Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 10, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201574
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8222201574.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právne veci žalobkyne: L. C., L.. XX.X.XXXX, J. L. S. N. B. D. X, XXX XX J.,
právne zastúpenej AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
IČO: 52 619 818, proti žalovanému: I. C., L.. XX.X.XXXX, J. L. S. N. B. D. X, XXX XX J., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je p o v i n n ý dočasne nevstupovať do bytu č. XX, vchod č. X, súpisné číslo XXXX, G.:
G., postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX a k nemu prináležiacich priestoroch, zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. J., obec J., okres J., nachádzajúceho sa v J., na ulici L.C. S. N. B. D. X, XXX XX J..

II. U k l a d á žalovanému, aby sa dočasne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10

metrov.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

IV. Neodkladné opatrenie nariaďuje na dobu troch mesiacov odo dňa vyhlásenia uznesenia.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa XX.X.XXXX domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu vchod č. X, súpisné č. XXXX, G.: G., číslo bytu XX
postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX a k nemu prináležiacich priestorov na ulici L. S. N.
B. D. X, XXX XX J. zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. J., obec J., okres J. a zároveň, aby mu súd uložil

nepribližovať sa k žalovanej na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.

2. V odôvodnení návrhu okrem iného uviedla, že dňa X.X.XXXX okolo XX:XX Y.. - XX:XX Y.. ju jej
súčasný manžel fyzicky napadol. Kričal na ňu, dal jej veľmi silnú facku, z ktorej ju bolela hlava niekoľko
dní. Súčasne po nej kričal a nadával jej. Takisto sa jej vyhrážal zabitím, pochovaním a rozbitím hlavy o
radiátor, vyhadzoval ju z bytu. Žalovaný je v súčasnej dobe v podmienke za nebezpečné vyhrážanie v

zmysle rozhodnutia Okresného súdu J. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX. Žalovaný je agresívny,
jeho správanie sa opakovalo, fyzicky ju napadol za prítomnosti syna. Po napadnutí musela ísť na
ošetrenie, kde lekár stanovil dobu liečenia viac ako 7 dní. S manželom žili v podnájme na adrese L. S. N.
B.T. D. X, XXX XX J. a majú spolu maloletého syna, ktorý má X C.. Vlastníkom bytu vchod č. X, súpisné
č. XXXX, G. - G., číslo bytu XX, na LV č. XXXX, k.ú. J., obec J., okres J. je C. E., L.. XX.XX.XXXX E. X/
X. Aktuálne nemá kam s maloletým ísť, pričom ju žalovaný vyhodil z bytu. V minulosti sa takto žalovaný

správal agresívne, čo dokazuje jeho trestné stíhanie. K návrhu na vydanie neodkladného opatreniažalobkyňa pripojila lekársku správu z ošetrenia zo dňa X.X.XXXX, nahrávku zo dňa X.X.XXXX a LV č.
XXXX.

3. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

4. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním
žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.

5. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

6. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana,
vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje

obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 355/2012). Možno
pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení účastníkov konania, záznamov polície, podaní vysvetlení k
priestupku, a pod.. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície,
keďže stanovisko žalovaného je obvykle v zásade protichodné.

7. Civilný sporový poriadok nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré sa
vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
Dočasným obmedzením žalovaného vo vstupe do spoločného obydlia účastníkov konania a priblíženia
sa k žalobkyni sa poskytne žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany

žalovaného a umožní sa jej pokojné bývanie.

8. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má navrhovateľ k dispozícii zúžený
rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti
prípadu a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému konaniu reálne môže dôjsť a jeho
uskutočnenie je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

9. Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania, na základe

skutočností osvedčených z predložených listín (§ 329 ods. 1 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185
a nasl. CSP nevykonáva.

10. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým
spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj druhá

strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne vyjadrenie
alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnil
poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Š., C.., V., D.., J.,I.., C., D.., J., I.., P., C.., S. T.. Q.
D. G.. T.. G.:Q..Y.. J., XXXX, D.. XXXX). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného
opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.

11. V posudzovanej veci súd mal súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči
žalobkyni a to s poukazom na trestnú vec tunajšieho súdu vedenú pod sp. zn. XT/XX/XXXX, z ktorejvyplýva, že žalovaný bol sudcom pre prípravné konanie trestným rozkazom č.k. XT/XX/XXXX-XX zo
dňa XX.X.XXXX, právoplatným toho istého dňa, odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX Y.. v obývacej izbe bytu na ulici
B.. D. Č.. X E. J. pod vplyvom alkoholických nápojov začal vulgárne nadávať svojej manželke L. C., L..
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., toho času bytom J., A.. B.. D. Č.. X, ktorá v tom čase držala na rukách
svojho syna a následne sa jej slovne vyhrážal „ ty raz syna položíš a potom ťa rozbijem, však ty
ho položíš a keď nie, tak ťa chytím za nohu a budem ťa za ňu ťahať, potom ťa udusím a poistím si to

tým, že vezmem tie nabrúsené nože z kuchyne a podrežem ťa s nimi, aby som si bol istý, že do rána
skapeš“, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, za čo mu bol uložený podľa § 360 odsek 2
Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní XX (K.) C. s tým, že výkon uloženého
trestu bol podľa § 49 ods. 1 písm. b) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní X (K.) O.. Rovnako tak

bolo osvedčené zranenie žalobkyne lekárskou správou zo dňa X.X.XXXX.

12. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

13. Pokiaľ ide o priloženú nahrávku, v tomto prípade sa súd zaoberal jej prípustnosťou v civilnom konaní,
keďže má za to, že zásadne je nahrávanie prejavov súkromnej povahy bez súhlasu neprípustné, no vo
výnimočných prípadoch odôvodnený (ústavne ospravedlniteľný) aj postup mimo rámca princípu legality,
ktorý vyplýva z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv poukazujúc tiež v tejto
súvislosti argumentačne na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 9. decembra 2014, sp. zn.

II.ÚS 1774/14, podľa záverov ktorého „úplne odlišne je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné
vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak
ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho
a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je
zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej

hrozí závažná ujma (vrátane napríklad straty zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového
dôkazu tohto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci.“

14. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu
do práv protistrany. Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý (vhodný) na

zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec
spôsobilý na preukázanie tvrdenej skutočnosti, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí. Druhým krokom
je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu - teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť
dokázať aj zákonným spôsobom, alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom. Súd nezákonný dôkaz
nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd

vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej núdzi. Posledným ( a
najdôležitejším) krokom je posúdenie primeranosti zásahu do práv dotknutého subjektu - protistrany,
ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu.

15. V tomto prípade súd vychádzajúc zo spomenutého tzv. testu proporcionality mal za to, že na

osvedčenie skutkových tvrdení postačoval trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX a pripojená
lekárska správa a teda nevykonal predložený nezákonný dôkaz - nahrávku.

16. Za daného stavu dočasné vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný
zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, ako i práva na obydlie, pretože jeho legitímnym záujmom je

zabezpečenie ochrany života a zdravia žalobkyne pred násilným správaním žalovaného. Neodkladným
opatrením nedochádza k vytvoreniu nenávratného stavu, pretože ide o obmedzenie dočasného
charakteru.

17. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba

možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Žalobkyňa má právo
na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia a ak považuje vzhľadom na osvedčené
skutočnosti násilného správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej
integrity, ktorá ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňunásilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii,
keď mal už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia.

18. Opakujúc sa súd dospel k záveru, že žalobkyňa v dostatočnom rozsahu osvedčila svoje tvrdenia, z
ktorýchmožnovyvodiť,žemedziňouamanželom-žalovanýmdochádzakčastýmkonfliktom,priktorých
žalovaný aj fyzicky napáda žalobkyňu, teda u žalobkyne je dôvodná obava, že zo strany žalovaného
môže dôjsť k zásahu do jej telesnej integrity. Bude vecou dokazovania v trestnom alebo priestupkovom

konaní, či správanie žalovaného napĺňa znaky fyzického a psychického násilia voči žalobkyni, avšak
vzhľadom na osvedčenie nároku žalobkyne súd považoval za dôvodný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia v časti uloženia dočasného zákazu žalovanému nevstupovať do bytu, v ktorom žijú účastníci
konania a taktiež v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha, aby sa žalovaný nepribližoval k nej. Keďže
predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je skutočnosť,
že osoba, ktorej sa má dočasne uložiť nevstupovať do domu alebo bytu je existencia okolností, že

táto osoba je dôvodne podozrivá z násilia voči osobe, ktorá žiada o vydanie neodkladného opatrenia,
súd v zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP obmedzil neodkladné opatrenie na dobu troch mesiacov, pričom
je tohto názoru, že táto doba je dostatočná na to, aby bolo vyhodnotené prípadné trestné oznámenie
žalobkyne, keď uvádza v návrhu, že sa v takýchto prípadoch obrátila hneď na políciu, či ide zo
strany žalovaného iba o priestupok alebo bude vo veci začaté trestné stíhanie, ktoré by odôvodňovalo

prípadné nariadenie neodkladného opatrenia aj na dlhšie obdobie. Rovnako súd považoval túto dobu za
dostatočnú aj z hľadiska nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, pre ktoré
postačuje, aby telesná alebo duševná integrita osoby, ku ktorej sa žalovaný nemá približovať, mohla by
byť ohrozená. Vzhľadom na tvrdenia žalovanej podložené listinnými dôkazmi mal súd za preukázané
splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia.

19. Civilný sporový poriadok nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré sa
vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
Dočasným obmedzením žalovaného vo vstupe do spoločného obydlia účastníkov konania a priblíženia

sa k žalobkyni sa poskytne žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany
žalovaného a umožní sa jej pokojné bývanie.

20. Súd obmedzil dobu trvania neodkladného opatrenia s poukazom na princíp proporcionality a
vyváženúochranuprávaoprávnenýchzáujmovobidvochúčastníkovkonania,pretovoväčšomčasovom

rozsahu návrh zamietol. Neodkladné opatrenie je nariadené na obdobie P. C. odo dňa vyhlásenia
uznesenia. Uvedený výrok predstavuje závislý výrok od uloženia povinnosti neodkladným opatrením
vymedzeným vo výroku I. a II. napadnutého uznesenia.

21. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.