Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418203202.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: ARIOS EQUITY SE, európska
spoločnosť, Potočná 11, Limbach, IČO: 50 600 559, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Kolníkovou,
Radvanská 1, Bratislava, proti žalovanému: A.. U. K., E.. XX.X.XXXX, P. Ú. XXX, I., zastúpenému
SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 863 980, o vypratanie nehnuteľností a

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV. č.k. 9C/35/2018-147, zo dňa 2.9.2019, v spojení s opravným uznesením č.k.
9C/35/2018-163, zo dňa 18.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil
povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. K., obec
I. - m. č. D. K., okres I. U., a to parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere 107 m2, parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere

780 m2, druh stavby 10, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaca na parcele č. XXXX/
XX a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2018 sa žalobca domáhal uložiť
žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
D. K., obec I. - m. č. D. K., okres I. U., a to parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 107 m2, parcely registra "C" č. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o
výmere 780 m2, druh stavby 10, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaca na parcele
č. XXXX/XX z dôvodu, že žalovaný ich užíva neoprávnene a tým zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
Rozsudkom č.k. 9C/35/2018-99, zo dňa 8.4.2019 súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému
uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať; proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 12.6.2019
odvolanie.

3. Podaním zo dňa 12.8.2019 žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovanému povinnosť vyššie označené nehnuteľnosti vypratať. Návrh odôvodnil tým, že
žalovaný neoprávnene a vedome užíva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, pričom tento protiprávny
stav trvá už 14 mesiacov a žalovaný napriek vydanému rozsudku, ktorý síce nie je právoplatný,
ale z ktorého nepochybne vyplýva preukázaný skutkový stav, pokračuje v odďaľovaní vypratania

nezákonne okupovaných nehnuteľností. Žalovaný podal proti rozsudku opravný prostriedok, z ktorého
obsahu vyplýva, že ide o zjavné zneužitie práva (obštrukčné konanie), pričom si je minimálne ododňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/32/2012, zo dňa 12.5.2015,
vedomý neoprávneného užívania nehnuteľností. Týmito skutkovými okolnosťami a najmä konaním
žalovaného, je žalobca vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej ochrany jeho vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí;
neodkladná úprava pomerov je nevyhnutná.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil,
že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov

alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov
strán. Nárok sám teda nemusí byť preukázaný nepochybne, v dôsledku čoho sa ani nezisťujú všetky
tie skutočnosti, ktoré musí súd zistiť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých
sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané nad
všetku pochybnosť, ale je postačujúce, pokiaľ sú tieto skutočnosti aspoň osvedčené. Miera osvedčenia

sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej; z ustanovenia §
330 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že pri variabilite individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesnú
situáciu, keď sa žalobca bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia,
ktoré bude z hľadiska výroku totožné s rozhodnutím vo veci samej. Takýto návrh môže byť podaný počas

konania vo veci samej, v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku alebo aj o návrh
podaný pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni domáhať takéhoto výroku; kritériom pre
akceptovateľnosť takého rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci.

5. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie

konštatoval splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia s tým, že
povaha prejednávanej veci nevylučuje kombináciu totožných petitov žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo zároveň
potvrdzuje aj naliehavosť potreby zásahu súdu, ktorým by sa uvedený protiprávny stav mohol
trvalo usporiadať aj prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neoprávnenosť užívania predmetných

nehnuteľností žalovaným posudzoval na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého individuálne
vyhodnotil všetky okolnosti právne významné pre rozhodnutie v tejto otázke. Pretože v predmetných
nehnuteľnostiach sa žalovaný zdržuje bez právneho dôvodu, je potrebné dočasne upraviť pomery;
užívaním nehnuteľností (stavby a pozemku) za daného stavu dochádza k ďalším škodám na majetku
žalobcu (nepochybne odber médií žalovaným, poškodzovanie majetku svedka M. Š. a nemožnosť ich

užívania ako nájomca, ktorému žalobca predmetné nehnuteľnosti prenajal, ich opotrebovávanie a ďalšie
škody). Obava z hroziacej ujmy je oprávnená a nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné.
Navrhnuté neodkladné opatrenie má pre žalovaného v zásade rovnaké následky ako návrh na vydanie
neodkladného opatrenia na zakázanie nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami.

6. Na uvedenom základe v zmysle Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 2 C.s.p.
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p.
a žalobcovi súd priznal náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

7. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie ukladá obsahovo rovnaké povinnosti ako rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/35/2018-99, zo dňa 8.4.2019 vydaný v tejto veci, čo je neprípustné
a v rozpore s provizórnym charakterom neodkladného opatrenia a to aj v súdnych konaniach upravených
C.s.p. Aj s poukazom na dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku sú závery judikatúry
súdov ohľadom totožnosti petitu neodkladného (predbežného) opatrenia a rozhodnutia vo veci samejaplikovateľné aj po 1.7.2016. Súdna prax už dávnejšie dovodila, že zásadne (spravidla) neodkladné
opatrenie nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej; vecná
zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej neodkladným opatrením

je prípustná len celkom výnimočne (R 14/1998, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2011,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 MCdo 2/20111).

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len "C.s.p."), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

9. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia dospel na rozdiel od súdu prvej
inštancie k záveru, že neodkladná úprava pomerov vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia v

preskúmavanej veci je z povahy veci neprípustná.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných

pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

17. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a

zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa,ajepotrebnétietotvrdeniaspoľahlivoosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

18. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniujeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

19. Odvolací súd zdôrazňuje úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých

okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má

povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvod-ňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

20. Prijatím Civilného sporového poriadku (s účinnosťou 1.7.2016) sa zmenila koncepcia právnej
úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upustila od
koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí

nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zároveň nová právna úprava pripúšťa nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.),
na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení
v zásade vylučovala možnosť výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Účelom
predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní bola totiž provizórna (dočasná) úprava pomerov

účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej; dočasné rozhodnutie
mohlo slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

21. Dovtedajšia ustálená prax najvyšších súdnych autorít a právna teória v medziach normatívnej
úpravy Občianskeho súdneho poriadku aj napriek dočasnosti predbežných opatrení, pripúšťali zhodnosť

navrhovaného výroku rozhodnutia vo veci samej a predbežného opatrenia v súvislosti s úpravou výkonu
rodičovských práv a povinností podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (až na platenie výživného v
nevyhnutnej miere); v ostatných prípadoch sa v zásade zhoda predbežného opatrenia s výrokom
rozhodnutia vo veci samej nepripúšťala, keď bolo napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením
povinnosť strpieť stavbu rodinného domu na pozemku, ktorého vlastníctvo je sporné, pretože nejde o

predbežnú úpravu pomeru účastníkov. Zásadne nebolo prípustné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým
by sa vyvolal stav, ktorý by úplne znemožňoval alebo len s nepomernými ťažkosťami umožňoval obnoviť
pôvodný stav; bolo preto napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením užívateľovi bytu povinnosť ho
vypratať pred tým, ako budú dané všetky predpoklady pre výkon rozhodnutia o vyprataní a to aj za
situácie, že by užívateľ byt obýval iba občas a bytové pomery majiteľa bytu boli tiesnivé (R 88/1953).

22. Neskorší vývoj právnej úpravy umožnil nariadenie predbežného opatrenia so zhodným obsahom
ako v rozhodnutí vo veci samej napr. aj na základe zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach,
zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, zákona č. 444/2002 Z.z.
o dizajnoch, zákona č. 469/2003 Z.z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach

výrobkov; nariadiť predbežné opatrenie však bolo prípustné, iba za predpokladu, že akékoľvek
oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

23. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovanému účelu ustanovenia § 330 ods. 2 C.s.p. vyjadreného
v dôvodovej správne k Civilnému sporovému poriadku, že navrhovaná právna úprava vychádza z

doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu
(žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba
petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu
individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného
dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom

rozhodnutia vo veci samej.

24. Súd teda musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na § 330 ods.2 C.s.p. nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie
neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, s akcentom na vyššie uvedené aplikačné
záverysúdovpôjdespravidlaošpecifickézdržovacienároky,priktorýchvšakmusiabyťsúčasnesplnené

podmienky na riadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p.. Okruh potenciálnych nárokov
z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si
vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto
rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích žalôb, žalôb o splnenie povinnosti a pod..

25. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vôbec nekonkretizuje a teda neosvedčuje v čom má spočívať nevyhnutnosť
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami; žalobca totiž v návrhu iba stručne opakuje
skutkový a právny stav žaloby spočívajúci v užívaní predmetných nehnuteľností žalovaným bez
právneho dôvodu a zvýrazňuje skutočnosť, že žalovaný podaním odvolania proti rozsudku vo veci
samej o vypratanie týchto nehnuteľností sa snaží zjavným zneužitím práva oddialiť ich vypratanie,

čím sa žalobca sa nemôže (už 14 mesiacov) ujať svojho vlastníckeho práva. Z hľadiska okamihu
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čase po vydaní rozsudku ukladajúcom
povinnosť žalovanému predmetné nehnuteľnosti vypratať a zároveň po podaní odvolania žalovaným
proti tomuto rozsudku, je zrejmé, že práve a výlučne tieto okolnosti považoval žalobca za odôvodňujúce
nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami; iba procesný postoj sporovej strany a

využitie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa ukladá povinnosť, však nemôže
odôvodňovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy, pretože by tým bolo odôvodnené nariadenie
neodkladného opatrenia v každej inej rozhodnutej sporovej veci, v ktorej by sa žalovaný bránil
vydanému rozhodnutiu podaním opravného prostriedku a tým bol popretý zmysel opravného konania,
ktoré môže predchádzať právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu.

V tejto súvislosti, ako aj v súvislosti s námietkou žalovaného v odvolaní, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, je z odôvodnenia napadnutého uznesenia
markantné, že súd prvej inštancie v rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania
nahrádzal a dopĺňal nevyhnutné skutkové tvrdenia žalobcu osvedčujúce nevyhnutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov.

26. Bez ohľadu na neosvedčenie jedného zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia je odvolací súd názoru, že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 C.s.p.
a doterajšie vyššie citované interpretačné, ako aj aplikačné východiská, povaha prejednávanej veci
nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na splnenie

povinnosti [§ 137 písm. a) C.s.p.] o vypratanie nehnuteľností, kedy až právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, ktoré je zavŕšením civilného sporového konania (na základe riadne vykonaného
dokazovania v konaní vo veci samej), konštatuje celkovú opodstatnenosť uplatneného nároku a
vyhovenímnavrhovanémuneodkladnémuopatreniu,bykonanievovecisamejúplnestratilosvojzmysel;
vypratanie predmetných nehnuteľností na základe neodkladného opatrenia, by len s nepomernými

ťažkosťami umožňovalo obnoviť pôvodný stav.

27. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 a nasl., § 330 ods. 2 C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v

zmysle § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).