Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115237105
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115237105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: I.M.I. AUTO plus, s. r. o., so sídlom Cabajská cesta
10/1560, Nitra, IČO: 45 555 711, zastúpený JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová
35, Bratislava, proti žalovaným: 1/ TEVY s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 1039/51, Nitra, IČO: 36 560 600,
zastúpený: NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Farská 8, Nitra, IČO: 47
233 923, 2/ Ing. Y. U. TEVY, s miestom podnikania Janka Kráľa 82, Nitra, IČO: 32 757 816, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. januára
2020 č. k. 12C/701/2015-470, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému 2/ voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 20.1.2020 zamietol žalobu, ktorou sa
po jej poslednej úprave a pripustenej zmene žaloby žalobca domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia
sumy 5 730,30 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.10.2015 do zaplatenia,

voči žalovaným 1/ a 2/ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 11 028,53 eura s 5,0 % ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 1.3.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahutohtoplneniapovinnosťdruhéhožalovaného.Taktiežsažalobcavočižalovaným1/a2/domáhal
zaplatenia sumy 12 444,42 eura s 5,0 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.2.2019 do
zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 1 ods. 2, § 22 ods. 1, § 6 ods. 1, § 51 ods. 4 zák. č. 135/1961

Zb., o pozemkových komunikáciách, § 2 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke, § 162 ods. 1,
3 a § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“).

2. Návrh na prerušenie konania súd ako nedôvodný zamietol, pretože v čase rozhodovania súdu o
tomto procesnom návrhu neboli splnené podmienky na prerušenie konania stanovené v ust. § 164 a
§ 162 CSP. Vec kvôli ktorej prerušenie konania navrhol žalovaný 1/, vedená na OS Nitra pod sp. zn.
9C/701/2015 bola totiž právoplatne skončená dňom 4.6.2019.

3. O náhrade trov prvoinštančného konania bolo súdom rozhodnuté za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovaným 1/ a 2/ bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške, ktorú náhradu je povinný
zaplatiť žalobca, pretože žalovaní 1/ a 2/ mali v danom spore plný úspech. Súd nevzhliadol dôvodpri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 257 CSP, pretože pre takýto postup nevzhliadol
žiadne výnimočné dôvody. O výške takto priznaných trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

4. S poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovanou stranou súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 107 ods. 1, 2 OZ správne skonštatoval, že uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
Plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je samostatné, pričom v danom prípade ku dňu
podaniažalobynasúdetrojročnáobjektívnapremlčaciadobaešteneuplynula.Prezačiatokplynutiatejto

objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
aj došlo. Žalobca si v tomto prípade uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba za dva
roky pred podaním žaloby, avšak nie od doby r. 2009, t. j. odkedy žalobca tvrdí, že žalovaní užívajú
nehnuteľnosti nad rámec zriadeného vecného bremena.

5. V prípade žalovaného 2/ N.. Y. U. - O. súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zaujal

správny záver, z ktorého vyplýva, že takto označený subjekt nie je v danom spore pasívne vecne
legitimovaný. Žalovaný 2/ ako fyzická osoba je zároveň aj konateľom žalovaného 1/ a ako jeho konateľ
má právo vykonávať vecné bremeno prináležiace žalovanému 1/. Ako fyzickej osobe žalovanému 2/
právo výkonu vecného bremena prináleží z titulu funkcie konateľa a nielen z titulu uzavretej nájomnej
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ je konateľom žalovaného 1/, zároveň je nájomcom žalovaného

1/, je obchodným partnerom žalovaného 1/, pričom jeho právo užívať cestu vo vlastníctve žalobcu
je odvodené z oprávnenia žalovaného1/. Právo vecného bremena v danom prípade prislúcha aj
iným osobám ako je žalovaný 1/ a to najmä jeho obchodným partnerom, nájomcom, zamestnancom,
zákazníkom a návštevníkom žalovaného 1/. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval
žalovaného 2/ za pasívne vence legitimovaný subjekt v tomto spore.

6. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby ohľadne vydania požadovaného bezdôvodného obohatenia
prvoinštančnýsúdpoukázalpredovšetkýmnaskutočnostizistenévkonanívedenomnaOSNitrapodsp.
zn. 9C/701/2015, kde bolo preukázané, že žalovaný 1/ má zriadené právo vecného bremena užívania
cesty ako právo prechodu a prejazdu cez parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX k parcele č. XXXX/XXX.

L. č. XXXX/XXX, ku ktorej je zriadené vecné bremeno sa nachádza ďalej ako parcela č. XXXX/XX, čo
znamená, že ak sa chce žalovaný dostať k parcele č. XXXX/XX, ku ktorej má zriadené vecné bremeno,
automaticky musí prejsť aj okolo parcely č. XXXX/XX, ku ktorej vecné bremeno zriadené nemá. V tejto
súvislosti súd uviedol, že sporná cesta (parcely č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX) kopíruje hranice
pozemku parc. č. XXXX/XX a na nej postavenej stavby - nebytová budova označená súp. číslom XXXX.

Ak má potom žalovaný 1/ právo prejsť k stavbe na parc. č. XXXX/XXX, nemožno mu uložiť, aby sa zdržal
užívania spornej cesty na účely prechodu k parcele č. XXXX/XX, nakoľko by mu tým znemožnil aj prístup
k parcele č. XXXX/XXX, keďže ide o totožného vlastníka. Žalovaný 1/ ako vlastník parcely č. XXXX/XX
má právo vstúpiť na spornú cestu, pretože toto právo mu vyplýva z titulu vlastníctva parcely č. XXXX/
XXX, ku ktorej parcele je zriadené vecné bremeno. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ ako aj

žalobcu sa nachádzajú v priemyselnom areáli bývalého T. a sú využívané za účelom podnikateľskej
činnosti. Tu sídli a vlastní nehnuteľnosti viac podnikateľských subjektov, ktoré cestu využívajú z dôvodu
prístupu k svojej nehnuteľnosti, t. j. za účelom riadneho využívania nehnuteľnosti, ktorá im vlastnícky
patrí. Z priloženej katastrálnej mapy vyplýva, že parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX vedú od hlavnej
miestnej komunikácie k nehnuteľnostiam žalovaného 1/ a ďalej už nepokračujú. Ide o cestu spájajúcu

nehnuteľnosti v uzavretých priestoroch alebo objektoch s ostatnými pozemnými komunikáciami. Parcely
č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú neverejnou pozemnou účelovou komunikáciou podľa § 2 ods. 2 a § 22
ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie MÚ Nitra o určení dopravného značenia
pre túto účelovú komunikáciu. Na základe tohto rozhodnutia bolo určené použitie a umiestnenie trvalého
dopravného značenia s textom: „vjazd povolený vozidlám I.M.I. AUTO plus s.r.o., TEVY s.r.o., H. X.,

návštevníkom s povolením správcu.“

7. Pokiaľ sa jedná o samotný výkon práva z vecného bremena, tu súd poukázal na judikatúru: R 14/88,
3Cdo/29/2009, 33Odo/29/2009, 33Odo/95/2005 a 33Cdo/973/2005, z ktorej je možné prijať ten záver,
že zriadené vecné bremeno (v danom prípade u parciel č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX) sa vzťahuje

aj na návštevníkov, obchodných partnerov, zamestnancov a zákazníkov žalovaného 1/, ako aj ďalších
osôb, ktorých vjazd je nevyhnutný k prevádzkovaniu podnikania žalovaného 1/. V danom prípade
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ od začiatku slúžia k výkonu jeho podnikateľskej činnosti, a
preto zriadené právo vecného bremena tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX, ako aj samotného zneniakúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009, nemožno v danom prípade vykladať doslovne. Nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného 1/ slúžia k jeho podnikaniu ako sklad a predajňa a navyše parcely, na ktorých
sú postavené kopírujú hranicu spornej cesty, nie je logicky možné, aby žalovaný a ďalšie osoby z

vecného bremena oprávnene cez spornú cestu iba prešli, či už pešo alebo motorovými vozidlami. Výkon
podnikateľskej činnosti nie je možný bez toho, aby motorové vozidlo na spornej ceste na nevyhnutný
čas zastavilo a stálo, nevyhnutný čas parkovalo a aby prebehla aj nevyhnutná manipulácia s tovarom
za účelom riadnej realizácie podnikateľskej činnosti (vyskladnenie, naloženie a expedícia tovaru). Tieto
činnosti sú v súlade aj s definíciou cesty ako pozemnej účelovej komunikácie v zmysle § 2 zák. č.

8/2009 Z. z. a takisto aj v súlade s ust. § 51 ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. Žalobca si bol vedomý toho, že
spornú cestu kupuje aj so zriadeným právom vecného bremena, ktoré sa realizovalo v takom rozsahu
ako doteraz, ešte aj pred odkúpením danej cesty žalobcom. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb.,
v jeho aktuálnom znení, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich
medziach môže každý pozemné komunikácie užívať obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené,
t. j. všeobecné užívanie sa vzťahuje na všetky pozemné komunikácie, medzi ktoré patria aj účelové

komunikácie. Z uvedeného vyplýva, že aj na užívanie sporných komunikácií sa § 6 zák. č. 135/1961
Zb. vzťahuje.

8. Nie je sporné, že žalovaný 1/ je vlastníkom parc. č. XXXX/XXX, ku ktorej má zriadené vecné bremeno,
pričom právo vecného bremena prechádza po celej šírke pozemkov zaťažených vecným bremenom

popri parcele č. XXXX/XXX. Žiadať od neho , aby právom prechodu po ceste vedúcej k inej jeho
nehnuteľnosti nevstupoval do budovy postavenej popri ceste iba z dôvodu, že k nej výslovne nemá
zriadené právo vecného bremena je nevykonateľné, pretože by tým došlo k zmareniu existujúceho
práva žalovaného 1/. Podstatné v tomto smere je to, že parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú
neverejnou účelovou komunikáciou, a preto sa môžu užívať aj žalovaným na účely, na ktoré sú určené

(§ 6 ods. 1 cit. zák.) a to obvyklým spôsobom. Aj keď k týmto dvom parcelám nemá žalovaný zriadené
právo vecného bremena s prístupom k jeho parcele č. XXXX/XXX, právo užívať parc. č. XXXX/XXX
a č. XXXX/XXX mu vyplýva z osobitného zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zák. č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách. Podľa § 2 zák. č. 8/2009 Z. z. sa cestnou premávkou pre účely
tohto zákona rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi

vozidiel a chodcami. Sporné nehnuteľnosti žalobcu sú účelovou komunikáciou a ako také podliehali a
aj v súčasnosti podliehajú režimu zák. č. 8/2009 Z. z., upravujúceho pravidlá cestnej premávky, práva
a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku
organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, ich evidenciu, ako aj správne delikty súvisiace
s porušením tohto zákona.

9. S prihliadnutím na tieto dôvody a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie žalobu žalobcu o
vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú zamietol, pretože žalovaný 1/ má právo užívať cestu
vo vlastníctve žalobcu (parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX) v rozsahu v akom ju užíva, pričom
spornú cestu neužíva nad rozsah vecného bremena, ktoré mu k ceste prináleží. Keďže žalovaný 1/ sa

žiadneho užívania spornej cesty bez právneho dôvodu nedopustil, potom žalobca nemá žiadny právny
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetnú cestu žalovaný neužíva za účelom parkovania
motorových vozidiel a skladovania materiálu.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby po

oboznámení sa s vecou rozsudok OS Nitra zo dňa 20.1.2020 č. k. 12C/701/2015-470 zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Eventuálne navrhol pre prípad nezrušenia napadnutého rozsudku, aby odvolací
súd predmetný rozsudok Okresného súdu Nitra zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie a žalovaných
zaviaže k platobnej povinnosti a k povinnosti nahradiť žalobcovi náhradu trov konania. V súvislosti s

podaným odvolaním žalobca poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

11. Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je chránené priamo ústavou, ako aj celým
právnym poriadkom (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 123, § 124, § 128 ods. 2 a § 151n OZ). Pokiaľ
ide o obmedzenie vlastníckeho práva zodpovedajúce vecnému bremenu, takéto právo nezakladá

oprávnenému celý rozsah užívacieho práva k cudzej veci. Pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru, že
z obsahu vecného bremena práva prechodu a prejazdu je okrem prechodu pešo a prejazdu motorovými
vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalobcu aj právo zastaviť a stáť, právo umiestňovať hnuteľné veci
žalovaných na pozemky vo vlastníctve žalobcu, takýto výklad právnej úpravy je v rozpore s ústavnekonformným výkladom citovaných ustanovení. S poukazom na uvedené mal preto súd prvej inštancie
konanie prerušiť a požiadať NS SR o uplatnenie jeho výkladovej právomoci k otázke zásadného
právneho významu. Táto otázka má potom znieť, či vzhľadom na požiadavku primeranosti, resp.

obmedzeniavlastníckehoprávaibavnevyhnutnejmierepodľačl.20ods.4ÚstavySRumožňujeústavne
konformný výklad vykladať obsah vecného bremena aj extenzívne (t. j. či jeho obsahom je aj zastavenie,
státie, nakladanie a vykladanie tovaru) alebo reštriktívne, že jeho obsahom je iba prechod pešo a prejazd
motorovými vozidlami bez zastavenia. Vecné bremeno tak ako je zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz.
B. svojím obsahom zodpovedá právu cesty cez priľahlý pozemok, tak ako to vymedzuje ust. § 151o ods.

3 OZ. Z výkladu tohto ust. je rovnako nesporné, že obsahom daného vecného bremena práva cesty je
len a výlučne zriadenie prístupu pre vlastníka stavby, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez
pozemok povinného.

12. Žalovaný na pojednávaní nepoprel, že podniká, pričom nemá vybudovanú žiadnu nakladaciu
(vykladaciu) rampu, čím preukázateľne nad rámec svojho oprávnenia realizuje svoje domnelé práva,

ktoré odvodzuje od zriadeného vecného bremena. Žalovaný svojím konaním sám alebo prostredníctvom
tretích osôb zneužíva svoje vlastníctvo na úkor žalobcu, pričom nad mieru primeranú pomerom obťažuje
žalobcu s vážne ohrozuje aj výkon jeho práv. Vzhľadom na opakovaný výkon týchto činností žalovaným
a jeho podnikateľský prospech, nie je možné podľa názoru žalobcu prihliadať na dočasnosť a tvrdiť, že
rozsah obmedzenia práv nie je vážny, pretože k takémuto konaniu žalovaného dochádza opakovane a

dlhodobo. Jedinými právnymi prostriedkami sa v tomto smere javí napr. uloženie povinnosti žalovanému,
ktorá povinnosť bude spočívať v určení zákazu zastavenia žalovanému. Alternatívne môže ísť o určenie
náhrady za takéto užívanie vlastníctva žalobcu, čo je aj vlastne predmet tohto konania. V tejto súvislosti
bolo poukázané na Nález ÚS SR zo dňa 4.5.2010 sp. zn. III. ÚS/72/2010, rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 4.9.2013, sp. zn. 2S/2607/2012 a Nález ÚS SR z 2.11.2009 sp. zn. ÚS/2048/2009.

Je nesporné, že žalovaný využíva majetok žalobcu na svoje podnikanie, z čoho mu plynie majetkový a
iný prospech, pričom majetok žalovaného sa žiadnym spôsobom nezmenšuje, hoci by tomu tak bolo,
keby za obdobné užívanie majetku žalobcu žalovaný riadne plnil. Uvedené je potom bezdôvodným
obohatením podľa § 451 ods. 1 OZ.

13. Súd prvej inštancie nesprávne prevzal názor súdu vyslovený v konaní pod sp. zn. 9C/701/2015 v
tom smere, že ust. § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. sa vzťahuje na všetky pozemné komunikácie, teda aj
na účelové komunikácie. Z obsahu tohto zákona vyplýva, že účelové komunikácie sú zaradené iba v ust.
§ 22 tohto zákona. Súd prvej inštancie svojvoľne zamieňa legislatívne skratky s legálnymi pojmami, keď
napr. pojem účelová komunikácia zamieňa s pojmom cesta. Cesta však nie je účelovou komunikáciou

a účelová komunikácia nie je cestou (§ 1 ods. 2 písm. a/ a § 1 ods. 2 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách). Účelovú komunikáciu si svojvoľne označil súd v napadnutom rozhodnutí
za cestu a na tomto pochybení založil svoj právny názor, keď aplikoval na cestu všeobecné užívanie
podľa § 6 ods. 1 cit. zák. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na právny názor rezultujúci z Nálezu ÚS
SR zo dňa 7.3.2012 sp. zn. I. ÚS/1826/11.

14. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že žiada odvolací súd
o potvrdenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, že mu bude priznaná v plnom rozsahu aj
náhrada trov konania. Tvrdenia žalobcu z jeho odvolania vyplývajúce, že súd nesprávne zistil skutkový
stav, že konanie má za následok inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie súdu vo veci a

že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, sú nesprávne a neobstoja. Dôvody
na prerušenie konania v danom prípade podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP dané neboli. Žiadna
právna norma nedefinuje, čo tvorí obsah vecného bremena práva prechodu. Súd prvej inštancie v tomto
konaní vyslovil iba to, že žalovaný 1/ vykonáva predmetné vecné bremeno v súlade s jeho obsahom, a
teda nie v rozpore a ani nad rámec zriadeného vecného bremena.

15. Pokiaľ ide o pozemné komunikácie, tento pojem je jasne definovaný v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 135/1961
Zb., podľa ktorého sa pozemné komunikácie podľa dopravného významu, určenia a technického
vybavenia rozdeľujú na: a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne komunikácie, d/ účelové komunikácie. Nakoľko
v konaní bolo preukázané, že sporná cesta je účelová komunikácia, vzťahuje sa na ňu zákon o cestnej

premávke č. 8/2009 Z. z.. Tento zákon nie je podriadený zákonom o pozemných komunikáciách č.
135/1961 Zb. V zákone č. 8/2019 Z. z. je jasne definovaný spôsob užívania aj účelových komunikácií.
Neverejné účelové komunikácie môžu užívať v zmysle tohto zákona vlastníci a osoby, ktoré majú iné
právo vyplývajúce z nájomných vzťahov alebo z vecného bremena. Žalovaný 1/ je oprávnený užívaťspornú neverejnú účelovú komunikáciu z titulu zriadeného vecného bremena v rozsahu a medziach
zriadeného práva cesty cez parcely vo vlastníctve žalobcu, pričom pri ich užívaní je povinný sa riadiť aj
príslušnými ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie v tejto veci bolo podané
oprávneným subjektom (žalobcom) v zákonnej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto
rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. V danom prípade odvolací súd viazaný svojou zákonnou povinnosťou v rámci odvolacieho konania

skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 389 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolaním žalobcu napadnutý zamietajúci rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V ďalšom odvolací
súdodkazujenarozsahaobsahodôvodnenianapadnutéhorozsudku,sktorýmsastotožňuje(§387ods.
2 CSP). Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý

návrh žalovaného 1/ a takisto aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

19. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom nároku žalobcu (v jeho naposledy
pripustenej verzii) v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu
hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, následne

aj správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení procesného predpisu (CSP) všeobecného
hmotnoprávneho predpisu (OZ) ako aj ustanovení špeciálnych právnych predpisov (zákon o pozemných
komunikáciách a zákon o cestnej premávke). S prihliadnutím na uvedené odvolací súd napadnutý
prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje
s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že zriadenie vecného bremena tak, ako je to
uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2009 a následne aj vo výpise z LV č. XXXX, nie je možné
vzhľadomnašpecifikátejtoprejednávanejvecibrať(vykladať)doslovne.Nehnuteľnostitvoriacepredmet
vlastníctva žalovaného 1/ od začiatku jeho podnikania slúžia podnikateľskej činnosti tohto subjektu ako

sklad a predajňa. Parcely na ktorých sú postavené predmetné nehnuteľnosti navyše kopírujú hranicu
spornej cesty umiestnenej na parcelách č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, ktoré sú vlastníctvom žalobcu.
Sporná cesta je jedinou možnou alternatívou prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1/
ako aj ďalších podnikateľských subjektov (TEVY s.r.o. a ABAB X.) za účelom výkonu ich podnikateľskej
činnosti. Práve z tohto dôvodu došlo k zriadeniu vecného bremena v prospech žalovaného 1/, jeho

návštevníkov, obchodných partnerov a zamestnancov či už motorovými vozidlami alebo pešo. Samotný
charakter podnikateľskej činnosti žalovaného 1/ nie je možný bez toho, aby motorové vozidlá iba
jednoducho a bez zástavky cez spornú cestu prešli, pričom počas skutočne nevyhnutnej doby je
potrebné vykonať buď nakládku alebo vykládku tých komodít, s ktorými žalovaný 1/ podniká. Z hľadiskakvalifikácie danej spornej cesty v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., je potrebné pozemné
komunikácie rozdeliť podľa ich dopravného významu na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové
komunikácie. V tejto súvislosti zasa zákon č. 8/2008 Z. z., v § 2 konštatuje, že cestnou premávkou na

účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií
vodičmimotorovýchvozidielachodcami.Cestaumiestnenánaparceláchč.XXXX/XXXaXXXX/XXXmá
potom, s poukazom na ust. § 22 ods. 1 a § 2 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., charakter neverejnej účelovej
komunikácie. Vzhľadom k tomu, že sporná cesta je účelovou komunikáciou, podlieha režimu zák. č.
8/2009 Z. z., o cestnej premávke. Vychádzajúc z toho, že neverejné účelové komunikácie umožňuje

zákon užívať iba vlastníkom a iným oprávneným osobám napr. zo zriadeného vecného bremena, ako
je to v prípade žalovaného 1/, tejto subjekt je oprávnený užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
v rozsahu zriadeného vecného bremena a zároveň musí dodržiavať aj predpisy zákona o cestnej
premávke.

21. O náhrade trov odvolacieho konania v prípade obidvoch žalovaných rozhodol odvolací súd podľa §

396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovanému 1/ odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože tieto trov si uplatnila v rámci písomného
vyjadrenia k odvolaniu jeho právna zástupkyňa a žalovaný 1/ mal v odvolacom konaní plný úspech.

Žalovanému 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie

trovy nevznikli. Žalovaný 2/ nebol v tomto konaní (prvoinštančnom a ani odvolacom) zastúpený
advokátom. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania pre žalovaného 1/ rozhodne súdny
úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).