Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/22/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305209008
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1305209008.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa:

X.. F. C., bytom D., C. č. XX, zastúpený: JUDr. Dušan Pohovej, advokát, Bratislava, Nám. Slobody č.
10, proti odporcovi: ISS Facility Services spol. s.r.o., Mokráň Záhon 2, Bratislava, IČO: 31 345 212,
zastúpený: JUDr. Ondrej Matejka, advokát, Špitálska 25, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.4.2005 dané navrhovateľovi
odporcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce j e n e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 32.257,92 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 2.034,50 Eur na účet Okresného súdu
Bratislava III, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2005
domáhal sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal odporca dňa
28.04.2005. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy a náhrady trov konania.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
25.10.1999, prácu vykonával riadne a včas, pričom výkon práce si vyžadoval nadmerné duševné

a fyzické zaťaženie, ktoré sa časom odrazilo na zdraví navrhovateľa, ktoré riešil tým, že čerpal
riadnu dovolenku. Zdravotný stav navrhovateľa sa zhoršoval a po uznaní práceneschopnosti mu
zamestnávateľ doručil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, pričom ako jediný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
uvedená neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku, ktorú odporca považoval za neospravedlnenú
absenciu a túto skutočnosť považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že neúčasť na pracovisku bola dôvodná, vzhľadom na jeho závažný zdravotný stav, nakoľko

bol práceneschopný, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaslal prostredníctvom svojich
rodinných príslušníkov. Navrhovateľ preto sporoval dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru a trval na tom, aby po skončení práceneschopnosti bol ďalej zamestnaný u odporcu.Odporca žiadal návrh zamietnuť s uvedením, že pracovná disciplína navrhovateľa sa postupne začala
zhoršovať, čo sa prejavovalo najmä jeho absenciami v práci, ktorá vyvrcholila začiatkom roka 2005.
Navrhovateľ svoju absenciu neospravedlnil, nežiadal ani o čerpanie dovolenky, ktorá skutočnosť značne

sťažila chod spoločnosti, nakoľko navrhovateľ vykonával funkciu finančného manažéra. V návrhu ďalej
uviedol, že navrhovateľ vyčerpal riadnu dovolenku dňom 11.04.2005 a od 12.04.2005 nechodil do
práce, svoju absenciu neospravedlnil a takéto konanie preto odporca považoval za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Potvrdenie o pracovnej neschopnosti zaslal zamestnávateľovi až začiatkom
mesiaca mája 2005 a dvanásťdňovú absenciu navrhovateľa v práci preto považoval za závažné

porušenie pracovnej disciplíny.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.11.2006 č.k. 45C 22/2005-147 vyhovel návrhu
navrhovateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.04.2005
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 8.783,- Sk JUDr.
Dušanovi Pohovejovi, advokátovi, Bratislava, Nám. Slobody 10, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku podal odporca v lehote stanovenej zákonom odvolanie a Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 13.02.2009 č.k. 8Co 121/2007-165 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej
veci, okrem iného zistené /správnosť skutkových zistení v tomto smere sporové strany nespochybňujú/,
že navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu dňa 25.10.1999 na dobu neurčitú s dňom nástupu
do práce dňa 02.11. 1999, v pracovnom zaradení finančný manager. Odporca písomne, listom zo
dňa 28.04.2005 navrhovateľovi oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer v zmysle § 68 ods.

1 písmena b /Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal
navrhovateľ dopustiť tým, že dňa 19.04.2005 vyčerpal všetku dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok
za rok 2004 a 2005 a od 20.04.2005 má na pracovisku vykázanú absenciu za 7 pracovných dní. Z
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že navrhovateľ bol od 21.04.2005 neschopný
práce. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporca skutočnosť, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia

nedostavildopráceoznámilzdôvoduprerušeniapoisteniaSociálnejpoisťovnizaobdobieod12.04.2005
do 20.04.2005, ktoré po tomto dátume zamestnávateľ stornoval.

V prejedávanej veci je teda nesporné, že navrhovateľ ku dňu 11.04.2005 vyčerpal všetku dovolenku za
rok 2004 a 2005 a od tohto dňa do práce nenastúpil. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia konštatuje, že bolo povinnosťou odporcu skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia
pracovnéhopomerutak,abyhonebolomožnédodatočnemeniť,sktorýmtvrdenímsastotožniliodvolací
súd a zároveň dospel k záveru, že nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou odporcu, že v jeho
zrušujúcom prejave došlo k preklepu, keď v ňom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
mala byť uvedená neospravedlnená absencia navrhovateľa v práci od 12.04.2005 a nie od 20.04.2005,

avšak posúdenie nahlásenia prerušenia poistenia navrhovateľa Sociálnej poisťovni odporcom práve
z dôvodu jeho absencie v práci od 12.04.2005 do 20.04.2005 úplne absentuje. Súd prvého stupňa
nevenoval pozornosť preukázanej absencii v práci navrhovateľa na pracovisku dňa 20.04.2005, keďže
doklad o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti bol vystavený až dňa 21.04.2005.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 28.09.2010 č.k. 45C 22/2005-354 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.04.2005 dané navrhovateľovi odporcom podľa § 68 odst.1
písm. b/ Zák. práce je neplatné a uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy
vo výške 69.018,51 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol. Proti
uvedenému rozsudku podal odporca v lehote stanovenej zákonom odvolanie a Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 29.11.2011 č.k. 7Co 457/2010 - 410 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal
tvrdením navrhovateľa o spôsobe ohlásenia čerpania dovolenky pri telefonáte navrhovateľa dňa

12.04.2005 s X., /v tom čase konateľom spoločnosti/ keď odporca tvrdil, že na čerpaní dovolenky do
20.04.2005 sa s X. dohodol na základe priebežného telefonátu so mzdovým oddelením odporcu,
keď mu bolo oznámené, že čerpať dovolenku môže práve do 20.04.2005, či mohlo dôjsť k takejto
dezinformácií zo strany odporcu alebo je táto možnosť vylúčená. Táto skutočnosť je potrebná naposúdenie či absencia navrhovateľa v deň 20.04.2005 na pracovisku môže byť takým závažným a
hrubým porušením pracovných povinností, že by bol odporca oprávnený dať navrhovateľovi okamžité
skončenie pracovného pomeru.

Ďalej bolo potrebné zisťovať okolnosti kto od odporcu doručoval navrhovateľovi okamžité skončenie
pracovného pomeru, kde a za akých okolností a prečo nebol navrhovateľ vyzvaný na predloženie
dočasnej pracovnej neschopnosti, keď navrhovateľ pri odovzdávaní okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 28.04.2005 bol už v tom čase práceneschopný.

Súd sa ďalej nevysporiadal s tvrdením X.. H. X., keď potvrdil objavenie sa oznámenia o ukončení
PN u odporcu a to najmä s otázkami, kedy bolo objavené toto ukončenie, respektíve u koho, ako sa
tam mohlo dostať. Ďalej nebolo riadne súdom prvého stupňa ustálené, či nástup na PN bol skutočne
21.04.2005, teda či odporca si nenechal vystaviť potvrdenie o PN so spätnou platnosťou, čo je možné
preveriť v evidencií PN.

Súd vykonal vo veci dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka C. D.,
opätovným výsluchom svedka X.. H. X., opätovným výsluchom svedkyne K. R., oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 28.04.2005, vyjadrením
navrhovateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 03.05.2005, pracovnou zmluvou z

25.10.1999, dodatkom k pracovnej zmluve z 01.01.2002, popisom práce, štandard na výkon funkcie
navrhovateľa pre rok 1999, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti od 21.04.2005, dohodou o
zmene pracovnej zmluvy z 01.07.2003, mzdovými listami navrhovateľa za rok 2005, 2004, výkazom
mzdových nárokov za mesiac 01, 02, 03, 04, za rok 2005, dovolenkovými lístkami za rok 2004, 2005,
príchody a odchody navrhovateľa za 01, 02, 03, 04, 2005, potvrdením odporcu o nahlásení prerušenia

poistenia pre Sociálnu poisťovňu, vyjadrením Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 17.05.2006 a zo
dňa 20.09.2006, registračným listom FO z 28.04.2005, fotokópiami evidencie dochádzky za 1, 2, 3 ,
4 za rok 2005, písomným plnomocenstvom navrhovateľa udeleným JUDr. Dušanovi Pohovejovi zo
dňa 03.05.2005, fotokópiou výplatnej pásky za apríl 2005, písomným plnomocenstvom navrhovateľa
udeleným X.. S. C. zo dňa 05.05.2005, pracovnou zmluvou uzavretou medzi Operatíva spol. s.r.o.,

Bratislava a navrhovateľom zo dňa 29.09.2007, výplatnými páskami navrhovateľa za rok 2004, za
január až apríl 2005, odpoveďou Sociálnej poisťovne na lustráciu zamestnávateľov za obdobie od
08.08.2005 do 30.09.2007, oznámením Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 19.08.2005 o PN
navrhovateľa za obdobie od 28.04.2005 do 08.08.2005, potvrdením Sociálnej poisťovne Bratislava
zo dňa 08.04.2010 o platení nemocenského poistenia navrhovateľom, výpisom z evidenčného listu

dôchodkovéhopoistenianavrhovateľazoSociálnejpoisťovneBratislavazodňa20.05.2010,oznámením
Sociálnej poisťovne Bratislava o PN navrhovateľa od 21.04.2005 do 07.08.2005, potvrdením o ukončení
PN navrhovateľa, vyjadrením K.. U. R., P.., Bratislava zo dňa 03.08.2010, výpisom z evidencie PN
pacientov, potvrdením FIZAKO, spol. s.r.o.. Bratislava zo dňa 25.02.2010, potvrdením ANKO, spol.
s.r.o., Bratislava, informáciou K.. U. R. P.., o práceneschopnosti X.. F. C. a výpisom z jeho zdravotnej

dokumentácie zo dňa 29.03.2012, doplnenou informáciou K.. U. R. zo dňa 03.10.2012, Oznámením
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava vo veci doručenia tlačiva dočasnej pracovnej neschopnosti z
15.01.2013 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.05.2012 súd zistil, že v mesiaci apríli 2005 bol

na pracovisku dňa 11.04.2005 kedy dokončil mesačné výkazy. Mal však zdravotné problémy ktorú
skutočnosťoznámilX..X. asi12.04.2005adohodlisa,žebudečerpaťdovolenkuasi5až6dní,následne
mu zaslal aj SMS správu asi 18.04.2005. Keď bol chorý čerpal dovolenku z ekonomických dôvodov lebo
mal vyšší plat ako keby bol na PN, vtedy mal nižší plat.

Nakoľko nebol v práci telefonoval na mzdové oddelenie, kde sa informoval na to aký má nárok na
dovolenku a bolo mu oznámené, že má nárok na dovolenku do 20. apríla čo znamenalo, že mohol
mať dovolenku od 12. apríla do 20. apríla, čo predstavovalo 7 pracovných dní. Nebol v práci preto si
nevypísal dovolenkový lístok a s odstupom času sa nepamätal či bol dovolenkový lístok vypísaný. Keďže
sa necítil dobre dňa 21. apríla 2005 navštívil lekára K.. R., ktorý ho vyšetril a vypísal PN v ten istý deň.

Následne požiadal otca asi o dva dni, aby doručil PN zamestnávateľovi. Vo výpovedi ďalej uviedol, že
dňa 28.04.2005 vo večerných hodinách prišiel k nemu domov S.. D. a doručil mu okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktorému podpísal prevzatie tohto listu.Z výsluchu svedka C. D. súd zistil, že bol konateľom dcérskej spoločnosti ISS Security, ktorá mala
sídlo ako odporca. X.. X. ho požiadal o doručenie písomnosti navrhovateľovi, nakoľko nebol v práci a
nevedel kde sa navrhovateľ zdržiava. V podvečerných hodinách spolu s C. D. išli za navrhovateľom

do Dúbravky nakoľko mali vedomosť, že býval v podnájme a na ulici videli jeho zaparkované auto.
Navrhovateľ bol doma, svedkovi povedal že je chorý, sedel na posteli, ktorému doručil písomnosť /
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.04.2005/, po prečítaní písomnosti navrhovateľ
podpísal prevzatie písomnosti a odovzdal mu jedno vyhotovenie.

Z výsluchu svedkyne K. R. súd zistil, že pracovala u odporcu ako vedúca mzdovej učtárne. S
odstupom času sa nepamätala na tú skutočnosť, či jej v mesiaci apríli 2005 telefonoval navrhovateľ.
Uviedla, že na konci mesiaca sa vždy pripájal dovolenkový lístok k dochádzke zamestnanca a
výplaty sa vyhotovovali do 7 dňa nasledujúceho mesiaca. Vo výplatnej páske bol uvedený nárok na
dovolenku zamestnanca počas trvania pracovného pomeru. U navrhovateľa nedošlo k nesprávnemu
výpočtu nároku na dovolenku počas trvania pracovného pomeru, program automaticky vypočíta nárok

zamestnancovi na dovolenku, čo je uvedené vo výplatnej páske.

Z výsluchu svedka X.. H. X. súd zistil, že v mesiaci apríli 2005 navrhovateľ jeden deň neprišiel do
práce, preto sa zaujímal čo je s ním vzhľadom na to, že to nebola jeho bežná prax, oslovil vedúcu
personálneho a mzdového oddelenia či navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pracovisku,

dostal negatívnu odpoveď, navrhovateľ nemal ospravedlnenú neprítomnosť v práci, telefonicky alebo
iným spôsobom a nikomu neoznámil svoju neprítomnosť, teda ani svedkovi. Osobne telefonoval
navrhovateľovi ktorý v danom čase a deň mu nezdvihol telefón, táto situácia trvala viac dní kedy sa
mu navrhovateľ neohlásil. Keďže nemal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ani žiadosť o
čerpanie dovolenky, neprítomnosť navrhovateľa klasifikoval ako absenciu zamestnanca na pracovisku

a po dohode s vedúcou mzdového a personálneho oddelenia sa rozhodol skončiť pracovný pomer
s navrhovateľom a to okamžitým skončením pracovného pomeru. S.. D. následne doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi, ktorý osobne prevzal uvedenú písomnosť.

Svedok sa s odstupom času nepamätal na okolnosti ohľadne zaslania SMS správy navrhovateľom dňa

18.04.2005, bližšie sa nevedel vyjadriť, prečo došlo k mylnému výpočtu dovolenky u navrhovateľa z
ktorého dôvodu bolo v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené „ Dňa 19.04.2005 ste vyčerpal
všetku dovolenku na ktorú Vám vznikol nárok za rok 2004 a za rok 2005. Od 20.04.2005 nechodíte do
práce, svoju neúčasť v práci ste do dnešného dňa nijak neospravedlnil,“.

K.. U. R., P.., všeobecný lekár pre dospelých v písomnej informácii zo dňa 29.03.2012 uviedol súdu,
že práceneschopnosť X.. F. C. bola vystavená od 21.04.2005 a bola ukončená 08.08.2005 a zároveň
uviedol číslo potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti B XXXXXX.

Z fotokópie výpisu zo zdravotnej dokumentácie X.. F. C. zaslaného ošetrujúcim lekárom súd zistil,

že navrhovateľ bol na ošetrení u lekára dňa 21.04.2005 kedy bola vystavená dočasná pracovná
neschopnosť B XXXXXX. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 07.06.2005 prešetrovala
práceneschopnosť navrhovateľa na základe sťažnosti zamestnávateľa, neuviedla žiadne konkrétne
porušenia. Dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa bola ukončená dňa 08.08.2005. Ošetrujúci
lekár ďalej uviedol, že zdravotnú dokumentáciu pacientov vedie v zmysle § 22 odst. 2 Zák. č. 576/2004

Z.z., a to podľa mien pacientov. Evidenciu práceneschopností zoradenú podľa dátumu v danom období
neeviduje, nakoľko nie je potrebné viesť takúto evidenciu. Všetky vystavené práceneschopnosti sú
zasielané Sociálnej poisťovni podľa zákona.

K.. U. R., P.., všeobecný lekár pre dospelých v doplnenej písomnej informácii zo dňa 03.10.2012

uviedol súdu, že pacient X.. F. C. bol dňa 21.04.2005 vyšetrený a bola mu aj súbežne vystavená
práceneschopnosť, čo je uvedené v zdravotnej dokumentácii, poznamenal že v zdravotnej dokumentácií
nie je uvedený iný dátum vystavenia práceneschopnosti. Na základe sťažnosti zamestnávateľa bola
prešetrovaná práceneschopnosť pacienta dňa 07.06.2005 posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne,
čo je zrejmé zo záznamu v zdravotnej dokumentácií.

Ďalej oznámil súdu, že zdravotnú dokumentáciu pacientov vedie v zmysle § 22 ods.2 Zák. č.
576/2004 Z.z., podľa mien pacientov. Evidenciu práceneschopnosti zoradenú podľa dátumu v danom
období neeviduje, nakoľko mu nevznikla povinnosť ani potreba takéhoto druhu evidencie. Za obdobieambulantnej praxe eviduje množstvo kariet pacientov asi 3500 kusov a je nereálne štúdium takéhoto
množstva dokumentácie v požadovanom období 7 rokov spätne, v danom období nebola vedená
dokumentácia elektronicky. Z uvedeného dôvodu nezaslal súdu zoznam všetkých dočasných

práceneschopností evidovaných pacientov za obdobie od 01.03.2005 do 31.08.2005, pričom všetky
vystavené práceneschopnosti sú zasielané Sociálnej poisťovni.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 15.01.2013 vo veci doručenia tlačiva dočasnej pracovnej
neschopnosti X.. F. C. uviedla súdu, že z elektronického informačného systému Sociálnej poisťovne

zistili,žepotvrdenieodočasnejpracovnejneschopnostič.BXXXXXXvystavenéošetrujúcimlekáromK..
U. R. P.., na meno X.. F. C. s dátumom začiatku pracovnej neschopnosti od 21.04.2005 bolo zaevidované
velektronickominformačnomsystémeSociálnejpoisťovnedňa20.06.2005.Pracovnáneschopnosťbola
ukončená 07.08.2005, zaevidovaná v elektronickom informačnom 02.09.2005.

Listinné dôkazy o doručení potvrdenia o začiatku a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti od

ošetrujúceho lekára nemohli súdu poskytnúť, nakoľko potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti /
originály tlačív označené prezentačnou pečiatkou s dátumom doručenia/ z roku 2005 boli v zmysle
Registratúrneho poriadku Sociálnej poisťovne v roku 2011 vyradené z registratúrneho strediska a
skartované.

Navrhovateľ X.. F. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.01.2006 uviedol, že uzavrel pracovnú
zmluvusodporcomdňa25.10.1999 nazákladektorejvykonávalfunkciufinančnéhomanažéra.Pracoval
podľa pokynov nadriadeného zamestnávateľa X.. X. a do roku 2004 mali dobré pracovné vzťahy. Vo
svojej výpovedi ďalej uviedol, že trpí chronickým zápalom priedušiek a keď mal zdravotné problémy,
čerpal riadnu dovolenku. Konateľ spoločnosti mu však nikdy nevytkol absenciu, ani neprítomnosť v

práci a to ani písomnou formou a taktiež mu nevytkol neplnenie pracovných povinností. Naposledy bol
na pracovisku 11.04.2005, kedy odovzdal mesačné výkazy. Dňa 12.04.2005 telefonicky požiadal X..
X. o čerpanie dovolenky vzhľadom na jeho zhoršenie zdravotného stavu. Následne však konateľovi
telefonoval a oznámil mu, že je naďalej chorý a z toho dôvodu požiadal o čerpanie dovolenky do
20.04.2005, s čím konateľ súhlasil. Keďže sa necítil dobre po zdravotnej stránke, navštívil ošetrujúceho

lekára K.. U. R., ktorý ho uznal za práceneschopného od 21.04.2005, ktorú skutočnosť telefonicky
neoznámil odporcovi. Dňa 28.04.2005 mu odporca doručil osobne okamžité skončenie pracovného
pomeru a vtedy oznámil zamestnávateľovi, že je práceneschopný. Vzhľadom na zdravotný stav
požiadal svojho otca, ktorý ho navštívil koncom apríla, resp. začiatkom mája 2005, aby odovzdal
práceneschopnosť zamestnávateľovi.

Konateľ odporcu X.. H. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.03.2006 uviedol, že bol
jediným priamym nadriadeným navrhovateľa. V mesiaci septembri 2004 zistil problémy u navrhovateľa
ohľadne neplnenia si pracovných povinností, týkajúcich sa nedochvíľnosti a po osobnej konzultácii
mu navrhovateľ povedal, že má zdravotné problémy. V mesiaci januári 2005 vyhodnocovali rok 2004,

za finančnú oblasť bol zodpovedný navrhovateľ a v tomto období bol neprítomný na pracovisku zo
zdravotných dôvodov, v dôsledku čoho mu zamestnávateľ umožnil čerpanie dovolenky. V mesiaci
februári, marci 2005 sa zlepšila disciplinovanosť a spoľahlivosť zamestnanca v práci, avšak v mesiaci
apríli 2005 navrhovateľ prestal chodiť do práce, na ktorú skutočnosť ho ústne upozornil.

Vosvojejvýpovediďalejuviedol,žedo11.04.2005navrhovateľnemalžiadnuabsenciu.Odtohtoobdobia
sa navrhovateľ odmlčal, nezdvíhal telefóny, neprišiel do zamestnania.

Dňa 18.04.2005 mu navrhovateľ zaslal SMS správu nasledovného znenia „som chorý, potrebujem dva
dni dovolenky, v utorok 19.04.2005 nastúpim„. Dňa 19.04.2005 zamestnanec nenastúpil do práce a na

základe telefonického rozhovoru mu povedal, že má ešte nádchu, do práce nastúpi 20.04.2005.

Odporca ho však upozornil na skutočnosť, že od 12.04.2005 už nemá žiadnu dovolenku a v prípade,
ak nenastúpi do práce 20.04.2005, bude považovať jeho neprítomnosť na pracovisku za absenciu.
Navrhovateľ dňa 20.04.2005 nenastúpil do zamestnania a od tohto dňa nemal o navrhovateľovi žiadne

informácie. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že 20.04.2005 bol určený termín na uhrádzanie platieb
a neprítomnosť navrhovateľa skomplikovala pracovnú disciplínu na prevodné príkazy do banky a
počas jeho neprítomnosti prácu finančného riaditeľa musel vykonávať osobne v spolupráci s hlavnou
účtovníčkou. Jednoznačne však uviedol, že od 11.04.2005 do 20.04.2005 navrhovateľ mal absenciua práceneschopnosť mal od 21.04.2005, ktorú nedoručil zamestnávateľovi, ale až začiatkom mája
2005, ktorú osobne priniesol otec navrhovateľa. Z tohto dôvodu už nemohol tolerovať nedisciplinovanosť
zamestnanca, ktorú skutočnosť považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 28.04.2005

zamestnávateľ doručil zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru a navrhovateľ následne
písomne oznámil zamestnávateľovi, že chce naďalej pracovať u odporcu a trval na pracovnom pomere,
nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné.

Svedok X.. H. X. na pojednávaní dňa 22.06.2010 uviedol, že od marca 2010 nevykonáva funkciu

konateľa spoločnosti ISS Facility Services, spol. s.r.o., Bratislava. Podľa odmeňovacieho poriadku
odporcu mal vrcholový managment nárok na ročnú odmenu po splnení hlavných ukazovateľov plánu
pričom na každý rok boli určené nové úlohy. Tieto odmeny boli stanovené a uvedené ako štandard
výkonu funkcie pre príslušný rok. Jednoznačne však uviedol, že išlo o ročné prémie za splnenie daných
úloh a nie mesačné ani štvrťročné prémie. Ročné odmeny sa vyplatili po predbežnom schválení ročných
výsledkov, ktoré boli známe asi do 20. januára nasledujúceho roka a vyplatili sa spolu s náhradou mzdy.

Vo výpovedi ďalej uviedol, že odporca mal ukončenie dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa.

Svedok X.. S. C., otec navrhovateľa vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ u odporcu pracoval 14-16
hodín denne, keď mal zdravotné problémy, čerpal riadnu dovolenku alebo mal poskytnuté náhradné
voľno. V mesiaci apríli 2005 mu osobne navrhovateľ povedal, že je chorý, v dôsledku čoho čerpal riadnu

dovolenku. Keďže sa jeho zdravotný stav nezlepšoval, osobne mu povedal, aby išiel k lekárovi, následne
bol uznaný za práceneschopného. V dôsledku zlého zdravotného stavu na požiadanie navrhovateľa
osobne odovzdal práceneschopnosť zamestnávateľovi.

Svedkyňa K. R. vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.11.2009 uviedla, že u odporcu vykonáva funkciu

mzdovej účtovníčky a personalistky pre administratívnych zamestnancov. Všetci zamestnanci sa
zapisujú do evidencie dochádzky z ktorých podkladov sa robí mesačný mzdový výkaz. Generálny
riaditeľ X.. H. X. bol nadriadeným zamestnancom navrhovateľa ktorého povinnosťou bolo hlásiť aj
jeho absenciu. Prax u zamestnávateľa je taká, že zamestnanec si vypíše dovolenkový lístok vopred
a nadriadenému zamestnancovi hlási čerpanie dovolenky. Navrhovateľ ju niekedy požiadal, aby mu

vypísala dovolenkové lístky a to dňa 07.02.2005 - 10.02.2005, 17.02.2004, 21.06.2004, 30.04.2004, a
niektoré dovolenkové lístky si vlastnoručne vypísal sám navrhovateľ.

Podľa evidencie dochádzky vypracovala výkaz mzdových nárokov s uvedením, že v apríli 2005 bol
navrhovateľ naposledy v práci 11.04.2005 od 12.00 hod., keď odchádzal z pracoviska tak sa neodpísal

a neuviedol ani čas odchodu. Vo výkaze bolo ďalej uvedené, že navrhovateľ bol od 21.04.2005
práceneschopný, preto za obdobie od 12.04.2005 do 20.04.2005 uviedla otáznik. Osobne však nemá
právomoc uviesť zamestnancovi absenciu preto požiadala nadriadeného X.. H. X. čo má uviesť za
uvedené dni. Dňa 28.04.2005 vystavila registračný list FO Sociálnej poisťovni Bratislava o tom, že
navrhovateľ mal absenciu od 12.04.2005 do 20.04.2005 (dôvod prerušenia).

Vo výplatnej páske za mesiac apríl 2005 bolo uvedené, že navrhovateľ mal 9 dní absencie z toho
7 pracovných dní, čo predstavuje 56 hodín. S odstupom času sa nepamätala či táto absencia bola
stornovaná. Navrhovateľ potvrdenie o PN nedoručil zamestnávateľovi do 3 dní ale neskôr až jeho otec.
Keďže absencia už bola vykázaná a dodatočne bola predložená PN, z toho dôvodu bola absencia

stornovaná. Uvedené skutočnosti týkajúce sa absencie boli uvedené aj v mzdovom liste za mesiac apríl
2005. Navrhovateľ v roku 2004 mal vyčerpanú dovolenku celom rozsahu nárok na dovolenku a v roku
2005 mu vznikol nárok na dovolenku v počte 20 dní, pričom v roku 2005 mal dovolenku od 07.02.2005 do
10.02.2005 t.j. 4 dni, ku dňu 28.04.2005 teda navrhovateľovi vznikol nárok na alikvotnú časť dovolenky
za 22 pracovných dní v počte 4 dni dovolenky.

Vo výplatnej páske za mesiac apríl 2005 ktorú mal navrhovateľ nebola uvedená absencia a to z toho
dôvodu že mzdový program vyhotovuje dve výplatné pásky, jedna výplatná páska je na prezeranie,
ktorá sa nevytláča, je širšia, má uvedených viac údajov, z ktorých sa dá zistiť že je vedená absencia.
Druhá výplatná páska je tá, ktorá sa dá zamestnancom a tá sa vyhotovuje až po vypracovaní mzdy za

príslušný mesiac. Vo výplatnej páske ktorú predložil navrhovateľ boli uvedené hviezdičky preto, lebo
bolo málo miesta aby sa uviedli kalendárne dni, pracovné dni a hodiny. Uvedené hviezdičky znamenali
to, že absencia bola fyzicky nahratá a preto išlo len o chybu programu. Vo výplatnej páske navrhovateľa
bolo uvedené čerpanie dovolenky 13 dní išlo o krátenú dovolenku z dôvodu absencie.Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že navrhovateľ sa vždy nezapisoval do evidencie dochádzky a prax
u zamestnávateľa je taká, že keď je niekto na PN tak nedôjde k skončeniu pracovného pomeru. Keby

mal navrhovateľ dovolenku, tak za absenciu by mal asi napísanú dovolenku alebo iný dôvod, ktorým by
ospravedlnil svoju neprítomnosť v práci.

Zamestnávateľ a zamestnanec uzavreli dňa 25.10.1999 pracovnú zmluvu, na základe ktorej X.. F.
C. vykonával funkciu finančného managera s miestom výkonu práce v Bratislave, v ktorej bola

dohodnutá mzda. Pracovná zmluva obsahovala dojednania, a to povinnosti zamestnanca vyplývajúce
z pracovného pomeru ako aj povinnosti zamestnávateľa. Podľa bodu 5 písm. d) pracovnej zmluvy
požívanie alkoholických nápojov a iných omamných látok na pracoviskách zamestnávateľa v pracovnom
čase aj mimo týchto pracovísk sa považovalo za závažné porušenie pracovnej disciplíny so všetkými
dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Súčasťou pracovnej zmluvy bol popis práce zamestnanca. Pracovná
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Zamestnávateľ dňa 28.04.2005 dal zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zák. č. 311/2001 Z. z., založeného pracovnou zmluvou zo dňa 25.10.1999, z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré skutkovo vymedzil tým, že navrhovateľ dňa
19.04.2005 vyčerpal všetku dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok za rok 2004 a za rok 2005. Od

20.04.2005 navrhovateľ nechodil do práce, svoju neúčasť v práci neospravedlnil, zameškal celých
sedem pracovných zmien. Uvedené konanie považoval za závažne porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca vyplývajúce z § 47 ods. 1 písm. b), z § 81 písm. b) a e) Zákonníka práce a z uzavretej
pracovnej zmluvy, ako aj podľa článku 5.2. „Pracovná disciplína „ Pracovného poriadku spoločnosti
ISS Facility Services spol. s.r.o.

Na základe písomného plnomocenstva udeleného navrhovateľom dňa 03.05.2005 vo veci neplatného
skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom ISS Facility Services, s.r.o. zo dňa 28.04.2005 právny
zástupca navrhovateľa dňa 03.05.2005 písomne oznámil zamestnávateľovi nesúhlas s ukončením
pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko sa nedopustil závažného

porušenia pracovnej disciplíny. Od 20.04.2005 nechodil do práce zo zdravotných dôvodov, v dôsledku
čoho bol práceneschopný a z toho dôvodu sa nemôže jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Potvrdenie o práceneschopnosti zaslal oneskorene, zo zdravotných dôvodov prostredníctvom otca,
ktorú skutočnosť nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nebol daný dôvod na
ukončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že F. C. bol práceneschopný od 21.04.2005.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 20.09.2006 oznámila súdu, že absencia zamestnanca X..
F. C. bola zamestnávateľom ISS Facility Services, spol. s.r.o., Bratislava nahlásená od 12.04.2005 do

20.04.2005 a následne bola aj stornovaná.

Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava v podaní zo dňa 23.07.2010 uviedla, že X.. F. C. bol uznaný za
dočasne práceneschopného od 21.04.2005 na základe predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. B XXXXXX a pracovná neschopnosť skončila dňa 07.08.2005 o čom zaslali súdu

fotokópiu potvrdenia o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrujúci lekár K.. U. R., P.., praktický lekár navrhovateľa v písomnom podaní dňa 03.08.2010
uviedol súdu, že práceneschopnosť navrhovateľa sa začala dňa 21.04.2005 a bola ukončená
08.08.2005, číslo potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti je B XXXXXX. Uvedené potvrdenie

začiatok a ukončenie sa nachádzajú v Sociálnej poisťovni Bratislava. Z uvedenej fotokópie evidencie
práceneschopnosti pacientov ktorú vedie ambulancia vyplýva, že práceneschopnosť X.. C. bola
ukončená 08.08.2005. Pacient neporušoval liečebný postup, tento sa do ambulancie dostavil podľa
príkazov ošetrujúceho lekára. Na základe sťažnosti zamestnávateľa pacienta bola Sociálnou poisťovňou
v Bratislave prešetrená ich sťažnosť dňa 07.06.2005 posudkovou lekárkou K.. D., ktorá vykonala

kontrolné vyšetrenie.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z., účinného od 01.07.2003 do 01.09.2007, v znení
platnom k 01.07.2003, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil
závažne pracovnú disciplínu.Podľa § 68 ods. 2 cit. zák., zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia
ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 cit. zák., okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 cit. zák., ,neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa§81písm.a)cit.zák., zamestnanecjepovinnýnajmäpracovaťzodpovedneariadne,plniťpokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 79 ods. 1 , cit. zák., ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s

ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 cit. zák., ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas

presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať;
súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u
iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do
práce nezapojil.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd posudzoval formálne náležitosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a dospel k záveru, že tieto boli splnené. Zrušovací prejav bol písomný,
podpísaný osobou oprávnenou konať za odporcu, skutkovo riadne vymedzený, došlo k nemu v
zákonnej jednomesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote, bol riadne doručený druhému účastníkovi, t.
j. navrhovateľovi dňa 28.04.2005. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola na súde uplatnená

včas, teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote.

Dvojmesačná lehota vyplývajúca z § 77 Zákonníka práce sa týka uplatnenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, čo má za následok, že navrhovateľ musel
svoj nárok uplatniť na súde tak, aby žaloba bola podaná na súd najneskôr v posledný deň tejto

lehoty. V prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
doručený súdu včas, teda dňa 06.06.2005

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je však mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru,
ktorý prichádza do úvahy iba výnimočne. Je to jednostranný právny úkon, ktorým môžu rozviazať

pracovný pomer zamestnávateľ i zamestnanec, ak má na to zákonom stanovený dôvod. Je vážnym
zásahom do práv zamestnanca a preto k nemu zamestnávateľ môže pristúpiť len ak má na to skutočne
závažný dôvod, pričom intenzita a stupeň porušenia pracovnej disciplíny musí byť veľmi vysoká.

Zákonník práce nedefinuje pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny, ani hrubé porušenie

pracovnej disciplíny a preto je potrebné vždy vychádzať z konkrétnej doby a situácie, osoby,
zamestnanca a funkcie akú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny. Existencia závažného
porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže
rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer.V prejednávanej veci bolo nesporné, že navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu dňa
25.10.1999 na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce dňa 02.11.1999, v pracovnom zaradení

finančný manager. Zamestnávateľ dňa 28.04.2005 dal zamestnancovi okamžité skončenie pracovného
pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písmena b /Zákonníka práce a to z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré bolo navrhovateľovi osobne doručené 28.04.2005, ktorú skutočnosť mal súd
preukázanú svedeckou výpoveďou Vladimíra Bednářa.

Súd ďalej posudzoval hmotnoprávne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska
intenzity porušenia pracovnej disciplíny spôsobenej konaním navrhovateľa skutkovo vymedzeným v
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2005 s uvedením, že navrhovateľ sa dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu, že dňa 19.04.2005 vyčerpal všetku dovolenku, na
ktorú mu vznikol nárok za rok 2004 a za rok 2005 a od 20.04.2005 nechodil do práce. Svoju neúčasť v
práci neospravedlnil, v dôsledku čoho neospravedlnene zameškal celých sedem pracovných zmien.

Súd mal za to, že bolo povinnosťou odporcu skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia
pracovnéhopomerutak,abyhonebolomožnédodatočnemeniť,sktorýmtvrdenímsastotožniliodvolací
súd a zároveň dospel k záveru že nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou odporcu, že v jeho
zrušujúcom prejave došlo k preklepu, keď v ňom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

mala byť uvedená neospravedlnená absencia navrhovateľa v práci od 12.04.2005, nakoľko ku dňu
11.04.2005 vyčerpal navrhovateľ všetku dovolenku.

Z listinných dôkazov evidencie dochádzky súd zistil, že navrhovateľ bol naposledy v práci dňa
11.04.2005, vo výkaze mzdových nárokov za apríl 2005 bolo uvedené, že navrhovateľ je od 21.04.2005

práceneschopný, za dni od 12.04.2005 do 20.04.2005 bol uvedený otáznik.

Svedeckou výpoveďou K. R. mal súd preukázané, že za obdobie od 12.04.2005 do 20.04.2005 uviedla
otáznik v mesačnom výkaze a preto požiadala X.. H. X. čo má uviesť za uvedené dni. Dňa 28.04.2005
vystavila Registračný list FO Sociálnej poisťovni Bratislava o tom, že navrhovateľ mal absenciu,

neospravedlnenú neprítomnosť v práci, od 12.04.2005 uviedla dátum vzniku prerušenia poistenia do
20.04.2005, dátum zániku prerušenia poistenia, ktorý bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 09.05.2005
podľa prezentačnej pečiatky.

V tejto súvislosti súd poukazuje na samotné konanie zamestnávateľa, ktorý v zmysle § 26 Zák. č.

461/2003 Z. z., o sociálnom poistení nahlásil prerušenie poistenia /neospravedlnenú
neprítomnosť v práci/ zamestnanca X.. F. C. od 12.04.2005 do 20.04. 2005, ktorú zamestnávateľ
následne stornoval, z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ktorú skutočnosť mal
súd preukázanú písomným oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 20.09.2006.

Súd sa ďalej zaoberal námietkami odporcu, že navrhovateľ mal absenciu v práci dňa 20.04.2005, “
od.20.04.2005 nechodíte do práce, svoju neúčasť v práci ste do dnešného dňa nijak neospravedlnili, a
týmto konaním ste do dnešného dňa neospravedlnene zameškal celých sedem /7/ pracovných zmien“
skutkovo vymedzenú v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2005.

V konaní mal súd preukázané z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. B XXXXXX, že X..
F. C. bol od 21.04.2005 práceneschopný. Nástup na PN bol dňa 21.04.2005, ktorú skutočnosť mal
súd jednoznačne preukázanú aj z ďalších listinných dôkazov a to výpisom zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa, v ktorej bolo uvedené, že pacient bol na ošetrení u lekára dňa 21.04.2005, kedy
bola vystavená dočasná pracovná neschopnosť B XXXXXX. Vo výpise v zdravotnej dokumentácii

navrhovateľa dňa 07.06.2005 bolo uvedené, že Sociálna poisťovňa ,pobočka Bratislava prešetrovala
práceneschopnosť navrhovateľa na základe sťažnosti zamestnávateľa pričom neuviedla žiadne
konkrétne porušenia. Dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa bola ukončená dňa 08.08.2005.

Z písomnej informácie K.. U. R., P.., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 29.03.2012 mal súd za

preukázané, že práceneschopnosť X.. F. C. bola vystavená od 21.04.2005 a bola ukončená 08.08.2005.
Z doplnenej písomnej informácie ošetrujúceho lekára mal súd preukázané, že pacient X.. F. C. bol
dňa 21.04.2005 vyšetrený a bola mu aj súbežne vystavená práceneschopnosť, čo je uvedené aj v
zdravotnejdokumentácii,poznamenalževzdravotnejdokumentáciíniejeuvedenýinýdátumvystaveniapráceneschopnosti, pacient sa dostavil do ambulancie podľa pokynov ošetrujúceho lekára. Na základe
sťažnosti zamestnávateľa bola prešetrovaná práceneschopnosť pacienta dňa 07.06.2005 posudkovou
lekárkou Sociálnej poisťovne, nebolo zistené porušenie liečebného režimu.

Skutočnosť, či odporca si nenechal vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti so
spätnou platnosťou súd následne preveroval u ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol súdu, že zdravotnú
dokumentáciu pacientov vedie v zmysle § 22 ods. 2 Zák. č.576/2004 Z.z., a to podľa mien pacientov.
Evidenciu práceneschopností zoradenú podľa dátumu v danom období neeviduje, nakoľko nie je

potrebné viesť takúto evidenciu. Všetky vystavené práceneschopnosti sú zasielané Sociálnej poisťovni.
Z uvedeného dôvodu nezaslal súdu zoznam všetkých dočasných práceneschopností evidovaných
pacientov za obdobie od 01.03.2005 do 31.08.2005 požadovaný odporcom.

Z písomného vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 15.01.2013 mal súd ďalej
preukázané, že v elektronickom informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené, že

potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. B XXXXXX vystavené ošetrujúcim lekárom K.. U. R.
P.., na meno X.. F. C. s dátumom začiatku pracovnej neschopnosti od 21.04.2005 bolo zaevidované
v elektronickom informačnom systéme Sociálnej poisťovne dňa 20.06.2005. Pracovná neschopnosť
bola ukončená 07.08.2005, zaevidovaná v elektronickom informačnom systéme 02.09.2005. Listinné
dôkazy o doručení potvrdenia o začiatku a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti od ošetrujúceho

lekára nemohli súdu poskytnúť, nakoľko potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti /originály tlačív
označené prezentačnou pečiatkou s dátumom doručenia/ z roku 2005 boli v zmysle Registratúrneho
poriadku Sociálnej poisťovne v roku 2011 vyradené z registratúrneho strediska a skartované.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, neprítomnosť zamestnanca v práci od 21.04.2005

do 28.04.2005, teda za šesť pracovných zmien, z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, súd
nepovažoval za zavinené porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, teda za dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec bezdôvodne neprestal chodiť do práce, nakoľko
bol práceneschopný od 21.04.2005 a preto sa nejedná o zavinenú absenciu v práci, ktorá by napĺňala
skutkovú podstatu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Spornou zostala skutočnosť či absencia navrhovateľa dňa 20.04.2005 na pracovisku môže byť takým
závažnýmahrubýmporušenímpracovnýchpovinností,žebybol odporcaoprávnenýdaťnavrhovateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru, sporný bol aj spôsob čerpania dovolenky pri telefonáte
navrhovateľa s X.. H. X. v tom čase konateľom spoločnosti a so mzdovým oddelením, kde mu bolo

oznámené, že čerpať dovolenku môže do 20.04.2005.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ bol na pracovisku dňa 11.04.2005 ,
kedy odovzdal mesačné výkazy. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že dňa 12.04.2005 telefonoval
s X.. X., v tom čase s konateľom spoločnosti, ktorého požiadal o čerpanie dovolenky zo zdravotných

dôvodov asi 5 až 6 dní. S čerpaním dovolenky X.. X. súhlasil a navrhovateľ si na mzdovom oddelení
zisťoval nárok na dovolenku, bolo mu oznámené, že nárok na dovolenku má do 20.04.2005, teda 7
pracovných dní. Dňa 18.04.2005 zaslal SMS správu X.. X., že sa necíti dobre o požiadal o čerpanie
dovolenky do 20.04.2005, s čím konateľ súhlasil. Nakoľko mal zdravotné problémy dňa 21.04.2005
navštívil ošetrujúceho lekára K.. U. R., ktorý uznal navrhovateľa za práce neschopného.

Na uvedené sporné tvrdenia navrhovateľa, súd opätovne vykonal dokazovanie a to výsluchom svedka
X.. X., ktorý na pojednávaní dňa 28.02.2013, uviedol, že navrhovateľ neoznámil svoju neprítomnosť v
práci telefonicky alebo iným spôsobom nikomu ani jemu, požiadal vedúcu mzdového oddelenia, aby
u navrhovateľa zistila dôvody jeho neprítomnosti na pracovisku a predpokladanú dĺžku neprítomnosti,

osobne telefonoval navrhovateľovi ktorý v tom čase a v ten deň nezdvihol telefón.

Výpoveď svedka X.. H. X. na pojednávaní dňa 28.02.2013 bola však v rozpore s jeho výpoveďou na
pojednávaní konanom dňa 16.03.2006 na ktorom uviedol a prečítal SMS správu z mobilného telefónu
zaslanúnavrhovateľomdňa18.04.2005tohtoznenia„somchorý,potrebujemdvadnidovolenky,vutorok

19.04.2005 nastúpim“. Navrhovateľ 19.04.2005 nenastúpil do zamestnania, mal som s ním telefonický
rozhovor, povedal že má nádchu a mal nastúpiť 20.04.2005. Upozornil som ho na tú skutočnosť, že od
12.04.2005 nemá žiadnu dovolenku a v prípade, že nenastúpi 20.04.2005 bude brať jeho neprítomnosť
ako absenciu.Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď X.. H. X. ako účelovú, nakoľko menil svoju výpoveď, s odstupom
času sa už nepamätal na okolnosti telefonického rozhovoru s navrhovateľom, ani zaslanej SMS správy

dňa 18.04.2005. Pri vyhodnotení výpovede je preto významné ako sa táto výpoveď odchyľuje od
predchádzajúcich skorších vyjadrení, ktoré súd považoval za hodnoverné, nakoľko boli vykonané skôr
16.03.2006 a uvedené nezrovnalosti svedok bližšie neobjasnil ako aj zmeny vo výpovedi, nakoľko
sa na ne nepamätal.

Súd sa ďalej zaoberal tvrdením navrhovateľa o spôsobe čerpania dovolenky so mzdovým oddelením
ohľadne skutočnosti, či mohlo zo strany odporcu dôjsť k nesprávnej informácií o zostávajúcom počte
dní dovolenky do 20.04.2005.

Svedkyňa K. R. vedúca mzdovej učtárne, na pojednávaní dňa 29.05.2012 sa s odstupom
času nepamätala či jej osobne telefonoval navrhovateľ v mesiaci apríli 2005. Na okolnosť či

došlo k nesprávnemu výpočtu nároku dovolenky uviedla, že program automaticky vypočíta nárok
zamestnancovi na dovolenku, čo je uvedené vo výplatnej páske.

Z výsluchu svedkyne K. R. na pojednávaní dňa 24.11.2009 mal súd preukázané, že navrhovateľ mal
dovolenku za rok 2004 vyčerpanú v celom rozsahu, v roku 2005 mal nárok na dovolenku v počte 20

dní. Navrhovateľ čerpal dovolenku v roku 2005 v dňoch 07.02.2005 do 10.02.2005 v počte štyroch
pracovných dní ale ku dňu 28.04.2005 navrhovateľovi vznikol nárok na alikvotnú časť dovolenky za 22
pracovných dní 1/12, odpracoval 64 dní, preto mu vznikol nárok na 4 dni dovolenky.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ od 12.04.2005 neprišiel

do práce, v okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 28.04.2005 zamestnávateľ uviedol, že
navrhovateľ dňa 19.04.2005 vyčerpal všetku dovolenku. Zo strany zamestnávateľa tak došlo k
dezinformácií ohľadne vzniku nároku na dovolenku u navrhovateľa, ktorú skutočnosť odporca potvrdil
a uviedol, že došlo k mylnému výpočtu dovolenky, preto bol v okamžitom skončení pracovného pomeru
uvedený dátum 19.04.2005.

Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou odporcu, že
v jeho zrušujúcom prejave došlo k preklepu, keď v ňom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru mala byť uvedená neospravedlnená absencia navrhovateľa v práci od 12.04.2005, nakoľko ku
dňu 11.04.2005 vyčerpal navrhovateľ všetku dovolenku za rok 2004 a 2005.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich
z pracovného pomeru, a spočívajúci v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi,
pracovnou zmluvou, alebo pokynom nariadeného pričom porušenie pracovných povinností musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje

medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny. O sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak
sa zamestnanec dopustil najmenej troch porušení pracovnej disciplíny, ktoré dosahujú intenzity menej
závažného porušenia pracovných povinností, medzi ktorými je primeraná časová súvislosť.

V posudzovanom prípade bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že navrhovateľ dňa 20.04.2005
nebol v práci, ktorú skutočnosť však súd nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
nakoľko v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ opakovane menej závažným spôsobom porušil
pracovnú disciplínu. Neospravedlnene zameškal len jednu zmenu 20.04.2005 a nie sedem pracovných

zmien ako uviedol odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, keďže od 21.04.2005 bol
práceneschopný a do práce neprišiel zo zdravotných dôvodov, čo mal súd preukázané potvrdením o
dočasnej pracovnej neschopnosti.

Súd preto jeden deň neospravedlnenej absencie nepovažoval za závažné porušenie pracovnej

disciplíny, vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu navrhovateľa, ktorá by mala za následok výnimočný
spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa
ustálenejsúdnejpraxezajednuneospravedlnenezameškanúzmenu(pracovnýdeň)nemožnookamžite
skončiť pracovný pomer so zamestnancom.Skutočnosť, že navrhovateľ v lehote do troch dní nezaslal zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti ale až oneskorene začiatkom mesiaca mája 2005 prostredníctvom X.. S. C.,

nie je porušením takej mimoriadnej intenzity, v dôsledku ktorej by došlo k porušeniu pracovnej disciplín
výnimočným spôsobom.

V konaní nebolo preukázané také závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, pre ktoré
je možné v súlade so Zákonníkom práce skončiť pracovný pomer okamžite, ako príklad takéhoto

závažného porušenia pracovnej disciplíny je úmyselné konanie spojené so škodami väčšieho
rozsahu, alkoholizmus, reťazové absencie a pod., ktoré sú spojené s porušením základných povinností
zamestnanca v zmysle § 81 Zákonníka práce.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú
zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych povinností, prípadne na spôsobenú škodu. Z výsluchu X.. H. X. jediného nadriadeného

zamestnanca navrhovateľa mal však súd preukázané, že do 11.04.2005 navrhovateľ nemal žiadnu
absenciu, navyše v mesiaci februári a marci 2005 mali dobrú spoluprácu, keď mal navrhovateľ zdravotné
problémy umožnil mu čerpať dovolenku, na základe splnených stanovených kritérií zamestnávateľ
vyplatil X.. F. C. finančnú odmenu v mesiaci januári 2005 . Námietku odporcu, že interný predpis
zamestnávateľa pracovný poriadok, ktorý napokon ani súdu nepreukázal upravoval neospravedlnenú

absenciu zamestnanca v práci ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s poučením, že následkom
môže byť okamžité skončenie pracovného pomeru súd považoval za irelevantné, nakoľko aj odvolací
súd jednoznačne v svojom rozhodnutí uviedol, že súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej
disciplíny nie je viazaným tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca v pracovnom
poriadku alebo v inom vnútornom predpise.

Súd dospel k záveru, že zamestnávateľ nepreukázal závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom, ani sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by dosahovali
intenzitu menej závažného porušenia pracovných povinností, medzi ktorými by bola primeraná časová
súvislosť. Odporca nezvolil vhodný prostriedok postihu porušenia pracovnej disciplíny, pretože u

navrhovateľa nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny v dôsledku ktorého by bolo možné
okamžite s ním zrušiť pracovný pomer, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným
spôsobom skončenia pracovného pomeru.

Ak v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd zistí, že návrh je v tejto časti

dôvodný, patrí navrhovateľovi, ktorý sa úspešne domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru náhrada mzdy, s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Vo všeobecnosti má určovacia žaloba preventívny charakter a má miesto tam, kde s jej pomocou je

možné eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a kedy k zodpovedajúcej
náprave nie je možné dospieť inak.

V danom prípade súd rozhodol o neplatnosti úkonu smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru
medzi účastníkmi čo má za následok, že takýto právny úkon nemá od počiatku žiadne právne účinky.

Na jeho základe pracovný pomer medzi účastníkmi sa neskončil a odporca je povinný navrhovateľovi v
zmysle zákonníka práce bez ohľadu na okamžité skončenie pracovného pomeru aj naďalej prideľovať
druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.

Prihliadajúc na okolnosti uvedeného prípadu mal súd za to, že v priebehu konania neboli zistené

okolnosti smerujúce k jeho prípadnej úvahe o tom, že od odporcu v postavení zamestnávateľa nemožno
spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával. Zamestnávateľ mal vedomosť dňa
28.04.2005 keď doručoval navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, že navrhovateľ
je chorý, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú svedeckou výpoveďou C. D., zamestnanec oznámilzamestnávateľovi písomným podaním zo dňa 03.05.2005 doručený zamestnávateľovi dňa 06.05.2005
nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a navrhovateľ trval na tom, aby ho odporca
naďalej zamestnával.

Základným predpokladom uplatnenia práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnanec môže oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ
zamestnával kedykoľvek, najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým sa končí konanie o určenie

neplatného skončenia pracovného pomeru. Samotné oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že
trvá, aby ho ďalej zamestnával, je jednostranným právnym úkonom, pri ktorom sa nevyžaduje písomná
forma, môže sa uskutočniť konaním alebo opomenutím.

Náhrada mzdy, ktorá zamestnancovi patrí pri neplatnom skončení pracovného pomeru, je teda
vyvolaná tým že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať

zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, i napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnávateľ sa môže vyhnúť povinnosti poskytnúť zamestnancovi
náhradu mzdy jedine spôsobom, že bude zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy až
do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru.

Zamestnanec oznámil zamestnávateľovi v písomnom podaní zo dňa 03.05.2005 nesúhlas s okamžitým
skončením pracovného pomeru, ktorý bol doručený zamestnávateľovi 06.05.2005, ktorú skutočnosť
potvrdil odporca v podaní z 19.05.2010.

Zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom aby ho naďalej zamestnával aj v podaní zo

dňa 27.05.2005, ktoré bolo zaslané zamestnávateľovi prostredníctvom pošty doporučenou zásielkou
dňa 27.05.2005 o čom navrhovateľ predložil podací lístok o doručení písomnosti.

Oznámenie zamestnanca voči zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní je nahradené aj
podaním žaloby na súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu

mzdy, ktorý bol doručený súdu dňa 06.06.2005, voči zamestnávateľovi je záväzné až doručením návrhu.

Za dátum v ktorom navrhovateľ oznámil odporcovi, že si uplatňuje náhradu mzdy súd považoval deň
14.09.2005, kedy bol cestou súdu doručený návrh odporcovi, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi
sporná.

Odporcaneumožnilnavrhovateľovipokračovaťvprácipodľadruhuprácevdohodnutejpracovnejzmluve
a medzi účastníkmi nedošlo ani k platnému skončeniu pracovnému pomeru, navrhovateľ si uplatnil
právo na náhradu mzdy za obdobie od 08.08.2005 do 30.09.2007, s uvedením priemerného mesačného
zárobku 4.134,59 Eur teda v celkovej výške 106.217,45 Eur.

K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi
prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca prísť len vtedy, ak je schopný vykonávať prácu
podľa pracovnej zmluvy. Ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku
dočasnej pracovnej neschopnosti neprináleží mu náhrada mzdy.

Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy patrí
náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, môže byť na žiadosť zamestnávateľa primerane znížená alebo vôbec
nepriznaná.

Zamestnávateľ žiadal nepriznať náhradu mzdy navrhovateľovi, nakoľko po skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti dňa 08.08.2005 až do 30.09.2007 navrhovateľ nevykonával žiadnu prácu, nebol
evidovaný na príslušnom úrade práce o sprostredkovanie zamestnania.

Žiadosť zamestnávateľa o nepriznanie náhrady mzdy predstavuje z procesného hľadiska obranu
proti návrhu, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy, ktorá involuje tiež žiadosť o
primerané zníženie náhrady mzdy. Ku zníženiu poprípade nepriznaniu náhrady mzdy súd pristúpil pozhodnotení okolností, či sa zamestnanec zapojil do práce u iného zamestnávateľa alebo z akých
dôvodov sa do práce u iného zamestnávateľa nezapojil.

Pri posudzovaní žiadosti nie je významné či sa zamestnanec o zamestnanie zaujímal ale to, či
sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v
zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby bol ďalej zamestnávaný. V období od 08.08.2005 do 30.09.2007 navrhovateľ zamestnaný nebol, v

tom čase nepracoval ani na dohodu a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba a nebol evidovaný na
príslušnomúradepráceakouchádzačozamestnanie.Súdprihliadolnatúskutočnosť,ženavrhovateľsa
zaujímal o možnosť zamestnania na ekonomickom odbore v spoločnosti ANKO spol. s.r.o., Bratislava,
v spoločnosti FIZAKO spol. s.r.o., Bratislava, kedy sa zúčastnil pohovoru na obsadenie miesta vedúceho
odborného referenta na ekonomickom úseku spoločnosti s uvedením, že na toto miesto však spĺňal
kvalifikačné predpoklady iný záujemca.

Navrhovateľ sa nemohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa ako manažér, teda za podmienok v
zásade rovnocenných ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby si zamestnávateľ splnil
svoju povinnosť prideľovať mu túto prácu. Navrhovateľ však neuviedol iné vážne dôvody pre ktoré sa do
práce nezapojil, prípadne prečo tak neurobil, nebol ani evidovaný na úrade práce o sprostredkovanie

zamestnania pričom krátenie, resp. nepriznanie náhrady mzdy prichádza do úvahy, ak vlastnou vinou
zanedbal možnosť zarobiť si (zamestnať sa) a tak aspoň sčasti nahradiť ušlý príjem, aby neutrpel ujmu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd navrhovateľovi náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru uplatňovanú za obdobie 25 mesiacov a 15 pracovných dní znížil a priznal

navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za dvanásť mesiacov celkom vo
výške 32.257,92 Eur /2.688,16 eur x 12 mesiacov =32.257,92 Eur/. Náhradu mzdy pri neplatnom
skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nepresahujúcu deväť mesiacov nemôže súd
znížiť ani nepriznať.

Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného mesačného zárobku navrhovateľa bol mesiac január,
február, marec 2005. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku navrhovateľa súd postupoval
nasledovne:

mesiac: hrubá mzda: odpracované hodiny:

január 2005 66.667,- Sk 160
február 2005 56.000,- Sk 128
marec 2005 63.913,- Sk 168
_____________________________
221.580,- Sk 456

V mesiaci januári 2005 mal navrhovateľ vyplatenú odmenu, vo výške 140.000,- Sk z titulu ročných
prémií, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú svedeckou výpoveďou X.. H. X.. Súd na účely zisťovania
priemerného zárobku určil jej pomernú časť pripadajúcu na kalendárny štvrťrok vo výške 35.000,- Sk
(140.000,- Sk : 4 = 35.000,- Sk) v zmysle § 134 ods. 7 Zákonníka práce.

Za uvedené obdobie mal navrhovateľ zúčtovanú mzdu spolu 221.580,- Sk odpracované hodiny spolu
456 hodín priemerný hodinový zárobok potom predstavuje 221.580,- Sk : 456 hod. = 485,92 Sk
(15,23 Eur) priemerný mesačný zárobok bol zistený z priemerného hodinového zárobku 485,92 Sk
vynásobený priemerným počtom hodín pripadajúcim v roku 2005 na jeden mesiac (2.000 : 12 = 166,66)

pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase zamestnanca t.j. 485,92 Sk x 166,66 = 80.983,427 Sk
brutto/ 1 mesiac (2.688,16 eur). Súd sa preto nestotožnil v uvedením priemerného mesačného zárobku
navrhovateľom vo výške 4.134,59 eur.

Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zák. práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú zamestnanec

nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, ku ktorej sa
zaviazal podľa pracovnej zmluvy, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie
voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru sozamestnancom. Náhrada mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemá ani reparačnú
funkciu.

Súd mal za to, že s poukazom na cit. zák. ustanovenia § 79 ods. 2 Zák. práce, keď odporca žiadal
prihliadnuť na toto ustanovenie a navrhovateľovi nepriznať náhradu mzdy, je zníženie náhrady
mzdy navrhovateľovi primerané a ide o dostatočnú satisfakciu navrhovateľovi voči odporcovi pri
uplatňovanom nároku na náhradu mzdy.

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151
ods. 3 O.s.p.).

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.034,50 Eur súd rozhodol podľa § 2 ods. 2
Zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, nakoľko navrhovateľ bol v konaní
oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona.

Súdny poplatok bol vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného

zákona, za určovací návrh 99,50 Eur, podľa položky 1 písm. b/citovaného zákona a 6 % z priznanej
náhrady mzdy 1.935,- Eur podľa položky 1 písm. a /citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd

v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.