Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75S/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200442
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie

Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry
Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01
Zvolen, IČO: 36 008 338, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101497725/2021 zo dňa 16.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101497725/2021 zo dňa 16. augusta

2021, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č.
100528369/2021 zo dňa 6. apríla 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“
alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za
zdaňovacie obdobie máj 2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101748906/2020
zo dňa 18.11.2020, ktorý bol žalobcovi doručený 20.11.2020.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100528369/2021 zo dňa 06.04.2021

vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 36 072,22 Eur na DPH
za zdaňovacie obdobie máj 2018.

3. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr vystavených
daňovým subjektom EKOLIFE Company, s.r.o., Viničky 13, 949 11 Nitra, IČO: 35 829 257 (ďalej aj len
„EKOLIFE Company, s.r.o.“), a to na základe faktúr:

- faktúra č. 01180529, int. č. 8111454, za kuracie prsia Brazil Seara, zo dňa 29.05.2018, v sume 92
596,61 EUR, základ dane: 77 163,84 EUR, 20 % DPH: 15 432,77 EUR,
- faktúra č. 01180522, int. č. 8111386, zo dňa 22.05.2018, za bravčové karé, bez retiazky, bez kosti,
vákuovo balené, v sume 35 435,21 EUR, základ dane: 29 529,34 EUR, 20 % DPH: 5 905,87 EUR,- faktúra č. 01180523, int. č. 8111385, kuracie prsia Brazil Seara, zo dňa 23.05.2018, v sume 88 401,46
EUR, základ dane: 73 667,88 EUR, 20 % DPH: 14 733,58 EUR.

4. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že zisťoval pôvod tovaru a preveroval celý obchodný
reťazec, pričom zistil, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo v nasledovnom reťazci: Zewill s. r. o.,
Obchodná 560/39, 811 06 Bratislava, IČO: 50 739 794 (ďalej len „Zewill s.r.o.“) › EKOLIFE Company,
s. r. o. › CHRlEN, spol. s r. o.

5.Správcadanedospelkzáveru,žežalobcaneporušilkonkrétneustanoveniazákonač.222/2004Z.z.o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), ale zistil a má dôkazy
(z miestnych zisťovaní, z informácií z dátového skladu finančnej správy a z registra účtovných závierok,
z údajov z analytického systému kontrolných výkazov) o tom, že sa zdaniteľný obchod neuskutočnil
tak, ako je uvedené na faktúrach. Podľa správcu dane sa žalobca zapojil do konania, ktoré vykazuje
znaky daňového podvodu, t. j. podvodu sa dopustili iné osoby v reťazci spoločnosti, ktorého súčasťou

je aj žalobca. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal a nepredložil žiadne fakty, že si overoval
(a akým spôsobom) svojho deklarovaného dodávateľa po obchodnej stránke, ako si zisťoval jeho
možnosti a skúsenosti obchodovať s potravinami, ako zistil, s akým druhom mäsa obchoduje, akých
má dodávateľov, či ide o seriózne daňové subjekty, ktoré majú skúsenosti a vedomosti o obchodovaní
s potravinami. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že využil zákonné možnosti a kontrolný

mechanizmus vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom, aby sa uistil, že nebude zapojený do
podvodného reťazca.

6. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. nepredložila správcovi dane účtovníctvo, teda ani záznamy k
DPH, vystavené faktúry a podklady k faktúram, na základe čoho správca dane nemal možnosť preveriť

reálnosť zdaniteľných plnení. Správca dane získal iné dôkazy (z miestnych zisťovaní, z informácií
z dátového skladu finančnej správy a registra účtovných závierok, z údajov z analytického systému
kontrolných výkazov) o tom, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu,
t. j. daňového podvodu sa dopustili iné osoby v reťazci spoločností, ktorého súčasťou je aj žalobca.
Preverovaním celého obchodného reťazca sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru, predmet dane a právo

zdaniteľných osôb nakladať s tovarom ako vlastník. Spoločnosť Zewill, s.r.o. si uplatnila odpočítanie
dane z dokladov z ERP od dodávateľov, ktorí sa nezaoberajú obchodovaním s mäsom. Správca dane
dospel k záveru, že žalobca v dobe uzatvárania obchodu mohol a mať vedieť z verejne dostupných
informácií, že sa svojim konaním môže zúčastniť na konaní, ktoré vykáže znaky daňového podvodu.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101497725/2021 zo dňa 16.08.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Odvolacie námietky žalovaný neuznal za dôvodné. Uviedol, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o.
bola pre žalobcu novým dodávateľom a napriek tomu sa nezaujímal, či tento dodávateľ bude schopný

tovar dodať. Preverenie daňového subjektu prostredníctvom portálu finstat nepovažoval žalovaný za
dostatočné,nakoľkohospravujesúkromnáspoločnosťatietoúdajenemusiabyťvždyaktuálne. Žalobca
si mohol dodávateľa preveriť napr. na internetovej stránke finančnej správy, ktorá poskytuje viaceré
elektronické služby pre verejnosť.

9. Z informácií zistených z internetovej stránky finstat.sk, a to údaje o počte zamestnancov a o zápornej
ziskovosti, žalobca podľa žalovaného mohol vedieť a mal vedieť, že sa svojím konaním môže zapojiť do
podvodu na DPH, a napriek tomu neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

10. Podľa žalovaného sa mala žalobcovi ako podozrivá javiť skutočnosť, že prostredníctvom e-mailu
komunikoval s osobou Z.. S. Z., ktorý nebol konateľom dodávateľa a žalobca nevedel uviesť žiadne
bližšie údaje k tejto osobe, napr. jej pobyt a pod. Žalovaný to vyhodnotil tak, že žalobca nepostupoval s
dostatočnou opatrnosťou, keďže nevedel jednoznačne identifikovať osobu, s ktorou konal, napriek tomu,
že táto osoba nebola konateľom ani spoločníkom dodávateľa.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že o nedostatočnej opatrnosti svedčí aj to, že žalobca nemal
písomné zmluvy, teda uzatváral zmluvy s novým dodávateľom bez toho, aby dostatočne podrobne
definoval podmienky spolupráce bez zaistenia kontrolných mechanizmov. Ak začína daňový subjektspoluprácu s novým obchodným partnerom, mal by si tohto dostatočne preveriť, napr. zabezpečiť si
akékoľvek dôveryhodné recenzie alebo referencie na budúceho obchodného partnera, oboznámiť sa s
jeho postavením na trhu, s predchádzajúcimi skúsenosťami, bonitou či plnením daňových povinností.

Odporúča sa presvedčiť, či vôbec má budúci obchodný partner potrebné personálne a materiálne
vybavenie na dodanie objednávky, prípadne si zaviesť iné interné kontrolné mechanizmy, ktorými by
predvstupomdoobchodnýchzáväzkovýchvzťahovbolomožnépreveriťsisvojhoobchodnéhopartnera.

12. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená a vymazaná

z obchodného registra a z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cbr/50/2018 zo dňa 07.11.2019
vyplýva, že konanie začalo na podnet advokátskej kancelárie z dôvodu, že spoločnosť EKOLIFE
Company, s.r.o. nemala k nehnuteľnosti, kde bolo zapísané sídlo, vlastnícke ani užívacie právo. Súd
zistil, že spoločnosť nemá obchodný majetok. Bola zasielaná výzva na odstránenie dôvodu, pre ktorý bol
podaný návrh na zrušenie spoločnosti, a táto spoločnosť sa k výzve nevyjadrila a dôvod neodstránila. Aj
tieto skutočnosti vyhodnotil žalovaný ako dôkaz o podvodnom konaní s tým, že ak by spoločnosť reálne

vykonávala podnikateľskú činnosť, odstránila by dôvod, pre ktorý začalo konanie o zrušenie spoločnosti.
Podľa žalovaného je evidentné, že žalobca si nepreveril sídlo spoločnosti deklarovaného dodávateľa a
jej majetok využívaný na podnikanie.

13. Pokiaľ bolo poukazované na účtovnú závierku spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., táto bola

zverejnená dňa 03.07.2018, t. j. až po uzatvorení obchodov, preto ju správca dane nevyužil ako dôkaz v
daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, aj keď samotný žalobca sa na údaje v nej uvedené odvoláva.

14. Žalovaný ďalej poukázal na spoločnosť Zewill s.r.o. s tým, že v kontrolných výkazoch je uvedené,
že táto spoločnosť si uplatnila odpočítanie DPH zo zjednodušených daňových dokladov, od spoločností,

ktoré sú verejne známe a nevykonávajú obchodnú činnosť s potravinami, čo znamená, že z týchto
zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania.

15. Úhrada faktúr nie je dôkazom, nakoľko technicky je možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky
na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet

dodávateľa.

16. Žalobca nevykonal dostatočné opatrenia a pri výbere obchodného partnera nepostupoval obozretne
a starostlivo, výsledkom čoho bolo zapojenie sa do podvodnej schémy, či porušenia pravidiel primeranej
obozretnosti daňového subjektu.

17. Správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu tam, kde objektívne nesiahala jeho
zodpovednosť. Svojimi zisteniami z verejne dostupných zdrojov preukázal, že žalobca mohol vedieť a
malvedieť,žesazapájadopodvodunaDPHapreukázal,žežalobcanekonalsodbornoustarostlivosťou
a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

sa uskutoční alebo príjme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Správna žaloba žalobcu - žalobné body

18. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a navrhoval, aby
správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

19. Žalobca označil rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné a nesprávne s tým, že dospeli k
záveru, že žalobca bol účastný na daňovom podvode, na základe subjektívnych domnienok a fabulácií,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v reálnom skutkovom stave. Nesprávne vyhodnocujú
obchodnoprávnesúvislostiuskutočnenýchobchodovmedzižalobcomajehododávateľom.Rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok relevantných dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
vecí,skutkovýstav,ktorývzalizazákladnapadnutýchrozhodnutídaňovéorgányjepodľanázoružalobcu
v rozpore s obsahom spisu a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca vyjadril nesúhlasso závermi uvedenými v rozhodnutí žalovaného s tým, že tieto považuje za nesprávne, nepravdivé a
účelové. Daňové orgány nesprávne posúdili skutkový a právny stav veci, dokazovanie nevykonali riadne
a náležite, nesprávne vyhodnotili dôkazy a skutočnosti predkladané žalobcom, z dôvodu čoho zistený

skutkový stav nie je pre konečné rozhodnutie postačujúci. Žalovaný prevzal za svoje vyjadrenia a závery
správcu dane, ktorý zistený skutkový stav a predkladané dôkazy žalobcom vyhodnocuje jednostranne,
neobjektívne a nespravodlivo.

20. Žalobca namietal závery žalovaného, že neboli priamo porušené konkrétne ustanovenia zákona o

DPH ale bol identifikovaný podvod na DPH, ktorý je dôsledkom podvodného konania. V právnej sfére
neexistuje niečo ako priame alebo nepriame porušenie zákona. Daňový subjekt buď zákon porušil alebo
neporušil, pričom v danom prípade je jasné a nepochybné, že žalobca postupoval podľa zákona o
DPH, ako aj v súlade s ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi a žiadnu svoju povinnosť ustanovenú
zákonom neporušil. V odvolaní žalobca namietal tvrdenie správcu dane o existencii dôkazov, ktoré
preukazujú, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach, pričom žalovaný

sa k tejto námietke relevantným spôsobom nevyjadril. Správca dane žiadne dokazovanie okrem
dožiadania Daňového úradu Nitra nevykonával. V protokole, v zápisnici o ústnom pojednávaní a ani v
odôvodnení rozhodnutia správca dane neuviedol žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali
závery o neuskutočnení zdaniteľného obchodu a o neoprávnenom odpočítaní DPH. Správca dane
tvrdí existenciu dôkazov, ktoré doposiaľ ani žalovaný nekonkretizoval, a tak je jeho tvrdenie len vo

všeobecnej rovine, na základe ktorej nie rozhodnutie správcu dane a žalovaného možné preskúmať.
Správca dane tvrdil, že vykonal miestne zisťovanie ale nikde neuviedol, kde, kedy a u akého subjektu
miestne zisťovanie vykonal, čo bolo predmetom miestneho zisťovania a čo miestnym zisťovaním zistil.
Takýto dôkaz správcu dane neexistuje. Keďže dôkaz získaný prostredníctvom miestneho zisťovania
neexistuje, potom je aj konečné rozhodnutie založené na neexistujúcom dôkaze, v dôsledku čoho je

nezákonné a nepreskúmateľné. Rovnako aj v prípade tvrdenia o dôkazoch z informácií z dátového
skladu finančnej správy nie sú tieto dôkazy konkretizované. Ak mal správca dane na mysli informácie
získané z dožiadania Daňového úradu Nitra, ide o skutočnosti, ktoré sú vo vzťahu k žalobcovi a
jeho zákonnému nároku na odpočítanie dane bezpredmetné a navyše ide o informácie, pri ktorých
správca dane neuviedol, v akom období boli Daňovým úradom Nitra získané a k akému obdobiu sú

aktuálne, pretože sám správca dane k spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., resp. ani k jej zástupcom,
od začiatku daňovej kontroly nevykonal žiadny úkon za účelom dokazovania. Správca dane tiež
neuviedol, aké dôkazy a zistenia získal z registra účtovných závierok, pretože podľa vedomostí žalobcu
si spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. plnila povinnosť zakladať predpísané účtovné závierky do
zbierky listín a podala daňové priznanie za rok 2017. Správca dane ďalej poukazoval aj na dôkazy z

údajov analytického systému kontroly výkazov, ale nešpecifikoval aké dôkazy spochybňujúce realizáciu
zdaniteľnéhoobchoduzískal,pretožezkontrolnýchvýkazovvyplýva,žespoločnosťEKOLIFECompany,
s.r.o. obchodovala tak so žalobcom ako aj so spoločnosťou Zewill s.r.o.

21. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o.

bola pre žalobcu novým dodávateľom a žalobca sa nezaujímal, či mu dodávateľ bude schopný
preverovaný tovar dodať. Podľa žalobcu si žalovaný protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že žalobca
sa nezaujímal o schopnosť dodávateľa tovar dodať a na druhej strane pripustil, že si spoločnosť
EKOLIFE Company, s.r.o. preveroval na finstat.sk, avšak tento spôsob nepovažoval za dostačujúci.
Ide o záver žalovaného vytrhnutý z kontextu vyjadrenia žalobcu, ktorý vo vyjadrení uviedol, že si vždy

svojich obchodných partnerov preveruje z dostupných zdrojov, akými sú napr. Obchodný register SR
alebo portál finstat.sk Žalobca s náležitou starostlivosťou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného
partnera v čase obchodu, pričom sa snaží podľa finančných ukazovateľov predvídať aj budúcu finančnú
situáciu a platobnú schopnosť svojich partnerov. Pri preverovaní dodávateľa EKOLIFE Company, s.r.o.
zistil, že spoločnosť vznikla už 21.01.2002, plnila si svoje daňové povinnosti a bola plne funkčná

17 rokov, pričom k zrušeniu a výmazu došlo až 2 roky po uskutočnení obchodu. Žalobca predložil
ako dôkaz výpisy z finstat.sk, ktoré preukazujú, že táto spoločnosť bola v roku 2017 plne funkčná,
nemala žiadne dlhy, žiadne nedoplatky. Z predloženej e-mailovej komunikácie s odkazom na portál
finstat.sk vyplýva, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. si žalobca v čase obchodu preveroval a po
zhodnotení dostupných informácii dospel k záveru o vhodnosti spoločnosti ako obchodného partnera

na dodanie tovaru. Daňové orgány neuviedli ako obsah e-mailovej komunikácie posúdili a ako tento
ako dôkaz predložený žalobcom vyhodnotili. Žalobca vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného o
neaktuálnosti a nesprávnosti údajov zverejnených na portáli finstat.sk, pretože tento portál spracováva
a zhromažďuje dáta z obchodného vestníka, obchodného registra, živnostenského registra, registraúčtovných závierok, registra úpadcov, zoznam dlžníkov z poisťovní, zoznam finančnej správy a súdnych
rozhodnutí. Žalovaný poukázal na „viaceré elektronické služby pre verejnosť“ avšak nešpecifikoval aké
služby v súvislosti s preverením obchodného partnera finančná správa poskytuje, resp. aké informácie

by žalobcovi poskytla u inej obchodnej spoločnosti napr. s prihliadnutím aj na daňové tajomstvo. Preto
takýto argument je irelevantný. Navyše elektronické služby, na ktoré žalovaný poukazuje, sú členené
na portáli finančnej správy na verejne dostupné elektronické služby, ktoré sú prístupné ktorémukoľvek
návštevníkovi portálu a na služby autorizované, ktoré sú poskytované iba používateľom s vykonanou
registráciou a autorizáciou. Verejne dostupné elektronické služby, ktoré finančná správa poskytuje,

spočívajú len napr. v overení, či daňový subjekt je platiteľom DPH, pričom tieto informácie čerpá
z portálu finančnej správy práve aj spomínaný portál finstat.sk Zisk a počet zamestnancov nie sú
jediné a výlučné atribúty pre posúdenie obchodného partnera, kedy je potrebné prihliadať aj na ďalšie
skutočnosti a hodnotiť spoločnosť komplexne, nie vytrhávajúc dve veličiny, ktoré žiadnym spôsobom
nepreukazujú a nenasvedčujú podvodnému konaniu spoločnosti. Obchodná spoločnosť pritom nemusí
mať ani jediného zamestnanca, ale napr. okrem vlastníckej štruktúry môže pracovnú činnosť realizovať

prostredníctvom fyzických osôb - živnostníkov, ktorí nie sú zamestnancami. Žalobca vykonal dostatočné
opatrenia a pri výbere obchodného partnera postupoval obozretne a starostlivo. Výsledkom čoho bolo
aj úspešné zrealizovanie obchodu a dodanie požadovaného tovaru, ktorého existenciu daňové orgány
nespochybnili.

22. Žalobca ďalej namietal závery žalovaného o tom, že ako podozrivá sa mala javiť skutočnosť, že
prostredníctvom e-mailu komunikoval s osobou Z.. S. Z., ktorý nebol konateľom dodávateľa a žalobca
neuviedol žiadne bližšie informácie k tejto osobe. Tento argument žalobca označil za bezpredmetný.
Podľa žalobcu daňové orgány opomínajú všetky obchodno-právne súvislosti a nemajú vedomosť o
reálnom fungovaní obchodov v praxi. V obchodných vzťahoch môžu za konateľov vystupovať osoby

odlišné od konateľov, resp. zabezpečovať činnosť, vyhľadávať a uzatvárať obchody poverené alebo
splnomocnené osoby, prípadne zamestnanci spoločnosti. Žalobca v obchodnom styku vôbec nemusí
prísť do kontaktu s konateľom, už vôbec nie ak je konateľ cudzinec, ale komunikuje a obchod dojednáva
cez konateľom poverené osoby. Žalobca poukázal na § 3 ods. 2 a § 13 a nasl. Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorých platná právna úprava dbá na princíp dobrej viery osôb, ktoré majú vedomosť o tom,

že osoba, ktorá koná za druhú spoločnosť, nie je osobou oprávnenou alebo svoju právomoc prekračuje.
Poukázal aj na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka a na konštantnú judikatúru súdov SR, podľa ktorej
splnomocnenie podľa daného ustanovenia Obchodného zákonníka sa týka všetkých osôb, ktoré boli
pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou, pričom nie je dané žiadne obmedzenie týkajúce
sa vzťahu týchto osôb k podnikateľovi a ani obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať

písomnú formu) alebo obsahu poverenia. Vzhľadom na bezproblémovú komunikáciu s Z.. Z. a tiež s
prihliadnutím na to, že objednaný tovar bol žalobcovi reálne dodaný, je zrejmé, že žalobca nemal dôvod
na pochybnosť o oprávnení Z.. S. Z. konať a vystupovať za dodávateľa. Za absolútnu označil žalobca
požiadavku žalovaného, aby Z.. S. Z. vedel identifikovať miestom pobytu.

23. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že správca dane nemá absolútnu povinnosť vo vzťahu
k dokazovaniu a v súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch svedka Z.. S. Z. uviedol, že sám žalobca
musí vedieť preukázať, s ktorými subjektami realizuje príslušné zdaniteľné plnenia, preto žalovaný
zamietol požiadavku žalobcu na identifikovanie osoby Z.. S. Z.. Žalobca naďalej zotrval na svojom
tvrdení, že daňový subjekt z pozície svojho postavenia nie je schopný poskytnúť správcovi dane bližšiu

identifikáciu osoby, avšak možno predpokladať, že práve správca dane ako štátny orgán disponuje
prostriedkami, prostredníctvom ktorých dokáže identifikovať takúto osobu, napr. jednoducho dopytom
Sociálnej poisťovne. Navyše žalobca predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej možno zistiť e-mailovú
adresu, z ktorej Z.. Z. komunikoval a táto komunikácia obsahuje aj telefónne číslo. Na základe týchto
údajov bolo v možnostiach a schopnostiach v zásade jednoducho a efektívne zistiť osobu Z.. S. Z. a za

účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správu daní ho predvolať.

24. Pokiaľ žalovaný žalobcovi vytýkal, že nepredložil písomné zmluvy a že uzatváral s novým
dodávateľom zmluvy bez definovania podmienok spolupráce a zaistenia kontrolných mechanizmov,
žalobca takéto závery označil za mylné a bezpredmetné s tým, že žalovaný neprihliada na obchodnú

prax. Absencia písomnej zmluvy nie je a nemôže byť dôkazom neuskutočnenia obchodu, pretože
v obchodnom styku sa písomná forma pre daný typ zmluvného vzťahu (kúpa a dodanie tovaru)
nevyžaduje. Daňové orgány neposudzujú zdaniteľné obchody z hľadiska fungovania obchodnoprávnych
vzťahov v zmysle Obchodného zákonníka, ale vytvárajú si vlastné stereotypy fungovania obchodov,kedy podľa daňových orgánov musí za každých okolností existovať písomná zmluva a pod. Žalovaným
tvrdenú neopatrnosť žalobcu nepreukazuje ani údajné nedojednanie podmienok spolupráce a bez
zaistenia kontrolných mechanizmov, pretože žalobca sa so svojim dodávateľom dohodol na podstatných

náležitostiach, čo je predovšetkým druh a cena tovaru, prípadne čas dodania tovaru, pričom všetky
ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sa automaticky riadia Obchodným zákonníkom.

25. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v priebehu
daňovej kontroly nebolo zo strany správcu dane možné získať doklady od dodávateľa, preveriť pôvod

nadobudnutého tovaru a preveriť skutočnosť, či je preverovaná faktúra v predmetnom účtovníctve
dodávateľa. Nie je zrejmé, aký má táto skutočnosť vplyv na posúdenie oprávnenosti žalobcu na
odpočítanie DPH, keďže túto situáciu nezavinil žalobca ale sám správca dane svojou nečinnosťou a
pasivitou. Správca dane mal a mohol mať vedomosť o zrušení spoločnosť ešte pred jej zrušením,
pretože podľa § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie,

pričom samotné rozhodnutie môže byť súdom vydané až po uplynutí 6 mesiacov od zverejnenia v
Obchodnom vestníku. Správca dane mal už do času zrušenia spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o.
súdom vedomosť o prebiehajúcom konaní. Aj z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Nitra sp.
zn. 23Cbr/50/2018 zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že spoločnosť si plnila povinnosť zakladať predpísané
účtovné závierky do zbierky listín a súd zisťoval majetok aj cestou Daňového úradu Nitra. Ďalej je v

uznesení uvedené, že zo správy podanej Daňovým úradom Nitra vyplýva, že posledné daňové priznanie
bolo podané za rok 2017, správca dane eviduje voči spoločnosti pohľadávky a v rámci daňového
exekučného konania nezistil žiaden majetok spoločnosti. Oznámenie o daňovej kontrole bolo datované
02.12.2020, pričom spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra 28.01.2020. V čase začatia
daňovej kontroly správca dane vedel, že spoločnosť bude z obchodného registra vymazaná, preto

svoju pozornosť zameral na existujúci a podnikateľsky aktívny subjekt - žalobcu. V súvislosti s touto
spoločnosťou bol dňa 17.07.2019 u žalobcu Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý od žalobcu zobral
všetky súvisiace doklady. Správca dane nevyvinul dostatočné úsilie na vyvodenie zodpovednosti za
prípadné porušenie daňových predpisov u spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. Spoločnosť bola s
vedomím správcu dane zrušená, aj vymazaná z obchodného registra a teraz správca dane prenáša

zodpovednosť iných subjektov na žalobcu, ktorý neporušil žiadnu svoju povinnosť podľa zákona o
DPH ani podľa iného právneho predpisu. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená a z
obchodného registra vymazaná v súlade s platnou právnou úpravou, preto túto skutočnosť nemožno
vykladať v neprospech žalobcu. Žalobca namietal závery žalovaného, že o podvodnom konaní svedčí
aj to, že konanie o zrušení spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. začalo na základe podnetu z toho

dôvodu, že spoločnosť nemala nehnuteľnosti, kde bolo zapísané sídlo, vlastnícke ani užívacie právo.
Tieto skutočnosti podľa žalobcu nepreukazujú podvodné konanie dodávateľa v obchodnom reťazci.
To či spoločnosť mala alebo nemala užívacie právo k nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nesúvisí s
obchodom, ktorý bol zrealizovaný v máji 2018 (žiadnym spôsobom nevyplýva, že spoločnosť nemala
v čase uskutočnenia obchodu užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej mala zriadené sídlo). Daňový

subjekt nevie ovplyvniť aký charakter bude mať ďalšia podnikateľská činnosť dodávateľa po uskutočnení
obchodu.VtejtosúvislostipoukázalžalobcanazáveryrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR3Sžf/1/2010zo
dňa 19.08.2010, v zmysle ktorého daňový subjekt nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky,
ktoré by mu umožňovali sledovať procesy dodávateľov.

26. Účelovosť, tendenčnosť, neobjektívnosť a jednostrannosť vo vedení dokazovania a hodnotenia
dôkazov vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že účtovnú závierku dodávateľa EKOLIFE
Company, s.r.o., na ktorú poukazoval žalobca, nevyužil ako dôkaz, pretože bola zverejnená až po
uzatvorení obchodov, naopak ale na skutočnosť, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. bola zrušená
azobchodnéhoregistravymazanáažtakmerpodvochrokochodrealizovaniaobchodumedzižalobcom

dodávateľom v máji 2018, už daňové orgány prihliadajú.

27. Zistenia správcu dane ohľadne subdodávateľa Zewill s.r.o. a to, že v daňových výkazoch uviedol
a uplatnil si odpočítanie dane vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré nevykonávajú obchodnú činnosť s
potravinami, nezakladá relevantný dôvod na neuznanie odpočítania DPH a nevytvára ani podklad pre

záver o účasti žalobcu na daňovom podvode. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. odviedla v máji
2017 na dani 36 072,22 Eur, ktorú si uplatnil aj žalobca, čo by malo byť pre správcu dane smerodajné a
rozhodujúce. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. si z faktúr od spoločnosti Zewill s.r.o. uplatnila sumu
133 427,20 Eur, teda získala 97 355,- Eur. Ostatné skutočnosti ohľadom toho čo a koľko si spoločnostiodpočítali na DPH je pre žalobcu bezpredmetné. Z výkazov o DPH jasne vyplynulo, kým a komu bol
tovar dodaný, predaný a zaplatený. Nezrovnalosti vo výkazoch EKOLIFE Company, s.r.o. a Zewitl s.r.o.
so žalobcom nesúvisia, pretože nemá a nemôže mať vedomosť o tom, aký tovar a od akého subjektu

spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. a Zewill s.r.o. nakupovala. Tieto zistenia nemôžu byť vykladané
na ťarchu žalobcu, pretože nemôže niesť zodpovednosť, a to ani za daňovú a za podnikateľskú činnosť
druhých subjektov.

28. Ak daňové orgány spochybňujú tok peňažných prostriedkov od žalobcu k dodávateľovi potom bolo

ich úlohou, aby v rámci čo najúplnejšieho a najobjektívnejšie zistenia skutkového stavu overili nielen
vlastníka účtu, ale aj to, ako dodávateľ s peňažnými prostriedkami naložil. V tomto smere ale nevykonali
žiadne dokazovanie. Žalobca by nezaplatil za tovar, ktorý by mu nebol dodaný. Vykonanie úhrady za
dodaný tovar, ktoré žalobca preukázal, je jasným a neoblomným dôkazom toho, že tovar uvedený na
faktúrach bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom.

29.Žalobcaďalej namietalargumentáciužalovaného,keďžalovanýuviedol,žesprávcadanezabezpečil
dôkazy, ktoré podrobne uviedol v protokole a vo svojom rozhodnutí. Tento záver žalobca označil za
nepravdivý a nevychádzajúci z reálneho obsahu protokolu a rozhodnutia správcu dane. Ani žalovaný
nekonkretizoval dôkazy získané správcom dane ale iba stroho odkázal na protokol a rozhodnutie, pričom
je zrejmé, že tieto dôkazy neboli ani konkretizované ani podrobne uvedené. Správca dane nevykonal

žiadne dokazovanie okrem dožiadania Daňového úradu Nitra. Správca dane v protokole, v zápisnici
o ústnom pojednávaní ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré by
preukazovali závery o neuskutočnení zdaniteľného obchodu a o neoprávnenom odpočítaní DPH.

30. Žalobca ďalej poukázal na podľa neho tvrdený logický rozpor v záveroch daňových orgánov, keď

záver správcu dane prevzal aj žalovaný. Správca dane na jednej strane tvrdil, že vzhľadom na okolnosti
na strane spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. nemal možnosť preveriť reálnosť zdaniteľných plnení,
avšak na strane druhej v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že o tom, ako sa obchody uskutočnili,
získal informácie z odtajnených spisov a tiež z kontrolných výkazov. Sám správca dane zistil, že
zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo v reťazci Zewill s.r.o. - EKOLIFE Company, s.r.o. - Chrien spol. s r.o.,

z čoho potom vyplýva, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na posudzovaných
faktúrach a niet pochybnosti ani o existencii tovaru, ani o tom, kto tovar dodal. Tvrdenie správcu dane,
že v dôsledku nepreukázania nadobudnutia tovaru na predchádzajúcom stupni a tým z celého reťazca
obchodných partnerov vyplynulo spochybnenie pôvodu tovaru, predmetu dane a práva zdaniteľných
osôb nakladať s tovarom ako vlastník, a teda že nebol zistený pôvod tovaru, je účelové, nepravdivé

a protirečivé. Správca dane na tej istej strane odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že pôvod tovaru a
celý obchodný reťazec preveroval z dôvodu vzniku pochybností ohľadne dodávok, zatiaľ čo ďalej tvrdil,
že spochybnenie predmetu dane vyplynulo až zo skúmania a preverovania predchádzajúceho stupňa
obchodu. Žalobca ďalej rozporoval, že žalovaný totožne ako správca dane uvádza, že zo strany správcu
dane nebolo možné získať doklady dodávateľa a preveriť pôvod nadobudnutého tovaru, t. j. nebolo

možné overiť formálny stav so skutočnosťou, a na druhej strane už bol vyslovený záver, že fakturačný
tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania, a to aj napriek tomu, že na tej istej strane
rozhodnutia je uvedené, že tento tok nebolo možné zistiť a preveriť. Správca dane ani v protokole,
ani v zápisnici, ani v rozhodnutí neuviedol, a žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež neuviedol, žiadne
konkrétne dôkazy a konkrétne zistenia, z ktorých by vyplýval akýkoľvek záver o daňovom podvode.

Dokonca sám správca dane uviedol a žalovaný túto skutočnosť potvrdil, že žalobca neporušil konkrétne
ustanovenia zákona o DPH a napriek tomu pripisuje žalobcovi účasť na daňovom podvode. Daňové
orgány nepreukázali daňový podvod ani zo strany spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., už vôbec nie
zo strany žalobcu. Žalobca od začiatku založenia spoločnosti podniká svedomite, poctivo, za súčasného
dodržiavania platných právnych predpisov a riadneho plnenia daňových povinností, preto ani nemôže

byť preukázaná účasť žalobcu na daňovom podvode. Nepostačuje len všeobecné konštatovanie o
zapojení daňového subjektu do daňového podvodu bez toho, aby správca dane náležite a relevantne
tieto skutočnosti preukázal. Na vyvodenie takéhoto záveru nepostačuje ani samotná potenciálna
účasť daňového subjektu na daňovom podvode, pokiaľ nie je preukázaný úmysel daňového subjektu.
Konštatovanie daňových orgánov sú navyše v logickom rozpore s ostatnými časťami rozhodnutia,

konkrétne, že žalobca bol účastný na daňovom podvode v snahe získať neoprávnený majetkový
prospech, čo nemožno považovať za preukázanie úmyslu. Žalobca doposiaľ nevie, na základe akých
konkrétnych zistení a dôkazov správca dane vyvodzuje záver o nereálnosti zdaniteľného obchodu,
účasti žalobcu na daňovom podvode a následne o neoprávnenom odpočítaní DPH. Neoprávnenéodpočítanie DPH znamená, že daňový subjekt si odpočíta daň neoprávnene, teda že poruší niektoré
z príslušných ustanovení zákona o DPH. Daňové orgány ale výslovne uznali, že zo strany žalobcu k
porušeniu zákona o DPH nedošlo. Daňové orgány podľa žalobcu vedú konanie voči nemu účelovo,

postupujú zmätočne, nelogicky a nezákonne a vyvodzujú voči nemu nesprávne závery bez akéhokoľvek
relevantného skutkového a právneho podkladu. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2018 zo dňa 13.09.2019, v zmysle ktorého ak daňový subjekt predloží dôkazy,
ktoré preukazujú realizáciu zdaniteľného plnenia, ale na strane správcu dane existujú pochybnosti o
zrealizovaní obchodu v reťazci, o ktorom správca dane tvrdí, že bol vytvorený umelo a podvodne,

potom je dôkazným bremenom zaťažený správca dane a nie daňový subjekt. Žalobca poukázal aj na
závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, v zmysle ktorého je úlohou daňového orgánu,
ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na
objektívne skutočnosti a bez toho, aby od adresáta faktúry vyžadoval overenia, ktoré mu neprináležia,
preukázal, že tento adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ daňového
oprávnenia bolo súčasťou podvodu. Daňové orgány postupujú v rozpore s týmto záverom, pretože

obviňujú žalobcu z účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci bez preukázania, že k tomuto
skutočne došlo, bez preukázania úmyslu žalobcu, ako aj bez preukázania vedomosti o účasti žalobcu na
daňovom podvode, resp. umelom reťazci. Žalobca ďalej poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 9Afs/94/2009 zo dňa 21.04.2010. Podľa žalobcu daňové orgány podvod,
resp. účasť na umelo vytvorenom reťazci len všeobecne tvrdia, a to bez akejkoľvek skutkovej a právnej

kvalifikácie. Daňové orgány sa vôbec nezaoberali právnymi, obchodnými a osobnými väzbami medzi
zúčastnenými subjektami. Skutočnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný resp. žiadny
podklad pre záver o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť o daňovom podvode, prípadne o umelom
reťazci. Dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na správcovi dane, ktorý ho neuniesol. Daňové
orgány neriešili a netestovali splnenie dvojitej podmienky podvodné konanie a vedomosť, ktorú pre

neuznanie odpočtu DPH kumulatívne požaduje judikatúra. Je povinnosťou správcu dane predložiť
dostatočné a objektívne dôkazy preukazujúce splnenie podmienok a predpokladov pre neuznanie
odpočítania dane daňovým subjektom. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba
si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa
preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, nebolo vykonané jeho dodávateľom ani subdodávateľom,

avšak za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie
a ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo
na odpočet DPH bolo súčasťou podvodu.

31. Žalobca ďalej namietal, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov bolo z jeho strany preukázané

predloženými dokladmi a skutočnosťami, ktoré uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru potvrdili. Zo
žiadnych zistení správcu dane nemožno vyvodzovať záver, že predmetné obchody boli fiktívne či
simulované alebo že sa uskutočnili spôsobom odlišným od stavu deklarovaného v predložených
dokladoch. Z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že daňovému subjektu vzniká právo na
odpočet DPH, ktorú si voči nemu uplatnil iný platiteľ, ak disponuje faktúrou vystavenou v súlade s §

71 zákona platiteľom dane. Daňovému subjektu vzniká ako platiteľovi dane zákonný nárok na odpočet
DPH, ktorú si voči nemu uplatnil dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý je taktiež platiteľom dane, za jedinej
podmienky, a to, že disponuje faktúrou od dodávateľa. Ak disponuje faktúrou od dodávateľa, ktorý si v
rámci tejto fakturovanej sumy uplatnil voči daňovému subjektu DPH a ktorý je zároveň platiteľom dane
v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH. Ust. § 49 zákona o DPH neprejednáva o preukazovaní vzniku

daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva, ale upravuje výlučne okamih, t. j. časový moment
vzniku nároku na odpočet DPH, ktorý je totožný s okamihom vzniku daňovej povinnosti, ktorá v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká okamihom dodania tovaru. Daňová povinnosť dodávateľa, ktorý
je platiteľom DPH, vzniká okamihom dodania tovaru, ktorý bol preukázateľne dodaný a jeho dodanie
správca dane nespochybňuje, preto týmto okamihom vzniklo právo žalobcu na odpočet DPH voči nemu

uplatnenú dodávateľom tovaru. Žalobca si odpočítal daň z dodaného tovaru, ktorú voči nemu uplatnil
jeho dodávateľ - platiteľ dane, preto nastalo splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie odpočítania
DPH - predloženie faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH - platiteľom dane, ktorému vznikla daňová
povinnosť dodaním tovaru. Žalobca poukázal aj na podmienky vzniku práva na odpočet DPH zverejnené
na stránke Finančnej správy SR. Podľa žalobcu v súlade s dikciou zákona o DPH a s poukazom aj

na vyjadrenie finančnej správy preukazovanie vzniku daňovej povinnosti platiteľa dane, ktorý dodáva
tovar, nie je zákonnou podmienkou pre vznik práva na odpočet DPH. Daňové orgány pri vyvodzovaní
záverov o oprávnenosti odpočítania DPH prihliadajú na účelovo vykonštruované zistenia a vôbec neberú
do úvahy skutočnosti predkladané žalobcom a svedčiace v jeho prospech. Dokazovanie bolo vedenéjednostranne, a to s jediným cieľom, aby bol vyvodený záver o neoprávnenom odpočítaní DPH za
zdaňovacie obdobie máj 2018. Nestačí ale, aby daňové orgány poukazovali na ustanovenia právnych
predpisov - konkrétne zákona o DPH a Daňového poriadku, podľa ktorých hodnotia dôkazy jednotlivo

a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadajú na všetko čo v konaní vyšlo najavo, ale tieto ustanovenia
je potrebné aplikovať v prebiehajúcom daňovom konaní.

32. Žalobca ďalej namietal, že nebolo dostatočne vykonané dokazovanie, že bol vytváraný počas
celého konania neúmerný a nedôvodný tlak na žalobcu, aby tento produkoval dôkazy, a keď žalobca

v postavení kontrolovaného daňového subjektu dôkazy predložil alebo navrhol, správca dane žiaden
z týchto dôkazov nevykonal. Úlohou daňových orgánov nie je a nemôže byť vytváranie pochybností
a nezrovnalostí na úkor objektívnej pravdy, ale ich úlohou je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistiť
skutočnosti pre správne určenie dane, pričom nemôže dochádzať len k vytváraniu nezrovnalostí a
spochybňovaniu tvrdení žalobcu, ale musia tiež vyhľadávať zistenia za účelom čo najpresnejšieho
a najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a prihliadať aj na skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu

preukazujú. Správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, buď navrhované dôkazy odmietol
vykonať alebo na ne vôbec neprihliadal:
- správca dane a žalovaný neprihliadli a neuviedli, ako vyhodnotili e-mailovú komunikáciu z 15.05.2018,
z ktorej vyplýva, že žalobca evidoval spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. na portáli finstat.sk, za
účelom preverovania a kontroly; konštatovanie žalovaného o neaktuálnosti a nesprávnosti údajov

zverejňovaných na tomto portáli nepovažuje žalobca za náležité, najmä ak neaktuálnosť a nepravdivosť
týchto tvrdení nebola preukázaná;
- nebolo prihliadané a nebol v rozhodnutiach vyhodnotený dôkaz - fotodokumentácia skladovaného
tovaru,ktorýsižalobcaobjednalaktorúvyhotovilaspoločnosťEKOLIFECompany,s.r.o.včaseobchodu
a zaslala žalobcovi;

- nebol vykonaný výsluch Z.. S. Z., čo je podstatným porušením zásad dokazovania a súvisiacich
ustanovení podľa Daňového poriadku; práve vzhľadom na to, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o.
bola zrušená a z obchodného registra vymazaná, výpoveď svedka Z.. Z. bola pre čo najúplnejšie zistenie
skutkového stavu podstatná a smerodajná, avšak tento návrh odmietli vykonať;
- nebol vykonaný navrhovaný výsluch pani D. a P.. S. O.; P.. S. O. ako nákupca žalobcu komunikoval

s pani D. za spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o.;
- nebol vykonaný navrhovaný výsluch S. Z., ktorý u žalobcu pôsobí ako vedúci mraziarenského skladu;
- nebol vykonaný a nebolo prihliadnuté na dôkaz - zoznam odberateľov tovaru dodaného EKOLIFE
Company, s.r.o.; žalobca opakovane poukazoval na to, že dodaný tovar bol aj predaný, pričom predaj
tovaru si zamestnanci správcu dane mohli overiť u všetkých odberateľov žalobcu, čo účelovo nevykonali;

- nebol vykonaný dôkaz - preverenie úhrad žalobcu na účet spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. a s
tým súvisiace prešetrenie toku finančných prostriedkov;
- nebolo prihliadané na to, že žalobca riadne zaplatil za tovar a že takáto úhrada je preukázaním dodania
tovaru;
- nebol vykonaný dôkaz - preverenie pohybu kamiónu v mýtnom systéme;

- správca dane mohol a mal vykonať výsluch svedka Z. O. - konateľa spoločnosti EKOLIFE Company,
s.r.o., a to konkrétne cez medzinárodné dožiadanie, čo však nebolo vykonané a neboli využité všetky
prostriedky, ktoré zákon priznáva za účelom najpresnejšieho a najúplnejšieho zistenia skutočností
rozhodujúcich pre správu daní.

33. Ide o pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyužili všetky možnosti na zistenie skutkového stavu,
ktoré mali k dispozícii, čím boli porušené ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku.

34. Správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní pri prerokovaní pripomienok k protokolu uviedol:
„správca dane nepriniesol dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt Chrien spol. s r.o. ale

sám vykonal dokazovanie zamerané na preukázanie skutočností, že transakcia sa neuskutočnila tak,
ako to preukazoval daňový subjekt Chrien spol. s r.o. ...“ týmto vyjadrením správca dane priznal, že
dokazovanie nevedie a nevykonáva v súlade so zákonom - Daňovým poriadkom, kedy má postupovať
tak, aby bola daň správne zistená, ale naopak správca dane účelovo vyhľadáva skutočnosti a vedie
dokazovanie tak, aby za každých okolností preukázal žalobcovi neexistenciu zdaniteľného obchodu a

jeho účasť na daňovom podvode. Závery daňových orgánov sú postavené výlučne na domnienkach,
ktoré nemajú objektívny základ v zisteniach správcu dane a v predkladaných dôkazoch. Žalobca
predložil viaceré listinné dôkazy (dodávateľské faktúry, zoznam odberateľov, dodacie listy, doklady
o úhradách, e-mailovú komunikáciu a podal viacero vysvetlení), na ktoré ale zo strany daňovýchorgánov nebolo prihliadané, neboli vyhodnotené, iba bola naznačená ich nehodnovernosť. Vo vzťahu
k dôkaznému bremenu žalobca ďalej poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžfk/44/2019 zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021 a na sp. zn. 10Sžfk/44/2019

zo dňa 24.11.2012.

35. Daňové orgány v rozpore s § 24 ods. 1 Daňového poriadku požadujú od žalobcu preukazovanie
správnosti a vierohodnosti dokladov vedených daňovým subjektom a prenášajú na neho aj povinnosť
preukazovať správnosť a vierohodnosť dokladov tretích subjektov. Žalobca svoje dôkazné bremeno

uniesol, a to predloženými faktúrami a dodacími listami, objednávkami, dokladmi o úhradách, návrhmi
na výsluch svedkov a ďalšími návrhmi na vykonanie dokazovania, a tiež skutočnosťou, že deklarovaný
dodávateľ bol ako obchodná spoločnosť riadne zapísaný v obchodnom registri a mal oprávnenie
podnikať v predmete, ktorý bol dodaný žalobcovi a ku ktorému sa vzťahujú preverované faktúry.

36. Daňové orgány nepostupovali v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko správca dane

zanedbal svoju povinnosť zistiť skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní čo najúplnejšie. Správca
dane takýmto dokazovaním, aké vykonal, úmyselne kryje svoju dôkaznú núdzu, pričom konanie bolo
zaťažené vadou spočívajúcou v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a to tým, že
nepreukázal ani riadne neodôvodnil svoje tvrdenia, že nedošlo k dodaniu tovaru, resp. že bol dodaný
od iných subjektov, než boli uvedený na sporných faktúrach. Ak správca dane nezískal iné dôkazy

spochybňujúce tvrdenia žalobcu, musí dôjsť k formálnemu uznaniu dôkazov predložených daňovým
subjektom. Rozhodnutia daňových orgánov nevychádzajú z objektívne zisteného a posúdeného
skutkového a právneho stavu veci, daňové orgány založili svoje rozhodnutie na záveroch, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestačí, aby svoje rozhodnutie postavili na tom, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno a tým neboli pochybnosti správcu dane odstránené, alebo, že pochybnosti

pretrvávajú, ale naopak z vykonaného dokazovania správcom dane musí vyplynúť nespochybniteľný
záver o tom, že žalobca sa vedome a úmyselne zúčastnil daňového podvodu a že k tomuto daňovému
podvodu došlo. V danom prípade ide len o subjektívnu domnienku - pretrvávajúcu pochybnosť správcu
dane, resp. žalovaného, ktorú podľa ich slov dokazovanie nevyvrátilo ale ani nepreukázalo opak.
Daňovéorgányvykonávajúdokazovanievýslovnezaúčelomvytváraniapochybnostíavykonanédôkazy

hodnotia jednostranne v neprospech žalobcu, prípadne na dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť tvrdenia
žalobcu neprihliadajú bez relevantného dôvodu. Dokazovanie nebolo vykonané riadne a úplne, kedy
správca dane nevyužil všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mal k dispozícii, čím porušil
§ 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. Daňové orgány opomenuli vykonanie viacerých dôkazov, ktoré buď
navrhol žalobca, alebo ich potreba vyplynula priamo z doposiaľ vykonaného dokazovania.

37. Žalobca ďalej uviedol, že zotrváva na námietke vznesenej v podanom odvolaní voči rozhodnutiu
správcu dane, konkrétne voči postupu zamestnancov správcu dane a priebehu ústneho pojednávania
23.03.2021. Išlo o ústne pojednávanie, na ktorom sa však zamestnanci správcu dane žiadnym
spôsobom nevyjadrili. Interpretácia stanoviska správcu dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č.

100475092/2021zodňa23.03.2021 spočívalavpredloženípísomnéhovyhotoveniazápisnicežalobcovi
s tým, aby si toto prečítal a k stanovisku sa vyjadril, z dôvodu čoho daňový subjekt požiadal o lehotu na
písomné vyjadrenie. Je zrejmé, že prerokovanie pripomienok bol len formálnym úkonom, spočívajúcom
v predložení písomného vyhotovenia zápisnice žalobcovi bez ďalšieho ústneho vyjadrenia či vysvetlenia
správcu dane. Daňovou kontrolou a vedením daňového konania boli poverení P.. A. T., P.. Z. Q. a P..

Z. Q.. Ústneho pojednávania sa zúčastnili len dvaja zamestnanci, a to P.. Z. Q. a P.. K. N.. Jediným
zamestnancom, ktorý poznal predmetný daňový prípad, bola na ústnom pojednávaní P.. Z. Q., ktorá sa
k prejednávanej veci nevyjadrila a nepodala žiadne stanovisko. Prísediaci zamestnanec P.. K. N. nemal
o prejednávanom prípade žiadnu vedomosť a jeho účasť bola iba formálna. Prerokovanie pripomienok
bolo len formálnym úkonom, kedy zamestnankyňa správcu dane nepodala žalobcovi k stanovisku

zamestnancov správcu dane žiadne vysvetlenie. Zamestnanci správcu dane nezaujali ani na ústnom
pojednávaní ani v zápisnici o ústnom pojednávaní konkrétne stanovisko ani k jednej písomnej alebo
ústnej námietke žalobcu, v dôsledku čoho nemožno takýto postup považovať za zákonný a správny.

38. V rámci námietky o odbornej starostlivosti žalobcu, žalobca poukázal na to, že daňové orgány

opomínajú obchodnoprávne súvislosti realizovaných obchodov a mali postupovať podľa pravidla
zakotveného v § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle ktorého pri správe daní musia brať do úvahy
skutočný obsah právneho úkonu, čo v tomto prípade absentovalo. Správca dane nehodnotil skutočný
obsah obchodov medzi žalobcom a dodávateľmi, neprihliadal na obchodnoprávne súvislosti, v dôsledkučoho vyvodzuje nesprávne skutkové ako aj právne závery. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri
svojej obchodnej podnikateľskej činnosti vykladá odbornú starostlivosť pre to, aby obchody prebiehali
bez komplikácií, aby mu bol tovar dodaný v požadovanom množstve a kvalite a aby komodita, s

ktorou podniká, sa vyznačovala požadovanou kvalitou. Všetko dosahuje už 30 rokov, čo sa odráža na
dlhodobých obchodných partnerstvách aj na spokojných odberateľov aj na množstve ocenení, ktoré
získal. Svojich obchodných partnerov si preveruje z jemu dostupných zdrojov, akými sú napr. Obchodný
register SR a finstat.sk a s náležitou odbornou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera
v čase obchodu, pričom sa snaží predvídať aj budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť svojich

partnerov. Takouto precíznou lustráciou potenciálnych obchodných partnerov dosiahol bezproblémové
obchody, avšak ani pri vynaložení náležitej starostlivosti a opatrnosti nemôže ovplyvniť vývoj a konanie
svojich partnerov po uskutočnení obchodov v budúcnosti.

39. Žalobca namietal porušenie zásad správneho konania, konkrétne zásady zákonnosti podľa § 3
ods. 1 Správneho poriadku, zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, zásady voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku a zásady rovnosti a primeranosti podľa §
3 ods. 4 Správneho poriadku.

40. Podľa žalobcu daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav a to tým, že žalovaný nepreukázal
a riadne neodôvodnil svoje tvrdenia, že v prípadoch dodávateľskej spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému

plneniu. Zistili skutkový stav nedostatočne a nijakým spôsobom nevyvrátili, že tovar bol dodaný a
služby boli dodané a faktúry za tieto tovary a služby boli uhradené a teda, že došlo k zdaniteľnému
plneniu. Nebol dostatočne a spoľahlivo a pravdivo zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutí
nie je dostatočné absolútne, nakoľko absentuje logická zhoda medzi výrokom a odôvodnením, čo
potvrdzuje arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného. V rámci daňového konania sa na daňové orgány

vzťahuje povinnosť vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, a to nielen so zistenými správcom dane,
ale aj so skutočnosťami tvrdenými a preukázanými daňovým subjektom. Pokiaľ je správnom dane
produkované rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia stáva sa arbitrárnym a nepreskúmateľným.

Vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe

41. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na odôvodnení správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca vo svojich vyjadreniach nepreukázal, akým spôsobom
si overil sídlo dodávateľa a jeho majetok používaný na podnikanie, v nadväznosti na zistenia Okresného
súdu Nitra uvedené v uznesení, vyhodnotil správca dane ako dôkaz, že žalobca neprijal opatrenia, ktoré

od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční alebo prijme, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný dostatočne jasne uviedol, že preverenie spoločnosti
prostredníctvom portálu finstat.sk je nedostatočné, najmä pokiaľ si ju žalobca preveroval a zo zistení
mohol predpokladať, že ide o nedôveryhodnú spoločnosť.

42. Žalobca nepredložil písomné zmluvy, a preto je možné všeobecne zhrnúť, že si nepočínal
s dostatočnou opatrnosťou a uzatváral zmluvy s novým dodávateľom bez toho, aby dostatočne
podrobne definoval podmienky spolupráce a zachytil ich v písomnej zmluve bez zaistenia kontrolných
mechanizmov. Kontrolný mechanizmus - preverenie obchodného partnera cez portál finstat.sk
vyhodnotil žalovaný ako nedostatočný a nedbalý. Obchodný model žalobcu - ústne alebo e-mailom, síce

môže byť bežný, avšak z opatrnosti v tomto prípade takýto model nemal použiť.

43. Žalobca neučinil rozumné kroky k potlačeniu rizík obchodu. Po daňovom subjekte je možné
požadovať, aby si obchodného partnera preveril i mimo údaje obsiahnuté vo verejných registroch.
Podozrivá sa mala javiť hlavne tá skutočnosť, že konal e-mailom s osobou S. Z., ktorá nebola

konateľom a o tejto osobe nevedel žalobca uviesť žiadne informácie. Aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžf/41/2010 vyplýva záver, že pokiaľ žalobca žiadal vypočuť ako svedka osobu Z..
S. Z., tak nemožno túto povinnosť správcu dane vzhľadom na okolnosti celého prípadu chápať ako
absolútnu povinnosť, pretože žalobca musí vedieť, s ktorými subjektami realizuje zdaniteľné plnenie
a mal by poznať svojich obchodných partnerov, resp. ich splnomocnených zástupcov. Je objektívne

nemožné žiadať od správcu dane, aby zabezpečil prítomnosť navrhovaného svedka. Nemožno pátrať
po osobe, ktorá nebola podrobne konkretizovaná, toto nemôže byť účelom daňového konania. Aj to, že
žalobca nevie jednoznačne identifikovať osobu, s ktorou jednal a skutočnosť, že táto nebola konateľomani spoločníkom dodávateľa, vyhodnotil správca dane tak, že žalobca nepostupoval s dostatočnou
opatrnosťou.

44. Čo sa týka e-mailovej komunikácie, je zrejmé, že žalobca nejednal s konateľom dodávateľa a
osobu Z.. S. Z. nevedel presne a nezameniteľne identifikovať. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na
závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1Afs/448/2020 zo dňa 29.04.2020, v zmysle
ktorého od daňového subjektu je možné požadovať, aby si obchodného partnera preveril aj mimo údaje
obsiahnuté vo verejných registroch, a to najmä v prípadoch, keď si tohto partnera nevyhľadal sám. Aj v

prípade žalobcu bolo možné od neho požadovať, aby si zistil informácie o osobe, s ktorou jedná, hlavne
ak nejednal s konateľom a jediný spoločník a zároveň jediný konateľ nebol občan Slovenskej republiky
ale občan iného štátu.

45. Správca dane preveroval viac obchodných reťazcov, pri ktorých uznal odpočítanie dane, z čoho
vyplýva, že hodnotil a posudzoval dôkazy objektívne a neodôvodňuje svoje závery a neargumentuje

všeobecnými generalizovanými a neopodstatnenými formuláciami.

46. Žalobca si mal overiť minimálne sídlo spoločnosti, priestory, ktoré používa na podnikanie a
osobu, s ktorou za dodávateľa jednal. Nakoľko nebolo možné preveriť reálnosť zdaniteľných plnení u
deklarovaného dodávateľa, správca dane pristúpil k zisteniu a preverovaniu obchodného reťazca na

základe údajov v kontrolných výkazoch. Aj keď žalobca uvádza, že nemá žiadne zákonom priznané
právne prostriedky, ktoré by mu umožnili sledovať procesy dodávateľov a nemôže predvídať, ako bude
do budúcna fungovať a podnikať jeho obchodný partner, zo strany daňových orgánov bolo preukázané,
že nepostupoval pri uzatváraní obchodných vzťahov dostatočne obozretne a neprijal také opatrenie,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo prijme,

nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Preverenie cez obchodný register
a portál finstat.sk považoval žalovaný za nedostatočné najmä preto, že je zrejmé, že spoločnosť
nedosiahla zisk a nemala zamestnancov.

47. Úhrada faktúr nie je dôkaz, nakoľko technicky je možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na

akýkoľvek účet.

48. Správca dane zabezpečil dôkazy, ktoré podrobne uviedol v protokole zo dňa 18.11.2020.

49. Nebolo nedôvodne prenášané dôkazné bremeno na žalobcu tam, kde objektívne nesiahala

zodpovednosť žalobcu. Bolo preukázané, že žalobca mohol vedieť a mal vedieť, že sa zapája do
podvodu na DPH, nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo ktoré prijme, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode v oblasti DPH.

50. Miestne zisťovanie bolo vykonané dňa 19.02.2019 u daňového subjektu EKOLIFE Company, s.r.o.
na adrese Viničky 13, 949 11 Nitra za účelom preverenia sídla spoločnosti. Z miestneho zisťovania
vyplynulo, že na mieste sa nachádza panelový viacpodlažný obytný dom, na poštovej schránke pri mene
N. K. sa nachádzal zoznam viac ako 25 spoločností vrátane spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. Po
zazvonení sa ozval pán K., ktorý bol ochotný podať informácie o spoločnosti. Vyjadril sa, že spoločnosť

malaasidojúna2018naadreseNitra,Viničky13virtuálnesídlo,ktoréjejposkytlaadvokátskakancelária
MHS Legal s.r.o. Bratislava na základe zmluvy o prenájme. Pán K. sa vyjadril, že spolupracuje s
advokátskou kanceláriou, ktorá zakladá spoločnosti a poskytuje im virtuálne sídla. Keďže spoločnosť
EKOLIFE Company, s.r.o. prestala uhrádzať sumy za prenájom, advokátska kancelária jednostranne
vypovedala zmluvu. Z tohto miestneho zisťovania bol spísaný úradný záznam č. 100478908/2019 a toto

bolo zistené na základe dožiadania Daňového úradu Nitra č. 100322103/2020 zo dňa 03.02.2020.

51. Skutkový stav bol dostatočne preskúmaný a neboli porušené ustanovenia § 24 ods. 2 a 3 Daňového
poriadku. Ďalej sa žalovaný pridržal obsahu odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

52. V replike žalobca uviedol, že skutočnosti zistené správcom dane z dožiadania Daňového úradu
Nitra ohľadne spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. považuje za bezpredmetné, najmä s prihliadnutímna to, že táto spoločnosť bola zrušená z úradnej moci až vyše pol roka po tom, ako prebehol obchod
a spoločnosť bola následne z obchodného registra vymazaná takmer dva roky po uskutočnení
obchodu. Žalobca vytýkal, že žalovaný opäť neuviedol a nekonkretizoval, v akom období boli Daňovým

úradom v Nitre získané informácie a k akému obdobiu sú aktuálne, pretože sám správca dane
smerom k spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o. ani k jej zástupcom nevykonal žiadny úkon za účelom
dokazovania.

53. Daňové orgány neuviedli aké konkrétne pochybnosti správca dane má a na základe akých

skutočností pochybnosti vznikli, keďže v čase uskutočnenia obchodu bola spoločnosť EKOLIFE
Company, s.r.o. aktívna, vykonávala podnikateľskú činnosť a za tovar bolo zaplatené, tovar bol dodaný.

54. Skutočnosť, že spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. nemala v novembri 2019 vlastnícke alebo
užívacie právo k nehnuteľnosti, na ktorej mala evidované sídlo, neznamená, že tomu tak bolo aj v čase
uskutočnenia obchodu v máji 2018. Táto skutočnosť nie je a nemôže byť dôkazom o podvodnom konaní

v obchodnom reťazci.

55. Žalobca poukázal na § 27 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých zapísané údaje v
obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, pričom ak je nesúlad medzi
zapísanými a zverejnenými údajmi, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnenie. Ide o takzvanú

materiálnu publicitu obchodného registra. Vzhľadom na verejnosť a predpokladanú pravdivosť údajov
obchodného registra žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o sídle spoločnosti EKOLIFE Company,
s.r.o. a toto si osobitne preverovať. Ani daňové orgány nespochybnili a nepreukázali, že spoločnosť v
čase realizácie obchodu nemala vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo
jej sídlo.

56. Žalovaný označil žalobcu vo vyjadrení ako nedbalého, čo je v rozpore so skutočnosťou, že podniká
už 31 rokov a poctivo plní všetky dane a odvody. Pokiaľ by k podnikaniu pristupoval nedbanlivo alebo
nezodpovedne, nemohol by fungovať na trhu tak dlhú dobu. Ak je tovar, ktorý je objednaný, dodaný a
v komunikácii medzi daňovým subjektom a dodávateľom nedochádza k podstatným rozdielom oproti

bežnému obchodnému styku, daňový subjekt nemá dôvod spochybňovať dodanie tovaru dodávateľom
a jeho oprávnenie nakladať s tovarom, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR.

57. Pokiaľ išlo o e-mailovú komunikáciu s Z.. S. Z., tak ide o obchodnú prax. Komunikácia e-mailom je
v dnešnom obchodnom styku úplne bežná a možno povedať, že najčastejšia. Logicky žalobca nebude

uskutočňovať objednávky tovaru písomne, zasielať ich na adresu dodávateľa a čakať, kým sa listová
zásielka dostane do dispozície dodávateľa. Rovnako je bežné, že sa nekomunikuje priamo s konateľom
ale so zamestnancami, obchodnými zástupcami alebo inými poverenými osobami.

58. Daňové orgány nemôžu požadovať od žalobcu, aby mal vedomosť o osobných údajoch obchodného

zástupca akým je dátum narodenia, či adresa trvalého pobytu a pod.

59. Pokiaľ žalovaný uviedol, že dôkazy, o ktoré sa správca dane opieral, boli podrobne uvedené v
protokole, tak uvedenie dôkazov v protokole a ich neuvedenie v odôvodnení rozhodnutia je vadou, v
dôsledku ktorej je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.

60. Spoločnosť EKOLIFE Company, s.r.o. mala na adrese, kde bolo vykonané miestne zisťovanie, sídlo
už od 18.06.2015 a nie od júna 2018 ako to mal uviesť pán K.. Nie je zrejmé, aké postavenie mal pán K.,
v akom vzťahu bol k spoločnosti EKOLIFE Company, s.r.o., alebo aký vzťah má k nehnuteľnosti. Všetky
tieto skutočnosti sú podstatné a potrebné pre posúdenie relevantnosti a hodnovernosti tvrdení. Žalobca

ďalej namietal zistenia získané z miestneho zisťovania a to z dôvodu, že nebol o miestnom zisťovaní
upovedomený a nebolo mu umožnené sa ho zúčastniť. Správca dane dotazoval pána K. ohľadne sídla
deklarovaného dodávateľa, a teda sa vyjadroval k otázkam, ktoré súviseli s pochybnosťami správcu
dane, ktoré sa týkajú priamo žalobcu, preto mal byť žalobca upovedomený o vykonaní tohto úkonu, aby
mohol zrealizovať svoje právo. Nebola zabezpečená garancia realizácie práva žalobcu podľa § 45 ods.

1 písm. e) Daňového poriadku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom61. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) na 26.10.2022. Pojednávania pred správnym súdom sa
nezúčastnil žalovaný, ospravedlnil neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd

vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu a
konatelia žalobcu vyjadrili v zhode s obsahom správnej žaloby a podanej repliky.

62. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z

dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto
rozhodnutie žalovaného a rovnako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP.

63. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá

oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2

SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov
v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

64. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

65. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c)ide o veci podľa § 192 ,
d)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c) , ak
je žalobcom fyzická osoba,

e)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d) ,
f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.67. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

68. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Dodaním tovaru je
a)prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b)dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c)odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

69. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri

dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

70. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty;

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov3a. Platiteľ môže odpočítať
daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

71. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty; Právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

72. V úvode správnej žaloby správny súd považuje za potrebné uviesť, že daň z pridanej hodnoty je tzv.

nepriamou daňou, ktorá je zároveň predmetom harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne
je DPH predmetom úpravy smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej
hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva

Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada
neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa
záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických
činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých
ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o

sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman).

73. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca
dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie

uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane
zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa
uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva
právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektualebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné
bremeno - či daňový subjekt alebo správcu dane.

74. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu
a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie

dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca
dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní
splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom
a ak tieto skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom spochybní, dôkazné bremeno sa
presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa

nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná,
akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery
o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovaní skutočností
tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva
v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na

odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.

75. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový

subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,
skutočne odrážajú deklarované plnenia.

76. V prejednávanej veci správca dane dospel k záveru, že žalobca v dobe uzatvárania obchodu so
spoločnosťou EKOLIFE Company, s. r. o. mohol a mal z dostupných zdrojov vedieť, že sa svojím

konaním môže zúčastniť na konaní, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Žalovaný tento záver
správcu dane považoval za správny. Za dôvodné vo vzťahu k uvedeným záverom daňových orgánov
uznal správny súd tie žalobné námietky, v ktorých žalobca namietal, že daňové orgány neuviedli žiadne
konkrétne dôkazy a konkrétne zistenia, z ktorých by vyplýval akýkoľvek záver o daňovom podvode
a ďalej, že daňové orgány nepreukázali daňový podvod zo strany žalobcu ani jeho deklarovaného

dodávateľa.

77. Je nepochybné, že správca dane je pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH oprávnený
preverovať celý obchodný reťazec, v ktorom sa mal tovar alebo služba pohybovať, a to obchodný
reťazec predchádzajúci nadobudnutiu tovaru alebo služby daňovým subjektom, ktorý si uplatňuje nárok

na odpočet DPH a u ktorého správca dane preveruje splnenie podmienok pre odpočet DPH, ako aj
obchodný reťazec nasledujúci po nadobudnutí tovaru alebo služby týmto daňovým subjektom. Boj proti
podvodom a daňovým únikom je cieľom uznaným právom Európskej únie ako aj judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. Podstatné ale je, že ak správca dane neuzná daňovému subjektu právo na odpočet DPH
z dôvodu, že bol účastný na podvodnom konaní, alebo že došlo k zneužitiu práva, dôkazné bremeno

zaťažuje správcu dane. Správca dane musí daňovému subjektu preukázať, že v prípade podvodu vedel
alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak teda daňový subjekt formálne splnil
podmienkypreodpočetDPH(najmäakniejesporné,žetovaraleboslužbareálnebolidodané),vzmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je možné odmietnuť právo na odpočet DHP len v prípade, ak
zdaniteľná osoba vedela alebo vedieť mala a mohla o jej účasti na konaní poznačenom podvodným

konaním (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03).

78. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode vo vzťahu k DPH alebo
o ňom mohol a mal vedieť, bol na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ vytvorený tzv. „Axel Kittel
test“, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2SFk/15/2021 zo dňa 24.08.2021, v ktorom Najvyšší správny
súdpoukázalnakritériáAxelKitteltestuapoukázalajnaodbornúliteratúru(RakovskýP.Daňovýpodvod
a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava : C.H.BECK, 2021 s.102) zaoberajúcu sakritériami tohto testu. Tieto kritériá predstavujú otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, ak má byť
vyhodnotená účasť daňového subjektu na daňovom podvode za preukázanú v zmysle kritéria, že vedel
alebo mohol a mal vedieť o účasti na podvodnom konaní. Konkrétne ide o tieto kritériá:

- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?
- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?

79. Ak by správca dane na všetky uvedené otázky zodpovedal kladne, preukázal by, že daňový subjekt
sa zúčastnil na daňovom podvode, v dôsledku čoho by mu mohol byť odmietnutý nárok na odpočet
DPH. V prejednávanej veci z obsahu preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by
sa zodpovedaním týchto kritérií zaoberali a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vôbec nie je zrejmé,

v čom mal spočívať daňový únik v tomto prípade, a preto ani dostatočne nie je zodpovedaná otázka,
či žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje svojim konaním na daňovom podvode.
Rozhodnutia daňových orgánov sú preto postihnuté vodou nepreskúmateľnosti, pretože neposkytujú
dostatočné odpovede na otázky, ktoré predstavujú meritum veci.

80. Za dôvodné uznal správny súd aj nadväzujúce žalobné námietky žalobcu, v ktorých namietal, že
správca dane tvrdil, že vykonal miestne zisťovania, pričom v protokole o daňovej kontrole a ani v
zápisnici o ústnom pojednávaní a ani v rozhodnutí správcu dane nikde nie je uvedené kde, kedy a
u akého subjektu malo byť miestne zisťovanie vykonané, čo bolo predmetom miestneho zisťovania a
čo miestnym zisťovaním správca dane zistil. Taktiež uznal za dôvodné žalobné námietky, v ktorých

žalobca namietal, že správca dane poukazoval na informácie z dátového skladu finančnej správy, avšak
tieto informácie neboli v rozhodnutiach dostatočne identifikované, z rozhodnutí vôbec nie je zrejmé aké
informácie to boli a ako boli vo vzťahu k nosným záverom rozhodnutí vyhodnotené.

81. Z preskúmavaného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane ustálil, že zdaniteľné plnenie

- kuracie a bravčové mäso sa uskutočnilo v reťazci: Zewill s.r.o. › EKOLIFE Company, s. r. o. › CHRIEN,
spol. s r. o. Správca dane poukázal na to, že daňový subjekt EKOLIFE Company, s. r. o. bol vymazaný
z obchodného registra dňa 28.01.2020, preto sa nepodarilo získať účtovné doklady, ďalej, že tomuto
subjektu bola z úradnej moci zrušená registrácia na DPH dňa 30.11.2018, ďalej že spoločnosť Zewill,
s.r.o. uviedla v kontrolných výkazoch v časti B2 odpočítanie v sume 496,- Eur od dodávateľa T&B,

s.r.o. a v časti B3 - údaje zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až
c) zákona o DPH uviedol plnenia, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane v sume 119 362,82 EUR od
dodávateľov Internet Mall Slovakia s.r.o., Kika Nábytok Slovensko, s.r.o. a OBI Slovakia s.r.o., ktoré sa
nezaoberajú obchodovaním s mäsom. Správca dane ustálil, že sa nepreukázalo nadobudnutie tovaru na
predchádzajúcom stupni a tým z celého reťazca obchodných partnerov vyplynulo spochybnenie pôvodu

tovaru, predmetu dane a práva zdaniteľných osôb nakladať s tovarom ako vlastník, čiže podľa správcu
dane nebol zistený pôvod tovaru. Správca dane ustálil, že išlo o vzájomné vedomé konanie uvedených
daňových subjektov v reťazci s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na odpočítanie dane s úmyslom
zadovážiť si neoprávnený prospech. Správca dane uviedol, že preukázal, že žalobca neprijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude

viesť k jeho účasti na daňovom podvode, teda že žalobca nebol dostatočne obozretný. Tieto závery ale
nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na uvedené kritéria „testu na podvod“, pretože vôbec nie je zrejmé,
kde a v čom bolo identifikované podvodné konanie, v čom spočíval daňový únik, či ním bolo postihnuté
aj dodanie tovaru žalobcovi a či žalobca o tom vedel alebo mohol a mal vedieť.

82. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že správca dane konštatoval, že žalobca neporušil priamo konkrétne
ustanovenia zákona o DPH ale že správca dane zistil a má dôkazy o tom, že zdaniteľný obchod sa
neuskutočnil tak ako je uvedené na faktúrach a že dokázal, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré
vykazuje znaky daňového podvodu, t. j. že sa podvodu dopustili iné osoby v reťazci spoločnosti, ktorého
súčasťou je aj žalobca. Správca dane poukázal všeobecne na dôkazy, a to na miestne zisťovania,

informácie z dátového skladu finančnej správy a z registra účtovných závierok a na údaje z analytického
systému kontrolných výkazov. V tejto súvislosti je potom dôvodná aj žalobná námietka žalobcu, že nie
je zrejmé, z akých miestnych zisťovaní a u akých subjektov správca dane vychádzal, aké konkrétne
informácie z dátového skladu finančnej správy a z analytického systému kontrolných výkazov konkrétnezískal, teda aké konkrétne informácie mal správca dane k dispozícii a ako tieto vyhodnotil vo vzťahu
k nosným záverom svojho rozhodnutia. Žalovaný postup správcu dane bez doplnenia odôvodnenia
jeho rozhodnutia považoval za správny. Uvedené skutočnosti taktiež potvrdzujú už správnym súdom

uvedené závery a to, že v prejednávanej veci z rozhodnutí daňových orgánov vôbec nie je zrejmé v
čom mal spočívať daňový únik, kde vznikol daňový únik, či tento bol dôsledkom podvodného konania,
či deklarované dodanie tovaru žalobcovi bolo spojené s týmto daňovým únikom a potom či žalobca
vedel alebo mohol a mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, pretože v rozhodnutiach
absentuje dostatočné vymedzenie skutkových zistení vyvodených z vykonaných dôkazov a ich následné

jednoznačné právne posúdenie.

83. Žalobca namietal aj závery v rozhodnutiach daňových orgánov o tom, že si dostatočne preveril
svojhoobchodnéhopartneraažesúnesprávnezáverydaňovýchorgánov,keďvyhodnotilinímvykonané
preverenie za nedostatočné. Keďže v prejednávanej veci daňové orgány pri prijatí záveru o podvodnom
konaní a o účasti žalobcu na obchodných transakciách, ktoré boli poznačené podvodným konaním vo

vzťahu k DPH, nepostupovali podľa vyššie uvedených kritérií Axel Kittel testu, správny súd má za to,
že v tomto rozhodnutí nie je možné zodpovedať otázky o tom, či závery daňových orgánov boli alebo
neboli správne vo vzťahu k primeranej obozretnosti žalobcu, a teda či žalobca vedel alebo mohol a mal
vedieť o účasti na podvodnom konaní. Nebol dostatočne definovaný daňový únik - nebol dostatočne
konkrétne vymedzený skutkovými okolnosťami, preto je vyhodnocovanie, či žalobca vedel alebo mohol

a mal vedieť o podvodnom konaní predčasné.

84. Zodpovedanie otázok, či boli dostatočné preverenia, ktoré žalobca vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi EKOLIFE Company, s. r. o. realizoval (preverovaním cez portál finstat.sk a pod.) bude
správca dane opätovne vyhodnocovať v závislosti od odpovedí na prvé tri otázky v rámci vymedzených

kritérií Axel Kittel testu. Vo vzťahu k záveru, či žalobca vedel alebo mal vedieť o účasti na daňovom
podvode bude úlohou daňových orgánov v kontexte odpovedí na otázky Axel Kittel testu opätovne sa
vysporiadať aj s takými skutočnosťami ako napr. komunikácia žalobcu s deklarovaným dodávateľom
EKOLIFE Company, s. r. o. prostredníctvom osoby Z.. S. Z.. Pokiaľ ale žalobca uvádzal, že navrhoval
výsluch svedka Z.. S. Z., že žalobca nevedel bližšie identifikovať túto osobu a že správca dane prípadne

žalovaný disponujú prostriedkami, ktoré umožňujú identifikovať takúto osobu, teda že daňové orgány
mali zabezpečiť dostatočnú identifikáciu takejto osoby a následne ju vypočuť, k tomu je potrebné
uviesť,žejeoprávnenímdaňovéhosubjektunavrhnúťvykonaniedôkazovavykonaniedôkazovprináleží
správcovi dane. Správca dane môže vykonať aj dôkazy nenavrhnuté daňovým subjektom a taktiež
nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt, pričom ale musí preskúmateľným a

dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazu, ktorý predniesol
daňový subjekt. Daňový subjekt je oprávnený navrhovať dôkazy, avšak návrh na vykonanie dôkazu má
daňový subjekt predniesť tak, aby bolo možné takýto dôkaz správcom dane vykonať. Správca dane nie
je povinný zabezpečovať identifikáciu dôkazu, v tomto prípade identifikáciu fyzickej osoby, ktorú žalobca
navrhuje vypočuť. Nie je úlohou správcu dane vykonať zisťovanie vo vzťahu k žalobcom navrhnutému

dôkazu v tom smere, aby tento dôkaz bolo možné vykonať. Preto ak daňový subjekt navrhuje vykonanie
dôkazu, je jeho povinnosťou predniesť tento návrh tak, aby dôkaz mohol byť správcom dane realizovaný
- vykonaný, ak správca dane rozhodne, že k vykonaniu takéhoto dôkazu pristúpi.

85. Pokiaľ žalobca namietal aj vyhodnotenie iných skutočností daňovými orgánmi, napríklad že neboli

uzavreté písomné zmluvy, v ktorých by boli dojednané podmienky spolupráce žalobcu a deklarovaného
dodávateľa, ani tieto žalobné námietky nie je možné zodpovedať v tomto rozhodnutí, pretože by to bolo
predčasné vzhľadom na absenciu zodpovedania otázok Axel Kittel testu správcom dane a aj žalovaným
a všetky tieto skutočnosti súvisia so zodpovedaním poslednej otázky testu v nadväznosti na kladné
odpovede na prvé tri otázky.

86. Pokiaľ žalobca namietal závery žalovaného, a to, že v priebehu daňovej kontroly nebolo zo strany
správcu dane možné získať doklady od dodávateľa, preveriť pôvod nadobudnutého tovaru a preveriť
skutočnosť, či je preverovaná faktúra predmetom účtovníctva dodávateľa, k tomu je potrebné uviesť,
že tieto skutočnosti samy o sebe nie sú dôkazom o podvode a ani o nedostatočnej obozretnosti zo

strany daňového subjektu. Skutočnosť, že nie je možné získať doklady od dodávateľa a že nie je
možné preveriť pôvod nadobúdaného tovaru, ako aj skutočnosť, že nie je možné preveriť účtovníctvo
dodávateľa, prípadne že dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie amateriálno-technické vybavenie na dodanie tovarov alebo služieb, samé o sebe nepostačujú pre záver
o nemožnosti priznať právo na odpočet DPH.

87. V prejednávanej veci daňové orgány len všeobecne tvrdia, že došlo k podvodu, ale tento
nedostatočne identifikovali. Žalobca správne namietal, že daňové orgány neriešili a netestovali (aj v
zmysle vyššie uvedených kritérií Axel Kittel testu), splnenie dvojitej podmienky, a to podvodné konanie
a vedomosť resp. možnú vedomosť žalobcu o podvodnom konaní. Daňové orgány v rozhodnutiach
popísali, prečo nebol žalobca dostatočne obozretný a prečo si nedostatočne preveril svojho obchodného

partnera, ale v rozhodnutiach nebolo jednoznačne zadefinované v čom spočíval daňový únik a
podvodné konanie a ako bolo toto podvodné konanie prepojené s deklarovanou obchodnou transakciou
medzi žalobcom a jeho deklarovaný dodávateľom, a preto sú aj závery o nedostatočnej obozretnosti a
možnej vedomosti žalobcu o podvode predčasné. Ide o vyriešenie štvrtej podmienky v rámci Axel Kittel
testu, ktorá nadväzuje na predchádzajúce tri podmienky - otázky Axel Kittel testu, ktoré v prejednávanej
veci neboli dostatočne zodpovedané. Preto sa správny súd nemohol meritórne v tejto veci zaoberať tými

námietkami žalobcu, ktorými namietal vyhodnotenie jeho primeranej obozretnosti a ktorými namietal
vyhodnotenie zistených skutočností u spoločnosti EKOLIFE Company, s. r. o. ako aj u subdodávateľa
Zewill, s.r.o. Podstatné je to, že správca dane a ani žalovaný nepostupovali pri ustálení záveru o
nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu účasti žalobcu na podvode v zmysle vyššie vymedzených
kritérií Axel Kittel testu. Preto aj posúdenie správnosti odpovede daňových orgánov na otázku, či žalobca

vedel alebo mohol a mal vedieť o účasti na daňovom podvode (čo je v poradí štvrtá otázka) za situácie,
keď ani nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, či bol výsledkom podvodného konania a ako
bolo toto konanie prepojené so žalobcom (keď daňové orgány nezodpovedali predchádzajúce tri otázky
Axel Kittel testu) by bolo predčasné.

88. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade, že správca dane zistil pri preverovaní žalobcom uplatneného
nároku na odpočet DPH nezrovnalosti pri deklarovanom dodaní tovaru, a to či už vo vzťahu medzi
žalobcom a deklarovaným dodávateľom EKOLIFE Company, s. r. o., alebo na predchádzajúcom stupni
reťazca, v ktorom sa mal tovar pohybovať medzi spoločnosťou Zewill s.r.o. a EKOLIFE Company, s.
r. o., bolo úlohou daňových orgánov zodpovedať jednoznačne, či vznikol daňový únik, či tento daňový

únik je dôsledkom podvodného konania a akého, či posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s
týmto konaním spojené a ako, a či žalobca pri zachovaní primeranej obozretnosti, ktorú od neho bolo
možné vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi vyžadovať, vedel alebo mohol a mal vedieť o tom,
že zdaniteľné obchody s deklarovaným dodávateľom sú spojené s podvodným konaním. Žalobca sa
v správnej žalobe mýli, keď uvádza, že bolo potrebné preukázať vo vzťahu k podvodnému konaniu aj

úmysel, pretože z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktoré nadväzuje judikatúra Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, vyplýva, že povinnosťou správcu dane je preukázať, že
daňový subjekt v prípade podvodu vedel alebo mohol a mal vedieť, že zdaniteľne obchody sú spojené
s podvodným konaním, nie jeho úmysel.

89. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne vykonané dokazovanie, a to nedostatočné vyhodnotenie e-
mailovej komunikácie zo dňa 15.05.2018, fotodokumentácie skladovaného tovaru, návrhov na výsluch
Z.. S. Z., pani D. a P.. S. O., S. Z., zoznamu odberateľov tovaru dodaného EKOLIFE Company, s.
r. o., preverenie úhrad žalobcu na účet spoločnosti EKOLIFE Company, s. r. o., zaplatenia tovaru,
preverenie pohybu kamiónov, návrhu na výsluch svedka Z. O., k tomu je potrebné uviesť, že s návrhmi

žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré žalobca predniesol počas daňovej kontroly alebo vyrubovacieho
konania, sa bude musieť správca dane opätovne vysporiadať. Skutočnosť, že pri závere o podvode
zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane nemá za následok, že daňový subjekt by na svoju obranu voči
záverom správcu dane nemohol prednášať návrhy na vykonanie dôkazov. Ako už bolo uvedené aj v
predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, správca dane nie je povinný vykonať každý návrh daňového

subjektu na vykonanie dôkazu, avšak ak návrhu na vykonanie dokazovania prednesenému daňovým
subjektom nevyhovie, je potom jeho povinnosťou dostatočným a preskúmateľným spôsobom odôvodniť,
prečo takémuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel. Všetky už vykonané dôkazy, ako aj žalobcom
prednesené návrhy na vykonanie dôkazov, bude správca dane opätovne vyhodnocovať pri zodpovedaní
podmienok stanovených v Axel Kittel teste.

90. Pokiaľ žalobca namietal nezákonný postup správcu dane, konkrétne vzniesol námietky voči
postupu zamestnancov správcu dane pri priebehu ústneho pojednávania konaného dňa 23.03.2021
a to, že zamestnanci správcu dane sa k svojmu stanovisku žiadnym spôsobom nevyjadrili a že naústnom pojednávaní žalobcovi predložili písomné vyhotovenie zápisnice s tým, aby si toto prečítal a
v stanovisku sa vyjadril, na čo žalobca požiadal o lehotu na písomné vyjadrenie, tak takýto postup
zamestnancov správcu dane nezakladá takú vadu v postupe správcu dane, ktorá by mohla mať za

následok nezákonnosť rozhodnutí. Žalobca tiež poukazoval na to, že daňovou kontrolou a vedením
daňového konania boli poverení P.. A. T., P.. Z. Q. a P.. Z. Q., pričom ústneho pojednávania sa
zúčastnili len dvaja zamestnanci správcu dane, a to P.. Z. Q. a P.. K. N.. Podľa žalobcu tak jediným
zamestnancom prítomným na ústnom pojednávaní, ktorý poznal jeho daňový prípad, bola P.. Z. Q.,
ktorá sa k prejednávanej veci nevyjadrila a nepodala mu žiadne stanovisko, pričom zamestnanec P..

K. N. nemal o prejednávanom prípade žiadnu vedomosť a jeho účasť bola len formálna. Žalobca preto
namietal, že prerokovanie pripomienok bolo len formálnym úkonom, kedy zamestnankyňa správcu dane
nepodalažalobcovikstanoviskuzamestnancovsprávcudanežiadnevysvetlenieazamestnancisprávcu
dane nezaujali na ústnom pojednávaní ani v zápisnici o ústnom pojednávaní konkrétne stanovisko ani
k jednej písomnej alebo ústnej námietke žalobcu.

91. Z ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa
daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať
podľa osobitných predpisov alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, správca dane
je povinný zaslať spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k

zisteniam uvedeným v protokole s určenou lehotou nie kratšou ako 15 pracovných dní od doručenia
výzvy. V uvedenej lehote má kontrolovaný daňový subjekt možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným
v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly. Daňová kontrola je potom ukončená dňom doručenia protokolu. Podľa § 68 ods. 3 Daňového
poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v lehote

určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k záverom k protokolu, dohodne daňový subjekt a
správca dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom (v prípade ak
sa nedohodnú, určí deň prerokovania správca dane). Správca dane na základe písomného vyjadrenia
daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie, pričom
o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19

Daňového poriadku, a to aj opakovane. V prejednávanej veci je zrejmé, že správca dane vyhotovil
Protokol z daňovej kontroly č. 10174896/2020 dňa 18.11.2020. Zároveň žalobcu vyzval na vyjadrenie
k zisteniam uvedeným v protokole najneskôr v lehote 30 pracovných dní od doručenia protokolu.
Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 17.12.2020, doručené 22.12.2020, a
doložil aj dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dôkazov. Následne bol stanovený dátum prerokovania

pripomienok k protokolu z daňovej kontroly - ústne pojednávanie o prerokovaní pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly na deň 23.03.2021. Dňa 23.03.2021 sa konalo
ústne pojednávanie za účasti konateľa žalobcu R. L. a právneho zástupcu žalobcu a toho ústneho
pojednávaniasazúčastnilajzamestnanecsprávcudane,ktorýbolpoverenývykonanímdaňovejkontroly
u žalobcu. V zápisnici dokumentujúcej priebeh ústneho pojednávania je obsiahnuté aj stanovisko

zamestnancov správcu dane k vyjadreniu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Samotná skutočnosť,
že stanovisko zamestnancov správcu dane nebolo poskytnuté žalobcovi ústne ale že bolo podané v
písomnej podobe a žalobca mal možnosť k nemu sa vyjadriť v lehote do 31.03.2021 po oboznámení sa
so závermi ústneho pojednávania, nie je závažným nedostatkom v procesnom postupe, ktorý by mal za
následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože správca dane zaujal k vyjadreniu žalobcu

k protokolu z daňovej kontroly stanovisko a žalobca s ním bol oboznámený.

92. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie zásad podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov, tak tieto námietky neboli dôvodné, pretože Správny
poriadok sa v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní v zmysle § 163 Daňového poriadku neaplikuje.

93. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť, pričom v prípade, že daňové
orgány zotrvajú na závere o tom, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi je jeho
účasť na podvodnom konaní, toto svoje rozhodnutie odôvodnia v zmysle vyššie uvedených kritérií Axel
Kittel testu.

94.Žalobcabolvkonanípredsprávnymsúdomúspešný,pretomusprávnysúdpriznalprávo nanáhradu
dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konaniarozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175
ods. 2 SSP.

95. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.