Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5020200114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z.,
so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za
účasti ďalšieho účastníka: ESPATI s.r.o.,
so sídlom Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO: 46 333 231, právne zastúpený: Beňo & partners

advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008269-002 zo dňa 30.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008269-002 zo dňa 30.01.2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl
zo dňa 24.09.2019 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa na základe
predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt
vyššej vybavenosti a bývania“, ktoré predložil navrhovateľ: ESPATI, s.r.o., Bajkalská 29/C, 821 02
Bratislava, IČO 46 333 231, po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zámeru navrhovanej

činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“ rozhodol tak,
že navrhovaná činnosť „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“
sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Prvostupňové
rozhodnutie“). Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že
napadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodov(§191ods.

1 písm. d) SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v
konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca ohľadom argumentácie z hľadiska porušenia hmotného práva (bod 3.1
žaloby) uviedol, že žalobcovi vychádzajúc z článku 4 Aarhuskeho dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa
v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí, vždy šlo o úplné, presné

a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na
životné prostredie bude mať. Žalobca zvolil postup, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania, najmä
určením zásad, ktoré by realizátor (stavby) bol povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení.
Žalobca definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom
konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“)

viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci s preferenciou zmierneho vybavenia medzi účastníkmi
konania navzájom. Žalovaný jeho procesné návrhy neakceptoval. Žalovaným zvolený procesný postup
neviedol ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a preto konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods.
2 Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca z hľadiska porušenia
procesného práva (bod 3.2 žaloby) primárne argumentoval, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne
hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z.

(Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon EIA) neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Žalobca s poukazom na ust. §
20a , § 29 ods. 13 a 24 ods. 4 zákona EIA namietal, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval §
29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho

konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa §
24 ods. 1 písm. i) zákona EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo
na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho
poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Vzhľadom na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho
konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako

zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a
navrholkonkrétneopatrenianaochranutýchtozáujmov.Dôvodyprvostupňovéhorozhodnutiapovažoval
za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. 1 So
115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné
právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. Ústavy

Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právomchránenýchzáujmochodopieramožnosťefektívnespochybniťtakétorozhodnutie,lebosamotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje
subjektívne právo.“ Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžo/132/2015, ak sa správny orgán nevysporiadal s
návrhmi účastníka konania - obmedzil sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia

dôvodu, prečo ich za také považuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za
nedostatočne odôvodnené. Žalobca s poukazom na judikatúru NS SR (5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/201, 1So
115/2010, 6Sž 73/01, 10Sžso/79/2015, 10 Sža/15/2011) zdôrazňoval nevyhnutnosť riadneho, náležitého
odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Ďalej namietal, že
v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu,

ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov. Mal za to, že princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa
rozdiely v kvalite odôvodnenia a hodnotenia a spôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania
správnymiorgánmi.Podľanázoružalobcužalovanýorgánvnapadnutomrozhodnutínesplnilkvalitatívne
a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nie je možné stotožniť sa s
tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu konania,

nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom
nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie
jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry.
Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť nakoľko
obsahuje zmätočnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca požiadal

prvostupňový orgán v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku v prvostupňovom konaní o kópiu
spisu listom, ktoré mu však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie
administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka
konaniaasprávnyorgánmalnazákladevžalobeuvedenejargumentácie(naplneniemateriálnehopráva
podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru a čl. 45 Ústavy SR v spojení s čl. 7 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy

SR o eurokonformnom a ústavnekonformnom výklade zákona) povinnosť jej vyhovieť. Prvostupňový
ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignoroval zákonný postup vyplývajúci ex lege
z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené
osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkouzápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa žalobcu existujú iba dve možnosti, ako sa môže dostať ku kópii spisu ako súboru relevantných
informácií o životnom prostredí pre dané správne konanie. Prvá možnosť je, že osobne nahliadne

do spisu a požiada o vyhotovenie jeho kópie. Druhá možnosť je, že poverený pracovník na písomnú
žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu, čo nie je úkon časovo náročnejší ako vytvorenie kópie
spisu. S ohľadom na § 3 ods. 6 Správneho poriadku by bolo najefektívnejšie zverejňovanie na stránke
ministerstva v podsekcii venovanej konkrétnemu zámeru. Porovnaním oboch možností je zrejmé, ktorá
z nich je hospodárnejšia v zmysle základných zásad správneho konania. Elektronické doručenie kópie

spisu je najefektívnejší a najhospodárnejší spôsob, ako je možné umožniť žalobcovi výkon jeho práv
týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Žalobca uviedol, že nerozumie nástojčivému odmietaniu
správneho orgánu doručovať elektronické kópie spisov žalobcovi, ani prečo trvá na tom, že kópie
spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do spisu. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku
účastníci konania majú právo dostať kópie spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu
nemá žiadny zákonný základ, je šikanózneho charakteru, takáto interpretácia je nelogická a vytvára

umelú prekážku, sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Žalobca s
poukazom na komentár k § 23 ods.1 Správneho poriadku (Potasch/Hašanová, C.H.BECK, Bratislava
2015, 2.vydanie, str. 130), podľa ktorého: „Účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nielen nazerať do spisu pred správnym orgánom, ale sú oprávnení robiť si zo spisu výpisy,
odpisy ako aj dostať kópiu spisu. ... Vyhotovenie kópie môže mať podobu fotokópie, ale nevylučuje sa

ani možnosť prekopírovať spisový materiál alebo jeho časť na USB kľúč, CD médium alebo ho inak
zaznamenať“,malzato,ževyhotovenieelektronickejkópiespisuniejeanipodľauznávanýchodborných
autorít v rozpore so zákonom. Naopak reštriktívne viazanie práva získať kópiu spisu na osobnú návštevu
úradu, pričom takáto povinnosť účastníkovi konania zo žiadnej zákonnej normy nevyplýva, je v priamom
rozpore so zákonom v zmysle ústavnej zásady (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), že správny orgán môže konať

len v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal aj na zákon o e-governmente
č. 305/2013 Z.z., ktorý aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu úradov s účastníkmi aj pre to,
že je to najefektívnejší spôsob (napr. § 17). Postup prvostupňového správneho orgánu v tejto veci
bol zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. Aarhuského dohovoru, podľa
ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu

k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať,
akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí,
sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Týmto postupom prvostupňového správneho
orgánu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších
dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi

konania a s ním úzko súvisiacim právom na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej
republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým
rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové
rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Žalobca namietal, že žalovaný sa s oprávnením žalobcu dostať
kópiu spisu nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazoval na § 33 ods. 2

Správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Zároveň konštatoval, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa
§ 23 ods. 1 Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril. V tejto súvislosti žalovaný upriamil

pozornosť na nasledovnú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo
dňa 21.08.2013: „Odvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v
§ 33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na

práva účastníka konania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a
ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať
kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní iným spôsobom.“ Žalobca argumentoval, že z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR vyplýva, že povinnosť/právo podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23

ods. 1, 4 Správneho poriadku, je zrejmé, že ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú
dve obsahovo rôzne práva účastníkom konania. Preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23
ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil správny
orgán v napadnutom rozhodnutí. Záverom žalobca zhrnul, že ani prvostupňový ani odvolací orgán sas argumentmi žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 uviedol, že po preskúmaní obsahu žaloby zotrváva
na svojom rozhodnutí, vydanom v súlade so zákonom a správnom po formálnej aj obsahovej stránke.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a
skutočnosti uvádzané v žalobe považoval za nedôvodné a účelové. Obsah žaloby je koncipovaný

veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie a na ďalšie konania. Žalovaný sa jednotlivo vysporiadal
s každým bodom podaného odvolania žalobcu. Žalovaný poukázal za to, že v žalobcom citovaných
ustanoveniach zákona EIA je uvedené ustanovenie § 20a písm. b) zákona EIA, ktoré však upravuje
náležitosti, týkajúce sa odôvodnenia záverečného stanoviska, nie rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, ktorého sa týka písmeno a) predmetného ustanovenia. Taktiež citované ustanovenie § 29 ods.
13 zákona EIA žalobca uviedol v znení účinnom do 14.06.2017 napriek tomu, že sa v predmetnej

veci začalo konanie predložením oznámenia o zmene na príslušný správny orgán dňa 26.07.2019.
K námietke neumožnenia žalobcovi zúčastniť sa konzultácie žalovaný poukázal na to, že z ust. §
63 zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej
verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa na konzultácii v prípade, že správny orgán
rozhodne o ich vykonaní. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o

zmene navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval
vykonanie konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA za nevyhnutné a s týmto záverom sa
stotožnil aj odvolací správny orgán. Námietka žalobcu, že mu prvostupňový správny orgán na jeho
žiadosť nevyhotovil a nedoručil kópiu spisového materiálu, sa nezakladá na pravde, keďže žalobca
predmetné podanie nevykonal v súlade so zákonom, keď požiadal emailom zo dňa 19.09.2019 o

podklady rozhodnutia a zvolanie konzultácií, avšak podanie do troch pracovných dní nedoplnil v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe
výkonu verejnej moci alebo ústne do zápisnice, a teda nahliada sa naň akoby nebolo vôbec podané. S
ohľadom na právne názory uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/286/2013 zo
dňa18.09.2014,KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.23S/55/2018zodňa19.09.2018,kposkytnutiu

podkladov v elektronickej podobe, vo forme „scanu“, nie je správny orgán povinný, neposkytnutie v
takejto podobe nemá za následok porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z ust. § 23 ods. 1
Správneho poriadku sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán nevyplýva z
neho povinnosť zasielať účastníkom kópie spisu. K porušeniu práv žalobcu zo strany správneho orgánu
prvého stupňa by došlo iba v prípade, ak by správny orgán neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu

alebo vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní
o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Žalovaný s poukazom
na list č. OU-ZAOSZP3-2019/034411-003/Hnl zo dňa 16.09.2019 považoval za dostatočne preukázané,
že orgán prvého stupňa si splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

3. Ďalší účastník právo podať vyjadrenie k žalobe nevyužil.

4. Žalobca v replike zo dňa 26.01.2022 opätovne zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivými
námietkami žalobcu, v ktorých identifikoval možný dosah na životné prostredie, pričom požadoval
doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Odvolací orgán sa nemôže v priebehu

preskúmania rozhodnutia uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu
nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia. Predmetné rozhodnutie nespĺňa
základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry NS SR ako aj ÚS SR, ktorá definovala určité
kritéria na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov. Správny orgán sa musí vysporiadať
s pripomienkami verejnosti a musí uviesť, že v prípade, ak neboli prijaté pripomienky verejnosti ako

podmienky navrhovanej činnosti, akým spôsobom správny orgán zabezpečil rovnakú alebo lepšiu
ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia. Žalobca v replike rozsiahlo obhajoval svoje pôsobenie
ako environmentálneho spolku a aj napriek tomu, že vystupuje v mnohých konaniach, je legitímnym
aktérom zúčastňujúcim sa na ochrane životného prostredia. Žalobca identifikoval, že štátna správa v
oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitých prípadoch, ale zlyháva systémovo.

Účelom podaných stanovísk a v konečnom dôsledku aj správnych žalôb nie je len prispieť k lepšej
úrovni životného prostredia v konkrétnom jednotlivom prípade, ale prostredníctvom poukazovania na
zlyhávanie v jednotlivých prípadoch, preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie. Jeho činnosť
nie je šikanóznym zneužívaním práva, ale naplnením ústavných práv.5. Žalovaný k replike žalobcu vyjadrenie nepodal.

6. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust.
§ 13 ods. 1 SSP v konaní podľa ust. § 177 a nasl. včas podanú správnu žalobu (§ 181 ods. 3 SSP)
žalobcuvpostavenízainteresovanejverejnosti(§178ods.3SSP)prejednalnanariadenompojednávaní
podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako zákonnosť procesných postupov týchto
orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných
bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii §
135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na
zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v

nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledujúcim zdôvodnením:

7. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti
o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) bolo dňa 26.07.2019 doručené oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a

bývania“, navrhovateľa ESPATI, s.r.o., Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO 46 333 231, čím bolo
začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA.
Prvostupňový orgán v súlade s § 29 ods. 6 zákona EIA zaslal listom č.: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-002
zo dňa 26.07.2019 oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný
objekt vyššej vybavenosti a bývania“ a oznámenie o začatí správneho konania Mestu Žilina a dotknutým

subjektom. Zároveň v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA zverejnil oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽPSR vybavenosti-byvania, a tiež na svojom webovom sídle a
úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť. V zákonom stanovenej lehote doručili na prvostupňový
orgán svoje písomné stanoviská rezortný orgán, dotknutá obec, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a

verejnosť, pričom tieto stanoviská tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia.

8. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie číslo: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl zo dňa
24.09.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v ktorom podľa § 29 ods. 2 zákona EIA rozhodol,
že zmena navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a

bývania" navrhovateľa: ESPATI, s.r.o., Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO 46 333 231, vypracovaná
spracovateľom ENVI-EKO, s.r.0., Platanová 3225/2, 010 07 Žilina, umiestnená na pozemkoch p. č.
KN-C 7930/10, 7930/49, 7930/51 v k. ú. A., sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti podlieha svojimi parametrami
zisťovaciemu konaniu, avšak správny orgán konštatoval, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani

neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky
podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia o zmene činnosti. Zo
zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy,
ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v

záujmovom území, oproti pôvodnému existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať
podľa zákona EIA. Pôvodné posúdenie bolo za účelom hodnotenia navrhovanej činnosti „Polyfunkčný
komplex Europalace 2, ulica Vysokoškolákov“. Dotknutá verejnosť - žalobca v tomto konaní vzniesol
rozsiahle pripomienky k navrhovanej zmene.
Žiadal navrhovateľa, aby zhodnotil vplyv predmetného zámeru, a to z hľadiska nasledovných ustanovení

osobitných zákonov:
„a) Podrobne rozpracovať a vyhodnotiť v textovej aj grafickej časti dopravné napojenie, ako aj celkovú
organizáciu dopravy v území súvisiacom s navrhovanou činnosťou v súlade s príslušnými normami
STN a Technickými podmienkami TP 09/2008, TP 10/2008. Žiadame vyhodnotiť dopravno - kapacitné
posúdenie v súlade s príslušnými normami STN a metodikami (STN 73 6102, STN 73 6101, Technické

podmienky TP 10/2010, Metodika dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných
projektov) pre existujúce križovatky ovplyvnené zvýšenou dopravou navrhovanej stavby a zohľadniť
širšie vzťahy vychádzajúce z vývoja dopravnej situácie v dotknutom území, z jej súčasného stavu a aj z
koncepčných materiálov mesta zaoberajúcich sa vývojom dopravy v budúcnosti (20 rokov od uvedeniastavbydoprevádzky).Žiadametakpreukázať,ženiejepotrebarealizovaťvynútenéinvestícieazároveň,
že nedochádza k nadmernému zaťaženiu územia v dôsledku dynamickej dopravy.
b) Overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest v súlade s aktuálnym znením príslušnej normy

STN 73 6110. Žiadame tak preukázať, že nie je potreba realizovať vynútené investície a zároveň, že
nedochádza k nadmernému zaťaženiu územia v dôsledku statickej dopravy.
c) Overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou; žiadame, aby príslušná zastávka hromadnej
dopravy bola maximálne v 5-minútovej pešej dostupnosti a preukázať tak znižovanie zaťaženia územia
dopravou vytvorením predpokladov na využívanie hromadnej dopravy.

d) Vyhodnotiť dostatočnosť opatrení v zmysle spracovaného dokumentu ochrany prírody podľa § 3 ods.
3 až ods. 5 zákona OPK č. 543/2002 Z.z.
e) Vyhodnotiť súlad výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti s ochranou zelene v súlade s normou
STN 83 7010 Ochrana prírody, STN 83 7015 Práca s pôdou, STN 83 7016 Rastliny a ich výsadba a STN
83 7017 Trávniky a ich zakladanie tak, aby sa preukázala ochrana krajinných zložiek v zmysle zákona
OPK č.543/2002 Z.z.; preukázať ochranu existujúcej zelene, a to počas výstavby a aj prevádzky stavby.

f) Dôsledne rešpektovať a postupovať podľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES; najmä
vyhodnotiť vplyv na životné prostredie a jeho zložky podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o
vode, ktorá je transponovaná do národnej legislatívy a jej slovenská transpozícia je právne
záväzná (http://www.minzp.sk/oblasti/voda/implementacia-smernic-eu/). Za týmto účelom žiadame
vyhodnotiť primárne posúdenie vplyvov na vody príslušnými metodikami CIS pre aplikáciu Rámcovej

smernice vode č. 2000/60/ES (http://ec.europa.eu/environment/water/waterframework/facts_figures/
guidance_docs_en.htm) a tak preukázať, že v dôsledku realizácie zámeru nemôže byť zhoršená kvalita
vôdavodnýchútvarov;rovnakožiadamepreukázať,žerealizáciouzámerusanenarušíprirodzenívodná
bilancia ani prirodzené odtokové pomery v území.
g) Dokumentáciu pre primárne posúdenie vplyvov na vody podľa §16a Vodného zákona

v ďalšej projekčnej fáze spracovať metodikou umentId=441).
h) Definovať najbližšiu existujúci obytnú, event. inú zástavbu s dlhodobým pobytom osôb v okolí
navrhovanej činnosti, vo väzbe na hlukové, rozptylové vplyvy, dendrologický posudok a svetlotechnický
posudok a vyhodnotiť vplyv jednotlivých emisií a imisií na tieto oblasti s dlhodobým pobytom osôb a

preukázať, že nebudú vystavený nadmernému zaťaženiu.
i) Overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom a preukázať, že statika nie je v dôsledku
podhodnotenia nebezpečná resp. v dôsledku nadmerného naddimenzovania príliš nezaťažuje územia
a zložky životného prostredia.
j) Žiadal variantné riešenie okrem nulového variantu ešte aspoň v dvoch alternatívnych variantoch, tak

aby sa naplnil účel zákona podľa §2 písm. c zákona EIA č.24/2006 Z.z. „objasniť a porovnať výhody
a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v
porovnaní s nulovým variantom“.
k) Vyhodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou a hydrogeológiou v dotknutom území. Požadoval spracovať
aktuálny geologický a hydrogeologický prieskum a spracovaním analýzy reálnych vplyvov a uvedené

zistenia použiť ako podklad pre spracovanie analýzy vplyvov navrhovaného posudzovaného zámeru v
oblasti geológie a hydrogeológie.
l) Doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a
ostatných vodných stavieb a tak preukázať, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete a teda k zvýšeniu
rizika záplav ako aj to, že kanalizácia bude účinná a spĺňať parametre podľa zákona kanalizáciách

č.442/2002 Z.z.
m) Overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných
činností aj v okolitom území. V tomto duchu následne preveriť aj všetky predchádzajúce body nášho
vyjadrenia. Pri posudzovaní hodnotení súladu s územným plánom je dôležité zohľadňovať nielen
stanovené regulatívy, ktoré sa týkajú technických riešení, ale rovnako aj ďalšie atribúty sociálnej a

občianskej vybavenosti a charakteru územia a navrhovaného zámeru a to z hľadiska kumulácie a
súbežného pôsobenia. Žiadame tak preukázať, že nedôjde k nadmernému zaťaženiu územia v rozpore
s územným plánom.
n) Preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúce zo zákona o odpadoch č.79/2015 Z.z. a uviesť
navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR (https://

www.enviroportal.sk/podnikatel/odpad/povinnosti-podnikatela)
o) Zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva
SR (-aobaly/registre-azoznamy/poh-sr-2016-2020_vestnik.pdf) do zámeru a v ňom navrhovaných opatrení a preukázať tak
plnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva.
p)Preukázaťdôsledneochranupoľnohospodárskejpôdyvzmyslezákonaoochranepoľnohospodárskej

pôdy č.220/2004 Z.z.
q) Overiť bonitu zaberaných poľnohospodárskych pôd a predložiť odôvodnenie nevyhnutnosti takéhoto
záberu.
r) Overiť, že predložený zámer nie je situovaný na ornej pôde najvyššej kvality príslušného katastrálneho
územia“.

Prvostupňový správy orgán uviedol, že body stanoviska a) až r) sú už riešené v rámci predloženého
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti v kapitolách III. Údaje o zmene navrhovanej činnosti, 2.
Opis technického a technologického riešenia vrátanie požiadaviek na vstupy a údajoch o výstupoch. Je
zrejmé, že pisateľ podáva uniformné stanovisko pre všetky zámery a oznámenia bez toho, aby reagoval
vecne na konkrétne podané oznámenie. Požiadavka variantnosti riešenia pripadá v úvahu najmä pri
predložených zámeroch. V rámci oznámenia nie je dostatočný priestor na variantné riešenie, navyše

v ďalších dvoch variantoch. Predložené oznámenie vyhodnocuje návrh zmeny činnosti voči nulovému
variantu, v minulosti posúdenej činnosti. Požiadavka v bode f) a g) primárne posúdenie vplyvov na vody
podľa §16a Vodného zákona je neopodstatnená, nakoľko navrhovanou zmenou činnosti nie sú dotknuté
podzemné ani nadzemné vodné útvary. Takúto požiadavku, vzhľadom na to, nevyslovil ani orgán štátnej
vodnej správy.

Žalobca požadoval, aby navrhovateľ obnovil prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, čo najviac
obnovil prirodzené funkcie narušeného ekosystému, čo najviac ochránil životné prostredie a
kompenzoval tak ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru nasledovnými opatreniami:
s) Výškovo aj funkčne zosúladiť s okolitou najbližšou zástavbou.
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: stavba je zosúladená s najbližšou zástavbou. Je to

zrejmé z predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.)
t) Používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov; žiadame uviesť aké
recykláty a ako sa v zámere použijú.
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Irevelantná požiadavka. Materiály na stavbu objektu
musia spĺňať požiadavky príslušných STN noriem).

u) Parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáží pod objektmi stavieb a povrch územia upravený
ako lokálny parčík, maximálne pripúšťame využitie striech parkovacích domov ako zatrávnených ihrísk
či outdoorových cvičísk. V prípade nevyhnutnosti povrchových státí ako aj na ploché strechy a iné
spevnené vodorovné plochy použitie drenážnej dlažby , ktoré zabezpečia minimálne 80% podiel
priesakovej plochy preukázateľne zadržania minimálne 8 l vody/m2 po dobu prvých 15 min. dažďa

a znížia tepelné napätie v danom území (www.samospravydomov.org/files/retencna_dlazba.pdf). Na
všetkých parkovacích plochách na teréne realizovať výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou v
počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia (vyhodnotenie prvostupňového správneho
orgánu: Otázkou vytvorenia parkovacích stojísk sa v dostatočnej miere zaoberá predložené oznámenie
o zmene. Opäť možno konštatovať, že stanovisko je uniformné, nezaoberá sa konkrétnou problematikou

predloženého oznámenia.)
v) Projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracuje tak, aby
spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A
REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE (http://nwrm.eu/
guide-sk/files/assets/basichtml/index.html#2). Nakladanie s vodami, zabezpečenie správneho vodného

režimu ako aj vysporiadanie a s klimatickými zmenami je komplexná a systematická činnosť; v zmysle
§3 ods. 4 až 5 zákona OPK č.543/2002 Z.z. sú právnické osoby povinné zapracovávať opatrenia
v oblasti životného prostredia už do projektovej dokumentácie. Spôsob ako sa daná problematika
vyrieši je na rozhodnuté navrhovateľa, musí však spĺňať isté kvalitatívne aj technické parametre, viac
k tejto téme napr.: Vo všeobecnosti požadujeme realizáciu tzv. dažďových záhrad. (vyhodnotenie prvostupňového
správneho orgánu: Otázkou nakladania s vodami a klimatických zmien sa v dostatočnej miere zaoberá
predložené oznámenie o zmene. Opäť možno konštatovať, že stanovisko je uniformné, nezaoberá sa
konkrétnou problematikou predloženého oznámenia.)
w) Prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite; a to najmä vhodnými

vegetačnými úpravami nezastavaných plôch, správnym nakladaním s vodami na základe výpočtov
podľa Vodného zákona, realizáciou zelenej infraštruktúry podľa §48 zákona OPK č.543/2002
Z.z. Táto zelená infraštruktúra by mala mať formu lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne
začlenený do okolitého územia a podľa prevádzkových možnosti voľne prístupný zo všetkýchsmerov; okrem environmentálnych funkcií bude plniť aj účel pre oddych zamestnancov a
návštevníkov areálu; súčasťou parčíka je aj líniová obvodová izolačná zeleň. Z hľadiska
stavebného zákona sa jedná o stavebný objekt sadových a parkových úprav, ktorý vhodne

začleňuje zámer do biodiverzity okolitého územia. Sadové a parkové úpravy realizovať minimálne
v rozsahu podľa príručky Štandardy minimálnej vybavenosti obcí ( minimalnej-vybavenosti-obci-pdf-1-95-mb) a podľa tejto metodiky spracovať dokumentáciu
pre územné aj stavebné konanie.

(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Otázka je v dostatočnej miere riešená v predloženom
oznámení o zmene navrhovanej činnosti. Sadové úpravy v rámci navrhovanej činnosti spĺňajú
index ozelenenia určený v schválenej územnoplánovacej dokumentácii. Opäť možno konštatovať, že
stanovisko je uniformné, nezaoberá sa konkrétnou problematikou predloženého oznámenia. Platí to aj
pre body x) a y).)
x) Na horizontálne plochy (najmä strechy) aplikovať zelené strešné krytiny, ktoré plnia funkciu

extenzívnej vegetačnej strechy.
y) Na vertikálne plochy (napr. steny) aplikovať zelené steny (napr. brečtany vhodné na takúto aplikáciu)
za účelom lepšieho zasadenia stavby do biodiverzity prostredia.
z) Vyriešiť a zabezpečiť separovaný zber odpadu; v dostatočnom množstve zabezpečiť umiestnenie
zbernýchnádobosobitneprezber:komunálnehozmesovéhoodpaduoznačenéhočiernoufarbou,kovov

označeného červenou farbou, papiera označeného modrou farbou, skla označeného zelenou farbou,
plastov označeného žltou farbou a bio-odpadu označeného hnedého farbou.
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Ako je uvedené v predloženom oznámení o zmene
navrhovanej činnosti, problematika odpadového hospodárstva je riešená v zmysle platných predpisov a
VZN mesta. Označenie zberných nádob je na uvážení investora.)

K požiadavke žalobcu, aby podmienky uvedené v písmenách r) až z) boli uvedené v rozhodnutí ako
záväznépodmienkyzáverečnéhostanoviskaresp.rozhodnutiazozisťovaciehokonaniaakopreventívne
a kompenzačné opatrenia, prvostupňový orgán uviedol, že predložené oznámenie sa v dostatočnej
miere zaoberá vyššie uvedenými problematikami, a preto pripomienky uvedené v bodoch s) až z) nie
sú začlenené medzi podmienky výroku rozhodnutia.

Žalobca ďalej požadoval realizovanie opatrení ako kompenzáciu enviromentálnej ujmy:
aa)VysadiťvmesteŽilina45ksvzrastlýchdrevínatonaverejnýchpriestranstváchvobývanýchčastiach
mesta po dohode s orgánom ochrany prírody v zmysle Dokumentu starostlivosti o dreviny.
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka samostatnej výsadby drevín nemá oporu
v žiadnom právnom predpise. Prípadné množstvo, druhové zloženie a umiestnenie výsadby drevín sa

určuje v prípade realizácie náhradnej výsadby príslušným orgánom v rámci výrubového konania.)
bb) Žiadal, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe
fasády, exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné
od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.). Týmto sa dosiahne budovanie sociálneho,
kultúrneho a ekonomického kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investície

ekonomicky aj marketingovo.
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka nemá oporu v právnom predpise.
Presahuje predmet a účel posudzovania vplyvov na životné prostredie. Požiadavka je irevelantná.)
cc) Vizualizácia klimatických zmien na Slovensku v čiarovom kóde: vedci analyzovali dáta za roky
1908 až 2018 a výsledky spracovali do tohto grafu; každý pásik predstavuje jeden rok a jeho farba

a intenzita udáva charakter tohto roka. Modrý znamená ochladenie a červený znamená oteplenie
od dlhodobého priemeru; výraznosť farby zase naznačuje veľkosť tejto odchýlky. Žiadal vyhodnotiť
umiestnenie zámeru z hľadiska tepelnej mapy spracovanej satelitným snímkovaním a porovnať s mapou
vodnýchútvarov,mapamisuchaakoajsmapamizrážokateplotyvzduchuanazákladeichvyhodnotenia
navrhnúť vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia podľa strategického dokumentu Slovenskej republiky

"Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy" schválený uznesením
vlády SR č. 148/2014, z ktorých žalobca uviedol charakteristiku najdôležitejších opatrení, ktoré je
navrhovateľ v zmysle §3 ods. 5 zákona OPK č. 543/2002 Z.z. povinný zapracovať do projektovej
dokumentácie zámeru:
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka vyhodnotiť umiestnenie zámeru z

hľadiska tepelnej mapy spracovanej satelitným snímkovaním nie je realizovateľná vzhľadom na malú
plošnú výmeru posudzovaného objektu. Toto je možné uplatňovať pri tvorbe strategických dokumentov
väčšieho plošného rozsahu. Opatrenia "Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé
dôsledky zmeny klímy" sú zahrnuté do riešenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.)dd) Vytvoriť podmienky pre kompostovanie rozložiteľného odpadu a vybudovať domácu kompostáreň
slúžiacu pre potreby zužitkovania rozložiteľného odpadu vznikajúceho pri prevádzke zámeru.
(vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka nemá oporu v žiadnom právnom

predpise. Zriadením takejto kompostárne v centre mesta by mohlo dôjsť k obťažovaniu obyvateľstva
zápachom. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené požiadavky sú nad rámec platných právnych noriem
a došlo by k neoprávnenej požiadavke na navýšenie investície, tieto pripomienky nie sú zahrnuté do
výrokovej časti rozhodnutia.
Žalobca ďalej požadoval podľa § 32 Správneho poriadku a § 29 ods.10 zákona EIA, podľa § 24

ods.1 písm. i) zákona EIA zverejniť na webovej stránke www.enviroportál.sk/eia/sk na podstránke
predmetného zámeru podklady rozhodnutia a doplňujúcu informáciu; o tejto skutočnosti úrad oboznámi
účastníkov konania a dá im možnosť vyjadriť sa k nim pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán k tejto požiadavke uviedol, že zákon EIA striktne
nariaďuje, čo v rámci procesu zisťovacieho konania, resp. posúdenia má byť zverejňované. Povinnosť
zverejňovať doručené stanoviská dotknutých orgánov, resp. iných účastníkov konania nie je

v zákone definovaná. Správny orgán listom č.j.: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-003/Hnl zo dňa
16.09.2019 upovedomil všetkých zúčastnených v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku o možnosti
nazretia do spisu a podania prípadných pripomienok, čo žalobca nevyužil. Žalobca ďalej požadoval,
aby správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akým konkrétnym spôsobom bolo naplnené
ustanovenie čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru v konaní. Ďalej požadoval, aby prvostupňový orgán

zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie. Prvostupňový správny orgán poukázal na
to, že príslušný orgán v rámci celého procesu zisťovacieho konania zverejňuje informácie, tak ako je
stanovené v jednotlivých paragrafoch zákona EIA - informácia o začatí zisťovacieho konania v zmysle §
24 ods. 1 vrátane predloženého zámeru, upovedomenie o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu
a podania prípadných pripomienok. Verejnosť v rámci procesu má právo zaslať v zmysle § 24 ods. 2, 3

zákona EIA odôvodnené písomné stanovisko, aktívne sa zúčastniť konania nazeraním do spisu počas
celého procesu zisťovacieho konania a pred vydaním samotného rozhodnutia je na túto možnosť ešte
upozornená v zmysle § 33 Správneho poriadku. Ide však o aktívnu účasť verejnosti na prebiehajúcom
procese. Zákon EIA a ani Správny poriadok neustanovujú povinnosť zvolania konzultácií na základe
žiadosti účastníka konania. Takéto konzultácie zvoláva správny orgán po úvahe, pokiaľ je potrebné

objasniť informácie získané počas procesu zisťovacieho konania.

9. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj
ako „žalovaný“) rozhodnutím číslo: OU-ZA-OOP3-2020/008269-002 zo dňa 30.01.2020 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie Združenia domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14,85

102 Bratislava zo dňa 01.11.2019 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v podanom
odvolaní namietal nezabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v zmysle cieľov podľa
§ 2 zákona EIA tým, že prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona
EIA, porušenie práva verejnosti (nielen žalobcu) na informácie o životnom prostredí v rozpore s § 24
ods.1 písm. i) zákona EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, porušenie

práva žalobcu efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v
kombinácii s čl. 6 ods. 4 zákona č. 43/2006 Z. z. tým, že ministerstvo v rozpore s § 63 zákona EIA mu
neumožnilozúčastniťsakonzultácie,hociotovýslovnežiadal.Žalovanýnazákladeodvolaniapodaného
odvolateľom, ako príslušný odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj celý
spisový materiál v súlade s ustanovením § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie,

priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho
poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho odôvodnenie je v súlade

s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhovaná
činnosť je situovaná v Žilinskom kraji, okres Žilina, mesto Žilina, k. ú. A.. Umiestnená je na parcelách KN-
C 7930/110, 7930/49, 7930/51, ktoré sú vedené ako ostatná plocha, umiestnené v zastavanom území
obce. Účelom pôvodne hodnotenej navrhovanej činnosti „Polyfunkčný komplex EUROPALACE 2 Ulica
Vysokoškolákov Žilina - Vlčince“ bola realizácia novostavby polyfunkčného komplexu EUROPALACE

2, ktorý mal byť vertikálne členený ako: - 1. a 2. podzemné podlažie - podzemné garáže, technické
zariadenia - 1. a 2. nadzemné podlažie - obchodné priestory a kaviarne - 3. a 4. nadzemné podlažie
- administratíva. Hodnotená zmena navrhovanej činnosti v súlade s platnou legislatívou (zákon EIA)
hodnotí porovnanie pôvodne navrhovanej činnosti s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti. Zmenanavrhovanej činnosti spočíva vo vybudovaní novostavby Polyfunkčného objektu vyššej občianskej
vybavenosti a bývania - EUROTERRACE a zahŕňa: - 1-podlažné obchodné centrum s obchodnými
pasážami s menšími a stredne veľkými komerčnými prenajímateľnými priestormi, kaviarňami a food-

courtami - 7-podlažné obytné bloky (2x) - 3-podlažnú podzemnú garáž s technickým zabezpečením.
Územie stavby sa nachádza v Žiline, na okraji sídliska Vlčince. Novostavba je koncipovaná ako
komplex dvoch bytových domov, v celkovom počte 82 b. j. (2.-8.NP) na spoločnej podnoži (1.NP) s
vyššou občianskou vybavenosťou a podzemnými garážami (1.PP-3.PP). Územný plán mesta Žiliny
charakterizuje priestor, v ktorom sa uvažuje s výstavbou Polyfunkčného objektu EUROTERRACE,

ako súčasť funkčnej plochy s prevahou občianskej vybavenosti, teda na výstavbu vyššej občianskej
vybavenosti a bývania. Navrhovaný objekt túto funkciu spĺňa. Žalovaný uviedol, že zmena navrhovanej
činnosti nevyvolá nové významné vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila v stanoviskách od dotknutých
subjektov,ktorédalikladnéstanoviskáanepožadovaliďalšieposudzovaniezmenynavrhovanejčinnosti.
K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že účelom vykonania zisťovacieho konania je na
základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA

a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá
taký zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona
EIA. Interpretácia ustanovení § 2, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA, ako ju uviedol žalobca vo
svojom odvolaní, je neprimerane extenzívna. Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA vyplýva povinnosť
správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a

prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno
jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok.
Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v
dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä
vo vzťahu k ich relevantnosti pre konkrétny prípad, vykonateľnosti a účelnosti. Prvostupňový správny

orgán sa z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti,
pričom pri ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré
vyplynuli
z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie, týkajúce
sa povinností navrhovateľa, vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, tieto nemôžu byť

predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu,
ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Časť pripomienok a navrhovaných podmienok
rozhodnutia dotknutej verejnosti bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo bola irelevantná
a vykazovala neznalosť lokality, v ktorej je zmena navrhovanej činnosti plánovaná, a preto neboli
zapracované do záväznej časti tohto rozhodnutia. Námietka žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 24

ods. 1 písm. i) zákona EIA je nevyhnutné zverejniť celý obsah spisového materiálu, je neopodstatnená.
Ak by mal zákonodarca prijatím ustanovenia § 24 ods. 1 zákona EIA v úmysle zverejňovať celý
spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo, ktoré informácie je správny orgán v priebehu konania povinný
zverejňovať. V zmysle článku 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru vo vzťahu práva verejnosti na informácie
o životnom prostredí sa informácie verejnosti sprístupnia na základe žiadosti, a teda povinnosť ich

zverejňovania na webovom sídle správneho orgánu v ňom stanovená nie je. Ohľadom povinnosti
vykonať konzultácie žalovaný uviedol, že konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA sú v
dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži
vhodnosť ich vykonania. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval

vykonanie konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA za nevyhnutné a s týmto záverom sa
stotožnil aj žalovaný.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(30.01.2020) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti

rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

"žalobné body").

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(30.01.2020) účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov,

robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať
informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 29 ods.1 písm. b), 2, 6, 9, 11, 12, 13 č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) v znení
účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (30.01.2020)

(1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná

zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.
(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b),
do troch pracovných dní po doručení

a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci,
b) zverejní na svojom webovom sídle.
(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému
orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní
od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje

za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
(12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej

zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena

má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o oných informáciách dôležitých na vydanie
záverečného stanoviska alebo povolenia.

Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,

c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

11. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je
potrebnémaťnapamäti,žeodôvodnenierozhodnutiaplníniekoľkofunkcií.Predovšetkýmmápresvedčiť

účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno
zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych
orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu

opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy
nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia)
preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani
účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu
orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich

práv
nasprávnomsúde;aktakýpredpokladniejenaplnený,nemôžepráveztohtodôvodusprávnyaktobstáť.

13. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona EIA musí spĺňať atribúty,
ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý

je potrebné subsidiárne aplikovať ako aj náležitosti podľa zákona EIA (§ 29 ods. 13 zákona EIA). Naviac
správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také
odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je
jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu.
Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy

ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu
(čl. 46 Ústavy SR).

14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho

orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej
námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
obsahujevšetkyzákonnénáležitostivyžadovanévcit.ust.§47ods.3Správnehoporiadkuvnadväznosti

na cit. ust. § 64 zákona EIA. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán prvého
stupňa aplikujúc ust. 29 zákona EIA v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zrozumiteľne odôvodnil

dôvody, pre ktoré sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona EIA a uložil s
ohľadom na zmenu tri opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa reflektuje
na požiadavky zákona EIA. Zmena navrhovanej činnosti uvedená v oznámení o zmene navrhovanej
činnosti podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny orgán vykonalpodľa § 29 zákona EIA. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán úrad sa
dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými v zisťovacom konaní včas vznesenými
pripomienkami a námietkami. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky

v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a zrozumiteľne sa s nimi vysporadúva.
Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a
logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je
možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného
dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.

15. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek
vlastná správna úvaha a že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky stanoviská doručené v
priebehu konania, náležite sa nevysporiadal s pripomienkami žalobcu, správny súd, vzhľadom
na vyššie uvedené, aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu
v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia. Správny súd

považuje na tomto mieste za potrebné poznamenať, že pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci
zisťovacieho konania ako dotknutá verejnosť, nezohľadňovali konkrétne okolnosti prípadu, neboli
determinované zmenou navrhovanej činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy
alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť
samotnou zmenou navrhovanej činnosti, neboli žalobcom vznesené. V predmetnej veci zo strany

správnych orgánov nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných skutočností, nakoľko správne orgány
jednoznačne podrobne hodnotili zmenu navrhovanej činnosti porovnaním pôvodne navrhovanej činnosti
s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti a jej dopadmi na jednotlivé zložky životného prostredia
a ochranu zdravia obyvateľstva. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal
s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd

poukazuje na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol ako rozhodol o jednotlivých
námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t. j. aj žalobcu, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného i prvostupňového rozhodnutia okrem toho, že majú všeobecný charakter, nemajú ani oporu v

odôvodnenírozhodnutiasprávnehoorgánuprvéhostupňaarozhodnutiažalovaného,apretoichsprávny
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného
práva na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení,
ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, ktorá preukázateľne bola v konaní vznesená a
na ktorú nedal správny orgán žiadnu odpoveď.

16. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobné body uvedené v časti 3.1.
žaloby (argumentácia z hľadiska hmotného práva) sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú
žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne
k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu prvostupňového orgánu a k dôvodom týchto

rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy,
a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti,

obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy
porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k
preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť
vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný

zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne
jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach
Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký
argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok
rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna,

ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie
„opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom
úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).17. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj všeobecne koncipovanú žalobnú námietku o porušení
zákona č. 43/2006 Z.z., Aarhuský dohovor. Prvostupňový správny orgán zverejnil oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽP SR https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/euroterrace-

zilina-polyfunkcny-objekt-vyssej-vybavenosti-byvania a tiež na webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil
informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA. Sprístupnenie informácií verejnosti v
danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje pripomienky v zisťovacom konaní
podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa
vysporiadal v obsahu rozhodnutia.

18. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona EIA. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť
príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou
osobou a dotknutou verejnosťou v každom zisťovacom konaní na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo
dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní.

19. Námietku žalobcu o zmätočnej argumentácii o nedoručení kópie spisov vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú, keďže takáto námietka nebola v konaní pred správnymi orgánmi ani
vznesená. Žalobca v pripomienkach doručených prvostupňovému orgánu dňa 26.07.2019 správnemu
orgánu takúto pripomienku v tomto znení nevzniesol. Žalobca v pripomienkach požadoval spôsob

zverejňovania podkladov rozhodnutia a doplňujúcu informáciu, ktoré žiadal zverejniť na webovej
stránke www.enviroportal.sk/eia/sk na podstránke predmetného zámeru. Porušenie práva verejnosti
na informácie o životnom prostredí v rozpore s § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA tým, že neboli
sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, namietal žalobca aj v odvolacom konaní. Žalobca
požiadal prostredníctvom e-mailu zo dňa 19.09.2019 o podklady rozhodnutia a zvolanie konzultácií.

Vzhľadom na to, že podanie nebolo doplnené do troch pracovných dní v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci alebo ústne do zápisnice, správny orgán ani nemal povinnosť reflektovať na uvedené podanie. Aj v
prípade jeho doplnenia, správny orgán nemá povinnosť v rozhodnutí odôvodňovať čiastkové procesné
úkony, ktoré sa vyskytli počas konania.

20. Námietku žalobcu o porušení práva na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i)
zákona EIA spočívajúceho v tom, že je nevyhnuté zverejniť celý obsah spisového materiálu, vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. V ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA je taxatívny výpočet informácií,
ktoré správny orgán bezodkladne zverejní na webovom sídle, príp. aj na svojej úradnej tabuli. Podľa

správneho súdu si prvostupňový správny orgán túto povinnosť splnil a všetky zákonom vymedzené
informácie adekvátne zverejnil.

21. Námietku žalobcu, že boli porušené práva žalobcu, keď žalovaný právo na vyjadrenie k podkladom
rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, rovnako správny

súd nepovažoval za dôvodnú, keďže takéto porušenie správny súd nezistil. Podstata tejto námietky
spočívala v tvrdení žalobcu, že tým, že mu nebola vyhotovená a odoslaná kopia administratívneho spisu
v elektronickej podobe, bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že právo účastníka nahliadnuť do spisu a
povinnosťsprávnehoorgánudaťvždyúčastníkovikonaniamožnosťvyjadriťsakpodkladomrozhodnutia

sú dva rôzne inštitúty. Zo Správneho poriadku nevyplýva explicitne, že by orgány verejnej správy mali
povinnosť v rámci výzvy na oboznámenie sa s pokladmi rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku)
zároveň zasielať účastníkom konania vo fotokópii aj fotokópie týchto podkladov, či už v elektronickej
alebo listinnej podobe. Je potrebné zdôrazniť, že aj výklad právnych predpisov podlieha zmenám. V
čase prijatia Správneho poriadku jediná možnosť, ako sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, bolo

osobné dostavenie sa na správny orgán a možnosť urobiť si výpis, neskôr pribudla možnosť požiadať o
vyhotovenie kópie za úhradu vecných nákladov. S rozvojom elektronizácie možno očakávať, že správne
orgány budú viesť spisy len v elektronickej podobe a potom ekvivalentom nahliadnutia do spisu bude
vzdialený prístup k podkladom v elektronickej podobe. V tomto čase však súdnym výkladom ust. § 23
ods. 1 Správneho poriadku ani pri jeho výklade v súlade s Aarhurskym dohovorom správny súd nemôže

vyvodzovať z tohto ustanovenia takúto povinnosť pre správne orgány, ktorá si vyžaduje legislatívnu
zmenu. Právo žalobcu nahliadnuť do spisu nebolo porušené a rovnako vychádzajúc z obsahu spisu
a zároveň aj zhodných tvrdení účastníkov konania, že prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi
oboznámiť sa s podkladmi, nie je možné prijať záver, že právo na oboznámenie sa s podkladmirozhodnutia bolo porušené, a teda nie je dôvodná námietka žalobcu o procesnom pochybení majúcom
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil
ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd

nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, nakoľko súd nevzhliadol
v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
Nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli
splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
by mu explicitne uložil správny súd.

Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.