Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209776
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1317209776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: J. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, T., zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Jasenovcovou so sídlom
903 01 Hrubý Šúr č. 247, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpenému Advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 16Csp/47/2017-100 zo dňa 24.
marca 2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že určuje, že:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2015 je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2015 je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2015 je neplatná.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v danej veci nariadil pojednávanie na deň 24.03.2022. Predvolanie
bolo právnym zástupcom sporových strán riadne doručené, a to strane žalobkyne dňa 31.01.2022
a strane žalovaného dňa 17.01.2022. Právna zástupkyňa žalobkyne oznámila podaním zo dňa
18.03.2022 svoju a žalobkyninu neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že obe sa v danom čase nachádzajú
v zahraničí. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby sa pojednávanie konalo dňa 25.02.2022, keď bude mať
žalobkyňa dovolenku a bude na Slovensku. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v uvedenom podaní nebol

uvedený žiadny konkrétny dôvod pre odročenie pojednávania a ani to, či strana odôvodnene trvá na
osobnej účasti advokáta, ale iba informáciu o tom, že tak žalobkyňa ako aj jej právna zástupkyňa sú
mimo územia Slovenskej republiky, súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania
pre nesplnenie dôvodov podľa § 183 C.s.p., čo bolo bezodkladne elektronicky oznámené advokátke
žalobkyni dňa 22.03.2022. Právna zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 18.03.2022 ospravedlnila
svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasila s vykonaním pojednávania a rozhodnutia
v neprítomnosti. Súd preto za splnenia procesných podmienok vec prejednal v zmysle § 180 C.s.p. v

neprítomnosti strán sporu.

1.2. Súd prvej inštancie mal za nesporné preukázané, že žalobkyňa dňa 15.04.2015 adresovala
žalovanému dve písomné žiadosti/zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č.XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktorých podmienky poskytnutia boli totožné a ktoré žalovaný prijal
dňa 21.04.2015, pričom v oboch žiadostiach v bode 5. žiadal o úver 1.500 € so splatnosťou úveru v
36 mesačných splátkach po 87,24 € (vrátane úrokov), pričom celková čiastka, ktorú by žalovanému

zaplatila bola 2.060,88 €, predpokladaná RPMN za úver 27,03%, ročná úroková sadzba 17,77%,
priemerná RPMN za úver 34,42 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 27,03%, ročná
úroková sadzba revolvingu 17,77% a poplatok za poskytnutie úveru 150 €. V oboch prípadoch bola v
bode 6. rukou sprostredkovateľa vpísaná výška poskytnutého úveru vo výške 1.500 € pri RPMN za úver
26,35%, ročnej úrokovej sadzbe 17,77%, priemernej RPMN za úver 34,42 % a predpokladanej RPMN

po poskytnutí revolvingu 26,35% a žalovaný žiadosť v bode 6. doplnil (rozšíril) o ročnú úrokovú sadzbu
úroku z omeškania vo výške 5,05%. Žalobkyňa následne dňa 29.07.2015 adresovala žalovanému ďalšiu
žiadosť/zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX s totožnými
podmienkami ako v predchádzajúcich dvoch žiadostiach, ktorú žalovaný prijal dňa 30.07.2015 a ktorou
v bode 5. žiadal o úver 1.110 €, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach po 34,78 € (vrátane
úrokov), pričom celková čiastka, ktorú by žalovanému zaplatila bola 1.571,76 €, predpokladaná RPMN

za úver 25,43 %, ročná úroková sadzba 17,42%, priemerná RPMN za úver 37,67%, predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu 25,43% , ročná úroková sadzba revolvingu 17,42% a poplatok za
poskytnutie úveru 111 €. Opätovne je v bode 6. žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX bola v bode 6. rukou
sprostredkovateľa vpísaná výška poskytnutého úveru vo výške 1.110 € pri RPMN za úver 28,28% ročnej
úrokovej sadzbe 17,42 %, priemernej RPMN za úver 37,67 % a predpokladanej RPMN po poskytnutí

revolvingu 28,28% a žalovaný žiadosť v bode 6. doplnil (rozšíril) o ročnú úrokovú sadzbu úroku z
omeškania vo výške 5,05%. Súd prvej inštancie mal za to, že zároveň s podpísaním žiadosti/zmluvy
o RÚ v dňoch 15.04.2015 až 29.07.2015 žalobkyňa podpísala aj ostatnú dokumentáciu, a to vopred
predformulované Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
a rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Žalovaný tieto zmluvy

prijal následne dňa 21.04.2015 a 30.07.2015. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa
21.04.2015 a 30.07.2015 podpísala žalobkyňa aj Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorých je úprava
podmienok poskytovania komplexného balíčka služieb k uzavretým Zmluvám o RÚ č. 1 až 3. s číslom
rovnakým ako je číslo uvedených dohôd s tým, že služby sa poskytujú za dohodnutú odplatu vo

výške 2,53%, resp. 2,58% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie. Súd
prvej inštancie mal za nesporné, že žalobkyni na základe predmetných úverových zmlúv, poskytol
žalovaný finančnú čiastku (úver) a žalobkyňa hradila žalovanému mesačné platby splátok istiny, úrokov
a poplatkov.

1.3. Prvoinštančný súd mal za to, že žaloba je nedôvodná a naviac je aj nesprávne formulovaná
a neprípustná podľa § 137 C.s.p. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti troch zmlúv o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktoré mala ako dlžník uzatvoriť so žalovaným ako veriteľom
v dňoch 21.04., 30.07.2015 pod č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX alternatívne
určenia neplatnosti bodov 5. a 6. predmetných zmlúv. Predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami

podľa § 52 Občianskeho zákonníka a vzťahuje sa na ne aj osobitý zákon č. 129/2010 Z.z. Petit je
základnou obsahovou súčasťou žaloby, ktorým žalobca vyjadruje to, čoho sa v konaní vo veci samej
domáha t. j. aké rozhodnutie by mal súd v konečnom dôsledku na základe vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia vydať. Právna teória rozlišuje viacero petitov, a to jednoduchý, ktorým sa uplatňuje
jeden nárok, zložený, ktorým si žalobca uplatňuje zároveň viacero nárokov, alternatívny, ktorým navrhuje

viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní a eventuálny petit, ktorým
žalobca navrhuje jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak navrhuje nárok náhradný.
Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý. Vzťah medzi
primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalovaným nárokom
a nemá možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárnym

neprichádzadoúvahy.Podstatoualternatívnehopetituje,žežalobcauvedieviacerépožadovanéplnenia
s tým, že pokiaľ im súd vyhovie, žalovanému ponecháva právo voľby jedného z týchto plnení, čo
však musí korešpondovať s hmotnoprávnou úpravou. Z dôvodu zachovania rovnosti strán sporu, súd
nemá povinnosť, ani právo poučovať žalobcu z hľadiska hmotného práva, teda nemôže ho poučiť
o tom, ako by mal žalobný návrh žaloby znieť a tým nahrádzať jeho vôľu určovať, čoho sa mieni

žalobou domáhať. Výrokom I petitu sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti vyššie uvedených
zmlúv z dôvodu nesplnenia náležitosti požadovaných zákonom pre tento spotrebiteľských zmlúv a tiež
pre rozpor s dobrými mravmi a alternatívne sa vo výroku II domáhala určenia neplatnosti bodov 5. a
6. uvedených zmlúv. V oboch veciach sa domáha určenia právnej skutočnosti podľa § 137písm. d)C.s.p. Právnym prostriedkom ochrany, je práve žaloba o určenie neplatnosti takejto právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) C.s.p., ktorou je neplatnosť právneho úkonu alebo konanie v rozpore s hmotným
právom. Ustanovenie § 137 C.s.p. neuvádza len demonštratívny výpočet druhov žalôb, ale pre niektoré

vymedzuje aj podmienky ich prípustnosti. Prípustnosťou žaloby podľa § 137 písm. d) C.s.p. je, že
určenie danej právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitého predpisu. Od 01.01.2018 osobitý zákon
pripúšťa možnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý umožňuje spotrebiteľovi sa žalobou domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Pre každú z týchto dvoch žalôb, sú predpokladom úspechu v spore iné skutkové a právne
dôvody. Je vylúčené posúdiť rovnakú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako neplatnú a zároveň určiť,
že úver na základe nej je bezúročný a bez poplatkov. Naformulovanie petitu je neprípustné, nakoľko
oba alternatívne výroky petitu žaloby sa v podstate vylučujú, pričom podstatnou alternatívneho petitu je
možnosť výberu spôsobu plnenia vyplývajúceho z hmotného práva. Ak by mal súd vyhovieť žalobe v
1.výroku a určiť neplatnosť sporných úverových zmlúv, je vylúčená možnosť vyhovieť aj druhému petitu

žaloby a platí to aj naopak. Petit sa javí ako skôr eventuálny. Nie je možné posudzovať petit, ktorým sa
domáha žalobkyňa určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere vo vzťahu k petitu, ktorým sa domáha
určenia len je časti, naviac z dôvodov, ktoré nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ale podľa právnej úpravy
spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe tejto zmluvy. Petit žaloby
musí korešpondovať s hmotnoprávnou úpravou a spĺňať atribúty zrozumiteľnosti a vymedzenia akého

konkrétneho práva sa žalobca voči žalovanému domáha.

1.4. Čo sa týka vecnej stránky sporu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 290, § 297 písm. b), čl. 8, § 151 ods. 1, ods. 2, § 215, § 137 písm. c) a d) C.s.p., § 261 ods. 6, §
497 Obchodného zákonníka, § 43c ods.2, § 44 ods. 1, ods. 2, § 46 ods. 1 , ods. 2, § 52 ods. 1, ods.

2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), b), g), h) a
i), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 4, § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uviedol, že v zmysle § 9
ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, musí byť zmluva uzavretá písomne
a spĺňať aj náležitosti podľa vyššie uvedeného zákona, ktorých absencia však nemá za následok

neplatnosť zmluvy, resp. jej neuzatvorenie, ale následok je, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy
je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bezpoplatkov a veriteľ sa môže
v súdnom konaní domáhať od dlžníka len zaplatenia nesplatenej istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, príp. sa dlžník môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia veriteľovi nad
rámec splátok istiny úveru. Žalobkyňa sa nedomáhala splnenia povinnosti ani určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti predmetných troch zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré uzatvorila so žalovaným, ale
sa domáhala neplatnosti predmetných zmlúv. Otázku prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
pritom súd skúma v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako prejudiciálnu otázku ex offo bez toho, aby sa spotrebiteľ musel domáhať aj samostatného
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rozhodnutie o to, že úver je bez úrokov a bez poplatkov

vylučujekladnérozhodnutieopetiteourčenieneplatnostizmluvyorevolvingovomúvere,takakourčenie
neplatnosti zmluvy o úvere, vylučuje platnosť zmluvy.

1.5. Každá zmluva, aj spotrebiteľská, musí obsahovať všeobecné náležitosti a musí byť uzatvorená v
súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle ustanovení podľa Štvrtej hlavy Prvej časti Občianskeho

zákonníka. Musia byť naplnené jeho základné pojmové znaky a to, dva vzájomné a zhodné prejavy vôle
oboch strán, zamerané k následkom, ktoré sa majú prejavenou vôľou vyvolať a ktoré sú aprobované
právnym poriadkom, pričom základným predpokladmi vzniku zmluvy sú návrh, jeho akceptácia a
konsenzus. Zmluva je uzavretá okamihom účinnosti prijatia návrhu, avšak v prípade ak prijatie obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny ide o odmietnutie návrhu a považuje sa za nový návrh,

ktorý musí byť druhou stranou prijatý. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvy boli platne uzatvorené,
medzi sporovými stranami prišlo ku konsenzu pri, nakoľko konanie žalovaného veriteľa bolo prijatím
návrhu vo forme žiadosti o úver. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody pre vyslovenie neplatnosti
sporných zmlúv. Predmetom nebolo určenie ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti, z dôvodu absencie
obligatórnych náležitosti podľa právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a osobitého zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd sa preskúmaním
predmetných zmlúv z hľadiska námietok žalobkyne nemal dôvod zaoberať, nakoľko predmetom žaloby
nebolo ani určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a ani peňažné plnenie z titulu bezdôvodného
obohatenia, kde by túto otázku skúmal ex offo ako prejudiciálnu. Súd prvej inštancie dospel v danomprípade k záveru o formálnej neprípustnosti navrhnutého alternatívneho petitu. Zároveň súd prvej
inštancie nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal niektorému z navrhnutých výrokov petitu žaloby
vyhovieť, keď nezistil žiadne dôvody, ktoré by takúto neplatnosť zakladali, pretože všetky argumenty a

skutkové tvrdenia sa týkali absencie náležitostí sporných zmlúv, ktoré však nespôsobujú jej neplatnosť,
ale má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Určenie takejto právnej
skutočnosti sa však žalobkyňa žalobou nedomáhala ani jedným výrokom žaloby.

1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom zodpovednosti

za výsledok sporového konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého vznikol nárok na náhradu trov
konania žalovanému voči žalobkyni, ako v konaní úspešnej strane sporu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie odôvodnila tým, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej

otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je
právny vzťah alebo právo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/224/2008).
Žalobkyňa v danej veci spĺňa uvedené podmienky, nakoľko žalovaný požaduje ešte za zmluvu č.
XXXXXXXXXX uhradiť sumu 1.558,16 € a na základe zmluvy číslo XXXXXXXXXX požaduje žalovaný

uhradiť ešte 1.720,96 € a na základe zmluvy číslo XXXXXXXXXX požaduje odporca uhradiť ešte 1.620
€. Žalovaný teda požaduje od žalobkyne zaplatiť sumu, ktorá o viac ako 100% prevyšuje istinu.

2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd prvej inštancie jej neumožnil sa osobne zúčastniť na pojednávaní,
ani len predniesť žalobný návrh napriek žiadosti právnej zástupkyne, že žalobca chce byť osobne

prítomný aspoň na jednom pojednávaní. Súd neodôvodnil, z akého dôvodu nerešpektoval žiadosť
žalobcu, ktorý práve z finančných dôvodov a čerpaním takýchto finančných prostriedkov musel
vycestovať do zahraničia, aby si mohol zadovážiť lepší príjem. Je neobvyklé, aby súd rozhodol na
jednompojednávaní.Súdprvejinštancienariadilpojednávaniepo5rokocharozhodolpodľa§180C.s.p.
Postup súdu prvej inštancie je porušením práva na spravodlivý proces. Nie je známa skutočnosť na

základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nemali,
keď ani neboli vyzvané k tomu, či sa nezmenil ich postoj prípadne pomery za obdobie 5 rokov. Súd
prvej inštancie uprel žalobkyni na prípadne upresnenie podkladov, ako aj vyčistenie pohľadávky, ktorú v
skutočnosti žalovaný voči žalovanej mal. Právna úprava odročenia pojednávania mala za cieľ redukovať
problémy s dĺžkou súdnych konaní, ale v danom prípade dĺžku konania zapríčinil súd prvej inštancie,

ktorý až 5 rokov nevytýčil termín pojednávania. Žalobkyňa nepredpokladala, že ak sa ospravedlní, že
sa nemôže dostaviť a v záujme zistenia objektívnej pravdy žiadala, aby mohla byť prítomná aj osobne.
Zároveň chce poukázať na porušenie § 278 C.s.p., ktorý bol v danom prípade porušený z dôvodu, že
žalobca nebol riadne a včas poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie.

2.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v rámci zaručeného práva na spravodlivý proces sú súdy povinné
poskytnúť účastníkovi konania poučenie o tom, aké práva a povinnosti im procesné predpisy priznávajú
a ukladajú. Do poučovacej povinnosti nepatrí návod, čo by účastník mal čo by účastník nemal, alebo
mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu aby mohol zákonom ustanoveným spôsobom
dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Ide o tie procesné práva, ktorých realizácia alebo rešpektovanie

má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cdo/345/2012. Toto právo bolo v danom konaní
žalobcovi odopreté. Koncentrácia súdneho konania nemá byť účelovo zámienkou k tomu, aby súd
vykázal ukončenie sporu. Zamlčanie úroku, poplatkov, najmä však celkovej ceny úveru, preplatenia či
zabezpečenia úveru, prípadných sankcií a postupu veriteľa v prípade nesplácania, či samotnej podstaty

úverového produktu, akým je v danom prípade revolvingový úver, poskytnutý žalobkyni na základe
troch zmlúv, komplikuje žalobkyni ako potenciálnemu dlžníkovi reálne vyhodnotiť výhodnosť a riziká
úverového vzťahu. Žalobkyňa podpisovala zmluvy v časovej tiesni, bez toho, že by si mohla zobrať
návrhy na preštudovanie domov, kde by si mohla v kľude prejsť všetky parametre zmluvy a prípadne
porovnať viacero ponúk. Reálne však návrh zmluvy dostala k nahliadnutiu len na stretnutí so zástupcom

poskytovateľa. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany slabšej strany
a tiež zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej
strany.3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §

379 a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil.

5. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a)splnení povinnosti,
b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5.1. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

5.2. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

5.3. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

5.4. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

5.5. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

5.6. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

6. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa v podanej žalobe uviedla,
že žalobu podáva podľa § 137 písm. c) C.s.p., teda určenie či tu právo je alebo nie je ak je na tom
naliehavý právny záujem, z obsahu žaloby a jej doplnenie nepochybne vyplýva, že žaloba bola podaná
z dôvodu podľa § 137 písm. d) C.s.p., teda že ide o žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitého predpisu. Právny základ na podanie uvedenej žaloby je

zakotvený v ustanovení § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý umožňuje podať spotrebiteľovi
žalobu na určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná alebo je bez úrokov a bez poplatkov.
Odvolací súd má za to, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom
žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami

v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019). Z obsahu
žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenie neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu. Ako už bolo uvedené vyššie v uvedenom odseku tak, ide o typ žaloby podľa
§ 137 písm. d) C.s.p., určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitého predpisu, v danom prípade

z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil
neprípustnosť žaloby. Súd prvej inštancie nie je viazaný právnym posúdením strany sporu, ale má si
vec sám právne posúdiť. Teda aj keď žalobkyňa uviedla, že podáva žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p.,
mal si za úlohu sám posúdiť, že v danej veci ide o iný typ žaloby, že ide o žalobu podľa § 137 písm. d)C.s.p., na ktorú existuje aj právny základ v zákone č. 129/2010 Z.z. Odvolací súd má za to, že žaloba
bola prípustná, a úlohou súdu malo byť preskúmať či sú žalobou napadnuté zmluvy platné.

6.1. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie aj nesprávne posúdil alternatívnosť petitu. Súd
prvej inštancie sám uviedol, že uvedený petit vykazuje znaky eventuálneho petitu, ale aj tak vychádzal z
toho, že petit je alternatívny. O alternatívnom petite hovoríme v prípadoch, ak žalobca v žalobnej žiadosti
žiada zaviazať žalovaného na dve plnenia, ktoré sú preňho úplne rovnocenné. Právo voľby, ktoré z
rozsudočných plnení má žalovaný plniť, bude práve na ňom. V danom prípade nepochybne jednoznačne

nejde o alternatívny petit, hoci ho tak v žalobe označila žalobkyňa. Odvolací súd už vyššie uviedol, že
súd má žalobu posudzovať podľa obsahu a nie je len podľa žalobného petitu. Už z jazykového obsahu
spolu s jazykovým vyjadrením žalobkyňou naformulovaného petitu je zrejmé, že nedáva žalovanému
možnosť výberu. A v danom konaní ani nejde o žalobu na plnenie, teda ani nemôže prísť do úvahy
výber plnenia. Už z formulácie petitu ako aj z obsahu je zrejmé, že vykazuje znaky eventuálneho petitu.
O eventuálnom petite hovoríme v prípadoch, keď žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh

plnenia, a len v prípade, ak objektívne nebude možné vyhovieť primárnemu petitu, žiada ho zaviazať in
eventum na iné plnenie. Ak súd pri rozhodovaní o eventuálnom návrhu s tzv. primárnym a subsidiárnym
(eventuálnym, náhradným) petitom zistí, že dôvodný je len návrh podľa druhého (náhradného) petitu (na
peňažné plnenie), prvý návrh (na vydanie veci) zamietne. Ak však zistí, že dôvodný je prvý (primárny)
návrh na nepeňažné plnenie (vydanie veci), tomuto návrhu vyhovie, ale o druhom (náhradnom) petite

nerozhoduje (R 52/1999). V danej veci sa žalobkyňa domáhala určenie neplatnosti vyššie uvedených
predmetných spotrebiteľských zmlúv revolvingového typu alebo určenia, že body 5. a 6. predmetných
zmlúv sú neplatné. Teda nie je možné rozhodnúť tak, aby si žalovaný vybral či je neplatná celá zmluva
alebo len body 5. a 6. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti celých zmlúv o spotrebiteľskom úvere,
a keď to nebude možné tak neplatnosti bodov 5. a 6. predmetných zmlúv pre ich neprijateľnosť.

6.2. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v skutočnosti oba petity majú za následok neplatnosť
celej zmluvy. V bodoch 5. a 6. sú obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú neoddeliteľné od
zvyšku zmluvy. Vyslovenie neplatnosti bodov 5. a 6. predmetných zmlúv by stratili zvyšné ustanovenia
zmluvy zmysel, nakoľko by odpadol hlavný predmet zmluvy. V danom prípade nie je možné aplikovať

ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Čiže v danom
prípade sa mala v prípade oboch eventuálnych petitov skúmať platnosť zmluvy ako celku.

6.3. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne
vyhodnotil prípustnosť žaloby, nakoľko ako odvolací súd v predchádzajúcich odsekoch dôvodil, žaloba

podaná žalobkyňou bola prípustná a bolo úlohou súdu prvej inštancie skúmať platnosť zmluvy.

7. Následne pri skúmaní platnosti zmlúv vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie (pozri odsek 1.2.) z ktorého vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15.04.2015
adresovala žalovanému žiadosti/zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č.

XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Podmienky v oboch zmluvách boli totožné. Žalobkyni mal byť
poskytnutý úver revolvingového typu vo výške 1.500 €, ktoré sa zaviazala žalobkyňa vracať v 36
mesačných splátkach vo výške 87,24 € spolu aj s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, bez
tejto dohody je výška splátky 53,08 €. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému celkovú čiastku v
sume 2.060,88 €. Ďalej boli v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere obsiahnuté údaje o

RPMN, ktorá bol v bode 5. uvedená výška 27,03 € a v bode 6. bola dopísaná suma 26,35%, ročná
úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,77 %, priemerná RPMN vo výške 34,42 %, predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu v bode 5. zmluvy bola dohodnutá vo výške 27,03 % a v bode 6.
bola dopísaná suma 26,35 %, poplatok za poskytnutie úveru bolo dohodnuté v sume 150 €. Zároveň
v bode 6. bola dopísaná ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05%. Uvedené

zmluvy boli podpísané žalobkyňou dňa 15.04.2015 a žalovaným dňa 21.04.2015. Následne žalobkyňa
požiadala dňa 29.07.2015 o ďalšiu zmluvu, a to žiadosťou/zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, v ktorej boli dohodnuté obdobné podmienky ako v
predchádzajúcich zmluvách. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie revolvingu vo výške 1.110 €, ktoré sa
žalobkyňa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške 60,55 € spolu s platbou podľa Dohody

o poskytnutí služieb, bez tejto platby je splátka vo výške 34,78 €. V zmluve boli obsiahnuté ďalšie
dojednania,podľaktorýchsažalobkyňazaviazalavrátiťcelkovúčiastkuvsume1.571,76€,výškaRPMN
bol v bode 5. uvedená vo výške 25,43 % a v bode 6. predmetnej zmluvy bola dopísaná vo výške 28,28
%, ročná úroková sadzba vo výške 17,42 %, priemerná RPMN vo výške 37,67 %, predpokladaná RPMNpo poskytnutí revolvingu bola v bode uvedená vo výške 25,43% a v bode 6. dopísaná vo výške 28,28%,
poplatokzaposkytnutieúveruboldohodnutývovýške111€aročnáúrokovásadzbaúrokovzomeškania
vo výške 5,05%.

8. Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel v bodoch
64. a 65. napadnutého rozsudku k nesprávnemu právnemu záveru týkajúceho uzavretia predmetných
spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd má za to, že na platný vznik zmluvy je potrebná akceptácia
návrhu žalovaným. Proces vzniku zmlúv je upravený v § 43a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Zmluva vzniká včasným prijatím návrhu (oferty) osobou, ktorej je tento návrh určený. Prijatie návrhu
musí byť bezvýhradné. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
V posudzovanej veci žalobkyňa dňa 15.04.2015 požiadala na formulárovom tlačive žalovaného o
poskytnutie úverov revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a dňa 29.07.2015
požiadala na formulárovom tlačive žalovaného o poskytnutie revolvingového typu č. XXXXXXXXXX

s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok (bod 5 predmetných zmlúv), tým urobila návrh na
uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol
tento návrh žalovaným prijatý. Naopak na tom istom formulárovom tlačive (bod 6 predmetných zmlúv)
žalovaný vyznačil odlišné podmienky úveru (rozdiel je vo výške RPMN úveru a predpokladanej výške
RPMN revolvingu). Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobkyňa predmetné žiadosti podpísala v deň, keď

boli urobené, t. j. 15.04.2015 a 39.07.2015, avšak zo strany žalovaného prišlo k ich podpisu dodatočne,
po tom čo mal možnosť do nich dopĺňať údaje o RPMN, konkrétne k podpisom zmlúv č. č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX prišlo dňa 21.04.2015 a k podpisu zmluvy č. XXXXXXXXXX prišlo dňa 30.07.2015.
Tento úkon žalovaného nie je možné vyhodnotiť inak, ako odmietnutie návrhu a súčasne nový návrh
žalovaného na uzavretie zmluvy o úvere adresovaný žalobkyni, a to za žalovaným špecifikovaných

podmienok. Tento tzv. protinávrh žalovaného nebol žalobkyňou prijatý (z dôkazov obsiahnutých v spise
to nevyplýva), preto k platnému vzniku zmluvy o úvere medzi stranami sporu nedošlo. Skutočnosť, že
žalovaný ako veriteľ nie je viazaný návrhom na uzavretie zmluvy (t.j. žiadosťou o poskytnutie úveru)
vyplýva i z čl. 7 predmetnej žiadosti.

8.1. Nie je prirodzene možné pripustiť, a to nielen v spotrebiteľských vzťahoch, aby jedna zmluvná strana
fakticky disponovala zmluvou v tom zmysle, že navrhovateľ zmluvy je bez ďalšieho viazaný akýmkoľvek
protinávrhomadresátaoferty.Konštrukciauzatváraniazmlúv,akúvosvojichtypizovanýchformulárových
zmluvách vyprodukoval žalobca, je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto
akékoľvek zmluvné ustanovenie alebo ustanovenie zmluvných dojednaní, ktoré by aprobovalo takýto

spôsob uzavretia zmluvy, je neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

8.2. Odvolací súd je názoru, že na základe vyššie uvedeného neprišlo k platnému uzavretiu
zmluvy, nakoľko žalovaný neakceptoval návrh žalobkyne a urobil protinávrh, ktorý nebola žalobkyňou
akceptovaný, a preto je potrebné konštatovať, že vyššie uvedené zmluvy uzavreté žalobkyňou ako

dlžníčkou so žalovaným ako veriteľom sú neplatné a žaloba žalobkyne je tým pádom dôvodná.

9. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ostatné odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné. Pokiaľ ide o
neodročenie pojednávania, tak tu odvolací súd dáva súdu prvej inštancie za pravdu, nakoľko neprišlo
k naplneniu podmienok podľa § 183 C.s.p. V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné

nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, aleje potrebné preukázať aj ich dôvodnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Ustanovenie § 183 ods. 3 C.s.p. ukladá
povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom,
čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho
mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Žiadosť o odročenie

pojednávania zo stany právneho zástupcu žalobkyne bola stručná len s odôvodnením, že aj zástupkyňa
aj žalobkyňa sú v zahraničí. Takto formulované ospravedlnenie nie je možné považovať za dostatočné,
nakoľko sa z neho nedá zistiť, kedy sa žalobkyňa o odcestovaní do zahraničia dozvedela, čo jej bráni v
návrate na územie Slovenskej republiky. Odvolací súd má za to, že nedostatočne odôvodnil dôležitosť
dôvodov na odročenie pojednávania.

9.1. Pokiaľ ide o nedostatky vyčítané, že súd prvej nevykonal ďalšie dôkazy na prospech spotrebiteľa,
tak tu odvolací súd uvádza, že nebolo zo strany súdu prvej inštancie vykonávať ďalšie dôkazy, na koľko
na posúdenie stačili predložené listinné dôkazy, ktoré strany sporu predložili. Odvolací súd je názoru,že zo strany súdu prvej inštancie nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, nakoľko na posúdenie
skutkového stavu stačili predložené listinné dôkazy. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
žalobkyňu aj náležite poučil ako spotrebiteľa. Zo strany súdu prvej inštancie prišlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu ohľadom vzniku zmluvy.

10. Odvolací súd vzhľadom na závery uvedené v odsekoch 6. až 8.2. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovel ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutie, keď o druhom (náhradnom) petite vzhľadom na závery v odseku 6.1. nerozhodoval.

11. O náhrade trov celého konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade
s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola plne úspešná, preto jej priznal
odvolací súd náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).