Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204009
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1218204009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudcov

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobkyne: X.. A. Š., Z.. XX.XX.XXXX,
B.: P. Č.. XXX, P., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Petrom Slávikom, PhD., so sídlom: Břeclavská 3,
Malacky, proti žalovanému: v 1. rade: NAFTA, a.s., IČO: 36 286 192, so sídlom: Votrubova 1, Bratislava,
a žalovanému v 2. rade: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom: Čulenova 6,
Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo 7. mája 2020, č.k.. 7C/31/2018-148, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovaným v
1. a 2. rade domáhala vypratania nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, okres: F., obec: P., katastrálne
územie: P., a to pozemky parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 64 m2, druh pozemku: orná pôda;

č. XXXX/XXX o výmere 141 m2, druh pozemku: ostatné plochy; č. XXXX o výmere 7.127 m2, druh
pozemku: orná pôda; č. XXXX o výmere 15.878 m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX o výmere 256
m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX o výmere 1.786 m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX o
výmere 1.720 m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX o výmere 270 m2, druh pozemku: orná pôda; č.
XXXX o výmere 315 m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX/X o výmere 1.711 m2, druh pozemku: orná
pôda; č. XXXX/X o výmere 102 m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemky parc. reg. „E“ č. XXXX o
výmere 1.769 m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX o výmere 1.982 m2, druh pozemku: orná pôda;

č. 2843 o výmere 10.553 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty; č. XXXX o výmere 998 m2, druh
pozemku: orná pôda; č. XXXX o výmere 910 m2, druh pozemku: orná pôda; č. 2955 o výmere 1.078
m2, druh pozemku: orná pôda; č. XXXX/XX o výmere 283 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty;
č. XXXX/XX m2, o výmere 5 m2, druh pozemku: ostatné plochy (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalovaným
v 1. a 2. rade súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobkyne na vypratanie nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, okres: F.,

obec: P., katastrálne územie: P., vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré mali žalovaní v 1. a 2. rade
ako dodávatelia vykonávajúci podnikateľskú činnosť užívať bez právneho titulu a adekvátnej náhrady v
presne nezistenom rozsahu. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že žalovaný v 1. rade počas užívania
nehnuteľností vybudoval bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia alebo súhlasu žalobkyneelektroenergetickézariadenieVNlinkač.405,ktorejsúčasťoujeajVNprípojkakTS0026-005vovýmere
6020 m2 (elektroenergetické zariadenie), ktoré bolo skolaudované kolaudačným rozhodnutím vydaným
Obvodným úradom životného prostredia v Malackách č.j. ŽP: 356/36/94 z 24.03.1994. Vlastníctvo k

predmetnému zariadeniu nadobudol tretí subjekt, a to žalovaný v 2. rade. Žalobkyňa písomne vyzvala
žalovaného v 1. rade na vypratanie nehnuteľnosti výzvou z 15.05.2017, na ktorú žalovaný v 1. rade
nereagoval.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobkyne
G. Š. a žalovaným v 1. rade boli uzatvorené nájomné zmluvy Z č. 4-46/228/92 z 02.02.1993, Z č.

4-46/001/94 z 31.01.1994 a Z č. 4-46/001/94 z 06.05.1994 na dobu určitú od 01.01.1994 do 31.12.2005,
na základe ktorých právny predchodca žalobkyne prenechal žalovanému v 1. rade do nájmu pozemok
v kat. úz. Jakubov, parc. č. 2843, les vo výmere 6020 m2 a vo výmere 842 m2. Ďalej zistil, že žalobkyňa
a žalovaný v 1. rade rokovali o uzatvorení nájomnej zmluvy na skutočne užívanú výmeru žalovaným
v 1 rade v jeho vlastníctve, pričom k jej uzatvoreniu nedošlo. Z rozhodnutia Okresného národného
výboru Bratislava - vidiek č. Výst.4/77-Hr zo dňa 20.01.1977 mal súd prvoinštančný súd preukázané

povolenie na stavbu energetického zariadenia 22 kV vzdušná prípojka AlFe 3 x 35 mm2 v obci P. a
rozhodnutím č. 2/energ./77-Hr zo dňa 20.04.1977 bolo do prevádzky uvedené energetické zariadenie 22
kV vzdušná prípojka AlFe 3 x 35 mm2, transformačná stanica stožiarová s transformátorom. Na základe
hospodárskej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 31.10.1977 došlo k prevodu vzdušnej prípojky, transformačnej
stanice stožiarovej s transformátorom z odovzdávajúcej organizácie Okresného národného výboru na

preberajúcu organizáciu Západoslovenské energetické závody, štátny podnik. Na základe dočasného
stavebného povolenia č. 102-15/94-Ká/185 zo dňa 21.02.1994 bola povolená stavba ZNS Dúbrava -
časť el. prípojka 22 kV a trafostanica, ktorá bola skolaudovaná rozhodnutím č. ŽP 356-36/94-Ká zo dňa
24.03.1994. Právny predchodca žalobkyne G. Š. poskytol dňa 02.11.1993 písomne súhlas s odlesnením
pozemku parc. č. XXXX o výmere 6020 m2 pre výstavbu VN linky Dúbrava.

4. Súd prvej inštancie mal z listu vlastníctva č. XXXX pre okr. F., H. P., kat. úz. P. preukázané, že v
zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny v spojení s § 96 ods.
4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo zriadené vecné
bremeno v prospech žalovaného v 2. rade na základe geometrického plánu č. 85-40/2014 na pozemku
E-KN parc. č. XXXX týkajúceho sa elektroenergetického zariadenia 1x22 kV VN linka č. 405 na trase Rz

Podvornice-Rz Malacky-XXX/XX a v zmysle geometrického plánu č. 85-38/2014 na pozemku E-KN parc.
č. XXXX týkajúceho sa elektroenergetického zariadenia na trase Rz Podvornice-Rz Malacky-232/14.
Ďalej mal súd prvej inštancie z geometrického plánu č. 19/01 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X
vyhotoveného P. X. z 24.05.2001 preukázané, že žalovaný v 1. rade užíva z pozemku parcely č. XXXX
časť o výmere 735 m2 (diel 2 zmien parc. č. XXXX) a 8 m2 (diel 3 zmien parc. č. XXXX) a preto ustálil,

že žaloba týkajúca sa vypratania parciel reg. „C“ č. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č..
XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X a parciel reg. „E“ č. XXXX,
Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX je nedôvodná. Súd prvej inštancie nevyvodil
žiadnu spojitosť s uvedenými parcelami, ani z predloženého geometrického plánu č. 19/01, stavebného
povolenia zo dňa 20.01.1977, kolaudačného rozhodnutia zo dňa 20.04.1977, dočasného stavebného

povolenia zo dňa 21.02.1994 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.03.1994. Z vykonaných dôkazov
súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade užívali uvedené parcely a preto v
tejto časti žalobu zamietol. V časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti - parcely reg. „E“ č. XXXX T. Č..
XXXX súd prvej inštancie zistil, že na uvedených pozemkoch sa nachádza elektrické vedenie 1x 22Kv
VN linka č. 405 na trase Rz Podvornice, ktoré bolo skolaudované rozhodnutím z 20.04.1977 a druhá

časť elektrického vedenia bola skolaudovaná rozhodnutím z 24.03.1994. Súd prvej inštancie mal na
základe vykonaných dôkazov preukázané, že žalovaný v 2. rade užíval nehnuteľnosti - parc. č. XXXX
T. Č.. XXXX riadne a v tejto časti žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno ani v časti žaloby týkajúcej sa užívania parc. č. XXXX vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade. Súd prvej inštancie z vyjadrenia k žalobe zistil, že žalovaný v 1. rade potvrdil užívanie

parc. č. XXXX v rozsahu geometrického plánu č. XX/XX, t.j. diel č. 2 o výmere 735 m2 a diel č. 3 o
výmere 8 m2, žalobkyňa však nepreukázala, že by žalovaný v 1. rade užíval parcelu č. XXXX v celej
výmere, t.j. 10553 m2, ale ani vo výmere 6020 m2 v zmysle nájomných zmlúv. Súd mal preukázané
užívanie parc. č. XXXX žalovaným v 1. rade na účely umiestnenia panelovej plochy sondy Du 27 a
prístupovej cesty a to spolu vo výmere 743 m2 v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu v Bratislave

č. 222/1993 zo dňa 17.01.1994, na základe ktorého bol oprávnený na vykonávanie povolenej banskej
činnosti na dobývanie ložiska ropy a zemného plynu a na trhacie práce malého rozsahu v dobývacom
priestore P. I (Dúbrava). Na základe uvedeného oprávnenia sa žalovanému v 1. rade umožňovalo
prevádzkovať hlavné banské dielo - ropná sonda Dúbrava 27. Mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade je organizáciou disponujúcou banským oprávnením a má určený dobývací priestor P. I na základe
rozhodnutia o stanovení dobývacieho priestoru č. 1095/30 z 05.04.1989. Uviedol, že žalobca, resp. jeho
právny predchodca Nafta a.s. (pozn. správne malo byť uvedené žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny

predchodca) mala v zmysle § 10 písm. b) zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský
zákon) oprávnenie zriadiť na cudzom pozemku príchodovú cestu a vykonávať za účelom dobývacej
činnosti v zmysle § 29 ods. 1 banského zákona účinného do 30.06.1988 ako aj § 22 ods. 1 písm. c),
písm. d) zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov, potrebné práce. Uzavrel,
že žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny predchodca nezriadil stavbu (panelovú plochu a prístupovú

cestu) na parc. č. 2843 neoprávnene a žalobu aj v tejto časti zamietol.
5. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobkyne posudzoval
podľa ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na obsah podanej žaloby.
6. K námietke litispendencie ku konaniu vedenému pod sp. zn. 4C/199/2014 vznesenej žalovaným
v 1. rade súd prvej inštancie uviedol, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo uvedené
konanieprávoplatneskončenérozsudkomsp.zn.4C/199/2014,právoplatnýmdňa18.12.2018,vspojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/287/2017, ktorým bola zamietnutá žaloba
žalobkyne X.. A. Š., ktorou sa domáhala voči žalovanému NAFTA a.s. určenia, že nájomná zmluva
uzatvorená medzi nimi trvá a zároveň uloženia plnenia povinností žalovanému vyplývajúcich z nájomnej
zmluvy.
7. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu žalobkyňou - znalecké dokazovanie

za účelom určenia rozsahu užívania pozemkov žalobkyne žalovanými v 1. a 2. rade z dôvodu
nehospodárnosti. V súvislosti s rozsahom užívania nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade opätovne
poukázal na geometrický plán č. 19/01 a na list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., časť „C“ Ťarchy, v
ktorom je uvedený rozsah užívania žalovaným v 2. rade.
8. Zhrnutím všetkých uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemohol žalobkyni

poskytnúť požadovanú súdnu ochranu v podobe priznania žalobného nároku, a preto jej žalobu, za
súčasnej aplikácie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 10, § 29 ods. 1, § 30, § 22 ods. 1, ods. 2,
ods. 3,ods. 5 zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon), § 22 ods. 3, ods. 5
zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), § 22 ods. 1, ods. 2,
ods. 5 zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (plynárenský zákon), § 42

ods. 2 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike účinného do 31.12.2004, § 69 ods. 10 zákona č. 656/2004
Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v celom rozsahu zamietol.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1. a
2. rade, ktorí mali v konaní úspech voči žalobkyni, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Voči napadnutému rozsudku namietala dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) C.s.p. Žalobkyňa sa nestotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
žalovaní užívajú iba parc. č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne. Zotrvala na tom, že žalovaní užívajú

nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva č. XXXX v doposiaľ nezistenom rozsahu, nakoľko ani v súlade s
geometrickým plánom č. XX/XX nie je možné ustáliť tvrdenie žalovaných ani záver súdu prvej inštancie.
Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz znaleckým posudkom za účelom určenia rozsahu
užívania pozemkov žalobkyne žalovanými a to aj vzhľadom na to, že uvedeným znaleckým posudkom
by sa mohol vo veľkej miere objasniť skutkový stav. Žalobkyňa mala za to, že bolo porušené aj jej

právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
tvoria väčšinou ustanovenia zákonov, ku ktorým nebolo bližšie uvedené, čoho sa majú týkať. Rovnako
bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že parcely, ktoré sú
predmetom konania, sú vo vlastníctve žalobkyne a teda, že v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, „(...) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, najmä môže sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“. Vzhľadom
na to, že žalobkyňa ako prenajímateľka nemala záujem obnoviť nájomný vzťah so žalovaným v 1.
rade, podala žalobu na súd s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka pred uplynutím doby,
na ktorú sa obnovuje nájom dojednaný na dobu určitú a súčasne konanie o takej žalobe nebolo po
uplynutítejtodobyprávoplatneskončené.Malazato,žesúdprvejinštancieneaplikovalpríslušnúprávnu

normu, resp. opomenul aplikovať príslušnú normu, ktorou by žalobe vyhovel. Žalobkyňa sa napadnutým
rozhodnutím dostala do stavu právnej neistoty, keďže je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania a nijakým spôsobom jej súd neumožnil nakladať so svojim vlastným majetkom. Poukázala na
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „(...) každý má právo vlastniť majetok. Vlastníckeprávo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu“. Konaním súdu, resp. opomenutím
konania, v danej veci, rovnako ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/199/2014 jej bolo porušené ústavné
právo na súdnu ochranu deklarované v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa uplatnila viaceré

možné prostriedky na ochranu svojich práv, napriek tomu neúspešne a v tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutie Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4C/199/2014.
11. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolanie žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje so závermi
uvedenými v napadnutom rozhodnutí Okresného súdu Malacky a považuje ho za správny a zákonný.
Mal za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, riadne sa vysporiadal so všetkými

relevantnými dôkazmi, vec správne právne posúdil a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by
odôvodňovala zrušenie rozsudku. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné a účelové. Uviedol,
že žalobkyňa sa domáhala vypratania všetkých parciel zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to
aj napriek tomu, že predmetom nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou, resp. jej právnym
predchodcom a žalovaným v 1. rade bola len jedna parcela č. XXXX. Žalobkyňa v konaní nepredložila
ďalšie dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný v 1. rade užíva alebo niekedy v minulosti užíval

aj iné parcely okrem parc. č. XXXX. Zdôraznil, že žalobkyňu v konaní zaťažuje dôkazné bremeno,
pričom žalobkyňa bola povinná presne špecifikovať nehnuteľnosti, ktoré žiada vypratať a predložiť
relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že z geometrického plánu č. XX/XX vyplýva,
že žalovaný v 1. rade užíva iba časť parcely č. XXXX vo výmere 735 m2 a to pre účely umiestnenia
panelovej plochy, ktorá slúži na ochranu sondy Du 27 nachádzajúcej sa na vedľajšom pozemku (diel

2 zmien parc. č. XXXX) a 8 m2 pre účely prístupovej cesty k tejto sonde (diel 3 zmien parc. č. XXXX).
Uvedená výmera užívania pozemku zo strany žalovaného v 1. rade bola identifikovaná priamo v teréne
pri spoločnej obhliadke žalobkyne a povereného zamestnanca žalovaného v 1. rade P. K.. Podľa
žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o užívaní
nehnuteľnosti zo strany žalovaného v 1. a 2. rade v doposiaľ nezistenom rozsahu sú v rozpore s

vykonanými dôkazmi a to najmä nájomnými zmluvami, LV č. XXXX a geometrickým plánom č. 19/01.
Nestotožnil sa ani s vyjadreniami žalobkyne o údajnej právnej neistote a porušení práva na súdnu
ochranu. Žalobkyňa na jednej strane sa v jednom konaní domáhala určenia práva, že nájomná zmluva
Zč. 4-46/001/94 z 31.01.1994 je platná a v prejednávanej veci trvala, na tom, že žalovaný v 1. rade užíva
v presne nezistenom rozsahu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX bez akéhokoľvek právneho titulu a

žiadala nehnuteľnosti vypratať. Podľa žalovaného v 1. rade, uvedené tvrdenia žalobkyne sú v značnom
rozpore, pričom nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobkyňa podanými žalobami z 16.12.2014 a 07.05.2018
domáhala. Naopak, žalobkyňa spôsobuje uvedeným tendenčným konaním právnu neistotu vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade. V súvislosti s uplatneným právom na súdnu ochranu
uviedol, že súd nezodpovedá za správnosť podanej žaloby. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací

súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7C/31/2018-148 z 07.05.2020
potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.
12. Žalovaný v 2. rade na odvolanie žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
14. Odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal

dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto prípade nie
je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
15. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 79/1957 Zb. účinného do 30.06.1998, energetickým podnikom prislúcha
oprávnenie: a) stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej
stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"),

najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v
nich vedenie; b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo
pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo
dotknuté; c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§ 23 a 24).16. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 79/1957 Zb. účinného do 30.06.1998, za výkon oprávnení uvedených v
predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník
alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia

podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o
povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“),
aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou
nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
17. Podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,

hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
18. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v prospech žalovaného v 2. rade bolo zriadené vecné

bremeno a to na základe geometrického plánu č. 85-40/2014 na pozemku E-KN parc. č. XXXX
týkajúceho sa elektroenergetického zariadenia VN linky č. 405 vrátane prípojky k TS 0026-005, ktorá
je súčasťou VN vedenia č. 405 na trase Rz Podvornice-Rz Malacky-229/14 a v zmysle geometrického
plánu č. 85-38/2014 na pozemku E-KN parc. č. XXXX týkajúceho sa elektroenergetického zariadenia
na trase Rz Podvornice-Rz Malacky-232/14. V zmysle § 22 ods. 5 zák. č. 79/1957 Zb. účinného do

30.06.1998, povinnosť strpieť výkon oprávnení uvedených v § 22 ods. 1 zák. č. 79/1957 Zb. účinného
do 30.06.1998 viazla na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno. Oprávnenia energetických
podnikov a tomu zodpovedajúce obmedzenia vlastníckeho práva podľa zákona č. 79/1957 Zb. účinného
do 30.06.1998 boli teda tzv. zákonnými vecnými bremenami sui generis, ktoré sa nezapisovali do
pozemkových kníh alebo katastra nehnuteľností a pôsobili ex offo. Odvolací súd zdôrazňuje, že

zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a
za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. U vecných bremien zriaďovaných
priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka
nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu vzťahujúceho
sa k určitému chodu alebo zariadenia nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo

podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené na základe zákona
majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, zároveň
však majú aj súkromnoprávny prvok. Zákonné vecné bremená sa riadia špeciálnou úpravou právnych
predpisov, avšak nejedná sa o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy
občianskeho práva o vecných bremenách.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, v ktorom okrem iného uviedol: „(...) Pri aplikácii tejto zákonnej úpravy
je potrebné rešpektovať zásadu pravej retroaktivity, z ktorej vyplýva, že vznik právnych vzťahov a nároky
z nich vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa zásadne posudzujú podľa platnej právnej
úpravy platnej v dobe ich vzniku. V preskúmavanej veci to potom znamená, že ak došlo k vzniku vecného

bremena za účinnosti elektrizačného zákona (§ 22 ods. 1 č. 79/1957 Zb. účinného do 30.06.1998),
nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva bolo potrebné posudzovať podľa tohto zákona.
Pretože tento zákon umožňoval priznanie takejto náhrady len ako jednorazovej, neprichádzalo do úvahy
jej priznanie ako opakujúceho plnenia za konkrétne vymedzenú dobu. V zmysle § 22 ods. 2 tohto
zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorý bol zriadením vecného bremena podstatne obmedzený v užívaní

nehnuteľnosti mohol žiadať, aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu,
pričom žiadosť musela byť pod stratou nároku podaná do 3 mesiacov odo dňa, keď sa energetické
dielo uviedlo do prevádzky (užívania). Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so
vznikom vecných bremien v odvetví energetiky bola aj v nasledujúcich právnych úpravách (v zákone o
energetike a v platnom zákone o energetike) koncipovaná ako náhrada jednorazová, splatná v zákonom

stanovených lehotách tomu, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno
viazne. Uvedené úpravy v prechodných ustanoveniach (§ 42 ods. 2 zákona o energetike a § 69 ods.
10 platného zákona o energetike) deklarovali zachovanie statusu quo ante v obmedzení užívacieho
práva vlastníkov nehnuteľností dotknutých výkonom oprávnení energetických podnikov (resp. ďalších
subjektov oprávnených z vecného bremena), ktoré vznikli pred účinnosťou týchto predpisov. Nezakladali

však nárok na náhradu za obmedzenia vzniknuté pred ich účinnosťou, teda neobnovili zaniknuté nároky
na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníkov pozemkov. Skutočnosť,
že zákonodarca nezvolil v tejto otázke reštitučný prístup, nemala za následok protiústavnosť týchto
predpisov (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 28/05 z 28.septembra 2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR ročník 2005 pod š.
49/2005).Právnyzámeronemožnostipriznaťnáhraduzazákonnévecnébremeno,aktentonárokpodľa
elektrizačného zákona zanikol, alebo ak vo forme opakujúceho sa plnenia (renty) ani nevznikol, však

neznamená úplnú bezplatnosť obmedzení vlastníckeho práva vyplývajúcich z vecného bremena. Na
existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej
retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej
zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Vecné bremená zriadené na základe zákona (teda
nielen podľa spomínaných energetických zákonov) majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi

predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok, daným
spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok
súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného, než vlastníka
veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Takzvané
zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je ale celkom totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú

činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie
všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy
nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To potom znamená,
že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom,
treba použiť úpravu súkromnoprávnu. Z ustanovenia § 151n ods. 3 Obč. zákonníka vyplýva, že nositeľ

oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie (údržbu) veci
zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom
bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami (...)“.
V preskúmavanej veci však aplikácia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka neprichádzala do úvahy,
pretože nárok vyplývajúci z tohto ustanovenia (vychádzajúc zo skutkových okolností, vymedzených v

žalobe), sa predmetom konania nestal.
20. K námietke žalobkyne, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva č. XXXX v doposiaľ
nezistenom rozsahu, odvolací súd zhodne s názorom vyjadreným v rozhodnutí súdu prvej inštancie
uvádza, že žalovaný v 1. rade užíva časť pozemku na parc. č. XXXX v presne vymedzenej výmere
735 m2 (diel 2 zmien parc. č. XXXX) a 8 m2 (diel 3 zmien parc. č. XXXX), ktorá skutočnosť vyplýva

z geometrického plánu č. XX/XX na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X vyhotoveného P. X. dňa
24.05.2001. Navyše je potrebné dodať, že predmetom nájomných zmlúv Z č. 4-46/228/92 z 02.02.1993,
Z č. 4-46/001/94 z 31.01.1994 a Z č. 4-46/001/94 z 06.05.1994 uzavretých na dobu určitú bol prenájom
pozemkov za účelom ťažobnej činnosti medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným v 1.
rade na parc. č. XXXX pre účely umiestnenia panelovej plochy, ktorá slúži na ochranu sondy Du 27

nachádzajúcej sa na vedľajšom pozemku (diel 2 zmien parc. č. XXXX) o výmere 735 m2 a 8 m2
pre účely prístupovej cesty k tejto sonde (diel 3 zmien parc. č. XXXX) a to spolu vo výmere 743
m2. Predmetné elektroenergetické zariadenie, ktoré postavil žalovaný v 1. rade, bolo skolaudované
kolaudačným rozhodnutím vydaným Obvodným úradom životného prostredia v Malackách, č.j. ŽP:
356-36/94/ká zo dňa 24.03.1994. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že

právny predchodca žalobkyne udelil dňa 02.11.1993 žalovanému v 1. rade súhlas s prevedením ťažby
drevenej hmoty za účelom výstavby „VN linky Dúbrava“ v kat. úz. P.. Vzhľadom na to, že žalovaný v
1. rade je organizáciou, ktorá má banské oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska P. (Dúbrava)
v dobývacom priestore Jakubov I na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave č.
2222/1993 z 17.01.1994 v znení neskorších zmien a rozhodnutia o stanovení dobývacieho priestoru č.

1095/30 z 05.04.1989 vydaného Federálnym ministerstvom palív a energetiky Praha v súlade s vtedy
platnými právnymi predpismi a oznámenia Obvodného banského úradu v Bratislave z 30.06.2006, má
odvolací súd tiež za to, že žalovaný v 1. rade vykonáva prevádzku sondy Dúbrava 27, v rámci ktorej tiež
zabezpečuje údržbu a opravu sondy a jej pracovnej plochy, nachádzajúcej sa na parc. reg. „E“, parc. č.
XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, oprávnene.

21. K námietke žalobkyne, že žalovaný v 1. rade užíva aj iné nehnuteľnosti okrem pozemkov na parc.
č. XXXX, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v konaní nepredložila dôkazy, z ktorých by vyplývala táto
skutočnosť, okrem geometrického plánu č. XX/XX, z ktorého je zrejmý rozsah užívania predmetnej
parcely žalovanými. Odvolací súd zdôrazňuje, že je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť,
ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Podľa
ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p., majú strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie je konaním
dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť nasvoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní svoju povinnosť
tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú
na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto

procesnú situáciu v jej neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť
nebude preukázaná. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej
inštancie nevykonal dôkaz ďalším znaleckým posudkom za účelom určenia rozsahu užívania pozemkov
žalobkyne žalovanými, nakoľko sa ním mohol vo veľkej miere objasniť skutkový stav, aj odvolací súd
je toho názoru, že takýto postup súdu by bol vzhľadom na zistený skutkový stav nehospodárny, preto

vyhodnotil námietku žalobkyne ako irelevantnú.
22. Odvolací súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že žalovaná podala odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) C.s.p., a to že a to, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobkyňa síce formálne v odvolaní namietala naplnenie aj týchto odvolacích dôvodov,
avšak obsahovo ničím neozrejmila, v čom má spočívať pochybenie súdu prvej inštancie zodpovedajúce
konkrétnemu odvolaciemu dôvodu. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu však nie
je postačujúce, keď odvolateľ len označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v zákone (§ 365
ods. 1 C.s.p.). Ustanoveniu zákona (§ 365 ods. 1 C.s.p.) zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti

vyhovuje len také odvolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Predpokladom toho je, že odvolateľ špecifikuje okolnosti, z ktorých usudzuje, že
určitý odvolací dôvod je daný. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť (vzhľadom na viazanosť
odvolacieho súdu uplatneným odvolacím dôvodom), nie je vymedzený ani obsah prieskumnej činnosti
odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti

takto uplatnených odvolacích dôvodov.
23. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1. a 2. rade úspešným v
odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške

tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).