Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 14, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5720200137.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom L. XX, právne zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom v Martine,
M. R. Štefánika 25, proti žalovaným: 1/ Ing. F. F., Z.. XX.XX.XXXX a 2/ Ing. Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom L. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Sabina Hodoňová, PhD., advokátka so sídlom
v Žiline, Mariánske námestie 31, o uloženie povinnosti odstrániť drenážnu rúru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2020, doplnenou podaním doručeným dňa 16.01.2020, sa
žalobca voči žalovaným domáhal uloženia povinnosti na parcele nachádzajúcej sa v k. ú. L., zapísanej
na LV XX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, ako parcela registra CKN parcelné
číslo 141/17 - orná pôda o výmere 2550 m2, odstrániť umiestnenú drenážnu rúru osadenú popri
hranici pozemku patriacom žalovaných do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 141/17 - orná pôda o
výmere 2550 m2, zapísanom na LV XX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre

k. ú. Diaková. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v
katastrálnom území L., zapísanom na LV XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,
a to parcela registra C-KN parcelné číslo 141/44 - orná pôda o výmere 461 m2. Žalobca výzvou
zo dňa 24.08.2018 adresovanou žalovanému 1/ vyzýval na odstránenie drenážnej rúry z pozemku v
jeho vlastníctve. Zásielka bola dňa 18.09.2018 vrátená žalobcovi. Dňa 24.10.2018 podal žiadosť o
riešenie susedského sporu na Obecný úrad Diaková. Ani po uvedených snahách zo strany žalobcu
nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Žalovaní dlhodobo na výzvy nereagujú. Snahy o mimosúdne

vysporiadanie sporu boli neúspešné. Preto sa žalobca podanou žalobou domáha ochrany svojho
vlastníckeho práva.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, znalcov, svedka a listinnými dôkazmi založenými v spise
zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Podaním zo dňa 01.02.2020 sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili k podanej žalobe. Uviedli, že nie je jasný

dôvod podania žaloby podľa § 123 OZ. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal,
že žalovaný sa dopúšťajú neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva. Žalovaní si nie sú vedomí
toho, že umiestnenie drenážneho potrubia, ktoré žalobca žiada v upravenej žalobe odstrániť, zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu. Petit je nejednoznačný. Žalobca nepreukázal, že drenážne potrubie jeumiestnené na jeho pozemku. Drenážne potrubie bolo umiestnené prostredníctvom stavebnej firmy a v
súlade s technickými a právnymi normami. Pri realizácii prác osadenia drenážneho potrubia bol žalobca
celý čas prítomný a k prácam nemal žiadne námietky. Spor začal až po ukončení prác, keď sa žalobca

rozhodol drenážne potrubie odstrániť. Časť potrubia vykopal a odsekol, čím spôsobil žalovaným škodu.
Žalovaní sa snažia tolerovať nevhodné správanie žalobcu, jeho nedôvodné sťažnosti, osočovanie a
agresívne správanie. Žalobca sa o svoj pozemok nestará. Bráni žalovaným v ich nerušenom užívaní.
Nemajú so žalobcom dobré susedské vzťahy. Aby sa vyhli zbytočným sporom, museli si na svojom
pozemkupostaviťplot,ktorýspravodlivomalstáťnahranicipozemkov.Pretoniejepravdou,žedrenážne

potrubie je na pozemku žalobcu. Žalovaní sa snažili o riešenie sporu za prítomnosti starostu obce
Diaková. Žalobca však neprejavil záujem o zmierlivé vyriešenie veci.

4. Uznesením zo dňa 13.03.2020, č. k. 6C/3/2020-64, súd v súlade s ust. § 129 CSP vyzval žalobcu,
aby svoje podanie doplnil o riadny, určitý a vykonateľný petit.

5. Na uvedenú výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 25.03.2020 uviedol, že je nesporné, že žalobca sa
domáha odstránenia drenážnej rúry. Súčasťou podanej žaloby sú aj fotografie, z ktorých je nesporné
v akej vzdialenosti od základu plota žalovaných je osadená drenážna rúra. Neobstojí tak tvrdenie
žalovaných, že žalobca nepreukázal, že drenážna rúra je osadená na jeho pozemku. Toto tvrdenie by
mali uniesť žalovaní, ktorým nestačí iba tvrdiť, ale musia aj preukázať svoje tvrdenie. Žalobca nikdy

nedal súhlas na osadenie rúry. Postoj žalobcu bol od počiatku jednoznačný. Súhlas nikdy nedal. Preto
aj vykopal časť rúry na svojom pozemku. Odstránenia zvyšnej časti drenážnej rúry sa žalobca domáha
preto, aby odstránenie bolo na náklady žalovaných a aby bol pozemok uvedený do pôvodného stavu.
Preto upravil žalobný petit tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní na parcele nachádzajúcej sa v k. ú. L.,
ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, zapísaná na LV XX ako parcela registra C-KN

parcelné číslo 141/17 - orná pôda o výmere 2550 m2, na ktorej je osadená a prebieha drenážna rúra
žalovaných vo výkope o dĺžke 21,68 m vo vzdialenosti 35 cm od základu plota žalovaných smerom do
pozemku žalobcu na severovýchodnú stranu popri betónovom základe plota žalovaných vybudovanom
nahranicispozemkomžalobcu,t.j.parcelač.141/44aparcelnéčíslo141/233,pričomzačiatokosadenia
drenážnej rúry je na úrovni prvého zvýšenia základu plota od ulice nachádzajúcemu vo vzdialenosti

10,55 m od hranice parcely žalovaných č. 141/233 s hranicou parcely cestnej komunikácie a končí vo
vzdialenosti 21,68 m od prvého zvýšenia základu plota od ulice popri plote žalovaných smerom na juh,
drenážnu rúru odstrániť a uviesť pozemok do pôvodného stavu na vlastné náklady v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

6. Podaním zo dňa 18.02.2020 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaných. Uviedol, že vyjadrenie
žalovaných je len účelové a zmätočné. Má za následok oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Žalobca
je obmedzený užívať svoj pozemok pre umiestnenie drenážnej rúry žalovaných, keď si bez akéhokoľvek
súhlasu vlastníka svojvoľne umiestnili drenážnu rúru. Takéto umiestnenie spôsobilo neoprávnený zásah
do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovanými tvrdené nedostatočné preukázanie neoprávneného zásahu

žalobca preukazuje priloženými fotografiami, na ktorých je zachytený súčasný stav, a na ktorých je
preukázateľne viditeľné umiestnenie drenážnej rúry na pozemku žalobcu a nie na pozemku žalovaných.

7. Zo žalobcom priložených fotografií vyplýva, že vývod drenážnej rúry je umiestnený za oplotením (na
strane žalobcu) postaveným pozdĺž hranice pozemkov vo vlastníctve žalovaných a žalobcu. Oplotenie

pozemkov susediacich s pozemkom vo vlastníctve žalobcu je postavené v celej dĺžke v rovnakej línii.

8. Žalovaní 1/ a 2/ sa podaním zo dňa 28.04.2020 vyjadrili k vyjadreniu žalobcu. Zotrvali na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach. Ani z predložených fotografií a mapky nevyplýva, že by drenážna rúra bola
vedená cez parcelu vo vlastníctve žalobcu a ani to, že by žalovaní akýmkoľvek spôsobom zasahovali

do vlastníctva žalobcu. Žalobca musí preukázať svoje tvrdenia. Sporným v danom prípade je to, či
drenážna rúra zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, t.j., či sa nachádza na jeho pozemku. Z tohto
dôvodu zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno. On je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti. Žalovaní
nemajú vedomosť z čoho vychádzal žalobca pri určení tvrdených orientačných bodov, a to dĺžka 21,68
m, vzdialenosť 35 cm, či úroveň zvýšenia základu plota. Drenážna rúra má priemer 10 cm a je zakopaná

v hĺbke 1-1,5 metra bezprostredne vedľa základov plota žalovaných. Nie je tak ani možné, aby bola
drenážna rúra umiestnená tak, ako ju zakreslil žalobca. Je pravdou, že rúra sa nachádza vedľa oplotenia
žalovaných, ale uvedená skutočnosť neznamená, že sa nachádza na pozemku žalobcu. Žalobca sa
odmietol podieľať na výstavbe oplotenia. Nesúhlasil ani s tým, aby žalovaní zriadili oplotenie na hranicipozemkov, hoci z jeho výstavby má žalobca rovnaký prospech. Žalovaní preto postavili oplotenie a vedľa
neho idúcu drenážnu rúru na svojom pozemku. Žalobca bol pri realizácii prác často prítomný počas
celej výstavby. Na údajné nesprávne umiestnenie drenážnej rúry neupozorňoval a samotnú realizáciu zo

strany svojho pozemku bez úhrad umožnil. Tvrdenie žalobcu, že nesprávne umiestnenie drenážnej rúry
vyplýva z toho, že hranice pozemkov v minulosti prebiehali v priamke a túto priamku v plnom rozsahu
kopírujú základy všetkých troch za sebou sa nachádzajúcich rodinných domov, ostalo nepreukázané
a nevyplýva ani z predložených fotografií. Žalovaní predpokladajú, že žalobca rovnako ako v ich
prípade ani vlastníkom susediacich pozemkov v priamke neumožnil výstavbu oplotenia na hranici a

tak všetci vlastníci vystavali oplotenie na svojich vlastných pozemkoch. Ak by aj oplotenia pozemkov
boli v priamke tak nie z dôvodu nerešpektovania hranice pozemkov z minulosti. Žalovaní hranicu
susediacich pozemkov neskúmali. Žalobcovo konanie je len nezmyselným prejavom neodôvodnenej
zlosti na žalovaných. keď sa sám o svoj pozemok nestará a nezaujíma. Podstatným dôvodom pre
vybudovanie oplotenia bola aj skutočnosť, že pozemok žalobcu sa zosúval na pozemok žalovaných.
Spochybňujú tvrdenie žalobcu, že je zrejmé v akej polohe je zakopaná drenážna rúra.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sporným ostáva hranica pozemkov. Ak súd
nebude mať dostatočne preukázaný daný stav, navrhol ohliadku na mieste samom, kde je nepochybne
poznačený kolík hranice, je vyvedená rúra, je osadená bezprostredne do vzdialenosti 35 cm vedľa múru
základového plota. Za daných podmienok je neprijateľné, aby poškodzoval takýmto spôsobom pozemok

žalobcu, ktorý ho môže chcieť predať, ktorý ho môže chcieť použiť na výstavbu. Všetky návrhy, ktoré tu
idú tzv. negatívnu teóriu preukazovať v tom, že žalobca by na zameranie danej rúry musel dať minimálne
200 €. Pri jeho dôchodku, ktorý má, tak je to 2/3 dôchodku minimálne. Keď by to chcel odstrániť a ukázať
súdu, pozrite sa tu vedie rúra a vykopal som 1,5 m. Sám žalovaný hovorí, že je tak hlboko posadená rúra.
Firmy jasne stanovujú ceny, koľko taký výkop stojí. Spochybnil tvrdenie, že všetci vlastníci susediacich

pozemkov by si posunuli plot do svojho pozemku. Ak žalovaní tvrdia, že drenážna rúra je umiestnená
na ich pozemku, mali to preukázať. Nech súd posúdi, či je ohliadka dôvodná alebo nedôvodná. Žalobca
dostatočne preukázal svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný nikdy nespochybňoval, že by

vedľajehooploteniabolazriadenádrenážnarúra.Nespochybniltoapoukázalnato,žezostranyžalobcu
v konaní nebol predložený dôkaz, že by toto drenážne potrubie bolo umiestnené na jeho pozemku, a že
bytakzasahovalodojehovlastníckehopráva.Čožalovanýpopieralodpočiatkubolatáskutočnosť,resp.
tvrdenie žalobcu, ktoré však nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze predloženom v tomto konaní, že tá
drenážna rúra by mala byť zriadená na pozemku žalobcu. Žalobca za týmto účelom produkoval tvrdenia,

predložil nejaké fotografie, predložil nejakú mapku, avšak ani jeden z týchto dôkazov nie je dôkazom
o tom, že by drenážne potrubie bolo zriadené na pozemku žalobcu. Žalovaný si skutočne nechal svoj
pozemok oplotiť s tým, že žalobca nesúhlasil, aby oplotenie bolo zriadené na hranici pozemkov, napriek
tomu, že z tohto oplotenia majú prospech obe strany. Z uvedeného dôvodu následne žalovaný zadal
zákazku zhotoviteľovi. Na základe zamerania geometrickým plánom nechal vytýčiť kolíky v teréne a

zhotoviteľ vybudoval oplotenie a drenážnu rúru vedúcu popri tomto oplotení výlučne na pozemku vo
vlastníctve žalovaného v prvom a žalovaného v druhom rade. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by túto
skutočnosť vyvracal. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Bol to žalobca, ktorý sa rozhodol podal žalobu
voči žalovaným. V tejto žalobe tvrdí predovšetkým, že drenážna rúra je vybudovaná na pozemku vo
vlastníctve žalobcu. To znamená, že za týmto účelom mal jednoznačne preukázať a navrhnúť vykonanie

takých dôkazov, z ktorých by vyplynulo, že drenážne potrubie je zriadené na jeho pozemku. Toto
je najpodstatnejšia predbežná otázka v tomto spore a žalobca k nej neprodukoval žiadne dôkazy.
Skutočnosť, že je zriadené oplotenie a vedľa neho je vybudovaná drenážna rúra neznamená, že by táto
drenážna rúra bola vybudovaná na pozemku žalobcu, a že by takýmto spôsobom bolo do vlastníckeho
práva žalobcu zasahované. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Produkoval tvrdenia, ktoré žalovaný

robil spornými. Ani ohliadka na mieste samom by nepreukázala vlastnícke právo žalobcu k pozemku, na
ktorom je umiestnená drenážna rúra. Tieto otázky by skutočne vyriešil geometrický plán. Vlastníci, ktorí
majú oplotenie za domom žalovaných 1/ a 2/ taktiež susediaci s pozemkom žalobcu, stavali oplotenie
až po tom, ako tak učinili žalovaní a pokračovali v tejto línii bez toho, aby došlo k novému zameraniu.
Žalobný petit tak, ako je uvedený v podaní zo dňa 28.04.2020, je nevykonateľný. Nie je zrejmé, ako

dospel žalobca k uvedeným vzdialenostiam.11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nevie, kedy bola osadená drenážna rúra. Bol pri tom ako
inštalovali oplotenie a súčasne osádzali aj drenážnu rúru. Vravel im „chlapi nedávajte to sem na mojom
pozemku“ a oni povedali, že tak im povedal stavebník, takže to tak osádzajú.

12. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v roku 2018 mali rozostavaný dom. Ešte tam nebývali.
Nemali oplotenie. Zásielky našli aj rozmočené pri pozemku. Mali už poštovú schránku. V súvislosti s
drenážnou rúrou ho starosta zavolal na obecný úrad. Keď prišiel, bol tam žalobca spolu so synom.
Hneď ho zaskočilo nevhodné správanie jeho syna tým, že mu povedal, že má okamžite vykopať tú

drenážnu rúru. Ich požiadavky neakceptoval. Žalobca povedal, že ak sa nedohodnú, stretnú sa na súde,
na čo odišiel. Pri odchode ho ešte zavolal, vznikla hádka a bolo mu povedané, že žalobca neznáša
prisťahovalcov, že sa tu rozťahujú. Hneď vedel, že nebudú mať dobré susedské vzťahy. Keďže nechcel
mať problémy, chcel to urovnať a nemať s nimi ďalšie naťahovačky, poprosil syna žalobcu, keďže má
údajne stavebnú firmu, aby to vykopal, aby bol pokoj a z tohto vznikla emailová komunikácia. Drenážna
rúra bola osadená asi v roku 2017. Boli mu doručené výzvy žalobcu zasielané obyčajnou zásielkou,

minimálne raz. Drenážnu rúru osádzal súčasne s výstavbou oplotenia. Susedia stavali až po nich. Nemá
vedomosť o tom, že by aj oni osádzali drenážnu rúru.

13. Listom zo dňa 24.10.2018 označeným ako Žiadosť o riešenie susedského sporu adresovaným
Obecnému úradu Diaková žalobca žiadal o riešenie sporu, ktorý vznikol na jeho pozemku, keď mu sused

vyviedol na jeho pozemok odvodňovaciu drenáž bez jeho vedomia a súhlasu.

14. Listom zo dňa 02.08.2019 adresovanému Obecnému úradu Diaková žalobca podal sťažnosť
na žalovaného 1/, ktorý na jeho pozemku urobil odvodňovaciu drenáž bez jeho súhlasu. Žiadal o
odstránenie prívodu drenážnej rúry.

15. Listom zo dňa 24.08.2018 žalobca adresoval žalovanému 1/ výzvu na odstránenie vývodu
odvodňovacej drenáže.

16. Listom zo dňa 02.08.2019 žalobca opätovne vyzval žalovaného 1/ na odstránenie vývodu

odvodňovacej drenáže.

17. Z výpisu z LV č. XX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 23.06.2020 vedenom Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. L., obec Diaková, okres Martin vyplýva, že výlučným vlastníkom
pozemku parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 141/17- orná pôda o

výmere 2550 m2 je žalobca.

18. Z výpisu z LV č. XXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 23.06.2020 vedenom Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. L., obec Diaková, okres Martin vyplýva, že vlastníkom pozemkov
parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 141/44 - orná pôda o výmere 461

m2 a parcelné číslo 141/233 - ostatná plocha o výmere 204 m2 sú žalovaní 1/ a 2/ (BSM).

19. Súd prvej inštancie (prvým) rozsudkom zo dňa 15.07.2020, č. k. 6C/3/2020-122, uložil žalovaným
povinnosť na vlastné náklady odstrániť z pozemku Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej
mape parcelné číslo 141/17 - orná pôda o výmere 2550 m2, zapísanom na liste vlastníctva XX,

vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie L., obec Diaková, okres
Martin, drenážnu rúru v celkovej dĺžke 21,68 m, ktorá je umiestnená vo výkope vo vzdialenosti 35 cm
od základu oplotenia na hranici s pozemkami Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape
parcelné číslo 141/233 - ostatná plocha o výmere 204 m2 a parcelné číslo 141/44 - orná pôda o výmere
461 m2, zapísaných na liste vlastníctva XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor,

pre katastrálne územie L., obec Diaková, okres Martin, a ktorej začiatok je vyvedený vo vzdialenosti
10,55 m od hranice s cestnou komunikáciou a uviesť pozemok do pôvodného stavu v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami sporu nebola sporná existencia drenážnej rúry.
Spornou skutočnosťou ostalo jej umiestnenie, t.j., či sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu

alebo žalovaných. Súd mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ zriadili na pozemku vo vlastníctve
žalobcu drenážnu rúru bez dohody so žalobcom. Procesná obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že
drenážna rúra je síce umiestnená za oplotením, ale stále sa nachádza na pozemku v ich vlastníctve.
Súdmalvykonanýmdokazovanímpreukázanýpriebehhranicemedzipozemkamivovlastníctvežalobcua žalovaných, ktorá je tvorená oplotením pozemkov žalovaných pokračujúc pozdĺž celého pozemku
žalobcu. Ak žalovaní namietali spornosť priebehu hranice medzi pozemkami, bolo práve ich povinnosťou
vymedziť hranicu geometrickým plánom a tento predložiť súdu v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaní

v priebehu sporu nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by čo i len vznášali pochybnosti o
správnosti priebehu hranice medzi pozemkami. Súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu.
Samotné tvrdenie žalovaných je bez ďalšieho nepostačujúce. Tvrdenia žalobcu kvalitatívne prevyšujú
skutkové tvrdenia uvádzané žalovanými 1/ a 2/. Ak žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že drenážne potrubie sa
nachádza na ich pozemku a nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, mali toto svoje

tvrdenie podložiť dôkazmi.

20. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 10.02.2021, č. k.
7Co/120/2020-177, rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvoinštančný súd nevykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, v dôsledku čoho nedospel ani s správnym skutkovým zisteniam a následne i vec

nesprávne právne posúdil. Prvoinštančný súd nesprávne aplikoval rozsah dôkazného bremena, ale
i jeho nositeľa. Súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V spore o určenie

vlastníckeho práva, prípadne o jeho ochranu má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z
akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva
bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho a vlastníckeho titulu, resp. skutočnosti
spôsobilej založiť takýto nadobúdací titul. V prejednávanej veci má žalobca bremeno tvrdenia, že je
vlastníkom pozemku, na ktorom je umiestnená drenážna rúra a z tohto bremena tvrdenia má dôkaznú

povinnosť preukázať, že jeho tvrdenie je pravdivé. Túto skutočnosť v spore nepreukázal. V ďalšom
konaní bude preto potrebné, aby žalobca nielen splnil povinnosť tvrdenia, ale i svoju povinnosť dôkaznú
a preukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že drenážna rúra zo strany žalovaných je umiestnená
na jeho pozemku a samozrejme z hľadiska vykonateľnosti rozsudku bude musieť predložiť dôkazy
o tom, že je lokalizovaná v miestach tvrdených žalobcom. Iba ak žalobca svoju povinnosť tvrdenia

podloží hodnovernými dôkazmi a žalovaní budú naďalej zotrvávať na svojom stanovisku o tom, že nimi
umiestnená drenážna rúra sa nachádza na ich pozemku, až po splnení dôkaznej povinnosti žalobcom
budú povinní i oni predkladať dôkazy osvedčujúce, resp. preukazujúce nimi produkované tvrdenia.
Dôkazná povinnosť žalovaných nastúpi až po splnení dôkaznej povinnosti žalobcom. Ani to, že žalovaní
oddelili svoje pozemky od pozemkov žalobcu oplotením, nie je možné považovať za vytýčenie hranice

medzi pozemkami a následne ani umiestnenie drenážnej rúry za oplotením žalovaných nie je bez
akýchkoľvek ďalších dôkazov možné považovať za umiestnenie drenážnej rúry na pozemku žalobcu.

21. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku a Vytyčovacieho náčrtu č. 68/2021 vyhotoveného Ing. P.
E., Š. C. XXXX/XX, Sučany, dňa 10.05.2021 vyplýva, že dňa 30.03.2021 a 08.04.2021 boli na žiadosť

žalobcu vytýčené hranice medzi pozemkami registra „C“ parcelné číslo 141/233, 141/44 a 141/17.
Poloha vytýčených bodov bola stabilizovaná sprejom na existujúci plot. Zamerané boli severné vonkajšie
rohy nadzemnej časti betónového základu. Severne od hranice je umiestnená drenážna rúra. Zameraná
bola os drenážnej rúry. Vonkajší priemer drenážnej rúry je 80 mm.

22. V podaní zo dňa 13.05.2021 žalobca uviedol, že vytyčovací náčrt je dôkazom o umiestnení rúry a
tým si žalobca splnil povinnosti uložené odvolacím súdom. Nespochybniteľne preukazuje, že hranicu
pozemkov tvorí vonkajšia strana plota žalovaných a drenážna rúra je umiestnená na pozemku žalobcu.
Uloženie drenážnej rúry je dostatočne lokalizované tak, aby bolo rozhodnutie súdu vykonateľné. Úplne
obnaženie drenážnej rúry je neúčelné, nakoľko by žalovaní dosiahli to, že žalobca by si musel nimi

osadenú rúru odstrániť sám na vlastné náklady, čím by spor stratil účel. Vykopanie sond na pozemku
podlieha zavaľovaniu a plynutiu času, čo bude mať za následok zvalenie okolitej pôdy na drenážnu
rúru. Preto žalobca žiada, aby bola bez zbytočného odkladu vykonaná ohliadka zo strany súdu a strán
konania. Drenážna rúra je umiestnená na pozemku žalobcu v dĺžke minimálne 21,29 m a os drenážnej
rúry je vo vzdialenosti 0,14 m od hranice medzi parcelami a podľa zamerania betónového plota od jeho

severnej strany. Čo znamená, že vonkajšia strana drenážnej rúry je vo vzdialenosti 20 cm od hranice
pozemku žalobcu. Preto navrhuje, aby boli žalovaní 1/ a 2/ povinní na parcele nachádzajúcej sa v A.
Ú. Diaková, ktorá je na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, zapísaná na LV XX a označená ako
parcela registra „C“ parcelné číslo 141/17 - orná pôda o výmere 2550 m2, odstrániť osadenú drenážnurúru v rozsahu lokalizovanom vo vytyčovacom náčrte č. 68/2021 vyhotovenom Ing. P. E. dňa 10.05.2021
v miestach tohto vytyčovacieho plánu označených od bodu 105 cez bod 106 do bodu 107 vo vzdialenosti
14 cm od vonkajšej hrany betónového plota žalovaných po celej takto vytýčenej ploche a následne po

odstránení rúry uviesť pozemok do pôvodného stavu.

23. Zo žalobcom predložených fotografií vyplýva osadenie drenážnej rúry v štrkovom lôžku
bezprostredne vedľa plota postavenom žalovanými, pričom na betónovom základe plota je umiestnená
nopová fólia.

24. Podaním zo dňa 26.08.2021 žalovaní 1/ a 2/ predložili súdu znalecký posudok č. 9/2021 zo dňa
08.08.2021. Uviedli, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že oplotenie pozemku je v celom
svojom úseku vybudované na parcele č. 141/44 a 141/233, pričom od hranice s parcelou č. 141/17 je
vzdialené minimálne 0,04 m. Oplotenie je tak vybudované výlučne na pozemkoch žalovaných a smerom
dovnútra týchto pozemkov. Lomové body spoločnej hranice sú v triede presnosti T = 3. Z toho vyplýva, že

všetky prvky a súčasti oplotenia vybudované do vzdialenosti 0,24 m od jestvujúceho oplotenia smerom k
pozemku 141/17 nezasahujú do tejto parcely. Oplotenie s drenážnou rúrou nezasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu. Z vytyčovacieho náčrtu predloženého žalobcom vyplýva, že drenážna rúra by sa mala
na odkopaných miestach od hranice pozemkov nachádzať vo vzdialenosti 0,11 m a 0,14 m smerom do
parcely č. 141/17, pričom poloha vytýčených bodov bola porovnaná s polohou existujúceho oplotenia.

25. Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2021 zo dňa 08.08.2021 vypracovaného znalcom Ing. F. Q.,
B. XXX, Žilina - Brodno, znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia vyplýva, že na
podklade zamerania konštatuje, že oplotenie parcely č. 141/44 a 141/233 je v celom svojom úseku
vybudované na týchto parcelách, pričom je od hranice s parcelou č. 141/17 vzdialené minimálne 0,04

metra. Lomové body sú definované v triede presnosti T = 3 v zmysle Vyhlášky č. 461/2009 Z.z. Preto
všetky prvky oplotenia a jeho súčasti vybudované do vzdialenosti 0,24 m od jestvujúceho oplotenia
smerom k pozemky parcely č. 141/17 nezasahujú do parcely č. 141/17. Z obhliadky na mieste môže
znalec konštatovať, že presnú polohu umiestnenia drenážnej rúry nie je možné zamerať, nakoľko je
zakopaná v zemi. Táto drenážna rúra bola umiestnená do zeme spolu s oplotením a tým pádom tvorí

súčasť oplotenia.

26. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2021 zo dňa 09.11.2021 v spojení s dodatkom k znaleckému
posudku č. 15/2021 zo dňa 12.11.2021 vypracovaného Ing. T. Š., znalcom z odboru geodézia a
kartografia, vyplýva, že dňa 07.10.2021 bolo zamerané jestvujúce oplotenie medzi parcelami č. 141/17,

141/233 a 141/44, bola zameraná jestvujúca drenážna rúra v celom rozsahu umiestnená na parcele
č. 141/17. Drenážna rúra je v celom rozsahu umiestnená na tejto parcele vo vzdialenosti 0,12 a 0,10
metrov od vlastníckej hranice. Vlastnícka hranica medzi predmetnými parcelami bola v prírode ustálená
jestvujúcim oplotením. Podľa skutočného zamerania je v dovolenej polohovej odchýlke. Dňa 10.05.2021
bol vyhotovený vytyčovací náčrt č. 68/2021 Ing. P. E., ktorý nezávisle na opakovanom meraní dospel k

rovnakému záveru ako je uvedené v tomto posudku.

27. Podaním zo dňa 29.12.2021 sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili k znaleckému posudku Ing. T. Š.. Uviedli, že
v ňom nie sú žiadnym spôsobom spochybnené závery znaleckého posudku predloženého žalovanými.
Z oboch znaleckých posudkov vyplýva nesporný záver, že všetky body vlastníckej hranice sú zamerané

s kvalitou presnosti bodu T=3 v zmysle Vyhlášky č. 461/2009 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky. Trieda presnosti T=3 znamená, že vo vzťahu ku všetkým prvkom a súčasťou
oplotenia, ale aj k iným prvkom vybudovaným do vzdialenosti 0,24 m od vlastníckej hranice nemožno
tvrdiť, že vlastnícky zasahujú do susediacich pozemkov. Pokiaľ boli merania znalcov v stanovenej
tolerancii, ani jeden z posudkov nemožno vyhodnotiť ako nesprávny. Pokiaľ znalkyňa uviedla, že

drenážna rúra je vedená parcelou č. 141/17 vo vzdialenosti 0,12 metra a 0,10 metra od oplotenia, oba
údaje sú v triede presnosti T=3. Nemožno tak tvrdiť, že drenážna rúra zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu. Namietajú právny záver znalkyne, že vlastnícka hranica bola v prírode ustálená oplotením.
Právo takéto ustálenie a vymedzenie hranice nepozná a zriadenie oplotenia nie je rozhodujúcim pre
záver, že na jednej strane plota svedčí vlastnícke právo jednému a na druhej strane potom druhému

vlastníkovi. Práve odstránenie nesprávne umiestneného oplotenia je častou žalobou smerujúcou k
ochranevlastníckehopráva.Keďžeprávnenemožnovlastníckuhranicuvymedziťexistujúcimoplotením,
je pri skúmaní toho, či drenážnou rúrou dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu potrebné
skúmať, či je drenážna rúra umiestnená tak, že je v súlade s polohovou odchýlkou. Z merania obochznalcov aj geodeta vyplýva, že drenážna rúra je vybudovaná v rámci polohovej odchýlky v súlade s
triedou presnosti T=3. Úlohou znalca nie je vec právne posudzovať iba poskytnúť odborné odpovede na
položené otázky. Najmä z dodatku k znaleckému posudku je zrejmá úprimná snaha znalkyne žalobcovi

pomôcť, najmä tvrdenie o tom, že drenážna rúra za oplotením jednoducho zasahuje do pozemku
žalobcu, avšak zo žiadneho odborného záveru nevyplýva, že by bola vybudovaná mimo vlastníckej
hranice nad rámec tolerancie polohovej odchýlky. Celým pozemkom žalobcu prechádzajú drenážne
potrubia. Nie je zrejmé, prečo práve potrubie vyhotovené žalovanými, ktoré sa iba napája na staršie
existujúce potrubie, žalobcovi prekáža.

28. Znalec Ing. F. Q. na pojednávaní v rámci konfrontácie uviedol, že za jestvujúce oplotenie považujem
vybudované oplotenie medzi týmito pozemkami, pričom túto vzdialenosť posudzoval od vonkajšej
betónovej hrany smerom k pozemku 141/17. Podľa zamerania k rovnakému, k podobnému zameraniu
dospela aj znalkyňa Š., že oplotenie, ktoré vybudovali žalovaní, je v celom rozsahu vybudované na ich
pozemku a od tohto oplotenia, resp. od teoreticky definovanej hranice medzi týmito dvoma pozemkami

sa môžu považovať všetky prvky do 24 cm, resp. nemôže sa so 100 % pravdepodobnosťou tvrdiť,
že tieto prvky zasahujú do pozemku. Odchýlku stanovuje Vyhláška č. 461/2009 Z.z. a je vlastne
vyhodnotením toho, že metódy merania postupu určovania súradníc v nejakom období boli dosť
ovplyvňované samotným postupom a postupom merania, metodikou merania a meracími pomôckami a
definujú triedu presnosti bodov. Poznáme triedu presnosti 1, 2, 3, 4, 5. V tomto prípade lomové hranice

týchto pozemkov sú definované v triede presnosti 3, ktorá má strednú súradnicovú chybu 14 cm, ale
pri posúdení polohovej odchýlky, to znamená, že, ak príde 10 geodetov, 10 znalcov a zamerá jeden
identický bod, dajme tomu roh domu alebo nejaký stabilizačný prvok, hranice oplotenie alebo lepšie
nejakú kovovú rúrku a vyhodnotí ním zameranú polohu, že je vo vzdialenosti do 24 cm od tejto teoreticky
definovanej triede presnosti 3, tak ju považuje za správnu. Je to aj tým spôsobené alebo stanovené,

aby nevznikali nejaké spory, kde sa budú hádať ľudia o 1 alebo 2 cm, keďže máme síce v súčasnosti
presné meracie prístroje, ale laicky povedané nepresné dáta, ktoré ideme vytyčovať a táto polohová
odchýlka chráni takéto sporové veci, ale je to právna úvaha posúdiť. Už aj v súčasnosti, keď ide merať
najnovším prístrojom, či už aj pani Ing. alebo niekto iný, pripoja aktívne geologické základy, tak majú
polohovú odchýlku v triede presnosti 1 až 14 cm a strednú súradnicovú chybu 8 cm, čiže už aj keď

hovoríme o triede presnosti 1, čo by mala byť tá najkvalitnejšia a najlepšia, tak tam už je polohová
odchýlka definovaná 14 cm. Vyhodnotenie odchýlky rátal od teoreticky definovaného lomového bodu
hranice týchto pozemkov, čo je bod určený ZPMZ 104 ako bod č. 16 a v ZPMZ č. 116 ako bod 19. To
sú tie teoretické. Od týchto dvoch bodov, 104, 16 a 116, 19. Tie sú definované v triede presnosti 3. Od
týchto bodov je povolená odchýlka 24 cm. Do jednej aj druhej strany. Do 24 cm od vonkajšej hrany

oplotenia môžeme prvky považovať za vybudované na parcele C 44 a 233. Hypoteticky uviedol, že ak
by dnes znalkyňa Š. povedala, že zamerala jestvujúce oplotenie, na základe jej zamerania vyhodnotila,
že je do vzdialenosti len 4-5 cm od tejto teoreticky definovanej hranice a stotožnila ho s oplotením.
Teraz tam momentálne oplotenie vybudované je, ale za hranicou, za týmto oplotením je vraj položená aj
drenážna rúra, čiže stotožnila oplotenie s vlastníckou hranicou a tvrdí, že drenážna rúra je za oplotením.

Keby toto oplotenie vybudované nebolo, čiže ani hranice by v teréne neboli vyznačené nejakým roxormi
alebo kolíkmi, príde do terénu odkope nejakú drenážnu rúru a je vo vzdialenosti do 10 cm od teoretickej
hranice. Tiež by urobila toto isté, že je vybudované už na so 100 % pravdepodobnosťou na tom alebo
tom pozemku. Ďalšia hypotetická, keby napr. drenážne potrubie tam nebolo vybudované, keby drenážna
rúra nebola vybudovaná pri tom oplotení, toto oplotenie je vonkajšia hrana dajme tomu 13 cm alebo

aj 15 cm v pozemku navrhovateľa. Tiež by stotožnili, že to oplotenie je vlastne vymedzené vlastníckou
hranicou. Keby to oplotenie bolo ešte fyzicky 15 cm ďalej smerom k pozemku pána žalobcu, ale už za
ním drenážna rúra nie je, tiež tvrdíme to isté, že oplotenie je vybudované na vlastníckej hranici. Nie je
nijaký predpis, norma, ani zákon nedefinujú, čo je trvalou stabilizáciou vlastníckej hranice. Vybudovaný
plot môže ale nemusí byť trvalou stabilizáciou vlastníckej hranice.

29. Znalkyňa Ing. T. Š. na pojednávaní v rámci konfrontácie uviedla, že pre ňu jednoznačne vyplýva z
grafických podkladov, ktoré boli vytvorené v triede presnosti 3 už skoršími geometrickými plánmi, kde
sa robili parcelácie týchto jednotlivých pozemkov, tak vlastnícka hranica je daná bodmi 116,19, 272,1 a
104,16. Toto je vlastnícka hranica. Keď zamerala oplotenie, teda betónový múrik, ktorý je vykreslený v

znaleckom posudku v prílohe č. 4, červenou farbou, môže konštatovať, že to, čo zamerala ako vlastnícku
hranicu, čiže kraj toho oplotenia je v dovolených odchýlkach. Keď bude robiť geometrický plán, tak
už nebude vykresľovať v mape ďalšiu súbežnú čiaru, ktorá je vzdialená 0,03, ale zoberie tú pôvodnú
vlastnícku hranicu, ktorá je definovaná bodmi 19,1 a 16, aby nebolo v tých mapách množstvo čiar nasebe nahromadených, preto je táto dovolená odchýlka, že v podstate zameranú hranicu aj, keď nie je na
tomistommieste,akotádefinovanávlastníckahranica,takjupovažujezatotožnúvrámcitejtodovolenej
odchýlky a tým to je celé skončené. To znamená, že toto tvorí tú vlastnícku hranicu a všetko, čo je za tou

vlastníckou hranicou je už vlastne na cudzom pozemku. Už nemôže byť na parcele, lebo tá vlastnícka
hranica, ktorú zamerala je v dovolených odchýlkach, to znamená, že môže povedať, že tá hranica je v
dovolenej odchýlke a teraz tá drenážna rúra, ktorá je tu zakreslená modrou farbou, čo bola odkopaná,
ktorá sa už od tej vlastníckej čiernej vzďaľuje 0,12, 0,7 je už za vlastníckou hranicou. Je už na parcele
141/17. Predsanemôžesitutovdovolenejodchýlkedovoliťtamniečopostaviť,zato,žetojevdovolenej

odchýlke. Dovolená odchýlka sa vzťahuje na vlastnícku hranicu a nie na vybudovanie nejakého telesa
na cudzom pozemku. Čierna kresba, ktorá je definovaná bodmi 116,19, 271,1 a 104,16, je vlastnícka
hranica medzi parcelami. Má svoje súradnice. Ňou zameraná hranica je betónový múrik, vonkajšia
hranica od múrika a to je táto červená čiara. Táto červená čiara sa nachádza v dovolenej odchýlke. Tá je
maximálne 0,24. Drenážna rúra už je postavená aj za tou červenou stotožnenou vlastníckou hranicou.
Drenážna rúra je vo vzdialenosti 0,12 m, 0,10 m od definovanej hranice medzi pozemkami. Keď hranica

od pôvodnej vlastníckej hranice bude prekročená polohová odchýlka 0,24 m, vtedy už nemôže tu hranicu
považovať za vlastnícku. Keď zamerala oplotenie z vonkajšej hranice a je vzdialené od tej vlastníckej
pôvodnej hranice 0,08 m, berie ju ako za vlastnícku hranicu. Každý jeden geodet ju tak musí brať,
pretože je v dovolenej, povolenej odchýlke, ale, tá hrana múriku betónového je v podstate vlastníckou
hranicou v súčasnej dobe, lebo je v dovolenej povolenej odchýlke v teréne. Oplotenie je v dovolenej,

polohovej odchýlke od vlastníckej hranice, čiže je považované za vlastnícku hranicu a tým to končí. Ňou
zamerané vonkajšie oplotenie, teda betónový múrik, je v rámci dovolenej odchýlky, a to je vlastnícka
hranica. Keby bol plot v rámci 0,24, keby bolo keby, a to oplotenie by bolo až na hranici 0,24, tak
isto musí skonštatovať, že je v dovolenej odchýlke, a že to tvorí vlastnícku hranicu, ale keďže nie je
keby, tá vlastnícka hranica je už daná týmito bodmi skutočne v teréne a drenážna rúra sa nachádza za

vlastníckou hranicou. Stotožňuje sa so všetkým, čo povedal pán Ing. E.. Plot je postavený v dovolených
odchýlkach a tvorí vlastnícku hranicu. Za hranice pozemku sa považujú múry domov, ploty, drevené
kolíky, hraničné nejaké kolíky, ktoré majú, šróbovacie, geodetické body, roxory, inak označené lomové
body hranice. Týmto sú označené hranice pozemkov, jednoznačne plotom. Znalcovi z odboru geodézie,
kartografie a katastra neprináleží posudzovať, či drenážna rúra je súčasťou oplotenia.

30. Svedok Ing. P. E., geodet, na pojednávaní uviedol, že v katastri tá evidovaná hranica je pre tých
geodetov definovaná vo verejnej dokumentácii, do ktorej vstupujú tí geodeti na základe toho, že vlastne
majú na to nejaké oprávnenie. Čiže nie je definovaná pre nejakého normálneho človeka, ktorý tam tie
súradnice nie je schopný zobrať. Je pravda, že tieto geometrické plány vznikli dávnejšie, a tým pádom

vlastne tá geodetická hranica je určená v triede presnosti 3. Čiže tam je tá dovolená polohová odchýlka
24 cm. Tá stredná súradnicová chyba je niečo iné, ale polohová odchýlka je 24 cm. Ten múr je postavený
správne. Je postavený na hranici. Keby ten múr bol postavený povedzme 18 cm od tej hranice, tak by ho
ten geodet považoval za správny, ale, či do toho má vstúpiť aj tá rúra, to nie je schopný povedať, lebo nie
je to nikde nijako definované. Tá odchýlka nie je veľká 11-12 cm. Ten plot je postavený na hranici, lebo

je v dovolenej odchýlke, čiže mal by sa považovať za hranicu. Keď tá hranica už je v teréne označená,
už by sa proste nemala spochybňovať. Nové parcely, ktoré sú zamerané teraz, už mávajú obyčajne
triedu presnosti 1. Keby videl nejaký starý plot, ktorý je povedzme 20 cm od tej dovolenej odchýlky, od
tej hranice, ktorá je v katastri evidovaná, tak by ten plot stotožnil. Dnes sa pri meraní používa už metóda
GPS, keď sa nejaký nový plán vyhotoví, vždy musí byť pripojený na metódu GPS a tá je cez systém

prepojená a by mala garantovať, že po celom Slovensku by tie dovolené odchýlky mali byť, tvrdia nejaké
3-4 cm. No môže byť niekedy aj trošku viac, pretože záleží od momentálnej situácie, že ovplyvňujú ju
napr. aj poloha satelitov v momentálnej dobe. Keď tam príde ráno, zamerá si nejaké meranie, a keď tam
príde poobede, keď je iná konštelácia satelitov, že tá odchýlka je trošku iná. Proste nejaké tie 3-4 cm,
je to úplne normálne. Preto je tam aj tá dovolená odchýlka na to slúži, aby sa nespochybňovali nejaké

merania, lebo aj tá meračská metóda nie je úplne presná. Keď si aj zoberiete, že zabijete nejaký kolík,
ten kolík má hneď hrúbku nejaké 3-4 cm. Nemôžeme sa tam hrať na nejaké mm alebo na 1 cm.

31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že po vyjadrení znalcov je dôvodné žalobe
vyhovieť.

32. Právna zástupkyňa žalovaných v záverečnom prednese uviedla, že všetci sa zhodli na tom, že body,
v ktorých bola zameriavaná vlastnícka hranica sú v triede presnosti T3. Zhodli sa aj na tom, že polohová
odchýlka pri takto určenej triede presnosti vlastníckej hranice je 24 cm. V tejto polohovej odchýlkevzhľadom na vzdialenosť od teoretickej alebo definovanej vlastníckej hranice podľa katastrálnych máp
sa nachádza aj vyhotovená drenážna rúra. Spornou ostala právna otázka toho, že, či vybudovanie toho
oplotenia je nejakým stabilizátorom vlastníckej hranice. Krajský súd v Žiline sám konštatoval, že ani to,

že žalovaní oddelili svoje pozemky od pozemkov žalobcu oplotením, nemôžeme považovať za vytýčenie
hranice medzi pozemkami. Samotné vybudovanie oplotenia nie je vytýčením hranice. Na súdoch je
nespočetné množstvo sporov, napr. aj o odstránenie oplotenia. Samotné vybudovanie oplotenia môže
byť akou si teoretickou stabilizáciou pre susediace parcely, ale v žiadnom prípade sa nejedná o právnu
hranicu, tá práve vychádza z katastrálnych máp. A ako všetci traja zhodne vypovedali, táto hranica je

práve v triede presnosti T3, teda v polohovej odchýlke, kde je akceptovaný rozdiel až 24 cm. Rúra je
umiestnená zhruba 1,5 metra pod úrovňou zeme, nijakým spôsobom nezavadzia a nebráni v užívaniu
vlastníckehopráva.Ideoúplnezbytočnýspor.Vpredloženýchznaleckýchposudkovzostranyžalobcuje
rozpor medzi zaslanými posudkami v tom, že obsahujú rôzne závery, kde v závere toho skôr doručeného
posudku sa hovorí o zameraní jestvujúcej drenážnej rúry na parcele 144/17 a v tom neskoršom sa hovorí
o parcele 141/17. Vyjadrila pochybnosť, či takto doložený znalecký posudok je vôbec použiteľný pre

účely konania.

33. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 120 ods. 1 OZ Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

34. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
zamietol, nakoľko dospel k záveru, že je nedôvodná. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia
drenážnej rúry ani jej osadenie bezprostredne vedľa oplotenia. Spornou skutočnosťou zostalo jej
umiestnenie, t.j., či sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu alebo žalovaných. Oprávnenosť

zásahu do vlastníckeho práva žalobcu spočívajúca vo výkopových prácach a umiestnení drenážnej
rúry je podmienená súhlasom vlastníka. Bez takéhoto súhlasu sa jedná o neoprávnený zásah do
vlastníckeho práva. Súdu bolo preukázané, že oplotenie vrátane osadenej drenážnej rúry je v celom
rozsahuvybudovanénapozemkuvovlastníctvežalovaných1/a2/.Vykonanédokazovaniejednoznačne
potvrdilo, že drenážna rúra je osadená vo vzdialenosti 0,12 m, 0,10 m od definovanej hranice medzi

pozemkami. Zohľadňujúc právnymi predpismi dovolenú odchýlku v triede presnosti T=3, t.j. 24 cm,
je nutné konštatovať, že oplotenie vrátane drenážnej rúry nezasahuje do vlastníctva žalobcu ani
len čiastočne. Medzi stranami nebolo sporné, že drenážna rúra bola osadená zároveň s výstavbou
oplotenia, betónového múrika, čo bolo potvrdené aj žalobcom, ktorý bol prítomný pri výstavbe plota a
osádzaní drenážnej rúry. Súd dospel k záveru, že drenážnu rúru je nutné považovať za súčasť oplotenia,

tvorí s oplotením vec jedinú a je s ním podrobená jednotnému právnemu režimu. To znamená, že nie
je možné samostatne oddeliť a určovať, že oplotenie je na pozemku vo vlastníctve žalovaných, avšak
drenážna rúra je už na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Oplotenie vrátane drenážnej rúry je vybudované
v rámci dovolenej odchýlky 0,24 metra v triede presnosti T=3 od definovanej (v katastri nehnuteľností
zapísanej) vlastníckej hranice, čo bolo nesporné a potvrdené oboma znalcami ako aj geodetom.

35. Súčasťou veci podľa ust. § 102 ods. 1 OZ je všetko, čo k nej podľa povahy patrí, a to nielen fyzicky,
ale aj funkčne, a čo nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila, a to tiež nielen
fyzicky alebo technicky, ale aj funkčne. Za súčasť veci sa považuje všetko, čo k veci patrí a hlavná vec
vrátene jej súčasti je považovaná za jednu vec. Z toho vyplýva významná spätosť hlavnej veci a jej

súčasti. Súčasť veci však neznamená bez ďalšieho to, že táto súčasť by inak nemohla byť samostatnou
vecou, a to ani vecou v právnom slova zmysle. Aby však išlo o súčasť veci, vyžaduje sa, aby bol daný
vzťah súčasti k hlavnej veci. O súčasti veci je možné hovoriť len za splnenia predpokladov, a to, že
ide o vec hlavnú v právnom slova zmysle a súčasť hlavnej veci charakterizuje to, že podľa povahy
súčasti veci, táto súčasť patrí k veci hlavnej a v prípade jej oddelenia by sa hlavná vec znehodnotila.

Prípadné oddelenie by malo za následok napr. funkčné, estetické, peňažné znehodnotenie hlavnej veci.
Nevyžadujesatedaúplneznehodnoteniehlavnejveci,stačí,aktotoznehodnoteniepredstavujezníženie
úrovne jej kvality alebo využitia. Znehodnotením sa teda myslí stav, keď hlavná vec v porovnaní so
stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne. Plní svoju funkciuna nižšej úrovni. Nemožno pochybovať o tom, že odstránenie drenážnej rúry by výrazným spôsobom
znehodnotilo funkčnosť a trvácnosť základov oplotenia. Mohlo by dochádzať k podmáčaniu základov
oplotenia, k vlhnutiu muriva a tým pádom k strate funkčnosti, estetiky a plynutím času aj k nutnosti

opráv a finančnému znehodnoteniu. Súčasť veci tvorí s vecou hlavnou vec jedinú a je s ňou podrobená
jednotnému právnemu režimu. Zdieľa teda všetko, čo sa po právnej stránke týka hlavnej veci, a to aj
vtedy, ak sa v dôsledku faktického spojenia stala súčasťou hlavnej veci taká vec, ktorá by inak bola
vecou samostatnou. Preto nie je možné posudzovať umiestnenie oplotenia a drenážnej rúry na hranici
pozemkov samostatne, ale ako jeden celok. Na posilnenie svojho právneho názoru súd uvádza, že, ak

by došlo k prevodu vlastníckeho práva k oploteniu ako stavbe (alebo napr. aj k rodinnému domu), bez
ďalšieho by došlo aj k prevodu vlastníctva drenážnej rúry ako súčasti prevádzanej hlavnej veci, a to aj
bez bližšej špecifikácie súčasti v prevodnej zmluve. Na rozdiel od príslušenstva veci, ktoré môže byť
prevedené na nového nadobúdateľa s vecou hlavnou alebo nezávisle na tomto prevode. Príslušenstvo
však neprechádza vždy bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci. V zmluve musia byť preto riadne
špecifikované veci, ktoré sú príslušenstvo. Ak by sa drenážna rúra nachádzala pod povrchom pozemku

ako samostatný objekt, bolo by takéto melioračné zariadenie nutné považovať za súčasť pozemku (PL
ÚS 16/1993 - Ústavný súd ČR). Drenážna rúra však v prejednávanej veci nie je samostatným objektom,
ale práve súčasťou oplotenia.

36. Záverom súd uvádza, že žalovanými vznesené pochybnosti o použiteľnosti znaleckého posudku

vypracovaného Ing. T. Š. vyhodnotil ako chybu v písaní, ktorá sa týkala výlučne označenia predmetných
pozemkov (namiesto číselného označenia 141 bolo uvedené 144). Zohľadňujúc obsah znaleckého
posudku uvedená chyba nemá za následok nesprávnosť posudku ako celku. Vzhľadom k vykonaným
dôkazom (znalecké posudky, vytyčovací náčrt, konfrontácia) súd nepristúpil ani k ohliadke na mieste
samom, nakoľko to považoval za nehospodárne a neúčelné navyšovanie trov konania.

37. Čo sa týka formulácie žalobného petitu, súd ho považoval za dostatočne určitý a vykonateľný. Z
obsahu podanej žaloby a jej doplnenia je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd je viazaný
obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia. Podľa názoru súdu je miesto uloženia drenážnej rúry dostatočne lokalizované tak,

aby bolo rozhodnutie súdu vykonateľné. Nie je možné s presnosťou na centimetre určiť umiestnenie
rúry. Výkopové práce nie sú chirurgický rez a pre samotnú vykonateľnosť (zohľadňujúc samotný
charakter výkopových prác) prípadný rozdiel v niekoľkých centimetroch nie je rozhodujúci. Pre úplnosť
súd uvádza, že špecifikáciu žalobného petitu v podaní zo dňa 13.05.2021 (doplnenie vytyčovacieho
náčrtu) nepovažoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, keďže sa uplatnený nárok nerozširoval a

neuplatňoval sa ani iný nárok.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešným
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.