Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 7, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/113/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200233
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr.

Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť Iránska islamská republika, bytom C. D. XXXX/XX, E. B., zastúpenej spoločnosťou GH
LEGAL, s.r.o., Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BA2-2021/042263-005 zo dňa 10.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 10.08.2021,
ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej
polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-41-011/2021-PC zo dňa 01.04.2021
o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.
o pobyte cudzincov z dôvodu existencie podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť
štátu alebo verejný poriadok.

2.
Podľa obsahu žaloby žalobkyňa rozhodnutie a postup správneho orgánu považuje za nezákonný
nakoľko správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci, z ktorého rozhodnutie
vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

3.
Žalobkyňa prioritne namietala porušenie ústavou a dohovorom (Európsky dohovor o ľudských právach)
zaručované práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, s tým, že správny
orgán by účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi mal sprístupniť stanovisko Slovenskej informačnej
služby (SIS) zo dňa 28.01.2021, z ktorého rozhodnutie vychádza a podľa ktorého SIS nesúhlasí
s udelením dlhodobého pobytu nakoľko existuje predpoklad, že účastník konania ohrozí bezpečnosť

štátu.

4.Uvádzala, že ak je potrebné obmedziť právo na prístup k určitej utajovanej skutočnosti preverovanej
osobe, mal by toto právo mať aspoň právny zástupca preverovanej osoby podľa § 35 zákona č.
215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. V prejednávanom prípade nebol umožnený ani tento

postup. V predmetnej veci však nebolo umožnené oboznámenie sa s relevantným podkladom žiadneho
z rozhodnutí ani účastníkovi konania, a ani len právnemu zástupcovi.

5.
Na základe žiadosti o jednorázové nahliadnutie do správy č. s. : SIS-69/76-V-23-3/2021-S zo dňa

28.01.2021 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorého pôvodcom je Slovenská informačná služba
zo strany žalobcu bolo správnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.09.2021 sprístupnená správa SIS na
Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Ružinovská 1/B, 812 72 Bratislava.
V uvedenej správe neboli uvedené žiadne dôvody rozhodnutia Slovenskej informačnej služby, prečo
by mal žalobca ohroziť bezpečnosť štátu. Je zrejmé, že správa SIS, ktorá nie je žiadnym spôsobom
odôvodnená nemôže byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a takéto rozhodnutie je

v rozpore so zásadou právnej istoty ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a článkom 6
Európskeho dohovoru o ľudských právach.

6.
Z obsahu zásady materiálnej pravdy vyplýva, že správne orgány, a teda aj odvolací orgán sú povinné

vykonávať dokazovanie spôsobom, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti pre
posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán je povinný zistiť všetky právne rozhodnuté skutočnosti
bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci vyplýva, ž
správnyorgánniejeviazanýnávrhmiúčastníkovkonanianavykonaniedôkazov.Zákonodarcavyžaduje,
aby sa skutočný stav danej veci zo strany správneho orgánu zistil súčasne i presne, čo znamená, že

musí čo najviac a čo najobjektívnejšie zodpovedať reálnej skutočnosti.

7.
Uvedené argumenty podporuje aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-Ks 92/2004:
„ Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej

veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie
sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej
zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému správny orgán dospel. Napokon správny súd pri preskúmaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu

vec relevantný právny predpis.“
Žalovaný nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
keďže správa SIS je utajovaná. Ani dostatočne nezistil skutkový stav, nevyjadril sa ku všetkým
skutočnostiam, keďže nemá vedomosť, čo je dôvodom negatívnej správy SIS.

8.
Žalobkyňa má za to, že nemožnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli kritické pre rozhodnutie
správneho orgánu, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a inú vadu rozhodnutia správneho
orgánu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, články
46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských

právach, ako aj na právne názory ústavného súdu vyslovené v jeho rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 108/07,
III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/12, III. ÚS 199/09 a v ďalších.

9.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10.
Uvádzal, že z administratívneho spisu a vydaného rozhodnutia správneho orgánu bolo zistené, že
žalobcovi bol správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny na území Slovenskej
republiky dňa 19.10.2015 s dobou platnosti do 31.03.2017. Dňa 22.08.2017 bol žalobcovi obnovený

prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny na území Slovenskej republiky s dobou platnosti do 29.06.2018
a neskôr obnovený do 03.07.2020 a do 04.12.2021.
Žalobca podal dňa 02.12.2020 na správnom orgáne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území
Slovenskej republiky.11.
Dňa 18.02.2021 bol správny orgán oboznámený s obsahom utajovanej písomnosti č. p.: SIS-69/76-

V-23-3/2021-S zo dňa 28.01.2021 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je Slovenská
informačná služba (ďalej len „SIS“). Písomnosť obsahuje dôvod na postup podľa § 54 ods. 2 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z.z..
Dňa 19.02.2021 bola podľa zákona č. 71/1967 Zb. zaslaná výzva na vyjadrenie k podkladom pred
vydaním rozhodnutia pre žalobcu, kde svoje právo na vyjadrenie k podkladom žalobca prostredníctvom

splnomocneného zástupcu využil a vyjadril sa.

12.
Správny orgán skúmal žiadosť žalobcu aj podľa ustanovenia čl. 8 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa protokolov nadväzujúcich na tento
Dohovor. Žalobca podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, má právo na rešpektovanie svojho súkromného a

rodinného života, obydlia a korešpondencie. Toto právo správny orgán žalobcovi neupiera a plne ho
rešpektuje. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z čl. 8 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého
štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom
a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky

alebo ochrany práv a slobôd iných. V danom prípade predmetné ustanovenie uplatnil správny orgán
práve z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu
odôvodňujúcu zamietnuť žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.

13.
Správny orgán na základe jednotlivých zistení a z administratívneho spisu žalobcu preskúmal dôkazovú
situáciuadospelkzáveru,žesúnaplnenépodmienkypodľa§54ods.2písm.b)zákonač.404/2011Z.z..

14.

K žalobnej argumentácii žalobcu žalovaný uvádzal, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k
ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto
procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavania podkladov pre rozhodnutie sa aktívne
zúčastňuje aj žalobca, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich môže

byť vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť žalobcu zamietne.
Správny orgán je povinný vykonať dôkaz, aj keď si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.
Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.
Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia

SIS sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú
zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných
skutočností nepovolanej osobe. Je potrebné uviesť, že správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie

iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu
alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých
sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť
Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu
zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie

príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť, aj k zverejneniu postupov používaných
na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť
a bezpečnosť Slovenskej republiky.

15.

Podľa žalovaného Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; čl. 6 ods. 1 Dohovoru
nemožnochápaťtak,ževyžadujepodrobnúodpoveďnakaždýargument.Splneniepovinnostiodôvodniť
rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakterkonania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Rui Toria proti Španielsku zo
dňa 09.12.1994). Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že pokiaľ správny orgán pri posudzovaní
žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu vychádzal z obsahu informácie SIS, majúc za to, že sú naplnené

podmienky pre rozhodnutie podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. a v rozhodnutí uviedol
iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu
alebo verejného poriadku, postupoval v súlade so zákonom, a v tomto postupe žalovaný nevidí žiadne
pochybenie.
Dňa 29.06.2021 sa žalovaný oboznámil s vyjadrením SIS k osobe žalobcu, ktoré je evidované ako

utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené“ pod č. p.: SIS-69/76-V-23-3/2021-S zo dňa
28.01.2021. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade žalobcu SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého
pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu.
Dňa 27.07.2021 bola žalovanému doručená urgencia splnomocneného zástupcu o jednorazové
oboznámenie sa so správou SIS zo dňa 28.01.2021.

V rámci konania na správnom orgáne, ako aj konaní u žalovaného boli preverované informácie k osobe
žalobcu, týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany
žalobcu. Správny orgán po tomto preverovaní disponuje informáciami k osobe žalobcu utajovaného
charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa
§ 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany

utajovaných skutočnosti. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj žalovanému na
účely vydania rozhodnutia žalobcovi sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a ako také
požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností.
V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by
mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.

Žalovaný preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti
žalobcu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V prípade žalobcu vydala
SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko
je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, a z uvedeného dôvodu správny
orgán, ako aj žalovaný postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením

osobitného zákona a uviedli v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu
na území Slovenskej republiky žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Nakoľko v § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení

rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa
§ 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, má tento postup upravený v osobitnom
zákone (zákon č. 404/2011 Z. z.) prednosť pred postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb.

16.
Žalovaný poukazoval na to, že aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža/39-2010 zo dňa
13.07.2010 v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušný správny
orgán v konaní o žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky vykoná v priebehu konania
úkon podľa § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a bude zo SIS doručená utajovaná

písomnosť, z ktorej bude zrejmé, že účastník konania (žalobca) predstavuje bezpečnostné riziko pre
Slovenskú republiku) postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o
bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002
Z. z.), za predpokladu, že policajt. ktorý koná v pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne
oboznámený. Vzhľadom na vyššie uvedené, nebudú skúmať a odôvodňovať v rozhodnutí, že došlo

k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, ako aj odôvodňovať, zásah do práv cudzinca s
ohľadom na Dohovor o 1'udských právach, atď.
Žalovaný uvádzal, že príslušné ustanovenia zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov týkajúce sa
predmetnej veci sú obsahovo totožné s ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z. z., a to ustanovenie § 80
ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov je totožné s ustanovením § 125 ods. 6 zákona č.

404/2011 Z.z.

17.Podľa žalovaného aj napriek strate účinnosti ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2019) nemal správny orgán
inú možnosť, ako v rozhodnutí uviesť len tú skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi by

predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalovaný zdôrazňuj, že základom
pre uvedené odôvodnenie je písomnosť, so stupňom utajenia „Vyhradené“, a táto písomnosť požíva
ochranu, ktorú mu poskytuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Správny orgán tak obsah tejto
písomnosti v predmetnom rozhodnutí nemohol uviesť, čo však dostatočne odôvodnil v predmetnom
rozhodnutí.

18.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť
o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri
svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok. Citované ustanovenie je ustanovením
kogentným, správny orgán preto nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že dôraz v ustanovení je

položený na slove „zamietne.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ policajný útvar zistí, že sú naplnené
dôvody na zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, nemá inú možnosť iba takúto žiadosť zamietnuť.
Žalovaný považoval za potrebné vyžiadať si podklad obsahujúci utajovanú skutočnosť za účelom
kontroly správnej úvahy správneho orgánu ohľadom posúdenia, či správny orgán pri rozhodovaní
nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a či v nadväznosti na toto vyhodnotenie urobil

správnyzáveronutnostizamietnuťžiadosťoudeleniedlhodobéhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky
žalobcovi. Žalovaný v rámci prieskumu odvolania žalobcu má možnosť a zároveň povinnosť oboznámiť
sa s obsahom utajovanej skutočnosti, nakoľko sa jedná o utajované skutočnosti, ktoré podliehajú
špeciálnemurežimu.Žalovanýmázato,ževdanomprípadežalobcujezrejmé,nazákladečohosprávny
orgán rozhodoval, pričom v rámci preskúmavania odvolania sa s informáciou SIS oboznámil aj žalovaný.

Skutočnosti uvedené v stanovisku SIS zo dňa 28.1.2021 so stupňom utajenia „Vyhradené“ aj podľa
názoru žalovaného sú takého charakteru, ktoré odôvodňujú privodiť právny dôsledok - rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

19.

Zákon o utajovaných skutočnostiach vymedzuje jednak utajované skutočnosti, ale tiež oprávnené osoby,
ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorých oprávnenie na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Oprávnenou osobou s osobitným
postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca.
Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa ustanovenia § 35 ods.

3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, z čoho vyplýva, že s predmetnými utajovanými
skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu a to na základe súhlasu vedúceho, do
ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí.

20.

Z administratívneho spisu žalobcu vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o sprístupnenie
skutočností uvedených v stanovisku SIS. Žiadosti splnomocneného zástupcu bolo vyhovené a dňa
21.06.2021 bola žalovaným zaslaná žiadosť o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou
na SIS. Zároveň bol informovaný splnomocnený zástupca žalobcu o odstúpení jeho žiadosti na SIS.
Preverovaním bolo zistené, že odpoveď SIS k žiadosti o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou

skutočnosťou nebola do administratívneho spisu žalobcu ku dňu 09.08.2021 doručená. O uvedenej
skutočnosti bol následne splnomocnený zástupca telefonicky informovaný.

21.
Podľa žalovaného každý cudzinec, ako aj osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky

je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo
k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným z týchto
zákonom chránených záujmov štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na územie Slovenskej
republiky a v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje zákon č. 404/2011 Z.z. Správny orgán
disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu cudzincov, ktorí nerešpektujú zákony

Slovenskej republiky a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov. K zamietnutiu žiadosti žalobcu správny
orgán správne posúdil dôvody zamietnutia jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území
Slovenskej republiky, nakoľko mu bola doručená utajovaná písomnosť, na základe ktorej posúdil, že
žalobca predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok. V odôvodnení napadnutéhorozhodnutia správny orgán uviedol všetky podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou
správnou úvahou nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Po posúdení získaných dôkazov
správnyorgánzastalnázor,žejedôvodnéžalobcovizamietnuťžiadosťoudeleniedlhodobéhopobytuna

území Slovenskej republiky. Podkladom rozhodnutia je zistenie správneho orgánu, že žalobca ohrozuje
bezpečnosť štátu a verejný poriadok. Správny orgán má získanou informáciou utajovaného charakteru
sostupňomutajenia„Vyhradené“,ktorejpôvodcomjeSISzapreukázané,žežalobcapredstavujehrozbu
prebezpečnosťštátuaverejnýporiadok.Vzhľadomnaskutočnosť,žezískanáinformáciajeutajovaného
charakteru, požívajúca ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné

uvedenú informáciu zverejniť. Správny orgán však túto skutočnosť v odôvodnení uviedol, a tak je
zrejmé, z čoho pri rozhodovaní vychádzal. Nakoľko správny orgán a ani žalovaný nie sú pôvodcom tejto
informácie, nie sú oprávnení túto informáciu sprístupniť.

22.
Žalovaný má za to, že SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery

ohrozenia bezpečnosti štátu, a je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť žiadosť, správneho
orgánu a žalovaného o vydanie stanoviska podľa ustanovenia 4 125 ods. 6 zákona ě. 404/2011 Z. z.,
pričom má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať takúto žiadosť, a v prípade, ak je dôvodné
podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého
stanoviska.

Ak by bola utajovaná skutočnosť zverejnená, došlo by zo strany správneho orgánu a žalovaného k
porušeniu predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému
útvaru sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú
zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií vo výzve na
vyjadrenie, resp. v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť

k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolenej osobe. V podstate sa jedná o snahu zabrániť
zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje
nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa uviedol obsah utajovanej písomnosti,
mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím
by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k

zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie,
územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.
Utajované informácie podliehajú špeciálnemu režimu utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných
skutočností. Tento zákon vymedzuje jednak utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, ktoré
sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorých oprávnenie na

oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona.
Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa zákona o ochrane utajovaných
skutočnosti,zktoréhovyplýva,žesutajovanýmiskutočnosťamisamôžeoboznámiťlenadvokátžalobcu,
a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Správny orgán
a žalovaný sú viazaní vyjadrením SIS a takéto vyjadrenie je pre správny orgán a žalovaného záväzné.

Správny orgán a žalovaný koná podľa zákonných ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z., ako aj zákona
č. 71/1967 Zb. a nemôže podľa ľubovôle takéto vyjadrenie ignorovať.

23.

Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe.
Poukazovala aj na to, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2005
sp. zn. 4 So/226/2004: „Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušil aj vtedy,
ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť
z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal,

nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania...“

24.
VsúvislostistvrdenounepreskúmateľnosťourozhodnutiapoukazovalatiežnaprávnynázorNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2 Sžo/81/2007, 2 Sžo/112/2015, 5

Sžo/11/2013 a 1 Sžd/10/2013.

25.Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa
s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu,
a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

26.
Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP)
§ 2
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.

§ 134 ods. 1
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

§ 182 ods. 1 písm. e)
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"),

Podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
§ 54 ods. 2 písm. b)
(2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny
príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

§ 120 ods. 1
(1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom
verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne

v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods.
10 nie je ustanovené inak.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 35 zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností

(1) S utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky
je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho
územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý
postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s
povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečí

podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti. Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku
oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o
vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu.(2) S utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia
podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona,
16) ohrozený svedok a chránený svedok, 17) osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných

predpisov, 18) osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu 18a) a agent 19) po podpísaní
vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných
dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.

(3) Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na
základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi
s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník,
súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach
pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto
bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.

(4) Štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu
utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými
skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

27.
Podľa obsahu žaloby žalobkyňa v súvislosti s tvrdenou nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného
a postupu správnych orgánov argumentovala tým, že správny orgán nezistil skutkový stav veci
dostatočne pre posúdenie veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci,
z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu, a že v konaní správneho orgánu bola

zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda naplnením dôvodov pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a písm. g) SSP.

28.
V súvislosti s tvrdením o nedostatočne zistenom skutkovom stave pritom nekonkretizovala, ktorá

skutková okolnosť s významom pre rozhodnutie zostala podľa nej správnemu orgánu (ktorý
s dôvodmi stanoviska SIS oboznámený bol) neobjasnená, ktorý ňou navrhnutý dôkaz nebol správnym
orgánom vykonaný, prípadne ktorý dôkaz správny orgán nevykonal napriek tomu, že jeho vykonanie
prichádzalo do úvahy aj bez návrhu účastníka konania. Neuviedla ani to, čo zo správnym orgánom
konštatovaného skutkového stavu veci by podľa nej malo byť v rozpore s ktorou časťou alebo dokladom

administratívneho spisu.

29.
V tejto súvislosti musí súd konštatovať, že iba všeobecné tvrdenie o existencii dôvodu stanového
zákonom (§ 191 ods. 1 SSP) pre zrušenie rozhodnutia, nie je konkrétnym vymedzením skutkových

a právnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a ktoré pre stanovenie
v danom prípade pre súd záväzných (§ 134 ods. 1 SSP) žalobných bodov vyžaduje ustanovenie § 182
ods. 1 písm. e) SSP.
Úlohou súdu pritom nie je nad rámec tvrdení účastníka konania dôvody nezákonnosti rozhodnutia
vyhľadávať, či domýšľať si argumenty na podporu jeho tvrdení v tomto smere, čo by bolo v rozpore so

zásadou rovnosti postavenia procesných strán v konaní.

30.
Súd preto uvádzané žalobné body týkajúce sa skutkového stavu veci považoval za nedôvodné.

31.
Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov (?), takýto nedostatok spájala s jej nemožnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli
„kritické“ pre rozhodnutie správneho orgánu, v ktorej (nemožnosti vyjadriť sa) súd logickú súvislosť
s obsahovou dostatočnosťou rozhodnutia nevidí, .nie je pritom možné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne,

že žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil.
Naopak, podľa zistenia súdu rozhodnutie, rovnako ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 1 až 5 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, vrátane zrozumiteľného vysvetlenia dôvodov zamietnutia žiadosti žalobkyneo udelenie dlhodobého pobytu (uvedených už v prvostupňovom rozhodnutí), ako z hľadiska zisteného
skutkového stavu, tak aj z hľadiska aplikovaných právnych predpisov. Žalovaný sa ako odvolací orgán
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobkyne a zrozumiteľne

vysvetlil dôvody nezverejnenia celého obsahu správy SIS, z ktorej správny orgán pri rozhodovaní
vychádzal, majúce (dôvody nezverejnenia) logické vysvetlenie v možnosti zmarenia účelu utajovania
správy SIS pri ochrane bezpečnosti štátu v prípade, ak by žiadateľovi o pobyt bola poskytnutá informácia
umožňujúca identifikovať konkrétny dôvod záveru o jeho nebezpečnosti pre štát.

32.
Nedostatok možnosti účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia možno všeobecne
považovať za porušenie povinnosti správneho orgánu vyplývajúcej mu z ustanovenia § 33 ods. 2
správneho poriadku, ktoré by napĺňalo dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP ako
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.

33.
V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
a postup žalovaného správneho orgánu, nie postup Slovenskej informačnej služby, správnosť a dôvody
jej nesúhlasného stanoviska zo dňa 28.01.2021, ktoré bolo podkladom negatívneho rozhodnutia

o žiadosti žalobkyne a podľa ktorého existuje dôvodné podozrenie, že účastníčka konania pri svojom
pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

34.
Súčasne je potrebné konštatovať, že žalobkyňa bola s obsahom správy Slovenskej informačnej služby

správnym orgánom oboznámená v rozsahu podstatnom pre rozhodnutie, z hľadiska ktorého nie je
významné, na základe akých čiastkových zistení či spôsobu ich vyhodnotenia informačná služba
k svojmu nesúhlasnému stanovisku dospela.

35.

Správny orgán v súlade s ustanovením § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vychádzal pri
rozhodovanízostanoviskaSlovenskejinformačnejslužby,dokompetenciektorejtátopísomnosťvstupni
utajenia „Vyhradené“ patrí, sám nemal podľa právnych predpisov právo žalobkyňu s celým obsahom
(dôvodmi) tohto stanoviska oboznámiť, a preto týmto neoboznámením nemohol závažným spôsobom
s možným následkom vydania nezákonného rozhodnutia porušiť ustanovenia procesného predpisu tak,

ako to pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia predpokladá ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g)
SSP.

36.
Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v rozhodnutí žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúcom

postupe správnych orgánov nezistil žalobkyňou namietané nedostatky odôvodňujúce prijatie záveru
o nezákonnosti rozhodnutia a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

37.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu

orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

38.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.