Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219276
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1217219276.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobkyne:

S. E., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. E. H. O.. XXX/XX, T., zastúpenej : JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou
so sídlom Jungmannova 8, Bratislava,IČO : 42 134 617, proti žalovaným: 1. E. E., F.. XX. XX. XXXX,
Q. T. E. H. O.. XXX/XX, T., 2. D. E.W. J.., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. K. XXX, K., obaja zastúpení : JUDr.
Roman Hojer s.r.o., advokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708 953, o vyporiadanie
podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. F., T. - m. č. S., okres
T. O., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to k rodinnému domu so súpisným číslom č. XXX,

postavenom na parcele č. XXXX/X o výmere XX m2 a parcele č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané
plochy a nádvoria a k záhrade - parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, a k pozemku parc. č. XXXX/X o
výmere XX m2 a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 z r u š u j e .

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F., , T. - m. č. S., okres T. O., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, a to rodinný dom so súpisným číslom č. XXX, postavenom na parcele č. XXXX/X o
výmere XX m2 a parcele č. XXXX/X o výmere XX m 2, zastavané plochy a nádvoria a záhradu - parc. č.

XXXX/X o výmere XXX m2 , a pozemky parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 , p. č. XXXX/X o výmere XX
m2 do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade bez povinnosti náhrady voči žalovanému v 2.rade.

III. Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu vo výške 16.041,66 eur v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému v 1.rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Žalobkyni voči žalovanému v 2.rade právo náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2017 domáhala vysporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, k. ú. F., okres T. O., T. - m. č. S., a to k
rodinnému domu so súpisným číslom č. XXX, postavenom na p. č. XXXX/X o výmere XX m2 a p. č.
XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria a k záhrade p. č. XXXX/X o výmere XXX m2,
pozemku p. č. XXXX/X o výmere XXm2 , p.č. XXXX/X o výmere XX m2, a to tak, aby boli prikázané
do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.rade s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 30.000 eur ako

sumu zodpovedajúcu jej podielu a žalovanému v 2.rade aby žalovaný v 1.rade vyplatil sumu 60.000 eur
ako primeranú náhradu za jeho podiel. Alternatívne navrhovala, aby boli vyššie uvedené nehnuteľnosti
prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných s tým, že každý zo žalovaných by bol povinný
vyplatiť žalobkyni sumu 15.000 eur ako primeranú náhradu za jej podiel. Suma vyrovnávacieho podielubola po vypracovaní znaleckých posudkov upravená na sumu 16.041,66 eur, ktorú jej mal vyplatil
žalovaný v 1.rade.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam vedeným
na LV. Č. XXXX v k.ú. F., obec T. m.č. S., okres T. O.. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/6 k celku. Ide
o nehnuteľnosti rodinný dom so súpisným číslom č. XXX, postavenom na p. č. XXXX/X o výmere XX m2
a p. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria a k záhrade p. č. XXXX/X o výmere XXX
m2. Žalovaný v 1.rade vlastní podiel o veľkosti 1/2 k celku a žalovaný v 2.rade 1/3 k celku. Žalobkyňa

nechce zostať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným v 1.rade, ktorý je jej bývalým manželom a
jeho bratom, žalovaným v 2.rade. Žalovaný v 2.rade v dome nebýva, nevyužíva ho a neprispieva na
údržbu. Žalovaný v 1.rade a žalobkyňa bývajú v dome spoločne s plnoletými deťmi. Vzťahy v rodine
sú napäté, žalovaný v 1.rade je agresívny a má sklony k alkoholizmu. Kombinuje lieky a alkohol, čo
vyvolávanekontrolovateľnésprávanie.Synovisaopakovanevyhrážazabitím.Žalovanýv1.radepodniká
kroky, aby žalobkyňu vyhnal z domu. Žalobkyňa sama navrhla odchod z domu za predpokladu, že

ju žalovaný v 1.rade vyplatí z jej podielu. Cena mala byť určená znaleckým posudkom na určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný v 1.rade odmietol, resp. odmietol dať podklady k domu, t. j.
technickú dokumentáciu. Žalovaný v 1.rade odmietol súčinnosť so znalcami. Žalovaný v 1.rade navrhol
vyplatenie sumy 1.600 eur, ak nebude súhlasiť, tak sa bude domáhať vrátenia daru, t. j. podielu 1/6 k
uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko jej ho daroval on za trvania manželstva. Žalovaný v 1.rade podal

žalobu o vrátenie daru a návrh na neodkladné opatrenie bol zamietnutý. Žalobkyňa vyzvala podielových
spoluvlastníkov na vyjadrenie, ako mienia riešiť otázku podielového spoluvlastníctva, resp. či majú
záujem odkúpiť jej podiel a či žalovaný v 2.rade chce byť vyplatený za svoj podiel. Žalovaný v 2.rade
nereagoval. Žalovaní sú bratia a komunikujú spolu. Žalovaný v 2.rade nemá záujem o nehnuteľnosti
v T.. Ponúknutá cena nezodpovedá všeobecnej cene nehnuteľnosti pripadajúcej na spoluvlastnícky

podiel. Cena je podhodnotená. V danej lokalite sa predávajú pozemky za sumu 120 - 150 eur za
meter štvorcový. Posledný znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný ku dňu 29.09.1996 pre
potreby dedičského konania. odvtedy bol dom rekonštruovaný. Náklady hradila žalobkyňa. Vzhľadom
na zhodnotenie domu, má dom inú trhovú hodnotu. Dohoda o vyporiadaní nie je možná. Situácia v
dome je neúnosná. Žalovaný v 1.rade vyčleňuje miestnosti v dome pre žalobkyňu a ich spoločného

syna. Negatívnu situáciu umocňuje zlé správanie dcéry k žalobkyni. Žalobkyňa má chabé zdravie. Dom
nie je možné rozdeliť. Žalovaný v 2. rade dom nevyužíva, nehradí náklady spojené s užívaním domu.
Má vlastné bývanie. Žalobkyňa si musí zabezpečiť vlastné bývanie. Mieni bývať so synom, študentom
strednej školy. Jej príjem je nízky, postačuje na bežné životné potreby, preto je potrebné aby bola
vyplatená zo svojho spoluvlastníckeho podielu.

3. Žalovaní sa vyjadrili k podanej žalobe podaním doručeným súdu dňa 18.05.2018. Vo vyjadrení
uviedli, že žaloba je zmätočná. poukazujú na skutočnosť, že dosiaľ nebolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, preto, je nutné toto súdne konanie
zastaviť.Bezpredošléhovyporiadaniabezpodielovéhovlastníctvaniejemožnérozhodnúťovyporiadaní

podielových spoluvlastníkov tak, ako to navrhuje žalobkyňa. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že
menšinový vlastník v podiele 1/6 nemôže podávať návrh na zrušenie podielového vlastníctva voči
vlastníkom s podielmi spolu 5/6. Žalovaní s rušením podielového spoluvlastníctva výslovne nesúhlasia.
Žalovaní uvádzajú že je pravda, že žalovaný v 2. rade v predmetnom dome nebýva a prenechal
svoju časť nehnuteľnosti do bezodplatného užívania žalobkyni a žalovanému v 1. rade. Na oplátku

žalobkyňa a žalovaný v 1.rade sa starajú o dom a priľahlý pozemok, ako aj o hroby rodičov oboch
žalovaných sa majú starať, udržiavať ich, a platiť náklady na energie a ďalšie poplatky a v prípade
pobytu v Bratislave umožniť žalovanému v 2.rade, alebo jeho rodinným príslušníkom, v dome prespať.
S takouto dohodou je žalobkyňa riadne uzrozumená, odsúhlasila ju, avšak ju nedodržiavala. Keď
žalovaný v 2.rade vopred oznámil, že v dome má prespať jeho dcéra, ktorá v Bratislave mala robiť

prijímacie pohovory na vysokú školu, úmyselne práve na tento termín pozvala na návštevu a prespanie
v dome svojich vlastných rodinných príslušníkov, čím porušila túto dohodu, a dcére žalovaného v 2.
rade znemožnila v predmetnom dome prespať. Žalovaný v 1. rade nie je agresívny, naopak je dobrák.
Návrh na rozvod manželstva so žalobkyňou podal práve on a žalobkyňa podanie návrhu na rozvod
manželstva veľmi ťažko niesla. Žalovaný v 1.rade uvádza, že jeho zamestnávateľ jemu, aj jeho kolegom,

dáva v práci pravidelne fúkať do zariadenia na kontrolu prítomnosti alkoholu v dychu a nikdy v práci
(ani inde) ,,nenafúkal". Preto sa dôrazne ohradzuje proti akýmkoľvek náznakom, že by snáď mal mať
sklon k nadmernému užívaniu alkoholických nápojov. Žalovaný v 2. rade uvádza, že svojho syna nikdy
nesplnomocnil ani neinštruoval na akékoľvek konanie zaňho voči žalobkyni. Preto nerozumie, prečožalobkyňa do tejto veci pletie jeho syna. Žalovaný v 2. rade nevlastní v obci K. (ani v katastri obce K.)
žiadny dom, ani iné nehnuteľnosti, čo sa dá preveriť. Ide o ďalšiu preukázateľnú lož žalobkyne. Žalovaný
v 2.rade o bývanie v dome nejaví záujem. Žalobkyňa si je plne vedomá, že v dome bezplatne býva práve

naoplátkuzato,žesamástaraťodomajehopríslušenstvo,akoajohrobyrodičovobochžalovaných.To
však žalobkyňa nerobí. Dosiaľ žalobkyňa za svoje užívanie podielov oboch žalovaných neplatila žiadne
nájomné. Žalovaní však veľmi vážne zvažujú, že si nájomné (aj spätne) od žalobkyne uplatnia. Suma
požadovaná žalobkyňou za vyplatenie podielu je neadekvátna a neprimerane vysoká.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom strán sporu, ich právnych zástupcov a oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

5. Z čestného prehlásenia podpísaného P. H. dňa 29.09.2017 (č. l. 8) vyplýva, že pozná žalobkyňu a
žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade je agresívnej a výbušnej povahy. Dcéra sa správa k žalobkyni
neúctivo, povýšenecky a nerešpektovala žiadne pokyny. Žalovaný v 1.rade sa vyjadril, že dostane

žalobkyňu z domu.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 9) vyplýva, že vlastníkmi k domu so súp. č. XXX, postavenom
na p. č. XXXX/X o výmere XX m2 a p. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúci sa v k. ú. F., T. - m.č. S. sú žalobkyňa v podiele 1/6 k celku, žalovaný v 1.rade v podiele

1/2 k celku a žalovaný v 2.rade v podiele 1/3 k celku.

7. Z prepisu sms správy (č. l. 10) vyplýva, že syn žalovaného v 2.rade uviedol, že žalovaný v 2.rade
obdržal list od žalobkyne.

8. Z listu zo dňa 01.06.2017 adresovaného právnemu zástupcu žalovaného v 1.rade vyplýva, že
žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1.rade na vyjadrenie k riešeniu ohľadom vysporiadania podielového
spoluvlastníctva. Žalobkyňa odmieta akceptovať sumu 1.600 eur ako výplatu za svoj podiel.

9.Ze-mailovejkomunikáciezodňa01.05.2017medziprávnymizástupcamistránsporu(č.l.14)vyplýva,

že žalobkyňa navrhovala vypracovanie znaleckého posudku na ohodnotenie nehnuteľností. Žalovaný v
1.rade uvádza, že ak žalobkyňa nepristúpi na sumu 1.600 eur podá žalobu na vrátenie daru z dôvodu
hrubého porušenia dobrých mravov.

10. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 06.06.2017 medzi právnymi zástupcami strán sporu (č. l. 15)

vyplýva, že žalovaný v 1.rade nesprístupní dom znalcovi. Žalovaný v 1.rade navrhol výplatu finančnej
náhrady vo výške 3.200 eur.

11. Z listu zo dňa 01.06.2017 adresovaného žalovanému v 2.rade právnym zástupcom žalobkyne (č.
l. 17) vyplýva, že vyzvala žalovaného v 2.rade na vyjadrenie v lehote 15 dní, k tomu aký spôsob

vyporiadania navrhuje. Na poštovú prepravu bol daný dňa 05.06.2017 (č. l. 18).

12. Zo vzoru zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam - kúpna zmluva (č. l. 172)
vyplýva, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným v 1.rade ako kupujúcim a žalobkyňou
ako predávajúcou, ktorej predmetom mal byť odplatný prevod podielu žalobkyne o veľkosti 1/6 na

predmetných nehnuteľnostiach.

13. Z ponuky predkupného práva pre žalovaných zo dňa 05.02.2019 (č. l. 178 a 179) vyplýva, že
žalobkyňa ponúkla žalovaným na odkúpenie svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach a to za sumu
17.000 eur. K ponuke sa mali vyjadriť v lehote 2 mesiacov.

14. Z emailovej komunikácie medzi právnymi zástupcami strán sporu v dňoch 06.02.2019 až 09.02.2019
(č. l. 181 a nasl.) vyplýva, že prebiehali rokovania o uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol podiel
žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný ponúkol sumu na odkúpenie vo výške 5.600 eur.

15. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného dňa 24.03.2019, O.. R. K., (č. l. 191) vyplýva,
že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je vo výške 90.500 eur. Znalecký posudok bol
predložený žalovanými.16. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 27.11.2018, O.. D. Q. (č. l. 242) vyplýva,
že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 102.000 eur. Znalecký posudok bol predložený
žalobkyňou.

17. Z doplnenia č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 27.11.2018 znalcom O.. D.
Q. (č. l. 284) vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností je vo výške 102.000 eur.

18. Z doplnenia č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 27.11.2018 znalcom O.. D. Q.

(č. l. 311) vyplýva, že reálnu deľbu stavby aj pozemku v danom prípade považuje za nevhodné riešenie
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

19. Zo zmluvy o úvere na bývanie č. L.-SK-E.-XXXXXXXX-XXXX-J.-O. zo dňa 17.10.2019 uzatvorenej
medzi K. T. B. S. I. J., I..J.. a žalovaným v 1.rade (č. l. 387) vyplýva, že žalovanému v 1.rade bude
poskytnutý úver vo výške 40.000 eur na financovanie nehnuteľnosti a na nadobudnutie časti tuzemskej

nehnuteľnosti.

20. V priebehu konania strany sporu ďalej uviedli:

21. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že k mimosúdnemu urovnaniu účastníkov konania nedošlo.

Taktiež nedošlo doposiaľ k vyhotoveniu znaleckého posudku, predmetom ktorého by bolo stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorých sa vyporiadanie týka. Znalec musí mať možnosť vstupu do
domu a žiada projektovú dokumentáciu k domu, ktorú má k dispozícií len žalovaný v 1.rade. Z e-mailovej
komunikácie vyplynulo, že strana žalovaného v 1.rade a jeho PZ nechcú sa dohodnúť zákonným
spôsobom, teda znalecky stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností a určiť tak peňažný ekvivalent

zodpovedajúci podielom jednotlivých spoluvlastníkov. Stav v zápisoch na okresnom úrade- katastrálnom
odbore sa nezmenil, stále sú na liste vlastníctva tí istí podieloví spoluvlastníci, ako boli uvedení aj v
podanej žalobe. Platí právny stav pokiaľ sa nepreukáže opak. Žiadny zápis v katastri nesvedčí tomu,
že by nejaký spoluvlastnícky podiel patril do BSM. Taktiež na tunajšom súde preverili, či žalovaný v 1.
rade podal žalobu na vyporiadanie BSM. Žiadna žaloba podaná nebola. Taktiež zo strany žalovaného

v 1. rade nebola zaslaná ani žiadna dohoda o vyporiadaní BSM. Ak by totiž manželia E. nadobudli
nejaké spoluvlastnícke podiely na dome do BSM musel by tomu zodpovedať aj zápis na liste vlastníctva.
Žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel od svojho manžela darovaním, pričom darovať mohol
iba zo svojho, teda iba časť zo svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý reálne v čase darovania vlastnil.
Inak by mu vtedajšia správa katastra nepovolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Ak

chce strana žalovaného v 1. rade riešiť niečo v BSM musí to preukázať, čo v skutočnosti chce v BSM
riešiť, teda aký rozsah masy BSM. K osobe žalovaného v 2. rade a jeho majetkovým pomerom sa
nevie vyjadriť. Všetky skutočnosti, ktoré vedeli, sme uviedli v žalobe. V dome v Bratislave nebýva,
nevykonáva žiadne vlastnícke úkony k predmetu vyporiadania. Na doručované písomnosti nereagoval,
list za neho prevzal syn, ktorý mu ho doručil, čo samotný syn aj opakovane potvrdil ústne a písomne

v SMS správe, takže veľmi dobre vie, že žalobkyňa sa chcela vyporiadať mimosúdnou cestou. Došlo k
vypracovaniuznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXznalcomO..D.Q.,ktorýbolriadnedoručenýžalovanému
v 1.rade. Pri obhliadke sa vyjadril, že odkúpi podiel žalobkyne a za týmto účelom si zoberie úver.
Žalovaný v 1.rade navrhol odkúpenie za sumu 5.600 eur, hodnota podielu žalobkyne je však 17.000
eur. Žalovaný v 1.rade nemal námietky k všeobecnej hodnote ceny nehnuteľností. Ďalej uviedla, že

reálna deľba nehnuteľností nie je možná, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, aj z vyjadrenia znalca
na obhliadke. Pri návrhu prikázať dom do vlastníctva žalovanému v 1.rade vychádza z toho, že tento v
dome býva a má takú vedomosť, že sa dohodli aj so žalovaným v 2.rade, že by si dom chceli ponechať.
Pokiaľ ide o žalobkyňu, tá nemá záujem dom si ponechať, nechce aby bol prikázaný jej za povinnosť
výplaty protistrán. Suma vyrovnávacieho podielu bola po vypracovaní znaleckých posudkov upravená

na sumu 16.041,66 eur, ktorú požaduje vyplatiť od žalovaného v 1.rade, ak nadobudne nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva. Náhradu trov konania žiada priznať voči žalovanému v 1.rade. Ak žalovanému
v 2.rade nebude prikázaný podiel na nehnuteľnosti, voči nemu si nárok na náhradu trov neuplatňuje.

22. Právny zástupca žalovaných v priebehu konania uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,

sama mala predložiť všetky dôkazy. Predložili znalecký posudok, kde hodnota podielu žalobkyne je
stanovená znalcom na 15.083,- euro. Súhlasia so žalobkyňou, že by si chcel žalovaný v 1.rade
ponechať nehnuteľnosť, pričom by mal povinnosť spoluvlastníkov vyplatiť vo výške ich podielu.
Žalovaný v 1.rade má však za to, že hodnota podielu žalobkyni je 7.000,- euro, ktorú hodnotu je ochotnývyplatiť žalobkyni. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žiada aby neboli priznané žiadnej strane,
nakoľko úspech každej strany bude v strede.

23. Žalovaný v 1.rade v priebehu konania uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu podielu vo výške 7.000,- eur,
tak so žalobkyňou si brali spolu úver, ktorý nie je splatený, bola by to hodnota polovice úveru. Pokiaľ ide
o nehnuteľnosti chce byť výlučným vlastníkom a je ochotný vyplatiť spoluvlastníkom výšku ich podielov
a to tak, že si zoberie v banke príslušný úver na vyplatenie.

24. Žalovaný v 2.rade v priebehu konania uviedol, že dom nechce. Súhlasí s tým aby bol prikázaný do
výlučného vlastníctva žalovaného v 1.rade. Pokiaľ ide o odplatu nežiada žiadne finančné prostriedky v
rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pokiaľ dom nadobudne žalovaný v 1.rade.
Pokiaľ ide o vyporiadanie celého domu vo vzťahu k žalobkyni svoju hodnotu, svojho podielu vo výške
9.000,- eur. Nemá záujem nadobudnúť do výlučného vlastníctva tieto nehnuteľnosti. Je mu jedno, kto
z ostatných podielových spoluvlastníkov tieto nehnuteľnosti nadobudne.

25. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

27. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti.

28. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie.

29. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je upravený v § 142 Občianskeho zákonníka.
Z citovaných zákonných ustanovení zároveň jednoznačne vyplýva, že spoluvlastníka nie je možné
nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu proti jeho vôli a zároveň, že žalobca nie je povinný ani
preukazovať dôvody, pre ktoré nechce zachovať spoluvlastnícke právo. V prípade, ak nie sú žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobu zamietol, tak súd rozhodne o zrušení

podielového spoluvlastníctva a o vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti.

30. V prejednávanej veci nedošlo medzi spoluvlastníkmi k vzájomnej dohode o zrušení podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinnému domu a pozemkov. Strany sporu nechceli zotrvať v
podielovom spoluvlastníctve a neuviedli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd

žalobu zamietol a podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. Preto sa súd ďalej zaoberal
jednotlivými spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu.

31.Občianskyzákonníkstanovujetaxatívnemožnéspôsobyvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva.
Prednostným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle platnej právnej úpravy

je reálne rozdelenie veci. V prejednávanej veci má súd vykonaným dokazovaním s poukazom na
doplnenia č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 27.11.2018 znalcom O.. D. Q.
preukázané, že reálna deľba nehnuteľnosti ( stavby i pozemku), ako spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nie je účelná t.j. realizovateľná. Predmetnú skutočnosť strany sporu ani nesporovali.
Preto súd vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nevykonal.

32. Ďalším zákonným spôsobom vyporiadania podielového vlastníctva je prikázanie veci jednému zo
spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V spore žalobkyňa navrhla, aby boli predmetné nehnuteľnosti
prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.rade s povinnosťou vyplatiť jej finančnú náhraduza jej spoluvlastnícky podiel podľa znaleckého posudku. Žalovaní v 1.rade súhlasil s nadobudnutím
nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko nehnuteľnosť
aj osobne využíva. Žalovaný v 2.rade uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nechce nadobudnúť do

svojho výlučného vlastníctva a pre prípad, že nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva
žalovaný v 1.rade si neuplatňuje finančnú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel od žalovaného v
1.rade. S poukazom na uvedené súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom sporu zrušil a predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému
v 1.rade.

33. Medzi stranami tak zostala sporná iba výška finančnej náhrady, ktorú mal žalovaný v 1.rade
vyplatiť žalobkyni v prípade nadobudnutia nehnuteľností do výlučného vlastníctva, nakoľko žalovaný
v 2.rade vyslovene uviedol, že finančnú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel od žalovaného v 1.rade
nepožaduje.

34. Žalovaný v 1.rade požadoval, aby súd nepriznal alebo primerane znížil finančnú náhradu
žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel, pričom súdu ničím nepreukázal žiadne relevantné dôvody
pre takýto postup. Pokiaľ žalovaný v 1.rade poukazoval na spoločný úver za trvania manželstva,
tak ten sa rieši v rámci vyporiadania BSM a nie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ
aj poukázal na neplatnosť darovania, súdu ničím nepreukázal neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou

žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania.
Preto neexistuje žiadny dôvod na nepriznanie resp. zníženie primeranej finančnej náhrady žalobkyni
za jej spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudne žalovaný v 1.rade do svojho výlučného vlastníctva.

35. Pokiaľ ide o výšku sumy, ktorá má byť žalobkyni vyplatená žalovaným v 1.rade, ktorý chce

nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva ako primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel
žalobkyne tak súd vychádzal pri jej určení zo znaleckých posudkov, ktoré strany sporu predložili v
konaní. Ide o znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný O.. R. K. dňa 24.03.2019, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 90.500 eur a znalecký posudok č. XX/XX18
vypracovaný O.. D. Q. dňa 27.11.2018, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu

102.000 eur. Nakoľko bola znalcami stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností odchýlna súd pri
určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne použil priemer stanovených
všeobecných hodnôt nehnuteľností v oboch predložených znaleckých posudkoch nasledovným
postupom : 102 000 eur + 90 500 eur/2 =96 250 eur, ktorú sumu ustálil ako všeobecnú hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľností. Z uvedenej sumy predstavuje 1/6 sumu, ktorá je vo výške 16.041,66

eur a ktorú sumu zaviazal zaplatiť žalovaného v 1.rade žalobkyni ako primeranú finančnú náhradu za
jej spoluvlastnícky podiel. Pre úplnosť súd uvádza, znalecké posudky, z ktorých súd vychádzal neboli
stranami sporu ničím relevantne spochybnené.

36. Pokiaľ ide o finančnú náhradu za podiel žalovaného v 2.rade, ktorý taktiež nadobudol do svojho

výlučného vlastníctva žalovaný v 1.rade, tak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v 2.rade
finančnú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel v prípade, že nehnuteľnosti nadobudne žalovaný v
1.rade do výlučného vlastníctva od neho vyplatiť nepožaduje. Preto súd rozhodol tak, že nehnuteľnosti
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanému v 1.rade bez povinnosti finančnej náhrady žalovanému
v 2.rade za jeho spoluvlastnícky podiel

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.41. O náhrade trov konania žalobkyne voči žalovanému v 1.rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1.
Žalobkyňa bola v konaní voči žalovanému v 1.rade úspešná, preto súd žalobkyni voči žalovanému
v 1.rade priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

42. O náhrade trov konania žalobkyne voči žalovanému v 2.rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
tak,žalobkyni vočižalovanémuv2.rade právonanáhradutrovkonanianepriznalzdôvodužežalobkyňa
si právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade neuplatnila..

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(365ods.1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.