Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201146
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118201146.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a sudcov
JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcov: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XX, XXX XX F., 2. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX F., 3. Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, XXX XX F., všetci právne zastúpení Advokátska kancelária Blyšťan, s.r.o., Užhorodská
21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, proti žalovanému JUDr. Andrea Havlátová - Rajczyová, správkyňa

konkurznejpodstatyúpadcuSTAVOZEMIX,s.r.o.,Mäsiarska60,04001Košice,IČO:43950981,právne
zastúpenému JUDr. Vladimír Kotus, advokát, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, o vylúčenie
majetku zo súpisu majetku úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
31Cbi/1/2018-314 zo dňa 28.1.2019, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zo súpisu majetku zapísaného v súpise
všeobecnej podstaty úpadcu Stavozemix s.r.o., so sídlom Mäsiarska 60, 040 01 Košice, IČO: 43 950
981 vylučuje majetok a to miestnosti č. 5, 6, 7 a 21 zakreslené v situačnej mapke, ktorá je prílohou
súpisu majetku a ktorej miestnosti sú súčasťou majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty a to:
nehnuteľnosti dvojpodlažného bytu, prvé poschodie, chodba, tri izby, 2 x WC, suterén, izby, 2 x WC, 2
x špajza, pivnica v súpisovej hodnote 150.000,- Eur, spoluvlastnícky podiel úpadcu jedna k jednej, list

vlastníctva č. XXXXX, parcelné číslo XXX/X, súpisné číslo XXX, okres F. A., obec F.Š. - R. H., katastrálne
územie R. H., byt č. 1 na prízemí, vchod 60, podiel na spoločných častiach zariadeniach a pozemku
XXXX/XX XXX zapísaného s poznámkou v prospech tretej osoby a to E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
XX, XXX XX F., E. F.Z. H.., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, F. a Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, F.,
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 164/2017 zo dňa 25.8.2017 a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú sumu

je povinná nahradiť žalovaná, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 1.2.2018 domáhali, aby súd zo súpisu majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty
úpadcu STAVOZEMIX, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 60, 040 01 Košice, IČO: 43950981 (ďalej len úpadca)
vylúčil majetok a to miestnosti č. 5, 6, 7 a 21 zakreslené na situačnej mapke, ktorá je prílohou súpisu

majetku, a ktoré miestnosti sú súčasťou majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty a to:
nehnuteľnosti, dvojpodlažného bytu - 1. podlažie - chodba, tri izby, 2x WC, suterén - izby, 2x WC, 2x
špajza, pivnica, v súpisovej hodnote 150.000,- EUR, spoluvlastnícky podiel úpadcu: 1/1, list vlastníctva
č. XXXXX, parcelné č. XXX/X, súpisné číslo XXX, okres Košice I, obec F. - R. H., katastrálne územie: R.
H., byt č. X na J.Í., vchod XX, podiel na spol. častiach, zariadeniach a pozemku 1456/10000, zapísaného
s poznámkou v prospech tretej osoby a to E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX F., E. F. H.., nar.

XX.X.XXXX, bytom K. XX, F. a Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XX, F., zverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 164/2017 zo dňa 25.8.2017. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania.V žalobe okrem iného uviedli tieto skutočnosti. Žalovaná ako správkyňa úpadcu zahrnula do súpisu
všeobecnej podstaty majetku úpadcu aj byt č. 1, zapísaný na LV č. XXXXX, obec F. - R. H., kat. úz. R. H.,
ku ktorému podľa úpadcu patria aj priestory v suteréne a to konkrétne priestory č. 5, 6, 7 a 21 uvedené

na situačnom nákrese, ktorý je prílohou súpisu majetku. Správkyňa v Obchodnom vestníku 164/2017
uviedla v súpise majetku poznámku: „Poznámka v zmysle § 78 ZKR (1): Suterén predmetného bytu
pozostáva z miestností č. 5, 6, 7, 8, 9, 10, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 - zakreslených na situačnej
mapke, ktorá je prílohou tohto súpisu. Miestnosti č. 5, 6, 7 a 21 v súčasnosti, podľa názoru správcu,
neoprávnene užívajú p. E. F., bytom K. XX, F. a p. Y. F., bytom K. XX, F., ktorí splnomocnili svojho otca

E. F., ktorý neoprávnene zabral miestnosti č. 5, 6, 7 a 21. V prospech uvedených osôb je zapísaná daná
poznámka.“ Žalobca v 1. rade sa dostavil dňa 2.10.2017 k správkyni a predložil jej doklady preukazujúce
odôvodnenosť vylúčenia predmetného sporného majetku zo súpisu. Žalovaná následne navrhla súdu,
aby uložil žalobcom podať žalobu voči správcovi a súd uznesením zo dňa 9.1.2018, sp. zn. 31K 12/2017,
uložil E. F. R.., nar. XX.X.XXXX, bytom: H. XX, F., E. F. H.., nar. XX.X.XXXX, K. XX, F. a Y. F.Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: K. XX, F. v lehote do 30 dní podať voči správcovi žalobu, ktorou sa budú domáhať

vyradenia majetku a to: miestností č. 5, 6, 7 a 21 zakreslených na situačnej mapke, ktoré sú súčasťou
majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty a to: nehnuteľnosti, dvojpodlažného bytu - 1. podlažie
- chodba, tri izby, 2x WC, suterén - izby, 2x WC, 2x špajza, pivnica, v súpisovej hodnote 150.000,-
EUR, spoluvlastnícky podiel úpadcu: 1/1, list vlastníctva č. XXXXX, parcelné č. XXX/X, súpisné číslo
XXX, okres F. A., obec F. - R. H., katastrálne územie: R. H., byt č. X na J., vchod XX, podiel na spol.

častiach, zariadeniach a pozemku 1456/10000, zapísaného poznámkou v prospech tretej osoby a to
E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX F., E. F. H.., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, F. a Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: K. XX, F., zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 164/2017 zo dňa 25.8.2017.
Predovšetkým žalobcovia udávajú, že v súpise majetku zverejnenom v Obchodnom vestníku ako aj v
samotnom uznesení súdu zo dňa 9.1.2018 je nesprávne uvedený údaj o majetku úpadcu a to že ide o

„dvojpodlažný byt - 1. podlažie - chodba, tri izby, 2x WC, suterén - izby, 2x WC, 2x špajza, pivnica“ .
Vychádzajúc z údajov na liste vlastníctva ako aj z reálneho stavu je úpadca vlastníkom bytu č. X X. J.,
a v suteréne sú k tomuto bytu prináležiace vedľajšie priestory určené na užívanie s týmto bytom /teda
jeho príslušenstvo - pôvodne pivnica/ a teda nejde o dvojpodlažný byt.
Sporný majetok zapísaný do všeobecnej podstaty úpadcu tvoria teda miestnosti č. 5, 6, 7 a 21

nachádzajúce sa v suteréne bytového domu. Tento sporný majetok nie je osobitne evidovaný na liste
vlastníctva, nie je to byt, ani nebytový priestor. Ide o príslušenstvo bytu v zmysle § 121 ods. 2 OZ,
konkrétne o priestory určené na to, aby sa s bytom užívali, v tomto prípade ako pivnica. Pôvodne v roku
2002 vlastnil žalobca v 1. rade v bytovom dome 3 byty:
Byt č. 1 - tento byt bol o výmere 110,91 m2, k nemu náležala aj pivnica v suteréne o výmere 43,50 m2,

spolu teda výmera bytu 154,11 m2,
Byt č. 5 - tento byt bol o výmere 113,01 m2, k nemu náležala pivnica v suteréne o výmere 51,70 m2,
spolu teda výmera bytu 164,71 m2,
Byt č. 6 - tento byt bol o výmere 326,40 m2, k nemu náležala pivnica v suteréne o výmere 48,60 m2,
spolu teda výmera bytu 375 m2,

Žalobca v 1. rade byt č.1 odpredal právnym predchodcom úpadcu, teda úpadca nemôže v súčasnosti
vlastniť viac, než zmluvne nadobudli jeho právni predchodcovia. Predaj sa uskutočnil na základe kúpnej
zmluvyzodňa26.2.2002,pričomvtejtokúpnejzmluvežalobcav1.radepredávalprávnympredchodcom
úpadcu nielen byt č. 1 s príslušenstvom, ale došlo aj k dohode o tom, že časť príslušenstva pôvodne
patriaceho k bytom č. 5 a 6 sa stane príslušenstvom bytu č. 1 a predávajú sa teda aj tieto časti. Takže

dohoda bola nasledovná ako o tom svedčí aj obsah kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002:
Byt č. 5 - tento byt bol o výmere 113,01 m2, k nemu náležala pivnica v suteréne o výmere 51,70 m2.
Pivnica sa rozdelila na časť 13,80 m2, ktorá ostane predávajúcemu s bytom č. 5 a časť o výmere 37,90
m2, ktorá časť sa priradí k bytu č. 1 (strana tretia kúpnej zmluvy)
Byt č. 6 - tento byt bol o výmere 326,40 m2, k nemu náležala pivnica v suteréne o výmere 48,60 m2.

Pivnica sa rozdelila na časť 14 m2, ktorá ostane predávajúcemu s bytom č. 6 a časť o výmere 34,64
m2, ktorá časť sa priradí k bytu č. 1 (strana štvrtá kúpnej zmluvy).
V konečnom dôsledku tak v dôsledku kúpnej zmluvy a dohôd v nej uvedených právni predchodcovia
úpadcu nadobudli Byt č. 1 - byt o výmere 110,91 m2, k nemu náležala pôvodne pivnica v suteréne o
výmere 43,50 m2 a pripojili sa ďalšie priestory oddelené od priestorov patriacich k bytom č. 5 a 6 o

výmere 37,90 m2 a 34,64 m2, spolu teda plocha priestorov v suteréne 116,04 m2, teda celková výmera
bytu č. 1 s podlahovou plochou priestorov v suteréne bola 226,95 m2. Tomuto nasvedčuje aj údaj na
štvrtej strane kúpnej zmluvy v závere ( uvedený údaj o výmere 226,90 m2 ).Prílohu kúpnej zmluvy tvorí
grafická a popisná časť projektanta Ing. arch. F. a Ing. arch. H., ktorú ku kúpnej zmluve dali vyhotoviťkupujúci - právni predchodcovia úpadcu - pri overovaní výmer a v ktorom: v grafickej časti priestory s
číslami 1, 2, 3, 4, 4', 5, 6, 7 a 11 sú v legende - popisnej časti spolu označené ako časť A, ich výmera je
spolu 44,67 m2 - toto ostalo predávajúcemu - žalobcovi v 1. rade, - v grafickej časti priestory označené

s číslami 8, 9, 10, 13, 14, 15, 16, 19 a 20 sú v legende - popisnej časti spolu označené ako časť B,
ich výmera spolu je uvedená 115,50 m2 (tento údaj je nesprávny, po spočítaní jednotlivých čísel vyjde
116,13 m2) - toto bolo predmetom predaja na právnych predchodcov úpadcu.
Sporné priestory zapísané v súpise majetku úpadcu (č. 5, 6, 7 a 21 ) predstavujú v tejto prílohe kúpnej
zmluvy priestory označené v časti A ako 4, 5, 6 a 7.

K výmerám jednotlivých podlahových plôch uviedli, že drobné odchýlky vo výmere v prípade
odpredávaného majetku -z textu kúpnej zmluvy vyplýva výmera predávaných miestností v suteréne
116,04 m2 a z prílohy časť B vyplýva výmera predávaných miestností 116,13 m2 (nesprávny je údaj
115,50 m2) je spôsobená drobnými chybami v písaní a počítaní, resp. odchýlkami pri meraní priestorov
a počítaní. Z uvedených skutočností je zrejmé, že kupujúci (právni predchodcovia úpadcu) nenadobudli
do vlastníctva priestory, ktoré sú ako miestnosti č. 5, 6, 7 a 21 zapísané do všeobecnej podstaty úpadcu.

Právni predchodcovia úpadcu zjavne podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002 nadobudli od žalobcu v 1.
rade v suteréne priestory o výmere cca. 116 m2, pričom ak by k nim boli pripočítané aj sporné priestory,
išlo by už o výmeru cca. 133 m2, čo je číslo zjavne nekorešpondujúce s textom zmluvy. Zároveň by
nekorešpondovalo s týmto údajom ani uvedenie podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu,
ktorý sa stanovil podľa pomeru podlahovej plochy bytu č. 1 k podlahovej ploche ostatných bytov v dome.

VýpočetspoluvlastníckehopodieluktorýpreviedlaspoločnosťStavoprojektinga.s.Košicejenasledovný:
celková plocha všetkých bytov v dome na H. N.. Č.. XX v F. je o výmere 1557,90 m2, spoluvlastnícky
podiel bol vypočítaný nasledovne (veľkosť bytu v m2 / 10000, pričom 10.000 / 1557,90 = 6,41889, tento
výsledok vynásobili plochou predaného bytu č. 1 a teda 226,90 m2, a dostali výsledný podiel 1456,4477
a výsledný podiel sa zaokrúhlil na 1456/10000 a tento podiel je uvedený na liste vlastníctva aj v uznesení

Okresného súdu Košice I. Zároveň aj zo situačného nákresu suterénu zaslaného správcom žalobcovi
v 1. rade vyplýva, že výmera priestorov 8, 9, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 je 116,64 m2 - opätovne
údaj číselne takmer zhodný z kúpnou zmluvou pri zohľadnení prijateľnej odchýlky. Tento situačný nákres
zaslal správca žalobcovi v 1. rade bez výmer/údajov o veľkosti priestorov, ale žalobca v 1. rade disponuje
aj originálom tohto nákresu/projektu aj s výmerami a tento súdu predkladáme.

Preto ani úpadca nemohol nadobudnúť viac, než vlastnili jeho právni predchodcovia, a preto do súpisu
majetku podstaty úpadcu nepatria priestory č. 5, 6, 7 a 21 zakreslené na situačnej mapke, ktorá je
prílohou súpisu.
Žalobca v 1. rade svoje byty č. 5 a 6 spolu s ich príslušenstvom následne previedol na žalobcov v 2. a
3. rade a to Byt č. 5 na žalobkyňu v 3. rade Y. F.Í. a Byt č. 6 na žalobcu v 2. rade E. F. H.. Žalobkyňa

v 3. rade a žalobca v 2. rade sa spolu dohodli na využívaní vedľajších miestností patriacich k bytu tak,
že ako pivnicu bude žalobkyňa v 3. rade využívať priestor označený ako 11 v prílohe kúpnej zmluvy, a
ako pivnicu bude žalobca v 2. rade využívať priestor označený ako 4, 5, 6 a 7 v prílohe kúpnej zmluvy
(sporné priestory 5, 6, 7 a 21), pričom priestory označené ako 1, 2, 3 a 4' v prílohe kúpnej zmluvy
sú prístupové chodby - spoločné priestory a zariadenia domu. Žalobca v 1. rade p. E. F. R.. súhlasil,

aby sporné priestory 5, 6, 7 a 21 boli dočasne využívané úpadcom, a uvedené pravdepodobne úpadca
zneužil na to, aby boli tieto priestory zapísané do súpisu majetku, aj keď mu nepatrili ani nepatria. V
súčasnosti sú sporné priestory 5, 6, 7 a 21 stavebne oddelené od zvyšku suterénu a sú využívané tak,
ako je ich účel - ako pivnica náležiaca k bytu č. 6.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K žalobe ďalej uviedla tieto skutočnosti. Právni
predchodcovia úpadcu H. E., X.. XX.XX.XXXX a E. P., X.. XX.XX.XXXX uzatvorili so žalobcom v 1.
rade Kúpnu zmluvu zo dňa 26.02.2002. Žalobca bol v danom čase vlastníkom troch bytov v bytovom
dome na ulici H. Č.. XX Y. F. a to konkrétne Bytu č. 1 o výmere 110,91 m2 spolu s pivnicou 43,50 m2,
Bytu č. 5 o výmere 113,01 m2 spolu s pivnicou 51,70 m2 a Bytu č. 6 o výmere 326,40 m2 spolu s

pivnicou 48,60 m2. Dotknutá časť suterénu bytového domu je tvorená práve uvedenými pivnicami a iné
priestory, ktoré by patrili k iným bytom v danom bytovom dome, sa v tejto časti suterénu nenachádzajú.
V danom čase mali právni predchodcovia úpadcu p. E. a p. P. záujem odkúpiť od žalobcu v 1. rade Byt
č. 1 aj s celým suterénom, teda všetky pivnice patriace žalobcovi v celosti. Žalobca v 1. rade právnych
predchodcov úpadcu požiadal, aby mu bola ponechaná časť pivnice tak, aby ju pričlenil jednak k bytu

č. 5, a to o výmere 13,80 m2 a časť pivnice o výmere 14,00 m2 aby pričlenil k bytu č. 6. Ostatná
časť pivníc - dotknutého suterénu bola odpredaná právnym predchodcom úpadcu. V dotknutej časti
suterénu bytového domu nie sú iné priestory a táto je tvorená len uvedenými pivnicami, pričom z
kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2002 je zrejmé, že súčet výmer uvedených pivníc je 143,80 m2 (43,50+ 51,70 + 48,60), z ktorej mala žalobcovi v 1. rade zostať plocha 27,80 m2 a právnym predchodcom
úpadcu mala byť odpredaná ostatná časť suterénu o výmere 116 m2. S takýmto zameraním suterénu
tvorenéhouvedenýmipivničnýmipriestormipočítalakúpnazmluvazodňa26.02.2002.Uvedenérovnako

zodpovedá aj znaleckému posudku č. 8/2002 znalca Ing. O. U., zo dňa 10.02.2002, ktorý si dal vyhotoviť
žalobca v 1. rade, ako podklad k predmetnej Kúpnej zmluve zo dňa 26.02.2002, na ktorý uvedená kúpna
zmluva priamo odkazuje v článku VI. ods. 2. Keďže kúpna zmluva, ako aj uvedený znalecký posudok,
preukázateľne vychádzali z toho, že dotknutý suterén bytového domu je tvorený pivnicami v súhrnnej
výmere 143,80 m2, je potrebné vychádzať z tohto údaju a skutočnej vôle zmluvných strán pri uzatváraní

kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2002, ktorá bola taká, že právni predchodcovia ako kupujúci mali záujem
o odkúpenie celého suterénu t. j. všetkých pivničných priestorov, avšak nakoniec sa so žalobcom v 1.
rade dohodli, že mu z pivnice patriacej pôvodne k bytu č. 1, ktorý bol predmetom predaja, de facto
vyčlenia a ponechajú pivničné priestory k bytu č. 5 o výmere 13,80 m2 a k bytu č. 6 o výmere 14,00 m2
s možnosťou samostatného prístupu a ostatná časť bude odpredaná právnym predchodcom úpadcu.
Priestory o výmere 13,80 m2 k bytu č. 5 presne (a to aj výmerou) zodpovedajú priestorom č. 11 a 12

grafického náčrtku a priestory o výmere 14,00 m2 k bytu č. 6 presne (a to aj výmerou) zodpovedajú
priestorom č. 1, 2, 3 a 4 grafického náčrtku. Uvedený spôsob prerozdelenia pivníc bol ako náčrt prílohou
č. 1 kúpnej zmluvy. Úpadca za účelom preukázania uvedeného nahliadol do katastrálneho operátu,
avšak ako zistil, katastrálnemu úradu bola spolu s návrhom na vklad predložená Kúpna zmluva bez
prílohy. Len podotýka, že návrh na vklad spolu s prílohami doručoval katastrálnemu úradu žalobca. O

správnosti a najmä pravdivosti vyššie uvedenej motivácie a vôli zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej
zmluvy svedčí aj skutočnosť, že právni predchodcovia úpadcu a následne úpadca, ako aj súčasní
žalobcovia, suterén v uvedenom bytovom dome užívali vyššie uvedeným spôsobom, t. j. žalobcovia
užívali priestory 1, 2, 3, 4, 11 a 12 z grafického náčrtku, ktorých výmera presne zodpovedá výmere
„ponechaných“ priestorov v kúpnej zmluve a právni predchodcovia úpadcu a následne úpadca užíval

celú zvyšnú časť suterénu. Uvedený stav trval nerušene od roku 2002 do roku 2016, kedy bola právnym
predchodcom úpadcu doručená žalobcom v 1. rade výzva k uvoľneniu priestorov, ktoré sú predmetom
tohto sporu. Úpadca si uvedené počínanie žalobcu v 1. rade spája s tou skutočnosťou, že žalobca v 1.
rade si v predmetnom bytovom dome v podkroví zriadil byt č. 11, ku ktorému si chcel zaobstarať pivničné
priestory a využil, resp. zneužil tú skutočnosť, že existujú zamerania suterénu, podľa ktorých je jeho

podlahová plocha cca 160 m2 a nie 143,80 m2, z ktorej vychádzala kúpna zmluva zo dňa 26.02.2002,
ako aj spomínaný znalecký posudok. V roku 2016 žalobca v 1. rade po 14-tich rokoch bezproblémového
a bezkonfliktného, teda nerušeného užívania suterénu vyššie uvedeným spôsobom (kedy žalobcovia
užívali priestory o výmere 27,80 m2 a právni predchodcovia úpadcu nerušene užívali zvyšok suterénu
s vedomím, že sú jeho vlastníkmi) začal účelovo tvrdiť, že právnym predchodcom úpadcu neodpredal

priestory č. 5, 6, 7 a 21 na grafickom náčrtku a tieto si začal nárokovať. Takisto žalobca v 1. rade tvrdil
správcovi a uvádza to aj v žalobe, že tieto priestory údajne na základe ústnej dohody dovolil (zrejme
bezodplatne) užívať právnym predchodcom úpadcu, hoci tieto patrili naďalej žalobcom. Tieto tvrdenia
žalobcu považuje úpadca za účelové, nakoľko od roku 2002 až do roku 2016 tieto priestory užíval ako
svoje výlučne úpadca a jeho právni predchodcovia bez toho, aby boli akokoľvek (žalobcami) rušení. O

uvedenom vlastníckom usporiadaní, t. j. že predmetné priestory patrili a patria právnym predchodcom
úpadcu a v súčasnosti úpadcovi, majú vedomosť aj ostatní vlastníci bytov v uvedenom bytovom dome,
o čom svedčí ich písomné potvrdenie. V júli roku 2017 sa žalobca v 1. rade svojvoľne zmocnil priestorov,
ktoré sú predmetom tohto sporu, vykonaním stavebných zásahov v suteréne bytového domu a odvtedy
ich fakticky neoprávnene užíva.

4. Právni predchodcovia a úpadca tvrdia, že priestory, ktoré sú predmetom tohto sporu patria im a tieto
nerušene a dobromyseľne užívali minimálne 14 rokov, ako svoje vlastné, preto je namieste konštatovať
aj ich vydržanie úpadcom, resp. jeho právnymi predchodcami, ak by bol súd názoru, že tieto neboli na
nich prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 26.2.2016. Zmluvou zo dňa 26.2.2002 mal žalobca v úmysle

previesť vlastnícke právo k Bytu č. 1 na právnych predchodcov žalovaného, a to vrátane F. (ale bez
sporných priestorov), v samotnej zmluve došlo k úprave výmery pivníc k jednotlivým bytom, a to tak,
aby žalovaní nadobudli Byt č. 1 a k nemu pivnicu v takej výmere, aby zodpovedala výmere priestorov F.
ktorý chcel žalobca previesť na právnych predchodcov žalovaných, teda cieľom žalobcu bolo previesť na
právnych predchodcov úpadcu len takú výmeru pivníc, aby to zodpovedalo výmere priestorov v suteréne

tvoriacich F. a nie viac. S poukazom na znenie kúpnej zmluvy a v nej uvedené prevody pivníc tak došlo
k tomu, že k Bytu č. 1, ktorý sa prevádzal na právnych predchodcov žalovaného mali prináležať pivnice
o výmere uvedenej v závere kúpnej zmluvy, a to vo výmere 226,9 m2, do ktorej výmery patrí plocha
bytu 110,91 m2 a plocha príslušenstva o výmere 115,99 m2. Právni predchodcovia žalovaného a anižalovaný nemohli nadobudnúť v suteréne priestor o výmere väčšej, než je uvedený v kúpnej zmluve
zo dňa 26.2.2002.

5. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca bol vlastníkom Bytu č. 1, 5 a 6
s príslušenstvom tvoriacim okrem iného aj pivnice, ako aj spoluvlastníkom nehnuteľnosti v špecifikácii
uvedenej v zmluvách s výmerami a podielmi tam uvedenými. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.2.2002
špecifikácia vlastníctva predávajúceho, ako aj prejav vôle predávajúceho previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam Bytom č. 1, 5 a 6 s príslušenstvom. Kupujúci mali nadobudnúť, aj nadobudli, Byt č. 1

o výmere 226,90 m2, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky
podiel k pozemku XXX/X .......... až 1456/10000, spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku
XXX/X .................. 0/10000. Nadobudli teda Byt č. 1 pozostávajúci z troch obytných miestností a
príslušenstva. Príslušenstvom bytu je: kuchyňa, predsieň, chodba + jedáleň, chodba, kúpeľňa + WC,
pivnica. Celková výmera podlahovej plochy je 154,41 m2 (110,91 m2 byt, 43,50 m2 pivnica.) Ďalej zo
zmluvy nepochybne vyplýva dohoda týkajúca sa časti príslušenstva k bytu č. 5 tak, že pre kupujúcich

zostane plocha 37,90 m2 (priradiť k bytu č. 1). Ďalej zo zmluvy nepochybne vyplýva dohoda týkajúca
sa časti príslušenstva k Bytu č. 6 tak, že pre kupujúcich zostane plocha 34,64 m2 (priradiť k bytu č. 1).
Tomu zodpovedali aj stanovené podiely na spoločných častiach a zariadeniach bytu. Žalobca v 1. rade
teda previedol nehnuteľnosti vo výmere 110,91 m2 + 43,50 m2 + 37,90 m2 + 34,64 m2, teda 226,95 m2.

6. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu
STAVOZEMIX, s.r.o., Košice zo dňa 3.7.2017 okrem iného vyplýva zápis bytu č. 1, zapísaného na LV
č. XXXXX, obec F. - R. H., kat. úz. R. H., ako dvojpodlažný byt - (1. Podlažie - chodba, tri izby, 2x WC;
Suterén - izby , 2x WC, 2x špajza; pivnica) „Poznámka v zmysle §78 ZKR (1): Suterén predmetného
bytu pozostáva z miestností č. 5, 6, 7, 8, 9, 10, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 - zakreslených na

situačnej mapke, ktorá je prílohou tohto súpisu. Miestnosti č. 5, 6, 7 a 21 v súčasnosti, podľa názoru
správcu, neoprávnene užívajú p. E. F., bytom K. XX, F. a p. Y. F., bytom K. XX, F., ktorí splnomocnili
svojho otca E. F., ktorý neoprávnene zabral miestnosti č. 5, 6, 7 a 21. V prospech uvedených osôb je
zapísaná daná poznámka.“ Prílohou je situačný nákres bez výmeru.

7. Uznesením zo dňa 9.1.2018, sp.zn. 31K 12/2017, uložil súd prvej inštancie E. F. st., nar. XX.X.XXXX,
bytom: H. XX, F., E. F. ml., nar. XX.X.XXXX, K. XX, F. a Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XX, F. v lehote
do 30 dní podať voči správcovi žalobu, ktorou sa budú domáhať vyradenia majetku a to: miestností č. 5,
6, 7 a 21 zakreslených na situačnej mapke, ktoré sú súčasťou majetku zapísaného v súpise všeobecnej
podstaty a to: nehnuteľnosti, dvojpodlažného bytu - 1. podlažie - chodba, tri izby, 2x WC, suterén - izby,

2x WC, 2x špajza, pivnica, v súpisovej hodnote 150.000,- EUR, spoluvlastnícky podiel úpadcu: 1/1, list
vlastníctvač.XXXXX,parcelnéč.XXX/X,súpisnéčísloXXX,okresF.A.,S.F.-R.H.,katastrálneúzemie:
R. H., byt č. 1, na prízemí, vchod XX, podiel na spol. častiach, zariadeniach a pozemku 1456/10000,
zapísaného s poznámkou v prospech tretej osoby a to E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX F.,
E. F. ml., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, F. a Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, F., zverejnenom v

Obchodnom vestníku č. 164/2017 zo dňa 25.8.2017.

8. Žalovaná zapísala predmetný nehnuteľný majetok do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s
poznámkou pre žalobcov. V súlade s uznesením súdu zo dňa 9.1.2018 podali žalobcovia žalobu o
vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne

rozpísal ako dochádzalo k prevodom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX, parc. č. XXX/XX, súpisné
číslo XXX, okres F. I, kat. úz. R. H. Byt č. 1, 5, 6 na prízemí a vchodu č. XX, podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a pozemku v rokoch 1998 až 2002.

9. Súd prvej inštancie skúmal prejav vôle žalobcu v 1. rade C. E. P. a H. E. vyplývajúci z Kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade ako predávajúcim a ako kupujúcimi (každý v podiele 1 k celku)
dňa 26.2.2002. Z danej kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva špecifikácia vlastníctva predávajúceho,
ako aj prejav vôle predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - bytov č. 1, 5, 6
s príslušenstvom špecifikovaným v danej kúpnej zmluve. Z obsahu danej kúpnej zmluvy, ako aj
zhrňujúceho záveru mal súd nepochybne za preukázané, že kupujúci mali nadobudnúť (a zápisom do

katastra nehnuteľností) aj nadobudli byt č. 1 (vchod XX) - s výmerou 226,90 m2, nie viac, nie menej,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/
X...1456/10000,spoluvlastníckypodielnazastavanompozemkuXXX/X....0/10000.Nadobudlitedabyt
č. 1 pozostávajúci z 3 obytných miestností a príslušenstva. Príslušenstvom bytu je: kuchyňa, predsieň,chodba + jedáleň, chodba, kúpeľňa + WC, pivnica. Celková výmera podlahovej plochy je 154,41 m2
(110,91 m2 byt, 43,50 m2 pivnica). Ďalej zo zmluvy nepochybne vyplýva dohoda týkajúca sa časti
príslušenstva k bytu č. 5 tak, že pre kupujúcich zostane plocha 37,90 m2 (priradiť k bytu č. 1). Ďalej zo

zmluvy nepochybne vyplýva dohoda týkajúca sa časti príslušenstva k bytu č. 6 tak, že pre kupujúcich
zostane plocha 34,64 m2 (priradiť k bytu č. 1). Tomu zodpovedali aj stanovené podiely na spoločných
častiach a zariadeniach bytu. Žalobca v 1. rade teda previedol nehnuteľnosti vo výmere 110,91 m2 +
43,50 m2 + 37,90 m2 + 34,64 m2, teda 226,95 m2.
V konaní nebola nepochybne preukázaná vôľa zmluvných strán, ktorou bolo odkúpenie celej podlahovej

plochy suterénu, teda všetkých pivničných priestorov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalovaní pred uzatvorením danej kúpnej zmluvy neboli vlastníkmi žiadnej časti danej nehnuteľnosti,
vlastníkom bol iba žalobca v 1. rade. V danej kúpnej zmluve je pritom jasne uvedené, čo majú kupujúci
nadobudnúť. Tomu zároveň zodpovedalo aj uvedenie podielov na spoločných častiach a zariadeniach
domu.
Na základe vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalobca v 1. rade odpredal právnym

predchodcom úpadcu nehnuteľný majetok tak ako je to špecifikovaný vyššie a teda úpadca nemôže
v súčasnosti vlastniť viac, než čo zmluvne nadobudli jeho právni predchodcovia, teda nehnuteľnosti
v celkovej výmere 226,90 m2 spolu s tomu zodpovedajúcimi podielmi na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v 1. rade odpredal právnym predchodcom úpadcu

nehnuteľný majetok tak ako je špecifikovaný vyššie a teda úpadca nemôže v súčasnosti vlastniť viac,
než čo zmluvne nadobudli jeho právni predchodcovia, teda nehnuteľnosti v celovej výmere 226,90 m2
spolu s tomu zodpovedajúcimi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že daná vec nemala byť do súpisu zaradená
a zároveň, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí

práve žalobcom.
V súpise majetku nemôže byť zapísané niečo, čo nebolo nadobudnuté a ani to, čo by boli spoločné
priestory - spoločné priestory sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome a nemôžu patriť do konkurznej podstaty.
K údajnému vydržaniu právnymi predchodcami úpadcu súd uviedol, že na vydržanie nie sú v žiadnom

prípade splnené zákonom stanovené podmienky. S poukazom na jednotlivé kúpne zmluvy, výsluchy
svedkov E. ml., E. st. a P. a výsluchu žalobcu v 1. rade, má súd nepochybne za to, že právni
predchodcovia úpadcu jasne vedeli, akú výmeru priestorov kupujú a vedeli aj museli vedieť, aká je
podlahová plocha klub „J“ ktorý prevádzkovali, a preto im chýba dobromyseľnosť vo vzťahu k využívaniu
daného majetku. Prehlásenie spoluvlastníkov je pre tento prípad úplne irelevantné - títo spoluvlastníci

nemajúvpredmetnýchpriestorochžiadnepivniceaniinépriestoryaaniprístup,takžeorozsahuužívania
priestorov žalobcu v 1. rade či o dohodách medzi žalobcami a tretími osobami ohľadom týchto priestorov
nemôžu mať ani vedomosť.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 100%, a to aj za odvolacie konanie, alternatívne
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové
rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Odvolanie podal žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.b/, e/, h/ a f/ CSP.

12. V odvolaní uviedol, že žalobca v 1. rade bol v období pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa
26.2.2002 vlastníkom bytov č. 1, 5, 6, na H. a k ním prináležiacich pivničných priestorov nachádzajúcich
sa v dome v rozsahu a výmere uvedenej v scudzovacích zmluvách, na základe ktorých predmetné byty

žalobca v 1. rade nadobudol. Za účelom rekonštrukcie suterénu /prevádzkovanie klubu „J“), nechal
žalobca v 1. rade roku 1999 Ing. arch. E. S. vyhotoviť situačný nákres, z ktorého je zrejmé, že žalobca v
1. rade zmenil organizáciu pivničných priestorov, pôvodné jednotlivé pivnice zrušil, priestory prerozdelil
a nanovo očísloval jednotlivé miestnosti. Právni predchodcovia úpadcu H. E. nar. XX.XX.XXXX a E. P.
nar. X.X.lXXX mali po dobu cca 2 rokov v nájme byt č. 1 na Mäsiarskej ulici a všetky pivničné priestory

zakreslené na situačnom nákrese. Z výpovedí svedkov, ktoré neboli žalobcami v konaní rozporované,
sa považuje za nesporné, že právni predchodcovia úpadcu a žalobca v 1. rade sa pôvodne dohodli na
predaji bytu č. 1 na Mäsiarskej ulici č. 60 spolu s celou plochou pivničných priestorov. Po následnej
vzájomnej dohode zmluvných strán, z dôvodu, aby ostatné byty žalobcu v 1. rade (byt č. 5 a byt č. 6)mali k dispozícii taktiež nejaké pivničné priestory, predmetom prevodu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
26.2.2002 sa nakoniec nestali celé pivničné priestory, ale od nich boli odčlenené priestory o výmere 13,8
m2, ktoré boli pričlenené k bytu č. 5 (na situačnom nákrese priestory č. 12, 11) a tiež 14 m2, ktoré boli

pričlenené pre byt číslo 6 (na situačnom nákrese priestory č. 4, 3, 1, 2) čomu plne a presne zodpovedá
aj predmet ohodnotenia znaleckým posudkom č. 019/2002 vyhotoveným 19.2.2002, teda 7 dní pred
podpisom kúpnej zmluvy, znalcom Ing. G. X., ktorý dal vypracovať žalobca v 1. rade ako predávajúci v
súvislosti s predmetným prevodom. Úpadca a jeho právni predchodcovia mali v užívaní všetky pivničné
priestory okrem v predchádzajúcom bode uvedených priestorov 1, 2, 3, 4, 11, 12 nerušene od roku

2002 do roku 2016 v presvedčení, že užívajú svoje vlastníctvo, ktoré nadobudli na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 26.2.2002. Rozpor medzi žalobcami a úpadcom nastal po viac ako 14 rokoch nerušeného
užívania, kedy žalobca v 1. rade využil ekonomické problémy úpadcu na to, aby sa vybúraním 14 rokov
existujúcej priečky, postavenej po predaji bytu č. 1, zmocnil sporných priestorov a tým si zabezpečil
pivničné priestory pre byt, ktorý novovybudoval v podkrovných priestoroch domu.
Žalovaný poukázal na to, že ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí

vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa
účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Pri
interpretácii zmluvy sa má preto prihliadať predovšetkým na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá,
vrátane predzmluvných rokovaní, správania strán, a to aj následného správania po uzatvorení zmluvy.
Uvedeného porušenia sa dopustil aj súd prvej inštancie, keď napriek obojstranne vyjadrenej a

nerozporovanej vôli strán, ktorá sa prejavila ako v znení textu zmluvy, tak v užívaní pivničných priestorov
po dobu viac než 14-tich rokov, a ktorá spočívala v prevode vlastníctva ku celej podlahovej výmere
pivničných priestorov na právnych predchodcov žalovaného, okrem časti určenej pre užívanie s bytom č.
5 (priestory č. 11, 12) a bytom č. 6 /priestory č. 1, 2, 3, 4); formalistickým výkladom vybraných zmluvných
ustanovení (čo do prepočtu podlahových plôch) odoprel ochranu tohto pôvodného autonómneho prejavu

vôle zmluvných strán, ktorá vyplýva nielen z výpovedí svedkov ale aj z listinných dôkazov predložených
v konaní, a žalobe vyhovel, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vtedajší jednoznačný prejav vôle žalobcu v 1. rade spočívajúci v ponechaní si len pivničných priestorov
11, 12, 1, 2, 3, 4 a jednoznačnom prevode sporných priestorov 5, 6, 7 a 21 potvrdzujú okrem svedeckých
výpovedí aj listinné dôkazy ako napr. znalecký posudok č. 019/2002 vyhotovený 19.2.2002 znalcom

A.. G. X. na základe podnetu a objednávky žalobcu v 1. rade, ktorý osobne predkladal vyhotoviteľovi
podklady potrebné pre jeho vypracovanie. V prílohe posudku sú pivničné priestory 11, 12, 1, 2, 3, 4 pod
označením 60/5 (rozumej ako priradenie k bytu 5) a 60/6 (rozumej ako priradenie k bytu 6) a všetky
ostatné pivničné priestory vrátane sporných priestorov 5, 6, 7 a 21 pod označením 60/1 (rozumej ako
priradenie k bytu 1).

Z obsahu znaleckého posudku č. 019/2002, konkrétne z bodu 1.5. Podklady pre vypracovanie
znaleckého posudku vyplýva, že podkladom pre vypracovanie tohto posudku okrem iného bol aj
objednávateľom (žalobca v 1. rade) predložený - Podklad pre prevod vlastníctva pivničných priestorov
na Mäsiarskej ulici č. 60 v Košiciach, vypracovaný Stavoprojektingom a.s. Košice, taktiež na základe
podnetu a podkladov žalobcu v 1. rade. Z posudku rovnako vyplýva, že podkladom je aj zápis z

obhliadky nehnuteľnosti a zakreslenie zamerania skutkového stavu nehnuteľnosti, ktoré boli vykonané
na miestnom šetrení vykonanom dňa 18.2.2002 za účasti objednávateľa E. F. (bod. 2.1. znaleckého
posudku). Žalobca v 1. rade teda presne vedel a určil Stavoprojektingu ako aj znalcovi, čo konkrétne
tvorí predmet prevodu a teda predmet ohodnotenia. Pri porovnávaní situačnej schémy vypracovanej
Ing. C., S. a schémy vypracovanej spoločnosťou Stavoprojekting, a.s. Košice obsiahnutej v znaleckom

posudku, možno zreteľne vidieť, že priestory č. 11 a 12 spolu o výmere 13,8 m2 a priestory č. 1, 2, 3, 4
spolu o výmere 14 m2, sú určené na užívanie s bytom č. 5 a 6, čo je vyjadrené v rámci ich označenia.
Súd prvej inštancie v rozpore s návrhom žalovanej upustil od vykonania dokazovania v podobe
oboznámenia sa s celým a najmä pre rozhodnutie dostatočne detailným obsahom znaleckého posudku
č. 019/2002 vyhotoveným 19.2.2002 znalcom A.. G. X., ktorý bol navyše žalobcom v 1. rade súdu a

žalovanej predložený v čitateľnej forme na základe návrhu žalovanej až na pojednávaní dňa 28.1.2009,
na ktorom súd vo veci samej rozhodol, a teda nie len žalovaná, ale ani samotný súd nemal možnosť
a ani sa reálne neoboznámil v dostatočnej miere s jeho obsahom, teda súd nevykonal dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností o skutočnej vôli zmluvných strán v čase prevodu, čím
došlo k porušeniu základných procesných práv žalovanej ako aj práva na spravodlivý proces.

Žalovaný v odvolaní poukázal na ust. § 130 ods. 1 OZ. Vychádzajúc z obsahu zákonného ustanovenia
o dobromyseľnosti s názorom súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok vydržania teda absencií
dobromyseľnosti držiteľa nemožno súhlasiť, nakoľko vychádzajúc z obsahu zmlúv na základe ktorých
žalobca v 1. rade nadobudol byty č. 1, 5, 6 na Mäsiarskej ulici č. 60 v Košiciach, ako aj zo znaleckýchposudkovpredloženýchžalobcomv1.radevtomtokonaní,právnipredchodcoviaúpadcu,akoajžalobca
v 1. rade vychádzali zhodne so skutočnosti, že žalobca v 1. rade je vlastníkom bytu č. 1 o výmere 110,92
m2, spolu s pivnicou 43,50 m2, bytu č. 5 o výmere 113,01 m2, spolu s pivnicou 51,70 m2 a bytu č. 6 o

výmere 326,40 m2 spolu s pivnicou 48,60 m2, čo znamená, že zmluvné strany zhodne pri tvorbe kúpnej
zmluvy vychádzali zo skutočnosti, že suterén je tvorený pivnicami v súhrnnej výmere 143,80 m2.
Vzhľadom k uvedenému úpadca a ani právni predchodcovia úpadcu pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každej osoby požadovať, nemali a ani
nemohli mať dôvod sa domnievať, že výmera podlahových plôch a teda predmet ich užívania je iný, ako

ten, ktorý bol na základe podkladov dodaných žalobcom v 1. rade uvedený v kúpnej zmluve, dôsledkom
čoho konštatovanie súdu prvej inštancie o opaku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Nakoľko priestory, ktoré sú predmetom sporu boli úpadcom a jeho právnymi predchodcami užívané viac
ako 14 rokov, a ako bolo uvedené, disproporcia vo výmerách nenastala z vôle právnych predchodcov
úpadcu ale táto disproporcia predstavuje výlučne matematický rozdiel vo výmere skutočne užívanej
pivničnej plochy oproti súčtu výmery pivníc pridelených pôvodne k jednotlivým bytom, pričom tento

matematicky vyjadrený rozdiel v ploche pivničných priestorov vznikol v dôsledku vybúrania pôvodných
priečok jednotlivých pivníc a užívania celej pivničnej plochy vrátane pôvodných chodieb /a to už
pôvodným vlastníkom, teda žalobcom v 1. rade), o čom úpadca a jeho právni predchodcovia nemali
vedomosť, možno konštatovať, že aj v prípade, ak by sporné pivničné priestory neboli predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 26.2.2002, úpadca by splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním.
Na záver žalovaný poznamenal, že súčet plôch pivničných priestorov užívaných žalobcom v 1. rade
po neoprávnenom odčlenení priestorov č. 5, 6, 7, 21 predstavuje spolu výmeru 44,80 m2, ktorá ale
nekorešponduje s vtedajšou vôľou zmluvných strán previesť na právnych predchodcov úpadcu všetky
pivničné priestory okrem pivničného priestoru o výmere 27,80 m2 slúžiaceho na účely pivnice pre byty

č. 5 a 6 (teda žalobcovi v 1. rade malo „ostať“ 27,80 m2 a nie 44,80 m2).
Pokiaľ žalobcovia odvodzujú vylúčenie veci zo súpisu od ich vlastníctva (tvrdia, že oni sú vlastníkom
priestorov, ktoré žiadajú vylúčiť zo súpisu majetku), súd by mal skúmať, či toto nimi tvrdené vlastníctvo
ku sporným priestorom preukázali.
Pokiaľ úpadca nenadobudol vlastníctvo sporných priestorov na základe zmluvy, tak úpadca splnil všetky

zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Súd prvej inštancie rozhodol v danej veci celkom formalisticky, svojvoľne až arbitrárne bez toho, že by
mal jeho výrok o vylúčení majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu rozumný základ v obsahu
spisu, ktorý by sa premietol do odôvodnenia tak, aby toto poskytovalo zrozumiteľné vysvetlenie, aké
dôkazy a aké úvahy súdu viedli k rozhodnutiu v napadnutom znení.

13. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

15. Predmetom konania je vylučovacia žaloba, ktorou sa domáhajú žalobcovia aby súd vylúčil zo súpisu
konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby.

16.Podľaust.§77ods.1 zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „ZKR“) (1) Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne

existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka
majetku (ďalej len "súpisová zložka majetku"); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty.
Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V
súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

17. Podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 4, 5, 8 ZKR (1) Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty,
zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpisepoznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej
pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30

dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca
vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je nesporné. (2) Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v
Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30
dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú.

Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí,
že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe
uložil podať žalobu voči správcovi. (4) Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote
určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná
včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty

súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že
vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby. (5) Ak súd rozhodne o vylúčení majetku
zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení
majetkuzosúpisusúpodľarozhodnutiasúdupohľadávkouprotidotknutejpodstate.(8)Právovylučujúce
zapísaniemajetkudosúpisumožnouplatniťlenspôsobomustanovenýmtýmtozákonom.Akbolmajetok

speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo
speňaženia tohto majetku.

18. Je nepochybné, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania vychádzal z dokladov predložených
žalobcom v 1. rade a to najmä znaleckého posudku č. 8/2002 zo dňa 10.2.2002, ktorý bol vypracovaný

za účelom ocenenia bytu č. 1 a príslušenstva, zap. na LV XXXXX kat. úz. F. - R. H., H. XX, súp. č. XXX.

19. V konaní súd prvej inštancie nezohľadnil obranu žalovaného predstavujúcu predloženie znaleckého
posudku č. 019/2002 vypracovaného dňa 19.2.2002 znalcom A.. G. X. a tak nevykonal dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím došlo k porušeniu základných procesných práv

žalovaného na spravodlivý proces.

20. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd nemôže vykonať dôkazy navrhnuté len jednou
stranou, aj keď môže vyhodnotiť, ktoré dôkazy považuje za podstatné pre posúdenie veci.

21. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd upustil od vykonania dôkazu - znaleckého
posudku 019/2002 vypracovaného Ing. X., nakoľko mal zato, že dôkazy, z ktorých vychádzal pri
hodnotení skutkového stavu dostatočne preukazovali nárok žalobcov.

22. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie riešil len otázku týkajúcu sa vylúčenia

majetku (miestnosti č. 5,6) pričom o vylúčení ďalšieho majetku, ktoré boli predmetom žaloby (miestnosti
7 a 21) sa v rozhodnutí nezmieňuje.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude preto úlohou súdu prvej inštancie zistiť zo znaleckého
posudkuč.019/2002,čibolipivničnépriestoryoznačenévsituačnomplánepodč.5,6,7a21predmetom

prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002.

24. Pokiaľ z predmetného znaleckého posudku nebude možné vyvodiť závery, či pivničné priestory č.
5, 6, 7 a 21 boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002, súd vo veci nariadi
znalecké dokazovanie za účelom vypracovania nestranného znaleckého posudku, ktorým znalec určí, či

bolipivničnépriestoryoznačenévsituačnomplánepodč.5,6,7a21predmetomprevodukúpnejzmluvy
zo dňa 26.2.2002, ako aj určí kto je v súčasnosti vlastníkom predmetných priestorov (s prihliadnutím aj
na stavebné úpravy vykonané žalobcom v I. rade).

25.Knámietkežalovaného,ževlastníckeprávonadobudolvydržanímpredmetnýchnehnuteľnostikeďže

tieto užíval nepretržite úpadca a jeho predchodcovia viac ako 14 rokov, odvolací súd uvádza, že aj
pri prejudiciálnom riešení tejto otázky bude vychádzať súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č.
019/2002, ako aj kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002 prípadne z novo vypracovaného znaleckého posudku.26. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil podmienky pre vydržanie keď dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky pre vydržanie. Vstup žalovaného do vydržania bol dobromyseľný.
Žalovaný mal na základe znaleckého posudku č. 019/2002 ako aj kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002 zato,

že oprávnene užíva predmetné pivničné priestory.

27. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje na základe ďalšieho prevedeného dokazovania k záveru, že právo
svedčí žalobcovi, nehnuteľnosti zapísané do súpisu majetku úpadcu z konkurznej podstaty vylúči. V
prípadeaksúdžalobuovylúčeniezamietneabudemaťzato,ževecpatríúpadcovisprávcajeoprávnený

tieto nehnuteľnosti speňažiť.

28. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s ustanovením § 389/ods. 1 písm.
b/, c/ C.s.p., zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude rozhodnuté
aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.)

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393/ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Podľa § 198 ods. 1 ZKR, dovolanie ani odvolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému
v konkurznom konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.