Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, May 29, 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6719010004.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

K. K. O. K. Z., v trestnej veci obžalovaného K. I., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.
mája 2022 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný K. I., R.. XX. XX. XXXX C. A., T. D. A. XX,

uznáva sa za vinného, preto že

v časovom období najneskôr od roku XXXX O. A. R. C. H. A. XX. S. XXXX K. I. ako osoba žijúca v
spoločnej domácnosti spolu so svojou biologickou matkou K. I., R.. XX. XX. XXXX C. V. A. v rodinnom
dome č.p. XX, V. U., v stave po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov predovšetkým
v priestoroch ich spoločného obydlia a jemu blízko priľahlých sa voči svojej matke K. I. s rôznymi
časovými intervalmi opakovania, s rôznou intenzitou konania a rôznym spôsobom dopúšťal hrubého,

bezohľadného a agresívneho správania sa a zaobchádzania, vyúsťujúceho z jej prvotného verbálneho
vulgárneho osočovania a napádania (výrazmi že je kurva, suka, kurva mať), do vyhrážania sa jej osobe
(ublížením na zdraví, zbavením sa, odrezaním hlavy, zabitím) ako aj tým, že ak ho udá tak ona pôjde
do basy, postupne prechádzajúceho až do jej fyzického napádania a útočenia voči jej telesnej integrite
(údermi a bitím päsťami rúk do oblasti tváre, hlavy, chrbta a celého tela, kopaním, sácaním, strkaním,
ťahaním za vlasy) a spôsobovania jej tak stavu fyzickej bolesti, psychických útrap a traumatického
prežívania jeho agresie a útokov voči jej osobe, pričom takto konal až do času jeho zadržania policajnou
hliadkou OO PZ Zvolen a takto konal aj v presne nezistený čas koncom mesiaca S. XXXX O. U. K. S.

XXXX, kedy zaťal sekerou do dverí izby v rodinnom dome, v ktorej býva, spáva a v tom čase sedela
matka K. I., po otvorení dverí vošiel do vnútra izby a tu jej vulgárne nadával že je kurva mať, vyhrážal
sa jej, že sa jej zbaví a viackrát ju päsťou ruky udrel do oblasti tváre, v K. S. XXXX, pravdepodobne
dňa X. S. XXXX, kedy matku K. I. udrel päsťou ruky do oblasti tváre, chytil a hodil ju na posteľ, kde ju
opakovane udieral päsťami do tváre, kopol do rebier, obúchal jej hlavu o stenu, a keď chcela z domu
pred ním ujsť, tak uzamkol vchodové dvere na dome aby neodišla a neprivolala pomoc, v čase od XX.
S. XXXX až do neskorých nočných hodín A. XX. S. XXXX, kedy bol v stave najmenej 0,76 mg/L alkoholu

v dychu, kedy opakovane matke K. I. vulgárne nadával a útočil na ňu, že je suka, že jej hlavu odreže a
vyhrážal sa jej, že ak ho udá, tak ona pôjde do basy, čím spôsoboval svojej matke poškodenej K. I., R..
XX. XX. XXXX, D. A. Č.. XX osobné príkorie, traumu, opakované obavy o život a zdravie, so vznikom
zmiešanej úzkostne - depresívnej poruchy, rôzne drobné a povrchové poranenia, modriny a odreniny v
oblasti hlavy, tváre a na tele, ktoré boli priebežne ošetrované len samotnou poškodenou bez vyhľadania
odbornej lekárskej pomoci jej osobou a fyzickými útokmi vykonanými v mesiaci S. XXXX jej spôsobil
zranenie už aj lekársky ošetrené a to zlomeninu 8. rebra vpravo s minimálnym posunom úlomkov a

viacnásobné pomliaždenie hlavy a tváre s dobou liečenia 4 týždne a práceneschopnosťou v trvaní 4 až
5 týždňov, ktoré konanie K. I. horeuvedené jeho biologická matka poškodená K. I., R.. XX. XX. XXXX,D. A. XX subjektívne pociťovala ako psychické a fyzické utrpenie a hrubé príkorie, s diagnostikovaným
rozvinutím syndrómu týranej ženy,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán

rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo
jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo

výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné

protialkoholické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa XX. XX. XXXX na tunajší súd pod sp. zn.

2Pv/281/18/6611 obžalobu na K. I. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 127
ods. 4, ods. 5 Trestného zákona.

Obžalovaný K. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu uviedol, že v roku XXXX pracoval, vtedy mu
aj zobrali vodičák za alkohol za volantom. Bol chvíľu aj na úrade práce, potom pracoval na živnosť,
murárske práce. Domov chodil večer, všetko bolo v poriadku, k mame sa správal slušne, nenadával
jej, aj jej drevo objednal, aj jej kúpil jedlo. Cez zimu bol väčšinou doma, pretože nebola robota. Mame
varieval, aj zarezal barana, vždy bola plná chladnička. Keď navaril niečo, čo jej nechutilo, tak navaril

niečo iné. S mamou bolo zle, bola alkoholička, ako deti boli X rokov v detskom domove, ona potom išla
do väzenia, pričom v detskom domove bol dokopy XX rokov. Aj si začal prerábať svoju izbu v dome,
chcel mať od mamy pokoj, ona stále od neho chcela peniaze na alkohol. Viackrát, keď prišiel domov,
bola opitá, mala zvratky vedľa postele, aj ju videl cikať v izbe. Do izby mala svoje dvere, ktoré sa ale
nedali zamknúť, nebolo do nich zaťaté sekerou. On má viac ako X rokov svoj vlastný vchod do izby,

ona mala svoj vchod. Keď išiel spať, tak si dvere do izby zamkol, ona ich zvonku obišla a klopala mu na
okno, chcela peniaze, alebo alkohol. On väčšinou ani nebol v dome, buď bol v práci, alebo šiel potom
do W.. Dňa XX.XX. bol tiež v Rakúsku, domov prišiel XX. XX. večer okolo XX.XX H., nešlo mu otvoriť
bránu, tak búchal na dom, mama mu prišla otvoriť asi po 5 minútach, bola veľmi opitá, a on jej od zlosti
povedal „marha jedna, nebehaj mi cez bránu, ktorú treba ovládačom otvárať, lebo sa pokazí“. Ona mu

povedala „synček môj, nehnevaj sa, to bol K. I.“. On si šiel potom ľahnúť. Dňa XX. XX. vstal skôr, abymohol opraviť strešné okno, na obed počul mamu, ako niekomu hovorí, že jej prišiel syn domov. Potom
prišla ku domu starostka, povedala mu, že mama behá opitá po dedine, aby ju šiel zašikovať domov, tak
šiel pre ňu a odšikoval ju domov. Do večera robil ešte omietku v kúpeľni, večer šiel pozrieť mamu, bola

v poriadku, bola už triezva. Dňa XX. XX. vstal a začal variť, pýtal sa mamy, či mu pomôže, už bola opitá,
tak jej povedal, že ju dá na liečenie. Po nejakom čase ju šiel zase pozrieť, cikala v izbe, mala zvratky
vedľa postele, on potom odišiel do D. D. pozrieť svoju dcéru, keď sa vrátil späť domov, šiel pozrieť mamu,
bola zasa opitá, povedala mu, že I. jej dal čučo. Asi od XX.XX h išiel pozrieť sestru A. D., odtiaľ šiel do
W.. Po týždni šiel zase domov, prišiel aj s S. I. O. R. I.. Prišli v noci, išiel zobudiť mamu, aby mu dala

periny, zľakol sa, keď uvidel, čo mala na tvári. Najprv mu povedala, že spadla, potom, že ju S. udrel.
Na druhý deň ráno šiel so sestrou a dcérou do hory na hríby, on v ten večer išiel na diskotéku a keď sa
z nej večer vrátil domov, dvere sa dali normálne otvoriť. Na druhý deň v dome niečo robil, dal si asi tri
pol deci džinu, čakal, kým omietka uschne, tak sa rozhodol, že pôjde do krčmy, tam šiel bez mamy, so
sestrou a neterou. V krčme vypil jedno pivo a tri malinovice, sestra celý čas pozerala len do telefónu.
Potom išli naspäť domov, on tak hlasnejšie zakričal, že idú spať, v izbe si pustil hudbu, na čo za ním

prišla sestra a povedala mu, aby to dal tichšie, vyprovokovala ho, on na ňu naziapal, videl, ako si ho
nahrávala na mobil, povedal jej, aby to vymazala, že si ho v jeho dome nebude nahrávať, ona povedala,
že to nevymaže, tak sa začal ku nej približovať, oni sa zľakli a všetky tri vybehli von. K. mu predtým
tiež vravela, aby sa ukľudnil a išiel spať. Sestra vravela, že ide volať políciu, on jej vravel, že mame nič
neurobil, že ona niekde spadla. On si potom ulial ešte asi tri pol deci džinu, zobral cigarety a povedal

si, že bude čakať na policajtov vonku. Podľa neho si pamätal všetko. Potom prišli dvaja policajti, videli,
že boli vyplašené, rozprávali sa najprv s nimi, potom s ním, povedali mu, aby si šiel ľahnúť. Potom pre
neho prišli policajti o XX:XX H., spal, bol oblečený aj obutý. To už prišli X policajti, zabúchali na dvere,
on im otvoril, bol v šoku a začal utekať, potom ho ale položili na zem. Nepamätal si potom úplne všetko,
len odtiaľ, ako mu povedala, že má ísť spať. Keď už ležal na zemi, jeden policajt mu povedal, že „ty

budeš týrať svoju mater?“ Potom šli na vyšetrenie, potom do CPZ. Keď ho potom priviedli na súd, jeden
z policajtov mu vravel, či si na nich nepamätá, že ho vtedy vypočúvali v kuchyni v dome. On ale vtedy
od rána robil, zobudili ho o druhej v noci po opici, bol ešte opitý. On si myslel, že mama spala v izbe,
pretože on policajtom povedal, že si chce ešte zamknúť dom, oni mu povedali, že mama ho zamkne,
ale mamu v dome nevidel, nevidel v dome ani sestru. Bol vtedy unavený, od rána bol hore, potom pil,

tak asi preto si nepamätal, že ho mali policajti vypočúvať v kuchyni. V minulosti mal aj priestupok, že
jedného udrel do tváre a zlomil mu nos, bol odsúdený aj za alkohol za volantom. Čo sa týka pitia, pil
tak jeden krát do týždňa, je pravda, že mama pila, ale on nie vždy. Doma nepil, ak tak raz za jeden až
dva týždne si dal jedno až dve pivá, chodil robiť. Občas bol aj v krčme, kde si dal buď pivo, alebo vodku
s kolou a džúsom. On je samotár, buď pil sám, alebo občas prišla za ním do krčmy mama. Zobral buď

poldeci a pivo, to bolo tak jeden krát do mesiaca. Väčšinou pil cez zimu, keď nebola žiadna robota, kúpil
si raz za týždeň fľašu vodky, tú vypil a spal aj dva dni v kuse. On sa k mame správal slušne, ale ak ho
náhodou niekto v krčme udrel, tak mu to vrátil. To sa mu stalo napr. s J., ktorý už ale zomrel. S mamou
sa o takýchto veciach nerozprávali, naposledy mu vravela, že ju bolia rebrá, že spadla, tak jej vravel,
aby išla k doktorovi, aj sa jej ponúkol, že ju tam odvezie. Mama na neho nikdy nevolala políciu. Počul

raz pred krčmou, ako V. C. povedala, že preč bije mamu, on sa jej spýtal, že odkiaľ to má, že to nie je
pravda, okrem nej o takýchto veciach nepočul od nikoho. Nehovorila o tom ani starostka, len mu vtedy
vravela, aby dal tichšie hudbu, alebo aby nebliakal po dedine, lebo je pravda, že keď šiel z krčmy, bol
hlučný. Ani so I. nemal žiadny konflikt, ale bol v tej veci podozrivý, lebo ho našli pri jeho dome. Čo sa týka
listu, ktorý písal, tak len mame napísal, že či tie zranenia sa jej náhodou nestali u I.. I. S. I. mal jeden krát

konflikt, keď si šiel hľadať mamu, prišiel k nemu domov, chcel mu dať hlavičku, ale on sa uhol a netrafil
ho. On mal predtým jeho mamu za priateľku, vtedy doma tam mal inú, Q., a jeho mamu využíval. Kvôli
nemu aj mama zomrela, lebo boli spolu v krčme, išli spolu z krčmy a ona potom vonku zamrzla. Mama
si to na neho vymyslela asi preto, že v minulosti bola buchnutá do hlavy, jeho otec ju aj týral, mohlo sa
jej to snívať, bola po opici, možno aj preto, lebo jej povedal, že ju dá na liečenie, ale v skutočnosti ju na

liečenie nechcel dať. Je pravda, že jeden krát ju oblial vodou, ale to bolo tak, že sa jej pýtal či mu nejde
pomôcť oberať maliny, pričom bola opitá, a on z diaľky z veľkého vedra jej smerom vylial vodu, nevedel
ani, či ju nejaká voda trafila. On mamu nikdy nezamkýnal, jej dvere sa ani nedali zamknúť. V dome v
žiadnych dverách nie je zaťaté sekerou, v tom čase nevedel, prečo ho zobrali do väzby, tak myslel, že
či naozaj nebolo v nejakých dverách zaťaté. On písal mame, to mu poradil ten utajený svedok, poradil

mu, aby napísal, že mastil na dverách pánty a pricvikol si prst, tak od zlosti zaťal do dverí. Čo sa týka
nadobudnutia domu, ten mu darovala mama s tým, že vyplatí sestry.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že čo sa týka listov obsiahnutých v spise, tak K. J., ktorý bol
s ním v cele, tie trestné oznámenia na svedkov písal za neho, povedal mu, že ak mu kúpi kávu, že tonapíše za neho. Tie oznámenia písal on, on ich ani nečítal, len podpísal. Listy, ktoré posielal mame,
písal sám, pričom „Áčko“ je S. I. a „F. S. K. I.. K. J. ho nahováral na samé hlúposti, aj za neho napísal
prvý krát žiadosť o prepustenie z väzby, aj za neho písal nejaké veci ohľadne výživného. O matku sa

staral len on, keď bol preč, tak nikto, keď bol doma, tak len on. Občas ju prišiel pozrieť jej brat S. J. a
sestry chodili domov len pár krát do roka. Mama mala príjem asi 200,- Eur, ale mala aj dve exekúcie,
keď prišla z väzenia, vybavila si nejaké dávky, po tých exekúciách jej ostalo len životné minimum. Jeho
mama v minulosti sedela za vraždu Š. I., dostala 12 rokov, odsedela 9 rokov, ale pochybuje o tom, že to
spravila ona. Darovanie domu navrhol on, že buď teda vyplatí sestry, a dom daruje mama jemu, pretože

on si chcel kúpiť vlastný dom, mama povedala, aby ho nekupoval, že mu daruje tento. Nebolo to kvôli
exekúciám, v čase, keď mu ho darovala, o tom dlhu ešte nevedeli. V rokoch XXXX O. XXXX si všimol
na mame, že mala monokel, pomyslel si, že spadla, keď si vypila, tak nebol problém spadnúť. Raz ho aj
bránila v krčme, keď ho bili, tak vtedy tiež dostala do tváre. Keď sa vrátil domov zo svadby sestry, mala
zlomenú nohu. Nevedel uviesť, či niekedy kvôli tomu navštívila lekára, on ju niekedy viezol k doktorovi
do D.. Tiež sa sťažovala na bolesť brucha, v ľavej ruke mala vodu. Tie mamine zranenia si vysvetlil tak,

že buď spadla, alebo sa o ňu pobili I., ani do ÚVV neprišla na prvú návštevu, sestra mu povedala, že
mala monokel. Čo sa týka privezenia jeho sestry a netere domov dňa XX. XX., tak chcel prísť znovu
domov až o mesiac, sestra ho ale prehovorila, pretože chcela ísť domov, tak jej vyhovel a išli skôr. On
nevedel, že by mama mala mať nejaké zranenia. Trestné oznámenie bolo podľa neho podané preto,
lebo sestra volala z C., v čase, keď bola doma v A., mama potom išla na ošetrenie, nevedel sám kto

to celé inicioval, sú to klamstvá.

Svedkyňa S. F., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že
sa o tom dozvedela od sestry S. I., O. V. XX:XX H. večer jej písala, že K. vraj zbil mamu. Potom ale
z ďalšej komunikácie vyplynulo, že ju vôbec nezbil, len že po nich kričal. Ona bola z toho prekvapená,

pretože dva dni predtým ich tam doviezol, celý deň trávili spolu, tak to vedela väčšinou z toho, čo jej
písala. Sestra po prvé stále všetko zveličila, a po druhé spanikárila, pretože jej dcéra vtedy začala plakať.
Ona nikdy nevidela, že by brat bil mamu. Potom asi o XX:XX H. sestra písala, že K. zobrali policajti,
potom jej volala alebo písala, aby bratovi pomohla, ona si myslela, že ho na druhý deň ráno pustia.
Povedala jej, že čaká na stanici, tak sa jej spýtala, že prečo tam neostala, keď vyrobila takýto problém.

Ona je ale strašne tvrdohlavá, celú noc s dcérou potom čakala na stanici a ráno vlakom odišla. Na ďalší
deň volala starostke, zisťovala, čo sa stalo, bola nahnevaná na sestru. Starostka jej povedala, že mali
oslavu, že inak by išla za K. a dohovorila by mu. Ona volala aj policajnej hovorkyni, tá jej povedala,
že brat je vo väzbe. Na začiatku septembra sa prvý krát stretla s mamou, pýtala sa jej, či je to pravda,
ona jej povedala že nie, že to nie je pravda, potom z návštevy v ÚVV ju viezli domov, tam sa jej ešte

10 krát pýtala, či je to pravda, ona jej stále vravela, že nie, revala tam, aby ho pustili domov, ona jej
vysvetľovala, že už je iná doba, že to nie je ako kedysi, že keď niekoho zobrali policajti na druhý deň ho
pustili, že to už nie je tak, ako dakedy, keď jej otec robil zle. Ona podľa nej ani nevedela, čo znamená
slovo týranie, ona im vravela, že ju týrajú tým, že ju nechávajú doma samú, alebo keď prišla opitá, tak
aj ona ju vždy okríkla. Mama sa tak utrápila, že sa upila, obžalovaný sa sám o ňu staral, je pravda, že

oni sa na ňu vykašľali. Mama ho mala najradšej, on jediný sa o ňu staral. Ona má dve malé deti, od
roku XXXX býva v D.. V. W. XXXX tam nechodila, vedela, že mama bude opitá, preto nechcela, aby to
videla jej dcéra. Raz za čas mame volala, mala svoj vlastný telefón. S bratom si písala, alebo volala,
on ju chodil aj navštevovať. So sestrou S. si buď písali, alebo volali, ona bývala vo C.. Ohľadom tejto
veci vie od starostky, tá jej povedala, že vtedy bola pozrieť mamu a bola v poriadku, tiež od uja S. a

od mamy. Svedkyňa nechcela po nikom, aby stiahol výpoveď, len mame povedala, aby išla na políciu
povedať pravdu, a nech ho pustia. Starostke nevolala, aby šla za mamou a aby jej povedala, aby to
stiahla, nebola ani za inou osobou. S mamou sa potom v septembri stretla ešte asi dva krát, vždy sa
jej na to pýtala, ona jej povedala, že nevie, čo sa stalo, že bola opitá, že si to nepamätá. To vravela aj
na návšteve v ÚVV, kde bol aj ujo S., ona mame povedala, aby jej aj pred ním povedala, že to nie je

pravda. Takto zistila, že vraj mama mala modriny, ale v ten deň bol brat v robote, takže ju zbiť nemohol,
XX. XX. tam bola starostka a vravela, že ju bola pozrieť a že mama bola v poriadku, ujo S. bol u mamy
asi desiateho a tiež bola v poriadku, a potom trinásteho tam prišiel brat aj so sestrou, a predsa by nebol
taký hlúpy, aby sa tam vracal, keby ju predtým zbil. Vedela o tom, že brat písal mame list, ona ho aj
mame čítala, už si ale nepamätala, čo v ňom bolo. Mama vždy povedala, že to nie je pravda, tešila sa,

že príde domov. Nespomenula si na to, že by mama v minulosti niekoho z niečoho obvinila, keď bola
opitá, bola strašne ukecaná a otravná. Mama mala brata najradšej. On sa o ňu staral, keď ju pustili z
basy, on jej aj vybavil robotu, dával jej jedlo, prerobil jej aj izbu, keby sa sestra S. do toho nezamiešala,dodnes by tam v kľude žili. Podľa nej za to všetko môže sestra S., aj jej to niekoľkokrát povedala, ona
jej na to povedala, že nič nespravila, že len zavolala políciu.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že otec mamu veľmi bil, pamätala si, že keď boli deti, zviazal
jej ruky a nohy reťazami a bil ju, zabudla uviesť, že otec sa tiež volal K., tak ak niekedy spomenula toto
meno, tak možno myslela jeho. Boli rozvedení, oni boli v detskom domove, aby sa odtiaľ mohli dostať,
tak sa k sebe zase vrátili, ale mama od neho stále utekala. Ohľadne zranení mamy uviedla, že keď
mala v roku XXXX svadbu, na ktorú pozvala brata, mamu nie, pretože vedela, že by sa opila, a keď

sa vrátil zo svadby, našiel ju doma so zlomenou nohou. Keď si vypila, spadla, ona už bola aj strašne
chudá a aj chorľavá.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s tým, čo sestra vypovedala.

Svedkyňa V. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že osobne nevidela, že by

obžalovaný svoju mamu udrel, ona sa jej len sťažovala, že ju udrel. Raz, keď bola pred ich bránou so
starostkou, tak videla, ako obžalovaný ťahal svoju mamu dovnútra. Ona jej len raz povedala, že ju udrel,
potom, keď ju videla modrú, tak jej vždy povedala, že spadla. Keď mala celú tvár modrú, vravela, že
spadla na schodoch, sťažovala sa aj na ruku a rebrá. Jej sa to ale nezdalo, lebo jej raz vravela, že ju
zbil, a potom zase, že spadla. Obžalovanému len jeden krát pred krčmou dohovárala, ale on jej vravel,

že to nie je pravda. Poškodená aj jej vravela, že sa bojí syna, raz hovorila tak, raz inak, ona ju viac videla
opitú ako triezvu. Raz robila poriadky starostka, boli ich upozorniť, aby nerobili krik, pretože nebol ešte
ani obed, povedali im, aby išli dnu, a on mamu stiahol zozadu do vnútra, a povedal, že už bude kľud.
Poškodená jej tiež raz povedala, že ju mal syn udrieť do chrbta. On väčšinou nebol doma, ona pila dosť,
on občas tiež chodil do krčmy, ale nie často. Kvôli čomu mala prísť poškodená za starostkou dňa XX.

XX. XXXX si už nepamätala.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania na
č.l. 200, na čo svedkyňa uviedla, že je to tak, ako vtedy vypovedala, poškodená sa nesťažovala len jej,

ale viacerým osobám.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že sa jej vidí, že raz mala poškodená zranený kĺb na nohe, bola
aj operovaná, ale nevedela, či bol obžalovaný vtedy doma, na dvore ho vtedy nevidela. Obžalovaný sa
dosť zmenil a jeho mama začala chodiť modrá.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s ňou nesúhlasí.

Svedkyňa O. S., starostka obce A., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že je
starostkou obce A. V. W. XXXX, obžalovaného aj jeho mamu pozná už niekoľko rokov. Z jej detí tam

nebýval nikto, až potom tam bývala poškodená so svojím synom. Ona si sem tam vypila, potom sa stalo,
že sa váľala po dedine, bolo jej treba pomôcť. Obžalovaný bol tiež šikovný, ale ako náhle si vypil, tak
bol zvláštny, kričal a behal po dedine. Bitku osobne nikdy nevidela, raz prišla poškodená za ňou, že ju
K. bije, potom šla ku ním robiť poriadky, vtedy mali obaja vypité, pohrozila im, že zavolá policajtov, na
čo on povedal, že to dá do poriadku. Poškodená, keď nemala vypité, bola taká tichučká, keď si vypila,

mala väčšiu odvahu, nevedela uviesť, či by si to vymýšľala. Ona len videla, ako ju obžalovaný ťahal
po gangu. Vedela, že po tom, keď ho zobrali policajti, bola modrá, ale nevedela, či jej to spôsobil on,
ona vtedy nebola doma. Čo sa týka pani N., tá sa poškodenú pravidelne sťažovala, ale tá sa sťažuje
na všetko. Je pravda, že jej vravela, že podľa nej obžalovaný poškodenú bije. Počula, že aj v krčme
mal obžalovaný nejaké incidenty. Poškodená sa jej prišla viackrát sťažovať na syna, asi bola za ňou aj

XX. XX. XXXX, spomínala, že jej vykrúca ruky, asi aj že ju bije, že sa ho bojí, to ale hovorila len vtedy,
keď mala vypité. Nevedela o tom, že by predtým niečo riešila polícia. C. S. poškodená zomrela, údajne
umrzla, vracala sa z krčmy s jedným spoluobčanom, našli ju v kresle, asi stratila kľúče od domu. Dcéry
chodili ku poškodenej veľmi málo, najčastejšie S., ktorá žije v W., tú dcéru, ktorá žije v D., videla len
pár krát. Po tom, ako ho zobrala polícia, niektorá dcéra poškodenej jej volala, ale nevedela uviesť ktorá,

keďže ich po hlase nepozná, že treba ísť za mamou, aby to odvolala, že aby K. nešiel do basy, ona ale
za ňou nešla. Aj po dedine sa hovorilo o tom, že K. robí cirkus, nepamätala si už ale presne, čo ohľadne
toho vypovedala v prípravnom konaní. Nevedela o tom, že by obžalovaný niekoho napadol v dedine,
len raz niekto niečo spomínal, že mal podpáliť nejaké dosky pod autom, údajne mal mať aj konflikt so I..Pamätala si, že poškodená mala modriny po tvári, to bolo asi po tom, ako ho zobrala polícia. Poškodená
pravidelne hovorila, že sa jej K. vyhráža, aj Vajdová pred svedkyňou spomínala, že vraj K. zase robil
cirkus. Pán Š. raz medzi rečou len spomenul, že sú s obžalovaným nejaké problémy. Keď bol obžalovaný

prepustený z väzby, ona osobne ho v dome nevidela, ani poškodenú nevidela, že by chodila s nejakými
zraneniami, ani sa nechodila sťažovať, ona mala syna rada. On ju prakticky živil, všetko platil. Ona bola
taká jednoduchá, svedkyňa to brala tak, že to môže aj nemusí byť pravda. Poškodená jej hovorila všetko
možné, kadečo aj z cesty rozprávala, nevedela uviesť, či by v niečom vyslovene klamala.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že zrejme po tom, ako obžalovaný odišiel do W., nemala
poškodená zranenia, mala až po tom, ako ho odviezli policajti, určite ju v tom období stretla, stretávala
ju prakticky každý deň, ale podľa nej modrá bola až po tom, ako ho odviedli policajti. Pamätala si, že
raz mala poškodená niečo s nohou, potom keď sa obžalovaný vrátil, tak ju odviedol na ošetrenie, nohu
mala zlomenú a bola potom na nejakom doliečovaní. Z počutia vedela, že v ten večer, keď poškodená
zomrela, tak sa z krčmy mala vracať s S.R. I.. Vtedy, keď obžalovaný ťahal poškodenú po gangu, tak

ju držal za ruky, alebo pod pazuchu, a ťahal ju preč.

SvedokS.J.,bratpoškodenej,nahlavnompojednávanípozákonnompoučenívypovedal,žepoškodená
bola jeho sestra a obžalovaný je jeho synovec, ku nemu sa dobre správal. Poškodená vravela, že ju
zrútil, ale ona sama vtedy spadla, zlomila si nohu, obžalovaný bol vtedy sestre na svadbe. Aj na tvári

mala zranenie, ale to spadla opitá, on ju dával do postele, obžalovaný tam vtedy nebol. Poškodená
si vedela vypiť, niekedy ho pustila domov, veľa krát mala aj pogrcané v izbe, ona často spala doma
opitá. On ku nim chodil v lete asi tri krát do týždňa, v zime asi jeden krát, on býva vo vedľajšej dedine.
Poškodená, keď bola triezva, tak chodila aj do hory na hríby, ona v dome bývala vpredu, K. vzadu, on
chodil málokedy domov. Svedok nepije alkohol, a aj jemu zvykol K. pomáhať. Keď poškodená opitá

spala, tak K. mu vravel, že za ňou nechodil, že ju nechcel budiť. Vravel mu, že by si mysleli, že ju on
bije, keby videli na nej nejaké zranenia, po dedine vravia, že ju on bije. Občas si aj on vypil, ale nevedel
povedať čo, nikdy nevidel, že by ju bil, ani nevidel, že by bol agresívny. Nepočul, že by sa mal s niekým
v dedine pobiť. Susedia, ak sa sťažovali, tak to bolo len kvôli hlasnej hudbe, ale za nič iné. Obžalovaný
mu písal z väzby list, že ho obviňujú, aj mama, ale tomu neveril, on si mamu vážil. Keď poškodená

spadla, svedok ju pomáhal zdvihnúť do postele, obžalovaný bol vtedy v W., potom prišiel až po dvoch
dňoch. Jemu sa poškodená sťažovala, že ju obžalovaný udrel, ale potom povedala, že to spadla, že
bola opitá, on jej povedal, aby povedala pravdu. Ohľadne zranení videl v XXXX, že mala zlomenú nohu,
potom ešte asi tri krát videl, že mala nejaké zranenia. Ona mu povedala asi dva krát, že ju udrel K., ale
potom mu povedala, že to spadla, že bola opitá. On sa na to pýtal obžalovaného, ten mu povedal, že

to nie je pravda, že by si mamu nebil. Keď bola opitá, obžalovaný radšej prišiel ku nemu, aby sa mu
uľavilo. Aj keď bol už vo väzbe, tak svedok poškodenú opitú dvíhal do postele. Spomenul si, že vtedy
bol u neho obžalovaný rezať barana, a potom, že mal sestru S. so sekerou naháňať, ale to sa len zľakla,
lebo tam mala so sebou psa a ten chodil dnu špiniť, tak kvôli tomu sa pohádali, a v nedeľu už bol v base.
Keď potom prišiel ku poškodenej, bola triezva, vyplašená, jej dcéra tam už nebola. Poškodená mu vtedy

povedala, že sa pohádali kvôli psovi, že sa S. zľakla a volala políciu. Potom mu S. písala z W. list, že K.
sa nahneval kvôli psovi, a že ju to mrzí. On neverí tomu, že by K. mamu bil.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že videl poškodenú zranenú alebo opitú aj v čase, keď bol
obžalovaný v W.. Keď jej bol svedok dňa XX. XX. XXXX vrátiť peniaze, tak poškodená bola v poriadku,

boladoma,opitá,nevidelnanejžiadnezranenia.Zpočutiavedel,ženaposledypredtým,akopoškodená
umrela, ju domov odprevádzať S. I..

Svedok S. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že majú chalupu vedľa domu
obžalovaného, ale nezdržiavajú sa tam často. Ich domy sú spojené, predelené dreveným plotom. On sa

až pred hlavným pojednávaním na chodbe dozvedel, že poškodená I. už nežije. Aj keď boli na chalupe,
málokedy počuli, čo sa tam dialo. O tom, čo sa tam vtedy stalo, sa dozvedel z počutia. Od poškodenej sa
dozvedel, že K. odviedli policajti, už si na to ale s odstupom času presne nepamätal, aj keď poškodená
niečo hovorila, nie vždy jej bolo dobre rozumieť. Že obžalovaného odviedli, sa potom dopočul od pána
D., ktorý tam bol dakedy starostom, pretože údajne bol zlý na mamu. Nedá sa povedať, že I. by boli

problémoví, neboli ani priateľskí, ale keď niečo potreboval požičať, obžalovaný mu pomohol. Niekedy sa
ale ani nepozdravili, jemu I. nevadili. Spomenul si na jeden incident, kedy sa tam obžalovaného sestra,
ktorá žije v W., nepríjemne správala, slovne svedka napadla z dôvodu, že pílil drevo, keď bol sviatok,
potom, keď odišla, sa mu za ňu obžalovaný ospravedlnil. Niekedy počúval hlasnejšie hudbu, niekedybol hlučný, občas tam mal kamaráta, ktorý mu prišiel na stavbu pomôcť, tak si zrejme vypili a boli hluční.
Je pravda, že sa v minulosti rozprával aj so starostkou, keď ju počul, že tam robí starostka krik, tak tam
prišiel, vravela mu, že u nich bola niečo riešiť, že údajne boli hluční, ak si dobre spomenul, asi kvôli

tomu, že sa vadili. Nevedel si už ani spomenúť na to, čo vravela poškodená jeho manželke, vedel, že
jej hovorila, že K. odviedli, vtedy si to pamätal lepšie. Obžalovaný, keď si vypil, tak húkal, ale nie na
poškodenú, on si tak namiesto spievania húkal.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na

odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania na
č.l. 225, na čo svedok uviedol, že je to tak, ako vtedy vypovedal.

Na záver uviedol, že oni mali také hlasné prejavy, hlavne tá dcéra, ktorá žije v W., tak tá len krik robila,
opitého obžalovaného osobne nikdy nevidel, ale tak ako uviedol, podľa neho niekedy mal vypité.

Svedkyňa O. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že v živote nevidela, že
by K. mamu bil, ona je ich suseda oproti cez cestu. Oni sa mali radi, ona ho volala K., K., on ju tiež
pekne, že mami. Poškodená mala modriny veľa krát, ona vedela zázračne padnúť, keď mala vypité,
všetci v dedine vedeli, že pije. Obžalovaný ani doma nebol, a keď prišiel, tak len robil. Je pravda, že aj
jeho občas videla opitého, ale to len chodil okolo domu, nerobil problémy. Nepočula ani, že by sa medzi

sebou hádali. Obžalovaný zo začiatku vôbec nepil, až neskôr začal, nevedela, čo sa stalo. On bol jedno
dobré, šikovné dieťa, keď prišiel domov, kadečo mame nakúpil, aj sa jej potom zvykla chváliť, čo všetko
jej doniesol. Vôbec nepostrehla, že by tam boli nejaké problémy, dosť často bola odcestovaná do D..

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že plastové okná na dome si dala vymeniť z dôvodu, že keď

si poškodená vypila, tak tam chodievali chlapi, klopkali jej na okno, aby šla von, aj K., keď si občas
vypil, tak kričal.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania na

č.l. 235, na čo svedkyňa uviedla, že K., keď si vypil, tak bol hlučný, púšťal si aj nahlas rádio, je možné,
že v afekte niečo také povedal, čo tam uviedla, ak tak vypovedala, tak je to pravda.

Svedkyňa S. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že keď obžalovaný prišiel
domov z roboty, otvoril dvere na aute, tam hlasno hrala muzika a začal kričať. Jeho mama sa doňho

nestarala. On robil veľký krik, ručal ako jeleň. Ona nevidela, že by poškodenú niekedy bil. Do ich domu
nebolo vidno. On na mamu ani nekričal, on si kričal sám pre seba. Je pravda, že aj jeho mama dosť pila,
raz z auta videla, keď šla ona z obchodu, tak mala monokel, ale je možné, že aj spadla. Raz počula,
keď obžalovaný prišiel z roboty, tak jeho mama vyšla von z domu, bola opitá, a on ju poslal do piči,
a vrátila sa do domu. Ona býva asi XX metrov od ich domu, oproti. Obžalovaného sa nebojí, ani jej

nič o tejto veci nehovoril, ani nie sú v kontakte. Ešte uviedla, že sa hovorilo v dedine, že vtiahol I. do
kanála. Obžalovaný pil, väčšinou keď prišiel z roboty, bol opitý. Aj sa hovorilo, že robí po dedine krik,
on tak hlasno ručal. Raz aj ona volala políciu, lebo o jednej v noci ručal pri dome. Nebola vtedy doma,
keď ho prišli zobrať policajti. Potom počula, že mal napadnúť sestru S. I. a jej dcéru. Vedela o tom, že
aj starostka tam bola viackrát robiť poriadok, ale nevedela uviesť, kvôli čomu, ani nepočula, o čom sa

bavili. Nevidela, že by tam bola starostka spolu s pani C..

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania na
č.l. 267 - 271, na čo svedkyňa uviedla, že je to tak, ako vypovedala na polícii.

Ďalej uviedla, že kým bol obžalovaný vo väzbe, poškodená jej nič nehovorila, vôbec sa spolu nebavili,
poškodená ak tak išla z domu len ku I.. Po jej výpovedi v prípravnom konaní o tejto veci nič nepočula,
od vtedy je tam kľud. Dňa XX. XX. našla pani I., pretože X dni sa u nej nesvietilo, ani nekúrilo, tak tam šli
pozrieť spolu s vnučkou, tá nakoniec zavolala políciu, a policajti ju našli vo dvore za domom, zamrznutú

v kresle.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že len raz videla, že mala poškodená monokel, ten bol dosť
veľký, na ľavej strane pod okom, ona teda len raz na nej videla monokel. Čo sa týka októbra, tak lenpočula, ako poškodená dva krát povedala obžalovanému „len ho nezabi“, a I. mal potom peňaženku
na ceste. Od roku XXXX A. W. XXXX si nespomenula na žiadny incident, obžalovaný chodil preč do
roboty. Poškodená pila dosť, aj dve tri pollitrovky denne, zrejme pila vodku, alebo borovičku. Keď sa s

poškodenou stretli, pozdravili sa, to bolo všetko. Ona nebola zlá, bola aj prajná, len mala jednu chybu,
že pila.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s výpoveďou nesúhlasí.

Svedkyňa E. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že nie je z obce A., Ž. C. U.,
ale obžalovaného pozná už asi XX rokov, od kedy jej rekonštruoval byt, od vtedy sú v kontakte. Vedela o
tom, aké mali v rodine problémy, aké problémy mali s otcom, s mamou, ale obžalovaný sa o mame nikdy
nevyjadroval zle, aj jej pomohol z dlžôb. Podľa jej názoru celá rodina je poznačená tým, aký bol ich otec,
vedela, že mali ťažký život, deti boli aj v domove, poškodená v base. Neverí tomu, z čoho všetkého je
obvinený, čo tvrdia aj jeho sestry, okrem tej jednej, ktorá na toto dala podnet. S. I. jej potom volala, že čo

sa stalo, ale zabudla sa pochváliť tým, že to ona volala políciu, vravela jej, že by bolo dobré, keby mama
zobrala ten dar, teda dom späť, ona akoby závidela, že obžalovaný ostal v tom dome bývať s mamou. Aj
poškodená jej sama povedala, že S. išla bývať preč, lebo k tej rodine sa nesprávala dobre. S. I. vedela,
že ona niekedy robila na súde, a vyvolávala jej, aby niečo urobila, že K. hrozí vysoký trest. Číslo na ňu
mala asi od obžalovaného. Keď sa ona bavila s poškodenou, nikdy nepovedala, že by bola týraná. Ona

síce týraná bola, ale jej mužom. Nevravela, že tam neboli hádky, ale neverila tomu, že by ju K. týral. Po
tom, ako jej volala S. I. U. W., išla za poškodenou, dovtedy poznala len obžalovaného, preto sa chcela
porozprávať s jeho mamou, viackrát sa jej na to pýtala, a ona stále dookola hovorila, že to zavinila S.,
o obžalovanom len pekne hovorila, mala aj najlepšiu izbu v ich dome. Ona bola aj dva alebo tri krát za
ním na návšteve v ÚVV, kde bola aj jeho mama, aj jeho strýko, a podľa nej ak by bola týraná, tak by sa

nesprávala tak, ako sa správala. Ona ani nevidela na poškodenej žiadne zranenia. Rozprávala sa potom
aj viackrát so starostkou, tá jej len spomínala, že u nich viackrát bola. Ešte sa rozprávala na pohrebe
s jednou susedou, iné informácie o tomto nemala. S. I. jej vtedy volala, povedala, že si len myslela, že
zavolá políciu, že tí ho odvedú na stanicu, kde sa vyspí, vytriezvie, a pošlú ho domov, ale potom zistila,
že je to vážne, začala panikáriť, chcela, aby ona niečo urobila, ale vyslovene od nej nechcela, aby šla za

poškodenou, to bola jej vlastná iniciatíva. Poškodená jej len spomínala, že ju krivo obvinili z vraždy, čo jej
potom aj potvrdila starostka. Ani raz jej nepovedala, že by ju obžalovaný bil, stále dookola hovorila, ako
sa o ňu stará, ako jej robí nákupy, ako sa stará o dom, nemala dojem, že by sa tej odpovedi vyhýbala.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že nebohý manžel poškodenej sa tiež volal K. I.. Poškodená

sa asi aj hanbila za to, že ostala s bývalým manželom, asi by najradšej na to zabudla, ale ako sa ku nej
správal vedela najviac od jej dcéry S., vedela, že ju uväzoval reťazami a bil ako žito, ale ona nemala
na výber, tá svadba bola dohodnutá a najviac na to doplatili deti. S. I. bola vtedy u obžalovaného na
návšteve, bola tam aj so svoju dcérou a so psom, tí ho rozčuľovali, potom sa tam niečo stalo, niečo aj
so zámkou a dverami, ona sa bála, lebo dieťa plakalo, tak volala políciu.

Svedok S. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že poškodená bývala väčšinou
sama doma, obžalovaný chodil do roboty. On býva na A. asi XXX K. od ich domu, od neho vidno len
na múrik domu, je to asi siedmy dom od jeho. On len počul, keď išiel z krčmy, tak si obžalovaný naplno
pustil hudbu, nevedel, či bol pod vplyvom alkoholu, alebo aj niečoho iného. On chodil ku nim, keď K.

potreboval s niečím pomôcť. Poškodená občas ku nim chodila, ale to chodila za jeho bratom, raz ju bol
aj K. u nich hľadať, ale on nevedel, kde bola. On býval doma len cez deň, od XX:XX H. A. XX:XX h chodil
robiť strážnika na A. R.. Len počul, keď prišiel obžalovaný večer domov, pustil naplno hudbu, cez deň u
nich bývalo ticho. Jeho mama dosť často chodila do krčmy, on len občas, keď bol doma. Vedel o tom,
že raz si dali kofolu a vodku, občas chodievali aj spolu do krčmy. Občas aj počul, ako na mamu kričal,

že prečo to nespravila, ale nepočul, že by sa jej vyhrážal. Nevidel, že by ju bil, ale chodila občas modrá,
mala niečo s rukou, zrejme jej to spravil on, nikto iný tam nechodil. Ona vždy povedala, že spadla, raz mu
ale povedala, keď sa jej pýtal, čo sa jej stalo, tak povedala, že ju K. zbil. Z ich domu vedú také betónové
schody, asi tri alebo štyri, raz mu aj povedala, že spadla zo schodov. To bolo všetko, ona o tom veľmi
nerozprávala. Obžalovaný ho tiež raz kopol a päsťou mu rozbil obočie, to vtedy keď bol u nich doma

hľadať mamu. On sa ho stále bojí, pretože nie je bitkár. Vedel, čo urobil jeho bratovi, hovorí sa, že brata
našiel K. u nich doma s jeho mamou, brata potom našli vyzlečeného v kanálovej rúre, zatiahnutého,
poškodenej sa na to ale nepýtal, ale ľudia hovorili, že to spravil obžalovaný. Jeho brat sa s poškodenou
vzájomne navštevovali, so ním ale nie. Také zranenia mávala poškodená aj pred tým incidentom s jehobratom. Potom sa jej už nepýtal, z čoho mala tie zranenia, dovtípil sa, že jej to spravil obžalovaný. V
dedine sa s nikým nebavil o tom, že obžalovaný bil mamu. Počul ale viackrát od ľudí, napríklad pred
obchodom, že obžalovaný bije mamu. Nevolal starostke, aby šla k ním robiť poriadky, ani sa s ňou o

tom nebavil. Vtedy, keď ho brali do väzby, tam nebol.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky
na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania
na č.l. 266, na čo svedok uviedol, že je to tak, nepamätal si už ale presne, koľko krát mu poškodená

povedala, že ju obžalovaný zbil.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedka ani nekopol, ani neudrel
päsťou, chcel mu dať hlavičku, ale on sa uhol. Čo sa v dedine hovorí, že mal K. I. zatiahnuť do tej rúry,
tak to vyšetrovala polícia, on vtedy nebol doma, čo je možné zistiť aj z ŠPZ z diaľnice, nebol z toho
ani obvinený.

Svedok Ľ. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v ten deň mal s kolegom
nočnú službu, boli stálou službou vyslaní na preverenie oznámenia, kedy mal obžalovaný vykrikovať po
svojej sestre. Po príchode na miesto jeho mama a sestra stáli niekoľko metrov od domu na ulici, a bolo
tam ešte asi jedno dieťa. Oznamovateľky sa potom spýtali, čo sa deje, obžalovaný stál pred domom

a bol značne pod vplyvom alkoholu. Pôvodné oznámenie vyriešili na mieste, ale počas vyťažovania si
všimol na mame, že mala niečo na tvári, keďže ale bola tma, zobral si baterku a posvietil na ňu, pričom
celú tvár mala modrú, dobitú, spýtal sa jej, čo sa stalo, ona povedala, že jej to spravil syn. Tiež povedala,
že má aj modriny po tele, a ďalej zistili, že také konanie nebolo ojedinelé. Volali potom na stálu službu a
po dohode matku odviezli na ošetrenie do U. a odtiaľ šla na OO PZ. Poškodená mala strach, keby tam

vtedy neprišli, tak by to neoznámila. Obžalovaný sa vtedy na mieste správal dosť agresívne, ale kolega
ho nejako ukľudnil, on bol pri matke a sestre, a kolega A. riešil obžalovaného, miestami to vyzeralo,
že budú musieť zakročiť. Pamätal si, že aj sestru a to dieťa vtedy brali do U. z dôvodu, že sa báli a
nechceli tam už ostať, ale nevedel, či aj sestra išla na nejaké ošetrenie. Potom tam išli ešte druhý krát,
to už po súhlase prokurátora zadržať obžalovaného, to už išli dve hliadky, mamu viezli späť domov, a

obžalovaného brali do auta. Keď tam ten druhý krát prišli, obžalovaný spal v dome na posteli, tiež sa
správal agresívne, ale to tam už boli štyria a zvládli to. Poškodená vtedy hovorila o fyzických útokoch a
nadávkach, ale nespomenul si už, či spomínala nejaké vyhrážky.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na

odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania na
č.l. 275, na čo svedok uviedol, že je to tak, ako vtedy vypovedal.

Nadoplňujúceotázkysvedokuviedol,žepritomprvomzákrokuurčitenepoužilidonucovacieprostriedky,
pri druhom ich hliadka zrejme tiež nie, už si na to ale presne nepamätal. Všetky veci v tej dedine

ako policajt rieši on, teda už aj z minulosti vedel, čoho všetkého je obžalovaný pod vplyvom alkoholu
schopný.Vtedytobolodosťnahrane,kolegamalčorobiť,abyhoslovneukľudnil,bolotodosťvyhrotené.
Obžalovaný si ani neuvedomoval, čo sa dialo a s kým sa rozprával. V tom obvode pracuje už Š. W..
Ohľadne incidentov, ktoré sa tam odohrali od roku XXXX uviedol, že išlo o jednu potýčku s K. I., kedy mu
niekto zaťal sekerou do hlavy, a druhý incident bol tiež s K. I., ktorý sa vo večerných hodinách nachádzal

v dome u poškodenej a obžalovaný sa nečakane vrátil domov a našiel ho u nich doma, mal ho vtedy
fyzicky napadnúť už v dome, potom hodiť do garátu a snažiť sa natlačiť ho do kanála, kde našli ráno
I.. Obidva prípady smerovali k obžalovanému, ale neboli reálni svedkovia, jeho mama vtedy nechcela
vypovedať, boli tam len nejaké nepriame svedectvá.

Svedkyňa S. I., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že od
augusta XXXX Ž. C. W.. Domov zo začiatku chodila možno raz za mesiac, potom sa jej narodila dcéra,
tak domov chodievala možno raz za rok. Brat býval s mamou a staral sa o ňu. Vtedy prišli ku nemu v noci,
teda s bratom a jej dcérou, ráno šla von so psom , potom išli aj na hrob a prejsť sa na priehradu, večer si
brat trochu vypil a chcel ísť ešte do krčmy, kam aj nakoniec išli. Jej dcéra sa hrala s jeho dcérou vonku,

potom bratovi niekto zatelefonoval a ostal z toho nešťastný, tak začal kričať, a ona s dcérou odtiaľ odišli
preč. Keď prichádzali k domu, tak mama bola pred domom, ona potom s jej dcérou išla preč, medzitým
brat prišiel a začal kričať a ručať, ona šla potom hľadať svoju dcéru, pričom aj volala políciu. Aj mama
jej povedala, aby zavolala políciu. Ona aj brata nahrala, ako vtedy kričal, ona sa zľakla, pretože aj jejdcéra začala plakať, tak preto si ho nahrala. Keď potom prišla polícia, povedali, že ho zoberú, ale zobrali
mamu, ona ich poprosila, aby zobrali aj ju, lebo tam ostať nechceli a nemali sa ako dostať naspäť do
W., tak potom nakoniec do XX:XX h ráno ostali čakať na vlakovej stanici. Keď vtedy ku nim prišli z W.,

tak bol už večer a brat budil mamu, ona mu povedala, aby ju nechal spať, a tiež povedala, že ju brat
zbil, ale na druhý deň už povedala, že si to vymyslela, ale ona na nej videla zranenia, celú tvár mala
čiernu. Ona sa mamy pýtala, či ju brat bije, ale ona jej povedala, že nie, že si to vymyslela. Aj suseda
oproti, pani N. vravela, že mamu brat bije, ale ona to nevidela, a ešte ďalšia suseda, V. C. povedala,
že videla, ako mamu brat bije, ale brat s tou C. predtým chodil, a keď sa rozišli, tak ho potom aj nejako

vydierala. Ona sa na to pýtala aj brata, či bije mamu, a on jej povedal, že to nie je pravda. To bolo prvý
krát, keď sa o niečom takomto dozvedela. Nikto jej potom už ohľadne toho nevolal, ani jej nikto nevolal
kvôli tomu, aby zmenila výpoveď, nie je s nikým v kontakte. Nepozná ani starostku, len raz sa zoznámili.
Brat vtedy, keď bol opitý, tak kričal, ručal ako medveď, kričal že „odrežem ti hlavu na kláte“. Potom, keď
prišla polícia, tak najprv zobrali mamu, ona potom odtiaľ išla na stanicu, a vedela o tom, že potom sa tam
polícia vrátila ešte druhý krát, ale to už ona bola na stanici. Vedela o tom, že v dome boli aj poškodené

dvere, brat aj mama tvrdili, že boli poškodené, ona na nich videla, že na nich bola taká škára, ako keď
sa do nich zatne sekerou. To boli dvere do izby, kde spávala mama. Obaja tvrdili, že ich chceli vymeniť,
lebo boli pokazené, boli to už staré dvere, preto tomu nevenovala pozornosť, ale veľakrát sa aj samé
otvárali. Spomenula si, že najprv jej mama vravela, že ju brat sekerou obháňal, potom zase vravela,
že to nie je pravda, že chcel vymeniť dvere. Vtedy polícia z domu zobrala mamu, lebo sa bála, mala aj

nejaké zranenia, ju s mamou potom rozdelili, mamu odviezli do nemocnice a ona potom z polície išla
na stanicu. Je pravda, že mama vravela, že ju brat bíjaval, ale on bol vtedy vo Š.Č., a zrejme nechodil
často domov, lebo vedela, že chodieval aj za svojou dcérou. Ona mu pred jej príchodom telefonovala,
že by prišli, a do telefónu hovoril, že tá kurva mu vypila alkohol, a že keď sa vráti, tak jej ukáže.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania na
č.l. 189, na čo svedkyňa uviedla, že to bolo tak, ako vtedy vypovedala.

Ďalej uviedla, že mama ale dosť často pila, aj naposledy, keď ju videla, tiež bola opitá, potom zomrela.

Pil aj brat, ale podľa nej nemal také stavy, že by nevedel, čo robí. Vtedy, keď mu niečo hovorila, tak len
ručal, povedala mu, že zavolá políciu, a on jej povedal, že nech zavolá, že tam nemajú čo robiť. Nevedela
o tom, že by mama niekedy predtým volala políciu, ona ani nevedela poriadne robiť s telefónom. Taktiež
nevedela, že by bola mama za starostkou žiadať ju o pomoc. Keď mama zomrela, pani N. vravela, že
videla V. C., ako bila K.. Poznala aj oboch I., vedela, že S. chodil mamu navštevovať, keď boli spolu,

potom už za ňou nechodil. Potom mala mama nejakého priateľa na I., stávalo sa, že za ním odišla a
nejakú dobu bola preč z domu. S. I. chodil vtedy mamu pozerať, nevedela o tom, že by mal obžalovaný
so I. nejaký konflikt, ani o tom, že by obžalovaný robil niečo pre to, aby do domu I. nechodili.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že predtým nebola veľmi často v kontakte s mamou, keď mamu

pustili z basy, vtedy ešte bývala v D. D., potom si veci previezla ku nej domov, ale stále chodila do C.,
takže s ňou bola v kontakte možno raz za mesiac, a potom, ako sa jej narodila dcéra, to bolo možno
raz za rok. V. sa volal K. I., mama s ním nemala dobrý vzťah, pretože otec často pil, bíjaval mamu,
spomenula si, že aj ju naháňal so sekerou, potom sa rodičia rozviedli a ich súd prisúdil otcovi s tým,
že stará mama bude na výchovu dohliadať, ona potom dostala porážku a ich dali do detského domova.

Obžalovaný už vtedy kričal v krčme, po tom telefonáte si tam ľahol na zem a začal ručať. Potom, keď
prišli pred dom, tam bola mama, vykrikoval „kurva, hlavu ti odrežem“, ale nevedela, komu konkrétne to
adresoval. Čo sa týka tých dverí v dome, mali aj sklenenú výplň, tá pozostávala z viacerých sklíčok,
niektoré už boli rozbité a bola na nich aj záclonka. Zaťaté bolo v dolnej časti, a asi bol na nich taký háčik,
aby sa dali dvere zavrieť, pretože sa aj samé občas otvárali. Ona nebola nikdy svedkom toho, že by

obžalovaný udrel matku. Obžalovaný bol naposeldy pred tým skutkom doma zrejme týždeň predtým,
spomenula si, že chcela prísť už v nedeľu, aj mu volala, ale nedvíhal telefón, tak potom nakoniec išla za
sestrou do W., a potom šli ku nim vo štvrtok, zviezol ich brat spolu s jej dcérou z C..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj utajený svedok, ktorý na otázky obhajcu uviedol, že o

skutočnostiach, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní, sa dozvedel v roku XXXX, keď aj obžalovaný
chodil v ÚVV na vychádzky, stále hovoril o tomto prípade, hovoril o tom každému, koho stretol, všetkým
to už išlo na nervy. Hovoril, že mal predtým ženu E., s ktorou má dcéru, po nej mal inú ženu, a že všetky
ženy od neho utiekli kvôli jeho mame, ktorá veľa pila. Že ju za to bil hlava nehlava, že keď sa pred nímzamkla, tak sa ku nej dobíjal sekerou, vravel, že zoberie aj motorovú pílu, že ju rozreže a zakope. Oni
mu hovorili, že nie je normálny, takto sa správať ku vlastnej mame. On sa ešte aj čudoval, že prečo bola
mama taká modrá, tak mu vysvetľovali, že keď niekoho zbije, tak má niekoľko dní na tele modriny. Tiež

hovoril, že musí napísať mame, že musí zmeniť výpoveď, aby uviedla, že spadla. Tiež písal sestre, ktorá
žije v W., že prečo tak vypovedala, nech zmení výpoveď. Tiež písal ďalšej sestre, ktorá žije s policajtom,
aby tiež dohovorila mame, aby zmenila výpoveď. Písal aj nejakej D. zo I., aby tiež mame dohovorila,
aby to zhodila na nejakých dvoch bratov, z ktorých jeden sa volal K., čo mama neskôr využila a obvinila
ich dvoch, že to oni ju napadli, to boli tí kamaráti, ktorí s ňou píjavali. Ešte písal nejakej ďalšej list a

poslal jej 100,- Eur, aby šla za krčmárkou, aby tiež zmenila výpoveď. Tiež ešte trepal, že keď pôjde
prokurátorka a sudkyňa na obed A. P., že ich obleje kyselinou, že si dá šiltovku, a že to tak nenechá.
Hovoril im aj o tom, že jedného z tých bratov, ktorí mu chodili za mamou, raz vytiahol od mamy a chcel
ho napchať do rúry, ale nedarilo sa mu to, ten sa z toho aj s prepáčením posral, potom že si šiel vypiť,
vravel, že ho niekde zoberie preč a zakope, potom z toho bola veľká šou, lebo prišli na miesto policajti a
tí to riešili. Ďalej uviedol, že obžalovaný si to musí všetko dobre pamätať, keď mu to po troch mesiacoch

celé popisoval. Tiež im hovoril, že jeho mama bola v minulosti odsúdená za vraždu, že on chodil za ňou
na návštevy, že potom boli so sestrami v detskom domove. To všetko hovoril nielen jemu, každému to
už šlo na nervy, pričom jeho nikto nezniesol na izbe, aj všetkým vychovávateľom išiel na nervy. Na izbe
mali takú ventilačku, 10x15 cm, a obžalovaný hovoril, že cez ňu utečie preč, všetci sa na neho hnevali,
aké sprostosti vymýšľal, že budú mať kvôli nemu problémy. Tiež hovoril, že chodil vykrádať políčka v

okolí, kde pestovali marihuanu, a on kombinoval alkohol s marihuanou. To všetko s dozvedel výhradne
od obžalovaného, pričom sa nájde aj 20 ďalších svedkov, ktorí potvrdia to, čo on uvádzal, pretože to
všetko hovoril ďalším ľudom, každému s tým išiel na nervy. Aj napr. R. A., ktorý by mal teraz sedieť v
J.V., by mohol toto všetko potvrdiť. Ešte si spomenul, že aj advokáta obviňoval z toho, že spolupracuje
s políciou, že je to taký kokot, že ho musí vymeniť. On toto nevypovedá ani zo zlosti, ani z vypočítavosti,

ale je choré, keď sa takýto človek takto správa k vlastnej matke. On nepotrebuje žiadne benefity, ale
neznáša, aby niekto bil starých, chorých ľudí, on znesie kadejakých mafiánov, ale toto je jedna z vecí,
ktorú neznáša. Nechcel sa vyjadriť k tomu, za aký trestný čin momentálne sedí, je to jeho vec. Nevedel
o ničom, že by mu mal obžalovaný poslať nejaké peniaze, zrejme si ho s niekým zmýlil.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to všetko výmysel, svedok chcel od neho
peniaze, vydieral ho, že ak mu ich nepošle, že pošle na prokuratúru list, a že si na neho navymýšľa.
Svedok videl jeho papiere, pretože sa s ním chcel poradiť. On videl každý jeden list v okienku, komu
písal, takže žiadne ovplyvňovanie. Čo sa týka toho, čo uvádzal, že si počká prokurátorku a obleje ju
kyselinou, tak keď sa odtiaľto dostane, tak nikdy v živote nechce nikoho vidieť.

K výpovedi sa vyjadril aj obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že namieta v celom rozsahu
dôveryhodnosť tohto svedka, a to z dôvodu, že je vo výkone trestu, bez ohľadu na to, aký trest vykonáva.
Tiež chce poukázal na zásadu zákazu sebaobviňovania, pričom svedok sám uviedol, že všetko, čo
dnes vypovedal, vie výlučne od obžalovaného, teda má za to, akoby išlo o sebaobviňovanie priamo

zo strany obžalovaného, čo je v rozpore so zásadami trestného konania. Svedok taktiež vypovedal s
určitým úmyslom, teda poškodiť obžalovanému za to, že sa údajne mal dopustiť skutku, ktorý je uvedený
v obžalobe. Svedok ale nerozhoduje o vine alebo treste obžalovaného, o tom rozhoduje výlučne súd,
pričom stále platí zásada prezumpcie neviny.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa N.. K. H., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
v O. B. D. X W., od kedy vypracovala znalecký posudok, teda je to už odstup času, a keďže odvtedy
vypracovala možno stovku ďalších posudkov, teda si už nepamätá ani na svoj výsluch z prípravného
konania. Čo sa týka tohto prípadu, a zmeny výpovede matky, ktorá mala problémy so svojím dospelým
synom, tak možno konštatovať, že keď si takáto osoba odpočinie a bezprostredná hrozba pominie, tak

takáto zmena výpovede patrí do základnej sociálnej schémy, najmä ak je blízka osoba vo väzbe, sú
tam prítomné aj výčitky, pocit viny, a pod tlakom týchto pocitov, keď ostane sama a predstavuje si tlak
rodinyalebokomunity,takväčšinouzmierňujealeboeliminujepôvodnéopisy.Idetedaoklasickúschému
v procese vyšetrovania. V tomto prípade mala poškodená veľmi pohnutý osud, v čase jej vyšetrenia
mala intelekt hraničný, ak nie už defektný, bola v štádiu, keď už bilancovala svoj život, pričom jej

najväčšoutúžboubolo,abysasynvrátildomov,išielnaprotialkoholickéliečenie,aabysavzťahyvrodine
usporiadali. Čo sa týka pseudoneurastenického syndrómu, z hľadiska štruktúry osobnosti ide o komplex
psychických problémov, ktoré sa vyskytujú vo vyššom veku, väčšinou spolu s organickými zmenami,
tento syndróm súvisí s oslabením napr. rozhodovania, usudzovania, a uvádza sa z toho dôvodu, abynebol diagnostikovaný nesprávne ako nejaký iný syndróm. Preto aj ona tento syndróm u poškodenej
konštatovala, pričom zapadá do obrazu jej osobnosti. Čo sa týka výpovedí poškodenej, tie boli relatívne
konzistentné, čo sa týka trestného oznámenia a jej prvého výsluchu, pri ktorom bola prítomná aj ona,

pričom bolo badať určité zoštíhlenie, resp. zmiernenie negatívnych opisov, ktoré boli uvedené v trestnom
oznámení, a že neskôr teda došlo k zmene výpovede, možno išlo z jej strany o vedomé klamstvo.
Čo sa ale týka trestného oznámenia a jej prvej výpovede, to čo prežívala, to opisovala, vzhľadom na
jej intelekt a stav, v akom sa nachádzala, vypovedala konzistentne, neboli tam prítomné konfabulácie,
išlo o veľmi jednoduchú výpoveď simplexnej osobnosti. V čase vyšetrenia bol vzťah poškodenej k jej

deťom pozitívny, a to vo vzťahu ku všetkým deťom, pričom k synovi prejavovala najbližší vzťah, ktorý
bol ale naplnený výčitkami svedomia, pocitom viny, ocenila, že syn ostal s ňou, čo sa ale zmenilo,
keď si vypil, pričom jej najväčšia túžba bola, aby sa vzťahy v rodine urovnali. Celý život poškodenej
bol integrálnou súčasťou jej prežívania, mala výčitky a pocity viny, že na dlhé roky nízkeho veku jej
maloletých detí vypadla z domácnosti a starostlivosti o deti. Pohnútkou a hlavnou príčinou opisov a
prežívania bola situácia spojená s násilným správaním jej syna len pod vplyvom alkoholu. Bol tam strach

zo správania syna, ako náhle bol ale kľud, keď odišiel do zahraničia, a v čase, keď bol triezvy, tak mala
veľmi pozitívne vzťahy so synom, ktorý sa o ňu staral, napr. aj po operácii. Ona to ventilovala nielen
pred dcérou S., ale aj v obci pred samotnou starostkou. Tiež v znaleckom posudku uvádzala, že jej
problémy a zmeny mohli byť spojené aj v súvislosti s požívaním alkoholu. Samotný predmetný skutok je
jej psychický stav, ako bol posúdený v priamom vzťahu so správaní jej syna. Z psychologického hľadiska

sa definícia týrania v určitej miere kryje s právnou kvalifikáciou, ale je zložená z viacerých syndrómov,
resp. znakov. Jedným z nich je syndróm naučenej bezmocnosti, a najmä tento syndróm bolo možné u
poškodenej konštatovať. Bola sociálne izolovaná, mala množstvo problémov v minulosti, neventilovala
svoje prežívanie. Keď syn prišiel domov a vypil si, mala možnosť znížiť úzkosť tým, že vypila nejaký
alkohol, čo pri jej fyzickej schránke v podstate účinkovalo ihneď, taktiež mala možnosť zamknúť sa v

izbe. Pri tej poslednej udalosti, kedy došlo údajne k násilnému vniknutiu syna do zamknutej miestnosti a
k fyzickému ublíženiu, tak vedela a mohla predvídať, čo bude každý víkend, keď sa syn vráti domov, ale
nevedela sa s tým vysporiadať, prijala to ako súčasť svojho života, kým sa nestalo niečo vážnejšie, čo už
nevedela spracovať. Takýto človek je veľmi zraniteľný, hlavne keď je vo vyššom veku. Formy správania
syna,akohoonavnímalavočinej,možnooznačiťzatýranie,pretožetosprávaniesaopakovalo,netrvalo

len krátky čas a zásadným spôsobom ovplyvňovalo kvalitu jej života.

Znalec K.. K. O. na hlavnom pojenávaní po zákonnom poučení uviedol, že čo sa týka mechanizmu
vzniku zranení a vypracovania znaleckého posudku, tak v čase jeho vypracovania mali k dispozícii
trestnéoznámenie,výsluchpoškodenej,výsluchyďalšíchdvochsvedkov,predbežnéodbornévyjadrenie

N.. H. a fotografiu tváre poškodenej, ktorá podľa metadát bola vyhotovená dňa XX. XX. XXXX, a
ešte jednorazové vyšetrenie lekárom z pohotovosti zo dňa XX. XX. XXXX, pričom zotrval na záveroch
znaleckého posudku. U poškodenej bola teda konštatovaná zlomenina 8. rebra vpravo s čiastočným
posunomaviacnásobnépomliaždeniehlavyatváre.Vlekárskejsprávebolikonštatovanéokoloočnicové
podliatiny okolo oboch očí, staršieho dáta, pričom v správe nie je špecifikovaná ani farba, ani veľkosť

podliatiny, iba že boli staršieho dáta. Z fotografie nie je možné určiť presný čas vzniku podliatin,
pričom poškodená uvádzala, že skutok sa mal stať XX. XX. XXXX, teda asi týždeň pred tým, ako bola
vyhotovená jej fotografia, pričom tento čas je možné udať ako čas vzniku týchto zranení. Čo sa týka
zlomeniny rebra, táto diagnóza sa pri nej tiež nedá spätne určiť, kedy ku jej vzniku presne došlo, ale je
možné konštatovať, že toto zranenie utrpela v čase od XX. A. XX. XX. XXXX, a je teda možné, že ich

utrpela v deň, keď bola napadnutá, teda XX. XX. XXXX. N. uvádzala, že ju mal kopnúť do hrudníka, keď
ležala v posteli, a že bola päsťami udieraná do hlavy, a tiež uvádzala buchnutie hlavy o stenu, pričom
tieto zranenia mohli vzniknúť tak, ako ich opísala poškodená. Tieto zranenia sú typické pre opakovaný
útok zo strany inej osoby, pričom mohlo ísť o 4 až 5 úderov strednej intenzity do tváre, s najväčšou
pravdepodobnosťou päsťou, a o silnejšie kopnutie do oblasti hrudníka, čim bola spôsobená zlomenina

rebra.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu
svedkov z prípravného konania.

Svedkyňa U. Š. v prípravnom konaní uviedla, že z videnia pozná K. I. a jej syna, a ešte jej dcéru, ktorá sa
volá S. a žije v W.. Ich chalupa susedí s domom I., ale kontakt s nimi majú minimálny. Osobne nevidela,
že by sa obžalovaný nevhodne správal ku svojej mame, ale z ich dvora viackrát počula krik. Počula kričať
obžalovaného, ale to vydával také zvuky, hučal, ťažko to nazvať krikom, podľa nej to bolo v súvislostis alkoholom. V poslednom čase ten krik počula častejšie, pričom oni na chalupu chodili cez víkendy, a
obžalovaný tiež na víkendy chodil domov. Poškodenú ale kričať nepočula, ani volať o pomoc. Poškodená
sa jej na správanie syna sťažovala len raz, po incidente, ktorý aj riešila polícia, bolo to v W. XXXX,to

tiež obžalovaný vydával tie zvuky, počula vtedy aj starostku, ktorá tam prišla riešiť hluk, ona ale k bráne
nešla, preto nepočula, čo riešili. Keď starostka odišla, hluk prestal. Oni išli z chalupy večer domov, na
druhý deň, keď sa vrátili, ich pri plote zastavila poškodená, ktorá jej povedala, že jej syna K. vzali do
väzby, že na ňu zaútočil sekerou, a že keby nebolo jej dcéry S., tak že by jej ublížil, že by ju mohol zabiť.
Neustále opakovala slová „prečo mi to robí?“, čo v podstate opakuje dodnes. Po tom, ako jej syna vzali

do väzby, tak keď počuje, že sú na chalupe, zvykne prísť ku plotu, vravela, že ide na súd, že ju budú
vypočúvať, a stále opakovala že prečo jej to robí, že ho porodila. Ona ale nezvykne reagovať na jej
rozprávanie, nechá ju, aby sa vyrozprávala. S jej dcérou S. sa o tom, čo sa stalo, nerozprávala. Čo sa
týka poškodenej, tak si všimla, že pije, viackrát ju videla vo veľmi zlom stave, čo sa týka obžalovaného,
toho opitého nevidela, len počula, pričom jej bolo jasné, že pil, alebo aj niečo iné, nevedela to posúdiť.
S obžalovaným sa občas rozprávala, ale nie o tom, čo sa u nich dialo. Ku nej, ani k jej manželovi sa

nikdy nesprával agresívne, nemali s ním žiadne problémy, nepríjemný bol len ten hluk alebo krik, ktorý
vydával. Ako obžalovaného vzali do väzby, videla na tvári poškodenej modriny, mala ich pod okom. V
minulosti mala asi aj niečo zlomené, ale ako k tomu prišla, nevedela uviesť. Inokedy si na nej modriny,
alebo iné zranenia nevšimla.

Svedok K. D. v prípravnom konaní vypovedal, že je bývalý starosta obce A.. Poškodenú a jej rodinu
poználenakoobčanovobce,nikdysanenavštevovali,aninestretávali.Zvideniapoznáajobžalovaného,
iné deti poškodenej nepozná. Vedel o tom, že obžalovaný chodil robiť do zahraničia, a že bol doma vedel
podľatoho,žeodnichnahlashralahudbaahukot,akokeďniektospieva,inaktamboloticho.Poškodená
sa mu nikdy nesťažovala na správanie jej syna, nikdy ho nežiadala o pomoc v súvislosti so situáciou s jej

synom, ani na to nebola príležitosť. Ak sa aj stretli, len sa jej opýtal, ako sa má. Spomenul si len, že sa mu
chválila, že jej syn pracuje niekde vo C.. Na poškodenej si nikdy nevšimol zranenia, modriny, nikdy sa mu
na nič nesťažovala. Nevidel ju už dávno, len počul, že obžalovaného zobrali do väzby, ale nevedel kvôli
čomu. Nikdy ani nebol svedkom toho, že by obžalovaný slovne, fyzicky alebo iným spôsobom napádal
svoju matku, jediné, čo od nich počul, bola tá hlasná hudba a spev obžalovaného. Obžalovaného opitého

nikdy nevidel, tak isto ani poškodenú, nikdy ako starosta ich rodinu neriešil. Nevedel o tom, že by mal
obžalovaný alebo poškodená s niekým z obce konflikt, nikto sa mu na nich nesťažoval.

Svedkyňa E. J. v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako krčmárka v obci A., obžalovaného pozná
ako zákazníka, tak isto aj jeho matku K. I.. Obžalovaný chodil do pohostinstva asi tak 4 krát do mesiaca,

pretože bol často mimo obce, hovoril jej, že pracuje niekde v zahraničí. Keď prišiel do krčmy, tak sa
správal normálne, slušne, chodil tam aj so svojou mamou. Pred ňou sa ku mame správal normálne.
Obaja si zvykli dosť vypiť, ale nie tak, že by sa váľali po zemi. Keď si vypili, zvykli po sebe hlasnejšie
hovoriť, ale nie tak, že by si nadávali, urážali sa. Nemala pocit, že by sa poškodená syna bála, jej sa
nikdy nesťažovala na synove správanie. Ako zobrali jej syna do väzby, poškodená bola v krčme asi

dvakrát, ale keď si vypila, tak takým plačlivým hlasom hovorila, kde má syna, teda vo väzbe, to hovorila
S. I., ktorého prezývajú Á.. Jej poškodená nehovorila, prečo je jej syn vo väzbe, podľa nej ani nechápe,
čo sa deje. Poškodená v krčme zvykne sedávať s S. I. a K. I., vychádzajú spolu normálne, sú kamaráti.
Ona osobne nikdy nevidela, ani nepočula, že by sa obžalovaný ku svojej mame správal agresívne, či už
slovne, alebo fyzicky, nikdy nevidela, že by ju nejako napádal. Len od ich susedov počula, že robia po

sebe krik, to počula napr. od pani N.. Poškodená sa práveže o synovi vždy vyjadrovala pekne, volala ho
K.. Zranenia na poškodenej videla len raz, bolo to dva týždne potom, ako ju mal údajne napadnúť syn,
teda potom, ako ho zobrala polícia, mala modrú pravú stranu tváre. Keď sa jej na to pýtala, povedala
jej, že spadla, nič viac. Nevedela o tom, že by mala poškodená nejaký konflikt so I., ani o tom od nikoho
nepočula.

Svedok C. N. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného pozná, je to bývalý priateľ jeho dcéry,
s ktorou majú dieťa. Obžalovaný pracoval v W., keď prišiel domov, občas sa zvykli stretnúť v krčme
na pive, ale nenavštevovali sa. Pozná aj poškodenú z videnia, teda z krčmy, kam chodieva, keď má
peniaze. U obžalovaného bol asi trikrát v živote, a to vždy pracovne, kvôli prerábaniu domu, určite u

neho nesedel na návšteve. Viackrát videl, ako obžalovaný so svojou mamou sedeli v krčme, väčšinou
sedeli sami, alebo s S. I., videl aj, ako sa poškodená opila tak, že ju obžalovaný podopieral a tak viedol
domov. Podľa neho píjavajú aj spolu doma, pretože keď niekedy prišli do krčmy, už mali vypité. On nikdy
nevidel, že by sa obžalovaný ku svojej mame zle správal, teda že by ju napádal, vyhrážal sa jej, nadávalapod. skôr mamu v krčme usmerňoval, aby už išli domov. Ona stále rozprávala len „K. K., K. K.“. Jemu
sa poškodená nikdy na syna nesťažovala, ale je pravda, že sa s ňou nezvykol baviť, pretože s ňou sa
ani nedá normálne rozprávať, lebo je stále opitá. Asi týždeň predtým ako obžalovaného zobrala polícia,

na poškodenej videl modriny na tvári, to bolo jediný krát, čo na nej videl nejaké zranenia. Pýtal sa jej,
čo sa jej stalo, ona mu povedala, že spadla. S obžalovaným sa o tom, ako vychádza s mamou, nikdy
nebavil. Len si všimol, že stále opravoval dom, pomáhal jej, zabezpečoval drevo a tak. Pozná aj sestru
obžalovaného, S. I., ktorá žije v W., ale nezvykol sa s ňou rozprávať. Nevedel uviesť, čo sa tam vtedy
stalo, keď obžalovaného zobrala polícia, ani sa o tom nezaujímal, ani sa na to poškodenej nepýtal, ani

jej dcéry, S.. Ku nemu sa obžalovaný vždy správal slušne. Počas toho, ako bol obžalovaný vo väzby, mu
poslal tri dopisy, v ktorých ho žiadal, aby sa postaral o nejaké veci v súvislosti s domom a autom. Počas
telefonátu mu len hovoril ako sa má, pýtal sa na svoju dcéru. On sám obžalovanému počas telefonátu
navrhol, že pôjde vypovedať na políciu, obžalovaný mu nehovoril, čo má vypovedať. V ten deň, keď
obžalovaného zobrala polícia, bol obžalovaný spolu so sestrou S. a jej dcérou v krčme, správali sa k
sebe normálne, nič zvláštne si nevšimol. On šiel ale z krčmy skôr domov ako oni, čo sa dialo potom,

nevedel uviesť. Ku nim domov chodieval S. I., prezývaný Á. a K. I., prezývaný F.. Teraz ku nim chodí Q.,
ktorej priezvisko nevedel uviesť, je to priateľka S. I.. On nikdy nevidel, že by obžalovaný mamu napádal,
ale je aj pravda, že on ku nim nechodil. Vnímal ale to, že svojej mame pomáhal.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica

o výsluchu svedka K. I. z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že
obžalovaného a jeho mamu K. I. pozná veľmi dobre. S poškodenou sa priatelí asi tri roky, majú spolu
vzťah, v podstate sa poznajú od mala. Ona je vdova, chodí ku nej aj spávať, ale keď nie je obžalovaný
doma. Ona ku nemu tiež chodí spávať, ale tiež len keď nie je obžalovaný doma, jemu sa nepáči, že sa
stretávajú. Obžalovaný pracuje v W., domov chodí na víkendy, ale bol doma aj celý týždeň, podľa roboty.

Keď chodil k poškodenej na návštevy, keď bol doma aj obžalovaný, tak sa ku nej správal normálne, ale
potom, keď odišiel, tak ju bil, to trvá možno rok. Vedel o tom preto, lebo veľakrát prišla za ním s plačom,
že ju zbil, videl aj to, ako jej tiekla krv z nosa, to sa stalo viackrát. Videl na nej aj modriny na tvári, na
oko ani nevidela, čo bolo tiež viackrát. Videl na nej aj ten monokel teraz naposledy, keď ju zbil, aj krívala
na nohu, to bolo vtedy, keď ho zobrali policajti. Iné zranenia na nej nevidel, teda okrem modrín a toho,

že krívala. Veľakrát jej hovoril, že má na neho zavolať policajtov, ona len hovorila, že to spravil kvôli
tomu, že sa opil, nadrogoval, a že ide naspäť do W., že to nechá tak, len poslednýkrát to chcela riešiť.
Veľakrát u neho aj spala a čakal, kedy odíde do W., lebo sa ho bála, že bude robiť skazu. Hovorila mu
pred tým, ako ho zobrali policajti, že keď sa opil, a ona sa zamkla, tak sekerou rozmlátil dvere. Povedala
mu, že zamkla dvere do chodby, tie rozbil sekerou, vypáčil, ale že sa zamkla aj vo svojej izbe, že to

počuli susedia a zavolali policajtov, takže sa ku nej nedostal. Hovorila, že sa ho bála, že bol opitý a
nadrogovaný. Tie dvere do chodby sú rozsekané, videl ich. Obžalovaný sa poškodenej viackrát vyhrážal,
že ju zabije, keď s ním bude paktovať, pred ním to nehovoril, ale len jej, sama mu to povedala. Hovorila
mu aj to, že jej syn nadával, povedala mu, že po nej bľačí a bije ju. Ona sa syna bál, zamykala sa pred
ním, stalo sa viackrát, že sa zamkla, povedala mu o tom. Obžalovaný pije, videl ho veľakrát opitého,

aj ho núkal asi trávou, podľa neho aj bral drogy. Poškodená tiež pije, príležitostne, vedel to, lebo sa
stretávaliskorokaždýdeň.Terazsanestretávajú,leboonjevnemocniciuždvamesiace.Sobžalovaným
vychádzal normálne, nevedel uviesť, prečo nechcel, aby boli spolu s jeho mamou. Dokonca u neho aj
robil, pomáhal mu prerábať dom. Keď bol triezvy, tak bol normálny, len potom večer išli do krčmy a potom
robil s poškodenou skazu. Večer robil skazu, a ráno bol, ako by sa nič nestalo. Keď nebol obžalovaný

doma, tak poškodená chodila do krčmy s ním, keď bol doma, tak chodila so synom. Aj vtedy, keď ho
zobrali policajti, tak pili všetci traja v krčme, obžalovaný ju poslal domov, lebo už mala vypité, a on s ním
v krčme ešte ostal. Potom, keď išiel domov, tak ju zbil tak mu to ona povedala. Raz sa on pochytil s
obžalovaným v krčme, ani nevedel, kvôli čou, bolo to asi pred rokom.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu
svedka Š.T. C. z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného a
poškodenú pozná z dediny, ale nie bližšie, nikdy sa nevyhľadávali, ani nenavštevovali. U obžalovaného
bol asi len raz, zavolal ho na pol deci, keď pracoval, to bolo asi pred tromi rokmi. Jeho manželka V. C. ho
tiež pozná len ako suseda, nikdy s ním nemala nič spoločné, nemali žiadny vzťah, nestýkali sa. Vedel

o tom, že bola vypovedať na polícii, niečo na ňu obžalovaný natrepal. Poškodenú pozná tiež, poznal ju
ešte predtým, ako prišli bývať na A.. Nestretával sa ani s ňou, vídali sa na ulici alebo v krčme. Poškodená
zvykla chodievať do krčmy sama, ale keď bol doma jej syn, tak aj s ním. Poškodená hovorila po dedine,
že ju K. zbil, to bolo viackrát, aj on osobne to počul. keď stretla ľudí, tak im to rozprávala. Zo dva trikrátjej videl modriny na tvári, mala niečo aj s nohou, to bolo tento rok. Keď mala s tou nohou, tiež chodila po
dedine, bolo to v lete, asi v júli, pričom krívala, bolo to predtým, ako ho zobrali policajti, hovorila ľuďom,
že ju K. dokopal, on to počul, ale nestaral sa do toho. Počul, že aj starostke hovorila o tom, že ju syn bije,

ale nevedel sa k tomu vyjadriť. Poškodenú videl aj potom, ako obžalovaného vzali do väzby, mala modrú,
až čiernu ľavú stranu tváre, počul, že políciu zavolala jej dcéra, čo robí v W.. Potom mu poškodená aj
hovorila, teda keď ho vzali do väzby, že ju K. dobil a že ho zobrali policajti. Nevedel uviesť, čo sa stalo
vtedy, keď ho zobrali policajti, dozvedel sa to až na druhý deň, hovorila o tom celá dedina. Potom zase
poškodená chodila po dedine a nariekala, hovorila, že je zadržaný, že to chce stiahnuť. Všimol si, že

poškodená dosť pije, keď ju zvykol stretnúť, mala vypité. Obžalovaný asi tiež dosť pije, keď ho zvykol
stretnúť v krčme, tak videl, že sa opíjal, keď bol spolu s mamou, tak sa opili obaja, pričom mamu zvykol
zaviesť domov a on sa vrátil do krčmy. Na druhý deň potom zvykla nariekať po dedine, že ju zbil, aj si
všimol, že potom, ako boli v krčme, mala modriny na tvári. On zvykol chodiť ku I., hovorilo sa po dedine,
že K. obžalovaný dvakrát napadol, raz mu mal rozbiť hlavu a raz ho mal napchať do kanála. Čo je ale
na tom pravdy, nevedel uviesť. Pred ním poškodená nehovorila, že by ju mal fyzicky napadnúť K. alebo

S. I., ani i ničom takom nepočul. S. I. ale nedávno v krčme spomínal, že bol na výsluchu na polícii, že
vraj mal poškodenú napadnúť, ale že to nie je pravda. Vedel o tom, že poškodená mala paktovať s K.
I., ale zvykla chodiť aj za S. I.Č., ale či spolu niečo mali nevedel uviesť. Jeho manželka V. C. nemala
s obžalovaným žiadny vzťah, podľa neho obžalovaný vymýšľa, lebo nechce ostať v base. Nevedel, kto
chodieval na návštevy do domu I., podľa neho nikto, keď bol obžalovaný v W., tak bola poškodená doma,

zvykla chodiť ku bratovi na D.. Jeho obžalovaný od júla 2018 nekontaktoval.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
91/2018 K.. D., zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že u poškodenej K. I. dominuje úzkostne-
depresívna porucha. V popredí je úzkostne-depresívna nálada, labilná emotivita, nesústredenosť,

ostražitosť, vnútorné napätie, znížená schopnosť prežívať radosť, pocity hanby, sebaobviňovanie,
obmedzenie záujmovej sféry. K vývoju tejto symptomatiky došlo dlhoročným (celoživotným) prežívaním
psychického a fyzického utrpenia, spôsobovaného spočiatku manželom, v ostatných rokoch jej synom,
osobnosť poškodenej je správaním zo strany syna neurotizovaná, so zníženým sebavedomím. Ide o
stav, ktorý by bolo vhodné okrem psychoterapie liečiť aj psychofarmakami. Zistená úzkostne-depresívna

symptomatika sa u poškodenej vyvíjala dlhodobo, prakticky od vydaja, kedy prežívala psychické a
fyzické utrpenie od svojho manžela - pijana, ktorý jej spôsobil úraz hlavy s pretrvávajúcimi následkami
(organické poškodenie CNS), navyše sama má sklon k užívaniu alkoholu. Prežila XX W. N. vo väzení,
bola odsúdená za vraždu. Celoživotné traumy a skúsenosti, v ostatných rokoch aj správanie syna voči
nej s psychickým a fyzickým utrpením prispeli k tomu, že sa u ej manifestujú psychické symptómy,

tak ako uviedla v posudku. Poškodenú charakterizovala ako osobu týranú po stránke psychickej a
fyzickej. Príkoria v spolunažívaní I. S. I. - N. prežívala veľmi intenzívne, nekonala rázne len zo strachu
z jeho osoby. Nedokázala sa mu primerane verbálne ani fyzicky ubrániť, prejaviť hnev či inú emóciu.
O svojich zážitkoch dlho nevedela hovoriť ani pred najbližšími príbuznými a požiadať ich o pomoc.
Miestami dokonca syna obhajovala, ospravedlňovala, obviňuje sa za jeho násilnícke správanie voči nej,

uverila jeho obvineniam (naučená bezmocnosť, príznaky sebazničujcich reakcií). Je psychicky a fyzicky
vyčerpaná, prítomné sú príznaky úzkostne-depresívneho syndrómu ako dôsledku prežitých udalostí
v spolunažívaní s jej vlastným synom. Poškodená vylučuje skúsenosti s psychoaktívnymi látkami,
priznáva konzumáciu alkoholických nápojov, ktorú znalkyňa hodnotí ako škodlivú, poškodená pitie
bagatelizuje racionalizuje. Požívanie alkoholických nápojov sa môže podieľať na uvedených duševných

symptómoch, konzumáciou alkoholu sa snaží potlačiť svoje výčitky, úzkosť, bezmocnosť v súvislosti s
prežívaním udalostí, ktoré sa odohrali v inkriminovanom čase a mali za následok umiestnenie jej syna
vo väzbe.

Zo znaleckého posudku MUDr. C. a Mgr. Č. č. 76/2018, 56/2018 v podstate vyplýva, že znalci

u obžalovaného nezistili duševné ochorenie v pravom zmysle slova. Zistili mentálne subnormnú,
abnormne štruktúrovanú osobnosť, hlavne s rysmi emočnej lability, impulzivity a hypersenzitivity, čo
je z forenzného a psychiatrického hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu
jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Súčasne znalci zistili návykový alkoholizmus, v čase
činu bol obžalovaný v stave simplexnej opitosti na hranici stredného stupňa. Obžalovaný chápe účel

a zmysel trestného konania. Obžalovaný mal v čase činu podstatne znížené ovládacie schopnosti,
jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Pobyt obžalovaného na slobode nepovažujú znalci za
nebezpečný, vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu navrhli uložiť mu ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou. U obžalovaného je možné očakávať nápravu po uložení trestu, trest môžeu neho splniť výchovný účel. Prognóza jeho resocializácie bude závisieť od efektu navrhovaného
ochranného liečenia. V prípade požitia alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok sa opätovné konanie
podobného charakteru nedá vylúčiť a možnosť recidívy je vysoká. Je však pravdepodobné, že táto

skúsenosť je natoľko významná, aby sa poučil a vyvaroval požívaniu alkoholu. Agresivita patrí do
prirodzenej výbavy impulzívnej povahy obžalovaného a v stavoch nižšej rozumovej kontroly môže dôjsť
k jej odbrzdeniu. Vzťah obžalovaného k poškodenej je ambivalentný, na verbálnej úrovni ho prezentuje
ako pozitívny - je na matke citovo závislý, avšak nevysporiadaný s jej správaním a konaním, hlavne
požívaním alkoholu, ktoré odmieta. Najpravdepodobnejšia motivácia trestnej činnosti obžalovaného

pramenila z jeho osobnostných rysov, stavu opitosti, ako aj abnormnej afektívnej reakcie, ktorú znalci v
čase činu u obžalovaného zistili, patologickú motiváciu u obžalovaného znalci vylúčili.
Podľa § 270 ods. 2, s poukazom na § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku bola na hlavnom
pojednávaní prehratá príloha č.1 a príloha č. 2 spisu - 2 DVD nosiče, na ktorých je zachytený výsluch
poškodenej K. I. z prípravného konania zo dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prehratý DVD nosič, na ktorom je
zaznamenané video, ktoré vyhotovila svedkyňa S. I..

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (č.l. 2 - 4), fotodokumentácia zranení poškodenej

(č.l. 406 - 409), lekárska správa o ošetrení poškodenej (č.l. 410), zápisnica o vydaní veci (č.l. 413 - 414,
415 - 416), úradný záznam (č.l. 417), informácia z elektronického systému diaľničných známok (č.l. 418
- 422), výpis z LV a darovacia zmluva (č.l. 423 - 461), hlásenie o použití donucovacieho prostriedku (č.l.
462 - 463), lekárska správa na obžalovaného (č.l. 465 - 467), záznamy dychových skúšok zo dňa 15.
07. 2018 (č.l. 22 - 23), úradný záznam (č.l. 470), uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v inej trestnej veci

napadnutia K. I. (č.l. 473 - 475), uznesenie OO PZ Zvolen (č.l. 476 - 477), rozhodnutia a listinné podklady
na svedka C. N. (č.l. 479 - 498), listiny vo vzťahu k Q.. K. O. K.. I. (č.l. 499 - 502), správa na obžalovaného
z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 523), správa na obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica
(č.l. 524 - 525), správa Obecného úradu Dubové (č.l. 526), evidencia priestupkov (č.l. 527 - 528), odpis
registra trestov obžalovaného (č.l. 529), záznam o povoľovaní a kontrole korešpondencie (č.l. 530 - 531),

aktuálny odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 915), list od obžalovaného (č.l. 250 - 253).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu absolútne popiera, je ale usvedčovaný viacerými dôkazmi. V prvom rade
súd poukazuje na výpoveď poškodenej K. I., ktorej video záznam bol prehratý na hlavnom pojednávaní,
a v ktorej aj za prítomnosti psychologičky vypovedala, akým spôsobom ju obžalovaný napádal, že ju bil
päsťami, aj jej udrel hlavu o stenu, čo aj názorne ukázala. Tiež je v tejto súvislosti potrebnú uviesť, že

výpoveď z jej strany bola podaná s poukazom na jej intelektové a postulačné schopnosti, čo ale nijakým
spôsobom nerobí jej výpoveď nedôveryhodnou. Z druhej výpovede poškodenej v prípravnom konaní
je zrejmé, že predchádzajúce skutočnosti negovala, uviedla, že zranenia jej mohol spôsobiť I., alebo
že spadla. Dôvod zmeny v jej výpovedi ale podrobne vysvetlila v rámci svojho výsluchu znalkyňa N..
H., ktorá jednoznačne uviedla, prečo sa poškodená rozhodla zmeniť svoju výpoveď, že chcela ochrániť

syna, chcela, aby sa vrátil z väzby domov, ale hlavne uviedla, že psychický stav poškodenej je v priamej
súvislosti so správaním jej syna, a že formy správania syna, ako ho ona vnímala voči nej, možno
označiť za týranie, pretože to správanie sa opakovalo, netrvalo len krátky čas a zásadným spôsobom
ovplyvňovalokvalitujejživota.Neobstojípretoobhajobaobžalovaného,žeajjehootecsavolalK.I.(ktorý
preukázateľne poškodenú dlhodobo fyzicky a psychicky týral), a teda keď poškodená rozprávala o K.

ako o osobe, ktorá ju týrala, nemyslela tým obžalovaného, ale jeho otca. Ďalej je potrebné uviesť, že ku
zmene vo výpovedi poškodenej došlo preukázateľne po tom, ako obžalovaný z väzby zaslal poškodenej
list, a v ktorom uvádzal, ako by mala vypovedať, čo bol aj dôvod na rozšírenie dôvodov kolúznej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Súd sa preto priklonil k prvotnej výpovedi poškodenej, v
ktorej jednoznačne za osobu, ktorá jej spôsobila zranenia, a ktorá ju fyzicky napádala, označila svojho

syna, obžalovaného K. I..

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný aj utajeným svedkom, ktorý bol vypočutý v rámci
hlavného pojednávania, a ktorý vypovedal o podrobnostiach, o ktorých objektívne nemohol vedieť odnikoho iného, len od obžalovaného, s ktorým bol vo väzbe. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že
ho tento svedok vydieral, že ak mu nedá peniaze, že si na neho vymyslí rôzne veci, ktoré napíše na
prokuratúru. Súd taktiež nezistil žiadny dôvod, prečo by si tento svedok všetky skutočnosti vymyslel,

a prečo by tým chcel obžalovanému uškodiť, keďže pre neho z tejto výpovede nevyplynuli žiadne
benefity.Taktiežniejemožnéhovoriťoporušenízásadyzákazusebaobviňovania,pretožeišloovýpoveď
svedka, ktorému všetky okolnosti spáchania skutku uviedol obžalovaný, a nie o výpoveď samotného
obžalovaného. Keby sme prijali túto teóriu, tak každá svedecká výpoveď by musela byť posúdená ako
nezákonná, pretože svedok vypovedal o niečom, čo mu uviedol obžalovaný, čo je neprípustné.

K spôsobu spolužitia obžalovaného a jeho matky sa vyjadrovali viacerí svedkovia, pričom viacerí aj
potvrdili, že na poškodenej videli zranenia. Najmä svedok K. I. (s ktorým mala poškodená blízky vzťah)
jednoznačne potvrdil, že mu poškodená opakovane uvádzala, že ju obžalovaný bije, videl viackrát na
nej zranenia, a to aj v čase, keď obžalovaného zadržala polícia. Aj svedok Š. C. potvrdil, že osobne
počul, ako poškodená rozprávala, že ju obžalovaný bije, taktiež na nej videl zranenia. Je samozrejme

možné, že z dôvodu opitosti mohla poškodená aj spadnúť a spôsobiť si rôzne zranenia, je však potrebné
poukázať na závery znaleckého posudku K.. O., z ktorých jednoznačne vyplýva, že zranenia poškodenej
sú typické pre opakovaný útok zo strany inej osoby, pričom mohlo ísť V. X O. X Ú. strednej intenzity
do tváre, s najväčšou pravdepodobnosťou päsťou, a o silnejšie kopnutie do oblasti hrudníka, čim bola
spôsobená zlomenina rebra. Zároveň znalec konštatoval, že zranenia mohli byť spôsobené v deň, keď

bola napadnutá, T. XX. XX. XXXX.

Čo sa týka poškodenia dverí v dome obžalovaného, to potvrdila poškodená, a zároveň aj svedok K. I.,
že osobne videl, ako je do dverí zaťaté sekerou, a taktiež uviedol, že mu sama poškodená uvádzala, že
obžalovaný do dverí zaťal, keď sa pred ním zamkla. Aj svedkyňa S. I. potvrdila, že dvere sú poškodené,

ako keď sa do nich zatne sekerou. Súd teda neuveril obhajobe obžalovaného, že dvere boli staré a chcel
ich vymeniť, ani tomu, že utajený svedok ho nahovoril aby uviedol, že pri výmene dverí si pricvikol prst
a od zlosti do nich zaťal.

Čo sa týka výpovedí rodinných príslušníkov obžalovaného - sestry S. F., a sestry S. I., že podľa nich

obžalovaný poškodenej nijako neubližoval, je potrebné uviesť, že ako sami vypovedali, s poškodenou
sa stýkali minimálne, svedkyňa F. matku nenavštevovala od W. XXXX, a aj svedkyňa S. I. sa s matkou
stýkala minimálne, teda je zrejmé, že nemohli mať bližší obraz o tom, ako spolu žili obžalovaný a jeho
matka. Preto podľa názoru súdu treba dať za pravdu výpovediam osôb, ktoré prichádzali do kontaktu s
poškodenou pravidelne (K. I. a S. I., starostka obce O. S., ktorá tiež potvrdila, že za ňou raz poškodená

prišla s tým, že ju obžalovaný bije).

Záverom je ešte potrebné uviesť, že aj vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
poškodená prejavovala všetky syndrómy spojené s týraním, pričom znalkyňa na hlavnom pojednávaní
podrobne vysvetlila, ako a z akých dôvodov sa u nej jednotlivé symptómy prejavovali (naučená

bezmocnosť, sebaobviňovanie a ospravedlňovanie syna - obžalovaného), a že tieto symptómy sa u nej
prejavili v súvislosti so správaním obžalovaného.
Je zrejmé, že prejednávaný druh trestnej činnosti nie je páchaný verejne, pred svedkami, ale v
prevažnej väčšine v súkromí obydlia, čo potvrdil aj tento prípad. Obžalovaný, pokiaľ nebol pod vplyvom
alkoholu, sa správal normálne, k poškodenej, svojej matke slušne, pomáhal jej, avšak v dôsledku požitia

alkoholu, prípade iných psychoaktívnych látok, sa jeho správanie zmenilo, stal sa agresívnym, a výlučne
pod vplyvom alkoholu sa aj dopúšťal trestnej činnosti na svojej matke. Tieto skutočnosti bola však
preukázané aj vykonaným znaleckým dokazovaním. Poškodená násilné správanie voči svojej osoby
uviedla pre ňu najbližším osobám, ktorým zjavne nemohli byť jej dcéry, ktoré sa s ňou nestýkali, ale
s ktorými bola v skoro každodennom styku. Práve na základe týchto svedeckých výpovedí, ako aj

znaleckých posudkov a listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný sa voči poškodenej správal
spôsobom popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku.

V kontexte takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania potom súd dospel k záveru, že bolo
preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe, súd preto uznal

jeho vinu v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je
v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním,údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje

jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Odňatím slobody na sedem
rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom
konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu po dlhší čas.

Obžalovaný K. I. tak svojím konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresu,citovýmvydieranímainýmsprávaním,ktoré
ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených

v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa tak trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým
spôsobom neupravovala, a predstavuje X W. O. XX W..

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 6 priestupkov, a to aj proti občianskemu
spolunažívaniu v súvislosti s verbálnym a fyzickým napádaním inej osoby. Z odpisu registra trestov
obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, pričom obe odsúdenia má zahladené,
teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadol na okolnosti spáchania skutku (násilné správanie voči vlastnej matke, ktoré trvalo dlhší čas),
na predchádzajúci život obžalovaného (konflikty s inými osobami a následné postihnutia za priestupky),

ako aj jeho postoj k prejednávanej veci počas celého trestného konania (že matku nijakým spôsobom
netýral a že on sám je týraný). Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu
spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest
zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.

Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku napokon súd uložil obžalovanému aj ochranné
protialkoholické liečenie, ktoré sa vykoná ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.