Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218539
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317218539.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore

žalobcov: 1/ Poľnohospodárske družstvo Vajnory, so sídlom Hospodárska 9, Bratislava, 2/ V.. H. H., nar.
XX.XX.XXXX,bytomU.X,H.,obajavsporezastúpení:AdvokátskakanceláriaMULARČÍKaPARTNERI,
s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15, IČO: 36 860 522, proti žalovanej: I.. J. B., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, H., v konaní zastúpená advokátska kancelária ADVOKÁTI s.r.o.,
so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, IČO: 36 715 638, o neúčinnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že
darovacia zmluva uzatvorená medzi V.. G. B. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo
na žalovanú prevedené vlastníctvo nehnuteľností zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX,
okres H. V., obec H. - m.č. D., katastrálne územie D., parcela registra „C“ evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o
výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané
plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom

súpisnéčísloXXXX,postavenýnaparcelečísloXXXX,vpodiele1/1,vkladktorýchbolpovolenývkonaní
vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore, pod V-17813/17, je voči žalobcom v 1/
a 2/ právne neúčinná, a žalovaná by bola povinná nahradiť žalobcom trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že hoci V.. G. B. dlhuje žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/celkom sumu 120.000,-
Eur, previedol žalované nehnuteľnosti darovacou zmluvou na blízku osobu - manželku, a tak sa zbavil
majetku, aby zabránil žalobcom uspokojiť z jeho majetku svoje pohľadávky. Voči žalobcovi 1/ má
pohľadávku vo výške 60.000,- Eur, svojím písomným podaním zo dňa 19.06.2017, označeným ako

uznanie dlhu a jeho úhrada, uznal tento dlh v danej výške a zaviazal sa ho uhradiť do 30.09.2017
a zabezpečiť vrátenie dlhu záložnou zmluvou, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti uvedené v petite
žaloby a zmenkou; v rovnakej výške rovnakým spôsobom zabezpečil svoj dlh aj voči žalobcovi 2/.
Žalobca 2/ a V.. G. B. uzatvorili dňa 19.06.2017 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, zn.
jún/2017, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby. Bezprostredne po podpise
zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku previedol darovacou zmluvou na svoju manželku,
žalovanú v tomto konaní, všetky nehnuteľnosti, ktoré dal do zálohu žalobcovi 2/, ktorými sa zaviazal

zabezpečiť svoj dlh voči žalobcovi 1/. Preto bol návrh žalovaného 2/ vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnostízamietnutýrozhodnutímOkresnéhoúraduBratislava,zodňa26.07.2017,sodôvodnením,
že V.. G. B. nie je vlastníkom predmetu záložného práva, ale predmet záložného práva je vo vlastníctve
žalovanej, ktorá nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy evidovanej pod V -17813 zodňa 20.07.2017, darovacia zmluva bola doručená správnemu orgánu dňa 21.06.2017. Podľa žalobcov
úmyselžalovanéhoukrátiťveriteľamuselbyťdlžníkoviznámy,keďvedel,žedarovacouzmluvousazbaví
svojho jediného hodnotnejšieho majetku. Žalovaná ako manželka vedela o záväzkoch svojho manžela,

a to z rozhovorov so žalobcom 2/, pretože boli rodinní priatelia. Bola dokonca prítomná vtedy, keď jej
manžel - V.. B., podpisoval uznanie záväzku obom žalobcom, a napriek tomu vedome prijala dar, ktorým
jej manžel krátil svoj majetok a konal proti záujmom žalobcov 1/ a 2/.

3. K žalobe žalobcovia pripojili nasledovné listinné dôkazy: uznanie dlhu o jeho vrátení vo vzťahu

k žalobcovi 1, o uznanie dlhu a jeho vrátení vo vzťahu k žalobcovi 2, zmluva o záložnom práve
k nehnuteľnému majetku zn. jún/2017, rozhodnutie Okresného úradu katastrálneho odboru zn.
V-18286/17 dňa 26.07.2017.
4. Žalovaná sa vyjadrila vo svojom v podaní doručenom súdu 21.02.2018 a žiadala žalobu zamietnuť,
dôvodiac tým, že uvedené nehnuteľnosti dostala k 1. výročiu svadby na základe darovacej zmluvy zo
dňa 09.04.2017. Manžel ju presvedčil, aby sa spolu so svojimi deťmi presťahovala a prišla bývať za ním

do Bratislavy, pričom jej sľúbil, že ju obdaruje rodinným domom. Z dôvodu lepšieho zázemia pre maloleté
deti sa rozhodla presťahovať sa s nimi do Bratislavy v roku 2016. V tom čase mal jej manžel na jednej
strane dostatočne vysoký, nadpriemerný príjem, ale zároveň trpel zdravotnými problémami súvisiacimi s
pracovným stresom, ktorý bol spôsobený najmä veľkou zodpovednosťou a spormi jeho zamestnávateľa.
Okrem toho aktívne riešil spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s bývalou

manželkou. Preto mali spolu s manželom dôvodnú obavu, že by v prípade akútneho zhoršenia jeho
zdravotného stavu mohli prísť o investície do rodinného domu, ktoré pochádzali aj od jej rodičov.
Poprela tvrdenia žalobcov, že vedela o záväzkoch svojho manžela, keď skutočnosť, že jej manžel
daroval rodinný dom, bola splnením jeho proklamovaného postoja a sľubu voči nej a určitou odmenou
za to, že sa s deťmi presťahovali do Bratislavy za ním. Dôvodom, pre ktorý je vylúčené, že nemohla

vedieť o záväzkoch svojho manžela, je dátum podpisu darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017, v deň
podpisudokumentuoznačenéhoakoUznaniedlhuajehoúhradazodňa19.06.2017,ktorýchronologicky
nasledoval až viac ako 2 mesiace po darovacej zmluve. Nebola prítomná ani pri podpísaní uznania
dlhu, tento deň sa nachádzala na pracovisku u jej zamestnávateľa, až na ďalší deň sa od manžela
dozvedela, že mu boli predložené uznania dlhu, ktoré podpísal. Žalobca mal dňa 19.10.2007 záujem

ukončiťsmanželompracovnýpomertrvajúciodroku2013,čojepredmetomžalobyourčenieneplatnosti
skončenia pracovného pomeru na tunajšom súde. Preto je presvedčená, že žalobcovia vykonávali
zámerné a účelové kroky proti jej manželovi, a jedným z nich je aj táto žaloba. K výške záväzku voči
žalobcovi uviedla, že tento mal byť na základe faktúry číslo XXXXXXXXXX uhradený v súlade článkom
III bod 3.2. žalobcovi 1/ v lehote splatnosti 14 dní, uvedená faktúra však nikdy manželovi doručená

nebola, žalobca 1/ sa ešte pred doručením so žalobcom 2/ dohodol, že túto faktúru záväzok uhradí
za jej manžela. K výške tohto záväzku uviedla, že medzi ním a jej manželom nebol dohodnutý podiel
na spoločnom dlhu, preto z ustanovenia § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobca 2/
disponuje voči jej manželovi z titulu spoločného záväzku za žalobcu 2/ voči žalobcovi 1/ podľa odseku 3
citovaného zákonného ustanovenia pohľadávku len vo výške 30.000,- Eur, a nie vo výške 60.000,-Eur

alebo v sume 120.000,- Eur, ako nesprávne uvádzajú v žalobe žalobcovia. V tomto prípade pôvodný
záväzok z titulu úhrady kúpnej ceny vo výške 60.000,- Eur zanikol splnením, z titulu spoločného záväzku
vzniknutého pristúpením žalobcu 2/ k záväzku jej manžela bez toho, aby si žalobca 2/ a jej manžel
dohodli podiel na ich spoločnom dlhu, preto je ich podiel rovnaký, teda 30.000,- Eur pripadajúci na
každého z nich. Namietala aj zmätočnosť uznania dlhu, keď v 1. odseku je uvedené, že jej manžel

dlhuje sumu 60.000,-Eur, zo slovného vyjadrenia je zrejmá suma 50.000,-Eur, nie je v ňom uvedený
dôvod vzniku záväzku. Ako dôkaz súdu predložila aj svoju vkladnú knižku, kde je 68.000,-Eur, pričom už
len z uvedenej sumy vyplýva, že spolu s manželom disponujú dostatočnou výškou majetku na úhradu
pohľadávky žalobcu 2/ v lehote splatnosti tejto pohľadávky. Podľa žalovanej pohľadávka, uspokojenie
ktorej malo byť údajne darovacou zmluvou podľa žalobcu zmarené, nie je ani vymáhateľná, podanie

žaloby sa v tomto štádiu javí ako predčasné, pretože žalobcovia nepreukázali, že odporovaný právny
úkon ukracoval uspokojenie ich pohľadávky. Nestačí tvrdenie žalobcu o tom, že nemôžu viesť exekúciu
proti majetku jej manžela. Z titulu vyššie uvedenej pohľadávky by exekúciu na majetok na predmet
darovacej zmluvy nemohli žalobcovia viesť ani vtedy, ak by k uzavretiu darovacej zmluvy nedošlo,
pretože pohľadávka žalobcu podľa uznania dlhu zo dňa 19.06.2017 nie je doteraz splatná. Záväzok jej

manžela voči žalobcovi 1/ zanikol a voči žalobcovi 2/ vo výške 30.000,- Eur bude v lehote splatnosti
riadne a včasne manželom uhradený, a preto žiadala žalobu zamietnuť.
5. K replike priložila tieto listinné dôkazy: sobášny list, kúpna zmluva č. XX/XX/XXXX, zo dňa
14.12.2015, darovacia zmluva zo dňa 09.04.2017, mzdový dekrét V.. G. B. zo dňa 01.11.2013, vkladnáknižka žalovanej s výškou vkladu v sume 68.000,- Eur, potvrdenie zamestnávateľa žalovanej, že dňa
19.06.2017 bola prítomná v práci.
6. Žalobcovia v duplike doručenej súdu dňa 27.03.2018 uviedli, že so skutkovými tvrdeniami žalovanej

nesúhlasia. Jej skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nevyvrátili skutočnosť, že V.. G. B. uznal
svoj dlh, čo do dôvodu a výšky dňa 19.06.2017 voči žalobcom v 1/ a 2/, tento úkon je platný s
poukazom na ustanovenie § 37 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 558
Občianskeho zákonníka. Manžel žalovanej sa k podpisu uznania dlhu dňa 19.06.2017 zaviazal, že na
účely zabezpečenia dlhu zriadi záložné právo k nehnuteľnosti, ktoré je predmetom napadnutej darovacej

zmluvy, v čase uznania svojho dlhu vedel, že túto nehnuteľnosť už previedol na svoju manželku
darovacou zmluvou, čím žalobcov uviedol do omylu. Žalobcovia majú voči manželovi žalovanej
vymáhateľnú pohľadávku, pretože takou je potrebné rozumieť nielen pohľadávku na vymoženie, pri
ktorej majú veritelia voči dlžníkovi exekučný titul, ale aj takú, ktorá bola vymáhateľná v dobe, keď
dlžník úkon uskutočnil alebo v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná a takou
sa stala v čase rozhodnutia súdu. Žalobcovia dodržali prekluzívnu lehotu, pretože k uskutočneniu

prevodu nehnuteľnosti darovacou zmluvou došlo dňa 09.04.2017. Právny úkon manžela žalovanej
ako dlžníka bol uskutočnený v úmysle ukrátiť svojich veriteľov a z jeho konania je zrejmý úmysel vo
vzťahu k žalobcom ich ukrátiť, nakoľko v uznaní dlhu zo dňa 19.06.2017 jednoznačne deklaroval ako
formu zabezpečenia splnenia svojho záväzku zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Pretože k
právnemu úkonu došlo medzi manželmi, teda osobami blízkymi podľa ustanovenia § 116 Občianskeho

zákonníka, je dôkazné bremeno na žalovanej, aby preukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla
tento úmysel svojho manžela rozpoznať a túto okolnosť podľa žalobcu doteraz nepreukázala. Právnym
úkonom manžela žalovanej došlo k ukráteniu veriteľa, ktorým treba rozumieť také zmenšenie majetku
dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Preto žiadali žalobe
vyhovieť.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinami,výsluchomžalobcu2/,žalovanej,
svedka V.. G. B. a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
8. Z kúpnej zmluvy č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2015, súd zistil, že žalobca 1/ ako predávajúci a V.. G.
B. ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu s predmetom kúpy definovaným ako nehnuteľnosti zapísané do
katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne

územie Vajnory, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo
XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo
XXXX, za kúpnu cenu 60.000,- Eur (bod 3.1 zmluvy).

9. Z listiny nazvanej ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, notársky overený podpis V..
G. B. z toho istého dňa, súd zistil, že uznáva čo do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000,- Eur
vrátiť žalobcovi 1/.
10. Z listiny nazvanej ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, notársky overený podpis V..
G. B. z toho istého dňa, súd zistil, že uznáva čo do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000,- Eur

vrátiť žalobcovi 2/.
11. Zo zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zn. jún/2017, zo dňa 19.06.2017, súd zistil,
že predmetom záložného práva v zmysle zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané do katastra nehnuteľností
na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, parcela
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy

a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/
X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na
parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, v podiele 1/1,
v prospech záložného veriteľa žalobcu 2/.
12. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2017, úrad zamietol

návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej
zmluve, v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona s odôvodnením, že záložca nie je v
čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom nehnuteľností.

13. Z listu vlastníctva číslo XXXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres

Bratislava III, obec Bratislava mestská časť Vajnory, katastrálne územie Vajnory, zistil, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností je žalovaná, na základe darovacej zmluvy nehnuteľností zapísané do
katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne
územie Vajnory, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo
XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo

XXXX, v podiele 1/1, titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva V-XXXXX/XXXX, zo dňa 20.07.2017.
14. Zo sobášneho listu žalovanej a V.. G. B. súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 09.04.2016.
15. Z darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017 súd zistil, že V.. G. B. ako darca a žalovaná ako obdarovaná
nadobudla na základe tejto darovacej zmluvy nehnuteľnosti, zapísané do katastra nehnuteľností na
LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, parcela

registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X,
o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele
číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, vlastníkom ktorých
bol v podiele 1/1 darca, jej manžel.
16. Z vkladnej knižky žalovanej súd zistil, že výška vkladu žalovanej bola ku dňu 20.11.2017 v sume

68.000,- Eur.
17. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej súd zistil, že dňa 19.06.2017 bola žalovaná prítomná v práci.
18. Z výpovede žalobcu 2/ súd zistil, že v čase prevodu nehnuteľnosti zastával V.. B. pozíciu riaditeľa
družstva, žalobca 2/ pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva, jeho funkcia bola hierarchicky vyššia.
Dohodnutá hodnota nehnuteľností bola 120.000,- Eur, nebolo to prvýkrát, keď ako družstvo prevádzali

nehnuteľnosť zamestnancovi, mal 50 % zľavu a v prípade, že by z družstva odišiel, musel by ju doplatiť.
Sám svedok prišiel s týmto návrhom, že by to týmto spôsobom - záložnou zmluvou, mohli zabezpečiť.
Z tohto princípu vychádzali aj pri kúpnej zmluve s Ing. B., keď kúpna cena bola 120.000,- Eur, ale do
kúpnej zmluvy sa uviedla suma 50 %, čiže 60.000,- Eur. Preto dali svedkovi podpísať uznanie dlhu
voči družstvu aj voči žalobcovi 2/, dvakrát 60.000,- Eur. Mrzelo ho, že ho svedok neinformoval, že dňa

19.06.2017 v čase podpisu vedel, že 18.06.2017 bol overiť notársky svoj podpis na darovacej zmluve
manželke. Dňa 19.06.2017 ho nechal si uznania dlhu prečítať v kancelárii a poobede išli k notárovi, nie
je pravdou, že ho to nechal podpísať naraz, nebavili sa o tom, že tie uznania roztrhá alebo zničí. Žalobca
situáciu vnímal tak, že pre prípad, keď svedok nebude ich zamestnanec, sa uznania dlhu použijú, preto
je aj v poslednom odseku lehota splatnosti do 31.12.2019, keď v čase podpisu nemohol predpokladať,

že pracovný pomer so svedkom bude ukončený. Na otázku súdu, prečo existovali dve uznania dlhu
na dve sumy po 60.000,- Eur, keď žalobca 2/ uvádzal, že svedok mal ako zamestnanec 50 % zľavu,
odpovedal, že si takto chcel svedka ako zamestnanca poistiť, aby zostal vo firme, bol to zabezpečovací
akt. Sumy uvedené v uznaniach dlhu zatiaľ nevymáhal na súde, nie sú priznané súdnym rozhodnutím.
V listine označenej ako uznanie dlhu voči žalobcovi 1/ vysvetlil absenciu uvedenia dôvodu pohľadávky

tým, že obaja vedeli, o čo ide. Benefit prevodu spočíval v tom, že už len hodnota pozemku je podstatne
vyššia ako 120.000,- Eur, svedok vlastní oba domy a doteraz za ne nič nezaplatil. Suma 120.000,- Eur
vychádzala z dohody na predstavenstve družstva, je to aj zápisnične zachytené ako hodnota rodinného
domu,ajp.B.súhlasil,žebytobolareálnahodnotaajpreneho.Bežnesatakprípadyprevoduvlastníctva
zamestnancom riešili, suma 60.000,- Eur v kúpnej zmluve bola uvedená ako výsledok predchádzajúcej

dohody všeobecne ustálenej na družstve, bola to len prax, nevedel uviesť, či je to písomne podchytené
v stanovách družstva alebo iných dokumentoch.
19. Z výpovede žalovanej súd zistil, že manželstvo s Ing. G. B. uzavreli 09.04.2016, manžel pracoval
v Bratislave, chcel tu aj zostať a žiadal ju, aby sa spolu s deťmi presťahovali za ním. Nasťahovali sa
v lete cez letné prázdniny, manžel sa snažil zrekonštruovať dom, ktorý dostal ako benefit, v dome bolo

zrekonštruované prízemie, kde spali. Dom jej daroval na prvé výročie svadby dňa 09.04.2017, notársky
overené dňa 18.06.2017. Medzi jej manželom a žalobcom 2/ boli veľmi blízke priateľské, až rodinné
vzťahy, on s manželkou boli svedkami na ich svadbe, boli rodinnými známymi. V období júna 2017 sa
ich vzťahy začali narúšať a vyhodili ho z práce. Neskôr sa jej manžel zveril, že v júni 2017 bol žalobcom
2/ donútený pod hrozbou, že sa to bude riešiť na predstavenstve, podpísať uznanie dlhu a zabezpečiť

ho záložnou zmluvou týkajúcou sa rodinného domu. Vtedy pochopila, o čo žalobcom ide, že chcú získať
rodinný dom vo Vajnoroch, ktorý dostal manžel nezrekonštruovaný ako benefit za výkon činnosti pre
žalobcov a do ktorého investovali vlastné peniaze. V čase uzavretia darovacej zmluvy boli rok manželia,
o dome vedela, že ho dostal ako benefit, pretože predtým žil v nedôstojných podmienkach v sociálnej
ubytovni, tam sa s rodinou nemohli nasťahovať a namiesto vyššieho platu dostal tento rodinný dom.

O výzore domu predtým majú aj fotodokumentáciu, bol to starý dom, kde bývali Rumuni. Uviedla, že v
takom stave, ako ho manžel nadobudol, sa bývať nedalo, zostali iba obvodové múry, robila sa kompletná
rekonštrukcia vrátane elektriny, vody, aj teraz je v štádiu, že sa stále niečo opravuje, zatiaľ do neho
investovali asi 90.000,- Eur.20. Z výpovede svedka V.. G. B., manžela žalovanej, súd zistil, že dom nadobudol v roku 2016
kúpnou zmluvou, v tom období začal robiť dom rekonštruovať, dňa 09.04.2016 mali svadbu a chcel,
aby manželka prišla bývať k nemu do Bratislavy. Dom dostal ako nejaký benefit z družstva, kde

pôsobil ako riaditeľ do od roku 2013 do 17.10.2017 a preukázateľne družstvu výrazne pomohol, sú
to overiteľné informácie, zbavili sa dlhov, družstvo bolo predtým pred krachom a za jeho pôsobenia
sa činnosť družstva zoptimalizovala. Dom bol v čase darovania barabizňou na zbúranie, dostal ho
ako kompenzáciu za nízku mzdu, návrh kompenzácie bol ponukou od žalobcu 2/, kúpna zmluva
bola podpísaná dňa 14.12.2015 (č.l. 36). Manželkin otec ju vyplatil z dedičstva akoby vopred, dal im

87.000,- Eur, ktoré investovali do predmetného domu. Dôvodom prevedenia domu na manželku bolo
jeho nevyporiadané BSM z minulého manželstva a predstava, že by sa mu mohlo niečo stať a rodinný
dom by prostredníctvom detí zdedila jeho bývalá manželka. Manželka by sa po investovaní svojich
peňazí do rodinného domu vo Vajnoroch už nemala kam vrátiť a jeho bývalá manželka by pri dispozícii
s prípadným dedičstvom po svedkovi nemala nad ňou zľutovanie a skončila by na ulici. Možnosti riešil
s právnikmi, aj s právničkou žalobcu JUDr. C., ako aj s pánom H., s ktorým boli viac ako priatelia, boli

ako rodina, pre svedkovu mamu to bol ako druhý syn. Darovaciu zmluvu podpísali na prvé výročie ich
svadby dňa 9.4.2017, potom sa pridružili jeho zdravotné problémy, a preto osvedčenie pravosti podpisu
svedka ako darcu realizovali až dňa 18.06.2017. Svedok sa domnieval, že podpisom darovacej zmluvy
je to vybavené, ale na katastri nehnuteľností im zmluvu vrátili s tým, že musí byť overený jeho podpis
ako darcu. Keď sa ho manželka pýtala, či má nejaké záväzky, dlhy, odpovedal, že žiadne, lebo taká bola

v čase darovania pravda. Žalobca 2/ mal vedomosť o tom, že ide overiť podpis na darovacej zmluve,
bolo to riešené cez víkend, na druhý deň v pondelok mali ísť na 2 - dňovú pracovno - spoločenskú akciu
k obchodnému partnerovi, ktorý ich pozval, v pondelok ráno za ním prišiel žalobca 2/ s uznaniami dlhu,
aby ich podpísal, že buď to podpíše alebo ho musí vyhodiť. Prvý dokument bol uznaním dlhu v sume
60.000,- Eur, aby sa podľa jeho slov mohol preukázať predstavenstvu družstva, že je to za rodinný dom

a druhý dokument na rovnakú sumu, to za neho zaplatil on, že tie zmluvy potom roztrhá, aj s ohľadom
na ich takmer rodinný vzťah, čo podpísal, pretože mu veril. Od tej doby sa ich vzťahy začali zhoršovať,
čo vyústilo až do rozviazania pracovného pomeru dňa 17.10.2017. Žalobcovia ho nikdy nevyzývali na
zaplatenie tejto pohľadávky ani telefonicky, ani písomne. Po porade s právnikmi minulý rok žalobcovi
zaplatili 30.000,- Eur s tým, že to považovali za vybavené. Účtovne bola kúpna cena za dom uhradená

faktúrou žalobcu 2/ voči družstvu.
21. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
22. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v

novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku

s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

23. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy
navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy

súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
24. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, aby
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

25. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymialebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (odsek 2).
26. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi a) dlžníkom a osobou jemu blízkou (§116 a 117); b) právnickou osobou,
v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom; c) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) v majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo, ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmená a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak

druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa (ods. 3).
27. Tento právny inštitút slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi
úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa zbavuje svojho majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol
uspokojiť jeho veriteľ. Ak by dlžníkovým právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho
zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, neexistoval by

dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie si takejto
žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, a keď
odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje
uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
28. Špecifikum odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkej osoby spočíva v tom, že sa úmysel

dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú (prezumujú), čoho výsledkom je
presun dôkazného bremena na osobu dlžníkovi blízku. Je preto na nej, aby preukázala nielen to, že
nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej vedomosť, príp. nevedomosť existovala v čase
urobenia odporovateľného právneho úkonu, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti.
Osoba blízka dlžníkovi musí preto v takomto konaní preukázať, že úmysel dlžníka nemohla poznať

ani pri náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi
vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú
činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho
úkonu, z ich výsledkov poznala.
29. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť

veriteľ žalobou.
30. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech (odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia).
31. Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
32. V danej veci je nesporné, že v prípade žalovanej ako manželky Ing. G. B. ide o blízku osobu v zmysle
ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Preto sa v tomto prípade vedomosť žalovanej o úmysle jej manžela
ukrátiť veriteľa predpokladá (prezumuje), procesne znamenajúci presun dôkazného bremena na osobu
žalovanej. v Konaní musela preukázať nielen to, že nepoznala úmysel jej manžela ako dlžníka ukrátiť

veriteľa a táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ale i to,
že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti pozostávajúci z preukázania skutočnosti, že úmysel
dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
33. Súd pri hodnotení výpovede žalovanej v spojení s listinnými dôkazmi, najmä s darovacou zmluvou
zo dňa 09.04.2017, konštatuje, že výpoveď žalovanej vyznieva presvedčivo. Aj svedok V.. G. B., manžel

žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že manželke sľúbil darovať rodinný dom z dôvodu, že sa za ním
presťahovala do Bratislavy, a v prípade, že by sa s ním niečo stalo, aby mala zabezpečené bývanie.
Obával sa vplyvu svojej predchádzajúcej manželky, ktorá by v prípade dedenia prostredníctvom detí
mohla žalovanú pripraviť o strechu nad hlavou. Darovacia zmluva bola podpísaná v deň 1. výročia ich
svadby, t.j. 09.04.2017, ich manželstvo bolo uzavreté 09.04.2016, ako to vyplýva zo sobášneho listu.

Výpovedežalovanejasvedka,jejmanžela,sasúdujaviliakologickysúvisiace,keďkorelovalisobsahom
listinných dôkazov, najmä s darovacou zmluvou a jej dátumom podpisu. Z potvrdenia zamestnávateľa
žalovanej vyplýva, že bola v deň podpisu uznaní dlhu manželom dňa 19.06.2017 v práci, teda nebola
prítomná pri rokovaniach manžela so žalobcom 2/ ani pri podpise uznaní dlhu u notára, čo vyvracia
tvrdenia žalobcov.

34. Z výpovede žalovanej v spojení s výpoveďou svedka, jej manžela, súd ustálil, že žalovaná
uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto
jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, keď darovacia zmluva
bola podpísaná 09.04.2017 a právny úkon uznania dlhu bol podpísaný 19.06.2017, t.j. po viac akodvoch mesiacoch odvtedy, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti pozostávajúci z
preukázania skutočnosti, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. O listinách
uznania dlhu, podpísaných 19.06.2017, sa jej manžel zveril až po ich podpise. Každopádne je vylúčené,

že by mohla mať o tom vedomosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, keď o takomto
zámere netušil v danom čase ani svedok, jej manžel a ani žalobcovia v čase podpisu darovacej zmluvy
neuvažovali o tomto spôsobe zabezpečenia ich pohľadávky.
35. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, vyplýva, že predpokladom úspechu
žalobcu v spore je skutočnosť, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa
v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Pre posúdenie vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomprávnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,oktorúvkonaníide.
36. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá je prvým predpokladom úspechu žaloby

o odporovateľnosť právneho úkonu. Túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako dôvodnú, keď lehota
splatnosti uznaného dlhu v oboch prípadoch je do 31.12.2019, teda ani jedno z uznaní dlhu nebolo v
čase podania žaloby, ani v čase rozhodnutia súdu, splatné.
37. K pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ súd uvádza výklad uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo/102/1999, podľa ktorého sa právo veriteľa uplatniť odporovaciu

žalobu spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom) v takej
rovine, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pre súdom v základnom
konaní. Vymáhateľnú pohľadávku teda možno charakterizovať ako žalovateľnú, teda takú, ktorej sa
možno domáhať na súde. Na rozdiel od toho vykonateľnou pohľadávkou je taká pohľadávka, ktorú
možno exekvovať, teda jej vlastníkovi svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. V

danom prípade obe listiny- uznania dlhu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, ktoré sú podstatou vedenia
tohto sporu, treba hodnotiť ako nevymáhateľné - zatiaľ nežalovateľné pohľadávky vzhľadom na lehotu
ich splatnosti do 31.12.2018, spôsobilé založiť dôvodnosť žaloby. V tomto kontexte, vychádzajúc z
nesplnenia predpokladu existencie vymáhateľnej pohľadávky, ktorou by žalobcovia disponovali, súd
ustálil, že nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto aj z tohto dôvodu, okrem ďalších

vyššie uvedených, žalobu zamietol.
38. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Z dôvodu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a teda žalovaná bola v konaní v celom rozsahu
úspešná, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov
konania od žalobcov 1/ a 2/ v plnej výške, o výške náhrady ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1

CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.