Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/236/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116228334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: X/ M. I., G.. XX.X.XXXX, bytom v
Košiciach, O. X, zastúpená JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom v Košiciach, F. XX, X/ O.
C., G.. XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, O. X, proti žalovanému: Ú. K. V., C. - Ť., A. A. Z. C.Š., K. XX,
zastúpenému JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o zrušenie výpovede
z nájmu, o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.marca 2019
sp.zn. 35C/173/2016

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21.marca 2019 č.k. 35C/173/2016-296

vo výroku II., ktorým zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade a vo výroku III. o trovách konania v časti
priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade.

Žalovaný má proti žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 21.3.2019 č.k.
35C/173/2016-296 konanie o žalobe žalobcu v 2. rade zastavil (I.), žalobu žalobkyne v 1. rade zamietol
(II.) a žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej
konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po

právoplatnosti tohto rozsudku (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu č.
XX na X. poschodí O. X Z. C.T., ktorá bola daná žalobkyni v 1. rade žalovaným listom zo dňa 24.10.2016.
Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že predmetná výpoveď z nájmu zo dňa 24.10.2016
z pohľadu formálnych náležitostí je platným právnym úkonom. Žalovaný riadne v súlade so zákonom vo
výpovedi uviedol skutkové okolnosti, pre ktoré dáva žalobkyni v 1. rade výpoveď podrobným uvedením,

v čom presne vidí konanie žalobkyne v 1.rade ako nájomkyne, resp. členov jej domácnosti, ktorým
oni hrubo porušujú alebo sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov
bytov, ohrozujú bezpečnosť alebo porušujú dobré mravy v dome, kedy žalovaný jasne a bez pochýb
definoval, že sa tak deje najmä nedôstojným správaním, chovaním agresívnych psov, znečisťovaním
spoločných priestorov výkalmi, chovaním holubov na balkóne a znečisťovaním spoločných priestorov
holubím trusom. Okrem toho zdôraznil, že tzv. nedôstojné správanie nebolo jediným dôvodom, pre ktorý
dostala žalobkyňa v 1.rade výpoveď z nájmu, ale iba jedným z mnohých ďalších citovaných a uvedených

dôvodov.

3. V ďalšom súd zameral dokazovanie na skutočnosť, či dôvody výpovede boli v čase dania výpovede
naozaj dané, t.j. existovali. V tejto súvislosti uviedol základnú skutkovú okolnosť, ktorá medzi stranamisporu nebola sporná a to, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a že žalobkyňa v 1.rade je
nájomkyňoubytu,resp.členomdružstva.Zároveňnebolosporné,žepredmetnýbytužíva,obývažalobca
v 2.rade. Spornou skutočnosťou bolo to, či v byte bývajú obaja žalobcovia v 1. a 2.rade ako druh alebo

družka alebo ho v podstate obýva iba žalobca v 2.rade ako podnájomník, čo bolo ďalším dôvodom na
danievýpovedeznájmužalobkyniv1.radevzmysle§711ods.1písm.d/OZ.Povšeobecnomozrejmení
spolužitia muža (druha) a ženy (družky) súd mal za to, že z výpovedí samotných žalobcov, z výpovedí
svedkov a listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti dospel k
záveru, že žalobcom v 1. a 2.rade nemožno priznať postavenie druha a družky, nakoľko títo spoločne

nežijú, spoločne sa nestarajú o uspokojovanie spoločných potrieb a výdavkov, spoločne neuhrádzajú
spoločné náklady a nestarajú sa spoločne o žiadne deti.

4. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že vzhľadom na nepreukázanie odplatného užívania bytu
žalobcom v 2.rade, vzťah medzi žalobkyňou v 1.rade a žalobcom v 2.rade možno subsumovať pod
zmluvu o výpožičke v zmysle § 659 OZ, resp. zmluvu o bezodplatnom prenechaní bytu v zmysle § 50

OZ. Nakoľko však právny poriadok nepozná sankciu vo forme výpovede z nájmu za prenechanie bytu v
rámci výpožičky, resp. zmluvy o bezodplatnom prenechaní bytu do užívania bez súhlasu prenajímateľa,
ale iba prenechanie bytu do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, uvedená skutková situácia mohla byť
subsumovaná iba pod obsahovo najbližšie ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ.

5. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli naplnené dôvody dania výpovede z nájmu
tak podľa § 711 ods. 1 písm. c/, ako aj písm. d/ OZ. Je zrejmé, že žalobca v 2.rade bol osobou užívajúcou
byt nájomníčky - žalobkyne v 1. rade bez súhlasu prenajímateľa. Ak sa žalobkyňa v 1. rade v konaní
bránila, že žalovaný určite mal vedomosť o tom, že žalobca v 2.rade užíva daný byt, nakoľko riešil
rôzne záležitosti ohľadom úhrad za byt so žalovaným, k tomu súd uviedol, že ust. § 711 ods. 1 písm.

d/ OZ používa pojem bez súhlasu prenajímateľa, nie pojem bez vedomostí prenajímateľa. Vzhľadom
na to je irelevantné, či žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v 2.rade vybavuje záležitosti okolo
platieb za žalovanú v 1.rade, ak žalobkyňa v 1.rade ďalšiu osobu užívajúcu byt formálne a oficiálne
žalovanému neoznámila a nepožiadala o udelenie súhlasu. Naviac považoval za nutné poznamenať,
že podľa zákonnej úpravy sa vyžaduje písomný súhlas prenajímateľa. Za uvedené nemožno považovať

ani odpoveď kontrolnej komisie z 5.4.2015, nakoľko výslovný súhlas tam uvedený nebol.

6. V súvislosti so žalobkyňou v 1.rade vznesenou námietkou premlčania proti daniu výpovede zo strany
žalovaného z dôvodu, že v danom byte býva podnájomník pán Kamenský už od roku 2012, o čom ÚBD
vedelo a ako dôkaz pre výpoveď z nájmu to použil až v roku 2016, mal súd za to, že premlčanie práva dať

výpoveď z nájmu nie je explicitne nikde v zákone vyjadrené a právo žalovaného dať výpoveď z nájmu
v žiadnom prípade nemá povahu majetkového práva v zmysle § 100 ods. 2 OZ, preto ani nemožno
uvažovať o jeho premlčaní.

7. Súd v ďalšom považoval za neudržateľnú argumentáciu žalobkyne v 1.rade, podľa ktorej vzhľadom

na časové hľadisko dania výpovede z nájmu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, je takéto konanie
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi aj s prihliadnutím na to, že žalobkyňa má daný byt v užívaní od
r. 1990. Súd mal za to, ak by mala platiť argumentácia žalobkyne, potom akýkoľvek prenajímateľ už len
vzhľadom na časové hľadisko užívania bytu nájomcom by bol vylúčený použiť ustanovenia o výpovedi
nájmu, čo je v rozpore s akoukoľvek logikou a spravodlivosťou. Preto súd na tento namietaný dôvod

neprihliadol a neposkytol mu právnu ochranu.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd jasne za preukázané, že žalobca v 2.rade sa nespráva primerane a
dôstojne,akobysaslušnýčlovekmal,očomsvedčiačestnéprehláseniasvedkovžalovanéhootom,ako
žalobca v 2.rade je slovne útočný, agresívny, nedá sa s ním rozumne rozprávať, na slušné upozornenia

reaguje nevraživo, povreskuje po susedoch, nakoniec aj neupratuje a neudržuje byt a okolité spoločné
priestory v čistote, nakoľko v byte aj na balkóne bol neporiadok, zápach, špina, smrad, čo vyvolávalo
strach ostatných nájomcov a vlastníkov bytu zo vzniku a šírenia nákazy ploštíc, švábov a pod. Ďalej v
konaní nebolo sporné, že v čase dania výpovede z nájmu v roku 2016 sa v danom byte nachádzali dva
psy, pričom minimálne pes - rotvajler čiernej farby menom Dragon bol agresívny, nakoľko mu bola aj

MÚČ pridelená známka s označením nebezpečný pes a zároveň je nepochybné, že pes bol agresívny,
nakoľko napadol niekoľko ľudí, resp. iných psov, pričom dané chovanie psa nemožno označiť len ako
hru, pokiaľ táto skončila chirurgickým ošetrením dotknutých osôb. V tejto súvislosti súd poukázal na
mnohé trestné oznámenia osôb, rozhodnutia príslušných úradov, komentáre a príspevky na sociálnychsieťach, články médií, ktoré jednoznačne potvrdili, že pes žalobcu v 2. rade Dragon bol agresívny, čo
napokon vyústilo do veľmi zriedkavého spôsobu riešenia problému, a to prepadnutím psa štátu jeho
zexekuovaním.

9. Ďalej súd uviedol, že tiež preukázaný bol dôvod dania výpovede z nájmu, a to znečisťovanie
spoločných priestorov výkalmi a holubím trusom na balkóne, či v spoločných priestoroch, či už
fotodokumentáciou, resp. samotnou výpoveďou žalobkyne v 1.rade, ktorá potvrdila, že holubí trus
na balkóne bol, pretože ona tam nechodila, neupratovala, od úmrtia jej manžela pred 3 rokmi pred

výpoveďou, čo logicky muselo znamenať, že na balkóne bola hrubá vrstva neporiadku, špiny, holubieho
trusu, z toho určite aj zápachu. Už len neupratovaním balkóna po dobu niekoľkých rokov žalobkyňa v
1. rade sama vytvorila podmienky na to, že holuby extrémne znečistili balkón, zalietavali tam, čo až
dosahovalo rozmery chovu holubov.

10. Zo všetkých uvedených dôvodov v súlade s citovanou právnou úpravou preto súd žalobu žalobkyne

v 1. rade ako nedôvodnú zamietol. Súčasne vzhľadom na späťvzatie žalobcu v 2. rade, konanie o jeho
žalobe zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP.

11.Výrokonáhradetrovkonaniaodôvodnilpodľaust.§255ods.1CSPstým,žepriznalplneúspešnému
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. a 2. rade.

12. Proti predmetnému rozsudku, a to proti výrokom II. a III. v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňav1.radezdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.d/,e/,f/ah/CSPanavrhlazmeniťnapadnuté
rozhodnutie tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania pred
súdom prvého stupňa i trovy odvolacieho konania. Odvolateľka mala za to, že súd vec nesprávne právne

posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ žalobcu
v 2. rade považoval za podnájomníka, resp. ho považoval za osobu, ktorá bez súhlasu prenajímateľa
v danom byte býva, čo má zakladať dôvod na výpoveď z nájmu bytu. K posúdeniu vzťahu žalobkyne
v 1. rade a žalobcu v 2. rade uviedla, že vzťah druha a družky je intímnym vzťahom, pričom každý
vzťah má svoje individuality. Žalobkyňa v 1. rade do bytu chodila upratovať, či nosila navarené jedlo

žalobcovi a ako sama v konaní uvádzala, striedavo žije u matky, o ktorú sa musí starať v predmetnom
byte. Uvedené nebolo vyvrátené a žiaden dôkaz nenaznačuje opak. Pokiaľ ide o otázku, či žalobca v
2. rade sa podieľal na platbách za byt, je logické, že žalobkyňa v 1. rade, ktorá je v lepšej finančnej
situácii, hradí náklady spojené s domácnosťou a je nelogické, aby žalobca v 2. rade, ktorý nemá takmer
žiaden príjem, tieto náklady hradil. Súhrnne vyššie uvedené skutočnosti preukazujú to, že žalobcovia sú

v družobnom vzťahu, a teda žalobca v 2. rade má právo v predmetnom byte bývať. Okrem toho je nutné
poukázať na svedecké výpovede: svedkyňa B. uviedla, že videla žalobcov sa spoločne prechádzať, keď
mali ísť spoločne z lesa a pani Z. potvrdila, že žalobkyňu v 1. rade občas stretla v bráne, pričom aj
práve to svedčí o tom, že žalobcovia sú druh a družka a nie sú vo vzťahu podnájomnom, či vo vzťahu
založenom na základe zmluvy o výpožičke. Pokiaľ žalobcovia mali uviesť, že žalobca v 2. rade je na

časovoneohraničenejnávšteve,zuvedenéhonemožnovyvodzovať,ženiesúdruhadružka.Žalobcovia
nie sú právne znalí a svojimi slovami len vyjadrili skutočnosť, že medzi nimi nie je žiaden nájomný vzťah.
Tak ako bolo v konaní spomenuté, žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva od roku 2012, pričom za
žalobkyňu v 1. rade riešil viaceré záležitosti týkajúce sa bytového družstva, teda žalovaný mal vedomosť,
že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva, čo nebolo spornou skutočnosťou. Preto skutočnosť,

že žalobkyňa v 1. rade oficiálne neoznámila, že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva, nie je
dostatočným dôvodom na to, aby sankciou za takéto porušenie povinnosti bola výpoveď z nájmu bytu.
Výpoveď z nájmu bytu je krajné riešenie, pre ktoré musia existovať dostatočné relevantné dôvody a nie
iba sympatie, či nesympatie voči konkrétnemu nájomcovi. Pokiaľ ide o to, že žalobca v 2. rade by sa mal
správaťnedôstojne,uvedenénebolopreukázané.AkovyplynulozpredloženéhorozhodnutiaOkresného

úradu Košice, žalobca v 2. rade nebol uznaný vinným z priestupku, ktorý sa mu kládol za vinu, pričom
predložil viaceré čestné prehlásenie, ktorým preukázal to, že viacerí obyvatelia uviedli, že žalobca v 2.
rade je slušný a nespráva sa nedôstojne. Opätovne poukázala na to, že v zmysle odpovede na sťažnosť
zo dňa 4.5.2015 sa situácia mala stabilizovať a u žalobcu v 2. rade nemá dochádzať k porušovaniu
domového poriadku a Stanov. Taktiež poukázala na výsluch pani B., ktorá uviedla, že žalobca v 2.

rade jej mal vyjsť v ústrety tým, že vychádzal inou bránou ako ona v prípade, ak vychádzajú z brány,
pričom uviedla, že uvedené rešpektoval. Tiež uviedla, že nezaznamenala žiaden konflikt medzi ním a
ostatnými susedmi. Rovnako pani Z. uviedla, že so žalobcom v 2. rade nemá osobne žiaden problém.
Teda väčšina dôkazov svedčila v prospech toho, že žalobca v 2. rade nebol agresívny a útočný, súd všaknepochopiteľne uprednostnil argumenty žalovaného, ktoré neboli dostatočne preukázané. Pokiaľ súd
uvádza, že žalobca v 2. rade mal mať útočný, agresívny tón v písomnostiach adresovaných žalovanému,
či v súdnom konaní, ide o posúdenie spôsobu prednesenia prejavu a skutočnosť, že inej osobe takýto

prejav nemusí byť sympatický, nie je dôvodom na výpoveď z nájmu bytu. V konaní nebolo preukázané,
že by správanie žalobcu v 2. rade systematicky nejako ovplyvňovalo život obyvateľov daného bytového
domu. Vo vzťahu k psom poukázala na to, že v konaní boli predložené fotografie zachytávajúce, že
predmetný pes sa hrá s deťmi, a teda je priateľský. Bolo poukázané na výsluch pani B., ktorá uviedla,
že nikdy nevidela žiadne znečistenie, ktoré by mali psy žalobcu v 2. rade spôsobiť. Pani Z. však uviedla,

že vie o tom, že pri výťahu mali byť výkaly, resp. moč od psov, avšak vtedy, keď boli malé, pričom ona
tiež takéto znečistenie osobne nikdy nevidela. Tiež bolo poukázané na to, že v súčasnosti sa už žiaden
pes v byte nenachádza. Pokiaľ malo dôjsť k napadnutiu niektorých ľudí uvedeným psom, uvedené sa
malo udiať až v rokoch 2017 a 2018. Uvedený dôvod preto nemôže byť dôvodom k daniu výpovede
z nájmu. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že dôvod výpovede z nájmu týkajúci
sa chovu agresívnych psov je daný. Vo vzťahu k holubiemu trusu poukázala na výpoveď žalobkyne

v 1. rade, ktorá mala trus očistiť hneď po tom, ako bola na neho upozornená. Tiež z jej výpovede
vyplynulo, že na balkóne umiestnila bundy, aby zabránila príletu holubov. Pokiaľ by žalobkyňa v 1. rade
bola upozornená na to, aby balkón bol očistený, tak by to urobila. V závere opätovne poukázala na
to, že žalovanému navrhla mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by sa žalobca v 2. rade odsťahoval
z predmetného bytu, avšak uvedené nebolo zo strany žalovaného akceptované. Žalovaný nevyvinul

dostatočnúsnahu,abynapravilnedostatky,ktoréuvádzavovýpovedi,alepristúpilpriamoknej.Výpoveď
má byť pritom poslednou možnosťou, ako vyriešiť nezhody medzi susedmi a nesmie byť nástrojom,
ktorým by zneužili susedia proti iným susedom svoje práva kvôli vlastným antipatiám. Žalovaný osobitne
písomne žalobkyňu nevyzval na odstránenie uvedených nedostatkov, ale rovno pristúpil k výpovedi
napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade mala snahu napraviť nedostatky, ktoré sa jej vytýkali. V súčasnosti

sa predmetné psy v byte nenachádzajú, holubí trus je vyčistený, a preto nie je dôvod trvať na tom, že
výpoveď je platná. Súd prvého stupňa preto mal poskytnúť ochranu žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v
2. rade, ktorý v súčasnosti ani nemá iné možnosti bývania, než v predmetnom byte, V tejto súvislosti
považuje žalobkyňa v 1.rade výpoveď za rozpornú s dobrými mravmi.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal pritom
na odôvodnenie rozsudku, ktoré je náležité a výstižné so záverom, že oba výpovedné dôvody boli
v čase dania výpovede dané a v konaní boli zákonným spôsobom preukázané listinnými dôkazmi,
svedeckými výpoveďami, ale aj priamo žalobkyňou v 1. rade potvrdené. Mal za to, že žalobkyňa v
1. rade v odvolaní opätovne poukázala na svoje v konaní už prezentované vyjadrenia a tvrdenia, s

ktorými sa dostatočným spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku bez toho,
aby tvrdila zjavnú nezákonnosť rozsudku poukazom na rozpor napadnutého rozsudku so zákonnou
úpravou, nesprávne vyhodnotený dôkaz súdom prvej inštancie s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov, či iný rozpor napadnutého rozsudku so zákonom. Žalobkyňa v 1. rade sa opätovne snaží
nepriamymi dôkazmi presvedčiť odvolací súd, že je s podnájomníkom bytu vo vzťahu druh a družka,

avšak svoje tvrdenie opätovne predkladá v pozícii všeobecných hodnotiacich vyjadrení. Trval na to, že
žalobkyňa v 1. rade nikdy nenahlásila podnájomníka ako ďalšiu osobu bývajúcu v jej byte pre potreby
správneho stanovenia normy pre spotrebu studenej vody a teplej úžitkovej vody. V závere vyjadril názor,
že v odvolaní uvedené, že podnájomca nemá inú možnosť bývania, je v predmetnom konaní právne
irelevantným.

14. Odvolateľka a žalovaný vo svojich nasledujúcich podaniach zopakovali svoje argumentácie a zotrvali
na už uvedených vyjadreniach.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je v zamietavom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania v časti priznaných
trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.17. Výrok I. o zastavení konania o žalobe žalobcu v 2. rade a výrok III. o trovách konania v časti
priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade neboli predmetom odvolacieho
prieskumu, preto tieto výroky vo vymedzenom rozsahu nadobudli právoplatnosť.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.septembra 2020 o 09.50
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

19. Žalobkyňav 1. rade v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/
a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo myť vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ ,c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

22.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP(súdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností)jepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonať

všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
ani žiadne porušenie procesných práv a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

28. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu a tieto odvolacie
námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a privodiť jeho
zmenu.

29. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalovaný
žalobkyni v 1. rade z výpovedných dôvodov podľa ust. § 711 ods. 1 písm. c/ OZ a podľa ust. § 711 ods.
1 písm. d/ OZ.

30. Súd prvej inštancie sa správne ako prvým zaoberal otázkou (ne)platnosti predmetnej výpovede

s následným správnym záverom, že predmetná výpoveď je z hľadiska formálnych náležitostí platná.
Odvolací súd iba poznamenáva, že táto otázka nebola predmetom odvolania.

31. Pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti predmetnej výpovede z pohľadu naplnenia jej výpovedných
dôvodov, odvolací súd uvádza nasledovné.

32. Samostatnou skutkovou okolnosťou pre výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ
je prenechanie bytu alebo jeho časti do podnájmu inej osobe bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Výpovedný dôvod vychádza z toho, že podľa § 711 ods. 1 OZ nájomca potrebuje na prenechanie bytu
alebo jeho časti písomný súhlas prenajímateľa. Prenechanie bytu (jeho časti) do podnájmu bez takéhoto

súhlasu zákon považuje za hrubé porušenie povinnosti, ktorá nájomcovi vyplýva z nájmu bytu. Zákon
tento výpovedný dôvod nepodmieňuje dĺžkou času, po ktorý bol byt poskytnutý do podnájmu inej osobe,
ani tým, či ide o odplatný alebo bezodplatný podnájom.

33.Podľaustálenejrozhodovacejčinnostisúdovzadôvodyprevypovedanienájmubytupodľa§711ods.

1 písm. d/ Občianskeho zákonníka nemožno spravidla považovať prípady, kedy nájomca bez súhlasu
prenajímateľa prijme do bytu ďalšiu osobu za účelom krátkodobej návštevy alebo za účelom spolužitia
s ňou v spoločnej domácnosti (Rc 7/1994).
34. V prejednávanej veci nejde o žiaden z uvedených prípadov.

35. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa v 1. rade odôvodnila neplatnosť výpovede, pokiaľ ide o
výpovedný dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, skutkovou okolnosťou, podľa ktorej medzi ňou
a žalobcom v 2. rade išlo o vzťah druha a družky.

36. Napriek tomu, že tvrdený družobný vzťah medzi žalobcami je prípadom spolužitia v spoločnej

domácnosti,kedybypredmetnávýpoveďztohovýpovednéhodôvodunebolaplatná,odvolacísúdmáza
to, že závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že medzi ňou a žalobcom
v 2. rade bol založený vzťah druha a družky, sú správne.37. Súčasťou odvolania je tiež spochybnenie záverov súdu prvej inštancie pri posúdení toho, či v čase
dania výpovede medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade existoval vzťah druha a družky. V
tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu o tom, že žalobkyňa

vyjadrila tvrdený družobný vzťah medzi ňou a žalobcom v 2. rade iba všeobecným spôsobom.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa ani v podanom odvolaní neobjasnila povahu vzťahu medzi
ňou a žalobcom v 2. rade takým konkrétnym spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom,
že v čase dania výpovede vzťah medzi ňou a žalobcom v 2. rade predstavoval práve vzťah druha a

družky. Žalobkyňa popísala tvrdený družobný vzťah tak, že do bytu chodila upratovať, nosila navarené
jedlo žalobcovi, žila striedavo v predmetnom byte a v byte svojej matky, o ktorú sa musí starať. Uvedené
ale ešte nie je naplnením družobného vzťahu. Žalobkyňa sa nezmienila žiadnym spôsobom o tom, že
by spolu so žalobcom v 2. rade viedli spoločnú domácnosť v predmetnom byte, spoločne sa starali
o uspokojovanie spoločných potrieb a výdavkov, intímne sa stýkali a podobne, tak aby to napĺňalo
charakteristiku spolužitia muža a ženy v podobe družobného vzťahu, obdobne, ako je to v prípade

manželského zväzku.

39. Tvrdenie o existencii družobného vzťahu nebolo možné vyvodiť ani zo samotnej výpovede oboch
žalobcov, pretože aj keď sa obaja žalobcovia vo výpovediach v konaní pred súdom prvej inštancie zhodli
na tom, že žalobca potom, čo prišiel o vlastné bývanie, nasťahoval sa ku žalobkyni v roku 2012 (odkedy

v predmetnom byte žije), sám žalobca sa vyjadril, že je u žalobkyni na návšteve a bude tomu asi 6 rokov
s tým, že zákon neuvádza, ako návšteva môže dlho trvať.

40. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ sa žalobkyňa v odvolaní ďalej
bránila tým, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva.

41. Odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ je splnený vtedy, pokiaľ
prenajímateľ nedal písomný súhlas a nie je naplnený za podmienky, že by nájomca bol povinný oznámiť
prenajímateľovi, že iná osoba v predmetnom byte býva.

42. Preto uvedená okolnosť vedomosti prenajímateľa o tom, že žalobca v 2. rade v predmetnom
byte býva, hoci v konaní nebola spornou skutočnosťou, nie je relevantnou vo vzťahu k nenaplneniu
výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka.

43. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka, pokiaľ ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 711 ods.

1 písm. c/ OZ, konkrétne, pokiaľ ide o skutkové zistenie znečisťovania spoločných priestorov výkalmi a
holubím trusom na balkóne, či spoločných priestoroch.

44. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že tento skutkový stav bol preukázaný, či už
fotodokumentáciou, resp. samotnou výpoveďou žalobkyne v 1. rade, ktorá potvrdila, že holubí trus na

balkóne bol, pretože ona tam nechodila a neupratovala od úmrtia jej manžela z pred troch rokov pred
výpoveďou, čo logicky viedlo k záveru, že na balkóne bola hrubá vrstva neporiadku, špiny, holubieho
trusu, z toho tiež zápach, ktorý žalobkyňa však odstránila až po podaní výpovede z nájmu v zimných
mesiacoch.

45. Ako nedôvodné je potrebné považovať tie odvolacie námietky žalobkyne, ktorými opätovne
poukázala na to, že žalovanému navrhla mimosúdnu dohodu, ktorá však nebola zo strany žalovaného
akceptovaná a že žalovaný predtým, než pristúpil k výpovedi, nevyvinul dostatočnú snahu, aby napravil
tie nedostatky, ktoré uvádza vo výpovedi, a že žalovaný osobitne písomne žalobkyňu nevyzval na
odstránenieuvedenýchnedostatkov.Akosprávneuviedolsúdprvejinštancie,odôvodnenosťvýpovedez

nájmu nie je podmienené predchádzajúcou výzvou zo strany prenajímateľa na odstránenie namietaných
nedostatkov a súčasne správne poukázal na to, že základnou povinnosťou každého nájomcu je v zmysle
§ 689 a § 690 OZ riadne užívať byt a povinnosť nájomcu pri výkone svojich práv dbať o to, aby sa v
dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce nájomcom výkon ich práv.

46. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil naplnenie výpovedného dôvodu
podľa ust. § 711 ods. 1 písm. c) OZ, ktorý mal spočívať o.i. v nedôstojnom správaní žalobcu v 2. rade.47. Odvolací súd zastáva názor, že hrubé porušenie povinností, tak ako vyplýva z dikcie zákona ust. §
711 ods. 1 písm. c) OZ, sa musí týkať buď samotného nájomcu alebo člena (členov) domácnosti, pričom
za takéhoto člena domácnosti nemožno považovať žalobcu v 2. rade).

48. Uvedené nesprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie však nemení nič na správnom závere
súdu o tom, že žaloba nebola dôvodná, keďže súd správne posúdil výpoveď z nájmu bytu ako platný
právny úkon, pokiaľ ide o naplnenie výpovedného dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) a písm. c)
OZ v časti už spomínaného hrubého porušenia povinností na strane žalobkyne v 1. rade.

49.Napokonnedôvodnájeodvolacianámietka,podľaktorejvýpoveďjepotrebnépovažovaťzarozpornú
s dobrými mravmi.

50. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenský,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi

medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

51. Odvolateľka má za to, že pokiaľ v súčasnosti sa predmetné psy v byte nenachádzajú a tiež holubí

trus je vyčistený, nie je dôvod trvať na tom, že výpoveď je neplatná. Tiež má za to, že súd prvého stupňa
preto mal poskytnúť ochranu žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, ktorý v súčasnosti ani nemá iné
možnosti bývania než v predmetnom byte. V tejto súvislosti považuje výpoveď za rozpornú s dobrými
mravmi.

52. Odvolací súd pripomína, že platnosť výpovedných dôvodov sa neposudzuje ku stavu, aký nastal
po daní výpovede, ale ku stavu, aký tu bol najneskôr v čase, kedy bola výpoveď daná. Preto ani
prípadná okolnosť, že aktuálne, teda po podaní výpovede, odpadli výpovedné dôvody, nie je relevantnou
z hľadiska posúdenia platnosti výpovede a súčasne z tohto dôvodu výpoveď nemôže byť v rozpore s
dobrými mravmi.

53. Výpoveď z nájmu bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi ani v prípade, ak osoba, ktorej sa výpoveď
dotkne, nemá inú možnosť bývania; táto otázka môže mať význam v konaní o vypratanie bytu, ohľadne
ktorého bola daná platná výpoveď, čo ale nie je prejednávaný prípad.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom zamietavom
výroku II. ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho výroku
III. v časti priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade ako súvisiaceho výroku.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

56. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).