Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218539
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1317218539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: 1/ Poľnohospodárske
družstvo Vajnory, so sídlom Hospodárska 9, Bratislava, IČO: 00 190 284, X/ V.. H. H., T.. XX.XX.XXXX,
H. Ľ. X, H., oboch zastúpených Advokátska kancelária MULARČIK A PARTNERI s.r.o., so sídlom Nám.
M. Benku 15, Bratislava, proti žalovanej: I.. J. B., T.. XX.XX.XXXX, H. M.Ľ. XXXX/XXX, H., zastúpenej
advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, o neúčinnosť
darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
05. júna 2019, č.k. 17C/161/2017-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok proti žalobcom 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia,
že darovacia zmluva uzatvorená medzi Ing. Stanislavom Ondrušom ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastníctvo nehnuteľností zapísané do katastra
nehnuteľností na LV č. XXXX, B. H. V., B. H. - I..Č.. D., Y. Ú. D., C. M. „. J. na Y. I., C..Č.. XXXX B. D. XXX
I.2., F.É. C. Z. T., C..Č.. XXXX, B. D. XXX I., F. C. Z. T., C..Č.. XXXX/X, B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., M. S. G..

Č.. XXXX, C. na C. Č. XXXX Z. M. S. G.. Č.. XXXX, C. na C. Č. XXXX, D. C. X/X, D. Y. H. C. D. Y. D. na
Okresnom Ú. H., Y. B. C. D.-XXXXX/XX, je voči žalobcom 1/ a 2/ právne neúčinná. Rozhodol tak podľa
§ 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2, § 116 Obč. zákonníka s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním
zistil, že dňa 14.12.2015 bola medzi žalobcom 1/ ako predávajúcim a V.. G. B. ako kupujúcim uzavretá
kúpna zmluva č. 10/12/2015, predmetom ktorej bola kúpa predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu
60.000 eur. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017 uzavretej medzi V.. G. B. ako darcom a
žalovanou ako obdarovanou nadobudla tieto nehnuteľnosti žalovaná. Z listiny nazvanej ako Uznanie

dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, s notársky overeným podpisom V.. G. B.Š., zistil, že uznáva čo
do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000 eur vrátiť žalobcovi 1/. Z listiny nazvanej ako Uznanie
dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, s notársky overeným podpisom V.. G. B. zistil, že uznáva čo
do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000 eur vrátiť žalobcovi 2/. Zo zmluvy o záložnom práve k
nehnuteľnému majetku zn. jún/2017 zo dňa 19.06.2017 zistil, že predmetom záložného práva v zmysle
zmluvy sú predmetné nehnuteľnosti, v prospech záložného veriteľa žalobcu 2/. Rozhodnutím Okresného
úradu Bratislava II, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2017 úrad zamietol návrh na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve, v súlade s ust.
§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona s odôvodnením, že záložca nie je v čase rozhodovania o návrhu na
vklad vlastníkom nehnuteľností. Výpoveď žalovanej v spojení s listinnými dôkazmi, najmä s darovacou
zmluvou zo dňa 09.04.2017 vyhodnotil ako presvedčivú, keď aj svedok V.. G. B., manžel žalovanej, vosvojej výpovedi uviedol, že manželke sľúbil darovať rodinný dom z dôvodu, že sa za ním presťahovala
do Bratislavy a v prípade, že by sa s ním niečo stalo, aby mala zabezpečené bývanie. Obával sa vplyvu
svojej predchádzajúcej manželky, ktorá by v prípade dedenia prostredníctvom detí mohla žalovanú

pripraviť o strechu nad hlavou. Darovacia zmluva bola podpísaná v deň l. výročia ich svadby, t. j.
09.04.2017, ich manželstvo bolo uzavreté 09.04.2016, ako to vyplýva z o sobášneho listu. Konštatoval,
že výpovede žalovanej a svedka, jej manžela, sa javili ako logicky súvisiace, keď korelovali s obsahom
listinných dôkazov, najmä s darovacou zmluvou a jej dátumom podpisu. Z potvrdenia zamestnávateľa
žalovanej vyplýva, že bola v deň podpisu uznaní dlhu manželom dňa 19.06.2017 v práci, teda nebola

prítomná pri rokovaniach manžela so žalobcom 2/, ani pri podpise uznaní dlhu u notára, čo vyvracia
tvrdenia žalobcov. Z výpovede žalovanej v spojení s výpoveďou svedka, jej manžela, ustálil, že žalovaná
uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto
jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, keď darovacia zmluva
bola podpísaná 09.04.2017 a právny úkon uznania dlhu bol podpísaný 19.06.2017, t. j. po viac ako
dvoch mesiacoch odvtedy, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti pozostávajúci z

preukázania skutočností, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. O listinách
uznania dlhu podpísaných 19.06.2017 sa jej manžel zveril až po podpise. Poukázal na to, že je vylúčené,
že by mohla mať o tom vedomosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, keď o takomto
zámere netušil v danom čase ani svedok, jej manžel a ani žalobcovia v čase podpisu darovacej zmluvy
neuvažovali o tomto spôsobe zabezpečenia ich pohľadávky. Ďalej konštatoval nesplnenie predpokladu

existencie vymáhateľnej pohľadávky, ktorou by žalobcovia disponovali, na základe čoho ustálil, že
nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, a to z dôvodu, že obe listiny - uznania dlhu voči žalobcovi 1/
a žalobcovi 2/, ktoré sú podstatou vedenia predmetného sporu, vyhodnotil ako nevymáhateľné - zatiaľ
nežalovateľné pohľadávky vzhľadom na lehotu ich splatnosti do 31.12.2018. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/, žiadali
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vydať rozsudok, ktorým odvolací súd žalobe vyhovie
a žalovanej uloží povinnosť nahradiť im trovy konania. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Uviedli, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti na
základe účelovo uzatvorených darovacích zmlúv s cieľom vyhnúť sa záväzkom, ktoré mal darca. O
účelovosti svedčí to, že darovacie zmluvy boli podpísané overeným podpisom pred notárom dňa
18.06.2017, t.j. deň pred podpisom záložných zmlúv v prospech žalobcu na zabezpečenie záväzkov

V.. G. B.Z., o čom svedčí aj to, že dňa 18.06.2017 bol deň pracovného pokoja, nedeľa. Nesprávne súd
prvej inštancie vyhodnotil aj výpovede V.. G. B. a žalovanej, a to najmä v tom smere, že žalovaná sama
uviedla, že manžel V.. G. B. má podpísať uznanie dlhu záložnou zmluvou, týkajúcou sa rodinného domu,
a vtedy pochopila o čo žalobcom ide, že chcú získať rodinný dom vo D.. Z výpovede V.. G. B. vyplýva aj
to, že dôvodom prevedenia domu na manželku bolo nevyporiadané BSM z minulého manželstva, z čoho

jednoznačne vyplýva, že jeho úmysel smeroval k tomu, aby sa zbavil akýchkoľvek svojich záväzkov.
Podľa ich názoru na základe vykonaného dokazovania je nesporná existencia hmotnoprávneho vzťahu
medzi žalobcami a V.. G. B.B. a na tomto základe bola podaná žaloba opodstatnená a súladná
so zákonom, vrátane preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Ďalej namietali, že súd prvej
inštancie nesprávne vyložil pojem „vymáhateľná pohľadávka“ podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR zo dňa 23.12.1999 sp.zn. 3Cdo/102/1999, podľa ktorého pojem „vymáhateľný“ nie je možné
interpretovaťtak,žeprávoveriteľauplatniťodporovaciužalobusaspájalenspohľadávkouvykonateľnou
súdnym rozhodnutím, ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní. Takýto právny názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR
II. ÚS 1356/09-26 zo dňa 23.06.2009.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Zotrvala
na svojich námietkach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie, že žalobcovia nedisponovali a
ani nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou voči jej manželovi a tak nie je splnený prvý zo základných

predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Nesúhlasila s tým, že by mali žalobcovia voči jej
manželovi pohľadávky vo výške 120.000 eur, každý z nich po 60.000 eur ako tvrdia, keď nimi predložené
listiny, prezentované ako „uznania dlhu“ nie sú platnými právnymi úkonmi, boli podpísané pod nátlakom ,
v omyle, trpia prvkami zmätočnosti a ide o zastierací právny úkon „Uznanie dlhu“ voči žalobcovi 1/navyše nie je možné vzhľadom na absenciu základných náležitostí považovať za akékoľvek uznanie
dlhu. Nepravdivé a nepreukázané je tvrdenie žalobcov, že jej manžel mal mať dlh voči nim vo výške
120.000 eur z titulu nadobudnutia nehnuteľností podľa KZ č. 10/12/2015 uzavretej dňa 14.12.2015

medzi žalobcom 1/ a manželom žalovanej, a to v sume 60.000 eur voči žalobcovi 1/ a vo výške
60.000 eur voči žalobcovi 2/. V tejto súvislosti poukázala na čl. III. bod 3. 1 predmetnej kúpnej zmluvy,
v ktorom bola dohodnutá kúpna cena v sume 60.000 eur, pričom kúpna zmluva neobsahuje žiadne
dojednania o zľave z kúpnej ceny, ani žiadne ďalšie dojednania zaväzujúce jej manžela k ďalšej úhrade.
Záväzok manžela žalovanej uhradiť žalobcovi 1/ kúpnu cenu bol v plnom rozsahu splnený žalobcom

2/ ako pristupujúcim dlžníkom na základe dohody o pristúpení záväzku zo dňa 15.12.2015, a teda
žalobca 1/ nemá žiadnu pohľadávku voči manželovi žalovanej. Pohľadávka žalobcu 2/, ktorá vznikla
z titulu pristúpenia, bez osobitnej dohody o podiele na spoločnom dlhu predstavovala v čase podania
žaloby z titulu zákonnej solidarity dlžníkov iba polovicu zo sumy 60.000 eur, a to 30.000 eur, navyše
nesplatných a túto sumu jej manžel uhradil na účet žalobcu 2/ dňa 21.12.2018, čo žalobca 2/ potvrdil.
Túto sumu uhradil, aj keď bol so žalobcami dohodnutý, že dom dostane ako benefit za výsledky jeho

činnosti ako riaditeľa družstva, kedy zoptimalizoval fungovanie družstva. Žalobca 2/ na pojednávaní
dňa 17.04.2019 potvrdil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu 1/ na manžela
žalovanej mal mať istú formu benefitu, avšak neobjasnil ani po opakovaných otázkach v čom mal
spočívať benefit pre manžela žalovanej. Skutočnosť, že žalobcovia nedisponovali a nedisponujú voči jej
manželovi pohľadávkami, bola preukázaná vykonanými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou č. 10/12/2015

zo dňa 14.12.2015, vyjadreniami žalovanej, ktoré neboli protistranou popreté - tak ako vyplýva z jej
vyjadrenia zo dňa 04.06.2018, znením listín predložených žalobcami označenými ako „Uznania dlhu“,
ktoré žalovaná namieta, že nemožno považovať za uznania dlhu, ani za platné právne úkony, že boli
podpísané pod nátlakom a v omyle, avšak boli vyhotovené samotnými žalobcami, ako aj výsluchom
manžela žalovanej. Ak by aj žalobcovia disponovali voči jej manželovi akoukoľvek pohľadávkou, neboli

údajné pohľadávky žalobcov v čase podania žaloby a vyhlásenia rozsudku vymáhateľné. Namietala
aj nesplnenie druhého predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je preukázanie úmyslu
ukrátiť veriteľov. Uviedla, že k darovaniu došlo nie z dôvodu záujmu ukrátiť veriteľov, ale za účelom
scelenia rodiny, pri prvom výročí sobáša žalovanej a jej manžela; jej manžel mal dostatočne vysoký
nadpriemerný príjem a spolu s ňou disponujú aj značnými úsporami. Uvedené bolo preukázané

sobášnym listom zo dňa 09.04.2016, darovacou zmluvou zo dňa 09.04.2017, mzdovým dekrétom zo dňa
01.11.2013 a výsluchom manžela žalovanej. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá
také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň
sčasti. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery,
že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Poukázala na to, že jej manžel si

riadne plní povinnosti, nie je voči nemu vedená exekúcia, ani iné konanie, predmetom ktorého by bolo
zaplatenie dlhu. Dôkazom, že jej manžel nemal v úmysle ukrátiť akýchkoľvek veriteľov, je aj úhrada
sumy 30.000 eur dňa 21.12.2018 na účet žalobcu 2/. Zotrvala aj na tom, že v čase darovania nevedela
o žiadnych pohľadávkach a je presvedčená, že darovanie prebehlo riadne a zákonným spôsobom.
Poukázala aj na to, že darovanie nehnuteľností časovo predchádzalo vyhotoveniu a podpisu listín

označených ako „Uznanie dlhu“. K tvrdeniam žalobcov uvedených v ich odvolaní uviedla, že tieto
považuje za zavádzajúce, zmätočné, neopodstatnené a nepravdivé. Darovacia zmluva bola podpísaná
dňa 09.04.2017 a dňa 18.06.2017 bolo vykonané iba uznanie podpisu prevodcu za vlastný. Dôvod
časovéhorozdielu bolpreukázanývýsluchomV.K..G.B.,ktorýovereniepodpisuvykonalpozdravotných
problémoch, po tom, ako kataster vytkol neoverené podpisy na zmluvách a potom ako V.. G. B. mal

rozhovor s otcom žalovanej. Dátum 18.06.2017 je podľa jej názoru irelevantný. Uzatvorenie darovacej
zmluvy a overenie podpisu jej manželom bolo vykonané v čase, kedy žalovaná nemala a nemohla mať
vedomosť o akýchkoľvek pohľadávkach vyplývajúcich z listín Uznanie dlhu, keď tieto boli predložené
V.. G. B. až neskôr, a to dňa 19.06.2017, čo potvrdil sám žalobca 2/ vo svojej výpovedi. Žalovaná
nevedela v čase uzatvorenia darovacej zmluvy ani v čase overenia podpisu o akýchkoľvek záväzkoch jej

manžela, pri uzatváraní zmluvy sa na to pýtala, a na jej žiadosť zakomponoval do zmluvy aj ustanovenie,
kde jej manžel písomne vyhlasuje, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, a ani
iné právne povinnosti, a že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť
tejto zmluvy alebo by mohli ohroziť platnosť zmluvy. Pokiaľ ide o jej výpoveď namietala, že tvrdenie
žalobcov je účelovo skrátené a vytrhnuté z kontextu, pretože neuviedla, že jej manžel má podpísať

záložnú zmluvu, ale, že neskôr po júni 2017 kedy sa vzťahy medzi žalobcom 2/ a manželom žalovanej
zhoršili, a keď už boli listiny - Uznanie dlhu a záložná zmluva jej manželom podpísané, sa dozvedela, že
žalobca 2/ nútil podpísať jej manžela uznanie dlhu so záložnou zmluvou, čo ona spätne vyhodnocuje ako
snahu o ukrátenie jej manžela, ktorý dom dostal ako benefit za výkon činnosti pre žalobcov. K tvrdeniužalobcov, že jej manžel previedol dom aj z dôvodu nevysporiadaného BSM uviedla, že z jeho výpovede
je zrejmé, že s ohľadom na predchádzajúcu rodinnú situáciu chcel zabezpečiť pre žalovanú určitý pocit
istoty pri presťahovaní do Bratislavy, keby sa mu niečo stalo a ako dar k prvému výročiu. Zo žiadneho

vykonaného dôkazu nevyplýva, že by mal V.. G. B. záväzok voči bývalej manželke, resp. že by úkon
realizoval z dôvodu zbavenia sa svojich záväzkov. Zmätočné a nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov, že
pojem „Vymáhateľná pohľadávka“ nevyložil súd prvej inštancie v súlade s nálezom Ústavného súdu SR
II. ÚS 1356/09 - 26 zo dňa 23.06.2009.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na svojom odvolaní a
námietkach v ňom uvedených. Trvali na tom, že majú voči manželovi žalovanej pohľadávky v sume
120.000 eur, pričom žalobca 1/ má pohľadávku v sume 60.000 eur a žalobca 2/ má pohľadávku v
sume 60.000 eur, čo preukázali listinnými dôkazmi. Výpoveďou žalobcu 2/, ktorý bol a je predseda
Poľnohospodárskeho družstva Vajnory, bolo vysvetlené za akých podmienok mohli zamestnanci
družstva kupovať nehnuteľnosti a aké výhody im vyplývali z pracovného pomeru a následnej kúpy

nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že darovaciu zmluvu podpísala dňa 09.04.2017, považujú za
podozrivé, že podpis uznala za vlastný pred notárom dňa 18.06.2017 (nedeľa), deň pred podpisom
záložných zmlúv v prospech na zabezpečenie záväzkov V.. G. B.Š. zo dňa 19.06.2017 (pondelok). S
poukazomnavýpoveďžalovanejnamietali,žežalovanámalavedomosťotom,žedomnebolkupovanýv
plnejcene,alebolnejakýmbenefitom;prepokojdušeprepísalV..G.B.nehnuteľnosťnasvojumanželku.

Taktiež svedok V.. G. B. sám uviedol, že dom dostal ako nejaký benefit z družstva. Taktiež uviedol, že
žalobcovi zaplatil 30.000 eur, a teda svedok mal vedomosť, že mal dlžobu voči žalobcom.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že trvá na svojom
predchádzajúcom vyjadrení, v ktorom sa obsiahlo vyjadrila k priebehu konania, ako aj k odvolaniu

žalobcov proti rozsudku. Žalobcovia vo svojom vyjadrení opakujú svoje tvrdenia z prvostupňového
konania, s ktorými sa konajúci súd riadne vysporiadal a žalovaná považuje ich tvrdenia za zavádzajúce,
zmätočné, neopodstatnené a nepravdivé a v plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom.
K jednotlivým tvrdeniam žalobcov uvedených v ich vyjadrení sa vyjadrila zhodne ako vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že jej manžel uhradil žalobcovi 2/ sumu

30.000 eur s tým, že podľa nich to potvrdzuje, že mal vedomosť o dlhoch voči žalobcom, uviedla, že
predmetné tvrdenie je nepravdivé a účelovo skresľujúce. Uvedené konanie jej manžela nepredstavovalo
a nepredstavuje žiadne potvrdenie iných údajných pohľadávok.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

7. Žalobcovia sa v konaní domáhali proti žalovanej určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi V.. G. B. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené
vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na W. Č.. XXXX, B. H. V., B. H. - I..Č.. D., Y. Ú. D., C. M. „. J. na Y.
I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., C..Č.. XXXX, B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., C..Č.. XXXX/X, B. D.
XXX I.2., F. C. Z. T., M. S. G.. Č.. XXXX, C. na C.. Č.. XXXX Z. M. S. G.C.. Č.. XXXX, C. na C.. Č.. XXXX, v

podiele 1/1, vklad ktorých bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom
odbore pod D.-XXXXX/XX. Svoj nárok odôvodnili tým, že V.. G. B. im dlhuje celkovú sumu 120.000 eur,
z toho žalobcovi 1/ sumu 60.000 eur, ktorý dlh písomne uznal dňa 19.06.2017 a zaviazal sa ho uhradiť
a zabezpečiť vrátenie dlhu záložnou zmluvou, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v petite
žaloby a zmenkou, a žalobcovi 2/ sumu 60.000 eur, ktorý dlh zabezpečil rovnakým spôsobom. Žalobca

2/ a V.. G. B. uzatvorili dňa 19.06.2017 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, ktorou dal
do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby. Bezprostredne po podpise zmluvy o záložnom
práve k nehnuteľnému majetku previedol V.. G. B. na svoju manželku, žalovanú, všetky nehnuteľnosti,
ktoré dal do zálohu žalobcovi 2/, ktorými sa zaviazal zabezpečiť svoj dlh voči žalobcovi 1/. Preto bol
návrh žalovaného 2/ na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietnutý s odôvodnením,

že V.. G. B. nie je vlastníkom predmetu záložného práva, ale tento je vo vlastníctve žalovanej. V.. G. B.
sa tak zbavil majetku, aby zabránil žalobcom uspokojiť z jeho majetku svoje pohľadávky. Tvrdili, že jeho
manželka vedela o záväzkoch svojho manžela, a to z rozhovorov so žalobcom 2/, pretože boli rodinnípriatelia a bola prítomná, keď jej manžel - V.. B. podpisoval Uznanie záväzku obom žalobcom, a napriek
tomu vedome prijala dar, ktorým jej manžel krátil svoj majetok a konal proti záujmom žalobcov 1/ a 2/.

8. Súd prvej inštancie správne posudzoval žalobcami uplatnený nárok podľa § 42a ods. 1, 2, 3 a §
42b ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, pričom správne poukázal aj na špecifikum inštitútu odporovateľnosti
právnych úkonov v prípade blízkej osoby, spočívajúce v tom, že úmysel dlžníka a vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa predpokladajú, čoho dôsledkom je presun dôkazného bremena na osobu
dlžníkovi blízku, ktorá musí v konaní preukázať, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej

starostlivosti. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou žalovanej a svedka
V.. G. B. správne ustálil, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela
ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho
úkonu, keď darovacia zmluva bola podpísaná 09.04.2017 a právny úkon uznania dlhu bol podpísaný
19.06.2017, ako i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, keď manžel sa jej zveril o listinách
Uznania dlhu až po ich podpise a je vylúčené, že by mohla mať o tom vedomosť v čase podpisu

darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, keď o takomto zámere netušil v danom čase ani svedok, jej manžel,
a ani žalobcovia v čase podpisu darovacej zmluvy neuvažovali o tomto spôsobe zabezpečenia ich
pohľadávky. Predloženou darovacou zmluvou, ako aj výpoveďou žalovanej a výpoveďou svedka V.. G.
B. bolo preukázané, že darovacia zmluva medzi žalovanou a jej manželom V.. G. B. bola uzavretá dňa
09.04.2017, ktorý deň bol prvým výročím ich svadby a následne dňa 18.06.2017 V.. G. B. ako darca

uznal svoj podpis na darovacej zmluve za vlastný pred zamestnancom povereným notárom. Taktiež
bolo preukázané, že manžel žalovanej pracoval v Bratislave, kde aj žil a chcel tu zostať, a presviedčal
žalovanú, aby sa spolu s jej deťmi presťahovala a prišla bývať za ním do Bratislavy, sľúbil jej aj darovanie
rodinného domu, keď sa za ním presťahovala do Bratislavy, a to z dôvodu, že mal obavy, aby žalovaná
nezostala nezabezpečená pokiaľ ide o bývanie v prípade, ak by sa s ním niečo stalo, a to aj vzhľadom

na to, že manželkin otec ju vyplatil z dedičstva, dal jej 87.000 eur, ktoré investovali do rekonštrukcie
predmetného domu a jeho predchádzajúca manželka by v prípade dedenia prostredníctvom detí mohla
žalovanú pripraviť o strechu nad hlavou. Svedok V.. G. B. vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že
keď sa ho manželka pýtala, či má nejaké záväzky, dlhy, odpovedal, že žiadne, lebo taká bola pravda
v čase darovania. Časový odstup od podpisu darovacej zmluvy do overenia jeho podpisu uznaním za

vlastný vysvetlil vrátením darovacej zmluvy z katastra nehnuteľností z dôvodu, že podpis darcu musí
byť overený, jeho zdravotnými problémami a rozhovorom s otcom žalovanej. Správne preto súd prvej
inštancie posúdil výpoveď žalovanej a aj výpoveď svedka V.. G. B. ako presvedčivé, logicky súvisiace
a zhodné s obsahom predložených listinných dôkazov.

9. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali, že žalovaná sama uviedla, že manžel V.. G. B. má podpísať
Uznanie dlhu záložnou zmluvou týkajúcou sa rodinného domu a vtedy pochopila o čo žalobcom ide,
že chcú získať rodinný dom vo D.. Odvolací súd túto námietku žalobcov posúdil ako nedôvodnú, keď
takéto tvrdenie žalovaná vo svojej výpovedi neuviedla. O vzťahoch medzi jej manželom a žalobcom
2/ uviedla, že boli veľmi blízke, priateľské až rodinné, v období jún 2017 sa nejak ich vzťahy začali

narúšať a vyhodili ho z práce a neskôr sa jej manžel zveril, že v júni 2017 bol žalobcom 2/ donútený
pod hrozbou, že sa to bude riešiť na predstavenstve, podpísať Uznanie dlhu a zabezpečiť ho záložnou
zmluvou týkajúcou sa rodinného domu a vtedy pochopila o čo žalobcom ide, že chcú získať predmetný
rodinný dom, ktorý jej manžel dostal nezrekonštruovaný ako benefit za výkon činnosti pre žalobcu. Z
tejto výpovede žalovanej vyplýva, že žalovaná sa o podpísaní Uznaní dlhu jej manželom dozvedela až

následne po ich podpísaní, a teda v čase uzavretia darovacej zmluvy, a ani v čase uznania podpisu
jej manžela za vlastný nemala o tomto vedomosť. Taktiež skutočnosť, že podpis manžela žalovanej na
darovacej zmluve bol overený pred notárom dňa 18.06.2017, t. j. v nedeľu - deň pracovného pokoja
a deň pred podpisom záložných zmlúv v prospech žalobcov na zabezpečenie záväzkov manžela
žalovanej, sama osebe v danom prípade nepreukazuje účelovosť uzatvorenia predmetnej darovacej

zmluvy s cieľom vyhnúť sa záväzkom, ktoré mal darca, ako tvrdia žalobcovia v odvolaní. Pokiaľ ide o
podpísanie Uznania dlhu voči žalobcom manželom žalovanej, žalobca 2/ vo svojej výpovedi uviedol,
že dňa 19.06.2017 doobeda mu to nechal prečítať v kancelárii a poobede išli k notárovi, pričom aj na
otázky odpovedal, že listiny, ktoré predložil v konaní boli manželovi žalovanej doručené na družstve
v jeho kancelárii, kde boli sami dvaja a sekretárka mala otvorené dvere a že predtým mu tieto listiny

neboli zaslané na pripomienkovanie s tým, že do 14:00 hod., kým išli k notárovi, mal čas si ich riadne
prečítať. Výpoveďou žalobcu 2/ bolo teda preukázané, že svedok V.. G. B. sa o tom, že má podpísať
predmetné Uznania dlhu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ dozvedel až doobeda dňa 19.06.2017, keď v
konaní nebolo preukázané, že by bol o takejto požiadavke žalobcov informovaný skôr, z čoho je zrejmé,že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, a ani v čase overenia jeho podpisu na zmluve
uznaním svojho podpisu za vlastný nemal vedomosť o tom, že na druhý deň mu tieto Uznania dlhu
budú predložené na podpis, a preto ani žalovanú ako jeho manželku nemohol o tomto skôr informovať.

Tieto tvrdenia žalobcu 2/ svedčia nielen o tom, že žalovaná v čase uzavretia darovacej zmluvy, ako aj v
čase uznania podpisu jej manžela za vlastný, nemohla mať vedomosť o úmysle jej manžela ako dlžníka
ukrátiť žalobcov ako veriteľov, ale aj o neexistencii samotného úmyslu manžela žalovanej ukrátiť týmto
právnym úkonom jeho veriteľov. Okrem toho z výpovede žalovanej vyplýva, že mala vedomosť o tom,
že predmetný rodinný dom mal dostať jej manžel ako benefit za jeho prácu pre družstvo a vzhľadom na

to nemala ani dôvod uvažovať o existencii akýchkoľvek dlhov jej manžela v súvislosti s týmto domom.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu
z dôvodu, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka
ukrátiť veriteľa, táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu a
tento úmysel jej manžela ako dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

11. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že nedôvodne žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej
inštancie nesprávne vyložil pojem „vymáhateľná pohľadávka“ podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/102/1999 zo dňa 23.12.1999. Správne súd prvej inštancie pri výklade tohto pojmu
vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/1999 zo dňa 23.12.1999, uverejneného

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR (R 44/2001), v ktorom
Najvyšší súd SR vyslovil, že vymáhateľná je taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní. Rovnaký záver vyslovil aj veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.
zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022. V danom prípade však súd prvej inštancie posúdil pohľadávky
žalobcov ako nevymáhateľné, zatiaľ nežalovateľné, vzhľadom na lehotu ich splatnosti, keď dospel k

záveru, že v čase podania žaloby, a ani v čase rozhodovania súdu neboli ešte splatné. V priebehu
odvolacieho konania dohodnutá lehota splatnosti predmetných pohľadávok žalobcov uplynula a z
tohto hľadiska tieto pohľadávky teda možno považovať za žalovateľné v základnom konaní, avšak
samotná táto skutočnosť nie je v danom prípade relevantná pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov,
a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, z ktorých vyplýva nesplnenie ďalších zákonom stanovených

predpokladov odporovateľnosti predmetnej darovacej zmluvy. Okrem toho podľa názoru odvolacieho
súdu v konaní nebola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu 1/ voči manželovi
žalovanej v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zákonníka, za ktorú v zmysle ustálenej súdnej praxe treba
považovaťpohľadávku,ktorúmožnoúspešnevymáhaťvzákladnomkonaní.Vymáhateľnosťpohľadávky
v zmysle uvedeného znamená možnosť jej úspešnej žalovateľnosti na súde, predpokladom ktorej je

existenciaprávnehonároku.Žalobcoviasvojnárokodôvodňovaliuznanímdlhumanželomžalovanejvoči
žalobcovi 1/ v sume 60.000 eur zo dňa 19.06.2017 a uznaním dlhu manželom žalovanej voči žalobcovi 2/
vsume60.000eurzodňa 19.06.2017.VpredmetnomUznanídlhu vočižalobcovi1/všakniejeuvedený
právny dôvod jeho vzniku a tvrdenie žalobcov o existencii ich pohľadávky voči manželovi žalovanej v
celkovej sume 120.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2015 je v rozpore so znením tejto

zmluvy, podľa ktorej bola dohodnutá kúpna cena 60.000 eur, ktorú mal manžel žalovanej ako kupujúci
zaplatiť za prevod nehnuteľnosti žalobcovi 1/ ako predávajúcemu a ktorú za neho zaplatil žalobcovi 1/
žalobca 2/, čo vyplýva z Uznania dlhu voči žalobcovi 2/, v ktorom manžel žalovanej uznal svoj záväzok
voči žalobcovi 2/ v sume 60.000 eur z dôvodu, že žalobca 2/ za neho ako pôvodného dlžníka voči
žalobcovi 1/ zaplatil sumu 60.000 eur žalobcovi 1/. Vzhľadom na uvedené nemožno podľa názoru

odvolacieho súdu existenciu žalobcom 1/ tvrdeného nároku voči manželovi žalovanej na zaplatenie
sumy 60.000 eur považovať za dostatočne preukázanú. Voči žalobcovi 2/ manžel žalovanej uznal svoj
záväzok čo do dôvodu a výšky v sume 60.000 eur, z ktorej uhradil žalobcovi 2/ v priebehu konania 30.000
eur a vo zvyšnej sume 30.000 eur je nárok žalobcu 2/ medzi stranami sporný, keď žalovaná tvrdí, že
predmetná pohľadávka vznikla z titulu pristúpenia, bez osobitnej dohody o podiele na spoločnom dlhu

a z titulu zákonnej solidarity dlžníkov predstavoval v čase podania žaloby iba polovicu zo sumy 60.000
eur, t. j. 30.000 eur.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne

v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).