Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2023

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6P/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201112
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2023:1121201112.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M.

N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany,detimatky:C..C.N.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.XXXX/X,J.,t.č.bytomČ.XX,G.,právne
zastúpená: JUDr. Desana Madžová, advokátka, so sídlom Komenského 5247/24, Piešťany a otca: J..
J. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, J., právne zastúpený: JUDr. Elena Štefančíková,
advokátka, so sídlom Veternicová 1, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá M. N., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia

budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre maloletú M. v sume 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 09.02.2021 do 31.10.2022.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.02.2021 do 31.10.2022 v sume 1.750 eur
súd otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 291,67 eur mesačne do rúk matky až do úplného

zaplatenia nedoplatku s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava I domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd maloletú M. zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči
maloletej v sume 300 eur mesačne, upravil rozsah stretávania sa otca s maloletou s odôvodnením,
že dňa 31.07.2020 opustila spoločnú domácnosť s otcom maloletej a bývala v dome rodičov v O..

Otec maloletej podal v auguste 2020 návrh na rozvod a žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, s čím ona nesúhlasila vzhľadom na problémovú komunikáciu rodičov,
ktorý sa zúčastnili viacerých mediačných stretnutí výsledkom ktorých bola rodičovská dohoda na čas
do rozhodnutia súdu v konaní o rozvod manželstva. V časti rodičovskej dohody o výživnom otca
pre maloletú M. sa otec zaviazal platiť minimálne 100 eur mesačne, avšak takáto výška nepostačuje
na pokrytie potrieb a nákladov na maloletú a nezodpovedá ani majetkovým pomerom rodičov. Od
20.10.2020 býva matka spolu s maloletou v prenajatom dvojizbovom mezonetovom byte v G., pričom

nájom spolu so zálohovými platbami za plnenia poskytované s užívaním bytu predstavujú sumu 480
eur mesačne. Matka nemá možnosť sa zamestnať na plný pracovný čas, nakoľko si maloletá vyžaduje
vzhľadom na vek jej dennodennú, intenzívnu osobnú starostlivosť.2. Okresný súd Bratislava I postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému dňa
22.02.2021.

3. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s návrhom na zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti matky nesúhlasí a navrhol zveriť maloletú M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s výnimkou osobitnej úpravy počas letných, veľkonočných a zimných prázdnin. Vyživovaciu
povinnosť žiadal neurčiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že do odchodu matky spolu s dieťaťom zo
spoločnej domácnosti v J.e zabezpečoval až na drobné výnimky celú starostlivosť o domácnosť i

starostlivosť o maloletú M.E., s ktorou má úprimný a vrúcny vzťah, bezpodmienečne ju miluje a nevidí
jediný dôvod, pre ktorý by sa o ňu nemohol osobne starať minimálne tak, ako sa staral až do odchodu
matky a dcérky zo spoločnej domácnosti. Matkou navrhovaná výška výživného nezodpovedá skutočným
výdavkom mal. M. a matkou uvedené výdavky namieta ako celok. Matka zámerne predkladá domnelé
a vyfabulované náklady súvisiace s maloletou.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom
spise, výsluchom rodičov maloletej a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z rodného listu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa narodila maloletá M. matke C.. C. N. a otcovi J. N..

6. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. 2P/50/2020 - 414 z 24. októbra 2022, právoplatného
10.11.2022 vyplýva, že súd manželstvo rodičov maloletej M. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu
o úprave ich pomerov k maloletej M. na čas po rozvode tak, že maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 13,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s výnimkou

školských prázdnin upravených osobitne, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným v
sume 200 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc rozvodom manželstva.

7. Matka na pojednávaní dňa 31.01.2023 upravila svoj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletej M. na čas do rozvodu tak, že navrhla určiť výšku výživného otca pre maloletú v súlade s

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I a to v sume 200 eur mesačne a na zvyšnej časti návrhu
v súvislosti s úpravou styku otca s maloletou netrvala a navrhla zveriť maloletú na čas do rozvodu
manželstva do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa a spravovať
jeho majetok. Vo svojej výpovedi uviedla, že aktuálne žije s maloletou M. v 2-izbovom prenajatom byte v
G., nájomné platí vo výške 340 eur a platby za energie vo výške 140 eur. Je SZČO, v roku 2021 bol jej

príjem v priemere okolo 900 eur mesačne a aktuálne je jej priemerný hrubý mesačný príjem okolo 870
eur. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a v rámci vyporiadania BSM jej bola z predaja spoločného
bytu vyplatená suma 96.940 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletá M. má 7 rokov, je druháčka
na základnej škole, okrem bežných výdavkov zvýšené nároky na výživu nemá s výnimkou zvýšených
výdavkov v júni 2022 kedy absolvovala operáciu slepého čreva. V období keď maloletá navštevovala

MŠ boli výdavky na jej bežné potreby skoro také isté ako aktuálne, keďže navštevovala v škôlke družinu
a mala tam aj obedy a okrem toho chodila aj na poníky. Nástupom do základnej školy sa jej náklady
zvýšili asi o 50 eur mesačne. Otec na jej výživu prispieval každý mesiac, tak ako to otec zdokladoval a vo
vzťahu k mediačnej dohode, v ktorej si rodičia dohodli čiastku výživného pre maloletú 100 eur uviedla,
že už v tom čase to bola nízka čiastka a preto podala tento návrh.

8. Otec s návrhom matky na určenie výživného vo výške 200 eur mesačne súhlasil čiastočne a navrhol
výšku výživného pre maloletú M. od podania návrhu do jej nástupu do základnej školy vo výške 100 eur
mesačne, keďže takúto sumu považoval za primeranú a zodpovedajúcu krytiu odôvodnených potrieb
maloletej, ktorá mala v tom čase šesť rokov a súčasne podľa jeho názoru takáto výška výživného

zodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, pričom zdôraznil, že aj rozvodový súd v Bratislave
zobral do úvahy jeho zvýšené náklady PHM v súvislosti s pravidelným dochádzaním za maloletou M.
do G., keďže matka zmenila bydlisko maloletej bez jeho vedomia. So zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky súhlasil. Vo svojej výpovedi potvrdil, že výživné pre maloletú platil najskôr 100 eur,
potom 150 eur a teraz 200 eur mesačne a v minulosti bol vždy ochotný podieľať sa aj na zvýšených

nákladov pre maloletú. Podľa jeho názoru mala matka náklady na bežné potreby maloletej v období keď
navštevovala MŠ nižšie ako v období keď začala chodiť na ZŠ. On je SZČO, v roku 2021 bol jeho príjem
približne 800 eur mesačne a v roku 2022 približne rovnako. Potvrdil príjem vo výške 96.940 eur z predaja
spoločného bytu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej uviedol, že podľa rozpisu mesačných výdavkov,ktoré matka pripojila k návrhu a podľa ktorých mala mať maloletá priemerné mesačné výdavky 657 eur,
sa mu zdá táto suma vysoká a nadhodnotená, napr. v tom čase matka nevynakladala žiadne výdavky na
školské potreby, školu v prírode, krúžky, električenku, vreckové. Vie, že M. skončila s krúžkom, chodila

na koníka, čo bolo dávno. Za svojou dcérou pravidelne dochádzal každé dva týždne autom na trase J.
- G. - O., čo je vzdialenosť cca 160 km a jeho výdavok v súvislosti s uvedeným predstavoval čiastku
min. 150 eur.

9. V rámci mediačného konania, ktoré predchádzalo súdnemu konaniu, rodičia uzatvorili dohodu a

prílohy k nej č.1 a 2 dňa 07.10.2020, z ktorých vyplýva, že rodičia sa nevedeli mimosúdne dohodnúť o
úprave práv a povinností k maloletej a do rozhodnutia súdu sa dohodli na harmonograme stretávania
sa otca s maloletou a výške výživného na maloletú minimálne v sume 100 eur mesačne vždy k 15.dňu v
mesiaci k rukám matky. Rodičia sa zaviazali túto dohodu dodržiavať pokiaľ súd nerozhodne o úprave ich
práv a povinnosti k maloletej. Zároveň sa rodičia zaviazali, že sa budú navzájom informovať o všetkých
dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej.

10. Zmluvou o nájme bytu matka preukázala, že býva v 2-izbovom mezonetovom byte E. G. a platí
mesačné nájomné 340 eur a výšku platieb na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu 140 eur.

11. Podľa výpisu so Živnostenského registra matka podniká ako živnostníčka IČO: 51173361. Z

daňového priznania matky za rok 2019 vyplýva základ dane 3.232,11 eur a za rok 2020 0,00 eur. Na
pojednávaní matka uviedla, že jej mesačný príjem v roku 2021 predstavoval čiastku 900 eur.

12. Podľa výpisov z Obchodného registra je otec maloletej konateľom dvoch obchodných spoločností a
to J. D..O..M.. D. D. J.B. X, J. W.: XX XXX XXX a A. J. D..O..M.. D. D. J. X, J., W.: XX XXX XXX. M. D.

J. D..O..M.. vystavila otcovi maloletej ako zamestnancovi mzdový list za rok 2021 a 2022 (č.l. 433,434
súdneho spisu), z ktorého vyplýva, že v roku 2021 čistá mzda otca predstavovala spolu čiastku 1.663,57
eur a v roku 2022 ( január - august) 1.148,42 eur. Z daňového priznania za rok 2019 spoločnosti
J. D..O..M.. vyplýva základ dane 8.020,52 eur a spoločnosti A. J. D..O..M.. 378,83 eur. Z daňového
priznania za rok 2020 spoločnosti J. D..O..M.. vyplýva základ dane 7.679,21 eur a spoločnosť A. J.

D..O..M.. vykázala daňovú stratu -158,30 eur a rovnako i v daňovom priznaní za rok 2021 predstavovala
daňová strata -168,38 eur. V daňovom priznaní za rok 2021 spoločnosti J. D..O..M.. je základ dane
10.617,45 eur. Na pojednávaní otec uviedol, že v roku 2021 dosahoval príjem 800 eur mesačne a v roku
2022 približne rovnako.

13. Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX otec platí nájomné vo výške 400 eur mesačne, v
nájomnom sú zahrnuté platby za plnenia poskytnuté s užívaním bytu.

14. Z potvrdenia C. Š. E. G. zo dňa 12.04.2021 vyplýva, že matka platila v súvislosti s dochádzkou
maloletej M. na predprimárne vzdelávanie stravné vo výške 11,55 eur, členský príspevok vo výške 3

eurá a poplatok rodičovského združenia vo výške 22 eur.

15. Podľa rozpisu platieb výživného zo strany otca za obdobie od 15.02.2021 do 08.11.2022 otec zaplatil
celkovo výživné vo výške 2.600 eur (č.l. 400).

16. Podľa Čl.4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje
právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa,
koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných
otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným
postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi

konania.

17. Podľa Čl.5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch,
na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne
úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len

„kolízny opatrovník“).

20. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s
náležitou starostlivosťou.

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

28. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také
materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v
harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou
spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nadhranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča.
Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom
mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

29. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné

potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej
úrovnerodičajeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Môžejupreukazovaťnapríkladvýškamesačných
nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých

položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a
pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho
mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča

môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu
povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

30. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví
porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú, ale aj tie,
ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku, je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za
mesiac, nepravidelné platby sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého
nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma

zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania
sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.

31. Je potrebné zdôrazniť, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov,pričom„výživou“dieťaťa,naktorúobidvajarodičiaprispievajú,sapritomrozumiezaobstarávanie

resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa,
nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

32. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s

prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

33.Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovaniasprihliadnutímnaskutočnosť,žeotázkatýkajúca
sa zverenia maloletej M. do osobnej starostlivosti matky, ako aj jej zastupovania a spravovania jej
majetkuvbežnýchveciachobomarodičmispornánebola,súdrozhodoltak,žemaloletúzverildoosobnej

starostlivosti navrhovateľky - matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. O úprave styku otca s maloletou nebolo potrebné rozhodovať, keďže matka na tomto
návrhu už netrvala, pričom rozsah styku otca s maloletou upravil Okresný súd Bratislava I v rozsudku č.
2P/50/202-414 z 24. októbra 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.11.2022.

34. Spornou zostala otázka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca pre maloletú M. za obdobie od
podania návrhu t.j. 09.02.2021 do 31.08.2021. Matka žiadala výživné vo výške 200 eur mesačne, pričom
v rámci vyjadrenia k prípadnému uzatvoreniu rodičovskej dohody na začiatku pojednávania požadovala
sumu 150 eur. Otec nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného 200 eur, ani s výškou 150 eur a
požadoval určiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Rodičia rodičovskú dohodu neuzatvorili. Opatrovník

sa k výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej vyjadril tak, že odporučil určiť výživné v zmysle
rozhodnutia rozvodového súdu s tým, že by sa započítalo koľko otec zaplatil a vypočítalo by sa zročné
výživné.35. Súd v rámci rozhodovania o výživnom pre maloletú M. za sporné obdobie od februára do augusta
2021 vychádzal jednak z jej odôvodnených základných potrieb ktorými sú strava, bývanie, ošatenie,
zdravotná starostlivosť, ale i ďalších rozvíjajúcich sa potrieb spojených so záujmami, športovou aktivitou,

tvorbou úspor a taktiež i zdravotným stavom. Pritom sa súd prioritne zameriaval na jej najlepší záujem,
ktorý stojí nad všetky záujmy, dokonca aj nad záujmy rodičov. Maloletá M. mala v čase podania návrhu
(09.02.2021) 5 rokov, v priebehu konania 07.06.2021 dovŕšila 6 rokov. V spornom období navštevovala
materskú školu E. G., s čím boli spojené poplatky za stravu 11,50 eur mesačne, ročný poplatok
rodičovského združenia 22 eur a členský ročný príspevok 3 eurá, čo matka preukázala potvrdením C.

E. XX, G.. Matka v tomto období vynaložila výdavky na záujmovú činnosť maloletej vo výške 525,90
eur, čo preukázala dokladmi, ktoré sa nachádzajú na č.l. 150-155 súdneho spisu. Podiel maloletej na
nákladoch spojených s bývaním bol 240 eur mesačne, keďže matka preukázateľne platila nájomné
a úhrady spojené s bývaním v celkovej sume 480 eur mesačne. Okrem uvedeného je nepochybne
zrejmé, že matka vynakladala v spornom období ďalšie výdavky na zabezpečovanie bežných potrieb
maloletej ako je oblečenie, obuv, jedlo, hygiena atď., ktorých výšku vyčíslila v sume 195 eur mesačne.

Otec niektoré matkou vyčíslené výdavky namietal, napr. školské potreby, električenku, lístky, pohonné
hmoty. Súd preto tieto výdavky do bežných potrieb maloletej nezahrnul, avšak dospel k záveru, že výška
výdavkov na úhradu bežných základných potrieb maloletej M. v spornom období predstavovala čiastku
400 eur. V tejto súvislosti treba uviesť, že otec vo svojom písomnom podaní (č.l. 399) zahrnul do rozpisu
mesačných výdavkov sumu 90 eur na stavu a ostatné výdavky mal. M..

36. Pri rozhodovaní o výške výživného nebolo možné opomenúť ani pomery na strane matky a rovnako
i na strane otca maloletej. Matka v spornom období teda od februára do augusta 2021 dosahovala podľa
jej vyjadrenia mesačný príjem 900 eur, iný príjem nemala, bývala (aj naďalej býva) spolu s maloletou
M. v prenajatom dvojizbovom byte v G., v tom čase vlastnila spolu s otcom maloletej v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov byt E. J. v podiele 1. Zabezpečovala a naďalej zabezpečuje maloletej
osobnú starostlivosť, čo s poukazom na všeobecný a ustálený názor súdnej praxe treba považovať za
určitú hodnotu, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
"prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Otec
maloletej dosahoval v spornom období podľa jeho vyjadrenia mesačný príjem 800 eur, taktiež vlastnil

spolu s matkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt E. J. v podiele 1. Obaja rodičia inú
vyživovaciu povinnosť nemali, ani nemajú. Pokiaľ ide predložené daňové priznania, tu súd uvádza, že
tieto predovšetkým obsahujú údaje pre vykázanie daňového základu a nemusia vypovedať o skutočnom
príjme z podnikania. Preto pri posudzovaní príjmových pomerov rodičov vychádzal súd predovšetkým
z ich tvrdení. Pokiaľ ide o požiadavku otca v súvislosti so zohľadnením jeho mesačných nákladov

spojených s cestovným (PHM mesačne 200 eur, diaľničná známka 50 eur ročne, t.j. 4,17 eur mesačne)
tu súd uvádza, že otec sa na pojednávaní vyjadril, že Okresný súd Bratislava I v rámci rozvodového
konania na tieto výdavky prihliadol výsledkom čoho bola rodičovská dohoda o výživnom v sume 200
eur, preto už nebolo potrebné sa duplicitne touto otázkou zaoberať, pričom súd len okrajovo dodáva, že
cestovné náhrady je možné uplatniť v rámci výkonu podnikania ako daňový výdavok.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že výška výživného 200 eur zohľadňuje
odôvodnené základné bežné potreby maloletej M. nielen v období od jej nástupu na základnú školu,
ale aj v období pre týmto nástupom, keď maloletá navštevovala materskú školu, preto súd určil výšku
výživného pre maloletú v sume 200 eur mesačne od 09.02.2021 do 31.10.2022. Vzhľadom na to, že

výživné súd určil spätne, za obdobie 21 mesiacov vznikol na výživnom celkový dlh 4.200 eur (200 eur
x 21). Otec uhradil od februára 2021 do októbra 2022 spolu sumu 2.400 eur. Nakoľko obaja rodičia
zhodne potvrdili jednorazovú úhradu otca v sume 50 eur nad rámec bežného výživného pre maloletú,
súd započítal aj túto čiastku a teda otec uhradil spolu sumu 2.450 eur. Po odpočítaní zaplatenej sumy zo
strany otca (2.450 eur) od dlžnej sumy (4.200 eur), celkový nedoplatok na výživnom predstavuje sumu

1.750 eur.

38. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok
je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

39. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.40. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že otec požiadal o splatnosť zročného dlhu v šiestich mesačných
splátkach, súd tomuto návrhu vyhovel a určil otcovi povinnosť zaplatiť celkový nedoplatok na výživnom
vo výške 1.750 eur v splátkach po 291,67 eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

42. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Piešťany.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.