Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 16, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200319
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3022200319.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobkyne: J. A., narodená
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, W. P., proti žalovanému: P. poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul.
XX. augusta č. X-XX, Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 2. augusta XXXX, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. mája XXXX. Žalobkyňa namietala, že

procesným postupom a rozhodnutím tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu,
bol nesprávne zistený jej zdravotný stav. Predovšetkým namietala, že pri zisťovaní a ustálení skutkového
stavudospeliorgányobidvochstupňovkrovnakémuzáveruato,žemierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť je u nej na úrovni XX % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mala za to,
že nebol dôsledne a komplexne preskúmaný jej zdravotný stav, kedy pri stanovaní miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bol síce správne určený druh zdravotného postihnutia, ale bez

dostatočnéhozreteľanapoškodeniekolena,ktoréodôvodňujeurčiťmierupoklesuschopnostivykonávať
zárobkovúčinnosťaž naúrovniXX%,akoajostatnérozhodujúcearelevantnéskutočnosti,ostatné
zdravotné postihnutia, ako ochorenia degeneratívneho charakteru stredne ťažkého stupňa nielen na
pravom kolennom kĺbe, ale aj oboch bedrových kĺboch a zdravotné komplikácie v oblasti driekovej
chrbtice. Žiadala, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušil a aby vec vrátil žalovanému alebo prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia
žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia, podľa ktorého
žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Námietku žalobkyne, podľa ktorej žiadala určiť mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť na XX %, považuje žalovaný za nedôvodnú, nakoľko aj z posudku
posudkového lekára vyplýva, že žalobkyňa mala v júli XXXX vykonanú totálnu endoprotézu, po
ktorej je podľa ortopéda hybnosť takmer plná, RTG postavenie je vyhovujúce, taktiež pomocné
vyšetrenia vylúčili zápal kostí, osteomyelitídu, pri punkcii nebola zistená žiadna tekutina, a preto
si stav vyžaduje bežný režim. Žalovaný ďalej uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia
zhodnotil všetky ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne, pričom dospel k záveru, že tieto ostatné

ochorenia sú posudkovo nevýznamné a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia, je neopodstatnené. Mal za to, že žalobkyňanepreukázala žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov,
že posudok o invalidite žalobkyne je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone
č. 461/2003 Z. z.. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli

dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise, do vydania
rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi.
Podľa jeho názoru bol postup žalovaného správny, rozhodnutie má podklad v zákonných ustanoveniach
a že sa jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Žalovaný trval na správnosti

žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

3. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), po
oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba
nebola podaná dôvodne.

4. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala dňa 06.04.2022 žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku, na základe čoho bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne A.. Zo záverov posudku zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou.

Posudkový lekár uviedol, že na základe doložených lekárskych nálezov a pomocných vyšetrení, je
rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po totálnej endoprotéze ľavého kolenného kĺbu realizovanej
v júli XXXX pre gonartózu. Po operácii je v ortopedických nálezoch hybnosť ľavého kolena
plná, voľná, bez obmedzenia, ľavé koleno je kľudné, chôdza samostatná, na RTG je postavenie
komponent endoprotézy vyhovujúce. Pre tŕpnutie pravého stehna bola žalobkyňa od decembra 2021

opakovane vyšetrená neurológom, v objektívnom náleze je tuhšie pravertebrálne svalstvo v driekovej
oblasti, ostatný neurologický nález je v norme. Stav po vykonanej endoprotéze ľavého kolenného kĺbu
podmieňuje zaradenie pod kapitolu XV, oddiel G, položku XX.X., vzhľadom k uvedenému s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX %, čo je dolná hranica zákonom stanoveného
rozpätia. V priloženej zdravotnej dokumentácii neboli dokladované iné posudkovo významné ochorenia.

5. Rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX P. poisťovňa, ústredie, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný
dôchodok vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako XX % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podala
žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, a to

tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. Po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený lekárom Sociálnej
poisťovne, ústredie. Posudkový lekár konštatoval, že žalovaná mala pre bolesti ľavého kolena vykonanú
totálnu endoprotézu v júli XXXX, hybnosť je podľa ortopéda takmer plná, RTG postavenie vyhovuje,
pomocné vyšetrenia vylúčili zápal kostí, osteomyelitídu, pri punkcii nebola zistená žiadna tekutina, stav

si vyžaduje bežný režim. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného
rozpätia v kapitole XV, G, položke XX.X. s mierou poklesu na XX %. Žalobkyňa má aj ďalšie ochorenia
degeneratívneho charakteru na pravom kolennom kĺbe a oboch bedrových kĺboch, podľa D. sú stredne
ťažkého stupňa, klinický postih nie je prítomný. Žalobkyňa taktiež absolvovala neurologické vyšetrenie
a MR driekovej chrbtice pre tŕpnutie nôh. Na subjektívny pocit zdravotného diskomfortu vplýva tiež

nikým neriešená ľahká obezita. Všetky tieto ochorenia sú posudkovo nevýznamné, a preto je zvýšenie
miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené. Záverom žalovaný uviedol,
že skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a
posúdením posudkovým lekárom a bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na XX %.

6. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať
dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickejosoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

7. Podľa § 71 ods. 4, 5 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

8. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno
zvýšiť najviac o XX %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

9. Podľa § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

10. Podľa § 196 ods. 1, 6 Zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

11. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie
nežiadali. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel súd k záveru, že

žaloba nebola podaná dôvodne.

13. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania a po oboznámení sa s
obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj

procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k
vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že
správne orgány obidvoch stupňov vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy dostatočne odôvodnili
a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili, na vec aplikovali relevantné
zákonné ustanovenia platné a účinné v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku,

resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne
pochybenia, ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť, a
preto správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné, dostatočne a jasne
odôvodnené.14. Zdravotný stav žalobkyne bol opakovane posudzovaný, či už posudkovým lekárom pobočky
Sociálnej poisťovne A. (posudky zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX) alebo posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie (posudok zo dňa XX.XX.XXXX), a to s rovnakým záverom, že jej
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je XX % (§ 71
ods. 6 Zákona o sociálnom poistení), pričom iné ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí, boli vyhodnotené
ako posudkovo nevýznamné.

15. V predmetnej právnej veci bolo v administratívnom konaní ustálené, že žalobkyňa trpí viacerými
ochoreniami, avšak tieto po medicínskej stránke neodôvodňujú vznik invalidity. Najzávažnejšie
ochorenie, a to stav po totálnej endoprotéze ľavého kolena bolo posúdené podľa kapitoly XV,
odd. G, položky XX.X na dolnej hranici stanoveného rozpätia. V zmysle zákonom stanoveného
všeobecného posudkového hľadiska, je v takomto prípade potrebné určiť mieru poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti podľa „rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb,

zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach“. Z tohto
pohľadu potom správne orgány správne prihliadali na následky po operácii, keď podľa odborných
nálezov je hybnosť ľavého kolena žalobkyne plná, voľná, bez obmedzenia, chôdza je samostatná a
na RTG je postavenie endoprotézy vyhovujúce, neboli zistené zápaly kostí. Správny súd uvádza, že
je zrejmé, že uvedené koleno nie je v stave ako u zdravého človeka, čo je však vyjadrené XX %-tnou

mierou poklesu pracovného potenciálu žalobkyne. Stav žalobkyne po totálnej endoprotéze z dôvodov
uvedených vyššie neodôvodňuje určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
ako XX % oproti zdravej fyzickej osobe. Rovnako správne orgány správne posúdili aj ostatné ochorenia
žalobkyne degeneratívneho charakteru, pri ktorých nie je klinický postih prítomný.

16. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný
stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú
a nie sú zistené rozpory medzi závermi posudkových lekárov a diagnózami odborných lekárov, ktoré sú
obsahom administratívneho spisu. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou uvádzané zdravotné
ťažkosti, odborné lekárske správy a zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia

žalobkyne a neexistencie dôvodu pre zvýšenie percentuálnej miery poklesu za iné zdravotné
postihnutia.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so

zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý
správne orgány náležite právne posúdili.

18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19.Nakoľkosprávnysúdvprejednávanejvecidospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie,akoikonanie,
ktoré mu predchádzalo, sú v súlade so zákonom a žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné,
za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a žalobu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd
podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak
to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné

okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného
dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).