Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Floreková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200213
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1620200213.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Mesto Malacky,
Bernolákova 5188/A, Malacky, zastúpený Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., Bratislava,
Mlynské nivy 10, Twin City Tower, proti žalovaným : 1. O.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXXX/
X, 2. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. XXXX/XX, 3. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K.. X.

E. X, 4. S.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. XXX/XX, 5. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P.
XXX/XX, 6. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom BrI., T. XXXX/X, 7. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I.
XX, 8. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. XXX/XX, 9. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. XXX/
XX, 10. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Š. XXX, 11. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX, 12.
E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX, 13. pS.. D.. E. Š., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XX,
14. O.. Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. I. XX, 15. O.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. I.

XX, 16. C.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, B. XXXX/XX, 17. neb. S. E., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom T., U. X, zomrel dňa 19.04.2012, 18. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. X, 19. C.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXXX/XX, žalovaní (okrem žalovaného 17) zastúpení SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 2. 5. 2022 č.k. 31C/6/2020 - 260, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18,m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu voči žalovaným 1, 2, 3,
4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19, a to s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, §
146 ods. 1 CSP, keď žalobca voči označeným žalovaným vzal žalobu späť, a to ešte pred začatím

pojednávania vo veci. Konanie voči žalovanému 17 zastavil súd prvej inštancie na základe ust. § 61, §
62, § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, po zistení, že žalovaný 17 (S. E.) zomrel dňa 19. 4. 2012, t. j. ešte pred
podaním žaloby (žaloba bola podaná na súde dňa 30. 1. 2020).

2/ Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a to tak, že náhradu trov konania voči žalovanému 17
nepriznal žiadnej zo strán, keď v danom prípade smerovala žaloba žalobcu voči subjektu, ktorý nemal

procesnú subjektivitu.

3/ O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16,
18 a 19 rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16,
18 a 19 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, a to podľa § 256 ods. 1, § 262 ods.1 CSP. Súd

prvej inštancie mal za to, že bolo potrebné skúmať procesnú zodpovednosť (zavinenie) za zastavenie
konania, pričom dospel k záveru, že v danom prípade konanie žalovaných po začatí sporu (uzatvorenienájomných zmlúv so žalobcom) nemožno považovať za konanie, ktorým by splnili žalobcom v žalobe
uplatňované právo na vypratanie nehnuteľností. K späťvzatiu žaloby žalobcom teda nedošlo z dôvodu,
že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobca voči nim žalobou domáhal. Preto súd prvej inštancie uzavrel,

že to bol žalobca, kto späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, čím žalovaným vznikol nárok na
náhradu trov konania.

4/ Osobitne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol aj to, že sa v súvislosti s rozhodovaním
o trovách konania zaoberal aj otázkou, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie

trov konania žiadnej zo strán sporu v zmysle ust. § 257 CSP, pričom takéto dôvody nezistil. Samotná
skutočnosť, že žalobca po iniciovaní sporu znížil výšku ním požadovaného nájomného za pozemky, na
ktorých sa nachádzajú stavby jednotlivých žalovaných, a to v takom rozsahu, že s ním žalovaní uzatvorili
nové nájomné zmluvy, nevyhodnotil ako dôvod, pre ktorý by súd nemal žiadnej zo strán priznať náhradu
trov konania. K takémuto kroku (zníženiu výšky požadovaného nájomného) mohol žalobca pristúpiť
už pred samotným podaním žaloby na súd, nakoľko jediným dôvodom, pre ktorý žalovaní odmietali

so žalobcom uzatvoriť nové nájomné zmluvy, bola neprimeraná výška nájomného. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že žalobca sa žalobou domáhal odstránenia stavieb, pričom žalovaní jeho nároku nevyhoveli
a žalobca sám sa rozhodol pokračovať v nájomnom vzťahu so žalovanými. Žalovaným v spore vznikli
trovy, keďže boli v konaní právne zastúpení.

5/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom jeho odvolanie smerovalo
proti výroku, ktorým priznal žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným 1, 2, 3, 4,
5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19. Odvolanie podal žalobca z dôvodu, že konanie pred
súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca

predovšetkým nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že to bol on, kto zavinil zastavenie konania.
Rozhodnutie súdu o trovách je zároveň podľa jeho názoru arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko
z neho nemožno určiť, na základe akých skutočných dôvodov rozhodol súd o priznaní nároku na
náhradu trov konania žalovaným. Žalobca zdôraznil, že k podaniu žaloby pristúpil z dôvodu, aby
zabránil tomu, aby došlo v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zák. k predĺženiu nájomných zmlúv uzatvorených

medzi ním a žalovanými na dobu určitú. Ak nechcel žalobca akceptovať nejaké automatické obnovenie
nájomných zmlúv, nemal inú možnosť, ako podať na súd žalobu, ktorou sa podľa § 676 ods. 2 Obč.
zák. domáhal voči žalovaným vypratania prenajatých nehnuteľností. Pokiaľ by žalovaní dobrovoľne
pristali na návrh žalobcu na uzatvorenie nájomných zmlúv k pôvodne prenajatým nehnuteľnostiam za
nových podmienok navrhovaných žalobcom včas - t.j. ešte pred podaním žaloby na súd, a zároveň,

pokiaľ by mal žalobca k dispozícii aj inú zákonnú možnosť ako zabrániť nevýhodnému predĺženiu
nájomných zmlúv uzatvorených so žalovanými na dobu určitú, žalobca by k podaniu žaloby o vypratanie
na súd nemusel nikdy pristúpiť. Keďže však žalovaní pristúpili k uzatvoreniu nových nájomných zmlúv
k nehnuteľnostiam žalobcu až po tom, ako došlo k podaniu žaloby žalobcu na súd, tak žalovaní nielen
že zavinili potrebu iniciovať prebiehajúce súdne konanie, ale aj pristúpiť k jeho zastaveniu - s ohľadom

na uzatvorenie nových nájomných zmlúv už žalobca nemohol mať objektívne záujem na pokračovaní
sporu, a teda musel pristúpiť k späťvzatiu žaloby. Žalovaní vznik tohto konanie nielen že zapríčinili ale
svojím aktívnym konaním spôsobili aj faktické odpadnutie predmetu sporu a stým spojenú potrebu súdne
konanie zastaviť.

6/ Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, týkajúcu
sa kvality odôvodnenia súdneho rozhodovania. Keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je
vôbec zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o práve na náhradu trov
konania zohľadnil skutočnosť, že zastavené súdne konanie bolo žalobcom začaté výhradne pre konanie
žalovaných a vďaka následnej aktivite žalovaných bolo aj zastavené, nie je možné pochybovať o tom, že

odvolaním napadnuté uznesenie neposkytuje presvedčivé a náležité odôvodnenie, ktoré by dokázalo
ozrejmiť úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu priznať žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu
trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
predmetné uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že naopak
žalobcovi prizná voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rovnako mu prizná

aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7/ V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého má žalobca
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobca žiada, aby odvolací súdnapadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
ako prvoinštančného tak aj odvolacieho konania.

8/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní tak, že navrhli odvolaciemu súdu v napadnutej
časti uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keď s napadnutým uznesením sa
stotožňujú. Poukazovali na to, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia užívajú pozemky v chatovej
oblasti Vampíl nepretržite už desiatky rokov Nájomcom boli pozemky odovzdané do užívania pôvodne
na 99 rokov za účelom výstavby rekreačných chát; postupne bola celá oblasť zastavaná a jednotlivé

stavby boli v ďalších rokoch legalizované. Užívatelia si po celý čas plnili daňové povinnosti a platili aj
za prípojku elektriny. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k dotknutým pozemkom v rámci delimitácie
československého štátneho majetku. K usporiadaniu vlastníckych vzťahov pristúpil až v r. 2000, keď
začal s nájomcami uzatvárať dlhodobé nájomné zmluvy. Napriek dlhodobému nájomnému vzťahu,
ktorého podmienky sa zásadne počas dvadsiatich rokov nemenili, pristúpil žalobca k razantnému
zvýšeniu požadovaného nájomného iba dva týždne pred uplynutím doby nájmu. Nová hodnota

nájomného bola stanovená na úrovni 1,50 €/m2 pozemkov pod rekreačnými chatami a 3 €/m2 priľahlej
plochy. Pôvodné nájomné v r. 2000 bolo 9,50 Sk (0,315 €/m2) zastavanej a 4 Sk (0,132 €/m2)
nezastavanej plochy. Navrhovaná zmena tak predstavovala navýšenie nájomného pri ploche pod
chatami cca päťnásobné a v prípade nezastavanej plochy viac ako desaťnásobné. Prijatím výraznej
zmeny dva týždne pred skončením doby nájmu žalobca zmaril žalovaným možnosť zaujať voči návrhu

akékoľvek vecné stanovisko. Musel si byť pritom vedomý toho, že niektorí zo žalovaných využívajú
rekreačné chaty celoročne a že do nich investovali nemalé finančné prostriedky. Naopak, podľa
žalovanýchtútoskutočnosťzneužil,keďpredpokladal,ževlastnícichátpristúpia(ajpodčasovýmtlakom)
k uzavretiu nových nájomných zmlúv alebo pozemky radšej odkúpia za iracionálne ceny. Žalovaní sa
tak ocitli v pozícii „rukojemníkov“; žalobca špekulatívne využíva svoje postavenie vlastníka a zároveň

sa tak snaží žalovaných prinútiť k odkúpeniu pozemkov za mimoriadne nevýhodných podmienok.
Nakoľko žalovaní na túto hru nepristúpili, podal žalobca žalobu o vypratanie prenajatých pozemkov,
a to odstránením stavieb žalovaných, ktoré sú na nich umiestnené. Žalovaní sú pritom legitímnymi
vlastníkmi týchto stavieb; k vybudovaniu stavieb došlo legálne, so súhlasom vlastníka; navyše výrazne
skôr, ako k pozemkom nadobudol vlastníctvo žalobca. Žalovaní dodali, že v socialistickom režime, kedy

stavby vznikali, bolo pre bežných obyvateľov v podstate nemožné stavať na „vlastnom“ pozemku, keďže
klasické súkromné vlastníctvo takmer neexistovalo. Všetka výstavba musela prebiehať na cudzích,
spravidla štátnych pozemkoch.

9/ Žalovaní uviedli, že v prípade zastavenia konania môže súd priznať nárok na náhradu trov konania

žalobcovi v dôsledku späťvzatia žaloby iba v prípade, ak žalovaná strana dobrovoľne splnila to, čoho sa
žalobca domáhal. Táto podmienka však v danom prípade evidentne splnená nie je, keďže k odstráneniu
stavieb nedošlo. Naopak okolnosti prípadu a hlavne nekalý postup žalobcu svedčia o tom, že zastavenie
konania možno pričítať výlučne jemu. Keďže sporové strany uzavreli nové nájomné zmluvy, žalobca bol
nútený vziať žalobu späť; nie však preto, že žalovaní splnili, čoho sa žalobou domáhal, ale z dôvodu,

že žaloba nemohla po uzavretí nájomných zmlúv obstáť z hľadiska hmotného práva. Žalovaní mali totiž
nespochybniteľný právny dôvod na užívanie dotknutých pozemkov.

10/ Na vyjadrenie žalovaných podal žalobca odvolaciu repliku (č.l. 330 a nasl. spisu), v ktorej uviedol,
že žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú celý rad s vecou nesúvisiacich skutočností, ktorý ale nemôže

spochybniť skutočnosť, že podať žalobu a neskôr návrh na zastavenie konania zapríčinili žalovaní.
Žalobca zopakoval, že s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. inicioval konanie v snahe zabrániť
predĺženiu nájomných zmlúv uzatvorených medzi ním a žalovanými na dobu určitú. Keďže však žalovaní
pristúpili k uzatvoreniu nových nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu až po tom,
ako žalobca podal na súde žalobu, boli to žalovaní, kto zavinil potrebu začať súdne konanie, ale aj jeho

zastavenie, keď žalobca vzhľadom na uzatvorenie nových nájomných zmlúv stratil objektívne záujem
na ďalšom pokračovaní v súdnom konaní. Nemôže byť preto žalobcovi na škodu to, že dotknutý spor
medzi žalobcom a žalovanými neskončí rozsudkom, ktorým by súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným
prikázal vypratať prenajaté nehnuteľnosti - teda tie, ktoré žalovaní v súčasnosti užívajú na základe
nových nájomných zmlúv. Žalobca zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd výrok o trovách konania

zmeniltak,žemupriznánároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavrozsahu 100
%,prípadne,abyodvolacísúdotrováchkonaniarozhodoltak,žežiadnazostránsporunemánanáhradu
trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) právo.11/ Na vyjadrenie žalobcu podali žalovaní odvolaciu dupliku (č.l. 349 spisu), v ktorej len stručne zotrvali
na svojej už prezentovanej argumentácii, keďže žalobca žiadne nové skutočnosti alebo neuviedol.
Žalovaní navrhujú napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu trov

odvolacieho konania.

12/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.

13/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách

konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
15/Citovanéust.§256ods.1CSPvyžadujezodpovednosťzazavinenietejstranysporu,ktorejprocesný
úkon mal za následok zastavenie konania. Ako už uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, ak

je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy,
ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď
žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a
pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného,
musíísťzprocesnéhohľadiskaotakúsituáciu,kedysažalovanýzachovávintenciáchžalobnéhonávrhu

(petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním)
žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby
mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad
nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť
zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na

bránenie svojho práva.
16/ V danom prípade je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo
späťvzatie žaloby o vypratanie nehnuteľností, pritom žalovaní nehnuteľnosti nevypratali; žalovaní sa
teda nezachovali v zmysle požiadavky uplatňovanej v konaní žalobou. Dôvodom späťvzatia žaloby
bola skutočnosť, že odpadol predmet žaloby, nakoľko žalobca so žalovanými uzavrel nové nájomné

zmluvy (o nájme nehnuteľností, ktorých vypratania sa žalobca domáhal). V danej právnej veci súd prvej
inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom, a to ešte pred začatím konania
vo veci, v situácii, kedy žalovaní svojím konaním (po podaní žaloby na súde) nenaplnili požiadavku
žalobcu, obsiahnutú v jeho žalobnom petite. Z procesného hľadiska tak jednoznačne žalobca zavinil, že
sa konanie muselo zastaviť. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobcom za daných okolností je potom právo

žalovaných, aby im žalobca nahradil trovy, ktoré museli v konaní vynaložiť na svoju obranu. Naopak,
žalobcovi, ktorý zavinil (procesne) zastavenie konania, za daných okolností nemohol vzniknúť nárok na
náhradu trov konania.
17/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18/ Súd prvej inštancie tiež skúmal, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali podľa § 257 CSP žalovaným výnimočne náhradu trov konania nepriznať, pričom dospel k
správnemu právnemu záveru, že takéto dôvody nie sú dané. Ustanovenie § 257 CSP znamená, že súd
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. § 257 CSP
teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého

dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti
zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v

konaní. Odvolací súd výnimočné okolnosti, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP z obsahu spisového
materiálu rovnako nezistil. Navyše pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nutné vziať
do úvahy aj fakt, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaní, ktorí bránili svoje právo, nedostali náhradu
trov konania, ktoré v ňom museli vynaložiť.
19/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (týkajúcom

sa trov konania) potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
20/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, vzhľadom na plný úspech žalovaných v odvolacom
konaní (§ 396 ods. 1, ods. 2, v spojení s § 256 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).
21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§

3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.