Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Ing. Mária Košťálová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30P/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206693
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121206693.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa:Y.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenéprocesnýmopatrovníkomÚradpráce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka R. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, právne zastúpená: JUDr. Michal Antal, PhD., advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, a
otec V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX, S., o zmenu výchovného prostredia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia.

Maloletý Y. D., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení

a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Styk otca s maloletým Y. sa neupravuje.

II. Otec je povinný s účinnosťou od 10.11.2021 platiť na výživu maloletého Y. výživné v sume 165,- eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.11.2021 do 31.05.2022 v sume 569,50 eur je
otec povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným,
s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 14P/2/2021 zo dňa 08.04.2021 v časti úpravy
osobnej starostlivosti o maloletého Y. a v časti bežného výživného na maloletého Y..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2021 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 14P/2/2021 tak, že súd zverí maloletého Y. do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže na platenie výživného vo výške 200,- eur mesačne. Svoj
návrh odôvodnila tým, že rozsudkom zo dňa 08.04.2021 súd rozviedol manželstvo rodičov a schválil
rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom Y. a V. na čas po rozvode tak,
že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Syn rodičov V. nadobudol
plnoletosť. Od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Matka býva spolu so synmi

v jej rodinnom dome v K.. Ani jeden so synov už nemá záujem sa k otcovi vrátiť a pokračovať vo výkone
striedavej starostlivosti oboch rodičov. Po rozvode pôvodne všetci žili v spoločnej domácnosti a skutočne
zabezpečovali deťom striedavú starostlivosť. Od rozpadu manželstva sa matkin vzťah s otcom, ako i
jeho vzťah s deťmi, neustále zhoršoval. Otec si v mesiaci február do ich vtedy ešte spoločného domunasťahoval svoju novú partnerku, čo vyvolávalo v domácnosti napätie, vysťahoval maloletého Y. z jeho
detskej izby v prospech dcéry jeho aktuálnej partnerky. Viac krát sa stalo, že matka našla deti vymknuté
na záhrade. Otec staršieho syna viac krát vyhodil z domu. Neskôr začal otec zamykať spoločné priestory

v dome a deti nemali prístup do jedálne alebo do obývačky, kde bola televízia. Otec sa prestal zaujímať
o školské povinnosti synov a taktiež o ich učenie. Keď mal mať maloletého Y. v starostlivosti, tak sa s ním
odmietal učiť a syn si zhoršil prospech v škole. Matka od apríla 2021 prevádzkuje živnosť - maloobchod
potravín v K., jej priemerný mesačný príjem je približne 1000 €. Otec v rozvodovom konaní uvádzal
priemerný príjem približne 1000,- €. Podľa matke dostupných informácií je tento ale oveľa vyšší. V čase

pred rozvodom mu pomáhala s účtovníctvom a vtedy bol jeho príjem okolo 5000,- € mesačne.

2. Matka k návrhu pripojila ako dôkazy rodný list maloletého a rodný list plnoletého syna V.a, výpis zo
živnostenského registra, potvrdenie o návšteve školy. Na výzvu súdu matka predložila súdu prehľad
mesačných výdavkov na maloletého (strava 150,- eur, stravné v škole 33,60 eur, mobil 10,- eur, poplatok
ZUŠ 7,50 eur, oblečenie a obuv 50,- eur, školské pomôcky 15,- eur, drogéria a hygiena 30,- eur, vreckové

30,- eur, t.j. spolu 326,10 eur), prehľad mesačných výdavkov matky (strava 180,- eur, oblečenie 50,- eur,
hygiena 30,- eur, doprava - benzín 100,- eur, telefón 35,- eur, životná poistka 57,- eur, t.j. spolu 452,-
eur) a prehľad mesačných výdavkov spoločnej domácnosti (elektrina 100,- eur, internet + TV 25,- eur,
hypotéka 436,- eur, komunálny odpad 25,- eur, odpadové vody 45,- eur, t.j. spolu 631,- eur), mzdový
list za rok 2021.

3. K návrhu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že koncom roka 2020 začal tráviť viac času so svojou
priateľkou, mala rodinné problémy a vo februári 2021 sa musela presťahovať, nasťahovala sa k otcovi aj
s dcérou, s čím matka maloletého nemala zo začiatku problém. Neskôr však začala žiarliť a odsťahovala
sa, deti zostali s otcom. Otcova priateľka má dve deti v striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“),

otec prerobil izby na vrchnom poschodí domu, aby mal každý vlastnú izbu, deti si rozumeli. Matka sa
o deti moc nezaujímala. Starší syn začal vnímať otcovu priateľku s deťmi ako konkurenciu, po svadbe
otca s jeho priateľkou mu začalo všetko vadiť, čo dával najavo svojim správaním. Odsťahoval sa k
babke a prestal komunikovať s otcom. Maloletý Y. získal väčšiu izbu, chodievali na výlety, dobre si
rozumel s deťmi otcovej manželky. Matke maloletého začalo vadiť, že Y. sa má dobre, začala maloletého

manipulovať, nahovárať mu nepravdy. Čím viac bol Y. s matkou, tým horšie komunikoval s otcom.
Stretnutia otca s maloletým matka účelovo rušila. Matka s partnerom pije, fajčí, pichali si do svalov
steroidy. Otec je živnostník, od r. 2002 predával a realizoval zariadenia interiérov, nakoľko sa jeho
zdravotný stav zhoršoval a v súčasnosti nevie túto prácu realizovať v takom rozsahu, otvoril dňa
29.02.2020 prevádzku pivárne a kaviarne v S.. Po 2 týždňoch prišla prvá vlna obmedzení kvôli Covidu,

čo sa odráža na hospodárskych výsledkoch. Svoje záväzky platí otec z úspor a vďaka manželke. Pre
otca je nereálne platiť výživné 200,- eur. Otec k vyjadreniu pripojil rozpis svojich mesačných výdavkov
(poistné Soc.poist. 180,99 eur, poistné Union 66,79 eur, úver PSS 493,79 eur, úrazová poistka 72,- eur,
elektrina 55,- eur, vodné a stočné 27,22 eur, plyn 65,- eur, RTVS 4,64 eur, internet 12,50 eur po prepočte
namesiace,daňznehnuteľností15,03eurpoprepočte,komunálnyodpad12,98eurpoprepočte,strava,

hygiena a odevy 100,- eur, výživné na dospelého syna 150,- eur, t.j. spolu cca 1.256,- eur mesačne),
daňové priznanie za rok 2020.

4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že stav, v ktorom obaja synovia stratili záujem o
otca, zapríčinil on sám. Po rozpade vzťahu vyvolával konfliktné situácie, robil matke aj deťom naprieky,

stále s matkou ako keby bojoval a snažil sa ju vo všetkom poraziť. Keď si matka dokončila dom (čo
trvalo dlhšie, nakoľko otec matke zadržiaval výplatu z BSM), deti sa nasťahovali k matke a už nemali
záujem sa k otcovi vrátiť. Matka k vyjadreniu pripojila čestné vyhlásenie plnoletého syna rodičov V.a, v
ktorom tento prehlásil, že vyjadrenia jeho otca v podaní zo dňa 16.12.2021 nie sú pravdivé. Zo spoločnej
domácnosti sa odsťahovali z dôvodu otcovho správania voči nim. Vzťahy sa začali zhoršovať najmä

po tom, čo si otec nasťahoval do domu novú priateľku. Jeho brat Y. znášal celú situáciu zle, dlhodobo
prezentuje názor, že si nepraje bývať s otcom.

5. Na pojednávaní dňa 14.03.2022 matka uviedla, že maloletý je v jej osobnej starostlivosti od
30.10.2021. Vyjadril sa, že chce bývať len u matky a s otcom sa stretávať, kedy bude chcieť. Styk

navrhuje ponechať neupravený. Podnikanie matky ešte nie je ziskové, stratu kryla z úspor. Prevádzka
je otvorená od 24.09.2021, počíta s tým, že sa to upraví. V spoločnej domácnosti bývajú 3 osoby, ide o
bytovú jednotku v rodinnom dvojdome. Výdavky doteraz hradila z vyrovnacieho podielu z BSM, dostala
v 08/2021 sumu vo výške 49.000,- eur. Odkedy je maloletý v starostlivosti matky, otec posiela 80,- eurmesačne. Nevie o tom, že by otec kupoval maloletému nejaké veci alebo mu dával peniaze, za posledné
dva mesiace bol maloletý u otca asi 3x. Otec uviedol, že SOS bola pre syna zrejme obťažujúca, súhlasí,
aby styk zostal neupravený. Matke posiela každý mesiac 80,- eur, okrem toho kupuje bežné oblečenie,

od októbra 2021 mu 3x kúpil oblečenie za 30-40,- eur, niečo z toho si nechal u otca, väčšinu si zobral k
matke. Dáva mu drobné peniaze, keď išiel na lyžiarsky, dal mu 50,- eur. Otec podniká v oblasti gastro,
prevádzku - bar s letným grilom v S., má od 01.03.2020. Predtým robil interiéry, predajňu zrušil v roku
2020. Montáže robil aj po zatvorení predajne, išlo to do stratena, príležitostne to robí doteraz. V roku
2020 aj 2021 mal príjem z gastra cca 100.000,- eur, príjem z montáží cca 30.000,- eur. Nevedel uviesť,

aké výdavky má na montáže. Vlastní rodinný dom v S., ide o rodičovský dom. Na živnosť má 2 autá,
dodávku, cca 10 ročnú a M. H., ktorá má cca 4 roky. Nemá zamestnancov, iba brigádnikov, montáže robí
sám. Otváracie hodiny prevádzky sú cez víkend od 15tej do polnoci, cez týždeň do 22:00 hod. V lete
varia, v zime sa podávajú iba nápoje. S plnoletým synom sa dohodol na výživnom 150,- eur mesačne.
K výdavkom na maloletého Y. predložených matkou uviedol, že k výdavkom na stravu sa vyjadriť nevie,
so stravným v škole súhlasí, náklady na mobil sú vysoké, stačil by mu 1,- eurový paušál, s poplatkom

do ZUŠ súhlasí, náklady na oblečenie a obuv sa mu zdajú primerané do sumy 30,- eur mesačne, s
nákladmi na školské pomôcky súhlasí, drogéria a hygiena sa mu zdajú vysoké, primerané sú podľa neho
vo výške 10,- eur mesačne. Vreckové nepotrebuje vôbec, možno 5,- eur mesačne. Matka uviedla, že
upravuje výšku výdavkov, a to na stravu, ktorej ceny išli hore, na 180,- eur, stravné v škole je aktuálne
35,- eur. Otec účelovo zatajuje svoje príjmy, nie je logicky uveriteľné, aby otec podnikal s čistým príjmom

1.000,- eur a znášal riziko, keď takú sumu je možné v súčasnosti zarobiť na niektorých nekvalifikovaných
pozíciách. Matka na pojednávaní predložila súdu svoju účtovnú závierku k 31.12.2021.

6. Otec na výzvu súdu predložil peňažný denník za rok 2020 spolu s prehľadom pohybov jednotlivých
položiek peňažného denníka, peňažný denník za rok 2021 spolu s prehľadom pohybov jednotlivých

položiek peňažného denníka, účtovnú závierku k 31.12.2021 a daňové priznanie za rok 2021.

7. Na pojednávaní dňa 16.05.2022 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu tak, ako je uvedená vo
výrokovej časti rozhodnutia. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Matka na pojednávaní uviedla,
že z dokladov predložených otcom vyplýva, že predložené účtovné doklady nezodpovedajú realite. Z

daňového priznania vyplýva, že otec mal mať za rok 2021 čistý mesačný príjem 700,- eur, podľa jeho
slov však jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 1.000,- eur. Nemožno dôjsť k iným záverom,
ako tým, že otec nepriznáva všetky svoje príjmy, alebo umelo navyšuje svoje výdavky. Otec na výživu
maloletého prispieva sumou 80,- eur mesačne a všetky ostatné náklady ponecháva na matke, ktorá
poskytuje maloletému aj staršiemu synovi osobnú starostlivosť, takýto stav je neúnosný, nespravodlivý

a v neprospech maloletého. Žiada, aby súd pri určení výživného vychádzal z ust. § 63 ods. 1 zákona o
rodine alebo z potenciálneho príjmu otca a otcovi stanovil povinnosť platiť výživné vo výške 200,- eur.
Súd dopytoval otca na jednotlivé položky peňažného denníka. Otec k uvedenému uviedol, že auto M.
K. predal asi pred rokom cca za 11.075,- eur (kúpil ho za 18.000,- eur), tesne predtým kúpil auto M. H.
na leasing za sumu cca 10.000,- eur, ide o jazdené vozidlo. Odmeny za montáže sú vyplácané na účet.

Nepamätá si, kedy presne boli prevádzky zatvorené z dôvodu Covidu. V mesiacoch 01-03/2021 mal
nulové príjmy, keď bola pandémia, nerobil nič, ani montáže. Všetky tržby z prevádzky sú v hotovosti cez
pokladňu. Otec označil v peňažnom denníku príjmy za montáže (31.07.2021 - 1.186,- eur, 30.09.2021 -
4.000,- eur + 4.992,- eur + 372,85 eur, 30.11.2021 - 520,- eur, 31.12.2021 - 6.080,- eur). Manželka mu
pomáha s nákladmi, ktoré uviedol v konaní. Manželka je dlhodobo PN od 10/2021, príjem má vo forme

nemocenského 490,- eur mesačne, predtým mala príjem 700,- eur netto. Otec v roku 2021 nepracoval
možno aj pol roka. Momentálne je otec tiež na dlhodobej PN, zatiaľ nemocenské nedostal, požiadal oň
Sociálnu poisťovňu, počíta s tým, že to bude približne 10,- eur/deň. Mal úraz, má roztrhnutý sval na ruke,
stalo sa to cca pred mesiacom. Z tohto dôvodu nemôže vykonávať montáže, prevádzka funguje, má tam
brigádnikov. Na mobilný telefón má výdavky cca 30,- eur, dáva to do nákladov na podnikanie. Je to balík,

ktorý je používaný na podnikanie aj na súkromné účely. Podľa potreby používa autá, ktoré sú na živnosť,
aj na súkromné účely. Benzín si aj v takom prípade zahŕňa do nákladov na živnosť. Súkromne urobí
asi 6 km denne. Počas pandémie mal otvorené okienko, ak zostalo nejaké pivo, predal ho známym.
Snaží sa všetko blokovať, nevie o tom, že by dával niečo bez dokladu. Rozdiel v príjme 700,- eur podľa
daňového priznania a 1.000,- eur podľa vyjadrení otca tento vysvetľoval tým, že v roku 2020 platil nájom

a rekonštruoval, prenieslo sa to do daňového priznania za rok 2021, stratu z podnikania vykryl z úspor.
Posledný mesiac boli tržby z prevádzky cca 8.000 - 9.000,- eur, náklady nemá spočítané, jeho príjem cca
1.000,- eur mesačne zostáva. Keďže momentálne funguje prevádzka na brigádnikoch, platí o jednéhobrigádnika naviac. Procesný opatrovník na pojednávaní navrhol schváliť rodičovskú dohodu a výživné
ponechal na zvážení súdu.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu, opísanými v odôvodnení vyššie a výsluchom
rodičov.

9. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine („ďalej len „ZR“) (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 ZR Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 ZR Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o

úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§62ods.1,2,4,5ZR(1)Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 a 2 ZR, (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy

výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že rodičmi v konaní uzatvorená
rodičovská dohoda je v záujme maloletého, a preto ju výrokom I. schválil. Matka sa o maloletého fakticky
stará od 30.10.2021, maloletý má záujem zostať v jej osobnej starostlivosti a otec s týmto súhlasí,
zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by matka starostlivosť o maloletého nevykonáva

riadne, je preto v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Vzťah otca a
maloletého sa zhoršil od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému a súd zmenu pomerov
považuje za natoľko významnú, že tu je dôvod na zmenu úpravy práv a povinností rodičov. Súd pritom
rešpektuje aj vôľu maloletého. V najlepšom záujem maloletého je aj dohoda rodičov o tom, že styk otca
a maloletého zostane neupravený, keď obidvaja rodičia zhodne uviedli, že na tomto sa vedia dohodnúť.

11. Keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti otca, súd výrokom II. rozhodol,
že otec je povinný platiť výživné vo výške 165,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prihliadal
na majetkové pomery oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti, ako aj odôvodnené potreby maloletého.

12. Matka je živnostníčka od apríla 2021, prevádzkuje maloobchod potravín v K.. Priemerný mesačný

príjem v návrhu uvádzala 1.000,- eur. Podľa mzdového listu bola do 31.08.2021 zamestnankyňou
V.a Začka, pričom za obdobie od 01/2021 do 08/2021 dosiahla priemernú mesačnú čistú mzdu vo
výške 1.130,75 eur. Od 27.04.2021 je matka držiteľkou živnostenského oprávnenia na maloobchod
a veľkoobchod. Podľa účtovnej závierky za rok 2021 mala matka príjmy z predaja tovaru vo výške
6.108,- eur, výdavky vo výške 18.361,- eur, bola teda v strate vo výške 12.253,- eur. Matka uvádzala, že

podnikanie zatiaľ nie je ziskové, ale počíta s tým, že sa to upraví.

13. Otec je živnostník, do roku 2020 predával a realizoval zariadenia interiérov, z dôvodu zhoršeného
zdravotného stavu zmenil predmet činnosti, zatvoril predajňu a otvoril prevádzku pivárne a kaviarne
v S.. Popri podnikaní v gastre čiastočne vykonáva montáže. Svoj čistý mesačný príjem uvádzal vo

výške 1.000,- eur mesačne. Nižší príjem odôvodňuje pandemickou situáciou a opatreniami súvisiacimi
s Covidom, keď 2 týždne po otvorení gastro prevádzky prišla prvá vlna obmedzení. Súd pri zisťovaní
príjmu otca postupoval v zmysle §63 ZR, keď otec je samostatne zárobkovo činná osoba a má príjmy
z inej než závislej činnosti. Otec poskytol súdu ním vyžadovanú súčinnosť a na výzvu súdu predložil
daňové priznania, účtovnú závierku a peňažné denníky. Podľa daňového priznania za rok 2020 mal otec

príjmy vo výške 129.352,51 eur, výdavky 131.957,65 eur, dosiahol stratu vo výške 2.605,14 eur. Podľa
daňového priznania za rok 2021 mal otec príjmy vo výške 114.675,25 eur a výdavky vo výške 106.131,38
eur, základ dane otca tak predstavoval 8.543,87 eur, daň zo základu dane 604,87 eur, daňový bonus
na dieťa vo výške 654,78 eur, po odpočítaní daňového bonusu daň na úhradu 0,- eur, daňový bonus
na poukázanie správcom dane 49,91 eur. Čistý príjem otca za rok 2021 tak predstavoval 8.593,69 eur

(8543,78 + 49,91 eur), čo predstavuje približne 716,14 eur mesačne. Súd na pojednávaní dopytoval otca
k jednotlivým položkám peňažného denníka pričom nezistil žiadne neprimerané príjmy resp. výdavky
(v rámci možností súdu tieto položky preskúmať). Súd pri určovaní výšky výživného nepostupoval
v zmysle § 63 ods. 1 ZR (fikcia príjmu), nakoľko nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu, keď
otec predložil súdu všetky ním vyžadované podklady na zistenie príjmu, v ktorých súd doplňujúcimi

otázkami (ako aj otázkami právneho zástupcu matky) nezistil, že by nezodpovedali realite. Súd považuje
za všeobecne známu skutočnosť, že podnikanie v oblasti gastra bolo v rokoch 2020-2022 značne
poznačené pandémiou. Súd nepovažoval za dostatočný dôkaz nesprávnosti účtovníctva skutočnosť, že
z daňového priznania vyšiel otcovi čistý príjem vo výške cca 716,- eur a otec uvádzal čistý mesačný
príjem cca 1.000,- eur, keď súd má za všeobecne známu skutočnosť, že s podnikaním je spojené

značné kolísanie príjmov v závislosti od jednotlivých období, čo môže znamenať problém s určením
priemerného príjmu (na rozdiel od zamestnancov, ktorí sú vyplácaní jednorazovo vo forme mesačnej
mzdy, ktorá je ľahko určiteľná a preukázateľná), ktorá skutočnosť je ešte zvýraznená tým, že otec
de facto začína podnikať, s čím boli tiež spojené mimoriadne náklady, a ide o podnikanie v gastro
oblasti, ktorá bola najviac zasiahnutá pandémiou, čo znamená tiež, že v niektorých mesiacoch otec

mohol (a podľa peňažného denníka aj dosiahol) nulové príjmy, a v iných mesiacoch bol naopak príjem
nadštandardný. Súd rovnako nevychádzal ani z potenciálneho príjmu otca, keď nemal za preukázané,
že by sa otec dobrovoľne vzdal príjmu. Otec zmenil predmet činnosti pred pandémiou Covid-19, v ktorom
čase nemohol predpokladať obmedzenia a ich trvanie a nemohol počítať s tým, že príjem z podnikaniabude z tohto dôvodu nižší. Zároveň súd nedospel k záveru, že v prípade, ak by sa otec zamestnal,
dosiahol by vyšší príjem, ako ten, ktorý bol v konaní skutočne preukázaný. Súd preto vychádzal z
preukázaného príjmu otca, a to jednak z peňažného príjmu, ktorý uvádzal v konaní vo výške 1.000,-

eur mesačne, ku ktorému pripočítal nepeňažný príjem z podnikania, a to vo forme použitia služobného
vozidla na súkromné účely (vyčísleného analogicky podľa § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov vo výške
1% z ceny vozidla mesačne, t.j. 100,- eur mesačne pri cene vozidla 10.000,- eur), benzínu, ktorý otec
minie na súkromné účely (otec uvádzal 6 km denne na súkromné účely, t.j. 180 km mesačne, čo
pri priemernej spotrebe 7l/100 km a priemernej cene benzínu 1,78 eur/l, predstavuje sumu 22,43 eur

mesačne) a mobilného telefónu, pričom náklady na mobilný telefón na súkromné účely súd súd odhadol
na 1/3 celkových nákladov na mobil, t.j. vo výške 10,- eur mesačne, keď ďalšie dokazovanie v tomto
smere súd nepovažoval za hospodárne a v záujme maloletého. Nepeňažné príjmy otca z podnikania tak
predstavujú sumu cca 132,43 eur mesačne. Súd tieto nepeňažné príjmy z podnikania zahrnul do príjmu
otca, keď je zrejmé, že otec poberá z podnikania aj ďalšie pôžitky (auto, benzín, mobil), pričom ak by
tieto náklady do podnikania nezahrnul, mal by jednak vyššie čisté príjmy z podnikania, a zároveň by mal

vyššie súkromné náklady, ktoré by musel zo svojho príjmu z podnikania platiť, a ktoré vo svojom rozpise
výdavkov neuvádza. Súd napriek tomu nezistil, že tieto výdavky je potrebné z výdavkov na podnikanie
úplne vyhodiť, resp. na tieto výdavky vôbec neprihliadať, keď je možné (resp. pravdepodobné), že tieto
výdavky, a to najmä výdavky na auto a mobil, by otec vynaložil bez ohľadu na to, či by ich používal aj
na súkromné účely alebo nie. Súd tak pri výpočte výšky výživného vychádzal z príjmu otca 1.132,43 eur

(1.000,- eur peňažný príjem uvádzaný otcom + 132,43 eur nepeňažný príjem).

14. Maloletý Y. sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, rodičia sa na pojednávaní dohodli
na jeho zverení do osobnej starostlivosti matky. Súd považoval za odôvodnené výdavky maloletého,
podľa skutočností všeobecne známych a známych súdu z jeho činnosti, nasledovné výdavky: strava

120,- eur (4 eur/deň), stravné v škole 35,- eur, mobilný telefón 5,- eur, poplatok ZUŠ 7,50 eur, oblečenie
a obuv 40,- eur, školské pomôcky 10,- eur, drogéria a hygiena 15,- eur, vreckové 10,- eur, t.j. spolu
242,50 eur. K uvedenej sume súd pripočítal alikvótnu časť nákladov na bývanie rozpočítanú na 3 osoby
(elektrina 100,- eur, internet + TV 25,- eur, odpad 25,- eur, odpadové vody 45,- eur, t.j. spolu 195,- eur
mesačne, alikvótna časť predstavuje 195 :/3), t.j. 65,- eur mesačne. Celkové výdavky na maloletého tak

predstavujú 307,50 eur mesačne. Súd v tejto súvislosti uvádza, že odôvodnenosť výdavkov posudzoval
aj s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a životnú úroveň rodičov, vyplývajúcu o.i. z ich výdavkov. V
prípade, ak by možnosti rodičov umožňovali životný štandard, v ktorom by náklady napr. na stravu a
oblečenie boli vyššie, súd by považoval za odôvodnené výdavky vo vyššej výške. Také skutočnosti však
súd v konaní nezistil.

15. Súd určil výšku výživného najmä s prihliadnutím na možností a schopností otca ako osoby povinnej
na výživné a odôvodnené výdavky maloletého. Podľa judikatúrneho pravidla by výživné rodiča, ktorý
nemá dieťa v osobnej starostlivosti, malo predstavovať cca 20-30% z príjmu povinného rodiča, v
závislosti od počtu a veku detí. Otec má 2 deti, z toho jedno plnoleté dieťa, ktorému platí výživné vo

výške 150,- eur mesačne. Vzhľadom na to, že jedno z detí otca je plnoleté a maloletý Y. má v čase
rozhodovania 13 rokov, súd má za primerané určenie výživného cca na úrovni 27-28% z príjmu otca. Súd
preto otca zaviazal na platenie výživného vo výške 165,- eur mesačne, keď po pripočítaní výživného na
plnoletého syna V.a vo výške 150,- eur, celková vyživovacia povinnosť otca k obom deťom predstavuje
cca 27,82% z príjmu otca, čo zodpovedá vyššie uvedenému judikatúrnemu pravidlu.

16. Zároveň by podľa ustálenej judikatúry mal povinný rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, znášať
výdavky na dieťa vo vyššej miere ako rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, a to až do výšky 2/3-tín. Z
uvedeného vyplýva, že výživné otca pokrýva cca 53,66% odôvodnených výdavkov na maloletého Y..
Hoci výdavky na maloletého by odôvodňovali určenie výživného vo vyššej výške, súd dospel k záveru, že

platenie vyššieho výživného nie je v aktuálnych možnostiach a schopnostiach otca. V prípade, ak dôjde
k zmene pomerov na strane otca (napr. otec bude dosahovať vyššie príjmy z podnikania, ak nedôjde k
opakovaným reštrikciám z dôvodu pandemickej situácie), táto zmena pomerov môže byť dôvodom na
zvýšenie výživného.

17. V dôsledku určenia výživného spätne od podania návrhu súd zároveň rozhodol o zročnom výživnom.
Otec od podania návrhu platil výživné vo výške 80,- eur mesačne. Súd nemal preukázané plnenie
vyživovacej povinnosti vo vyššej miere napr. formou nákupu oblečenia, nakoľko táto skutočnosť bola
medzi rodičmi sporná a otec svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Z dôvodu určenia výživného od podanianávrhu vo výške 165,- eur mesačne, nedoplatok otca na zročnom výživnom predstavuje 85,- eur
mesačne, čo za mesiac január (alikvótne na počet dní od podania návrhu do 31.01., t.j. 21 dní)
predstavuje sumu 59,50 eur a za mesiace 12/21 až 05/2022 predstavuje sumu 510,- eur (6x 85,- eur).

Zročné výživné tak predstavuje sumu 569,50 eur. Uvedenú sumu súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach
po 50,- eur mesačne tak, aby bol celý dlh zaplatený do 1 roka, a to z dôvodu, aby zaviazaním otca, ktorý
je momentálne práceneschopný, na zaplatenie zročného výživného v jednej sume neohrozil platenie
bežného výživného na maloleté dieťa.

18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.