Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215848
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312215848.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SAIDA s.r.o., Prešovská 39/A,
P.O.BOX 30 Bratislava, IČO: 31 400 795, práv. zast. AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska
1/11, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovanému LEDsvetlá.sk s.r.o., Riazanská 2, Bratislava,
IČO: 45 687 391, práv. zast. A/K/K/L/ advokáti s.r.o., Grösslingová 50, 811 09 Bratislava, IČO: 50 666
622, o zaplatenie sumy 4.932,01 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 23Cb/41/2013-313 zo dňa 11.12.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2013-313 zo dňa

11.12.2019 v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výrok o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.390,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.434,- EUR od 13.4.2012 až do
zaplatenia, zo sumy 216,88 EUR od 21.4.2012 až do zaplatenia, zo sumy 1.434,- EUR od 13.5.2012 až
do zaplatenia, zo sumy 200,41 EUR od 22.5.2012 až do zaplatenia, zo sumy 1.099,40 EUR od 13.6.2012
až do zaplatenia, zo sumy 6,03 EUR od 19.6.2012 až do zaplatenia, súd vo zvyšku žalobu zamietol a

žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78,04%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 26.9.2011 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu
o nájme nebytových priestorov, pričom žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi
nebytové priestory na Bajkalskej ulici č. 12/D v Bratislave, pričom sa zmluvné strany dohodli v čl. III. bod
1 a 2 zmluvy, že žalovaný bude povinný platiť nájomné vo výške 1.195,- EUR mesačne plus cenu za
spotrebované energie a ostatné služby poskytnuté v súvislosti s prenájmom (el. energia, vodné-stočné,

dodávka tepla, odvoz odpadu a informačná služba), ako aj miestny poplatok určený podielovo podľa
rozlohy prenajatého priestoru. Dňa 16.5.2012 žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti
a vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej žalobcu upozornil na to, že zmluva o nájme je z dôvodu
absencie zákonom vyžadovaných podstatných náležitostí absolútne neplatná. Dňa 24.5.2012 žalobca
doručil žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy datovanú dňa 18.5.2012 v ktorej žalobca vypovedal
zmluvu o nájme z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou nájomného. Dňa 28.5.2012 žalovaný zaslal
žalobcovi odpoveď na jeho výpoveď z nájomnej zmluvy, v ktorej žalobcu upozornil na skutočnosť, že

uvedenú výpoveď neakceptoval, nakoľko v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nenastali
účinky zamýšľané zmluvnými stranami, preto akékoľvek odvolávky na zmluvu o nájme a jej ustanovenia,
napr. o výpovednej lehote a výpovedi nie sú oprávnené. Predmetnú odpoveď žalobca prevzal dňa
30.5.2012. Dňa 15.6.2012 žalobca doručil žalovanému oznam o ukončení výpovede z nájomnej zmluvyzo dňa 7.6.2012, v ktorom oznámil žalovanému, že mu poskytne súčinnosť a prevezme nebytový
priestor ako aj kľúče od neho. Dňa 23.6.2012 zamestnanec žalobcu podpisom na preberacom protokole
zo dňa 23.6.2012 prebral nebytový priestor spolu s kľúčmi. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou

výzvou zo dňa 4.9.2012 na uhradenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému v sume 4.923,01EUR s
príslušenstvom. Na základe skutočnosti, že strany sporu sa rozchádzali v otázke neplatnosti nájmu
nebytového priestoru, musel súd ako predbežnú otázku riešiť aj to, či došlo k neplatnej zmluve o nájme
nebytového priestoru a v akom rozsahu bola zmluva neplatná. Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom
č.k. 23Cb/41/2013 zo dňa 8.3.2017, potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 3Cob/105/2017-227

zo dňa 18.4.2018 tak, že určil, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26.9.2011 je absolútne
neplatná z dôvodov absencie jej obligatórnych náležitostí týkajúcich sa splatnosti nájomného a spôsobu
jeho úhrady podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. Súd prvej inštancie bol toho názor, že v
prvom rade bolo potrebné vyriešiť, či v predmetom konaní došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu
neplatnej nájomnej zmluvy na strane žalovaného aj za mesiace máj a jún v roku 2012, nakoľko žalovaný
vznik bezdôvodného obohatenia za mesiac apríl nerozporoval.

3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že na
základe neplatnej nájomnej zmluvy užíval predmetnú nehnuteľnosť žalobcu bez poskytnutia protiplnenia
žalobcovi. Žalovaný teda užíval cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy a jeho bezdôvodné
obohatenie spočívalo v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci bezodplatne. Súd sa nestotožnil s

názorom žalovaného, že v dôsledku neplatnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru nebola žaloba
žalobcu v časti o zaplatenie 3.821,13 EUR s príslušenstvom dôvodná, a že nemohlo dôjsť k plneniu
počas mesiacov máj a jún v roku 2012. Bolo síce pravdou, že žalovaný vyzval dňa 16.5.2012 žalobcu na
poskytnutie súčinnosti na prevzatia nebytového priestoru a kľúčov na základe neplatnej zmluvy o nájme
nebytového priestoru, avšak len samotná výzva na poskytnutie súčinnosti dostatočne nepreukazovala

zámer žalovaného na opustenie priestoru, keďže žalovaný predmetný nebytový priestor vypratal a
opustil až dňa 23.6.2012. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu až k tomuto
dátumu.Točižalovanývrozhodnomobdobípredmetnýpriestorajfaktickyužíval,bolopodľanázorusúdu
irelevantné,nakoľkopodľaustálenejjudikatúryžalovanýbolpovinnývrátiťžalobcovibezdôvodnéplnenie
aj bez jeho faktického užívania predmetného nebytového priestoru. Na základe uvedeného sa žalovaný

obohatil na úkor žalobcu za obdobie od apríla 2012 do 23.6.2012 tak, že užíval cudziu nehnuteľnosť
na základe neplatnej nájomnej zmluvy bez poskytnutia protiplnenia. Žalovaný na úkor žalobcu síce
nezvýšil svoj majetok, ale na základe neplatenia nájomného sa jeho majetok nezmenšil, hoci by sa tak
za bežných okolností, teda v prípade plnenia stalo. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
užívaní nebytových priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určil súd peňažnou sumou, ktorá

zodpovedala sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových
priestorov, spravidla formou nájmu, a ktorú by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť podľa
nájomnej zmluvy.

4. Vodôvodneníďalejsúdkonštatoval,žekompenzačnánámietkažalovanéhoneboladôvodná,nakoľko

žalovanému nevznikla pohľadávka na plnenie od žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu
spočívajúceho v zhodnotení nebytového priestoru, ktoré by mohol započítať s pohľadávkou žalovaného.
Žalobca sa na úkor žalovaného neobohatil, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal také zhodnotenie
priestoru, ktoré by predstavovalo zvýšenie jeho trhovej hodnoty. Žalovaný súdu ani nepreukázal
všetky náklady, ktoré podľa jeho tvrdení vynaložil na zhodnotenie nebytového priestoru ako zakúpenie

mreže, zakúpenie a prenechanie koberca v predmetnom nebytovom priestore, úpravy spočívajúce v
elektrických rozvodoch a poistných skriniach. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný si predmetný
priestor upravil na predmet svojho podnikania, pričom žalobca o predmetné úpravy nežiadal. Aj keď
žalovaný vynaložil nejaké náklady na cudziu nehnuteľnosť, súdu nepreukázal hodnotu nehnuteľnosti
pred adaptáciou a po nej, ale súd odkázal len na hodnotu vynaložených prostriedkov. Súd nepovažoval

náklady žalovaného na nebytový priestor spočívajúce v drevárskych úpravách a v úprave výklenkov
stien za vynaloženie takýchto potrebných nákladov. Nakoľko žalovaný nevynaložil náklady na opravu
predmetu nájmu, len na jeho skrášlenie, žalovanému nevznikol nárok na náhradu potrebných nákladov.
Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je v časti istiny 4.390,72 EUR
dôvodná, keďže žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu za obdobie od apríla 2012 do 23.6.2012, a to

tak, že užíval cudziu nehnuteľnosť na základe neplatnej nájomnej zmluvy bez poskytnutia protiplnenia
žalobcovi. Žalovaný bol povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá
zodpovedala nájmu a spotrebovaným energiám, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinnýplniť podľa nájomnej zmluvy, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.932,01 EUR s
príslušenstvom za obdobie od apríla 2012 do 23.6.2019.

5. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a namieta, že prvostupňový
súd nesprávne právne vec posúdil v časti neuznania kompenzačnej námietky žalovaného uplatnenej
v konaní vo veci samej. Žalovaný preukázal, že nároky žalobcu zanikli v dôsledku započítania s
pohľadávkou žalovaného, ktorá vznikla z titulu vykonania úprav nebytového priestoru, v dôsledku
ktorých došlo k jeho zhodnoteniu. Súd mal síce za preukázané, že žalovaný zabezpečil práce a

dodal inštalácie do priestoru žalobcu, avšak nesprávne právne uzavrel, že tieto nemali za následok
zhodnotenie priestoru. Zo skutkového stavu je zjavné, že išlo o inštalácie typickej a bežnej rekonštrukcie
nehnuteľnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností majú za následok zhodnotenie nehnuteľnosti.
Inštalácie nových sociálnych zariadení, kompletná inštalácie sadrokartónových podhľadov, ako aj nové
elektroinštalácie, maľovky, či osadenie bezpečnostných mreží na okenné rámy predstavujú zhodnotenie
nehnuteľnosti minimálne v rozsahu nákladov, ktoré žalovaný na tieto inštalácie vynaložil. Prvostupňový

súd mal túto skutočnosť zohľadniť a vyhodnotiť tak, že hodnota nehnuteľnosti inštaláciami vykonanými
žalovaným vrástla minimálne o hodnotu vykonaných investícií, a preto započítací akt žalovaného mal
za následok zánik pohľadávky žalobcu, a teda mal byť súdom vyhodnotený ako úspešná kompenzačná
námietka, na základe ktorej žaloba žalobcu nie je dôvodná.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého z dôkazov prezentovaných žalovaným
nebol vôbec preukázaný rozsah a hodnota prác vykonaných v predmetnom nebytovom priestore, a
predovšetkým vôbec nebolo preukázané, že stavebné úpravy v žalovanom uvádzanom rozsahu a
hodnote vskutku zostali súčasťou predmetu nájmu potom, čo sa žalovaný z predmetu nájmu vypratal.
Zo svedeckých výpovedí ním navrhovaných svedkov vôbec nevyplynulo, že by žalovaný zanechal v

predmete nájmu zhodnotenie v ním tvrdenom rozsahu a hodnote. Treba vychádzať z čl. 4 ods. 3,4,
a 11 nájomnej zmluvy, podľa ktorej bol žalovaný povinný vyžiadať si na akékoľvek stavebné úpravy a
zhodnotenie predmetu nájmu súhlas žalobcu. Žalovaný si žiadne plnenie od žalobcu nežiadal a nedal
k nemu podnet, a takémuto vnúteniu bezdôvodného obohatenia nemožno priznať právnu ochranu.
Žalobca považuje napádaný rozsudok prvoinštančného súdu za správny.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne
poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s kompenzačnou
námietkou žalovaného ako nedôvodnou. Žalovaný v konaní nepreukázal zhodnotenie priestoru, ktorý
bol predmetom nájmu, nepreukázal náklady, ktoré vynaložil, taktiež rozsah a hodnotu prác, pričom ako
správne poukázal žalobca, žalovaný nepreukázal zhodnotenie predmetu nájmu v ním tvrdenom rozsahu

a hodnote. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom podaného odvolania viazaný a vzhľadom k
tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné
zostranyodvolaciehosúdusazaoberaťavzhľadomktomu,žeodvolacísúdsavcelomrozsahustotožnil
s právnym záverom súdu prvej inštancie, v ďalšom sa odvolací súd už obmedzil len na skonštatovanievecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.

12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej

zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil,
keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262
ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).