Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 1, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202716
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8515202716.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX,naposledytrvalebytomB.XXX/XX,XXXXXC.,ovymoženie1862,76eurspríslušenstvom,
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníkov konania na strane povinného tak, že namiesto pôvodného

povinného A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C.
vstupuje do konania na strane povinného dedičia :
D. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C.,
C. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., kontaktná adresa F. XX/C, G.,
H. H. I., E. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C., kontaktná adresa J., J. C. K. XX, L.. C.- A.,
H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Družstevná 523/15, Podolínec

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad so sídlom
Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.5.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.5.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie

zo dňa 15.3.2015 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn.IA-C/1213/0719 zo dňa 10.7.2014 (ďalej
len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2014 a vykonateľnosť
dňa 21.9.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia
istiny vo výške 1 862,76 eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie.

Súd uznesením sp. zn. 7Er/342/2015-18 zo dňa 31.8.2019 rozhodol, že pokračuje v exekučnom konaní
s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017), a to s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION,

a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.

Súd lustráciou v Regob zistil, že povinný : A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom B. XXX/XX,
XXX XX C., zomrela dňa XX.X.XXXX. Súd šetrením v súdnom registri „D“ zistil, že dedičské konanie
po nebohej povinnej bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1D/61/2018, Dnot 66/2018, pričom

ako dedičia po nebohej povinnej pripadajú manžel D. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/
XX, C. a H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C.. Uznesenie sp. zn. 1D/61/2018-30 zodňa 25.7.2018, ktorým bolo rozhodnuté v dedičskom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2018.
Následne súd lustráciou v Regob zistil, že D. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom B. XXX/
XX, C. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súdnom registri „D“ zistil, že dedičské konanie po nebohom D. B.,

nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6D/153/2018, Dnot
201/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2019, pričom ako dedičia po nebohom povinnej
pripadajú:

D. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C.,
C. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., kontaktná adresa F. XX/C, G.
H. H. I., E. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C., kontaktná adresa : J., J. C. K. XX, L.. C.- A.
H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C..

Súd vyzval oprávneného, aby súdu predložil všeobecné obchodné podmienky obsahujúce

rozhodcovskúdoložku,odktorejodvodilrozhodcovskýsúdsvojuprávomockonaťvoveci,atozaúčelom
preskúmania exekučného titulu. Dňa 12.12.2022 boli súdu predložené požadované dokumenty.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Na základe uvedeného súd v zmysle cit. § 37 ods. 3 EP rozhodol o tom, že pripustil zmenu na strane
povinného, keďže súd aj bez návrhu mal preukázané, že došlo k prechodu práv.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, a
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) zistil, že právny predchodca oprávneného
(Poštová banka, a.s.), uzavrel s povinným dňa 7.12.2010 Zmluvu o úvere, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 2 000,- eur, povinný sa zaviazal vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou uvedenou
v zmluve o úvere. Povinný svoj záväzok splatil len čiastočne. Nezaplatením viac ako dvoch splátok
v lehote splatnosti mal právny predchodca oprávneného právo požadovať predčasné splatenie istiny
úveru vrátane príslušenstva. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že súčasťou zmluvy
o úvere je bod 5, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Keďže povinný bol
v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe
uvedenej rozhodcovskej doložky.

Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Nazákladenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva ,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení § 44

ods. 2 a 3 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie
a z exekučného titulu.

Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný orgánom
na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012,

sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v
uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského
súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §

44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.Podobne Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť

súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Z listín predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie a v priebehu exekučného konania
(zmluva o úvere, VOP) vyplýva, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu

o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody.
Na druhej strane je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba,
ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca
oprávneného pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva

spotrebiteľskýcharakter.Uzavretázmluva,podobneakoajrozhodcovskádoložka,súformulárovélistiny,
ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy
zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie

sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy
vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé
podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia
tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok
nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá

bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie
právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý
koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne

o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s
právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený
o spore rozhodnúť.

Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v bode 10.2.2 VOP, sa zmluvné strany dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnychvzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
rozhodcovského konania;

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa bodu 2 v 1. časti VOP – „Definícia pojmov“ rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882.

Vdanomprípadebolavzmluveoúverejednavetao„dohode“oriešenísporovvrozhodcovskomkonaní,
pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje
na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy
bol povinný oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda

vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícii aspoň
po uzavretí zmluvy (obchodné podmienky bánk sú zväčša upravené v mnohostranových listinách, teda
v praxi je nereálne a zo skúseností súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient mal časový priestor
na čítanie celých VOP, resp. aby ho pracovník banky oboznámil s celým ich znením). Podobne mal
byť povinný oboznámený aj s obsahom rozhodcovskej doložky a následkami jej uzatvorenia, ale ani zo

zmluvy, ani z VOP nie je zrejmé, o čom mal byť povinný poučený. Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami,
čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v
zmluve a VOP. Znenie tejto doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže žalobca môže spory riešiť len v rozhodcovskom konaní.

Aj keď teda spotrebiteľovi je daná možnosť žalovať buď na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde,
v konečnom dôsledku výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému
sa spotrebiteľ musí podrobiť. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní
aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp.
doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda

ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že
povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o skutočne

podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj
slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o tom, že touto dohodou sa riešenie
sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe
rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní.
Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná

jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti
súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o
individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za
nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv,

resp. doložiek – t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala

znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti
o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté
všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ
bude mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, čo musí byť na ťarchu dodávateľaaj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu
vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje
totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné

podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové
rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V
prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem -
nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. výroku tohto uznesenia možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).