Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Vargová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/167/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200504
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200504.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
a členov senátu JUDr. Jozef Šuleka a JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), v
právnej veci žalobcu: MAYER/McCANN-ERICKSON, s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 05
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 374 093, právne zastúpeného Nechala and partners s.r.o.,
so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 749 565, proti

žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101815772/2022 zo dňa 22.06.2022, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 30.06.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2022 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. 101815772/2022 zo dňa 22.06.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového
úradu Žilina č. 102609182/2021 zo dňa 20.12.2021, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného
potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane v sume 24 000 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2016.

2.Žalobcazároveňvžalobenavrhol,abysúdpriznalsprávnejžalobeodkladnýúčinokpodľa§184anasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh
odôvodnil tým, že niekoľkoročná podnikateľská činnosť žalobcu, ale najmä dosiahnuté postavenie na
silne konkurenčnom trhu, odborné uznanie kvality poskytovaných služieb, spolupráca s renomovanými
svetovými značkami a verejnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami sú takými faktormi, ktoré

preukazujú hrozbu závažnej ujmy žalobcu, ak dôjde k výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež
uvádza, že nepriaznivé reputačné dôsledky výkonom napadnutého rozhodnutia sú spôsobilé reálne
privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Žalobca výkonom napadnutého rozhodnutia utrpí okrem hospodárskych dopadov aj závažnú ujmu
vo vnímaní ako kredibilného, udržateľného a zodpovedného partnera. Reputačné dopady sú o to
závažnejšie, že zákazníkmi žalobcu sú renomované svetové firmy, verejné inštitúcie a mimovládne

organizácie.

3. Napadnuté rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca domáha správnou žalobou, sa uplynutím
lehoty na plnenie stáva daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť
k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní. Okrem tohto neuhradením dorubenej
dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu v

zoznamoch daňových dlžníkov, ktorý je verejne prístupný. Samotné uverejnenie v takomto zozname
je pre žalobcu hrozbou závažnej ujmy vo vzťahu k existujúcim ako aj potenciálnym zákazníkom.Žalobca by sa stal pre svojich zákazníkov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí závažné
problémyvobchodnýchvzťahoch,akoajpodstatnúprekážkuprizískavanínovýchzákaziek.Rovnakosa
žalobca stane nespoľahlivým subjektom pre verejné inštitúcie, obmedzí sa účasť žalobcu vo verejných

obstarávaniach, znemožní čerpanie štátnej pomoci alebo iných dotácií, zmení sa hodnotenie zo strany
bánk a finančných inštitúcii, na účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať
prípadný úver.

4. Žalobca ďalej uvádza, že nemá možnosť vyrubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú

existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov, ktoré nechal žalobca vypracovať
pre účely tohto konania. Žalobca ďalej upozorňuje, že sa jedná o daň, ktorú on a jeho dodávatelia,
uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil.
V prípade, ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, žalobca by musel ukončiť
podnikanie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, ktorá vznikne len
priamo ako príčina sporne vyrubenej dane

5. Žalobca si vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2022 a ďalšie účtovné
výstupy a dospel k záveru, že z účtovných dokladov vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej
závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, nakoľko výška vyrubenej dane v celkovej sume
115 000 Eur je žalobcom nezaplatiteľná a žalobca nevlastní majetok, z predaja ktorého by bol schopný

predmetný záväzok uhradiť. Došlo by tak k definitívnej likvidácii spoločnosti a okamžitému ukončeniu
jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca tak nebude mať možnosť uplatňovať svoje práva a preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak sa už začne výkon všetkých napadnutých rozhodnutí a dôjde
k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku, čím by sa takmer okamžite dostal do stavu
platobnej neschopnosti a úpadku, a tak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti

štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov.

6. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok a v tomto konaní by bol žalobca vo veci

samej úspešný, nebude to mať už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom a bude
riadená správcom konkurznej podstaty a teda obnova podnikateľskej činnosti nebude možná. Návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je napokon v rozpore s verejným záujmom, nakoľko
má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne. Z hľadiska
platobnej disciplíny voči štátu sa jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky dôsledne plnil.

7. Zaplatením rozdielu v súhrnnej sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 115
000 Eur do 15 dní, tak ako to ukladajú prvostupňové rozhodnutia a napadnuté rozhodnutia žalovaného
aj v ďalších konaniach, by došlo k významnému zhoršeniu hospodárskej a finančnej situácie žalobcu a
hrozila by významná hospodárska a finančná škoda. Toto zhoršenie sa napokon prejaví aj v druhotnej

platobnej neschopnosti žalobcu a v prepúšťaní zamestnancov žalobcu.

8. Ako dôkaz o bezprostrednej ujme, ktorá žalobcovi hrozí výkonom napadnutých rozhodnutí, predložil
žalobca súdu podporné rozhodnutia Daňového úradu Bratislava
č. 101505317/2021 zo dňa 17.08.2021 a č. 101576581/2021 zo dňa 25.08.2021. Daňový úrad Bratislava

uvedenými rozhodnutiami na žiadosť žalobcu povolil odloženie splatnosti nedoplatku dane z príjmov
právnickej osoby vo výške 29 930,88 Eur z pôvodného dátumu splatnosti 30.06.2021 na 31.08.2022.
Dôvodomtohtoodkladubolpoklestržiebžalobcuvrokoch2020a2021spôsobenýobmedzeniamipočas
pandémie vírusu COVID-19, ktorý spôsobil, že splatenie nedoplatku dane v určenej výške a určenom
termíne by pre žalobcu bol likvidačný. Žalobca upozorňuje na to, že suma údajného nadmerného

odpočtudanezpridanejhodnotyvovýške115000Eurpredstavujetakmertrojnásobnevyššiusumu,ako
je suma nedoplatku dane z príjmu právnickej osoby, pri ktorom Daňový úrad Bratislava priznal odklad
splatenia o 14 mesiacov. Pokiaľ teda suma 29 930,88 Eur predstavovala pre žalobcu také ohrozenie
podnikateľskej činnosti, že bolo potrebné a dôvodné schváliť jej odklad v zmysle Daňového poriadku,
musí suma takmer trojnásobne vyššia, 115 000 Eur, predstavovať hrozbu finančnej škody odôvodňujúcu

priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle SSP.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2023 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vzťahu
k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol, aby správnej žalobeodkladnýúčinoknebolpriznanýzdôvodu,žežalobcanepreukázal,žeokamžitýmvýkonomnapadnutého
rozhodnutia bude spôsobená žalobcovi závažná ujma na majetkových právach.

10. Podľa § 185 SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne

12. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci

správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie
je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Správny súd
dodáva, že pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil

v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

13. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.

iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň aspoň osvedčiť.

14. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa odseku 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného

súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka
správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle
písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal
navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.

Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“

15. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Správny

súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila
závažná ujma, finančná alebo hospodárska škoda v zmysle § 185 písm. a) SSP.

16. K žalobcom tvrdenému dôvodu, že u žalobcu dôjde k daňovej exekúcii, správny súd uvádza, že
výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu

v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia
ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a
nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho
súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí
„iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať

kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa Daňového poriadku,
ktoréumožňujúodvrátiťnepriaznivéúčinkydaňovejexekúciezasplneniaurčitýchpodmienok.Idenapr.o
odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 Daňového poriadku (obdobne bod č. 10. odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správnehosúdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo predstavovať
dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Každú vec však
správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností konkrétneho prípadu. Osobitne na tomto mieste

odôvodnenia správny súd konštatuje, že skutočnosť odloženia splatnosti nedoplatku dane z príjmov v
sume 29.930,88 Eur Daňovým úradom Bratislava podľa rozhodnutí
č. 101505317/2021 zo dňa 17.08.2021 a č. 101576581/2021 zo dňa 25.08.2021, na ktoré poukazoval
žalobca neodôvodňuje bez ďalšieho priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, a to
vzhľadom na vyššie uvedené východiská a závery správneho súdu uvedené v tomto bode odôvodnenia.

17. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho

existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanieodkladnéhoúčinkužalobe;následnejepovinnosťoužalobcutotovymedzeniesprávnemusúdu
aj osvedčiť.

18. K tvrdeniu žalobcu, že si vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2022 a

ďalšie účtovné výstupy, z ktorých majú podľa žalobcu vyplývať hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej
závažnejujmyaznačnejhospodárskejškodyvýznamné,správnysúdpodotýka,žetakétodokladyneboli
súdu predložené. Žalobca súdu predložil len účtovnú závierku k 31.12.2020, ktorú však vo vzťahu k
posúdeniu majetkovej sféry žalobcu v rokoch 2021 a 2022, kedy boli vydané napadnuté rozhodnutia a
podaná správna žaloba, nemožno považovať za relevantnú.

19. Vzhľadom na výšku uloženej povinnosti, ktorá predstavuje sumu 24 000 Eur, nevymedzením
skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných
a nehnuteľných vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej
ekonomickej situácii žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd

považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu,
ktorého následkom by bolo predlženie žalobcu, jeho neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či
zamestnancom, resp. celkové ukončenie podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste odôvodnenia správny
súd uvádza, že podmienky priznania /nepriznania odkladného účinku správnej žalobe vyhodnocuje
správny súd vždy vo vzťahu ku konkrétnemu preskúmavanému rozhodnutiu. V nadväznosti na to je

všeobecná argumentácia žalobcu poukazujúca na rozdiely dane v iných daňových konaniach v celkovej
výške 115 000 Eur správnym súdom hodnotená pri zohľadnení už uvedených záverov správneho súdu
ako neodôvodňujúca priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe.

20. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (finstat.sk) zistil, že žalobca v

roku 2021 dosiahol zisk vo výške 120 038 Eur. Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že
vyrubením dane z pridanej hodnoty v sume 24 000 Eur za zdaňovacie obdobie november 2016 by mohlo
dôjsť k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu.

21. Vzhľadom na absenciu tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov relevantnými

dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii, jeho majetkových pomeroch atď.) správny súd nemohol
vyhodnotiťcelkovúfinančnúsituáciužalobcuapovažovaťvyrubeniedanezpridanejhodnotyvovýške24
000 Eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za výrazne a nezvratne spôsobilé ho poškodiť.

22. Tvrdenia žalobcu o hrozbe ujmy na jeho reputácii, kredibilite a povesti udržateľného a zodpovedného

partnera sú len všeobecné tvrdenia poukazujúce na potencialitu ujmy bez osvedčenia bezprostrednej
konkrétnej hrozby z takejto ujmy v dôsledku napr. uverejnenia v zozname daňových dlžníkov. Pokiaľ
bolo voči žalobcovi vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, potom je tento povinný podľa neho
plniť, čím predíde jeho zaradeniu do zoznamu daňových dlžníkov. Vyššie správny súd konštatoval
neosvedčenie takých pomerov žalobcu, ktoré by mohli viesť k záveru o bezprostrednej ujme hroziacej

žalobcovi; potom nemožno ani uvažovať o situácii, že by svoj dlh na dani nemohol zaplatiť.23. Žalobca si teda svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu dôvod pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil, a preto správny súd návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.

24. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.