Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/437/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521200553
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1521200553.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: J.. art. J. A.
W.ć, rod. W.ć, nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M. 5, XXX XX U., zastúpená JUDr. Dašou Šulejovou,
advokátkou so sídlom Fedinova 16, 851 01 Bratislava, a manžela J.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom M. 5, XXX XX U., zastúpený JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka

64, 821 08 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: A. A., nar.
XX.XX.XXXX a G. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/30/2021-132, zo dňa 20.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch II., IV. a v súvisiacom výroku V. o trovách konania z r u
š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 61P/30/2021-132, zo dňa 20.10.2021, vo výroku I. rozviedol
manželstvo J. A. W.ć, rod. W.ć, nar. XX.XX.XXXX a Y. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom 3, vo výroku II. na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti A. A., nar.
XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v

osobnej starostlivosti otca budú každý párny týždeň od pondelka 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod.,
a od piatka od 08.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 08.00 hod a každý nepárny týždeň od
stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod. a v starostlivosti matky každý párny týždeň od stredy od
08.00 hod. do piatka 08.00 hod., a každý nepárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00
hod. a od piatka od 08.00 hod. do pondelka párneho týždňa do 08.00 hod., vo výroku III. zastupovanie
maloletých detí a spravovanie ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, vo výroku IV. výživné

na maloleté deti a styk maloletých detí s rodičmi počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil,
vo výroku V. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods.
2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania sobášnym listom, rodným listom

maloletých detí, potvrdením o príjme otca za obdobie 09/2020 - 09/2021, nájomnou zmluvou zo dňa
20.07.2021, LV č. XXXX, potvrdením o návšteve školy, prehľadom hospodárskych výsledkov spol. J.
Z. Z., s.r.o., výdavkami detí, výpisom o splátkach hypotekárneho úveru, dokladmi nákladov na bývanie,
dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní
svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Aj keď
manželia absolvovali párovú terapiu (pričom za týmto účelom bolo konanie prerušené), táto neviedla k

odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Medzi manželmi vznikali nezhody v dôsledku rozdielnosti ich
pováh a názorových odlišností na všetky oblasti života, čo napokon viedlo k vzájomnému odcudzeniumanželov. Konštatoval ukončenie spolužitia manželov v 9/2021 k obnoveniu ktorého nedošlo, pričom
ani jeden z nich neprejavil záujem v manželstve zotrvať. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, konštatujúc ich dobré rodičovské kompetencie aj keď

rozdielne výchovné prístupy. Dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej osobnej
starostlivosti vysoko prevažujú nad aktuálnymi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa javia ako
subjektívne a prekonateľné. Vychádzal i z dohody rodičov na realizácii striedavej osobnej starostlivosti
od 9/2021, čím považoval za preukázanú ich efektívnu komunikáciu. Zohľadnil interval dohodnutej
a vykonávanej striedavej osobnej starostlivosť a to, že ani jeden z rodičov neavizoval nespokojnosť

maloletých detí s takouto formou starostlivosti. Pokiaľ matka vyjadrovala výhrady, uviedol, že tieto sa
týkali najmä jej odlúčenia od detí, ide o jej subjektívne pocity, kým objektívne neboli zistené žiadne
vážne okolnosti, ktoré by otca diskvalifikovali z jeho rodičovských kompetencií. Matka naopak potvrdila
vybudované vzťahové väzby medzi otcom a maloletými deťmi, ktorý sa im venuje a deti sa od otca
vracajú v poriadku. Zdôraznil, že pri rozhodovaní je prvoradý záujem dieťaťa, pričom nestačí svojvoľné,
účelové, nelogické odmietanie striedavej osobnej starostlivosti. U maloletých detí

sa nevyskytli žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že im takáto situácia akokoľvek
prekáža. Návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch
nateraz nepovažoval za dôvodný. Matkine výhrady k cestovaniu otca s deťmi počas víkendov na Y.
za rodičmi, súd nepovažoval za opodstatnené z hľadiska posudzovania vhodnosti striedavej osobnej
starostlivosti. Rozhodujúce je, že rodičia poskytujú deťom pocit bezpečia a rodinné zázemie a sú

schopní vykonávať ich osobnú starostlivosť v obdobných podmienkach pri blízkosti ich bydlísk. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že v starostlivosti ani jedného z rodičov neboli evidované, alebo hlásené
nedostatky, potom prekážkou striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť len okolnosť, že matka s ňou
nie je stotožnená bez vážnych dôvodov. Zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal
v dispozícii obidvoch rodičov, ktorá otázka sporná nebola. Pri posúdení dôvodnosti určenia výživného

na maloleté deti počas striedavej osobnej starostlivosti vychádzal z rovnakých majetkových pomerov
manželov, ktorí majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt, zaťažený hypotekárnym úverom so splátkou
869,68 eur mesačne, v ktorom po rozchode manželov býva manželka. Manžel býva v blízkosti v
prenajatom byte, s nájomným 720 eur mesačne a zálohovými platbami 155 eur mesačne. Na strane
manželky vychádzal zo zistení, že táto pracuje ako živnostníčka v Rakúsku, je zároveň spoločníčkou

s väčšinovým obchodným podielom v obchodnej spoločnosti J. Z. Z. s.r.o., spolu s manželom, jej
podnikateľská činnosť je zameraná na interiérový dizajn. Do Viedne pracovne chodí 2 - 3 x do týždňa,
kedy jej so starostlivosťou o deti pomáha jej matka. Vychádzal z ňou uvedeného príjmu z podnikania
2.000 eur mesačne. U manžela mal preukázaný priemerný čistý mesačný príjem 2.280 eur. Zohľadnil
rodičmi vyčíslené náklady na maloleté deti, ktoré sa venujú mimoškolskej činnosti a zvýšené výdavky na

zdravotnú starostlivosť nemajú. V školskom roku 2021/2022 maloletý A. navštevuje 4. ročník základnej
školy (školský klub 40 eur, školská jedáleň 31 eur, venuje sa parkúru 60 eur, karate 40 eur a chodí na
kurz angličtiny 45 eur), maloletá G. navštevuje materskú školu (35 eur a venuje sa parkúru 60 eur). Pri
preukázaní majetkových pomerov rodičov, ich reálnych zárobkových možností a schopností, poukazujúc
na rovnocenný výkon osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti a ich odôvodnené náklady, súd prvej

inštancie výživné na maloleté deti počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičom neurčil. Pokiaľ
manželka navrhla výsluch maloletých detí, súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dokazovania
odôvodnil tým, že nie je vhodné deti vypočuť a zaťažovať ich súdnym konaním, keď za postačujúce
považoval iba vyjadrenia samotných rodičov. Rovnako nepristúpil k výsluchu matky manželky majúc za
to, že tento by neprispel k objasneniu ďalších skutočností týkajúcich sa osobnej starostlivosti o deti, keď

táto otázka bola vyčerpávajúco zodpovedaná oboma manželmi. O trovách konania rozhodol podľa §
52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a IV. podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej
právnej zástupkyne odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti zmeniť tak, že maloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým
ponechá bez úpravy, a uloží mu povinnosť platiť výživné na každé z nich po 350 eur mesačne,
eventuálne ho v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkla, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.
f) CSP), že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1

CMP) a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd nezohľadnil, že striedavá osobná starostlivosť
praktizovaná od 01.09.2021 je problematická, že ju deti odmietajú, maloletá G. bola niekoľkokrát otcom
poslaná späť za ňou pretože plakala, maloletý A. sa vyjadril že chce bývať s ňou. Obe deti často
odmietajú pre nich náročné aktivity s otcom (túry). Súd prvej inštancie tiež neupravil výkon osobnejstarostlivosti počas školských prázdnin a sviatkov a pri svojom rozhodnutí nezisťoval názor maloletých
detí, ktoré vo veku 9 a 5 rokov sú schopné vyjadriť svoj názor. Súd prvej inštancie neprihliadal
na citové väzby detí k nej a hoci majú s otcom pozitívny vzťah, samé si stretnutie s ním výslovne

nevyžadujú, s otcom trávia čas podľa jeho predstáv a prispôsobujú sa mu. Otec uprednostňuje časovo
aj finančne náročné aktivity, dostatočne empaticky nereaguje na ich potreby. Obáva sa, že striedavú
starostlivosť môžu deti vnímať negatívne, s možným negatívnym dopadom na ich vývoj, vzťah k rodičom
a plneniu si školských povinností. Uviedla, že u otca pretrvávajú dlhodobé problémy pri komunikácii s
ňou. Zdôraznila, že nebráni otcovi v starostlivosti a v stretávaní sa s maloletými deťmi. Rozhodnutie pre

maloletých predstavuje zásadnú zmenu, ktorá nie je v ich najlepšom záujme, bez zohľadnenia ich vôle a
vývinových potrieb. Poukazujúc na predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti,
ktoré musia byť splnené kumulatívne a záujem maloletých detí nemožno vec posúdiť bez vyjadrenia
maloletých detí. Právo maloletých detí na vypočutie v súdnom konaní, ktoré sa ich dotýka, a ovplyvni
ich ďalší vývoj a život, vyplýva maloletým deťom priamo z Dohovoru o právach dieťaťa. Mala za to, že aj
v prípade striedavej osobnej starostlivosti by mal otec znášať náklady na hypotéku a náklady súvisiace

s vlastníctvom majetku patriaceho do BSM.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť, považujúc ho za vecne správny. Súd prvej inštancie
potvrdil režim starostlivosti rodičov, ktorý si sami dobrovoľne nastavili od jeho odsťahovania sa zo

spoločnej domácnosti v 9/2021 a ktorý bez problémov funguje. Uviedol, že pokiaľ v rodine dochádzalo
k otvoreným konfliktom, rozhodol sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti a zvolil prenájom bytu
vo vzdialenosti do 200 m, čím zabezpečil minimalizovanie komplikácií pre rodinu a deti po jej
rozdelení. Situácia sa týmto upokojila, rodičia eliminoval priestor pre konflikt, pričom blízkosť ich bydlísk
každodenný život členov rodiny uľahčuje. Preto je presvedčený, že striedavá starostlivosť je v najlepšom

záujme a na prospech maloletých detí. Výsluch detí považoval za zbytočný a skôr by mohol mať
negatívny dopad na ich prežívanie. Obaja rodičia potvrdili, že deti s nastaveným režimom starostlivosti
nemajú problém. Výsluch matkinej matky, s ktorou má dobré vzťahy považoval za nadbytočný. Poukázal
aj na prerušenie konania na podnet matky a s jeho súhlasom, kedy absolvovali informatívny výsluch a
po ňom stretnutie u psychológa, ako aj u mediátora. Profesionálna podpora však nebola podľa neho

dostatočne využitá, nakoľko matka odmietla spolupracovať. O uvedenom svedčí jej odvolanie v ktorom
navrhujepôvodnúúpravu,akovnávrhuz2/2021,hocisidobrovoľnezaviedliod9/2021striedavúosobnú
starostlivosť. Takúto formu starostlivosti deti absolútne nevnímajú ako problém, aktivity detí u rodičov
nie sú z ich strany vôbec kritizované, hoci je pravda, že u neho majú oveľa bohatší program, na ktorý
sa tešia a u matky majú režim podstatne voľnejší. Matka sa veľa venuje práci (pracuje do večera a i

cez víkendy) a v domácnosti jej dlhodobo pomáha intenzívne jej matka. Keď sú deti u neho, sú veselé,
spolu sa hrajú, vzdelávajú, športujú, oddychujú, na matku sa väčšinou vôbec nepýtajú a majú istotu, že
s tým druhým rodičom budú čoskoro. Obe deti zhodne hovoria, že majú rady oboch rodičov rovnako.
Uviedol, že sa obáva zo strany matky istej manipulácie, najmä smerom k dcére, ktorá je mladšia. Syn je
vyspelejší a má tendenciu rodičov upozorniť na ich nevhodné správanie. Podľa jeho názoru je hlavným

problémomprotektívnenastaveniematkyvočideťom,zatiaľčoonichsprevádzaprikontaktesvonkajším
prostredím a jeho výzvami. Uviedol, že na prázdninách a sviatkoch sa rodičia dohodnú. Poukázal na
to, že matka sama navrhuje styk s deťmi vôbec neupraviť. Skutočnosť, že matka by mala po rozdelení
rodinyprispievaťinoučiastkounavýdavkydetíaspoločnúhypotékujelogická.Onajnaďalejprispievana
hypotéku a všetky náklady súvisiace s deťmi polovicou, ale ostatné náklady na bývanie matky považuje

za jej výlučnú vec. Sám si platí náklady na prenajatý byt, čo transparentne zdokladoval (nájomná zmluva
atabuľkaspoločnýchvýdavkov).Vždysastavalkfinanciámracionálneazodpovedne,ajpoodsťahovaní
sa stará o hypotéku, energie a všetky náklady spojené s domom. Matka doteraz neprejavila záujem o
prebratie týchto povinnosti. Uviedol, že má všetko zadokumentované a v prípade potreby použiteľné
ako dôkaz.

5. Kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal.

6.Odvolacísúdkonštatuje,ževprejednávanejvecisúdprvejinštancierozsudkomč.k.61P/30/2021-132,
zo dňa 20.10.2021, rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti na čas po rozvode zveril

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich
majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti styk
maloletých detí s rodičmi neupravil a výživné na maloleté deti neurčil. V danom prípade podala odvolanie
matka proti výrokom rozsudku o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvodemanželstva v časti o zverení maloletých detí a o výživnom na maloleté deti. Výrok rozsudku, ktorým súd
manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2021.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas, preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§
66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania § 385 CSP a contrario, konštatujúc dôvodnosť
odvolania matky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).

10. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu
sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy
a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Uvedené platí aj pre konanie o rozvod manželstva, s ktorým

je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).
Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci pre rozhodnutie o rodičovskej starostlivosti na čas po rozvode. Súd
prvej inštancie mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, mal vykonať
dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť najvhodnejšiu formu

osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, z pohľadu kritéria najlepšieho záujmu maloletých detí, ako
aj posúdiť zákonné predpoklady pre rozhodnutie o výživnom v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine.

13. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré

musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia
potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť
o dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Je nesporné, že súd musí s poukazom § 24 ods. 4 Zákona o rodine rešpektovať právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako
aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí sa dbať
o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby sa

rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku
s obidvoma rodičmi. Pri nariaďovaní striedavej osobnej starostlivosti je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť
a posúdiť každý prípad jednotlivo. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až
potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre
rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových

možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových
vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami
rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni
záležitostí dieťaťa a pod.

14. Podľa § 38 ods.1 CMP ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne
svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.15. Dieťaakoplnohodnotnýnositeľprávapovinnostímusíbyťvprávnychvzťahoch,akoichsubjekt,plne
rešpektované, s garantovaním všetkých práv a právom chránených záujmov. Dieťa (vzhľadom na jeho
postupný vývoj, vyspelosť, rozpoznávaciu schopnosť) je považované za „slabší“ subjekt, ktorému štát

musí garantovať zvýšenú právnu ochranu tak v rovine hmotnoprávnej, ako aj v rovine procesnoprávnej.
Na kvalifikovanú ochranu dieťaťa ako subjektu právnych vzťahov, reflektuje článok 12 Dohovoru o
právachdieťaťa,zktoréhovyplývajúzákladnéprincípyrealizácieprávdieťaťa,najmäprávoformulovania
vlastných názorov, slobodne sa vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, vrátane práva
byť vypočuté, právo na nediskrimináciu, právo na život a rozvoj a zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu.

Zákon o rodine vo svojom článku 3,5 Základných zásad, upravuje právne postavenie maloletých v
rodinnoprávnych vzťahoch a definuje, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je primárnym kritériom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Článok 4 CMP reflektuje potrebu rešpek¬tovania
tzv. participačných (emancipačných) práv dieťaťa, in¬terpretované ako právo dieťaťa byť informované
o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, vyjadriť svoj názor a byť vypočuté. V nadväznosti na princíp
rovnosti účastníkov konania a v širšom kontexte pri garantovaní práva na spravodlivý proces, ochrana

právneho postavenia maloletých musí mať teda reflexiu aj v procesnom postupe súdu v civilnom súdnom
konaní. V zásade znamená záväzok vytvorenia vyváženého procesného priestoru na rešpekto¬vanie
základných procesných oprávnení maloletých vo veciach, ktoré sa ich týkajú.

16. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že významné

preukazované skutkové okolnosti, od ktorých odvodil svoje závery vo vyhlásenom rozsudku zo dňa
20.10.2021,ovhodnostistriedavejosobnejstarostlivostirealizovanejrodičmivrelatívnekrátkomobdobí,
mu vyplynuli výlučne z vyjadrení rodičov. Na základe kontinuálne rozporných tvrdení rodičov, nedoplnil
dokazovanie prešetrením rodinných pomerov a napriek nezhode rodičov a požiadavke matky, názor
maloletých detí nezisťoval. Za relevantné pre svoje rozhodnutie teda považoval iba výsluch rodičov

a záverečné vyjadrenie kolízneho opatrovníka, z dôvodu ktorého sa odvolací súd nemohol stotožniť
so súdom prvej inštancie o dostatočne zistenom skutočnom stave. Súd prvej inštancie pochybil,
keď kontinuálne nepokračoval vo vlastnom vykonávaní dokazovania a pre prijatie svojich záverov
nedoplnil dokazovanie komplexným zhodnotením rodinných pomerov maloletých detí, ktoré sa zmenili
po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti v septembri 2021. Nemožno prehliadnuť, že kolízny

opatrovník nebol v osobnom kontakte s maloletými deťmi, najmä ak tvrdenia rodičov o osobnej
starostlivosti nie sú zhodné. V takomto prípade nanajvýš mal súd prvej inštancie skutkovú situáciu
objasniťajďalšímdokazovanímaposkytnúťmaloletýmdeťompriestornaichvyjadrenie.Maloletédetisú
vo veku, kedy sa môžu vyjadriť k forme starostlivosti a k okolnostiam ktoré sa ich priamo týkajú, najmä ak
už mali možnosť si striedavú osobnú starostlivosť vyskúšať. Rozdielny pohľad rodičov na výchovu detí,

ako aj potrebu zhodnotenia vplyvu striedavej osobnej starostlivosti o ktorú sa rodičia pokúšali, vyplýva
aj zo zápisnice o informatívnom výsluchu rodičov zo dňa 08.09.2021. Vhodnosť striedavej osobnej
starostlivosti v záujme maloletých detí a konštatovanie súdu, že nezistil nespokojnosť maloletých detí s
takouto formou starostlivosti, ktorú rodičia praktizovali ku dňu rozhodnutia súdu približne jeden mesiac,
nemožno považovať v tomto prípade za dostatočne preukázané.

17. Súdu prvej inštancie je potrebné teda v danom prípade vytknúť predčasné ukončenie dokazovania
v merite veci, keď ním vykonaným dokazovaním nemal preukázaný skutočný stav (§ 35 CMP) v čase
svojho rozhodnutia, ktoré založil primárne iba na rozporných stanoviskách rodičov, na základe ktorých
uzavrel opodstatnenosť striedavej osobnej starostlivosti v záujme maloletých detí. Preto závery súdu

prvej inštancie nemožno považovať za udržateľné a akceptovateľné a z tohto dôvodu aj nespĺňajúce
podmienky na náležité odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo v konaní riadnemu zistenému skutočnému
stavu a vychádzalo tak aj z komfortného výkladu a aplikácie zásad CMP a uplatnení relevantných
právnych noriem Zákona o rodine.

18. Odvolací súd nemohol podporiť ani záver súdu prvej inštancie o náležite zistenom skutočnom
stave v otázke výživného. Súd prvej inštancie nemal preukázané príjmové pomery matky vyplývajúce
z jej podnikateľskej činnosti v Rakúsku a na Slovensku, keď nepostačuje vychádzať iba z prehľadu
hospodárskych výsledkov spol. J. Z. Z., s.r.o. zo stránky www.finstat.sk. Z rozhodnutia nevyplýva, ako
súd prvej inštancie vyhodnotil na strane rodičov náklady na bývanie, ich osobné potreby a ich dôvodnosť.

Neustálil celkovú výšku priemerných mesačných nákladov maloletých detí a odkázal iba na vyčíslenie
nákladov na ich záujmovú činnosť. Z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o výživnom na maloleté
deti nie je potom možné ustáliť, ako súd vyhodnotil zákonné kritériá určovania výživného na maloleté
dieťa a akým spôsobom ich vyhodnotil.19. Za popísanej situácie možno čiastočne uznať odvolacie dôvody matky, že v súdenej veci došlo k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP,

teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu
rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v

rozsahu výrokov II. a IV., už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania
matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. §
391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených

pochybení, komplexne objasní a zhodnotí zákonné kritéria pre rozhodnutie o zverení maloletých detí.
Zhodnotí potrebu osobnej starostlivosti (styku) rodičov o maloleté deti počas sviatkov a školských
prázdnin. Súd prvej inštancie zadováži správy zo školy o maloletých deťoch jednotlivo, zamerané na
vyhodnotenie ich správania, prospechu, vzťahov a spolupráce rodičov so školou (ktoré môžu objasniť
celkovú situáciu maloletých detí ako aj osobnú starostlivosť obidvoch rodičov), bude zisťovať názor

maloletých detí vo vzťahu k otázkam týkajúcich sa predmetu konania, prešetrí pomery v domácnostiach
obidvoch rodičov. Opätovne rozhodne o výživnom v zmysle kritérií § 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine a v
tomto smere doplní dokazovanie na preukázanie príjmu matky z jej podnikateľskej činnosti za relevantné
obdobie rokov 2020,2021, ustáli priemerné mesačné odôvodnené potreby maloletých detí. Vo veci
opätovne rozhodne na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195

a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).
Súd prvej inštancie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

21. Vnovomrozhodnutívovecisamejsúdprvejinštancieopätovnerozhodneotrováchprvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).