáosobadosiahlaztitulu
jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení platnom do 31. decembra 2010. V zmysle § 466 ods. 3 SSP je právny názor, vyjadrený
v rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Kasačný súd preto konštatoval, že
žalobkyňou uvedené rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. XVs/X/XXXX, na závery ktorého tiež nadviazal

krajský súd, podľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nie je povolením v zmysle
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., je už prelomené. Napokon kasačný súd vo vzťahu k námietke
premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné konštatuje, že žalovaná správne namietala, že
z dikcie odseku 2 ustanovenia § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 vyplýva
zákonná podmienka pre premlčanie, a síce, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej

osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 cit. zákona, teda, že
samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní
od ich zániku. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svojuzákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku
dňu 01.07.2005 nesplnila, preto nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné.

9. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu,
v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti
fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného

predpisu.

9.1. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, povinne
nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu

uvedeného v § 138 ods. 10.

9.2. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, povinne
dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

9.3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §

138ods.10,azaniká30.júnakalendárnehorokanasledujúcehopokalendárnomroku,zaktorýjejpríjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.4. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, poistné na
nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

9.5. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, poistné na
starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

9.6. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, poistné do
rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

9.7. Podľa § 129 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, jednotlivé sumy

poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie
vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného
na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do
rezervného fondu solidarity, sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

9.8. Podľa § 130 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre
povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho
základu.

9.9. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, sadzba
poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú
osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 18 % z vymeriavacieho základu.

9.10. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného do rezervného fondu solidarity

je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho
základu.9.11. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, vymeriavací základ
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od

1.júlado30.septembrakalendárnehorokavymeriavacízáklad,zktoréhoplatilapoistnénanemocenské
poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

9.12. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.13. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, poistné je splatné
do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa
platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.14. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2009, sociálna poisťovňa

predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba
neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne
je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

9.15. Podľa § 147 ods. 1, ods. 2 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do

31.12.2010, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak
tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť
ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).

9.16. Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, právo predpísať

poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo
predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231
ods. 1 písm. b).

9.17. Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2006, samostatne

zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení
do ôsmich dní od ich zániku.

10. Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis

nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd
je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,
rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a

inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného
konania.

10.1. Podľa § 145 ods. 4 SSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby
zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.

10.2. Podľa § 145 ods. 5 SSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

11. Sociálna poisťovňa, pobočka P. rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla

o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u žalobkyne
ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu držby licencie B Predmetné
rozhodnutie bolo v odvolacom konaní (rozhodnutie D. poisťovne ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
XX.XX.XXXX), ako aj v súdnom prieskume, či už rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok
č. k. 14Sa/11/2017-41 zo dňa 19.12.2017), ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (rozsudok

9Sžsk/16/2018 zo dňa 26.09.2018) potvrdené. Správny súd vec posúdil tak, že licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona
č. 578/2004 Z. z. (tzv. licencia typu B.), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom do XX.XX.XXXX oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po XX.XX.XXXX. Na to, aby
osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania

alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne, aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom
stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v
spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do XX.XX.XXXX).
V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku

kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z
údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v roku XXXX a XXXX v každom z uvedených rokov
vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa bola
v období po XX.XX.XXXX povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. O
kasačnej sťažnosti žalobkyne podanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/11/2017-41

zo dňa 19.12.2017 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 9Sžsk/16/2018 zo dňa 26.09.2018 tak, že
kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že považoval
právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

12. Žalobkyňa v podanej žalobe, ako aj v podanej replike namietala hmotnoprávne posúdenie jej

postavenia voči žalovanému s tým, že po XX.XX.XXXX nemala byť na základe držby licencie B
posudzovaná ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do
XX.XX.XXXX. S hmotnoprávnym postavením žalobkyne ako SZČO, ktorej vzniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa XX.XX.XXXX, sa vysporiadal tunajší súd
rozsudkom č. k. 14Sa/11/2017-41 zo dňa 19.12.2017, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Súd vzhľadom

na ust. § 145 ods. 4 SSP s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2012 sp. zn.
1Cdo 44/2010 (R40/2013), mal za to, že otázka hmotnoprávneho postavenia žalobkyne voči žalovanej, t.
j. že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2005,
užbolaprávoplatnevyriešená,avtomtokonaní,ktoréhopredmetomjepreskúmanierozhodnutí vo
vecipredpísaniapoistnéhonanemocensképoistenie,poistnéhonastarobnépoistenie apoistného

dorezervnéhofondusolidarityjeotázkouprejudiciálnou,ktorejskoršímposúdenímjesúdvtomtokonaní
viazaný. V tomto konaní, ktorého predmetom je preskúmanie predpísania poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity už tunajší súd po
hmotnoprávnom posúdení postavenia žalobkyne v rozsudku č. k. 14Sa/11/2017-41 zo dňa 19.12.2017
niejeoprávnenýriešiťotázku,čižalobkynivzniklopovinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkové

poistenie alebo nie. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval otázku dátumu vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne od 01.07.2005
za rozhodnutú. S poukazom na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 14Sa/11/2017 bolo ustálené, že
žalobkyni vzniklo od 01.07.2005 postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení účinnom do XX.XX.XXXX, vzhľadom na trvajúcu dispozíciu aktívnou licenciou typu B a vzhľadom

na dosiahnuté príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré boli vyššie ako
zákonom stanovené hranice na príslušný kalendárny rok. Žalobkyňa v podanej žalobe
nenamietala výpočet výšky predpísaného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného do rezervného fondu solidarity a
súd nezistil v uvedenom výpočte žiadne pochybenia.

13. K žalobkyňou vznesenej námietke premlčania súd v súlade so záverom Najvyššieho správneho súdu
SR uvedeným v rozsudku č. k. 9Sžsk/126/2020 zo dňa 30.11.2022 uvádza, že zo znenia ustanovenia
§ 147 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 vyplýva zákonná podmienka, že právo
predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť

ustanovená v § 228 ods. 3 cit. zákona, teda, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť
sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku
týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Zo spisového
materiálu vyplýva, že žalovaný preukázal, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01.07.2005 nesplnila, preto

nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Vzhľadom k uvedenému
je žalobkyňou vznesená námietka premlčania práva predpísať poistné nedôvodná.14. Ohľadom námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu žalovanej, ktorú totožnú námietku žalobkyňa
vzniesla aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14Sa/11/2017, súd zotrváva na jej posúdení,
a teda, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o

sociálnompoistenízačínanazákladepísomnejžiadostiúčastníkakonaniaalebozpodnetuorganizačnej
zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo
dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné

považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení
ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá
Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred
vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súd preto v postupe správnych orgánov nevzhliadol žiadne

podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom,

nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne
orgány náležite právne posúdili. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

16. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanej prizná správny

súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

17. V prejednávanom prípade, krajský súd procesne úspešnej žalovanej, ktorou je orgán štátnej správy,

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy
konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.