Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Sunday, July 24, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/122/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202597
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8820202597.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: J. X., V..

XX.XX.XXXX, P. Č. XXX, XXX XX Č., zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Ondrej Barna Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany zastúpený GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173 Trenčín , IČO: 47 234
679 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 890,14 eur titulom bezdôvodného obohatenia
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 890,14 eur od 06.11.2020 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení, po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal rozhodnutia totožného s výrokom tohto
rozhodnutia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že zmluvu o hotovostnom úvere a

zmluvu o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 (ďalej ako úverová zmluva). Na základe
úverovej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 1 000,-- eur, ktorý sa zaviazal žalovanému zaplatiť
v 60 mesačných splátkach vo výške 35,38 eura. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková
sadzba vo výške 28,55 %, RPMN vo výške 33 % a priemerná RPMN vo výške 25,84 %.Jedná sa
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným, dodávateľom finančnej služby.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej ako ZoSÚ), platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa §
9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Zmluva o hotovostnom úvere a
zmluva o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 neobsahuje správny údaj o výške RPMN,
ktorý je v zmluve uvedený vo výške 33 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN.
Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 39,70 %. Nesprávne uvedenie výškyRPMN má rovnaký dôsledok ako jej neuvedenie v úverovej zmluve, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľskéhoúveru.Vzmluveohotovostnomúvereazmluveorevolvingovomúvere,č.4402031836,
z 11.2.2014 je uvedená nesprávne celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1 904,40 eura.

Vzhľadom na dobu splácania 60 mesiacov a výšku mesačnej splátky 35,38 eura, predstavuje celková
čiastka správne sumu 2 122,80 eura (60 x 35,38 eura = 2 122,80 eura). V súvislosti s povinnosťou
žalovaného uvádzať v úverovej zmluve aj predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN, poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/7/2017, zo 6.4.2017, z ktorého cituje: „K údaju o
RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších

údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že
týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky

úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj
chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne konštatoval
súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov (porov. rozsudok KSPO sp.zn. 3Co 124/2016 z 3.11.2016). Je pritom nesporné, že v
predmetnejzmluvespomínanépredpokladyprevýpočetRPMNuvedenéniesú.Súdlenpripomína,žetá

istá povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená aj v smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g/.“ Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Zmluva o hotovostnom úvere
a zmluva o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. c/, f/ a j/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bezúročný a bez
poplatkov. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodné obohatenie
žaluje vo výške rozdielu medzi platbami, t.j. 1 890,14 eura a výškou úveru 1 000,-- eur, teda 890,14

eura. Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver (ISH213), v Hlave 18. Sankcie účtované v
dôsledku omeškania, v bode § 1 v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, má právo Vám vyúčtovať
a Vy ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky

a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“ V zmysle tohto ustanovenia, mal byť zaviazaný na
úhradu poplatkov za upomienky. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovaného,
ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred.
Výšku poplatkov za upomienky žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, a aj preto ich požadovanie
od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom

úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Úverových zmluvných
podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver (ISH213),
v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku Vášho omeškania, v bode § 2 v znení: „Ak sa omeškáte
s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR, ktorú musíte
uhradiť.“ K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky uviedol, že zmluvnú pokutu si so žalovaným

individuálne nedojednal. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok, na vopred
pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Na podporu
svojich tvrdení ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok poukazoval aj na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/137/2016, z 3.10.2016, z ktorého citujem: „Procesný súd zastáva
názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj

rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú
ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa), čo treba považovať
zaneprípustné.Navyšetietosankcierovnakoakoajzmluvnápokutaopätovnenetransparentneuvedené
iba v ÚP a nie priamo v zmluve.“ Poukázal na ustanovenia, § 52 ods. 1 OZ „Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, § 53 ods. 1 OZ

„Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienkyindividuálne dojednané, § 53 ods. 5 OZ „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. “ § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“ Podľa §
298 ods. 2 CSP „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“ Pojem neprijateľná
podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej

viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).
Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci ( § 298 ods. 1 CSP, Rozsudok SD EÚ C-240/98
až C- 244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol
viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal
(§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná § 53 ods. 5

OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto stavom sa vyporiadal aj SD EÚ v
rozsudku č. C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania
o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve
medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe
podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej, je v rozpore so

smernicou Rady 93/13/EHS." Súdny dvor judikoval, že existuje ,,nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj
bez návrhu zaoberať nekalými podmienkami". Poukazoval na rozsudky v spojených prípadoch Oceano
grupo editoriale, Godard čl. 61, Mostaza Claro čl. 25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10,
čl. 49- 51. „Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu

fyzických osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere" (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo
16.1.2013).

2. Žalovaný so žalobu nesúhlasil, uviedol, že žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha

vydania bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. 4402031836 uzatvorenej so žalovaným dňa
11.02.2014 z dôvodu, že úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, na základe čoho
požaduje vydať bezdôvodné obohatenie predstavujúce preplatok zaplatenej istiny. Žalovaný so žalobou
nesúhlasí, popiera tvrdenia žalobcu a zastáva názor, že žalovaná úverová zmluva obsahuje všetky
povinné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súčasne vzhľadom na dátum poslednej úhrady žalobcu - dňa 26.11.2018, ako vyplýva zo žalobcom
predloženého prehľadu úhrad, žalovaný vznáša námietku premlčania na čiastočný žalobcom uplatnený
nárok v tomto konaní. V konaní je nevyhnutným prihliadať na nové ustanovenie § 54a zákona č. 40/1964
Zb., upravujúce premlčanie uplatňovaného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. „Premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie

je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva ZO spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý O premlčaní
vedel." Žalobca uhrádzal splátky na žalovanej úverovej zmluve v období od 26.03.201426.11.2018.
Pri posúdení premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal
zo žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 12.10.2020. Aplikujúc premlčaciu lehotu v zmysle § 107

Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, ktorý
si uplatňuje pred lehotou 12.10.2018 je premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, prípadne nárok ktorý
si uplatňuje pred 12.10.2017 je premlčaný aj v objektívnej premlčacej lehote. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to,
že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie,
čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právnehodôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 ObčZ) a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za
koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 ObčZ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7Cdo 117/2011). Žalovaný je presvedčený,

že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby
(splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne
dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe
platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené
zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a to: získanie bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval

zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy
riadny nárok. (Podľa § 566 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak
to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia -
žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom, a to na základe platne uzavretej
úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami majetková ujma, ktorá

postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma,
nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti platiť žalovanému
mesačné splátky úveru. príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia
žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného
obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Pre

záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia
je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla
majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom
majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti

nepreukázal, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené sú žalovaní
presvedčení o tom, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej
zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva
nebola súdom vyhlásená za neplatnú. ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva

nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov. Skutočnosť, že uzavretá
úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov je tvrdená len samotným žalobcom. Žalobca
toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by určilo, že úverová
zmluva č. 4402031836 uzavretá dňa 11.02.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Posúdenie úverovej
zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom bez ďalšieho nemôže mať za následok

vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie
súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. K
otázke inštitútu bezdôvodného obohatenia sa vyjadroval vo svojom rozsudku zo dňa 22.04.2009 aj
Najvyšší súd SR, sp.zn. 2Obo 3/2009 v nasledovnom znení: „Vydanie bezdôvodného obohatenia
totiž nie je vrátením dlhu... Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, ČO sa

nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo
VO výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia S predmetom
bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky Z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal
dobromyseľne. Z obsahu spisu je zrejmé, a konštatuje to V odôvodnení aj rozsudok súdu 1. stupňa,
že žalovaný nebol pri získaní sporného bezdôvodného obohatenia nedobromyseľný, ČO značí, že by

V zmysle cit. ustanovenia § 458 ods. 1 a ods.2 Občianskeho zákonníka nebol povinný vydať ani úžitky
ZO sumy, ktorú podľa rozhodnutia súdu l. stupňa získal. Aplikácia ustanovenia § 517 Občianskeho
zákonníka tak ako to navrhol žalobca, teda nie je na mieste. Je však nesporné, že rozhodnutím súdu
ukladajúcim žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie V sume 13.409, 7672 eur nadobúda
táto suma charakter peňažného dlhu žalovaného voči žalobcovi a žalovaný je preto V zmysle § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný popri vydaní tejto sumy zaplatiť aj úrok Z omeškania." Aj z
citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bezdôvodné obohatenie nadobúda charakter
peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným vyhodnotením žalobcu. Výška RPMN je v
úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamov úverovej zmluve. Zákon č. 129/2010 Z.z. v prílohe upravuje vzorec výpočtu RPMN nasledovne,
kde x je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo čerpania,
preto 1 < k < m, Ck je výška čerpania k, tak je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi

dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, m' je číslo
poslednej splátky alebo platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky
alebo platby poplatkov, SI je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Z popisuje jednotlivých položiek vzorca je
zrejmé, že pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému čerpaniu

finančných prostriedkov. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý bezúčelový
úver vyplatený na bežný účet žalobcu. Žalobca len deklaratívne konštatuje, že hodnota RPMN je v
úverovej zmluve uvedená nesprávne, absolútne však neuviedol výpočet ani odôvodnenie, na základe
ktorého k danému záveru dospel. Pokiaľ výpočet realizoval prostredníctvom internetových kalkulačiek,
je potrebným uviesť, že tieto obsahujú len políčka na základne údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek
špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Žalovaný zastáva názor,

že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo na internetovej stránke),
ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN, nakoľko
tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti výpočtu RPMN. Jediným
oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMN môže uskutočňovať
kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov. Pokiaľ ide o

jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v texte úverovej zmluvy.

3. Rozsudkom zo dňa 16.08.2021 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 02.05.2022 v napadnutej časti , t.j. vo
výroku I. a IV. Rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

4. V odôvodnení uznesenia uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia (bod 55.) síce vyplýva, že
žalobca o náležitostiach, ktoré spotrebiteľská zmluva má obsahovať, ako aj o neprijateľných zmluvných
podmienkach sa dozvedel od svojho právneho zástupcu, ale z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania absentuje, a teda nemožno zistiť deň, mesiac, rok, kedy sa žalobca skutočne dozvedel

o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Pritom ani čas, kedy by mal nastať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby zo spisu nevyplýva. Odvolaciemu súdu sa preto javí odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie ohľadne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného
za nedostatočné a záver o tom, že nárok nie je premlčaný, za predčasný. Súd prvej inštancie
sa okolnosťou vedomosti žalobcu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu vôbec, neuviedol, kedy

žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia a kedy subjektívna premlčacia doba dvoch rokov pre vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula, a či teda žaloba bola podaná zo strany žalobcu, nielen v objektívnej desaťročnej
dobe, ale najmä v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia totiž začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k

bezdôvodnémuobohateniunajehoúkoraktosanajehoúkorobohatil(viďrozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 7Cdo 268/2021). Keďže nie je možné konštatovať, že vec bola správne právne posúdená a
vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Úlohou
súdu prvej inštancie bude vypočuť žalobcu k okolnostiam začatia plynutia subjektívnej doby premlčania,
najmä ohľadne získania vedomosti o tom, kedy sa dozvedel, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa

na jeho úkor obohatil, pričom svoje tvrdenia musí podoprieť žalobca dôkazmi. Vychádzať preto treba z
reálneho momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Podstatnou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna
premlčacia doba, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní
momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej

skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie
také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce
pritom nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná, vyhodnotí či žalobca

uplatnil svoje právo o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v subjektívnej premlčacej dobe.
Až po doplnení dokazovania (ohľadom začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby) v naznačenom
smere súd opätovne vo veci rozhodne a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní v súlade so zákonnýmipožiadavkami a rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania vrátane konania odvolacieho podľa §
396 ods. 3 CSP.

5. Na základe uvedeného a v zmysle pokynu Krajského súdu súd vec opätovne prejednal.

6. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo právoplatne
súdom rozhodnuté. Predmetom konania tak ostal nárok, čo do vydania bezdôvodného obohatenia.
Súd opätovne vypočul žalovaného k okolnostiam , kedy sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to zmluvou o hotovostnom a
revolvingovom úvere, výpisom na čl. 5-9, úverovými zmluvnými podmienky na čl. 10-13, prepočtom
výpočtu RPMN na čl. 14, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 11.11.2020, prepočtom na čl. 33,
dokladom - kalkulačka prepočtu na čl. 34, metodickým usmernením - útvaru dohľadu nad finančným
trhom Národnej banky na čl. 35-40, podaním žalovaného, vyjadreniami žalobcu a žalovaného a

opätovným výsluchom žalovaného.

8. Na základe uvedeného zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo zmluvy o úvere č. 4402031836, ktorú uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ vyplýva,

že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1000 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
vo výške 2.053,68 eur, v 60 mesačných splátkach po 35,38. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá
vo výške 28,55 %. RPMN bola uvedená 33%. Priemerná RPMN bola 25,84 %. Podľa textu zmluvy
uvedeného za bodom 43, RPMN bolo vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto
zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy

a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretím dňom po dni jej podpisu. Prvá splátka je splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere / ďalej iba „Zmluva“/ a Zmluvy o revolvingovom
úvere /ďalej iba „Zmluva o úvere z karty“/ sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. s kódom ISH213. Vy ako klient, svojim podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali
ste s nimi oboznámený/á/, sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne
určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný/á/. Ďalej potvrdzujete pravdivosť prehlásení uvedených pred

textom úverových podmienok. Dávate súhlas so spracovaním osobných údajov uvedených v Hlave 17
§ 1 úverových podmienok za účelom poskytnutia hotovostného a revolvingového úveru.

10. Z prehľadu platieb a výpisu vyplýva, že žalobca uhradil celkovo sumu 1890,14 eur. Výška uhradenej
sumy je nesporná.

11. Z výpovede žalobcu, aby sa vyjadril k tomu, kedy získal vedomosť o tom, kedy sa dozvedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil vyplýva, že bolo
to asi v júli - dva roky dozadu, žalobca uviedol, že bolo to asi v roku 2020. neskôr uviedol že to bolo
20.06.2020. Na otázku súdu, aby uviedol, za akých okolností sa o tom, dozvedel a od koho žalobca

uviedol, že svacha R. B. mu poradila tu pána doktora, že platí veľa, s ňou sa poradil a zavolali p. doktora
v Centre v Č., tam dal papiere, šeky koľko platí. Pán. Dr. tam všetko prepočítal a povedal, že všetko
preplatil,túpôžičku.Nadotazsúdu,odkohosadozvedel,žesaniektonajehoúkorbezdôvodneobohatil,
žalobca uviedol, že od pána doktora, teda jeho advokáta. Uviedol ďalej, že v tom Centre si advokát
pozrel šeky, ktoré platí, zistil, že preplatil pôžičku, bol spokojný v tom, že došlo na to, že preplatil, nemal

už z čoho platiť. Žalobca na otázku svojho práv. zást., či žalobu, ktorú podali, či ju chcel aj on osobne
uviedol, že áno, chcel. Žalobca ďalej na dotaz súdu, aby si skúsil spomenúť na presný dátum uviedol,
že bolo to 20.6.2020.

12. Súd zistil, že plná moc pre právneho zástupcu nachádzajúca sa v spise je z 20.6.2020.

13. Práv. zást. žalobcu vo veci uviedol, že bolo preukázané jednoznačne, že žalobca sa dozvedel dňa
20.6.2020 na stretnutí, v ktorého závere sa jednoznačne dozvedel o tom, že sa bezdôvodne obohatil
žalovaný a rozhodol sa podať túto žalobu. Z toho vyplýva v kontexte, vznesenou námietkou premlčania,že táto námietka je nedôvodná. K výpovedi žalobcu právny zástupca uviedol, že bolo to tak, že pani
B. ho v lete 2020 kontaktovala s tým, že má rodinného príslušníka, ktorý má tiež problém, platí určitej
spoločnosti, on nevedel akej. Povedal jej, že môže to posúdiť, len na základe písomností, ktoré má,

požiadali ho o stretnutie s tým, že toto stretnutie sa konalo v Komunitnom centre v Č.. Žalobca predložil
písomnosti, predložil zmluvu s prílohami, ako aj šeky, ktoré má aj v originály v spise a z toho po analýze
usúdil, že by bolo možné domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Keď toto vysvetlil žalobcovi,
ten s podaním žaloby súhlasil. Právny zástupca na dotaz súdu, či oboznamoval klienta aj o tom, kto sa
na jeho úkor obohatil uviedol, že toto uviedol , že je to spoločnosť Home Credit Slovakia, uviedol aj to,

že zmluva má vady a z toho dôvodu je možné žiadať vydať bezdôvodné obohatenie.

14. Žalobca tvrdenie právneho zástupcu žalobca potvrdil.

15. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

16. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.24.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

25. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala
žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

28. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

29. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri

závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

30. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.31. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a. druh spotrebiteľského úveru,
b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

34. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

35. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa ustanovenia § 298 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa ustanovenia § 298 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Podľa ust. § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

40. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušeniepráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

41. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

43. Uzatvorená úverová zmluva medzi stranami sporu, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená
z pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho

podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobca bol v daných prípadoch spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskomúverevzmyslezák.č.129/2010Z.z.,musiaobsahovaťnáležitostiustanovenézákonom
pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

44. Súd pri opätovnom rozhodovaní vychádzal z tohto, že bolo už právoplatne rozhodnuté o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy od ktorej žalobca odvádza svoj nárok. Preto sa súd
v novom rozhodnutí už touto otázkou bezúročnosti nezaoberal. Zaoberal sa len nárokom, na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

45. Súd vychádzal z tohto, že keďže bolo právoplatne rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a že je nesporné, že žalobca uhradil viac ako mal a ako je samotná výška istiny úveru. Ako
už súd uviedol výška realizovaných úhrad žalobcom bola nesporne preukázaná a súd ju považoval za
nespornú. Je preto tiež nepochybné, že ak žalobca uhradil žalovanému viac ako mal ten sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatil. Keďže je nepochybné, že peniaze vyplatil žalobca žalovanému, je preukázané,
že to, kto sa na úkor koho bezdôvodne obohatil a to žalovaný na úkor žalobcu. Nespornou je aj výška
samotného bezdôvodného obohatenia. Výška úveru ako to vyplýva z úverovej zmluvy je 1000 eur, keďže
žalobca uhradil žalovanému sumu 1890,14 eur, bezdôvodne obohatenie spočíva v sume 890,14 eur,
teda o to o čo viac žalobca uhradil, ako mal.

46. Súd má preto za to, že všetky zákonné predpoklady pre naplnenie bezdôvodného obohatenia, tak
ako je to vyššie uvedené boli preukázané.

47. Spornou nebola ani výška bezdôvodného obohatenia 890,14 eur, tá nepochybne vyplýva z

vykonaného dokazovania. Spornou otázkou bolo to, či bol nárok včas žalobcom uplatnení a či nedošlo k
premlčaniu nároku, ako aj to, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Touto skutočnosťou
sa súd opätovne zaoberal a k tejto skutočnosti, opäť vypočul žalobcu.

48. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

49. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, túto súd považoval za nedôvodnú. V
danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia
u subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú, nie predpokladanú vedomosť
oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho
úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba

musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie je možné
len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla
dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Ako bolo v danom prípade
uvedené o tejto vedomosti sa žalobca dozvedel od svojho právneho zástupcu.50. Zo spisu vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 12.10.2020. Z dokazovania a to z výpovede
žalobcu a vyjadrení jeho právneho zástupcu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa o bezdôvodnom

obohatení dozvedel dňa 20.06.2020 pri stretnutí s právnym zástupcom v Komunitnom centre v Č.. Je
teda nesporne preukázané, že žaloba bola podaná včas v dvojročne subjektívnej premlčacej lehote a
námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná, žaloba bola podaná včas. Zmluva je zo dňa
11.02.2014 , teda k poukazovaniu splátok došlo od tohto dňa a preto je nesporné, že bola zachovaná
aj 10 ročná objektívna premlčacia lehota.

51. Podľa rozhodnutia európskeho súdu je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu .
Cit: : „Analogická aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve
spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného
plnenímnazákladespotrebiteľskejúverovejzmluvy,jeprávnymdôsledkomprednostirozsudkuSúdneho
dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. „

52. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 67/2011 oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,

a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Uvedený základný
predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí ďalších súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a Najvyššieho súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod
sp. zn. III. ÚS 413/2013 [ ], NS ČR pod sp. zn. 30Cdo 4366/2007[ ], NS SR pod sp. zn. 5Cdo 121/2009,
NSČRpodsp.zn.33Odo477/2001[]). SúdďalejpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 268/2021.

53. Súd mal za preukázané, že žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu 1890,14 eur. Úver bol vo
výške 1000 eur. Súd má za to, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi plnenie získané bez právneho
dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Keďže bolo právoplatne

rozhodnuté o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nárok na úroky a poplatky nemá.
Rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami zo strany žalovaného a žalobcom uhradenými prostriedkami
predstavuje sumu 890,14 eur t.j. žalovaná suma.

54. Na základe uvedeného, preto súd žalobe, čo do istiny ako dôvodnej vyhovel.

55. V konaní bolo preukázané, že žalovaný svoj dlh neuhradil včas a dostal sa tak do omeškania .
Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému. Súd preto
zároveň zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu zákonného
úroku z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy no až od 06.11.2020, t.j. až po uplynutí 3 dňovej

primeranej lehoty na plnenie od doručenia žaloby žalovanému, ktorú si žalovaný podľa obsahu spisu
prevzal dňa 2.11.2020. Žalobu v prevyšujúcej časti preto čo do úrokov z omeškania ako nedôvodnú
zamietol.

56. Tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení nie sú dôvodné a súd sa s nimi nestotožňuje.

57. Súd sa stotožňuje ohľadom uplynutia premlčacej lehoty so žalobcom. Ako je to už vyššie uvedené
a zdôvodnené má za to, že premlčacia lehota neuplynula a nárok si žalobca uplatnil včas.

58. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

60. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný, pokiaľ ide o nárok v celom rozsahu, neúspešný bol nepatrne,
čo do úroku z omeškania za dva dni a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O
konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.