Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 16Sa/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200371
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5021200371.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.

XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa
22.02.2018

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.GenerálneriaditeľstvoZboruväzenskejajustičnejstráže,Útvarsociálnehozabezpečenia(ďalejajako
„GR ZVJS, ÚSZ“) listom zo dňa 26.03.2018, označenom ako „A. M. - postúpenie podania“, doručenom
Krajskému súdu v Žiline dňa 06.04.2018, postúpilo Krajskému súdu v Žiline aplikujúc § 20 Správneho
poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. podanie pána A. zo dňa
11.03.2018,označenéako„odvolanie“,zdôvodu,žeGRZVJS,ÚSZposúdilopodaniezodňa11.03.2018
podľa obsahu ako správnu žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu Číslo:
GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018.

2. Žalobca (pôvodný žalobca pán A. M., ďalej aj len ,,pôvodný žalobca) v podaní zo dňa 11.03.2018,
označenom ako „odvolanie“ (č.l. 14 spisu), ktoré bolo GR ZVJS doručené dňa 14.03.2018, namietal,
že žiadosťou zo dňa 05.02.2018 požiadal GR ZVJS o uvoľnenie a doplatenie výsluhového príspevku,
ktorého vyplácanie mu bolo zastavené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa
12.6.2000. Namietal, že napadnutým rozhodnutím GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018
bolo zastavené konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý nepodal, GR ZVJS nesprávne

preklasifikovalo jeho žiadosť. Zdôraznil, že žiadosťou zo dňa 5.2.2018 požiadal o uvoľnenie vyplácania
a doplatenie výsluhového dôchodku. Mal za to, že proti rozhodnutiu GR ZVJS č. GR ZVJS-
d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 s poukazom na ust. § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. je možné
podať odvolanie a v zmysle § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. odvolacím orgánom o dávkach
je minister spravodlivosti SR. Ďalej namietal aj existenciu súdneho konania, ktoré by predstavovalo
dôvod zastavenia konania o dávke - výsluhovom dôchodku. Žalobca v žalobe ako žalovaného označil
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

3. Krajský súd vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 26Sa/11/2018 dospel k záveru, že vznikol negatívny
kompetenčný konflikt, keď ani jeden orgán ochrany práva nie je ochotný vec prejednať a rozhodnúť,
majúc za to, že vec nepatrí do jeho právomoci. Vec opakovane predložil Najvyššiemu súdu Slovenskejrepubliky, ako orgánu, ktorý rozhoduje kompetenčné spory, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky
spis vrátil krajskému súdu bez rozhodnutia. Kompetenčný senát NS SR mal za to, že nie sú splnené
podmienky na predloženie spisu na rozhodnutie. Najvyšší súd SR uviedol, že pokiaľ krajský súd

konštatuje, že vec mu bola postúpená správnym orgánom nesprávne a nejedná sa o správnu žalobu,
jedná sa o nedostatok právomoci súdov a je potrebné postupovať v zmysle § 97 SSP a § 18 ods. 1 SSP.

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 26Sa/11/2018-25 zo dňa 28. januára 2020 postupom podľa § 18
ods. 1 SSP konanie zastavil a vec postúpil GR ZJVS, Útvaru sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,ÚSZ“)

ako orgánu, do ktorého právomoci patrí vec rozhodnúť a rozhodol o trovách konania.

5. Žalovaný, ktorému správny súd vec postúpil, s postúpením nesúhlasil a listom zo 7. februára 2020
predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že vec patrí do

právomocisúduauznesenímzodňa25.mája2021,sp.zn.1KO/7/2020vspojenísopravnýmuznesením
zo dňa 21. apríla 2022, sp.zn. 1Skomp 13/2021 vydaným Najvyšším správnym súdom SR rozhodol,
že na prejednanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn.
26Sa/11/2018 je daná právomoc súdu a zároveň uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. januára
2020, sp.zn. 26Sa/11/2018 zrušil. V predmetom rozhodnutí kompetenčný senát uviedol, že v predmetnej

veci aj s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 3 Správneho súdneho poriadku treba posudzovať
predmetné podanie žalobcu (doručené GR ZVJS, ÚSZ dňa 07.02.2018) ako správnu žalobu, pretože
vo fáze, v ktorej sa konanie ocitlo, keď správny orgán na základe ustanovení Správneho poriadku
oprávnene konštatoval neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, nie je iný zákonný spôsob,
ako dosiahnuť preskúmanie a prípadnú revíziu rozhodnutia žalovaného. Kompetenčný senát poukázal

ohľadom prípustnosti odvolania na to, že ustanovenie § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nebolo
možné na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko rozhodnutím Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo
dňa 22.02.2018 nebolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. nebolo rozhodnuté o dávkach alebo službách
sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 zákona č. 328/2002 Z.z., ale postupom podľa § 30 ods. 1
písm. g) Správneho poriadku.

7. Riadiac sa záväzným právnym názorom kompetenčného senátu posúdil správny súd v konaní už
vedenom pod sp. zn. 16Sa/6/2021 podľa obsahu podanie žalobcu (pôvodného) zo dňa 11.03.2018,
doručené GR ZJVS, ÚSZ dňa 14.03.2018, ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2
písm. c), § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov

(ďalej len „SSP“).

8. Správny súd zistil, že pôvodný žalobca p. A. v priebehu konania dňa 21.11.2020 zomrel. Preto vykonal
šetrenie za účelom zistenia okruhu oprávnených osôb v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.,
podľaktoréhoprechádzajúnárokynasumysplatnékudňuúmrtiapolicajta,profesionálnehovojakaalebo

iného poberateľa dávky postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č.
328/2002 Z.z. sa pod pojmom policajt rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Správny
súd zistil, že v prvom rade je takouto oprávnenou osobou, na ktorú prechádzajú nároky v zmysle podania
p. A., o ktorom bolo rozhodnuté v administratívnom konaní a následne vo vzťahu ku ktorému sa domáhal
ochrany svojich práv prieskumom zákonnosti v správnom súdnom konaní, manželka zomr. A. M., p. G.

M., ktorú správny súd vyzval, aby oznámila, či súhlasí s pokračovaním v konaní.

9. Podaním zo dňa 4.10.2021 p. G. oznámila, že trvá na podanej žalobe a chce pokračovať v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 22.2.2018, o ktoré požiadal správnou žalobou
jej manžel. Súdu dala na vedomie, že v zmysle § 180 ods. 1 zákona č. 162/5015 Z.z. je žalovaným

Ministerstvo spravodlivosti SR a nie GR ZJVS, ako je to uvedené vo výzve súdu. Poukázala na to, že za
žalovaného už jej manžel označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Správny súd vzhľadom na vyjadrenie
p. G. M. ďalej s ňou konal ako so žalobkyňou.

10.Správnysúdzistil,žepredmetomsúdnehoprieskumupôvodnýžalobcavžalobeučiniljednostupňové

rozhodnutie vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže - útvar sociálneho
zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“),
ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. g) Správneho poriadku zastavilo konanie o mimoriadnom opravnom
prostriedku na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 05.02.2018, pretože pred podaním návrhu voveci správneho prieskumu rozhodnutia GR ZVJS, ÚSZ č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.06.2000
vo veci začal konať súd. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že GR ZVJS, ÚSZ posúdilo
žiadosť A. o uvoľnenie a doplatenie príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok zo dňa

05.02.2018 podľa obsahu ako oneskorene podané odvolanie proti rozhodnutiu GR ZVJS, ÚSZ č. GR
ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.06.2000. V zmysle § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný
preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preskúmaniu rozhodnutia z hľadiska mimoriadnych
opravných prostriedkov však bránil skôr začatý súdny prieskum, a to súdne konanie vedené na

základe správnej žaloby zo dňa 05.10.2017 na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4Sa/83/2017,
následne po postúpení veci na Krajskom súde v Žiline, a teda správny orgán musel konanie obligatórne
zastaviť. Nakoľko deň podania (05.10.2017) správnej žaloby v sociálnych veciach na Krajskom súde
v Bratislave, následne postúpenej Krajskému sudu v Žiline, predchádzal dňu podania žiadosti o
uvoľnenie a doplatenie príspevku za službu (výsluhový príspevok) na Útvare sociálneho zabezpečenia
(07.02.2018), potom je dostatočne preukázaná skutočnosť, že vo veci prieskumu totožného rozhodnutia

č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.06.2000 začal konať skôr príslušný súd ako správny orgán.

11. Prípisom zo dňa 24.06.2022 správny súd informoval účastníkov konania, že v postavení žalovaného
bude konať s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže v súlade s ust. § 202 ods. 2
vetaprváSSP.Nazdôvodneniesvojhopostupusprávnysúduviedolnasledovné:„Nadväzujúcnaprávnu

úpravu žalobnej legitimácie (§ 178 Správneho súdneho poriadku) zákon vymedzuje orgán verejnej
správy, ktorý v konkrétnom správnom súdnom konaní disponuje pasívnou procesnou legitimáciou. Je
to tak preto, že zákon rozdielne nastavuje podmienky prístupu žalobcu (fyzickej a právnickej osoby,
prokurátora a zainteresovanej verejnosti) k správnemu súdu v závislosti od povinnosti vyčerpania
riadnych opravných prostriedkov, ktoré osobitné predpisy vyčerpať umožňujú. Žalovaný orgán verejnej

správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. To v preklade znamená, že správny súd v
súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám
žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. V prípade, pokiaľ žalobca
v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania
podľa § 59 Správneho súdneho poriadku, ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná.

Preto nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby
pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme za predpokladu, že žaloba inak obsahuje zákonom
predpísané náležitosti (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 11. augusta 2010, sp.zn. 2Sži/2/2010). V závislosti od toho, či osobitný predpis umožňuje podať
účastníkovi administratívneho konania (fyzickej a právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, zákon

upravuje vo vzťahu k určeniu žalovaného dve alternatívy. Prvá alternatíva vychádza z toho, že osobitný
predpis umožňuje podať účastníkovi konania riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je pri
správnej žalobe fyzickej osoby a právnickej osoby žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý o tomto
opravnom prostriedku rozhodol. Druhou alternatívou je, že osobitný predpis nepripúšťa podať riadny
opravný prostriedok voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a preto žalovaným bude ten orgán

verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vydal. V prejednávanej veci bolo žalobcom
napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-
d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018, t.j. rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30
ods. 1 písm. f) Správneho poriadku, voči ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 30 ods. 2 Správneho
poriadku),pretožalovanýmvsprávnomsúdnomkonanímusíbyťGenerálneriaditeľstvoZboruväzenskej

ajustičnejstráže.Ďalejpovažujesprávnysúdzanevyhnutnézdôrazniť,žeSprávnysúdnyporiadokvust.
§ 202 ods. 2 výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych
veciach neformálne tak, aby táto pre svoj zdravotný stav, resp. sociálne postavenie neutrpela ujmu na
svojich právach. Neformálne posudzovanie tejto žaloby potom znamená, že správny súd o veci ďalej
koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všeobecné náležitosti podania alebo osobitné náležitosti

správnej žaloby vrátane správneho označenia žalovaného, podstatným je, že je ustálené rozhodnutie,
preskúmania zákonnosti ktorého sa žalobca domáha“.

12. Na to žalobkyňa v podaní zo dňa 11.7.2022 výslovne uviedla, že v danej veci je žalovaným
Ministerstvo spravodlivosti SR, teda orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku. V danom prípade je to síce minister spravodlivosti SR, však v zmysle zákona č. 757/2001
Z.z. minister nie je sám o sebe správnym orgánom. Pravnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je
definované ako právnická osoba. Žalovaným orgánom malo byť teda Ministerstvo spravodlivosti SR,
uvedené tvrdenie žalobkyňa podčiarkla a zvýraznila. Ďalej žalobkyňa s odkazom na § 84 ods. 3 zákonač. 328/2002 Z.z. uviedla, že proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 80 až § 82 o dávkach sociálneho
zabezpečenia uvedených v § 83 „MOŽNO“ podať písomné odvolanie. V danej veci nie je možné zastaviť
konanie odvolávajúc sa na zákon č. 71/1967 Zb. Voči rozhodnutiu GR ZJVS zo dňa 22.2.2018 bolo

podané odvolanie dňa 11.3.2018. Uviedla, že nie je rozhodujúce, či správny súd bude pokračovať v
konaní o správnej žalobe zo dňa 5.3.2019 formálne alebo neformálne, rozhodujúce je, že v správnej
žalobe je v súlade so zákonom za žalovaného označené Ministerstvo spravodlivosti SR.

13. Správny súd prípisom zo dňa 18.08.2022 upovedomil žalobkyňu, že za situácie, keď v podaní z

11.7.2022 výslovným a jasným spôsobom zotrvala na označení žalovaného, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti SR, ide o jej jednoznačne prejavenú vôľu zbavenú akéhokoľvek omylu, je takýmto
označením správny súd viazaný, vzhľadom na dispozičný princíp ovládajúci začatie správneho súdneho
konania (§ 5 ods. 5 SSP). Uvedené nie je preto možné preklenúť tým, že by súd ex offo sám
označil konkrétneho žalovaného, keďže aj zásada iura novit curia má svoje hranice. Za stavu, že
žalobkyňa výslovne označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, preto správny súd bude

ďalej pokračovať v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR.

14. Prípisom zo dňa 18.08.2022 upovedomil o tomto procesnom postupe aj Generálne riaditeľstvo ZVJS
a oznámil mu, že za stavu, že žalobkyňa výslovne označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti
SR, správny súd bude ďalej pokračovať v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR.

15. Správny súd vzhľadom na výslovne prejavenú vôľu žalobkyne pokračoval v procesných úkonoch
so žalovaným - Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorému doručil žalobu zo dňa 11.3.2017 spolu s
vyjadreniami žalobkyne zo dňa 4.10.2021 a 11.7.2022 na vyjadrenie pri aplikácii § 105 ods. 2 písm. c)
zákona č. 162/2015 Z.z..

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.10.2022 (č.l. 114-117 spisu) poukázal na § 7 písm. e)
SSP, § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Uviedol, že útvar sociálneho zabezpečenia napadnutým rozhodnutím
Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 zastavil správne konanie podľa § 30 ods. 1
písm. g) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom toto rozhodnutie nepochybne predstavuje

rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Inak
povedané, v prípade žalobkyne nie je splnená procesná podmienka (§ 97 SSP), keďže žalobkyňou
namietanérozhodnutieč.GRZVJS-d-11701/14-2018zodňa22.02.2018jeexlegevylúčenézosúdneho
prieskumu v správnom súdnictve a súčasne samotné zastavenie správneho konania nemalo a ani
nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, resp. pôvodného žalobcu, a to

z dôvodu, že zastavenie správneho konania namietaným rozhodnutím nespôsobilo vznik prekážky res
iudicata v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb.. Z uvedeného navrhol podanú žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietnuť. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa
žiadosťou zo dňa 05.02.2018 domáhal uvoľnenia a doplatenia príspevku za službu, ktorého výplata
mu bola zastavená od 01.07.2000 právoplatným rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Číslo:

GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000. Príspevok za službu bol pôvodnému žalobcovi priznaný
rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-11701/30-97 zo dňa 12.03.1997 od
01.03.1997 podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru SR v znení neskorších predpisov. Príspevok za službu za od účinnosti právnej úpravy zákona č.
73/1998 Z.z. (t.j. od 01.04.1998) považuje za výsluhový príspevok (§ 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o

štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom od 01.04.1998. Výplata výsluhového
príspevku (príspevku za službu) bola pôvodnému žalobcovi zastavená od 01.07.2000 vyššie uvedeným
rozhodnutím zo dňa 12.06.2000 z dôvodu, že pôvodnému žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok
rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 13.06.2000 od

13.03.2000.Pôvodnýžalobcamoholpoberaťlenjednudávku,atobuďpríspevokzaslužbu(považovaný
za výsluhový príspevok) alebo starobný dôchodok, preto útvar sociálneho zabezpečenia zúčtoval
vyplatený výsluhový dôchodok (príspevok za službu od 13.03.2000 do 30.06.2000 s doplatkom na
starobnom dôchodku za rovnaké obdobie. Od 13.03.2000 do svojho úmrtia (21.11.2020) pôvodný
žalobca poberal od útvaru sociálneho zabezpečenia starobný dôchodok (považovaný od 01.07.2002 za

výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2002), ktorý
bol útvarom sociálneho zabezpečenia pravidelne zvyšovaný počas rokov 2001 až 2019 a ktorý k dátumu
úmrtia (21.11.2020) bol vyplácaný v sume 669,30 Eur mesačne (v zmysle rozhodnutia útvaru sociálneho
zabezpečenia č. GR-ZVJS-d-11701/14-2020 zo dňa 30.06.2020. Z tejto dávky vyplácaného starobnéhodôchodku (považovaného za výsluhový dôchodok) pôvodného žalobcu bol následne žalobkyni ako
vdove po pôvodnom žalobcovi priznaný vdovský výsluhový dôchodok, ktorý je doposiaľ vyplácaný
útvarom sociálneho zabezpečenia. Žalovaný poukázal na to, že príspevok za službu priznaný podľa

zákona č. 410/1991 Zb. považovaný za príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom do
31.07.2000 po zastavení výplaty v ďalšom období od 13.03.2000 do 21.11.2020 (dátum úmrtia) už
pôvodnému žalobcovi vyplácaný nebol. Ďalej poukázal na to, že pôvodný žalobca sa niekoľkokrát
dožadoval obnovenia výplaty príspevku za službu od prvostupňového orgánu, o ktorých žiadostiach
prvostupňový orgán rozhodoval, tieto rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia boli podrobené

súdnemu prieskumu, pričom pôvodný žalobca bol vo všetkých prípadoch pred súdmi neúspešný, v
ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/15/2017 zo dňa 10.10.2018,
ktorým žalobu pôvodného žalobcu odmietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžsk/163/2018
zo dňa 27.11.2019 kasačnú sťažnosť pôvodného žalobcu zamietol. Žalovaný konštatoval, že pôvodný
žalobca počas svojho života nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia o zastavení výplaty príspevku za
službu (t.j. rozhodnutia č. GR-ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000) a z tohto dôvodu nedisponoval

titulom nároku na príspevok za službu a jeho výplatu v ďalšom období od 01.07.2000, resp. od
13.03.2000 až do svojho úmrtia dňa 21.11.2020. Zároveň z dôvodu, že neboli splnené podmienky nároku
na príspevok za službu pôvodným žalobcom k 30.06.2002 a k tomuto dňu nebol príspevok za službu
pôvodnému žalobcovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia (podmienka výplaty je stanovená
v § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 01.07.2002), preto nárok na príspevok za službu

(ako ani nárok na jeho výplatu) pôvodnému žalobcovi nevznikol ani podľa novej právnej úpravy účinnej
od 01.07.2002. Žalovaný poukázal na ust. § 178 ods. 1, § 97, § 99 písm. b) SSP, s tým, že v situácii,
keď pôvodný žalobca nedisponoval ku dňu úmrtia nárokom na príspevok za službu ako ani nárokom
na výplatu príspevku za službu, ktorý by sa považoval podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. za
výsluhový dôchodok, neexistuje konkrétny nárok na príspevok za službu (právny titul), ktorý by prešiel na

žalobkyňu ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu v zmysle § 111 zákona č. 328/2002 Z.z., pretože
najprv by musel pôvodný žalobca splniť podmienky nároku na príspevok za službu a jeho výplatu,
ktorý by bolo možné považovať za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v
znení účinnom od 01.07.2002. Bol názoru, že žalobkyňa nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v
prejednávanej veci, a preto navrhol konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastaviť. Žalovaný ďalej poukázal

na ust. § 180 ods. 1 SSP s tým, že zo skutkových okolností veci vyplýva, že konajúci súd vyzval
žalobkyňunaopravuoznačeniažalovanéhosubjektu,aležalobkyňazotrvalanatom,žežalovanýmábyť
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaný bol názoru, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom,
nakoľko žalobkyňou identifikované správne konanie bolo jednoinštančné a rozhodnutie o zastavení
správneho konania č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 vydal prvostupňový orgán (útvar

sociálneho zabezpečenia zboru). Ministerstvo spravodlivosti SR nebolo účastníkom hmotno-právneho
vzťahu medzi žalobkyňou, resp. pôvodným žalobcom (subjektom práva) a prvostupňovým orgánom
(subjektom povinnosti), z ktorého žalobkyňa (pôvodný žalobca) vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Označenie žalovaného je preto nesprávne (porovnaj uznesenie NSS SR sp.zn. 6Ssk/5/2022). Ak by sa
konajúci súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neprípustnosti podanej žaloby, resp. existencii

dôvodov pre jej odmietnutie, žalovaný uviedol nasledovné. Správne konanie začalo na základe žiadosti
žalobcu zo dňa 05.02.2018 „o uvoľnenie a doplatenie výsluhového príspevku“, ktorého vyplácanie
mu bolo zastavené rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000 odvolávajúc sa na
ustanovenie zákona č. 73/1998 Z.z. (prvostupňovému orgánu bola predmetná žiadosť doručená dňa
07.02.2018). V danej veci prvostupňový správny orgán vec preskúmal, pričom žiadosť pôvodného

žalobcu útvar sociálneho zabezpečenia posúdil ako oneskorene podané odvolanie, ktoré bolo potrebné
preskúmať v zmysle § 60 správneho poriadku, či nejde o podanie mimoriadneho opravného prostriedku.
Útvar sociálneho zabezpečenia však zistil, že pôvodný žalobca podal voči tomu istému rozhodnutiu
správnu žalobu, ktorú má prejednať Krajský súd v Žiline, čo považoval za prekážku konania v zmysle §
30 ods. 1 písm. g) správneho poriadku a konanie zastavil, a to namietaným rozhodnutím č. GR ZVJS-

d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 a v poučení uviedol, že podľa § 30 ods. 2 správneho poriadku sa
proti namietanému rozhodnutiu nemožno odvolať, ale je preskúmateľné súdom. Zároveň uviedol, že
prvostupňový orgán mal za preukázané, že pôvodnému žalobcovi nárok na príspevok za službu vznikol
v roku 1997, (t.j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. - 01.07.2002), pričom o dávke príspevku
za službu bolo právoplatne rozhodnuté zastavením jeho výplaty v roku 2000, a to rozhodnutím útvaru

sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000, teda po 01.07.2002 v zmysle
§ 121 zákona č. 328/2002 Z.z. nemožno o príspevku za službu (považovaný za výsluhový príspevok)
rozhodnúť podľa predchádzajúcich predpisov. Z uvedeného rozhodnutia súčasne vyplýva, že v danom
prípade bola vec právoplatne rozhodnutá, čo spôsobuje prekážku rozhodnutej veci. Za danej situácieby prichádzal do úvahy postup správneho orgánu podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb.,
avšak jedine za predpokladu, že by nebola naplnená niektorá zo situácií predvídateľných zákonom pre
zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 71/1967 Zb.. V danom prípade bola

splnená podmienka pre zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1967 Zb.,
atovzhľadomkukompetenčnémukonfliktusúdnehokonaniavovzťahuksprávnemukonaniusohľadom
aj na skutočnosť, že pôvodný žalobca sa žiadosťou zo dňa 05.02.2018 domáhal uvoľnenia vyplácania
a doplatenia príspevku za službu s poukazom na údajne nezákonné rozhodnutie z roku 2000, o ktorom
konal skôr príslušný súd. Z administratívneho spisu pôvodného žalobcu bolo zistené, že súdne konanie

začalo skôr (dňa 05.10.2017) na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4Sa/83/2017, ktorý vec postúpil
Krajskému súdu v Žiline, pričom na správnom orgáne (útvare sociálneho zabezpečenia) začalo správne
konanie neskôr, a to až dňa 07.02.2018 (doručením žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 05.02.2018).
Z uvedeného mal prvostupňový orgán za dostatočne preukázanú skutočnosť, že vo veci začal konať
skôr príslušný súd a neskôr správny orgán, čím boli naplnené zákonné podmienky pre zastavenie
správneho konania v súlade s § 30 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1967 Zb.. Vo vzťahu k posúdeniu

otázky subsidiarity právneho predpisu aplikáciou ust. § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. (možnosti
podať písomné odvolanie pôvodným žalobcom), osobitnej právnej úpravy (zákona č. 328/2002 Z.z.)
pred všeobecnou právnou úpravou (zákon č. 71/1967 Zb.) bol žalovaný názoru, že ust. § 84 ods. 3
zákona č. 328/2002 Z.z. nemožno aplikovať na prípad žalobkyne, nakoľko tu absentujú dve zákonné
požiadavky, a to jednak existencia dávky uvedenej v § 83 zákona č. 328/2002 Z.z. ako aj skutočnosť, že

rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia (č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018) nebolo
rozhodnuté vo veci samej (meritórne rozhodnuté od dávke príspevku za službu), ale výlučne o zastavení
konania (rozhodnutie procesnej povahy). Z uvedeného tvrdenia pôvodného žalobcu, resp. žalobkyne o
prípustnostipodaťodvolanieaplikáciouvyššieuvedenýchustanovenípovažovalzanedôvodné.Uviedol,
že žalobkyňa v zmysle § 46 písm. a) až c) zákona č. 328/2002 Z.z. splnila jednu z podmienok vzniku

nároku na vdovský výsluhový dôchodok po pôvodnom žalobcovi, a to podľa § 46 písm. c) zákona
č. 328/2002 Z.z., pričom útvar sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. GR ZVJS-d-17103/14-2020
zo dňa 17.12.2020 žalobkyni priznal vdovský výsluhový dôchodok od 21.11.2020 (zo starobného
dôchodku pôvodného žalobcu, ktorý mal ku dňu úmrtia vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia),
čo vylučuje, aby žalobkyňa ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu súčasne splnila podmienky

nároku na ďalší vdovský výsluhový dôchodok po pôvodnom žalobcovi podľa § 46 písm. a) alebo b)
zákona č. 328/2002 Z.z. (t.j. príspevku za službu, ktorý ku dňu úmrtia dňa 21.11.2020 pôvodnému
žalobcovivyplácanýnebol).Argumentáciužalobkyneosplnenípodmienoknárokunavdovskývýsluhový
dôchodok v zmysle § 46 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z.z. žalovaný považoval za neopodstatnenú
s poukazom na to, že k obdobnému záveru dospel Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. 27Sa/10/2021

zo dňa 14.09.2021, ktorým žalobu žalobkyne odmietol, pričom uznesením Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Ssk/75/2021 zo dňa 26.01.2022 bola kasačná sťažnosť podaná
žalobkyňou proti tomuto uzneseniu zamietnutá. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na
predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré sa už zaoberali namietaným rozhodnutím útvaru sociálneho
zabezpečenia č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018, kde sa stotožnili s argumentáciou

prvostupňového orgánu a aprobovali procesný postup útvaru sociálneho zabezpečenia (uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/12/2019 v spojení s uznesením NS SR sp.zn. 7Sžsk/111/2019.
Žalovaný ďalej uviedol, že predložil listiny týkajúce sa správneho konania vo fotokópii s poukazom na
§ 84 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom spis Ministerstva spravodlivosti SR nepredkladá, keďže
pred ním správne konanie vo veci neprebiehalo. Navrhol v prípade, ak správny súd dospeje k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietnuť, prípadne žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods.
1 písm. g) odmietnuť, eventuálne podľa § 99 písm. b) SSP konanie zastaviť a žalobkyni náhradu trov
konania nepriznať.

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 26.12.2022.

K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňou namietané rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 22.02.2018 je zo zákona
vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve, žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutím GR
ZVJS zo dňa 22.02.2022 zastavilo konanie o žiadosti zo dňa 5.2.2018, odvolaním sa na § 30 ods. 1
písm. g) zákona č. 71/1976. Žiadosť zo dňa 5.2.2018 požiadal pôvodný žalobca o obnovenie vyplácania
výsluhového príspevku, ktorého vyplácanie bolo zastavené rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 12.06.2000.

Pred podaním žiadosti o obnovenie vyplácania výsluhového príspevku nezačal konať žiadny iný súd
o obnovenie vyplácania výsluhového príspevku. K tvrdeniu, že podanie odvolania vo veci rozhodnutia
GR ZVJS zo dňa 22.2.2018 bolo neprípustné, poukázala na to, že vo veci vydaného rozhodnutia GR
ZVJS zo dňa 22.2.2018 bolo podané odvolanie zo dňa 11.3.2018 zdôvodnené § 84 ods. 3 zákona č.328/2002 Z.z.. Podaním odvolania boli splnené zákonom dané podmienky pre podanie správnej žaloby
na príslušnom súde. K tvrdeniu, že samotné zastavenie správneho konania nemalo a nemohlo mať
za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že tým, že jej GR ZVJS

na základe žiadosti zo dňa 5.2.2018 neobnovilo vyplácanie výsluhového príspevku od 01.07.2000,
tak vedome dochádza k porušovaniu všeobecného zákazu diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu a je
spôsobovaná škoda na práve na výsluhový dôchodok. K tvrdeniu, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa
12.6.2000 bolo žalobcovi od 1.7.2002 zastavené vyplácanie výsluhového príspevku z titulu toho, že
rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 13.6.2002 bol pôvodnému žalobcovi priznaný od 13.3.2000 starobný

dôchodok, a preto pôvodný žalobca mohol poberať len jednu dávku, a to buď výsluhový príspevok
alebo starobný dôchodok, žalobkyňa uviedla, že výsluhový príspevok ako aj starobný dôchodok sú
zo zákona nárokové dávky. To, že pôvodnému žalobcovi dňom 1.3.1997 vznikol zákonný nárok na
príspevok za službu, dokazuje právoplatné rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 12.3.1997, ktorým mu bol
tento príspevok podľa § 119 v tom čase účinného zákona 410/1991 Zb. priznaný, ktoré právoplatné
rozhodnutie nebolo ani GR ZVJS ani súdom spochybnené alebo zrušené. Tento už vzniknutý nárok

nebol odňatý žiadnym právoplatným rozhodnutím GR ZVJS ani súdom. Nárok na starobný dôchodok
pôvodnému žalobcovi vznikol dňom 26.2.1999 podľa § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona
č. 100/1988. Podľa žiadneho ustanovenia zákona č. 100/1988 a ani podľa v tom čase účinného zákona
č.73/1998 Zb. nebolo zákonné obmedzenie, podľa ktorého mohol pôvodný žalobca z dvoch nárokových
dávok poberať len jednu. Ďalej bolo poukázané na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., § 213

zákona č. 73/1998 Zb., ktoré neobsahuje a neumožňuje GR ZVJS zastaviť vyplácanie výsluhového
príspevku dňom priznania starobného dôchodku. Výsluhový príspevok je nároková dávka a na túto
dávku má každý, kto vykonával službu minimálne 15 rokov. GR ZVJS vo svojom rozhodnutí zo dňa
12.6.2000 zastavenie vyplácania výsluhového príspevku od 1.7.2000 zdôvodňuje § 212 ods. 1 zákona
č. 73/1998, ktorý v čase, keď pôvodný žalobca skončil služobný pomer k 28.2.1998 ešte neplatil.

Ustanovenie § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. nadobudlo účinnosť dňom 23.4.1998, teda viac ako rok
a 2 mesiace po skončení služby pôvodného žalobcu a tiež po roku a dvoch mesiacoch po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 12.3.1997, ktorým mu bol priznaný príspevok za službu.
Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok s nárokom na starobný dôchodok s prídavkom k starobnému
dôchodku na základe voľby môže policajt poberať výsluhový príspevok namiesto starobného dôchodku

s prídavkom k starobnému dôchodku, pričom možnosť takejto voľby podľa § 212 ods. 1 bola § 214 tohto
zákona obmedzená tým, že takúto možnosť mal len ten, u koho nielen došlo k súbehu nárokov, ale
len ten, kto ukončil služobný pomer po 24.3.1998, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 73/1998.
K tvrdeniu, že na útvare sociálneho zabezpečenia začalo konanie o žiadosti zo dňa 5.2.2018 dňa
7.2.2018 a na Krajskom súd v Bratislave začalo konanie už 5.10.2017, bolo poukázané na to, že

pôvodný žalobca podal dňa 2.10.2017 žalobu pre porušenie základných ľudských práv v zmysle Čl.
46 ods. 1, 2, Čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991, §
9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. teda diskriminačnú žalobu, čo potvrdzuje aj posledné uznesenie
NS SR zo dňa 29. januára 2018 sp.zn. 5Nds/13/2017, teda tvrdenie žalovaného, že z uvedeného
titulu GR ZVJS svojím rozhodnutím zo dňa 22.2.2018 zastavilo konanie o žiadosti zo dňa 5.2.2018,

je mylné a v rozpore so zákonom. Ďalšie protiprávne tvrdenie žalovaného spočíva vo vyjadrení, že
svojím rozhodnutím GR ZVJS-d-17103/14-2020 zo dňa 17.12.2020 žalobkyni priznal vdovský výsluhový
dôchodok (zo starobného dôchodku pôvodného žalobcu). Zo žiadneho starobného dôchodku, na ktorý
vznikol nárok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. alebo zákona č. 100/1988, ktorého platnosť skončila
dňom 31.12.2003, sa nedá priznať vdovský výsluhový dôchodok. Pôvodnému žalobcovi vznikol nárok na

starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 účinného k 31.12.2003. Zo žiadneho
ustanovenia zákona 328/2002 Z.z. sa nedá priznať z dôchodkového poistenia vdovský výsluhový
dôchodok. Žalobkyňa nie je poberateľkou vdovského výsluhového dôchodku, ten jej nie je priznaný ani
vyplácaný v rozpore s § 46 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.. Navrhla rozhodnutie GR ZVJS zo dňa
22.2.2018 zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Uviedla, že ak súd akceptuje jej návrh, tak

netrvá na verejnom konaní, ak nie, tak na verejnom konaní trvá.

18. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 12.01.2023 bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa
26.12.2022 doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu vyjadriť (doručenka na č.l. 149 spisu), ktorú
možnosť žalovaný nevyužil.

19. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP
po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňovéhoorgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiami prechádzali, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby,
písomnými vyjadreniami žalovaného, písomným vyjadrením žalobkyne, pripojenými administratívnymi
spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej

žaloby.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a
postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 16Sa/6/2021-154 zo dňa 22.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie
ust. § 137 ods. 4 SSP.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

24. K procesnému postupu krajský súd poukazuje na to, že primárne riešil otázku nariadenia
pojednávania v predmetnej veci. Žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej hlave časti SSP
v ustanoveniach § 199 až § 205. Správny súdny poriadok pri náležitostiach správnej žaloby v

sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu fyzickej osoby uviesť vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci
ústne pojednávanie. Takáto náležitosť nie je taxatívne vymedzená v § 202 ods. 1 SSP, na rozdiel
od právnickej osoby, ktorá má povinnosť splniť aj náležitosti všeobecnej správnej žaloby. Otázka
nariaďovania pojednávania je teda upravená u tohto druhu žalôb (sociálnych žalôb u fyzických osôb)
osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred aplikáciou ustanovení o

konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to, že by správny súd vo veciach sociálnych žalôb
nenariaďovalústnepojednávanie,avšakznamenátolentoľko,ževkonečnomdôsledkuto,čibudealebo
nebude nariadené pojednávanie, závisí od úvahy správneho súdu po zohľadnení okolností tej ktorej
veci individuálne. Je tomu preto tak, že správne žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach posudzuje
správny súd neformálne.

25. Pôvodný žalobca v podaní zo dňa 11.03.2018, označenom ako „odvolanie“ (č.l. 14 spisu) nežiadal
nariadiťpojednávaniea vovyjadrenízodňa11.7.2022žalobkyňapožiadavkuonariadeniapojednávania
nevzniesla (č.l. 65 spisu). Správny súd poukazuje na to, že osobitná poučovacia povinnosť súdu v
konaníosprávnejžalobevsociálnychveciachsatýkanajmätýchprocesnýchprávapovinnostífyzických

osôb, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve
bránenie ich práv v konaní pred súdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu je tak potrebné
poučiť žalobcu/-kyňu, aby sa tento (táto) v súdom stanovenej lehote vyjadril/-a aj k možnosti požiadať
o nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní). Správny súd preto postupoval tým
spôsobom, že podaním zo dňa 16.11.2022 doručil žalobkyni vyjadrenie žalovaného s možnosťou sa

k nemu písomne vyjadriť a súčasne jej doručil ,,POUČENIE o procesných právach a povinnostiach
účastníkov konania“, v ktorého bode 7. bolo uvedené, že ...,,ŽALOBCA v konaní o správnej žalobe v
sociálnych veciach môže najneskôr v lehote určenej na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného požiadať,
aby správny sú vo veci nariadil pojednávanie...“ (doručenka na č.l. 140 spisu). Žalobkyňa vo vyjadrení
zo dňa 26.12.2022 (č.l. 141-143 spisu) sa k prerokovaniu veci na nariadenom pojednávaní vyjadrila tým

spôsobom, že ...,,V prípade, ak súd akceptuje môj návrh, tak netrvám na verejnom konaní o mojej žalobe
zo dňa 18.3.2018. Ak nie tak trvám na verejnom konaní- za mojej účasti, o mojej podanej žalobe zo dňa
18.3.2022“. Žalobkyňa tak napriek poučeniu jasne nepožiadala o prerokovanie veci na pojednávaní, aksama podmienila nariadenie, resp. nenariadenie pojednávania výsledkom rozhodnutia vo veci samej,
ktorú ňou stanovenú podmienku nemožno považovať za žiadosť o nariadenie pojednávania.

26. Správny súd uvádza, že pojednávanie je vhodné nariadiť v prípade potreby vypočutia žiadateľa
v záujme odstránenia prípadných nedostatkov alebo nejasností správnej žaloby. Je pravdou, že
argumentáciou pre vhodnosť nariadiť v sociálnych žalobách pojednávanie, je v úpravách ustanovenia §§
203 a 204 SSP, avšak v predmetnej žalobnej veci boli zrozumiteľným spôsobom vymedzené jednotlivé
žalobné body a účelom správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, a to

ani v sociálnych veciach. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko
spornou otázkou boli otázky právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „GR
ZVJS, ÚSZ“) a jeho správnosti či nesprávnosti a nesprávneho právneho posúdenia, námietka pasívnej
legitimácie žalovaného. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak žalobkyne ako aj
žalobkyňou výslovne označeného žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR k sporným otázkam boli

súdu dostatočne známe, skutkový stav vyplýval z doložených listín, z predloženého administratívneho
spisu, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadal aj na zásadu, v zmysle ktorej má byť
správne konanie hospodárne. Prístup k súdu v zmysle Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ako aj Čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd neznamená, že rozhodnutie musí byť vydané na ústnom
pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ako

to je tomu v predmetnej veci. Pre zabezpečenie práva účastníkov na prístup k súdu v predmetnej
veci bolo tak potrebné posúdiť dôvodnosť, či nedôvodnosť žalobcom vznesených námietok, ku ktorým
označený žalovaný vo vyjadrení zaujal stanovisko, čo odôvodňovalo vo veci rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania.

27. Správny súd tak na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý
vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, v súlade s § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu, čím
boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 70/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“) správny
orgán konanie zastaví, ak zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne
orgány nedohodli inak.

29. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm.
b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

30. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje
na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

33. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

34. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

35. Predmetom súdneho prieskumu žalobca učinil jednostupňové rozhodnutie vydanéGR ZVJS (prvostupňový správny orgán) Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018, ktorým
podľa § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku zastavilo správne konanie na základe žiadosti žalobcu
zo dňa 05.02.2018, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán.

36. Správny súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie predstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho
prieskumu vychádzajúc z nasledovných úvah.

37. Správny súdny poriadok v prípade rozhodnutí orgánov verejnej správy vyžaduje na ich prieskum

splnenie štyroch podmienok (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 107 s. a nasl.).:
1. rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe
správnych žalôb, všeobecne vymedzuje ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP,
2. musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch,

3. musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy
nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy,
ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis. Rozhodnutie orgánu verejnej správy sa môže stať právoplatným

aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci aj v hmotnoprávnom
predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po
doručení administratívneho rozhodnutia poslednému účastníkovi administratívneho konania, ak zákon
neustanovuje inak. Preto môže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní aj
rozhodnutie, proti ktorému predpisy správneho práva nepripúšťajú opravný prostriedok, ak sa stalo

právoplatným. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP a contrario, ako aj z ust. § 180 ods. 1 veta
druhá SSP, podľa ktorého, ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je
orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie.
4. nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 7 SSP.

38. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiada zrušiť rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán
konanie na základe žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 05.02.2018 zastavil, pri aplikácii § 30 ods. 1
písm.f)správnehoporiadkuvspojenís§84ods.1zákonač.328/2002Z.z.Zastaveniekonaniajejednou
z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch
ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať

v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu
rozhodnutiu vo veci samej. Zastavenie konania sa uskutočňuje formou procesného rozhodnutia. Proti
rozhodnutiu o zastavení konania možno v zásade podať odvolanie (prípady uvedené pod písmenami
a), d), e), i) a j)). V zmysle § 30 ods. 2 správneho poriadku však vylučuje možnosť podať odvolanie proti
rozhodnutiam uvedeným pod písmenami b), c), f), g) a h). Preto napadnuté rozhodnutie bolo vydané

ako prvostupňové rozhodnutie procesného charakteru, proti ktorému sa nemožno odvolať.

39. V zmysle § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy
procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
V danom prípade dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím

procesnej povahy, avšak vzhľadom na to, že ide o konečné rozhodnutie v danom administratívnom
konaní, v ktorom správny orgán už ďalej nebude rozhodovať meritórnym rozhodnutím, správny súd
posúdil toto rozhodnutie ako rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu. Za predpokladu, že by správny orgán nesprávne posúdil danosť prekážky začatého
konania, odňal by tak žalobcovi právo na prejednanie jeho žiadosti zo dňa 05.02.2018. Správny súd

sa nestotožnil so záverom žalovaného, že preskúmavané rozhodnutie je procesným rozhodnutím
týkajúcim sa vedenia konania, ktorým nemôžu byť subjektívne práva žalobcu dotknuté. Rozhodnutie
o zastavení správneho konania je síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však
vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia (obdobne R 85/2004).

40. Správnemu súdu ďalej prináležalo posúdiť danosť pasívnej procesnej legitimácie žalobkyňou
označeného žalovaného - Ministerstva spravodlivosti SR v predmetnom správnom súdnom konaní. V
súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd konštatuje, že predmet
súdneho prieskumu tvorí jednostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo možné napadnúť odvolaním. Preto vzmysle § 180 ods. 1 druhá veta SSP mal byť žalovaný ten orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie
vydal, teda Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vo všeobecnosti je k uvedenej
problematike potrebné podotknúť, že žalovaný orgán nie je určený tvrdením žalobkyne - ale priamo

zákonom. To znamená, že správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením
žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť v závislosti od predmetu prieskumu
označeného žalobcom. V prípade, pokiaľ žalobca/-yňa v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny
súd nevyzýva žalobcu/-yňu na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP, ale žalovaného sám určí a s
takto určeným žalovaným aj koná.

41. Istým limitom neformálneho posudzovania je však zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle
žalobcu/-kyne vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke prieskumu ktorého rozhodnutia a ktorého
orgánu verejnej správy sa žalobca/-kyňa (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach
domáha. Ak žalobca/-kyňa označí subjekt, ktorý má vystupovať za žalovaného a na tomto označení
napriek poučeniu zotrvá, ide o jeho/jej jednoznačnú vôľu, zbavenú akéhokoľvek omylu, ktorým

označením je správny súd viazaný s ohľadom na dispozičný princíp, pretože opačný postup, t.j. proti
explicitne prejavenej vôli žalobcu/-kyne by bol excesom.

42. V tejto súvislosti je však potrebné ozrejmiť hranice zásady iura novit curia pri určovaní žalovaného,
pretože nie vždy bude povinnosťou správneho súdu vyhľadávať za žalobcu/-yňu žalovaného, ktorý

v konkrétnom konaní má disponovať pasívnou procesnou legitimáciou. Toto tvrdenie je podložené aj
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2013, sp. zn. 5Sži/8/2013, v ktorom Najvyšší súd SR
konštatoval, že: „Hoci § 250 ods. 4 O.s.p. kogentne definuje žalovaného v konaní o žalobe podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni,
nie je povinnosťou súdu zisťovať namiesto žalobcu, ktorý správny orgán má byť žalovaný. Platí to pre

prípady, kedy žalobca označí ako žalovaného správny orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil
na konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané“.

43. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší správny súd v uznesení sp.zn. 7Sžsk/117/2020 zo dňa
23. februára 2022 v odsekoch 13.,14., 15. odôvodenia a ďalej uviedol, že ...,,V danom prípade nebolo

namieste, aby správny súd za žalovaného označil konkrétneho žalovaného v zmysle právnej úpravy, keď
žalobca vo svojich podaniach prejavil jasnú a zreteľnú vôľu, aby na strane žalovaného vystupoval ten
subjekt, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie
vydané. Správny súd teda mal v konaní pokračovať so žalovaným, ako ho označil žalobca“... ako
aj, že ...v takomto prípade je namieste žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej procesnej

legitimácie“.

44. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že je potrebné odlišovať situáciu, keď je žalovaný
nesprávne alebo neúplne označený, avšak z okolností preskúmavaného správneho konania je jasné, že
nesprávne označený žalovaný participoval na rozhodovaní veci a žalobca ho označil ako neznalý veci

(napr. žalobca namiesto druhostupňového orgánu označí prvostupňový orgán, ktorý vydal prvostupňové
rozhodnutie), kedy správny súd ex offo postupuje so žalovaným podľa zákonnej úpravy, od situácie,
keď žalobca jasne a zrozumiteľne (ako tomu bolo v prejednávanej veci) označí orgán, ktorý sa žiadnym
spôsobom nezúčastnil na správnom konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané.
Vtedy správny súd postupuje s označeným žalovaným, čo má za následok nedostatok jeho pasívnej

procesnej legitimácie.

45. Nie je logické, aby správny súd preskúmaval rozhodnutie iného, ako žalovaného subjektu v konaní.
V prípade zistenia nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, sa takého
rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Nie je možno vrátiť vec na

konanie orgánu, ktorý rozhodnutie nevydal, rovnako ako nie je možné zaviazať na ďalšie konanie o veci
orgán, ktorý nie je vo veci žalovaným.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa výslovne, jasne a zrozumiteľne za žalovaného označila
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorý sa však žiadnym spôsobom nezúčastnil na správnom

konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané, musel správny súd konštatovať nedostatok
jeho pasívnej procesnej legitimácie, pre ktorý nedostatok správny súd žalobu s poukazom na citované
ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.47. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak,
že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu
trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu -

výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.