Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010393
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5818010393.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia

senátu Mgr. Elena Ferancová a Alena Letašiová, v trestnej veci proti obžalovanému I. D., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.09.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. D., nar. XX.XX.XXXX v C. P., trvale bytom A. XX, údržbár, rozvedený na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 24.06.2017 v čase okolo 22.00 hod. v obci P., okres F., aj napriek predchádzajúcemu vyslovenému
zákazu neoprávnene cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do rodinného domu č. XX, následne
na schodišti zo spodného poschodia na horné, fyzicky napadol svojho bývalého svokra H. E., nar.
XX.XX.XXXX a to tak, že ho udrel hlavou do čela, na čo poškodený po schodišti vycúval nazad na
horné poschodie, kde za ním vybehol, opakovane minimálne 4 krát ho udrel päsťami do tváre a potom
ako poškodeného posotil na podlahu v jedálni, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, opakovane
minimálne 4 krát ho kopol do oblasti ľavého pleca a spodnej oblasti chrbta, pričom sa mu počas

fyzického útoku opakovane vyhrážal zabitím a po tom, ako sa poškodenému podarilo postaviť opätovne
ho opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, chytil ho za plecia a chrbát a ťahal ho po schodoch za
sebou dole, pričom ho minimálne 2 krát hlavou udrel o zábradlie o stenu, pričom týmto konaním porušil
nedotknuteľnosť obydlia obyvateľov rodinného domu a to H. E., Q. E., C. E. a jej maloletých detí, pričom
svojim konaním u H. E. vyvolal dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a fyzickým útokom mu spôsobil
otras mozgu, poúrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti vľavo, tržne zmliaždenú
ranu v oblasti ľavého obočia, pomliaždenie a krvný výron vo oblasti ľavej očnice, pomliaždenie a krvný
výron čelovo temennej oblasti hlavy v strede, pomliaždenie a krvný výron temennej oblasti hlavy vľavo,

pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, pomliaždenie a krvný výron sedacej oblasti vpravo, s dobou
liečeniaaobmedzeniavobvyklomspôsobeživotapodobu14dní,avšakvzhľadomnaintenzituaspôsob
pôsobiaceho zraňujúceho násilia na oblasť hlavy a tváre poškodeného, mohlo dôjsť u poškodeného
k vzniku otrasu mozgu ťažkého stupňa, k zlomenine tvárových kostí, ku zlomenine lebečných kostí a
taktiež k pomliaždeniu mozgového tkaniva alebo ku krvácaniu do vnútra lebky, s dobou liečenia nad
42 dní,

t e d a

- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a taký čin
spáchal na chránenej osobe,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých

osobách a voči chránenej osobe,- inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal
na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,
§ 37 písm. h/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 10.12.2018 tunajšiemu súdu obžalobu na I. D.
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a iné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nechce konať o dohode a o vine a treste, podľa § 257

ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa
24.06.2017 sa nachádzal na ihrisku v obci P., na akcii varenia kotlíkového guláša, kde mu synovia I. a
Q. povedali, že nie je pravdou, že by sa s ním nechceli stretávať. Zavolal svojej exmanželke C. E., že
ho klamala, na čo mu navrhla, že sa stretnú v dome jej rodičov. Predtým, ako vošiel do domu, pokúsil
sa dovolať exmanželke, či môže vstúpiť, pretože vedel, že nefunguje domový zvonček, v tomto dome

kedysi býval sedem rokov. Najskôr zaklopal na vchodové dvere, z verandy zakričal: „C.“. Na chodbu
vyšli mal. synovia R. a I., opýtal sa ich na mamu, R. sa iba pousmial a syn I. nič nerozprával. Na to počul
ako sa niekto hore na poschodí sprchuje, R. mu povedal, že nevie, či sa tam sprchuje mama a on išiel
na poschodie, zaklopal na dvere a z kúpeľne sa ozval mužský hlas. On chcel odísť, ale z kúpeľne vyšiel
opitý bývalý svokor H. E. a začal mu nadávať, že ako si dovolil vstúpiť do jeho domu, vyhrážal sa mu

zabitím, išiel smerom k nemu a udrel ho oboma rukami do oblasti brucha, na čo spadol dole schodiskom.
Ako padal si už nepamätá, pamätá si, ako ostal ležať na podeste, hlavu mal na múre a nohy smerom
k schodisku, točila sa mu hlava a zhora prišiel H. E., ktorý mu nadával a začal ho udierať do hlavy. On
bol celý vykrútený na schodisku a jedenkrát udrel H. E. do tváre, udrel ho pravou rukou, do ľavej časti
hlavy. Bývalého svokra udrel, aby ho zastavil, úder však nebol silný, nespôsobil mu žiadne zranenia. Po

údere H. E. na neho prestal útočiť, on sa postavil a uvažoval čo ďalej, keďže bývalého svokra pozná,
on si vymýšľa a prekrúca skutočnosti. Vedel, že bude volaná polícia, tak sa postavil na spodnú chodbu,
pred prvý schod a bývalý svokor si sadol na druhý schod. Počas toho ako tam on stál, videl, ako H. E.
dal signál hlavou R., ktorý mal v ruke telefón a niekde volal a asi do troch minút sa rozleteli vchodové
dvere. On chcel zavolať políciu, ale zo zadného vrecka mu musel vypadnúť telefón. Ako sa rozleteli

dvere, vošli D. U., D. C. ml. a Q. D. a ako sa otočil na bývalého svokra, pochopil o čo ide, pocítil prudký
úder zozadu do spodnej časti hlavy na pravej strane a po údere si nepamätá ako spadol na zem, je
možné, že mal otras mozgu. Keď sa prebral, ležal na chrbte, nemohol sa hýbať, nemohol ničím pohnúť,
ruky mal vedľa seba, nohy pri sebe a bol zaľahnutý osobami, ktoré menoval, spolu s exmanželkou, ktorá
prišla neskôr. Keď ležal na zemi, nemohol dýchať, D. C. kľačal pri jeho hlave a držal mu oči, ústa, nos

oboma rukami. Nemohol sa pohnúť, išlo mu o život. Po dosť dlhej dobe prišla na miesto aj C. E., ktoráim povedala, že aby ho nechali, pokračovalo to však ďalej. Držali ho skoro hodinu, do príchodu polície
na miesto, on stratil strašne veľa síl, nevie čo s ním všetko robili. Keď prišla polícia, ležal na zemi, hlavu
mal asi meter od schodiska a všetci od neho poodskakovali a vytvárali tam chaos, prekrikovali sa, že

aby ho zobrali, že chcel zabiť bývalého svokra, že ich napádal a chcel z miesta činu ujsť. On zranenia
H. E. nemohol spôsobiť, keby mu dal hlavičku, tak ako to bývalý svokor tvrdí, tak by určite nevycúval
hore schodiskom, ale by spadol alebo sadol, jeho tvrdenie tak považuje za nelogické. Keby mu dal päť
rán do tváre, ako to tvrdí, už dve rany by stačili na to, aby sa vyvalil na zem. Keby ho udieral rukami do
hrude, tak by mal nejaké zranenia. Bývalý svokor tiež tvrdil, že v jedální spadol medzi stoličky, keby on

spadol medzi stoličky, stoličky by boli zlomené a on by mal zlomené rebrá. Tiež uvádzal, že ho kopal
do chrbta ako ležal, potom je ale nelogický tvar hematómu na zadnej časti tela, hematóm by mal byť
priečne. Ďalej ho mal chytiť za chrbát a plecia a ťahať z jedálne cez vrchné rameno asi 4m a potom
dole schodiskom, nevie si to ani predstaviť a je úplne nelogické, že ho mal hlavou búchať o betónové
zábradlie, a to celkom trikrát a ešte mu mal trikrát buchnúť hlavu o stenu. Tieto tvrdenia popieral aj znalec
MUDr. Ján Jelenčík. Keď jeho policajti vyviedli s putami von, zbadal svetlá a videl ako H. E. sadá do

vozidla VW Golf. On si zranenia vysvetľuje tak, že ako ležal v sanitke, svedkovia dobili H. E., aby jeho
mohli z toho obviniť. Zranenia poškodeného nekorešpondujú s tým, ako to on popísal a podľa neho to
bolo nasimulované. Tiež mu nikdy nikto nedal žiadny zákaz vstúpiť do uvedeného rodinného domu, v
dome sa nachádzali jeho maloleté deti. Počas rozvodu jeho bývalá uviedla, že sa môže stretávať s deťmi
aj v ich dome. Keďže on nenadáva, tak nemohol použiť tie slová, ktoré uvádzal H. E., on nepoužíva

slovné spojenie zabijem ťa, pretože si uvedomuje jeho význam. H. E. pred skutkom išiel na invalidný
dôchodok, dôvodom bola porucha sluchu a v nemocnici boli prepisované lekárske správy, bolo do nich
buď niečo doplňované alebo prepisované. Vtedy večer nikomu nenadával a ani sa nikomu nevyhrážal.

Znalkyňa MUDr. Zuzana Kašparová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že znaleckým skúmaním

nezistila, že by bol obžalovaný závislý od alkoholu, alebo iných psychoaktívných látok.

Svedkyňa poškodená E.. E. B. vypovedala, že nebola svedkom súdeného skutku a ani o ňom nemá
žiadnu vedomosť. Je zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, s mal. deťmi
R. a I. sa nestretla a ani sa s nimi o skutku nerozprávala.

Svedok poškodený H. E. vypovedal, že domov sa vrátil večer okolo 21:00 hod., domov prišiel spolu so
sestrou, jeho manželka už bola doma aj s vnukmi R. a I.. Okolo 21:50 hod. manželka odišla z domu
aj so sestrou a on sa išiel osprchovať do kúpeľne. Okolo 22:00 hod. vnuk R. mu zaklopal na dvere a
povedal mu, že k nim domov prišiel obžalovaný. On vyšiel z kúpeľne, šiel dole po schodisku, a keď bol

asi v polovici schodiska zavolal: „kto je tu, kto tu nemá čo robiť“ a ako sa otočil, tak obžalovaný išiel hore
schodmi, udrel ho svojou hlavou do hlavy. On cúval hore schodiskom a chcel sa dostať k telefónu do
kuchyne, obžalovaný ho však už na vrchnej chodbe asi 4 až 5 krát udrel päsťami oboch rúk do oblasti
hlavy z oboch strán a sotil ho do jedálne medzi stôl a stoličky. Vtedy zbadal, že pod stolom je schovaný
vnuk R.. Ako ležal na zemi, tak obžalovaný ho kopal do boku a pliec. Vtedy vybehol R. spod stola,

obžalovaného chytil a povedal mu, že si ide zbaliť veci a že ide s ním. Obžalovaný ho pustil a opäť
ho udieral, kopal a ťahal ho dole schodmi. On ostal sedieť alebo ležať na predposlednom schode na
schodišti, vnuk R. za tú dobu niekoho zavolal a videl, ako do domu vošla dcéra C., zať JZ. a švagor
D. U.. Obžalovaný vtedy stál nad ním vyššie o jeden schod a ako ich zbadal, preskočil ponad neho a
rozbehol sa k ním a ako ho preskočil, tak sa pošmykol a spadol na zem a tam ho priľahli U. s C., priľahli

ho a držali ho tak až do príchodu polície. Potom ho už len ošetrovali. Kým prišla záchranka, sedel na
schodoch a čakal, vnuk mu prikladal na oko uterák, bola tam všade krv. S obžalovaným nemal pred
skutkom zlý vzťah, ale po skutku už spolu vôbec nekomunikujú, iba mu obžalovaný po skutku napísal
10 až 15 správ. Predtým ako sa incident stal, on osobne obžalovanému zakázal chodiť k ním domov,
bolo to asi dva roky pred incidentom, presnejšie to bolo pred Vianocami, keď k ním prišiel domov, dcéra

ho nechcela pustiť, on sa s obžalovaným pretláčal v chodbe a vtedy zavolali policajtov a aj policajti mu
povedali, že tam nemá trvalé bydlisko. Zápis vtedy urobiť nechcel. Čo sa týka zranení, mal stehy nad
obočím, modriny na oboch očiach, na ľavé ucho nepočul, zistili mu krvácanie do mozgu, mal modriny
na spodnej časti tela, problémy s ľavým ramenom, ktoré mal dobité, nemohol dvíhať ruku. Obžalovaný
sa mu tiež počas doby ako ho udieral vyhrážal zabitím. Hospitalizovaný v nemocnici bol tri dni. Potom

chodil na kontrolné vyšetrenia. Svedok poškodený v rámci ďalšej výpovede uviedol, že úplne hore na
schodišti ho obžalovaný udrel 3-krát päsťami do hlavy, bol celý krvavý. Potom ho obžalovaný vliekol dole
schodmi, kde ho búchal o stenu a murované zábradlie, chytil ho oboma rukami za plecia a tak ho ťahal
dole schodmi, on vtedy stál a on ako ho ťahal, búchal ho hlavou o stenu a o zábradlie. Potom si sadolna schody, lebo už nevládal stáť a obžalovaný ostal stáť nad ním. Koľko krát ho hlavou udrel o stenu
a zábradlie nevie, ale možno dvakrát na jednu stranu a dvakrát na druhú stranu. Na podeste, keď sa
streli prvýkrát, tak ho obžalovaný udrel hlavou do jeho hlavy, on cúval a obžalovaný išiel za ním, útok

pokračoval do jedálne, kde ho kopal a pod stolom bol schovaný vnuk. Obžalovaný ho kopal do boku a
do ramena, hlavu si skrýval rukami.

Svedkyňa poškodená Q. E. vypovedala, že predmetného dňa bola na obecnej akcii, varil sa guľáš, okolo
18.00 hod. sa s vnukmi R. a I. vrátila domov. Krátko pred 21.00 hod. prišiel domov manžel aj so svojou

sestrou, pozerali spolu televízor a rozprávali sa. Asi o 21.50 hod. povedal manžel, že sa ide osprchovať,
ona so švagrinou sa ešte zastavili na vatre, odkiaľ zbadali odchádzať obžalovaného. Zdržali sa tam asi
10 minút, odprevadila švagrinú a keď prichádzala domov, videla pred domom policajtov a sanitku, videla
ako policajti vedú obžalovaného, mal ruky vzadu išiel vzpriamene, nebolo mu nič. Tiež si všimla, že aj
vnuci boli von, boli vystrašení, tak ich zobrala dnu a dnu zbadala manžela, ktorý bol celý zakrvavený,
zbitý, bolo jej ho ľúto, povedal, že ho zbil obžalovaný. On si potom sadol do obývačky, tam ho ošetrovala

zdravotná sestrička, ona išla s deťmi na poschodie a vtedy si všimla, že aj steny boli zakrvavené. Tiež
roh na zábradlí bol celý od krvi. Vyzeralo to, ako by sa niekto za ten roh držal, akoby sa bránil. V jedálni
bol odsunutý stôl, rozhádzané stoličky, bol tam aj zakrvavený koberec. Bolo to celé zaprskané od krvi,
museli to všetko umývať a na druhý deň prala koberce. Manžela zobrali do nemocnice. Obžalovaný mal
zakázané chodiť k nim domov a aj na ich dvor, zakázané to mal od manžela, lebo sa in stále vyhrážal.

Obžalovanýzákazrešpektoval,čakalnadetipredbránkou,odzákazuunichdomanebol.Kýmzdravotná
sestrička ošetrovala jej manžela, vnuk R. si z bloku natrhal papieriky a napísal, ako sa to všetko stalo a
tie zapísané papieriky dal do ruky svojej mame, že toto všetko urobil otec dedkovi.

Svedkyňa poškodená C. E. vypovedala, že dňa 24.06.2017 sa konal v P. guláš, akcie sa zúčastnila,

vedela,ženiekdetammalbyťajobžalovaný,alenestretlisa,obžalovanéhozbadalaažvečerokolo20:00
hod. Videla, ako chodí okolo ich stánku, prikrádal sa čoraz bližšie k nim. Švagor navrhol, že aby radšej
už všetko pobalili a že idú k nemu domov. Švagor zavolal synovi, ktorý prišiel autom, všetko spratali do
auta, okolo 21.00 hod až 21.30 hod prišiel najstarší syn Q., že ešte chce chvíľu zostať s kamarátmi, tak
ostala, že na neho počká. Sestra jej potom povedala, že Q. išiel s exmanželom sa previesť na aute. Pred

22.00 hod. zavolala najstaršiemu synovi Q. na telefón, ale nedvíhal, tak zavolala exmanželovi, on dvihol
a ona mu povedala, nech jej okamžite dovezie Q. a na čo jej povedal, že Q. s ňou ísť nechce a smial
sa do telefónu. Ona mu povedala, že čaká 5 minút a potom išla pomaličky k sestre, kde sa zdržala asi
15 minút a išla domov. Ako prichádzala k domu, videla dve menšie mal. deti ako k nej bežia bosé, boli
vystrašené a R. jej povedal, aby išla rýchlo, že otec chce zabiť dedka. Keď otvorila dvere, videla sedieť

otca na poslednom schode, mal skrvavenú ľavú časť tváre a rozťaté obočie a prvú vetu, ktorú jej povedal
bolo, že „pozri sa, čo mi urobil“, jej exmanžel stál nad otcom, za jeho chrbtom. V tej chvíli sa za ňou
otvorili dvere, vošiel švagor C. a U.. Nechápala, čo tam robia, ale potom sa dozvedela, že kým kráčala
domov, tak sa R. dovolal jej sestre a povedal jej, čo sa deje. Ako vstúpili C. a U., exmanžel preskočil otca,
rozbehol sa akoby chcel zaútočiť na švagra, on ho schmatol a položil ho na zem smerom tak, že ležal

na bruchu. Potom obžalovaného chytil aj U. z druhej strany. Obžalovaný kopal, bil, trepal sa na zemi,
potom ju C. požiadal, aby rýchlo zavolala policajtov, čo urobila, obžalovaný bol zúrivý, metal sa na zemi
a nadával, opakoval, že zabije C. a začal sa búchať hlavou o zem. Ona druhýkrát zavolala policajtov
a urgentne ich súrila, aby prišli, oni sa potom ospravedlnili, že boli na zásahu v A.. Keď prišli policajti,
obžalovaný sa postavil zo zeme, ruky si dal dozadu, nasadili mu putá a vyšli z domu von. Z. sa ako prvý

domáhal ošetrenia RZP s tým, že mu je zle. Policajti ho odviedli k policajnému autu, posadili ho do auta,
onvtejchvílipovedal,žemujezle,takhovytiahlivonastáltamopretýoauto.Vtomprišlarýchla,najskôr
ošetrili exmanžela, ktorému podľa výzoru nebolo nič, nevidela na ňom žiadne zranenia, stál vystretý,
vyšponovaný pri aute ako hrdina, a potom ošetrili otca. Ošetrovali ho dole v obývačke, otec tam sedel,
boli tam aj deti, ktoré boli vystresované, vyľakané. Otec mal ľavú stranu celú skrvavenú, rozťaté mal cez

obočie a sťažoval sa, že nemôže zdvihnúť ruku a na hlave, keďže on má málo vlasov, bolo vidieť také
mapy krvavé, krvné podliatiny. Bolo vidno, že je to poudierané. Hlavne tvár mal zranenú, Keď prišiel z
nemocnice, videla, že má modrinu aj na chrbte, tiež aj pod očami mal veľké modriny, modriny odfotila, aj
v nemocnici. Potom chodila s otcom na kontroly a vyšetrenia, keďže nebol schopný šoférovať. Krv bola
na schodisku, hornej chodbe, kuchyni, jedálni a aj v obývačke, ako boli pootvorené dvere, tiež bola krv

aj na zábradlí, ktoré je murované a sú tam antikorové kľučky, tak na tom mieste. Pri incidente boli aj mal.
deti R. a I., R. jej incident opísal hneď na druhý deň ráno, povedal jej všetko, čo sa stalo. Dokonca, keď
v tú noc išla na políciu, vložil jej do ruky lístočky, ktoré sú v spise, v krátkosti v nich opísal, čo sa stalo.
Obžalovaný vždy keď prišil pre deti, vždy čakal pred bránkou, mal ústny zákaz od jej otca vstupovať nadvor a do domu, bola toho svedkom a dokonca aj policajná hliadka pri jednom zásahu obžalovanému
vysvetlila, že aby bol vždy za bránkou.

Svedok D. U. vypovedal, že boli na obecnej akcii v P. a večer išli do C.. Počas návštevy J. C. zodvihla
telefón, volal R. a mal jej povedať, že „oco ide zabiť deda“. Keďže bol autom, tak rýchle s D. C. prišli
do domu švagra, D. do domu vstúpil pár sekúnd pred ním a keď už aj on vošiel do chodby, tak videl,
ako sa obžalovaný stretol s D. C., vyzeralo to tak, akoby obžalovaný chcel z domu vybehnúť a vtedy
ho C. zvalil na zem, kde ho už spolu držali. Obžalovaný sa na zemi metal a ku koncu si začal búchať

hlavu o zem a kričal, že bite ma, čomu on nechápal. Ešte ako ho držali, prišla aj C. E. a obžalovanému
dohovárala, že čo to robí. Obžalovaný ju chytil za ruku, začal jej ju tlačiť, keďže ju to bolelo, pomohol
jej, aby si vybrala ruku z jeho zovretia. Pomedzi to švagor behal celý skrvavený, celé to bolo pre neho
šokujúce, obe maloleté deti R. a I. boli prestrašené, dívali sa na nich, poslal ich preč, ich pohľad bol
hrozný, vtedy stratili otca. Potom prišli policajti a vyviedli obžalovaného z domu, obžalovaný sa normálne
postavil a vyšiel na ulicu. On sa z toho všetkého ešte spamätával a vtedy za ním niekto prišiel, aby sa

išiel pozrieť, že čo robí obžalovaný. Keď vyšiel von, videl obžalovaného ležať pred autom policajtov a
domáhal sa ošetrenia podľa takého a takého paragrafu. Pohoršilo ho to, lebo švagor bol celý dobitý, ale
povedali mu, že obžalovaný má na to nárok. Potom museli volať ešte jednu sanitku. Keď prišli do domu,
zdá sa mu, že H. E. bol hore na schodoch, stál a hovoril, že pozrite čo mi urobil, bol na neho hrozný
pohľad, bol celý skrvavený, mal dobitú celú tvár.

Svedok D. C. vypovedal, že bol na obecnej akcii, kde varili guláš, okolo 22.40 hod. k nim domov zavolal
R., bol vtedy u nich aj U., telefón zodvihla manželka a povedala, že R. jej povedal, že jeho otec bije
deda. Hneď s U. išli autom do domu poškodeného, ešte cestou rozmýšľal, že čo tam obžalovaný vôbec
robí, keďže asi 2 mesiace pred týmto incidentom, bol svedkom toho, ako poškodený dvakrát zopakoval
obžalovanému, že nemá prekročiť prah domu a ani bránu. Keď prišli k domu, U. zastavil auto, on z

auta vyskočil, videl ako do domu vchádzala švagriná C. a počul ako vykríkla, čo to robíš, alebo čo mu
robíš. Ako vbehol dovnútra, zbadal svokra ako sedel na schodoch a videl ako nad ním stál obžalovaný a
udrel ho pravou rukou do oblasti hlavy. Keď ho zbadal, snažil sa akoby obísť alebo preskočiť sediaceho
poškodeného a rozbehol sa smerom k nim a nevie, či sa pošmykol, alebo či ho chcel udrieť hlavou do
brucha, ale dostal sa hlavou niekde k jeho bruchu, on ho oboma rukami objal a ľahol si na neho a zakričal

C., aby privolala policajtov. Vtedy vošiel U. a pomohol mu obžalovaného držať na zemi. Chvíľu ho takto
držali, oblažovaný nadával, klial, mlátil nohami a rukami. On povedal švagrinej, aby zavolala políciu ešte
raz, obžalovanému sa podarilo uvoľniť hlavu a začal hlavou búchať o betónovú dlažbu. Vtedy povedal
U., že či to nerobí, aby ich udal a tak ho potiahli trošku ďalej na plávajúcu podlahu. Potom už zbadal
svetlá polície a obžalovaný ako vymenený prestal kopať, nadávať a mlátiť rukou. Policajti mu naložili

putá a on sa postavil a ako hrdina vychádzal z domu. Potom už bol len prekvapený, že mu niekto zavolal
sanitku, jeden z tých policajtov mu povedal, že sa odvolával na paragrafy a zákon, že musia najskôr jemu
zavolať sanitku. Kto volal druhú sanitku nevie. Potom išiel dovnútra a videl svokra sedieť v obývačke,
bol celý skrvavený a dezorientovaný, mal na sebe tielko a z ľavej strany hlavy v oblasti obočia mu tiekla
krv. Videl len zakrvavenú tvár a že bol dobitý. Vonku ešte počul, ako si obžalovaný od sestričky žiadal,

aby mu urobila obhliadku celého tela a chcel nejaký papier. Sestrička krútila hlavou. Keď šiel hore na
poschodie, bol zhrozený, v kuchyni boli rozhádzané stoličky a videl stopy krvi. Keď sa pozrel na seba,
mal skrvavené tričko, rozmýšľal z čoho to je, a potom prišiel na to, že keď obžalovaný búchal hlavou o
dlažbu, zavadil o stojan na topánky a začala mu tiecť krv, mal nad uchom takú maličkú ranku, z ktorej
mu tiekla krv.

Svedok E.. D. R. vypovedal, že od skutku uplynuli už tri roky, na skutok si už pamätá iba matne.
Predmetného večera bol s kolegom D. H. vyslaný na služobný zákrok do obce P., keď prišli k rodinnému
domu, zbadali nejakú ženu, ktorá volala, aby sa ponáhľali, lebo ten muž chce utiecť. Oni boli vyslaní
operačným strediskom, bolo im povedané, že ide o napadnutie. Keď vošiel do domu, zbadal na zemi

ležať obžalovaného, ktorého vtedy ešte nepoznal a na ňom kľačali dve osoby. D. sa o jeho švagra a
myslím, že nejakého rodinného známeho. Ako prišli, tí dvaja muži začali od obžalovaného vstávať, tak
ho vyzvali, aby ostal ležať na zemi. Nakoľko obžalovaný neuposlúchol výzvu a nebolo zrejmé či sa
nepokúsi o útek, tak mu naložili služobné putá. Potom bol obžalovaný vyvedený k vozidlu, kde on zostal
s obžalovaným a kolega D. H. sa rozprával s tam prítomnými osobami, čo sa stalo. Keď stáli pri vozidle,

obžalovaný mu povedal, že ho bolí rameno, a tak mu boli zložené putá. Pamätá si, že na miesto prišli
dve RZP, čo sa týka prítomných osôb, zdá sa mu, že obžalovaný vykazoval znaky požitia alkoholu.Znalec MUDr. Ján Jelenčík zotrval na záveroch znaleckého posudku, že poškodený H. utrpel otras
mozgu, poúrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti vľavo, tržné zmliaždenú ranu
v oblasti ľavého obočia, pomliaždenie a krvný výron vo oblasti ľavej očnice, pomliaždenie a krvný

výron čelovo temennej oblasti hlavy v strede, pomliaždenie a krvný výron temennej oblasti hlavy vľavo,
pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, pomliaždenie a krvný výron sedacej oblasti vpravo a poúrazový
krvný výron v strednom uchu vľavo s poúrazovou poruchou sluchu zmiešaného typu ľahkého stupňa
vľavo, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 26 dní. Na základe podkladov
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli a vzhľadom na intenzitu a spôsob pôsobiaceho zraňujúceho

násilia na oblasť hlavy a tváre poškodeného, mohlo dôjsť u poškodeného aj k vzniku otrasu mozgu
ťažkého stupňa, k zlomenine tvárových kostí, ku zlomenine lebečných kostí a taktiež k pomliaždeniu
mozgového tkaniva alebo ku krvácaniu do vnútra lebky, s dobou liečenia nad 42 dní a taktiež by si
vyžiadali zložitejší a náročnejší spôsob liečby, často operačné riešenie a následne dlhú rehabilitáciu.
Pri týchto zraneniach by poškodený mohol byť za určitých okolností priamo ohrozený na živote a tieto
zranenia by veľmi často zanechali trvalé následky rôzneho rozsahu a charakteru na jeho zdravotnom

stave. Ďalej uviedol, že najzávažnejším zranením, ktoré utrpel poškodený H. E. bol poúrazový krvný
výron v ľavom strednom uchu s poúrazovou poruchou sluchu zmiešaného typy ľahkého stupňa vľavo.
Adekvátna dĺžka liečenia bola 26 dní. Všetky ostané zranenia, ktoré utrpel poškodený, mali charakter
ľahkých zranení. Poúrazový krvný výron v ľavom strednom uchu bol diagnostikovaný po 12 dňoch po
incidente, pretože dovtedy nebolo urobené krčné vyšetrenie, a toto zranenie sa nedalo diagnostikovať

inak. Takéto zranenie vzniká pri tupom poranení hlavy, vzniká tupým úrazom do hlavy. Pri prepustení
z nemocnice bolo doporučené vyšetrenie na krčnom. Do dňa 6.7.2017 nie je nikde zaznamenané
pomliaždenie ľavej ušnice. Keby nebolo vzniklo zranenie - poúrazový krvný výron v strednom ľavom
uchu s poúrazovou poruchou sluchu zmiešaného typu ľahkého stupňa na záveroch znaleckého posudku
by sa iba zmenila doba liečenia, ktorá by nebola 26 dní, ale len 14 dní. Po poúrazovom krvnom

výrone v strednom uchu, je druhým najvážnejším zranením vnútro lebečné poranenie mozgu - otras
mozgu a poúrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti vľavo. Príznaky súvisia s otrasom
mozgu, pri príjme poškodeného, poškodený uvádzal bolesť hlavy, diagnózu otras mozgu bol stanovený
neurológom, po vyšetrení poškodeného. Poúrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti
vľavobolodiagnostikovanéCTvyšetrením,išlooložiskovékrvácanie,ktorébolozistenénaCT,kontrolné

vyšetrenie sa robilo z dôvodu, že ako sa krvácanie vyvíja.

Postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku predsedníčka senátu prečítala výpoveď svedka E..
D. H. zo dňa 08.02.2018, ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že operačným strediskom boli vyslaní na
služobný zákrok, keď prišli na miesto, v prvej chodbe ležal na zemi obžalovaný D., ktorý bol prikľaknutý,

lebo ho tam držali rodinní príslušníci. Operačným boli vyslaní na zákrok z dôvodu domáceho násilia,
pamätá si, že boli dvakrát vyzývaný, aby sa ponáhľali, že obžalovaný sa im tam myká, že sa im chce
vytrhnúť, že chce ujsť.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, § 135 ods. 2 Tr. poriadku bol prehratý obrazovo zvukový

záznam výsluch mal. svedkov R. D., I. D. a Q. D. z prípravného konania.

Svedok Q. D. (syn obžalovaného) v prípravnom konaní vypovedal, že otec niečo vyvolával, potom
odišiel, že si ide niečo vyriešiť. Potom zistil, že išiel k nim domov, ale čo sa doma odohralo nevie, lebo
vtedy tam nebol. Keď prišiel domov a otvoril dvere, tak otec ležal na zemi, všetko bolo skrvavené, dedko

sedel celý skrvavený. Videl ako jeho dvaja ujovia držali otca a o chvíľu prišla polícia, otec sa postavil a
nič mu nebolo, zrazu začal vracať, potom začal nejaké zákony vyťahovať, podľa čoho on si môže zavolať
sanitku ako prvý, tak potom jemu volali sanitku, potom dedkovi, ale bolo to také chaotické, nevedel o čo
ide. On prišiel neskoro, ale všetko bolo skrvavené od vrchu po schodoch, všade bola krv.

Svedok R. D. (syn obžalovaného) v prípravnom konaní vypovedal, že sa s bratom I. hrali v izbe a počul,
že niekto prišiel. Počul auto, tak pozrel z okna a videl otcov džíp, zľakol sa ho a utekal sa schovať do
maminej izby pod stôl. Otec aj vošiel do izby, kde bol schovaný pod stolom, ale nevidel ho a pokračoval
v chodení ďalej. Podarilo sa mu vybehnúť na poschodie tak, že ho otec nevidel a informoval dedka, že
dole je oco. A dedko si dal akože župan na seba a opýtal sa, že kto je tu, kto tu nemá byť? A vlastne

nič sa neozývalo, tak dedko išiel dole schodmi a otec išiel hore schodmi a v strede schodiska sa stretli
a tam sa ho dedko opýtal „a ty tu čo robíš“? a oco mu povedal, „a čo nemôžem tu byť?“ A potom mu
strelil hlavičku, oco dedkovi a dedko, ako keby už úplne zmeravel, úplne, že nevedel, čo sa robí. Dedko
sa už začal aj tak ako keby trmácať a oco sa posúval hore schodiskom a on videl, že idú hore týmschodiskom, tak vybehol do náhodnej izby a tam sa schoval. Oni si tiež náhodne vybrali izbu kde bol
schovaný a videl, ako oco vykrikuje dedkovi, že ho zabije, že je neschopný a tak. Hodil ho do stoličiek
a začal ho tam biť a kopať. On z úkrytu vybehol a snažil sa otca odsunúť preč od dedka, lebo ho stále

kopal a búchal do brucha a hlavy a tak. Nemohol sa na to pozerať, a tak s výkrikom vybehol na otca a
odsúval ho a ušiel na chodbu. Z chodby pozoroval, čo sa robí, že ho tam stále napáda a uráža ho, že je
neschopný, že nič nevie, že ho zabije. A potom sa už na to nemohol pozerať, tak šiel dole, našiel mobil
a volal všetkým, ktorí by pomohli v tejto situácii, ale nikto nedvíhal, ale potom sa mu podarilo dovolať
tete, ktorej oznámil, čo sa deje. Poslala tam uja D. aj uja U., on ako dovolal, videl, ako oco sáca dedka

dolu schodmi. Niekoľkokrát ho tam udrel a on sa potom zľakol a vybehli aj s I. vonka a zbadal mamu
ako ide po ceste, tak jej tiež povedal, že čo sa stalo a v tej chvíli prišiel aj ujo D. aj ujo U., a to už dedko
ležal na schodoch a bol celý dobitý. A oco bol hore a vlastne zase vykrikoval „zabijem ťa tu“ a také,
úplný horor. Keď prišiel ujo D., oco chcel tiež zaútočiť na uja D., ale ujo D. ho chytil a držali ho, aby
im niečo neurobil, bola tam maminka, prišiel aj Q. a čakali, kým príde polícia. Potom polícia prišla, s
políciou prišla za chvíľu aj záchranka. Zobrali najskôr otca, ale potom potrebovali druhú sanitku, pretože

oco stále vyvádzal a potom, keď oco zistil, že už je zle, tak už sa tváril, že všetko ho bolí a takto. Ale
vlastne to on, on len bil dedka, oco dedka a tá krv, čo sa nachádzala po celom dome bola len dedkova.
Pretože oco, ako ho bil, tak dedko bol vlastne schúlený a bránil si oblasti hlavy a brucha.

Svedok I. D. (syn obžalovaného) k veci uviedol, že otec k nim pribehol a on sa ho opýtal, že čo tu robíš a

on mu ukázal, že má byť ticho. Šiel do maminej izby, tam nikoho nenašiel, ale bol tam jeho brat. Šimon
vyšiel hore ku dedkovi a povedal mu, že je tu oco a dedko hovoril, že kto tu je, kto tu nemá byť a oco
prišiel hore. Keď išli k sebe, oco dal dedkovi silnú čelovku do hlavy. Narazil mu o stenu, alebo o čo. Videl,
že bol dedko skrvavený. Potom ušiel do izby. On vlastne bezdôvodne zbil toho dedka. Oni sa stretli v
strede schodiska a otec posotil dedka dole schodmi. On bol zavretý v izbe a potom prišiel brat R. a

povedal mu, že poďme vonku a vytáčal všetky čísla a jedno číslo mu zdvihlo, bola to teta C. J.. Vtedy
vlastne on povedal, že je doma oco a chce dedka zabiť, lebo ten oco sa mu vyhrážal, že ho zabije. V
strede toho nebol, na konci oca iba držali a on sa tváril, že nemôže dýchať.

Na návrh obhajoby bol predvolaný znalec MUDr. Miroslav Obtulovič PhD., ktorý na návrh obhajoby

vypracoval odborné vyjadrenie k zraneniam poškodeného H. E.. Uviedol, že poškodený utrpel
pomliaždenie čelovej oblasti vľavo, tržno-zhmoždenú ranu ľavého obočia o dĺžke 2-3 cm, pomliaždenie
v oblasti ľavej očnice, pomliaždenie lícnej oblasti vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a otras mozgu
ľahkého I. stupňa. Pokiaľ ide o poranenie mozgu, patrí to do kompetencie chirurga, krvácanie do oblasti
mozgu je v kompetencii neurológa, prípadne traumatológa a poranenie ľavého ramena je v kompetencii

chirurga. Čo sa týka symptómov otrasu mozgu, v správe RZP zo dňa 24.06.2017 je uvedená táto
diagnóza,jetamuvedené,žeanamnézapodľaudaniasvedkov.Zlekárskejsprávyzpríjmuz25.06.2017,
sú uvedené len bolesti hlavy a diagnóza otrasu mozgu. Zo správy od neurológa je tiež uvedená diagnóza
otrasu mozgu. Nie je záznam, že by mal poškodený stratu pamäti, že by mal nevoľnosť, že by zvracal.
Otras mozgu sa nedá preukázať CT vyšetrením. Z prepúšťacej správy ohľadom zranenia ľavého ramena

bolo iba odporúčanie na kontrolné vyšetrenia na chirurgii, správy ohľadom liečenia tohto zranenia nemal,
nie sú spomenuté žiadne postupy, že by bolo toto zranenie cielene liečené. Keďže je zapísaný ako
znalec z odvetvia ORL, pokiaľ ide o poranenie sluchu poškodeného, z vyšetrení počas hospitalizácie
nemal poškodený vykonané ORL vyšetrenia týkajúce sa poruchy sluchu alebo poranenia sluchového
orgánu.Anizlekárskychsprávnevyplýva,žebypoškodenýutrpelnejaképoraneniesluchu.Prvýzáznam

je od MUDr. Móriho zo dňa 06.07.2017, z tohto záznamu vyplýva, že bubienok bol nepoškodený, iba
na okraji ušnice bola vstrebávajúca sa krvná podliatina. Po vyšetrení bolo zistené, že sluch v pravo
je v norme a sluch v ľavo sa zhoršuje o 5 decibelov oproti norme. Aby bolo možné jednoznačne u
poškodeného priznať poruchu sluchu následkom predmetného skutku, tak treba podrobne pátrať aj
o predúrazovom stave poškodeného, t.j. prejsť jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vyžiadať si

výpisy zo zdravotných poisťovní, či sa na takúto poruchu neliečil, a to aj s poukazom na vek pacienta.
Jednoznačne sa nedá vylúčiť, že zranenia ktoré spadajú do ORL vznikli v súvislosti so skutkom.

Podľa § 269 Tr. poriadku súd oboznámil listinné dôkazy zápisnicu o trestnom oznámení, lekárske
správy ohľadom zranení poškodeného a tiež lekárske správy ohľadom zranení obžalovaného,

fotodokumentácia zranení poškodeného a obžalovaného, obsah sms správ zo 17.9.2017 až 29.9.2017,
marca a októbra 2018, z obsahu ktorých nepriamo vyplýva, že obžalovaný sa snaží emotívne pôsobiť
na poškodeného a zmierniť jeho postoj v danej veci, rukou písaná výpoveď mal. R. D. bezprostredne po
incidente, ktorý na útržky papierov opísal celú situáciu ako ju predmetného večera vnímal a ako sa stala,pričomrukoupísanémutextudalnázov„hororzoskrine“(nač.l.26-27),ďalejsúdoboznámilrozhodnutia
Okresného súdu Námestovo o rozvode manželstva obžalovaného a poškodenej C. E., dohodu rodičov
o úprave stretávania sa obžalovaného s maloletými deťmi, rozhodnutia Okresného úradu Námestovo,

odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorými sa obžalovaný snažil spochybniť vierohodnosť výpovedí
svedkov najmä U. a C., rozhodnutia súdov v civilnom konaní, dohodu správy o povesti na obžalovaného,
výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov.

Zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto inému úmyselne

spôsobí ťažkú ujmu na zdraví na chránenej osobe.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia
ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Objektom uvedeného trestného činu je záujem na ochrane života a zdravia.

Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona sa
dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného, a uvedený čin spácha závažnejším spôsobom
konania a voči chránenej osobe.

Podľa §138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na

viacerých osobách.

Podľa § 122 ods. 5 Tr. zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného
alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú
ako súčasť obydlia uzavreté.

Objektom uvedeného trestného činu je záujem na ochrane domovej slobody.

Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do
domu alebo bytu.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona (§ 139 ods. 1 písm.
e/ Tr. zákona) sa dopustí kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou
takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.

Objektom uvedeného trestného činu je záujem na ochrane pred nebezpečnými vyhrážkami a násilným
konaním.

V prípade všetkých súdených trestných činov ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm.
a), b) Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto

zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom vedel (priamy úmysel), alebo vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený (nepriamy úmysel).Podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.Aknejdeoprípadpodaniaobžalobypokonanínávrhunadohoduovineatrestepodľa§232ods.
4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté

na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
pričom všetky vykonané dôkazy súd hodnotil z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a
vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne a na základe takto vykonaného
dokazovania a hodnotenia dôkazov dospel k jednoznačnému záveru o vine obžalovaného zo všetkých
súdených trestných činov. Obžalovaný sa bránil, že do rodinného domu vstúpil na pozvanie poškodenej
C. E., bývalej manželky pod zámienkou, že sa porozprávajú o maloletých deťoch, ktoré mu v ten večer

povedali, že nie je pravdou, že by sa s ním nechceli stretávať. V rámci svojej obrany sa najskôr snažil
vykresliť súdu ním vykonštruovaný obraz o tom, že celý incident bol nejakým „sprisahaním“ bývalej
manželky, poškodeného H. E. (bývalého svokra) a mal. syna R. voči jeho osobe, najskôr ho mali
nalákať do rodinného domu, kde bol fyzicky napadnutý poškodeným H. E., podľa jeho vyjadrenia on
udrel poškodeného iba jedenkrát, a to ako sa bránil fyzickému útoku na schodišti, a potom následne

poškodený vyslal signál mal. synovi R., ktorý telefonicky privolal svedkov D. C. a D. U., ktorí ho
fyzicky napadli, zaľahli ho na zemi, kde ho za použitia násilia držali do príchodu polície a RZP a
počas doby, ako bol ošetrovaný v sanitke, svedkovia fyzicky napadali poškodeného, aby mohli jeho
obviniť z protiprávneho konania a fyzického napadnutia. V rámci svojej obrany predložil súdu lekárske
potvrdenia o tom, že bol predmetného večera fyzicky napadnutý, boli mu spôsobené zranenia, na ktoré

sa ešte stále lieči a v minulosti podstúpil vážnejšie zdravotné zákroky. V závere súdneho konania v
rámci záverečnej reči uviedol, že ho mrzí, že sa skutok stal, išiel tam vyriešiť situáciu s deťmi, nešiel
nikomu ublížiť a celý skutok sa nafúkol, želá si urovnať vzťahy, a to aj cestou mediácie. Obrana
obžalovaného bola vyvrátená výsluchmi svedkov poškodených H. E., Q. E., C. E., mal. svedkov Q.
D., I. D. a R. D., svedkov D. C. a D. U., ktorých výpovede mali oporu aj vo vykonanom znaleckom

dokazovaní z odboru zdravotníctva a v listinných dôkazoch (najmä prvotné lekárske správy, zápisnica o
trestnom oznámení), korešpondovali aj s výpoveďami nestranných svedkov D. R. a D. H. (príslušníkov
polície) a vo svojom súhrne tak vytvárali ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného.
Pri hodnotení výpovedí svedkov súd skúmal, či výpovede svedkov boli logické, či sa svedkovia
neodchyľovali od svojich skorších výpovedí, či korešpondovali aj s výpoveďami ostaných svedkov a

ostanými dôkazmi. Obžalovaný bol tak usvedčený presvedčivou výpoveďou svedka poškodeného H.
E., ktorý bez akéhokoľvek zaváhania, či už v trestnom oznámení, tak aj vo výpovedí v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedal o príchode obžalovaného do rodinného domu, o spôsobe
akým bol fyzicky napadnutý a o vyhrážkach zabitím rovnako, jeho výpoveď vo všetkých jeho tvrdeniach
potvrdili maloletí očití svedkovia incidentu R. a I., ktorí sa nachádzali v rodinnom dome, dokonca privolali

telefonicky poškodenému pomoc, kde maloletý R. do telefónu uviedol, že „oco ide zabiť dedka“, čo
iba odzrkadľuje, akým spôsobom vnímali vzniknutú situáciu a akým spôsobom útok na poškodeného
prebiehal. Výpoveď svedka poškodeného tiež korešponduje so závermi znaleckého dokazovania z
odboru zdravotníctva, znalec MUDr. Ján Jelnčík pri všetkých zraneniach popísal mechanizmus vzniku
zranení, kde uviedol, že všetky zranenia, ktoré utrpel poškodený H. E. mohli vzniknúť jedným, alebo

opakovaným úderom päsťou, kopnutím nohou a taktiež pádom a narazením postihnutou časťou tela do
tvrdého tupého predmetu. Že nešlo o jedno kopnutie, prípadne o jeden úder päsťou, ale išlo o opakované
fyzické násilie naznačuje lokalizácia poranení na rôznych častiach tela poškodeného. K týmto zraneniam
určitenedošlojednýmúderomdlaňouruky,akotovrámciobranyuvádzalobžalovaný.Podľaznaleckého
posudku zranenia poškodeného vznikli pôsobením násilia strednej až miernej intenzity. V prípade

otrasu mozgu a poúrazového krvácania pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti vľavo, tieto poranenia
mohli vzniknúť v ktoromkoľvek okamžiku tým istým mechanizmom a tou istou intenzitou, ako došlo k
popísaným zraneniam hlavy. Zranenie tržno zmliaždená rana v oblasti ľavého obočia a pohmoždenia
a krvný výron v oblasti ľavej očnice mohli vzniknúť aj úderom čela, tiež úderom alebo údermi päsťou,
lakťom, kopnutím nohou a taktiež pádom a narazením postihnutou časťou tela do tvrdého tupého

predmetu. Poškodený aj pri svojom prvotnom ošetrení na chirurgickej ambulancii uviedol, že bol zbitý
zaťom, udrel ho hlavou a päsťami do hlavy a vliekol po schodoch. Znalec sa síce vyjadril, že pokiaľ
ide o mechanizmus vzniku zranení poškodeného tento nezodpovedá tvrdeniu poškodeného, že ho
útočník ťahal dole schodmi, pretože v takomto prípade by vznikli u poškodeného závažnejšie zranenia.Poškodený však súdu vysvetlil, že svedok poškodený pod ťahaním (vlečením) po schodoch myslel, že v
čase ako bol „ťahaný po schodoch“ poškodený celú dobu stál a obžalovaný ho mal za chrbát tlačiť dole
schodmi a popritom ho mal udierať raz na jednu a raz na druhú stranu hlavou o stenu a zábradlie. Súd

hodnotil dôkazy vychádzajúc z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v
jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka posudzoval aj z hľadiska
jeho osoby a zistenia, či mal motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Súd z výpovedí svedka
poškodeného zistil, že obžalovaný bol bývalým zaťom poškodeného, síce mu poškodený zakázal v
minulosti vstupovať do ich domu a dvora, na obžalovaného bola v minulosti pred spáchaním súdeného

skutku privolaná aj hliadka polície, ale súviselo to však s nezhodami a napätými vzťahmi medzi dcérou
poškodeného a obžalovaným, samotný obžalovaný sa vyjadril, že medzi nim a poškodeným neboli do
spáchania skutku vážnejšie nepriateľské vzťahy. Pokiaľ sa vo výpovedi svedka poškodeného vyskytli
určité nejasnosti, svedok poškodený ich spoľahlivo súdu ozrejmil. Súd tak nezistil žiaden dôvod, pre
ktorý by nemal poškodenému H. E. veriť, poškodený nemal žiadnu motiváciu klamať a naviac výpoveď
poškodeného bola v zhode so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi. Jeho výpoveď potvrdzovali

nielen výpovede očitých svedkov maloletých detí I. a R., ktoré priebeh incidentu popísali zhodne ako
poškodený, ale aj výpovede svedkov C. E., Q. E., svedkov C. a U., ktorí popisovali viditeľné zranenia
poškodeného, uvádzali, že poškodený sedel na poslednom schode, tvár mal od krvi a krv sa nachádzala
aj na schodisku a podlahe. Zároveň bolo výsluchmi svedkov poškodených H. E., C. E. a Q. E., tiež
výsluchmi mal. detí I. a R. jednoznačne preukázané, že obžalovaný vo večerných hodinách bez súhlasu

vstúpil do oploteného dvora a naviac aj do obydlia rodinného domu poškodených, kde obydlie má
poskytovať osobám, ktoré ho obývajú pocit bezpečia a súkromia, napriek nesúhlasu poškodeného H.
E. vyjadreného aj jeho slovami: „kto je tu, kto tu nemá čo robiť“, obžalovaný zotrval v rodinnom dome a
dopustil sa v tomto priestore agresívneho, násilného správania voči poškodenému.

Vsúhrnetýchtopriamychakoajnepriamychdôkazovtakmalsúdpreukázané,žeobžalovanýsadopustil
súdeného skutku a naplnil všetky znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, zločinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval aj ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Pokusom trestného činu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Súd dospel k záveru, že zranenia ktoré utrpel poškodený, nemajú charakter ťažkej ujmy v zmysle ust.
§ 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, ale vzhľadom na spôsob spáchania skutku, konanie obžalovaného,
ktorý najskôr udrel hlavou do čela poškodeného, potom ho minimálne 4 krát udrel päsťami do tváre,
posotil ho na podlahu, kde ho minimálne 4 krát kopol do oblasti ľavého pleca a spodnej oblasti chrbta,
následne ho opäť opakovane udieral päsťami do tváre a minimálne 2 krát mu udrel hlavu o zábradlie a

stenu, takéto agresívne konanie (už len samotné kopance do tela poškodeného) vrátane subjektívnej
stránky smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy, obžalovaný si musel byť vedomý, že keď opakovane kope
do vrchnej časti tela poškodeného a udiera mu hlavu o pevný predmet, môže takejto osobe spôsobiť
zranenia, ktoré majú charakter ťažkej ujmy, prípadne aj zranenia nezlučiteľné so životom, v tomto
prípade išlo o osobu vyššieho veku. Uvedené vyplynulo aj zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr.

Jána Jelenčíka, že vzhľadom na intenzitu a spôsob pôsobiaceho zraňujúceho násilia na oblasť hlavy a
tváre poškodeného, mohlo dôjsť u poškodeného k vzniku otrasu mozgu ťažkého stupňa, k zlomenine
tvárových kostí, ku zlomenine lebečných kostí a taktiež k pomliaždeniu mozgového tkaniva alebo ku
krvácaniu do vnútra lebky, s dobou liečenia nad 42 dní. Obžalovaný tak pre prípad, že takéto zranenia
spôsobí, bol s takýmto následkom uzrozumený.

K osobe obžalovaného súd konštatoval, že je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku
a aj príčetnosti a súdenej trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu tak, ako to
predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem (záujmy) chránený týmto zákonom.

Súd na základe vykonaných dôkazov upravil oproti obžalobe skutkovú vetu tak, aby korešpondovala
s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom zo skutku vypustil zranenie poškodeného H. E., a
to poúrazový krvný výron v strednom uchu vľavo s poúrazovou poruchou sluchu zmiešaného typuľahkého stupňa vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 26 dní, a to v
zmysle zásady in dubio pre reo. V nadväznosti s vyňatím predmetného zranenia zo skutkovej vety
súd upravil aj dĺžku doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života, a to v súlade so závermi

znaleckého dokazovania, ako aj výpoveďou znalca MUDr. Jána Jelenčíka, ktorý bol k uvedenému
vypočutý aj na hlavnom pojednávaní. Dôvodom bolo, že nebolo bezpečne a spoľahlivo preukázané, že
by predmetné zranenie vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, keďže posúdenie
charakteru tohto zranenia spadá do kompetencie odvetvia zdravotníctva otorinolaryngológie (ORL),
pričomznaleckýposudokpredloženýobžaloboubolvypracovanýznalcomzodboruchirurgiaaobhajoba

predložila odborné vyjadrenie, ku ktorému bol vypočutý znalec MUDr. Obtulovič, zapísaný ako znalec v
odboreORL,ktorýspochybnilpríčinnúsúvislosťmedzikonanímobžalovanéhoavznikomtohtozranenia,
znalec uviedol, že existuje pochybnosť, či uvedené zranenie vzniklo konaním obžalovaného, nakoľko
mohlo súvisieť aj s vekom poškodeného.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné

zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti , za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálnehokorektívuvovzťahukprečinunebezpečnéhovyhrážania,predovšetkýmnásilnýmkonaním

obžalovaného, ktoré sprevádzalo jeho vyhrážky zabitím a tiež následkom jeho konania, chráneným
záujmom a všetkými okolnosťami za ktorých bol skutok spáchaný, poškodeným bola osoba vyššieho
veku a skutok bol spáchaný v prítomnosti dvoch ustráchaných maloletých detí.

Podľa § 277 ods. 2 Tr. poriadku boli odmietnuté návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania, pretože

nebol dôvod na dopočutie svedkyne Q., obhajoba žiadala svedkyňu vypočuť z dôvodu nezrovnalostí
v jej výpovediach a k zraneniam poškodeného, súd však nezrovnalosti vo výpovediach svedkyne
nezistil a svedkyňa ani nebola očitým svedkom incidentu, tiež mala iba sprostredkované informácie
o vzniku zranení poškodeného a v predmetnej veci bol naviac vypracovaný aj znalecký posudok
z odboru zdravotníctva, ktorý vychádzal z objektívne zistených zranení poškodeného v lekárskych

správach. Rovnako boli odmietnuté návrhy obhajoby na vypočutie svedkov E.. E. D., I. D. st. a E. D.,
(príbuzní obžalovaného), ktorí sa mali vyjadriť ohľadom získania informácie, kto vymyslel „komplot“
proti obžalovanému, tiež na vypočutie svedkov E.. H. D., I. D., A. E., H. S. a T. E., ktorí mali rovnako
vypovedať opäť len k sprostredkovaným informáciám ohľadom skutku, čo o skutku počuli, prípadne
sa vyjadrovať k zraneniam poškodeného H. E. a aj obžalovaného, súd nepristúpil k výsluchu týchto

svedkov, nakoľko z vykonaných a predložených dôkazov (výpovedí svedkov, znaleckého posudku
ohľadom zranení poškodeného a listinných dôkazov) súd nemal dôvod pochybovať, že by súdený
skutok bol umele vykonštruovaný, že by sa ísť o nejaké sprisahanie voči obžalovanému. K zraneniam
poškodeného mal súd zabezpečené lekárske správy a znalecký posudok a pokiaľ ide o zranenie
obžalovaného, súd mal k dispozícii lekárske správy aj ohľadom jeho zranení a tiež k zraneniam

obžalovaného sa vyjadrovali vypočutí svedkovia. Tiež boli odmietnuté návrhy na vypočutie svedkov E..
E. M., E. W., H.. W. E. R. (príslušníkov polície a psychologičky), ktorí mali vypovedať k vyšetrovaniu
a vykonávaniu procesných úkonov, ktoré boli podľa obžalovaného vykonané neštandardne. Výsluchy
navrhnutých svedkov k okolnostiam, ktoré žiadal vykonať obžalovaný sa vymykli rámcu potrieb a
predmetu vykonávaného dokazovania. V prípade návrhu na výsluch svedkov maloletých detí súd ich

výpovede čítal podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, zákonodarca reagoval na potrebu úpravy obdobnej
situácie, ochrana maloletých svedkov pred opakovanou viktimizáciou, pričom výpovede maloletých
svedkov boli vykonané v súlade so zákonom a tiež boli logické, presvedčivé, bez akýchkoľvek rozporov.
Pokiaľ súd odmietol vykonanie konfrontácii medzi obžalovaným a svedkami poškodenými a medzi
obžalovaným a svedkami U., C. st. a C. ml. urobil tak z dôvodu, že výsluchy všetkých svedkov (okrem

výsluchu svedka C. ml.) boli vykonané na hlavnom pojednávaní, svedkovia U. a C. st., neboli očitými
svedkami fyzického napadnutia poškodeného obžalovaným, svedkovia ohľadom skutočností po ich
príchode do domu vypovedali zhodne, ich výpovede boli presvedčivé, obžalovaný svedkom kládol aj
doplňujúce otázky a vykonanie konfrontácii len z dôvodu, že nepotvrdzovali obranu obžalovaného a
nevypovedali podľa jeho želania, by bolo len umelým predlžovaním trestného konania, bez relevantného

významu. D. C. ml. nebol vypočutý v tomto konaní ako svedok, nepodal svedeckú výpoveď a súd ho
tak nemal s čím konfrontovať. Zároveň boli odmietnuté návrhy obhajoby na vyžiadanie a oboznámenie
zdravotnej dokumentácie obžalovaného a zdravotnej dokumentácie svedka poškodeného H. E., na
vyžiadanie a oboznámenie spisov OO PZ Zákamenné ČVS: ORP-P77/ZK2017 a ČVS: ORP-513/ZK-DK-2018, spisov Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/85/2015 a sp. zn. 6P/59/2016, priestupkového
spisu Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-OVVS-2018/001688-21-PD, vyžiadanie záznamov od
operačného strediska KR PZ Žilina, OR PZ Dolný Kubín a OO PZ Zákamenné s vyžiadaním fotokópií

z knihy udalostí, vyžiadanie výpisov telefonických hovorov a záznamy o telefonických volaniach z
predmetného večera na RZP, posudok na invaliditu poškodeného, keďže navrhované dôkazy alebo
nemali priamy súvis s prejednávanou vecou, alebo skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi
zistené, bolo možné objasniť výsluchom svedkov, znalcov, alebo už boli súčasťou vyšetrovacieho
spisu ä rozhodnutia z priestupkových konaní, rozhodnutie súdu v civilnom konaní) a boli vykonaným

dokazovaním preverené.

K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Z charakteristiky jeho
osoby obcou nevyplynuli negatívne poznatky. V registri priestupkov má záznam za priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu z roku 2016 a z roku 2019, za ktoré bol postihnutý pokarhaním a pokutou
a následne bol postihnutý za menej závažné priestupky na úseku cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci konštatoval na

strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§
37 písm. h/ Tr. zákona).

Keďže obžalovanému bol ukladaný trest za viac trestných činov, bol mu uložený úhrnný trest odňatia

slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby určenej pre
trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Pri ukladaní druhu a výmery trestu bolo prihliadané na okolnosti
prípadu, na celkove správanie a postoj obžalovaného k súdnej veci, obžalovanému súd napriek tomu
uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, prihliadal aj na
skutočnosť, že od spáchania skutku uplynuli 4 roky a obžalovanému uložil trest vo výmere 5 rokov

nepodmienečne a na výkon trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v minulosti vo výkone trestu odňatia
slobody nebol.

Súd považoval takto uložený trest, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutkov,

následok skutku za dostatočný na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodený H. E. si uplatnil škodu vo výške 2.942,92 €, poškodený bol
s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, keďže súd nemal dostatok podkladov pre
rozhodnutie o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, dokazovanie by muselo byť vo vzťahu k

uplatnenému nároku na náhrady škody doplnené, čo by predĺžilo celé trestné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.)

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.