Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 16Sa/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5018200129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej

veci žalobkyne: K.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XXX/X, XXX XX Q. K., zastúpenej
zástupcom: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12,
811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
25780-3/2018-BA zo dňa 2. marca 2018

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím Číslo: 11357-1/2017-LM zo dňa 19.
septembra 2017 v znení Oznámenia o oprave zo dňa 16.10.2017 ako prvostupňový správny orgán
rozhodla tak, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
30.12.2010. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na ust. § 5, § 21 ods. 1, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení účinnom do 31. decembra 2010 s tým, že podľa údajov, ktoré poskytlo Ministerstvo zdravotníctva

SK - Slovenská lekárska komora, je žalobkyňa držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (zákona č. 578/2004 Z.z.) číslo ZA/0613/05 od 5.01.2006, ktorá sa na účely sociálneho poistenia
považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa údajov poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky registrácia žalobkyne podľa § 49 zákona o dani z príjmov
a § 67 Daňového poriadku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 23 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola od 15.02.1995 do 31.12.2008, pričom príjem
žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 bol 1 279 074 Sk a za

rok 2009 bol 14.210,25 Eur, čo je suma vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Vzhľadom k uvedenému prvostupňový orgán rozhodol tak, že dňa 31. decembra 2010 zaniklo žalobkyni
povinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoistenieakosamostatnezárobkovočinnejosoby
(ďalej aj len „SZČO“).

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že z výroku
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu Sociálna poisťovňa

rozhodla, keďže absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia nevyplýva,
aký právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Namietala, že Sociálna poisťovňa ju neupovedomila o začatí nedávkového konania aneposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a uplatniť návrhy. Ďalej poukázala na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Boli

jejzrušenépovolenianaprevádzkovaniezdravotníckehozariadenia,Úradompredohľadnadzdravotnou
starostlivosťoujejbolzrušenýkódposkytovateľazdravotnejstarostlivosti,správcadanezrušilregistráciu
pre daň z príjmu. Od 01.02.2009 pracuje ako lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ZDRAVIE
PRE DETI, s.r.o.. Vyhlásila, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala a
na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem. Podľa žalobkyne postup Sociálnej poisťovne, ktorým aplikuje

ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., je formálny, bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky, či
žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať
absurdné dôsledky, keďže dôsledkom, ktorý bude v prípade právoplatného napadnutého rozhodnutia
znášať - predpísanie dlžného poistného a penále, považuje za príliš prísny a nespravodlivý, ak nemala
žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe licencie a vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že
nemala záujem vykonávať činnosť SZČO.

Druhostupňové rozhodnutie

3. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: 25780-3/2018-BA zo dňa 2.
marca 2018 odvolanie žalobkyne vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš. Poukázala na § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení,
ako aj na § 21 ods. 1 citovaného zákona v znení do 31. decembra 2010. Licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej

osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa údajov Daňového riaditeľstva SR príjem účastníčky konania
zo samostatnej zárobkovej činnosti bol za roky 2007, 2008 a 2009 viac ako zákonom ustanovená
hranica, na základe čoho bola účastníčka v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia,
povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou
osobou. Na uvedenom nemení nič, že rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 19. januára

2009 bolo účastníčke na základe jej žiadosti zrušené povolenie Žilinského samosprávneho kraja,
odboru zdravotníctva zo dňa 23. augusta 2006, ktorým bolo účastníčke konania povolené prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v odbore pediatria a dorastové lekárstvo, ani že dňa 30.01.2009 podala
prvostupňovému správnemu orgánu odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia
dňom 31. januára 2009. Keďže odhláška sa považovala za spornú, pobočka Liptovský Mikuláš, vydala

napadnuté rozhodnutie. Napriek tomu, že bolo vydané rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja o
zrušení povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, mala účastníčka na účely sociálneho poistenia
právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. januári 2009, pretože mala naďalej
platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a jej príjem zo samostatnej
zárobkovej činnosti za roky 2007, 2008 a 2009 presiahol sumu ustanovenú zákonom.

Žalobné body

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom zástupcu žalobu elektronicky
doručenú správnemu súdu dňa 20.04.2018. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného

za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V žalobných
bodoch žalobkyňa uviedla, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo

činnej osoby. Nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie
Slovenskej lekárskej komory. Vždy poskytovala zdravotnú starostlivosť na podklade rozhodnutí
Žilinského samosprávneho kraja (ďalej ŽSK). Ďalej vo všeobecnosti konštatovala, že úlohou súdu v
podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou
spravodlivosti. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná

ako hodnotový činiteľ. Všeobecné súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musí smerovať k spravodlivému výsledku. V tomto kontexte mala za to, že k 31.01.2009 zrušením
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby (ďalej SZČO), preto požiadala zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcudane. Tiež oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla
organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Túto
licenciu nikde nevyužívala, a to ani pred 31.01.2009, ani potom; na predmetnú licenciu nemala nikdy

žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.02.2009
zdravotnícke zariadenie začal prevádzkovať subjekt obchodná spoločnosť ZDRAVIE PRE DETI, s.r.o.,
ktorej bola zamestnancom. Ďalej namietala, že v danom prípade žalovaná už rozhodla o zániku
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia vyznačením v spise, a to tým, že prijala odhlášku
žalobcu na tieto poistenia ku dňu 31.01.2009. Preto prvostupňový správny orgán nemohol nariadiť

obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Ďalej namietala formálne nedostatky napadnutého
rozhodnutia orgánu prvého stupňa, keď z jeho výroku nie je zrejmé, na základe ktorého právneho
predpisu rozhodol. Nakoniec namietala, že ju prvostupňový správny orgán neupovedomil o začatí
predmetného dávkového konania a neposkytol jej príležitosť vyjadriť k začatému konaniu. Žiadala, aby
napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovanej:

5. K doručenej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 4. júna 2018. Poukázala na to,
že podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho

povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať
na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a aj na základe licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Obidve oprávnenia, teda aj licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (L1A), ktorú vydáva Slovenská lekárska komora a aj povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva samosprávny kraj, zakladajú status samostatne zárobkovo

činnej osoby. Hoci žalobkyni bolo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ŽSK dňom
31. januára 2009 zrušené, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zostala zachovaná a
bola zrušená až ku dňu 8. februára 2018. Preto aj po 31.01.2009 prináležalo žalobkyni postavenie
SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, a to až do 31.12.2010, kedy sa obsah tohto
ustanovenia zmenil. Od 01.01.2011 platila ďalšia podmienka na vznik statusu SZČO, a to registrácia

podľa osobitného predpisu, ktorým bol či už zákon o správe daní a poplatkov alebo Daňový poriadok.
Keďže žalobkyňa bola registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou na príslušnom daňovom úrade
lendo31.decembra2008,končiacdňom31.12.2010stratilastatusSZČOnaúčelysociálnehopoistenia.
Samotný vznik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania
alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla

za predchádzajúci kalendárny rok. V danom prípade za rok 2007, 2008 aj 2009 žalobkyňa dosiahla
príjmy z takejto činnosti vyššie ako zákonom stanovené sumy v jednotlivých rokoch, a preto jej vzniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v obdobiach od 1. júla 2008 do 30. júna 2009, od 1.
júla 2009 do 30. júna 2010 a od 1. júla 2010 do 31. decembra 2010. Podľa § 21 ods. 4 písm. b)
zákona o sociálnom poistení SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zaniká povinné nemocenské a dôchodkové

poistenie vždy dňom zániku týchto oprávnení odo dňa vzniku pracovného pomeru. SZČO teda musí
mať zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a inej
samostatne zárobkovej činnosti. V prípade žalobkyne tomu tak nebolo, pretože naďalej bola držiteľom
oprávnenia podľa osobitného predpisu. Samotná nevedomosť žalobcu, že nevedel o tom, že licencia
mu zakladá status SZČO, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Tiež námietka, že na základe tejto

licencie nevykonávala zárobkovú činnosť, je právne irelevantná. Zákon o sociálnom poistení upravuje
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie a nie ako niekoľko od seba
nezávislých poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti nie je
rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia alebo na základe licencie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem.

Ďalšie námietky uvedené v žalobe týkajúce sa prijatia odhlášky prvostupňovým správnym orgánom
a namietania formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, vyhodnotila ako nedôvodné. Žiadala, aby správny súd žalobu zamietol.

6. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v

podaní zo dňa 28.06.2018 (č.l. 37-38), spis vedený pôvodne pod sp.zn. 28Sa/10/2018, v ktorom
opakovane poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej súdu jednoznačne prislúcha,
aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky. Ďalej
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017 a jehozávery. Mala za to, že je potrebné mať na zreteli účel zákonodarcu, ktorý účasť osoby na povinnom
sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to je status samostatne
zárobkovo činnej osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyni z licencie L1A neplynul. Zákon

č. 461/2003 Z.z. v znení do 31.12.2010 viazal účasť na povinnom sociálnom poistení na dosiahnutie
požadovanej hranice príjmu zo zárobkovej činnosti. Žalobkyňa licenciu nevyužívala, a teda licencia jej
automaticky nezakladala bez ďalšieho účasť na povinnom sociálnom poistení. Žalovaná nepreukázala,
že žalobkyňa po 31.01.2009 dosahovala príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobkyňa
súhlasila s tým, že prihláška alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama osebe nemôže zakladať

vznik alebo zánik povinnej účasti na sociálnom poistení, nakoľko tie nastávajú na základe zákona. Pre
správne právo je typické, že práva a povinnosti osobám vznikajú alebo zanikajú na základe zákona, ale
o vzniku alebo zániku práva príslušné správne orgány vydávajú deklaratórne správne rozhodnutia. Mala
za to, že je povinnosťou žalovanej skúmať, či prihláška alebo odhláška je dôvodná a o tom rozhodnúť.
Považovala za nepravdivé tvrdenie žalovanéj, že neexistuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne
ku dňu 31.12.2005, pretože na základe žalobkyňou podanej odhlášky Sociálna poisťovňa dospela k

záveru, že sú naplnené podmienky zániku poistenia, čo bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku k
31.12.2005. Nesúhlasila so žalovanou v tom, že v danej veci nemá povinnosť upovedomovať účastníka
konaniaozačatíkonania,pričomtakétoneupovedomeniejezávažnýmporušenímjejprávanaobhajobu.

7. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 03.07.2018, bolo vyjadrenie žalobkyne doručené

žalovanej (doručenka na č.l. 44 pripojeného spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne
vyjadriť, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.

8. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 28Sa/10/2018-48 zo dňa 04.12.2018 o žalobe žalobkyne rozhodol
tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo 25780-3/2018-BA zo dňa 2. marca 2018 zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. V predmetnom
rozhodnutíkrajskýsúdkonštatovalnespornúskutočnosťspoukazomna§5písm.c)zákonaosociálnom
poistení v znení do 31.12.2010, že žalobkyni po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, ktoré jej bolo vydané ŽSK rozhodnutím zo dňa 23. augusta 2006, zostalo v platnosti ďalšie

oprávnenie, a to konkrétne licencia podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.. Tento typ licencie
sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto
licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Teda pokiaľ táto licencia nebola zrušená v zmysle §
5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, sa na žalobkyňu hľadelo ako na
SZČO. Správny súd vyjadril, že na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že žalobkyňa o tejto skutočnosti

nemala vedomosť, že si neuvedomila, že táto licencia je stále v platnosti a že nevykonávala na základe
tejto licencie žiadnu reálnu prax, pretože na postavenie SZČO totiž zákon nevyžaduje, aby na základe
tohto povolenia bola aj prax vykonávaná. V tomto ohľade správny súd žalobnú námietku žalobkyne
vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nespochybnila, že bola
samostatne zárobkovo činnou osobu do 31.01.2009, teda platila odvody ako SZČO do tohto dátumu.

Bolo zrejmé, že v januári roku 2009 vykonávala činnosť SZČO na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia vydaného ŽSK a zároveň mala možnosť podnikať ako SZČO počas celého
roku na základe licencie L1A. Správny súd poukázal na výpis z portálu Daňového riaditeľstva SR za
rok 2009, podľa ktorého mala príjmy z podnikania za rok 2009 14.210,25 Eur, ktoré príjmy dosiahla
ako SZČO. Uviedol, že z uvedeného výpisu nie je zrejmé, či tieto príjmy ako SZČO dosiahla len na

základe poskytovania služieb podľa povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného
ŽSK alebo aj na základe využitia licencie L1A. Správny súd dospel k záveru, že ust. § 21 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, je potrebné vykladať tak, že príjem, ktorý sa
má dosiahnuť, sa musí dosiahnuť z konkrétneho podnikania, teda z činnosti, na vykonávanie ktorej má
SZČO oprávnenie podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ak podľa tohto ustanovenia by mal

byť status SZČO na základe licencie, aj príjem by mala dosiahnuť na základe podnikania vyplývajúceho
z tejto licencie. Správny súd bol názoru, že žalovaný nesprávne posúdil výšku dosiahnutého príjmu
za rok 2009, keď vychádzal z celého príjmu žalobkyne, uvedeného vo výpise z daňového priznania
žalobkyne za rok 2009, pričom bolo potrebné zistiť, či príjmy uvedené v daňovom priznaní v roku 2009
boli dosiahnuté po 31.01.2009, t.j. po dátume, kedy došlo k zrušeniu povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia, pričom z výpisu daňového priznania, ktorým disponuje žalovaná, nevyplýva
oddelenie jednotlivých príjmov dosiahnutých do 31.01.2009 a od 01.02.2009. Zvýraznil, že v danom
prípade bola situácia taká, že v období roku 2009 žalobkyňa disponovala dvoma oprávneniami, ktoré
jej zakladali status SZČO, keď jedným oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckejpraxe (ktorá bola v platnosti počas celého roku 2009) a druhým bolo povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia (ktoré platilo do 31.01.2009). Rozhodnutie žalovanej krajský súd pôvodne
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby boli zadovážené

dôkazy, ktoré preukáže, kedy boli jednotlivé príjmy podľa daňového priznania za rok 2009 žalobkyňou
dosiahnuté.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 28Sa/10/2018-48 zo dňa 04.12.2018 žalovaný podal
kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo až 31. decembra 2010. Žalovaná
nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu a zotrvávala na názore, že žalobkyňa, ktorá bola
v spornom období držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/ZA/0613/05),
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby dňa 31. decembra 2010. Namietala, že povinné poistenie vzniká, resp. zaniká len z dôvodov
taxatívneuvedenýchv§21zákonač.461/2003Z.z.,t.j.ažponaplnenídôvodovustanovenýchzákonom,

pričom vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO tento
zákon spája s dosiahnutím ustanovenej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej
činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. neustanovuje, že sa na tieto
účely posudzuje len príjem samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý dosiahla vykonávaním činnosti

na základe oprávnenia, z ktorého má status SZČO. Ohľadom otázky posudzovania príjmov žalobkyne
namietala, že zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení.
Podľa žalovanej rozhodujúcou je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO
na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č.

595/2003 Z.z., pričom sa vychádza z príjmu, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za
predchádzajúci kalendárny rok. Poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá žalovanej vo
vzťahu k tejto otázke skúmať, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla SZČO príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Doplnila, že v jednotlivých ustanoveniach zákona
č. 461/2003 Z.z. vzťahujúcich sa na samostatne zárobkovo činnú osobu sa uvádza iba príjem, ktorý táto

dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., keďže zákon č. 461/2003 Z.z. neuvádza bližšiu
špecifikáciu dosiahnutých príjmov a ani nezakazuje posudzovať príjmy dosiahnuté SZČO z viacerých
činností ako celok. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 27Sa/3/2017 zo dňa 15. augusta 2017. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobkyňa dosiahla
v rozhodujúcom období príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. relevantný pre vznik,

resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, teda povinné
poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe jej dňa 31. januára 2009 nezaniklo, ale trvalo aj
naďalej po tomto dni, a to až do dňa 31. decembra 2010.

10.OkasačnejsťažnostižalovanejbolorozhodnutérozsudkomNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej

republiky č.k. 9Sžsk/13/2019 zo dňa 21. septembra 2022 tak, že bol rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 28Sa/10/2018-48 zo dňa 04. decembra 2018 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší
správny súd ako kasačný súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na závery
Veľkého senátu NS SR formulované v jeho rozhodnutí sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020,
ktorý je pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzný a v zmysle týchto záverov bol rozsudok

okresného súdu zrušený. Otázkou postavenia statusu lekára ako SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký
senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, proti ktorému
podaná ústavná sťažnosť bola odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením č.k. IV. ÚS 610/2021-22
zo dňa 30. novembra 2021. Ústavný súd v uznesení č.k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra

2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/3/2019 zo
dňa 24. novembra 2020 konštatoval: podľa názoru Ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné
považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych
záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom
konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. Najvyšší súd v odseku 46 odôvodnenia svojho

rozsudku uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu ako aj rozhodnutie Veľkého senátu najvyššieho súdu
je pre súdy záväzné. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že skutkové zistenia v danej veci potvrdili to,
že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia ŽSK č. 1776/2009/OZ zo dňa 19. januára 2009, ktorým jej
ku dňu 31. januára 2009 bolo zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie vydané ŽSKč. 06139/2006/OZ zo dňa 23. augusta 2006 v odbore pediatria a dorastové lekárstvo, bola naďalej
držiteľkou licencie č. L1A/ZA/0613/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria a dorastové lekárstvo dňa 05. januára 2006

a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v
súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej
osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010,
keďže v intenciách názoru Veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v

zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená
formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia
prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie
L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia

L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať objektívna
nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

11. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP

podľa žaloby žalobkyne preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej, prvostupňového orgánu, konanie,
ktoré rozhodnutia predchádzalo v spojení aj s názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrenom v
rozsudku sp.zn. 9Sžsk/13/2019 zo dňa 21. septembra 2022 a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej a postup,
ktorý rozhodnutiu žalovanej predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
16Sa/43/2022-37 zo dňa 24.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia dňa 14.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho

boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods.
4 SSP.

13. Aj v rámci nového konania pred krajským súdom považoval správny súd za potrebné uviesť, že
mal splnenú podmienku včasnosti podanej žaloby, keď v zmysle pripojeného administratívneho spisu

rozhodnutie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 13.03.2018 a k podaniu žaloby elektronicky na
Krajskú súd v Žiline došlo dňa 20.04.2018, t.j. v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP.

14. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Číslo:
25780-3/2018-BAzodňa2.marca2018,ktorýmžalovanáodvolaniežalobkynepodanéprotirozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 11357-1/2017-LM zo dňa 19. septembra 2017
v spojení s Oznámením o oprave číslo 11357-2/2017-LM zo dňa 16. októbra 2017 vo veci zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietol a v celom rozsahu
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, podľa ktorého prvostupňového
rozhodnutia žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkového poistenie dňa 31.12.2010.

15. Pre posúdenie žaloby žalobkyne a zákonnosti rozhodnutia žalovanej krajský súd v spojení s
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/13/2019 zo dňa 21. septembra 2022, ktorého
závermi bol v ďalšom konaní viazaný, poukazuje na nižšie uvedené zákonné ustanovenia.

16. Podľa ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení k 31.12.2010 (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby
v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

17. Podľa ust. § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplneníniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10).

18. Podľa ust. § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a). Samostatná zdravotnícka prax podľa
odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný

poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako
v zdravotníckom zariadení.

19. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná
asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

20.Podľaust.§21ods.1zákonač.461/2003Z.z.povinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v
§ 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c)
dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa
vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného

predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby uvedenej v § 5 písm. c).

22. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

23. Podľa ust. § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v
druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

24. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a z pripojeného administratívneho spisu

ako aj spisu sp.zn. 28Sa/10/2018 mal krajský súd za zistené a medzi stranami ani v pôvodnom
konaní nebolo sporné, že v rozhodnom čase, kedy konal prvostupňový orgán a žalovaná ako odvolací
orgán, bola žalobkyňa držiteľom licencie L1A/ZA/0613/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore Pediatria a dorastové lekárstvo dňa
05. januára 2006. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala Sociálnej poisťovni

Registračný list FO „odhláška“ z poistenia s dátumom zániku poistenia 31.01.2009 ako aj, že Žilinský
samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 19. januára 2009 Číslo: 1776/2009/OZ žalobkyni ku dňu 31.
januára 2009 zrušil povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie vydané ŽSK č. 06139/2006/OZ
dňa 23. augusta 2006 v odbore pediatria a dorastové lekárstvo. Nesporné bolo, že po zrušení tohto
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zostala v platnosti licencia podľa § 68 ods. 1

písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.. Žalobkyňa ako držiteľ licencie L1A v rozhodnom období, v ktorom
konalaarozhodovalažalovanáakoodvolacíorgánaprvostupňovýorgán,takmalastatusovépostavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. V zmysle ust. § 21
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
SZČO sa okrem statusového postavenia takejto osoby v danom prípade ako SZČO, ktorou žalobkyňa

z titulu vydanej licencie L1A ako jej držiteľka bola, vyžaduje súčasne zákonná podmienka príjmu z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z.. Aj táto zákonom vyžadovaná podmienkapríjmu na strane žalobkyne podľa pripojeného administratívneho spisu bola splnená, keď podľa údajov
Daňového riaditeľstva SR príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2007 v sume 1.334.494,- Sk boli vyššie
ako zákonom stanovená suma 97.200,- Sk, rovnako príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2008 v sume

1.279.074,- Sk presiahli zákonom stanovenú sumu 106.827,- Sk, a preto žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj
naďalej, a to v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 a príjem v období od 1. júla 2010 do 31. decembra
2010, teda za rok 2009 v sume 14.210,25 Eur presiahol zákonom stanovenú sumu 3.834,96 Eur. Pokiaľ
aj žalobkyňa v žalobe a vo vyjadrení namietala, že zistené príjmy nepochádzali z držby licencie typu

L1A, ako aj že na základe predmetnej licencie nemala žiaden príjem a od 01.02.2009 zdravotnícke
zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť ZDRAVIE PRE DETI, s.r.o., tak krajský súd na
základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/13/2019 zo dňa 21. septembra 2022
v spojení s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020
a Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 31.11.2021 uvádza, že táto obrana žalobkyne,
resp. tento žalobný dôvod nebol právne relevantný.

25. Pre rozhodnutie žalovanej a prvostupňového orgánu bolo u žalobkyne, ako SZČO pri rozhodovaní
o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. decembra
2010, podstatné v zmysle vyššie uvedenej rozhodnej zákonnej úpravy platnej v tom čase to, že
žalobkyňa bola držiteľom licencie L1A a súčasne v rozhodnom čase dosiahnutý príjem žalobkyne

ako SZČO bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č.
461/2003 Z.z., pričom nebolo rozhodujúce, či tento presahujúci príjem bol dosiahnutý v súvislosti s
držbou, prípadne výkonom licencie L1A alebo išlo o príjem žalobkyne dosahovaný z inej činnosti.
Podľa vyjadrených záverov Najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp.zn. 9Sžsk/13/2019 zo dňa
21. septembra 2022 okrem iného vyplynulo aj to, že k tomu, aby licencia L1A nebola oprávnením

podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať
činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Podľa rozsudku Najvyššieho
správneho súdu sp.zn. 9Sžsk/13/2019 zo dňa 21. septembra 2022 v spojení s rozhodnutím Veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a uznesením Ústavného súdu SR
č.k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, závery ktorých rozhodnutí boli závermi, z ktorých krajský súd

bol povinný vychádzať pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia, uvádza, že ani na žalobný
dôvod žalobkyne, že na licenciu L1A nedosahovala žiaden príjem, nebolo možné prihliadať. Na základe
záverov uvedených v rozhodnutí povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom
licencie L1A v zmysle § 178 ods. 1 písm. b) bod 1. a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z., nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie
je povinná skúmať, či všetky príjmy vykazované v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom
období sú príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z.z.. Pokiaľ takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne
významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo podľa §
5 písm. a), prípadne písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010. V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Sžsk/67/2020 zo dňa 21.04.20.21,
podľa ktorého k posudzovaniu príjmu najvyšší súd bol názoru ...„že pri vzniku, zániku alebo trvaní

povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi
príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe
vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej
činnosti tieto príjmy poistenca prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa
jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom

stanovenú hranicu“.

26. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého
právneho predpisu bolo rozhodnuté a ani odôvodnenie uvedenému nezodpovedá, tak predmetná
námietka nebola zhodnotená ako dôvodná, pretože tak v rozhodnutí žalovanej ako aj prvostupňového

správneho orgánu boli použité relevantné ustanovenia zákonných predpisov, ktoré boli v danej veci
aplikované ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je formálne a je dostatočné, keď
vyplývajú z neho závery, na základe ktorých žalovaná vo veci rozhodla. K ďalšej námietke žalobkyne, že
prvostupňový správny orgán ju neupovedomil o začatí nedávkového konania a neposkytol jej príležitosťvyjadriť sa k začatému konaniu, teda vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy, tak správny
súd poukazuje na ust. § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nedávkové konanie sa začína
okreminéhozpodnetuorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne.Takékonaniejepodľa§185ods.4tohto

zákona začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa §
195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak,
aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará podklady a rozhodnutie. Podľa § 209
ods. 1 citovaného zákona sa rozhodnutie organizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje
inak. Z ustanovení § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. tak predovšetkým vyplýva, že

okamihomzačatianedávkovéhokonanianapodnetorganizačnejzložkyjedeň,kedybolvočiúčastníkovi
urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkov
(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom môže byť
aj samo vydanie písomného rozhodnutia, keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi
vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od správneho poriadku
neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať

im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním. To nezbavuje Sociálnu poisťovňu
povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení. Z odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia vyplýva, že žalovaná pri vydávaní rozhodnutia vychádzala z toho, že žalobkyňa je držiteľom
licencie na vykonanie samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá ku dňu vydania rozhodnutia nie je zrušená.
Ďalej žalovaná pobočka vychádzala z obsahu daňových priznaní žalobkyne, ktoré obsahovali údaje o

výške príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobkyňa tento skutkový základ
preskúmavaného rozhodnutia nijako nespochybnila. Žalobkyňa v podanom odvolaní vzniesla námietky
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorými sa zaoberala žalovaná v napadnutom
rozhodnutí a k týmto sa aj vyjadrila.

27. Krajský súd za akceptovania právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 9Sžsk/13/2019 zo dňa 21. septembra 2022, ktorým bol pôvodný rozsudok Krajského súdu
v Žiline č.k. 28Sa/10/2018-48 zo dňa 04.12.2018 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, žalobu
žalobkyne zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. § 190 SSP, keďže nezistil nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného ako odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, v zmysle ktorého má právo na náhradu
trov konania žalobca, ktorý je v súdnom konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola v
tomto konaní úspešná. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej podľa § 168 SSP a contrario trovy
konania správny súd nepriznal, pretože nebola zistená výnimočnosť okolností, pre ktoré by bolo možné

žalovanej voči žalobkyni priznať náhradu trov súdneho konania a súčasne nebolo zistené ani to, že by
bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobkyňa žalovanej nahradila trovy konania a trovy kasačného
konania, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania a trov kasačného konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach

azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.