Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 15, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720200137.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: D. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L.

XX, právne zastúpeného: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom v Martine, M. R.
Štefánika 25, proti žalovaným: 1/ Ing. F. F., Z.. XX.XX.XXXX T. X/ D.. Q. F., Z.. XX.XX.XXXX, H. K. B. L.
XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Sabina Hodoňová, PhD., advokátka so sídlom v Žiline, Mariánske
námestie 31, o uloženie povinnosti odstrániť drenážnu rúru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í na vlastné náklady odstrániť z pozemku Parcely registra C-KN
evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 141/17- orná pôda o výmere 2550 m2, zapísanom na
liste vlastníctva XX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie L.,

obec Diaková, okres Martin, drenážnu rúru v celkovej dĺžke 21,68 m, ktorá je umiestnená vo výkope vo
vzdialenosti 35 cm od základu oplotenia na hranici s pozemkami Parcely registra C-KN evidované na
katastrálnej mape parcelné číslo 141/233 - ostatná plocha o výmere 204 m2 a parcelné číslo 141/44 -
orná pôda o výmere 461 m2, zapísaných na liste vlastníctva XXX, vedenom Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie L., obec Diaková, okres Martin, a ktorej začiatok je vyvedený
vo vzdialenosti 10,55 m od hranice s cestnou komunikáciou a uviesť pozemok do pôvodného stavu v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2020, doplnenou podaním doručeným dňa 16.01.2020, sa
žalobca voči žalovaným domáhal uloženia povinnosti na parcele nachádzajúcej sa v k. ú. Diaková,
zapísanej na LV XX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, ako parcela registra CKN
parcelnéčíslo141/17-ornápôda ovýmere2550m2,odstrániťumiestnenúdrenážnurúruosadenúpopri
hranici pozemku patriacom žalovaných do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 141/17 - orná pôda o
výmere 2550 m2, zapísanom na LV XX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.
ú. L.. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území L., zapísanom na LV XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to parcela
registra C-KN parcelné číslo 141/44 - orná pôda o výmere 461 m2. Žalobca výzvou zo dňa 24.08.2018
adresovanou žalovanému 1/ vyzýval na odstránenie drenážnej rúry z pozemku v jeho vlastníctve.
Zásielka bola dňa 18.09.2018 vrátená žalobcovi. Dňa 24.10.2018 podal žiadosť o riešenie susedského

sporu na Obecný úrad Diaková. Ani po uvedených snahách zo strany žalobcu nedošlo k mimosúdnemu
vyriešeniu sporu. Žalovaní dlhodobo na výzvy nereagujú. Snahy o mimosúdne vysporiadanie sporu boli
neúspešné. Preto sa žalobca podanou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva.2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný
skutkový stav:

3. Podaním zo dňa 01.02.2020 sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili k podanej žalobe. Uviedli, že nie je jasný
dôvod podania žaloby podľa § 123 OZ. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal,
že žalovaný sa dopúšťajú neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva. Žalovaní si nie sú vedomí
toho, že umiestnenie drenážneho potrubia, ktoré žalobca žiada v upravenej žalobe odstrániť, zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu. Petit je nejednoznačný. Žalobca nepreukázal, že drenážne potrubie je

umiestnené na jeho pozemku. Drenážne potrubie bolo umiestnené prostredníctvom stavebnej firmy a v
súlade s technickými a právnymi normami. Pri realizácii prác osadenia drenážneho potrubia bol žalobca
celý čas prítomný a k prácam nemal žiadne námietky. Spor začal až po ukončení prác, keď sa žalobca
rozhodol drenážne potrubie odstrániť. Časť potrubia vykopal a odsekol, čím spôsobil žalovaným škodu.
Žalovaní sa snažia tolerovať nevhodné správanie žalobcu, jeho nedôvodné sťažnosti, osočovanie a
agresívne správanie. Žalobca sa o svoj pozemok nestará. Bráni žalovaným v ich nerušenom užívaní.

Nemajú so žalobcom dobré susedské vzťahy. Aby sa vyhli zbytočným sporom, museli si na svojom
pozemkupostaviťplot,ktorýspravodlivomalstáťnahranicipozemkov.Pretoniejepravdou,žedrenážne
potrubie je na pozemku žalobcu. Žalovaní sa snažili o riešenie sporu za prítomnosti starostu obce
Diaková. Žalobca však neprejavil záujem o zmierlivé vyriešenie veci.

4. Uznesením zo dňa 13.03.2020, č. k. 6C/3/2020-64, súd v súlade s ust. § 129 CSP vyzval žalobcu,
aby svoje podanie doplnil o riadny, určitý a vykonateľný petit.

5. Na uvedenú výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 25.03.2020 uviedol, že je nesporné, že žalobca sa
domáha odstránenia drenážnej rúry. Súčasťou podanej žaloby sú aj fotografie, z ktorých je nesporné

v akej vzdialenosti od základu plota žalovaných je osadená drenážna rúra. Neobstojí tak tvrdenie
žalovaných, že žalobca nepreukázal, že drenážna rúra je osadená na jeho pozemku. Toto tvrdenie by
mali uniesť žalovaní, ktorým nestačí iba tvrdiť, ale musia aj preukázať svoje tvrdenie. Žalobca nikdy
nedal súhlas na osadenie rúry. Postoj žalobcu bol od počiatku jednoznačný. Súhlas nikdy nedal. Preto
aj vykopal časť rúry na svojom pozemku. Odstránenia zvyšnej časti drenážnej rúry sa žalobca domáha

preto, aby odstránenie bolo na náklady žalovaných a aby bol pozemok uvedený do pôvodného stavu.
Preto upravil žalobný petit tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní na parcele nachádzajúcej sa v k. ú. L.,
ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, zapísaná na LV XX ako parcela registra C-KN
parcelné číslo 141/17 - orná pôda o výmere 2550 m2, na ktorej je osadená a prebieha drenážna rúra
žalovaných vo výkope o dĺžke 21,68 m vo vzdialenosti 35 cm od základu plota žalovaných smerom do

pozemku žalobcu na severovýchodnú stranu popri betónovom základe plota žalovaných vybudovanom
nahranicispozemkomžalobcu,t.j.parcelač.141/44aparcelnéčíslo141/233,pričomzačiatokosadenia
drenážnej rúry je na úrovni prvého zvýšenia základu plota od ulice nachádzajúcemu vo vzdialenosti
10,55 m od hranice parcely žalovaných č. 141/233 s hranicou parcely cestnej komunikácie a končí vo
vzdialenosti 21,68 m od prvého zvýšenia základu plota od ulice popri plote žalovaných smerom na juh,

drenážnu rúru odstrániť a uviesť pozemok do pôvodného stavu na vlastné náklady v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

6. Podaním zo dňa 18.02.2020 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaných. Uviedol, že vyjadrenie
žalovaných je len účelové a zmätočné. Má za následok oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Žalobca

je obmedzený užívať svoj pozemok pre umiestnenie drenážnej rúry žalovaných, keď si bez akéhokoľvek
súhlasu vlastníka svojvoľne umiestnili drenážnu rúru. Takéto umiestnenie spôsobilo neoprávnený zásah
do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovanými tvrdené nedostatočné preukázanie neoprávneného zásahu
žalobca preukazuje priloženými fotografiami, na ktorých je zachytený súčasný stav, a na ktorých je
preukázateľne viditeľné umiestnenie drenážnej rúry na pozemku žalobcu a nie na pozemku žalovaných.

7. Zo žalobcom priložených fotografií vyplýva, že vývod drenážnej rúry je umiestnený za oplotením (na
strane žalobcu) postaveným pozdĺž hranice pozemkov vo vlastníctve žalovaných a žalobcu. Oplotenie
pozemkov susediacich s pozemkom vo vlastníctve žalobcu je postavené v celej dĺžke v rovnakej línii.

8. Žalovaní 1/ a 2/ sa podaním zo dňa 28.04.2020 vyjadrili k vyjadreniu žalobcu. Zotrvali na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach. Ani z predložených fotografií a mapky nevyplýva, že by drenážna rúra bola
vedená cez parcelu vo vlastníctve žalobcu a ani to, že by žalovaní akýmkoľvek spôsobom zasahovali
do vlastníctva žalobcu. Žalobca musí preukázať svoje tvrdenia. Sporným v danom prípade je to, čidrenážna rúra zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, t.j., či sa nachádza na jeho pozemku. Z tohto
dôvodu zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno. On je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti. Žalovaní
nemajú vedomosť z čoho vychádzal žalobca pri určení tvrdených orientačných bodov, a to dĺžka 21,68

m, vzdialenosť 35 cm, či úroveň zvýšenia základu plota. Drenážna rúra má priemer 10 cm a je zakopaná
v hĺbke 1-1,5 metra bezprostredne vedľa základov plota žalovaných. Nie je tak ani možné, aby bola
drenážna rúra umiestnená tak, ako ju zakreslil žalobca. Je pravdou, že rúra sa nachádza vedľa oplotenia
žalovaných, ale uvedená skutočnosť neznamená, že sa nachádza na pozemku žalobcu. Žalobca sa
odmietol podieľať na výstavbe oplotenia. Nesúhlasil ani s tým, aby žalovaní zriadili oplotenie na hranici

pozemkov, hoci z jeho výstavby má žalobca rovnaký prospech. Žalovaní preto postavili oplotenie a vedľa
neho idúcu drenážnu rúru na svojom pozemku. Žalobca bol pri realizácii prác často prítomný počas
celej výstavby. Na údajné nesprávne umiestnenie drenážnej rúry neupozorňoval a samotnú realizáciu zo
strany svojho pozemku bez úhrad umožnil. Tvrdenie žalobcu, že nesprávne umiestnenie drenážnej rúry
vyplýva z toho, že hranice pozemkov v minulosti prebiehali v priamke a túto priamku v plnom rozsahu
kopírujú základy všetkých troch za sebou sa nachádzajúcich rodinných domov, ostalo nepreukázané

a nevyplýva ani z predložených fotografií. Žalovaní predpokladajú, že žalobca rovnako ako v ich
prípade ani vlastníkom susediacich pozemkov v priamke neumožnil výstavbu oplotenia na hranici a
tak všetci vlastníci vystavali oplotenie na svojich vlastných pozemkoch. Ak by aj oplotenia pozemkov
boli v priamke tak nie z dôvodu nerešpektovania hranice pozemkov z minulosti. Žalovaní hranicu
susediacich pozemkov neskúmali. Žalobcovo konanie je len nezmyselným prejavom neodôvodnenej

zlosti na žalovaných. keď sa sám o svoj pozemok nestará a nezaujíma. Podstatným dôvodom pre
vybudovanie oplotenia bola aj skutočnosť, že pozemok žalobcu sa zosúval na pozemok žalovaných.
Spochybňujú tvrdenie žalobcu, že je zrejmé v akej polohe je zakopaná drenážna rúra.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sporným ostáva hranica pozemkov. Ak súd

nebude mať dostatočne preukázaný daný stav, navrhol ohliadku na mieste samom, kde je nepochybne
poznačený kolík hranice, je vyvedená rúra, je osadená bezprostredne do vzdialenosti 35 cm vedľa múru
základového plota. Za daných podmienok je neprijateľné, aby poškodzoval takýmto spôsobom pozemok
žalobcu, ktorý ho môže chcieť predať, ktorý ho môže chcieť použiť na výstavbu. Všetky návrhy, ktoré tu
idú tzv. negatívnu teóriu preukazovať v tom, že žalobca by na zameranie danej rúry musel dať minimálne

200 €. Pri jeho dôchodku, ktorý má, tak je to 2/3 dôchodku minimálne. Keď by to chcel odstrániť a ukázať
súdu, pozrite sa tu vedie rúra a vykopal som 1,5 m. Sám žalovaný hovorí, že je tak hlboko posadená rúra.
Firmy jasne stanovujú ceny, koľko taký výkop stojí. Spochybnil tvrdenie, že všetci vlastníci susediacich
pozemkov by si posunuli plot do svojho pozemku. Ak žalovaní tvrdia, že drenážna rúra je umiestnená
na ich pozemku, mali to preukázať. Nech súd posúdi, či je ohliadka dôvodná alebo nedôvodná. Žalobca

dostatočne preukázal svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva.

10. Právny zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný nikdy nespochybňoval, že by
vedľajehooploteniabolazriadenádrenážnarúra.Nespochybniltoapoukázalnato,žezostranyžalobcu
v konaní nebol predložený dôkaz, že by toto drenážne potrubie bolo umiestnené na jeho pozemku, a že

bytakzasahovalodojehovlastníckehopráva.Čožalovanýpopieralodpočiatkubolatáskutočnosť,resp.
tvrdenie žalobcu, ktoré však nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze predloženom v tomto konaní, že tá
drenážna rúra by mala byť zriadená na pozemku žalobcu. Žalobca za týmto účelom produkoval tvrdenia,
predložil nejaké fotografie, predložil nejakú mapku, avšak ani jeden z týchto dôkazov nie je dôkazom
o tom, že by drenážne potrubie bolo zriadené na pozemku žalobcu. Žalovaný si skutočne nechal svoj

pozemok oplotiť s tým, že žalobca nesúhlasil, aby oplotenie bolo zriadené na hranici pozemkov, napriek
tomu, že z tohto oplotenia majú prospech obe strany. Z uvedeného dôvodu následne žalovaný zadal
zákazku zhotoviteľovi. Na základe zamerania geometrickým plánom nechal vytýčiť kolíky v teréne a
zhotoviteľ vybudoval oplotenie a drenážnu rúru vedúcu popri tomto oplotení výlučne na pozemku vo
vlastníctve žalovaného v prvom a žalovaného v druhom rade. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by túto

skutočnosť vyvracal. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Bol to žalobca, ktorý sa rozhodol podal žalobu
voči žalovaným. V tejto žalobe tvrdí predovšetkým, že drenážna rúra je vybudovaná na pozemku vo
vlastníctve žalobcu. To znamená, že za týmto účelom mal jednoznačne preukázať a navrhnúť vykonanie
takých dôkazov, z ktorých by vyplynulo, že drenážne potrubie je zriadené na jeho pozemku. Toto
je najpodstatnejšia predbežná otázka v tomto spore a žalobca k nej neprodukoval žiadne dôkazy.

Skutočnosť, že je zriadené oplotenie a vedľa neho je vybudovaná drenážna rúra neznamená, že by táto
drenážna rúra bola vybudovaná na pozemku žalobcu, a že by takýmto spôsobom bolo do vlastníckeho
práva žalobcu zasahované. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Produkoval tvrdenia, ktoré žalovaný
robil spornými. Ani ohliadka na mieste samom by nepreukázala vlastnícke právo žalobcu k pozemku, naktorom je umiestnená drenážna rúra. Tieto otázky by skutočne vyriešil geometrický plán. Vlastníci, ktorí
majú oplotenie za domom žalovaných 1/ a 2/ taktiež susediaci s pozemkom žalobcu, stavali oplotenie
až po tom, ako tak učinili žalovaní a pokračovali v tejto línii bez toho, aby došlo k novému zameraniu.

Žalobný petit tak, ako je uvedený v podaní zo dňa 28.04.2020, je nevykonateľný. Nie je zrejmé, ako
dospel žalobca k uvedeným vzdialenostiam.

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nevie, kedy bola osadená drenážna rúra. Bol pri tom ako
inštalovali oplotenie a súčasne osádzali aj drenážnu rúru. Vravel im „chlapi nedávajte to sem na mojom

pozemku“ a oni povedali, že tak im povedal stavebník, takže to tak osádzajú.

12. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v roku 2018 mali rozostavaný dom. Ešte tam nebývali.
Nemali oplotenie. Zásielky našli aj rozmočené pri pozemku. Mali už poštovú schránku. V súvislosti s
drenážnou rúrou ho starosta zavolal na obecný úrad. Keď prišiel, bol tam žalobca spolu so synom.
Hneď ho zaskočilo nevhodné správanie jeho syna tým, že mu povedal, že má okamžite vykopať tú

drenážnu rúru. Ich požiadavky neakceptoval. Žalobca povedal, že ak sa nedohodnú, stretnú sa na súde,
na čo odišiel. Pri odchode ho ešte zavolal, vznikla hádka a bolo mu povedané, že žalobca neznáša
prisťahovalcov, že sa tu rozťahujú. Hneď vedel, že nebudú mať dobré susedské vzťahy. Keďže nechcel
mať problémy, chcel to urovnať a nemať s nimi ďalšie naťahovačky, poprosil syna žalobcu, keďže má
údajne stavebnú firmu, aby to vykopal, aby bol pokoj a z tohto vznikla emailová komunikácia. Drenážna

rúra bola osadená asi v roku 2017. Boli mu doručené výzvy žalobcu zasielané obyčajnou zásielkou,
minimálne raz. Drenážnu rúru osádzal súčasne s výstavbou oplotenia. Susedia stavali až po nich. Nemá
vedomosť o tom, že by aj oni osádzali drenážnu rúru.

13. Listom zo dňa 24.10.2018 označeným ako Žiadosť o riešenie susedského sporu adresovaným

Obecnému úradu Diaková žalobca žiadal o riešenie sporu, ktorý vznikol na jeho pozemku, keď mu sused
vyviedol na jeho pozemok odvodňovaciu drenáž bez jeho vedomia a súhlasu.

14. Listom zo dňa 02.08.2019 adresovanému Obecnému úradu Diaková žalobca podal sťažnosť
na žalovaného 1/, ktorý na jeho pozemku urobil odvodňovaciu drenáž bez jeho súhlasu. Žiadal o

odstránenie prívodu drenážnej rúry.

15. Listom zo dňa 24.08.2018 žalobca adresoval žalovanému 1/ výzvu na odstránenie vývodu
odvodňovacej drenáže.

16. Listom zo dňa 02.08.2019 žalobca opätovne vyzval žalovaného 1/ na odstránenie vývodu
odvodňovacej drenáže.

17. Z výpisu z LV č. XX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 23.06.2020 vedenom Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. L., obec Diaková, okres Martin vyplýva, že výlučným vlastníkom

pozemku parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 141/17- orná pôda o
výmere 2550 m2 je žalobca.

18. Z výpisu z LV č. XXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 23.06.2020 vedenom Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. L., obec Diaková, okres Martin vyplýva, že vlastníkom pozemkov

parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 141/44 - orná pôda o výmere 461
m2 a parcelné číslo 141/233 - ostatná plocha o výmere 204 m2 sú žalovaní 1/ a 2/ (BSM).

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia drenážnej rúry.Spornou skutočnosťou ostalo jej umiestnenie, t.j., či sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu
alebo žalovaných. Súd mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ zriadili na pozemku vo vlastníctve
žalobcu drenážnu rúru bez dohody so žalobcom. Oprávnenosť zásahu do vlastníckeho práva žalobcu

spočívajúca vo výkopových prácach a umiestnení drenážnej rúry je podmienená súhlasom vlastníka.
Bez takéhoto súhlasu sa jedná o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva. Žalobca opakovane
vyzýval žalovaných na odstránenie drenážnej rúry, a to aj prostredníctvom obce, avšak bezúspešne.
Pre rozhodnutie vo veci samej nie je rozhodujúce, aké majú strany susedské spory, keďže tieto nie
sú predmetom sporu. Procesná obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že drenážna rúra je síce

umiestnená za oplotením, ale stále sa nachádza na pozemku v ich vlastníctve. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázaný priebeh hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a žalovaných, ktorá
je tvorená oplotením pozemkov žalovaných pokračujúc pozdĺž celého pozemku žalobcu. Ak žalovaní
namietali spornosť priebehu hranice medzi pozemkami, bolo práve ich povinnosťou vymedziť hranicu
geometrickým plánom a tento predložiť súdu v rámci svojej procesnej obrany. Najmä s poukazom
na ich tvrdenia, že oplotenie bolo postavené až po zameraní geometrickým plánom a následným

vytýčením kolíkmi. Teda geometrickým plánom disponujú. Netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by im
bránili takýto dôkaz predložiť alebo v prípade absencie jeho držby prinajmenšom navrhnúť jeho
vykonanie. Žalovaní v priebehu sporu nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by čo i len
vznášalipochybnostiosprávnostipriebehuhranicemedzipozemkami.Súdnemôženahrádzaťprocesnú
aktivitu strán sporu. Samotné tvrdenie žalovaných je bez ďalšieho nepostačujúce. Tvrdenia žalobcu

kvalitatívne prevyšujú skutkové tvrdenia uvádzané žalovanými 1/ a 2/. Je povinnosťou stranou sporu
tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť je úspech. Bremeno tvrdenia je
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Argumentácia žalovaných nebola spôsobilá narušiť
žalobcom preukázané skutočnosti. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je
dokazovanie. Prostredníctvom jeho súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami

strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Jedná sa o fázu verifikácie skutkových tvrdení.
Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňuje jeho ohrozené
alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce
byť úspešný v spore tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. V spore teda
nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena

tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia
a od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti.
Preukazovanie takejto skutočnosti je objektívne nemožné. V týchto prípadoch sa jedná o presun
dôkazného bremena na protistranu. Jedná sa o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Preto, ak žalovaní 1/ a 2/
tvrdili, že drenážne potrubie sa nachádza na ich pozemku a nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva

žalobcu, mali toto svoje tvrdenie podložiť dôkazmi. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi stranami sporu závisí na tom ako vymedzuje právna norma práva a povinností účastníkov.
Obvyklé platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca a okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho, ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané
(súd ho nepovažuje za pravdivé), a to ani na základe (v tomto prípade nenavrhnutých a nepredložených)
dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Teória procesného práva podmieňuje úspech
stranyvsporeunesenímdvochbremien.Jednásaobremenotvrdiťskutočnosti,ktorémôžuprivodiťjeho

úspech v spore a zároveň bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sú povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v
podobe neúspechu v spore.

21. Čo sa týka formulácie žalobného petitu, súd ho považuje za dostatočne určitý a vykonateľný. Z
obsahu podanej žaloby je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd je viazaný obsahom
žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia. Podľa názoru súdu je miesto uloženia drenážnej rúry dostatočne lokalizované tak, aby bolo
rozhodnutie súdu vykonateľné. Nie je možné s presnosťou na centimetre určiť umiestnenie rúry. Určenie

presnej lokalizácie by v podstate znamenalo zároveň aj výkopové práce a tým samotné odstránenie
rúry, čím by tento spor stratil svoj účel. Jej začiatok je zreteľne viditeľný na žalobcom predložených
fotografiách. Žalobca, na rozdiel od žalovaných, bol navyše prítomný pri realizácii prác osadenia
drenážneho potrubia celý čas, čo medzi stranami nebolo sporné. Mal tak vedomosť o umiestnenídrenážnej rúry, a to aj z dôvodu, že jej časť odstránil, čo taktiež nebolo sporné. V tomto smere považoval
súd obranu žalovaných za nedôvodnú. Vzhľadom k charakteru uloženej povinnosti súd určil lehotu na
plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Záverom súd uvádza, že ohliadka na mieste samom by

žalovanými namietanú hranicu nepreukázala, nakoľko na určenie priebehu hraníc sú potrebné odborné
znalosti (a aj technické prostriedky).

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.