Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113232372
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4113232372.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. XXX, XXXX U. W., H., zast. procesným opatrovníkom: Obec C. - V., X.: XX XXX XXX, so sídlom
C. - V., XXX XX, C. XXX/XX, proti žalovaným: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - F. č. XXXX, zast:
JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát, so sídlom Smetanova 365/1, Nitra, 2. Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaniach žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 18C/268/2013-693 zo dňa 28. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého doterajšieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

Štátu p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne podanou žalobou zo dňa 24.09.2013
domáhala, aby súd rozhodol o určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat.
úz. C. - V., zapísané na LV číslo XXXX a zároveň aby určil, že zmluva o zriadení záložného práva, ktorá
bola uzatvorená medzi žalovanou v l. rade ako záložcom a žalovaným v 2.rade ako záložným veriteľom
ohľadom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C. - V. zapísaných na LV číslo XXXX, je neplatná.
Žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa
07.07.2010, zoznámila sa s K. Q., ktorá jej prisľúbila pomoc aj pri vybavovaní práci, aj pri rekonštrukcii

nehnuteľnosti. Dňa 03.11.2011 jej sprostredkovala K. Q. pôžičku 10.000 eur. Podmienkou poskytnutia
pôžičky bol podpis kúpnopredajnej zmluvy na predaj jej nehnuteľnosti, túto zmluvu podpísala nie však
s úmyslom realizovať kúpu a predaj. Dňa 23.04.2012 vybavila K. Q. pre ňu ďalšiu pôžičku, pričom
sa dozvedela pri podpise, že sa má platiť 73% úrok. Dňa 19.06.2012 jej vybavila K. Q. pôžičku na
sumu 18.000 eur, dňa 28.06.2012 úver v SLSP, a.s. vo výške 6.000 eur, dňa 25.07.2012 úver vo VÚB
a.s., bol jej poskytnutý úver 18.440 eur, a dňa 19.09.2012 úver vo VÚB a.s. vo výške 13.100 eur. Dňa
11.09.2012 podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej predala nehnuteľnosti spoločnosti E. s.r.o. za

kúpnu cenu 17.000 eur. Predmetné úkony sú neplatné právne úkony, nakoľko sú simulovanými právnymi
úkonmi, u žalobkyni bola konštatovaná duševná porucha a preto nemohlo dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd rozhodol rozsudkom č.k.18C/362/2015-503, zo dňa 21.06.2018
spolu s opravným uznesením č. k. 18C/268/2013-584 zo dňa 11.04.2019 tak, že súd žalobu žalobkynezamietol a žalovaným v l. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Voči rozhodnutiu
bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd uznesením č. k.

18C/268/2013-659, zo dňa 07.10.2021 zrušil uznesenie č. k. 18C/268/2013-44, zo dňa 22.03.2016 v
celom rozsahu a ustanovil obec C. - V. za procesného opatrovníka žalobkyni X. K., nar. XX.XX.XXXX,
nakoľko súdom ustanovený opatrovník S.. S. A. sa vzdal procesného opatrovníctva žalobkyne. Na
pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, žalovaná v l. rade, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich
neprítomnosti. Procesný opatrovník žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o pobyte

žalobkyne, vie o tom, že nehnuteľnosť bola prerobená. Podľa ich informácii by mala byť niekde v H.,
ale jej presnú adresu pobytu uviesť nevedel. Nechala im len nezaplatené dane a poplatky, bol narušený
vzťah žalobkyne aj s rodinou, môže povedať, že „nemá v hlave všetko v poriadku“. Mal takú vedomosť,
že prebiehalo tam viacero exekúcií, čo vedel z počutia, nehnuteľnosť bola i založená a to ešte predtým
ako sa stala vlastníčkou. Právny zástupca žalovanej v l. rade na pojednávaní navrhol, aby súd
žalobu v plnom rozsahu zamietol. Ani po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre neboli preukázané

žalobkyňou také skutočnosti a predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhovenie žaloby a ktoré
by preukazovali, že v čase uzatvárania zmlúv bola žalobkyňa nespôsobilá na právne úkony a že tieto by
boli neplatné. Poukázal na to, že žalobkyňa vykonala niekoľko právnych úkonov, ktoré nespochybnila, a
to ani kúpnu zmluvu ktorou nadobudla nehnuteľnosť. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a v poradí druhým) rozsudkom súd prvej
inštancie v spore takto rozhodol:

2.1. Súd určuje, že X. K., r. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C. - V., zapísaných v LV č. XXXX pre kat. úz. C. - V., obec: C.
- V., okres: R., reg. C/KN ako parc. č. XXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zast. plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č.XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s domom s.
č. XXX, parc. č. XXX/XX -zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v celosti.

2.2. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva, ktorej vklad bol SK R. povolený pod V XXXX/
XX zo dňa 09.07.2013, uzavretá medzi záložným veriteľom: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 a záložcom: A. A., r. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, XXX
XX P.- F., ohľadom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C. - V., zapísaných v LV č. XXXX pre kat.
úz. C. - V., obec: C. - V., okres: R., reg. C/KN ako parc. č. XXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc. č.

XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 s domom s. č. XXX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, je neplatná.

2.3. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade vo výške 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.4. Súd nárok žalobkyni na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nepriznáva.

2.5. Štát má právo na náhradu trov vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v rozsahu 50 %.

2.6. Štát má právo na náhradu trov vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v rozsahu 50 %.

3. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.2010 sa žalobkyňa stala vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. C. - V., nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX, rodinný dom súp.č.XXX
postavený na parc. č. XXX/XX, parc.č.XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parc.č.XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č.XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parc.č.XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré žalobkyňa kúpila za kúpnu cenu

27.500 eur (vyplýva z vkladového konania V XXXX/XX).

3.2. Žalobkyňa ako predávajúca dňa 02.11.2011 uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou K. Z.,
s.r.o., ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX,nachádzajúce sa v kat. úz. C.-V.. V kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cenu 10.000 eur. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa 30.11.2011 (V XXXX/XX).

3.3. Dňa 04.06.2012 žalobkyňa predala nehnuteľnosti a to pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. I., K. H.,
ktorý jej vyplatil sumu 4.000 eur, pričom podľa vyjadrenia žalobkyne sumu 500 eur odovzdala K. Q. ako
províziu, K. Q. si sumu 1.500 eur požičala a sumu 1.900 eur žalobkyňa vložila na svoj účet.

3.4. Dňa 26.07.2012 bola uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na

LV č.XXXX, nachádzajúce sa v kat. úz. C.-V., na základe ktorej spoločnosť K. Z. s.r.o. ako predávajúci
predali nehnuteľnosť žalobkyni ako kupujúcej za kúpnu cenu 11.800 eur, teda išlo o spätné odkúpenie
nehnuteľností žalobkyňou (vkladové konanie C.).

3.5. Dňa 11.09.2012 bola uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa ako predávajúca
predala nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX, nachádzajúce sa v kat. úz. C. - V., rodinný dom

súp.č.XXX postavený na parc. č. XXX/XX, parc.č.XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parc.č.XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č.XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXm2,parc.č.XXX/XX,zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,kupujúcemuE.s.r.o.,zakúpnu
cenu 17.000 eur (vkladové konanie V XXXX/XX).

3.6. Vlastníčkou nehnuteľností je žalovaná v l. rade (LV č.XXXX), ktorá nehnuteľnosť kúpila do výlučného
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2013, ktorá bola uzatvorená medzi ňou ako
kupujúcou a spoločnosťou E. s.r.o., so sídlom P. 2, R. ako predávajúcim za kúpnu cenu 75.000 eur.
(vkladové konanie V XXXX/XX). Žalovaný v 2. rade bol zapísaný ako záložný veriteľ na základe zmluvy
o zriadení záložného práva ( vkladové konanie V XXXX/XX).

3.7. Žalobkyňa uzatvorila aj zmluvy o úvere a to dňa 24.03.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
žalobkyni zo strany Pohotovosť s.r.o. poskytnutý úver vo výške 1.000 eur. Dňa 28.06.2012 uzatvorila
žalobkyňa Zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., pričom predmetom zmluvy bol
poskytnutý úver vo výške 6.000 eur žalobkyni. Podľa tvrdenia žalobkyne sumu 4.000 eur odovzdala

K. Q. a zvyšnú sumu použila na úhradu poplatkov. Dňa 25.07.2012 uzatvorila žalobkyňa Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere Flexipôžičku číslo XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 25.07.2012, na základe
ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 18.440 eur. Dňa 19.9.2012 uzatvorila žalobkyňa Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička číslo XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 13.100 eur.

3.8. Dňa 19.6.2012 bola vystavená vlastná zmenka bez protestu na sumu 18.000 eur, ktorú vystavila
žalobkyňa pre remitenta Eurofirma s.r.o. Žalobkyňa peniaze na vrátenie pôžičky nemala a preto vrátila
pôžičku predajom nehnuteľností vo C.-V.. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.8.2018
spoločnosti Eurofirma s.r.o. vyplýva, že žalobkyňa vrátila pôžičku 18.000 eur.

3.9. Z lekárskej správy zo dňa 01.08.2013 vyplýva, že žalobkyňa sa od roku 2002 lieči v zariadení
W. W., frekvecnia liečenia je približne raz za dva, tri týždne. V minulosti zažila vážne zanedbávanie,
zneužívanie a neistotu. Je silne ovplyvniteľná a preto veľmi zraniteľná, žije na inom vysnívanom svete.
Prílišne dôveruje ľuďom vo svojom okolí, má to vplyv na jej náladu, ktorú možno opísať ako dlhodobo

depresívnu, veľmi úzkostlivú a niekedy zúfalú.

3.10. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX K.. N. I. vyplýva, že žalobkyňa trpí Histriónskou poruchou
osobnosti, Emočne instabilnou poruchou osobnosti. Obidve tieto poruchy môžu spôsobovať u žalobkyni
psychotické stavy pri psychickej záťaži. Pod záťažovou situáciou znalec myslel situácie, ktoré nie sú

dennou súčasťou jej života, napr. strata zamestnania alebo bývania, vybavovanie na úradoch. Keďže
psychotické stavy u žalobkyni sú navodzované situačne, súvisia s nejakou situáciou, nie je vylúčené,
že sa v takomto stave žalobkyňa nachádzala aj pri právnych úkonoch v rokoch 2010-2012. O existencii
takéhoto stavu v deň podpisovania zmlúv znalcovi však absentujú relevantné údaje, preto nie je možné
sa z forenzného hľadiska z dostupných informácii vyjadriť, či žalobkyňa mala narušenú schopnosť

chápať význam týchto právnych úkonov, či žalobkyňa pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv mala narušenú
schopnosť chápať význam týchto právnych úkonov.3.11. Zo spisu ČVS:KRP 55/1-VYS-NR-2014 súd zistil, že prebieha konanie pre zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. Zákona, nakoľko žalobkyňa dňa 14.10.2013 podala podnet na
preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu na K. Q.. Uznesením KRPZ zo dňa 7.5.2015

bolo trestné stíhanie zastavené pre zločin podvodu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nebol
do spisového materiálu zabezpečený žiadny relevantný dôkaz o zapožičaní finančných prostriedkov,
alebo o dohode medzi žalobkyňou a K. Q., ktorá i v rámci tohto trestného konania odmietla vo veci
vypovedať. Úvery, ktoré si zobrala žalobkyňa si zobrala dobrovoľne, čo potvrdila podpisom na úverových
zmluvách, uvedené peňažné prostriedky vybrala z bánk. Čo sa týka rodinného domu vo C. - V. žalobkyni

nebola vyplatená za predaj rodinného domu suma 17.000 eur, ale suma 35.000 eur, pretože C. A. dňa
19.06.2012 vyplatil žalobkyni 18.000 eur a 110.9.2012 sumu 17.000 eur.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 126 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 38
ods. 1 a 2, § 39, § 39a, § 41a § 151b, § 151c a § 151d), a citované ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP- zák. č. 160/2015 Z. z. - § 137 písm. c/, § 255 ods. 1, § 257), odôvodnil nasledovne:

4.1. Žalobkyňa podanou žalobou sleduje určenie, že ona je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností a
zároveň, že je neplatná záložná zmluva, podanou žalobu teda sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo
verejnomregistrisoskutočnýmprávnymstavom.Vtakomtoprípadenaliehavýprávnyzáujemžalobcuna

určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému.
V tomto prípade určovacia žaloba nemusí mať nevyhnutne preventívny účel a môže byť i prostriedkom
ochrany už porušeného práva. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na predmetnej určovacej žalobe.

4.2. Právny úkon nie je urobený vážne - skutočne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne
neplatný. Ak by však druhej osobe so zreteľom na okolnosti prípadu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé,
že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon
za platný. Z nedostatku vážnosti vôle pri simulovanom právnom úkone vyplýva v zmysle ustanovenia

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vždy jeho absolútna neplatnosť; dissimulovaný (zastretý) právny
úkon pritom môže byť platný i neplatný - platný bude v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka len
vtedy, ak zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Zo simulácie ako nedostatku
vážnosti vôle teda vždy - bez ďalšieho - vyplýva neplatnosť simulovaného právneho úkonu. Z neplatnosti
zastretého právneho úkonu však platnosť simulovaného právneho úkonu - ktorý je neplatný už len pre

simuláciu - nevyplýva ani vyplývať nemôže.

4.3.Predpokladomplatnostiprávnehoúkonuokreminýchpodmienokjespôsobilosťúčastníkanaprávny
úkon, ktorý právny úkon činí. Ak takúto spôsobilosť nemá a právny úkon uskutoční, je takýto úkon
absolútne neplatný. Obdobne absolútne neplatný je tiež právny úkon, ktorý urobila osoba konajúca v

duševnej poruche, hoci aj prechodnej a ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť
na právny úkon (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok spôsobilosti na právne úkony môže
byť aj dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny
úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na
právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť

v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, psychiatrie, apod.) a musí
sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu.

4.4. Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre sa súd zaoberal tvrdenými neplatnosťami v žalobe
označených právnych úkonov, predovšetkým kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 nezakladajúcimi sa na

duševnej poruche žalobkyni. Žalobkyňa tvrdila v žalobe, že kúpne zmluvy sú simulovanými právnymi
úkonmi, poukazovala aj na dôvod neplatnosti podľa § 39 a Obč. zák., a tiež vzhľadom konštatovaniu
duševnej poruchy u žalobkyni, činila žalobkyňu neschopnou na uzavretie predmetných kúpnych zmlúv.

4.5. Kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorým sa vo všeobecnosti sleduje (trvalá) výmena veci za

peniaze (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 144/2010, z 30.03.2011).
Kupujúci z vážnej kúpnej zmluvy nekupuje vec preto (s tým úmyslom), aby bola dočasne "napísaná"
na jeho osobu s tým, že po vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov predávajúcim prevedie "list
vlastníctva späť'" na osobu predávajúceho. Kupujúci z platnej (vážnej) kúpnej zmluvy kupuje vec preto,aby výmenou za peniaze získal vlastníctvo veci; nemá preto žiaden dôvod čakať dohodnutý čas, kým
mu predávajúci nevráti kúpnu cenu (predávajúci mu už ani nemá čo vracať), a nepredáva tretej osobe
predmet kúpy preto, "aby si uspokojil svoju pohľadávku" voči predávajúcemu), ale aby takým spôsobom

realizoval svoje kúpnou zmluvou trvale nadobudnuté vlastnícke právo.

4.6. Súd vyhodnotil, že zmluvné strany kúpnymi zmluvami nesledovali reálny prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ale zabezpečenie poskytnutých pôžičiek. Skutočnou vôľou žalobkyne nebolo predať
rodinný dom a prísť o bývanie, ale získať pôžičku na vyrovnanie dlhu a teda účelom predmetných zmlúv

nebolo výmena nehnuteľností za peniaze, v dôsledku čoho sú predmetné právne úkony pre nevážnosť
vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalobkyňa konala pod vplyvom K. Q., ktorá jej mala pomôcť predať nehnuteľnosti za výhodnú cenu a
postupom času aj zabezpečiť pre ňu možnosť zárobku. V spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa
prejavila vôľu predať nehnuteľnosť za výrazne nižšiu cenu. Svedok A. na pojednávaní dňa 03.03.2015
uviedol, že poskytnutú sumu žalobkyni vo výške 18.000 eur nepovažoval za pôžičku, ale za prvú splátku

kúpnej ceny. Teda žalobkyni odovzdal sumu 18.000 eur, ktorú považoval za prvú splátku z kúpnej ceny
Avšak tiež uviedol, že myslel si, že bude pripravená budúca kúpna zmluva, avšak pani Q. pripravila
zmluvu o pôžičke a zmenku. Súd však mal za to, že išlo o pôžičku, keď svedok sám potvrdil, že K. Q.
pripravila zmluvu o pôžičke, pričom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke žalobkyňa nebola ani vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. V zápisnici o trestnom konaní zo dňa 17.01.2014 uvádzal svedok iba

pôžičku a nevyjadroval sa k žiadnej splátky kúpnej ceny, svedok zároveň uviedol, že právne úkony medzi
žalobkyňou a spoločnosťou Eurofirma s.r.o. vybavovala K. Q., ktorá to však poprela. Súd poukazuje na
postoj K. Q., ktorá na pojednávaní odmietla v danom spore vypovedať, nakoľko výpoveďou by si mohla
spôsobiť trestné stíhanie voči svojej osobe. S poukazom na uvedené je zrejmé, že predovšetkým kúpna
zmluva zo dňa 11.09.2012 je simulovaným právnym úkonom (a teda je v rozpore s 37 Obč. zákonníka)

a súčasne jej účelom, ako aj jej obsahom dochádza k obchádzaniu zákona (teda je v rozpore s § 39
Obč. zákonníka), a preto právny úkon je od začiatku absolútne neplatný.

4.7. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z., účinným od 1. júna 2014,
zaviedla v § 39a ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Podľa cit. ustanovenia je

neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Najčastejším prípadom
hrubého nepomeru vo vzájomnom plnení je dojednanie neprimeranej ceny, ktorá je podstatne nižšia,

než aká je obvyklá. Aj keď ustanovenia o úžere boli do Občianskeho zákonníka zavedené až od 01.
06. 2014, teda priamo táto úprava ust. § 39a nemá dopad na posudzovanú vec, pretože sporné kúpne
zmluvy boli uzatvorené v rokoch 2010 až 2012, nie je možné do tohto dátumu takéto konanie považovať
za právne akceptovateľné. Súd mal za to, že bola využitá neskúsenosť, rozumová vyspelosť ako i
dôverčivosť žalobkyne, pričom poskytnuté plnenie na základe predovšetkým kúpnej zmluvy zo dňa

11.09.2012, bolo v hrubom nepomere. Kúpna cena nehnuteľnosti vo výške pôžičky neodzrkadľovala ani
hodnotunehnuteľnosti.Súdpoukazuje,žežalobkynibolavyplatenáodspoločnostiEurofirmas.r.o.suma
35.000 eur ( suma 18.000 eur a suma 17.000 eur ako kúpna cena) a neskôr, o necelých 9 mesiacov
nehnuteľnosti boli predané žalovanej v 1. rade za sumu 75.000 eur. S poukazom na všetky uvedené
skutočnostisúddospelkzáveru,žeideoabsolútneneplatnéprávneúkony,ktorénemôžuvyvolaťprávne

účinky, a preto v dôsledku kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam. Súd preto žalobe žalobkyne vyhovel.

4.8. Predmetom sporu bolo určenie, že Zmluva o zriadení záložného práva medzi žalovanými je
neplatná. Z cit. ust, § 151d ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložné právo možno zriadiť

len na majetku, ktorý patrí záložcovi, teda tomu kto tento majetok poskytuje ako zábezpeku, príp.
ktorý záložca nadobudne v budúcnosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení na vznik záložného
práva sa teda okrem iného vyžaduje, aby záložca bol priamo vlastníkom zálohu. Zmluvné záložné
právo teda nemôže vzniknúť k cudzej veci. S poukazom na vyššie uvedený záver, žalovaná v 1. rade
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade

nebola vlastníkom daných nehnuteľností a preto nemohla účinne zmluvne zriadiť záložné právo k
nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim žalobkyni v prospech žalovaného v 2. rade. Predmetná zmluva
o zriadení záložného práva žalovaného v 2. rade k dotknutým nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že
odporuje zákonu v cit. ust. § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, je v zmysle § 39 Občianskehozákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Záložné právo žalovaného v 2.rade k dotknutým
nehnuteľnostiam ako je zapísané v katastri nehnuteľností, teda nevzniklo.

4.9. Súd zotrval na svojom závere, že súdu neboli predložené žiadne dôkazy na preukázanie toho, že by
žalobkyňa mala narušenú schopnosť chápať význam právneho úkonu v čase uzatvárania zmluvy, ktorá
byjejznemožňovalatentoprávnyúkonurobiť.Tedanespôsobilosťžalobkynenauzavretiezmluvynebola
jednoznačnepreukázaná,keďbolopodstatné,abybolapreukázanásúvislosťmedziduševnouporuchou
a právnym úkonom, či práve pre duševnú poruchu bola žalobkyňa neschopná urobiť daný právny úkon,

teda že nedokázala posúdiť následky takéhoto konania. Pre účely posúdenia platnosti právneho úkonu
bol rozhodujúci zdravotný stav žalobkyne v čase uzatvárania zmluvy, pričom posúdenie duševného
stavu žalobkyne bolo odbornou otázkou. Táto skutočnosť bola predmetom znaleckého dokazovania,
avšak znalec sa vyjadril, že nebolo možné sa z forenzného hľadiska z dostupných informácii vyjadriť, či
žalobkyňa mala narušenú schopnosť chápať význam týchto právnych úkonov, či v deň pri uzatváraní a
podpisovaní zmluvy mala narušenú schopnosť chápať význam predmetného právneho úkonu, nakoľko

mu absentovali relevantné údaje pre posúdenie stavu žalobkyne. Súd udáva, že pre záver o neplatnosti
právneho úkonu sa vyžaduje, aby zodpovedajúce skutočnosti boli bezpečne nesporne a nad všetky
pochybnosti preukázané, nestačilo, že sa preukázali iba pochybnosti o schopnosti žalobkyne ako
predávajúcej účinne právny úkon urobiť.

4.10. Vzhľadom úspechu žalobkyne v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej v 1. rade. O výške trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

4.11. Pokiaľ ide o náhradu trov konania voči rovnako neúspešnému žalovanému v 2. rade v časti o
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, súd považoval za dôvodné uplatniť ust. § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

4.12. Výnimočné uplatnenie cit. § 257 CSP je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade

trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Cit. ust. § 257 CSP teda predstavuje odchýlku zo
zásadyzodpovednostizavýsledokajzozásadyzodpovednostizazavinenieanáhodu.Znamená,žesúd
nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane. Predmetné zákonné ust.

tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale
aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 257 CSP pritom nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí

byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení
je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol

celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom
vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie

o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Ust. § 257 CSP neslúži k
zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami.
4.13. S poukazom na vyššie uvedené súd je názoru, že v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre aplikáciu cit. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov konania v časti o neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva, k úhrade ktorých by bol inak v zásade podľa výsledku konania povinný

žalovaný v 2. rade. Súd prihliadal na to, že žalovaný v 2. rade sa bez vlastnej vôle a zavinenia ocitol
na žalovanej strane. Tým je daný dôvod hodný osobitného zreteľa aj výnimočnosť daného prípadu,
odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle cit. § 257CSP.4.14. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodol súd po 1.7.2016 podľa
výsledku konania podľa § 255 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o výške rozhodne
súdny úradník.

5. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obaja žalovaní.

6. Žalovaná v 1. rade žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá
a jej aby bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, keď ohľadom odvolacích dôvodov

poukázala na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podľa jej názoru prvostupňový - prvoinštančný
súd vec nesprávne právne posúdil predovšetkým z dôvodu, že sa jednostranne zameral len na postoj
žalobkyne v spore pri uzatváraní kúpnej zmluvy a vôbec nevzal do úvahy dôkazy svedčiace v jej
prospech, keď ona je v postavení dobromyseľného vlastníka. V spore nebolo absolútne preukázané to,
že by žalobkyňa konala pod vplyvom nejakej osoby a pokiaľ súd poukazoval na trestné konanie vo veci
podozreniazospáchaniatrestnéhočinupodvodu,trebapoukázaťnato,žetotokonanieboloprávoplatne

zastavené bez obvinenia konkrétnej osoby. Tvrdenie, že by žalobkyňa konala pod vplyvom K. Q. je
preto účelové a ničím nepotvrdené, keď za účelové považuje aj spájanie pôžičiek žalobkyne s prevodom
predmetnej nehnuteľnosti. Prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal otázkou vrátenia kúpnej ceny zo
strany žalobkyne, pričom neobstojí ani to, že žalobkyňa mala prejaviť vôľu predať nehnuteľnosť za
výrazne nižšiu cenu, nakoľko ju predala za cenu vyššiu než za akú ju kúpila. Nemožno súhlasiť ani s tým,

že zmluvné strany kúpnymi zmluvami nesledovali reálny prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ale zabezpečenie pôžičiek, keďže žalovaná (?) poskytnutú pôžičku spoločnosti Eurofirma s.r.o. vrátila
o mesiac skôr ako došlo k predaju nehnuteľnosti a to dňa 17. 08. 2012, a teda sa nemohlo jednať o
simulovaný právny úkon. Vôbec je zmätočné to, čo uvádza prvostupňový súd, pretože sám uvádza, že
žalobkyňa nebola v čase uzatvorenia zmlúv o pôžičke vlastníčkou nehnuteľnosti, preto aj z tohto dôvodu

nemohlo sa jednať o simulovaný právny úkon. Prvostupňový súd mal za to, že bola využitá neskúsenosť,
rozumová vyspelosť ako i dôverčivosť žalobkyne, pričom poskytnuté plnenie na podklade kúpnej zmluvy
zo dňa 11. 09. 2012 bolo v hrubom nepomere. Žalobkyňa uzatvorila v období pred predajom
nehnuteľnosti niekoľko zmlúv o pôžičke, je ťažko uveriteľné, že v jej prípade došlo pri uzatváraní
všetkých týchto zmlúv k zneužitiu jej rozumovej vyspelosti ako aj dôverčivosti osobami konajúcimi za

druhú zmluvnú stranu. Pokiaľ súd uvádza, že kúpna cena za nehnuteľnosti nebola adekvátna, tento
právny názor obstáť nemôže, keďže sama žalobkyňa nehnuteľnosť v roku 2010 nadobudla za sumu
27.500 eur, keď znalecký posudok z roku 2010 určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 47.500 eur, keď
taktiež dáva do pozornosti súdu výpoveď svedka A. o tom, že nehnuteľnosť sa oproti pôvodnému
stavu zrekonštruovala. Výška kúpnej ceny je stanovená predovšetkým dohodou účastníkov zmluvy a

v zásade títo pri dojednaní výšky kúpnej ceny obmedzení nie sú a teda platné právo nemá žiadne
ustanovenie o dojednaní príliš nízkej ceny a taktiež nie je rozhodujúce, za akú cenu predmet kúpy kúpil
sám predávajúci. Prvostupňový súd zotrval na svojom názore, že nespôsobilosť žalobkyne na uzavretie
zmluvy jednoznačne preukázaná nebola, s ktorým názorom z hľadiska duševného stavu žalobkyne
možnosúhlasiť,jevšaknepochopiteľnáargumentáciasúduovyužitíneskúsenosti,rozumovejvyspelosti

ako aj dôverčivosti žalobkyne, nakoľko takéto vo vzťahu ku kupujúcemu u žalobkyne preukázané nebolo
a taktiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola neskúsená a mala prípadne zníženú rozumovú
vyspelosť, má preto za to, že argumentácia súdu v tejto otázke vychádza len z domnienok súdu
nepodložených žiadnym konkrétnym dôkazom.

7. Žalovaná v 2. rade rovnako žiadala podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť s priznaním náhrady
trov konania, keď má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, je založené na právnych domnienkach súdu, že zmluvné strany kúpnymi zmluvami nesledovali
reálny prevod vlastníckeho práva a že žalobkyňa konala pod vplyvom K. Q., ktoré tvrdenia súdu v bode
39. rozsudku neboli v konaní nijako preukázané a navyše samotný súd v tom istom bode uvádza, že

ust. § 39a OZ na posudzovanú vec dopad nemá. Súd tiež v bode 41. rozsudku konštatuje, že bol
rozhodujúci zdravotný stav žalobkyne, avšak znalec sa vyjadril, že nebolo možné sa vyjadriť k tomu,
či žalobkyňa mala narušenú schopnosť chápať význam týchto právnych úkonov a preto pre záver o
neplatnosti právnych úkonov nestačilo, že sa preukázali iba pochybnosti o schopnosti žalobkyne ako
predávajúcej účinne právny úkon urobiť. Vzhľadom na uvedené tvrdenie súdu považuje rozhodnutie

za zmätočné a naviac rozporné s predchádzajúcim rozsudkom v spore, keď zo strany žalobkyne v
ďalšom konaní nové dôkazy predložené neboli a aj napriek tomu súd dospel k záveru o absolútnej
neplatnosti právnych úkonov. Ohľadom neplatnosti záložného práva má za to, že zmluva o jeho zriadení
je platná, záložné právo existuje a trvá, zmluvu uzatvoril v dobrej viere a preto je potrebné chrániť jejdobromyseľnosť, keď v čase zriadenia záložného práva vlastníčkou dotknutých nehnuteľností z údajov
z katastra nehnuteľností bola žalovaná v 1. rade a jeho postup bol v dobre viere, pričom ochrana dobrej
viery účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípov právnej istoty

odvíjajúcej sa od princípu právneho štátu.

8. Žalobkyňa sa k podaným odvolaniam žalovaných nevyjadrila.

9. Žalované sa navzájom vyjadrili k svojim odvolaniam vyjadriac s podanými súhlas.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovanej 1/, a odvolanie
žalovaného 2/) ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné v súlade s § 378 a § 219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj závislý výrok o trovách konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keď neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa žalobou zo dňa 24.09.2013 domáhala, aby súd
rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. C. -V., zapísané
na LV číslo XXXX a zároveň aby určil, že zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená

medzi žalovanou v l/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom ohľadom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. C. - V. zapísaných na LV číslo XXXX, je neplatná, dôvodiac tým, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 07.07.2010, zoznámila sa s
K. Q., ktorá jej prisľúbila pomoc aj pri vybavovaní práce, pri rekonštrukcii nehnuteľnosti. Dňa 03.11.2011
jej sprostredkovala K. Q. pôžičku 10.000 eur. Podmienkou poskytnutia pôžičky bol podpis kúpnej zmluvy

na predaj jej nehnuteľnosti, túto zmluvu podpísala nie však s úmyslom realizovať predaj. Dňa 23.04.2012
vybavila K. Q. pre ňu ďalšiu pôžičku, pričom sa dozvedela pri podpise, že sa má platiť 73% úrok. Dňa
19.06.2012 jej vybavila K. Q. pôžičku na sumu 18.000 eur, dňa 28.06.2012 úver v SLSP, a.s. vo výške
6.000 eur, dňa 25.07.2012 úver vo VÚB a.s., bol jej poskytnutý úver 18.440 eur, a dňa 19.09.2012 úver
vo VÚB a.s. vo výške 13.100 eur. Dňa 11.09.2012 podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej predala

nehnuteľnosti spoločnosti Eurofirma s.r.o. za kúpnu cenu 17.000 eur. Predmetné úkony považovala
za neplatné právne úkony, nakoľko sú simulovanými právnymi úkonmi, u žalobkyni bola konštatovaná
duševná porucha, a preto nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom (prvým v poradí) č. k. 18C/362/2015-503 zo dňa

21.06.2018 v znení jeho opravného uznesenia 18C/268/2013-584 zo dňa 11.04.2019, tak že žalobu v
celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa ohľadom neplatnosti právnych úkonov resp.
simulácie právnych úkonov neuniesla dôkazné bremeno a v súvislosti so žalobným nárokom žalobkyne
o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva dospel k záveru, že na tomto určení nie je daný
naliehavý právny záujem. Na základe podaného odvolania voči vyššie citovanému rozsudku súdu prvej

inštancieKrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,uznesenímč.k.8Co/125/2019-601zodňa29.mája2020,
zrušilpredmetnérozhodnutiesúduprvejinštancieavecvrátilsúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
keď dospel k záveru, že po zániku žalovaného 2/ súd prvej inštancie nerozhodol o pokračovaní s jeho
právnym nástupcom, keď súd prvej inštancie konal so stranou ktorá nemala procesnú subjektivitu (preto
odvolací súd výrokom I. rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného

2/), ďalej, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne o neplatnosti v
žalobe označených právnych úkonov (predovšetkým kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 zavkladovanej
dňa 03.10.2012) a v súvislosti s posúdením naliehavého právneho záujmu v časti požadovaného určenia
neplatnosti záložnej zmluvy odvolací súd uviedol, že v prejednávanom prípade ide o iný prípad ako
bol riešený Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 4Cdo/89/2007, na základe ktorého súd prvej inštancie v

zrušenom vyššie citovanom rozsudku dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

13. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým (druhým v poradí) rozsudkom, ktorý
bol napadnutý odvolaním žalovanej 1/ ako aj odvolaním žalovaného 2/ v celom rozsahu, preto je

tento opätovne predmetom prieskumu odvolacieho súdu. V uvedenom rozsudku súd prvej inštancie
vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že žalobkyňou namietanými právnymi
úkonmi strany nesledovali reálny prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale zabezpečenie
pôžičiek, preto predmetné úkony sú pre nevážnosť vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,neplatné. Zároveň s poukazom na § 39a Občianskeho zákonníka (keď tento nebol účinný v čase
uzatvorenia sporných kúpnych zmlúv v rokoch 2010 až 2012), dospel k záveru o tom, že bola využitá
neskúsenosť, rozumová vyspelosť ako i dôverčivosť žalobkyne, pričom poskytnuté plnenie na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012, bolo v hrubom nepomere, keď kúpna cena neodzrkadľovala skutočnú
hodnotu nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené závery v súvislosti s posúdením (ne)platnosti zmluvy
o zriadení záložného práva dospel k záveru, že žalovaná 1/, nebola v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy vlastníkom zálohu, preto nemohla účinne zmluvne zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam
vlastnícky patriacim žalobkyni v prospech žalovaného 2/, na základe čoho s poukazom na § 151d ods.

3 Občianskeho zákonníka je táto zmluva absolútne neplatným právny úkonom, preto záložné právo
nevzniklo. Záverom však súd prvej inštancie konštatoval, že nespôsobilosť žalobkyne na uzavretie
zmluvy nebola jednoznačne preukázaná, keď bolo podstatné, aby bola preukázaná súvislosť medzi
duševnou poruchou a právnym úkonom, či práve pre duševnú poruchu bola žalobkyňa neschopná urobiť
daný právny úkon, teda že nedokázala posúdiť následky takéhoto konania.

14. Žalovaní zhodne v podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaná 1/ navyše namietala, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávnym právnym posúdením
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

15. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

16.Odvolacísúdpreskúmavajúcodvolanímžalovanýchnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciedospel
k záveru o nutnosti postupu podľa § 388 CSP resp. dospel k záveru o dôvodnosti zmeny rozhodnutia

súdu prvej inštancie, keď v danom prípade neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 37 ods. 1 zák. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne: inak je neplatný.

19. Podľa § 38 ods. 1. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil nemá

spôsobilosť na právne úkony.

20. Podľa § 38 ods. 2. Občianskeho zákonníka, tak isto je právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

21. Podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu,
ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkova ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa, sa stala vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat. úz. C. -V., zapísaných na LV číslo XXXX, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi J. J. ako
predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou zo dňa 07.07.2010 s tým, že kúpna vena bolo dohodnutá
na sumu 27.500 eur (č. l. 18) a vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa 12.07.2010 pod
číslomVXXXX/XX(č.l.16).Žalobkyňanásledne(užakovýlučnávlastníčkapredmetnýchnehnuteľností)

uzatvorila kúpnu zmluvu zo dňa 02.11.2011 (č. l 26) s obchodnou spoločnosťou Monetreal Group, s.r.o,
na základe ktorej na túto spoločnosť previedla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe
kúpnej ceny 10.000 eur s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa 29.11.2011 pod
č. V XXXX/XX (č. l. 25). Následne spoločnosť Monetreal Group, s.r.o, na základe kúpnej zmluvy zo dňa
26.07.2012 (č. l. 37) previedla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam napäť na žalobkyňu, kde
bola dohodnutá kúpna cena na sumu 11.800 eur a vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený

dňa 07.08.2012 pod č. V XXXX/XX (č. l. 36). Žalobkyňa opätovne ako výlučná vlastníčka predmetných
nehnuteľností dňa 11.09.2012 uzatvorila kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou Eurofirma, s.r.o., kde
kúpna cena bola dohodnutá na sumu 17.000 eur (č. l. 40) a vklad vlastníckeho práva do katastra bol
povolený dňa 03.10.2012 pod č. V XXXX/XX (č. l. 39). Ešte pred týmto prevodom vlastníckeho práva, zo
strany žalobkyne došlo k vystaveniu vlastnej zmenky bez protestu zo dňa 19.07.2012, kde remitentom

bola obchodná spoločnosť Eurofirma, s.r.o. s tým, že uvedená zmenka bola vystavená na sumu 18.000
eur a lehota splatnosti bola učená na 19.08.2012 (č. l. 31). V spise sa rovnako tak nachádza príjmový
doklad zo dňa 17.08.2012 vystavený spoločnosťou Eurofirma, s.r.o. o prijatí platby z pôžičky vo výške
18.000 eur (č. l. 32). Obchodná spoločnosť Eurofirma, s.r.o. ako vlastník sporných nehnuteľností na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2013 (č. l. 133) predala uvedené sporné nehnuteľnosti žalovanej

1/ s tým, že na uvedené nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/.

23. Žalobkyňa o vyššie uvedených kúpnych zmluvách v priebehu konania tvrdila, že tieto sú neplatnými
právnymi úkonmi, keďže nimi došlo k simulácií pôžičky, čo preukazuje najmä tom že kúpne ceny boli
dojednané výrazne nižšie ako je hodnota nehnuteľnosti, na základe čoho je teda aj že zmluva zo dňa

11.09.2012, ktorou spoločnosť Eurofirma, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo od žalobkyne je neplatná
(preto sa táto spoločnosť podľa názoru žalobkyne nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností),a
preto je neplatná aj kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Eurofirma, s.r.o ako predávajúcim
a žalovanou 1/ ako kupujúcou dňa 03.06.2013(č. l. 133), (kde kúpna cena bola dohodnutá na sumu
75.000 eur) s tým, že na základe uvedenej neplatnosti kúpnej zmluvy je neplatná aj zmluva o zriadení

záložného práva zo dňa 12.06.2013 (č. l. 149), ktorou došlo k zriadeniu záložného práva na uvedené
nehnuteľnosti v prospech žalovaného 2/.

24. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a
ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný úkon z

dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným (§ 37 Občianskeho zákonníka) a platným je
tzv. zastretý právny úkon. Pri simulovanom právnom úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny, ktorým
však konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Tým sa simulácia líši od
vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať chce. Pri simulácii ide
o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. O simuláciu teda pôjde aj v prípade, ak zmluvné strany

chcú vzbudiť zdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb (absolútna simulácia) alebo chcú zakryť
iný právny úkon (relatívna simulácia, dissimulácia). V prípade simulácie vôbec nejde o právny úkon
a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je neplatný nielen z
dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi.
Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a spĺňa všetky zákonné

predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol takýto právny úkon
nedovolený alebo trpel niektorým z dôvodov neplatnosti, bol by právny úkon neplatný.

25. V danom prejednávanom prípade je v prvom rade nevyhnutným krokom vyriešenie toho, či vyššie
citované kúpne zmluvy resp. najmä kúpna zmluva zo dňa 11.09.2012 (na základe, ktorej žalobkyňa

previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na spoločnosť Eurofirma, s.r.o.) je simulovaným
právnym úkonom, a teda či uvedené spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ktorá
skutočnosť má vplyv pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2013 na základe, ktorejobchodná spoločnosť Eurofirma, s.r.o. previedla vlastníckeho právo na žalovanú 1/, a teda najmä vplyv
na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej 1/ k sporným nehnuteľnostiam.

26. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 (č. l. 40)
žalobkyňa previedla vlastnícke právo na obchodnú spoločnosť Eurofirma s.r.o., kde kúpna cena, bola
podľa článku III., zmluvnými stranami dohodnutá na sumu vo výške 17.000 eur. Vklad vlastníckeho
práva do katastra bol povolený dňa 03.10.2012 pod č. V XXXX/XX (č. l. 39). Z obsahu spisu vyplynulo,
že žalobkyňa ešte pred tým ako došlo k uzatvoreniu vyššie špecifikovanej kúpnej zmluvy, tak dňa

19.06.2012 vystavila vlastnú zmenku bez protestu (č. l. 31), kde remitentom bola obchodná spoločnosť
Eurofirma s.r.o. (tá istá spoločnosť s ktorou žalobkyňa následne 11.09.2012 uzatvorila kúpnu zmluvu
k sporným nehnuteľnostiam) s tým, že predmetná zmenka bola vystavená na sumu 18.000 eur.
Rovnako tak žalobkyňa doložila do spisu potvrdenie vystavené remitentom t.j. obchodnou spoločnosťou
Eurofirma, s.r.o. preukazujúce to, že zmenková sumu bola v plnej výške uhradená, keď toto potvrdenie
bolo vydané dňa 17.08.2012. Spoločnosť Eurofirma, s.r.o. ako vlastník sporných nehnuteľností (ktoré

nadobudla na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012), kúpnou zmluvou zo dňa
03.06.2013 (č. l. 133) previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú 1/, keď kúpna
cena bola zmluvnými stranami dojednaná vo výške 75.000 eur s tým, že na uvedené nehnuteľnosti na
bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/, a to na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 12.06.2013 (ktorej neplatnosti sa žalobkyňa taktiež v tomto konaní domáha).

27. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že práve žalobkyňa je tou stranou, ktorú
zaťažujedôkaznébremenopreukázaniarozhodnýchskutočností,vtomtoprípadepreukázaniasimulácie
právneho úkonu- najmä kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012. Simulácia môže byť jednostranná alebo
spoločná. Pri spoločnej simulácii musia byť o ňom uzrozumené obe strany (t. j. vedomosť oboch

účastníkov o simulácii)a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. Pri jednostranne simulovaných
právnych úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery. Neplatnosti simulovaného právneho
úkonu sa nie je možné úspešne dovolať voči tomu subjektu, ktorý úkon považoval za nezastretý (a to
ak ho vzhľadom na objektívne okolnosti a riadnu opatrnosť mohol považovať za nezastretý). V tomto
prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala

sa ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Dôkazné bremeno o skutočnosti, že chránený
účastník mal a mohol vedieť o simulovanom právnom úkone, zaťažuje ostatných účastníkov právneho
úkonu. Žalobkyňa však v priebehu prvoinštančného konania len tvrdila, že uvedené právne úkony, a
teda aj kúpna zmluva uzatvorená medzi ňou ako predávajúcou a spoločnosťou Eurofirma s.r.o. zo dňa
11.09.2012 je simulovaným právnym úkonom, čo preukazuje aj výška kúpnej ceny ktorá bola dojednaná

na sumu vo výške 17.000 s tým, že žalobkyňa, mala za to, že išlo o simuláciu pôžičky a zároveň,
že sa uvedeným prevodom vlastníckeho práva na spoločnosť Eurofirma s.r.o. zabezpečuje splatenie
zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej dňa 19.06.2012, kde remitentom je táto obchodná spoločnosť.

28. V nadväznosti na uvedené v prvom, rade možno konštatovať, že neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci

kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia (ako v prejednávanom prípade),
dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci
zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej
kúpnej ceny resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri
kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy si dohodli príliš nízku kúpnu cenu

(v danom prípade 17.000 eur), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť
tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych
prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového. Pokiaľ
bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa
dobrým mravom samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi,

nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018).

29. Zároveň v tejto súvislosti zo strany žalobkyne nijakým spôsobom (v konaní vykonaným dôkazným
prostriedkom) nebolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 11.09.2012 by bola simulovaným právnym

úkonom zastierajúcim úkon pôžičky, a to z dôvodu, že kupujúci teda spoločnosť Eurofirma s.r.o.,
zaplatil žalobkyni kúpnu cenu vo výške 17.000 eur (čo ani sporným v konaní - žalobe nebolo),
ale zároveň v konaní preukázaným nebolo, že by žalobkyňa v postavení predávajúcej splatila resp.
zaplatila po prevode vlastníckeho práva uvedenej spoločnosti naspäť kúpnu cenu, kde by následneuvedenej spoločnosti vznikla povinnosť previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam späť na
žalobkyňu.Rovnakotakvystavenievlastnejzmenkybezprotestuzostranyžalobkynepodľavykonaného
dokazovania nemôže mať súvis s posúdením kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 ako simulovaného

právneho úkonu, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplynula skutočnosť, že zmenka bola žalobkyňou
vystavená už dňa 19.06.2012 a z potvrdenia o zaplatení zmenkovej sumy vyplýva, že toto bolo vydané
dňa 17.08.2012. Aj keď podľa tvrdenia žalobkyne malo byť zaplatenie zmenkovej sumy zabezpečené
(dodatočne ?) predajom sporných nehnuteľností, tak tieto skutočnosti zo strany žalobkyne v konaní
preukázané neboli, keď vykonaným dokazovaním, a teda dôkazmi predloženými do súdneho spisu

bolo zistené to, že zmenková suma bola zaplatená resp. potvrdenie o jej zaplatení bolo vydané dňa
17.08.2012 a tým, že k predaju sporných nehnuteľností došlo až po splatení zmenkovej sumy (žalobkyňa
nepreukázala, že by k splateniu zmenkovej sumy malo dôjsť po vydaní potvrdenia spoločnosťou
Eurofirma, s.r.o. ako remitentom), kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2012 t. j. až po tom, čo došlo k
zaplateniu zmenkovej sumy, preto by bolo logicky nadbytočné zabezpečovať splatenie zmenkovej sumy
predajom sporných nehnuteľností. Žalobkyňa v žalobe netvrdila, že nevedela o tom, že dňa 11.09.2012

podpisuje kúpnu zmluvu a že kúpna cena jej vyplatená nebola, resp. že kupujúci vedel o jej úmysle
nepredávať a že by kúpna cena mala predstavovať jej (druhú - ďalšiu) pôžičku, keď prvoinštančný súd
správne ustálil to, že žalobkyňa od kupujúceho dostala sumu 35.000 eur.

30. Opačnú situáciu však odvolací súd vzhliadol pri tzv. „procese prevodov vlastníckych práv“ medzi

žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Monetreal Group, s.r.o. Konkrétne ide o kúpnu zmluvu zo dňa
02.11.2011, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na obchodnú
spoločnosť Monetreal Group, s.r.o., kde kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10.000 eur. Rovnako
tak ide o následnú kúpnu zmluvu zo dňa 26.07.2012, na základe ktorej spoločnosť Monetreal Group,
s.r.o., previedla späť na žalobkyňu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, kde kúpna cena

bola dohodnutá na sumu 11.800 eur. S poukazom na uvedené v danom prípade možno konštatovať,
že kúpnou zmluvou zo dňa 02.11.2011, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť Monetreal Group, s.r.o., došlo k simulácií právneho úkonu
pôžičky resp. zabezpečenia splatenia pôžičky, keď následne možno mať za to, že po splatení uvedenej
„požičanej sumy“ predstavujúcej kúpnu cenu došlo k spätnej kúpe sporných nehnuteľností, keď kúpnou

zmluvou zo dňa 26.07.2012, spoločnosť Monetreal Group, s.r.o., previedla späť na žalobkyňu vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, kde kúpna cena bola dohodnutá na sumu 11.800 eur. V súvislosti
s vyššie uvedeným procesom prevodov vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam, možno mať
dôvodné podozrenie o tom, že kúpnymi zmluvami zo dňa 02.11.2011 a zo dňa 26.07.2012, došlo
k simulácií právneho úkonu pôžičky resp. zabezpečenia pôžičky, podľa tvrdení žalobkyne. Avšak

vzhľadom na skutočnosť, že aj keby tieto kúpne zmluvy boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi,
tak uvedené nemení nič na skutočnosti, že žalobkyňa bola vlastníčkou sporných nehnuteľností v čase
prevodu vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť Eurofirma, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 11.09.2012. Preto aj ak by odvolací súd vyhodnotil predmetné dve kúpne zmluvy za neplatné z
dôvodu simulácie (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka), tak uvedené by nemalo vplyv na platnosť

kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2012, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo na obchodnú spoločnosť
Eurofirma, s.r.o. Preto túto argumentáciu žalobkyne spočívajúcu v tvrdení, že kúpna zmluva zo dňa
02.11.2011a zo dňa 26.07.2012 sú neplatnými právnymi úkonmi pre ich simuláciu vyhodnotil odvolací
súd za nedôvodnú.

31. Ak sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje,
avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle zakladajúci neplatnosť
zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/223/2016). Pri
posudzovaním vážnosti vôle treba zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak
nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že

takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom, vo vzťahu
k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa
týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu mohol pochopiť (aj keď
nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať
nielen rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu, vrátane

jehoprávnychnásledkov;ibavtakomprípademožnohovoriťoznakuvážnostivôlekonajúcehosubjektu.
Z princípu právnej istoty a princípu ochrany dobrej viere účastníka zmluvného vzťahu však vyplýva,
že takáto ochrana mu patrí za predpokladu, že mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych
okolností známe, že právny úkon nebol mienený vážne. Vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívneskúmať, keď o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej vonkajší prejav v súhrne
s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, potom vyplýva, že pre spochybnenie vážnosti
vôle nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu (predávajúceho), že jeho vôľa nebola

vážna, ale existencia takých okolností, za ktorých druhá strana (kupujúceho) musela rozpoznať, že vôľa
konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne
nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho
úkonu neprihliada (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/429/2014).

32. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že neboli predložené žiadne dôkazy
na preukázanie toho, že by žalobkyňa mala narušenú schopnosť chápať význam právneho úkonu v
čase uzatvárania zmluvy (v čase uzatvárania všetkých žalobkyňou namietaných kúpnych zmlúv), ktorá
by jej znemožňovala tento právny úkon urobiť. Teda nespôsobilosť žalobkyne na uzavretie zmluvy
resp. kúpnych zmlúv nebola jednoznačne preukázaná, keď bolo podstatné, aby bola preukázaná
súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom, či práve pre duševnú poruchu bola žalobkyňa

neschopná urobiť daný právny úkon, teda že nedokázala posúdiť následky takéhoto konania. Pre
účely posúdenia platnosti právneho úkonu bol rozhodujúci zdravotný stav žalobkyne v čase uzatvárania
zmluvy, pričom posúdenie duševného stavu žalobkyne bolo odbornou otázkou, a teda táto skutočnosť
bola predmetom znaleckého dokazovania, avšak vyjadrenie znalca bol také, že nebolo možné sa z
forenzného hľadiska z dostupných informácii vyjadriť, či žalobkyňa mala narušenú schopnosť chápať

význam týchto právnych úkonov, či v deň pri uzatváraní a podpisovaní zmluvy mala narušenú schopnosť
chápať význam predmetného právneho úkonu, nakoľko mu absentovali relevantné údaje pre posúdenie
stavu žalobkyne. Pre záver o neplatnosti právneho úkonu sa vyžaduje, aby zodpovedajúce skutočnosti
boli bezpečne nesporne a nad všetky pochybnosti preukázané (k čomu zo strany žalobkyne nedošlo),
pretože nepostačuje, že sa preukážu iba pochybnosti o schopnosti žalobkyne ako predávajúcej resp.

kupujúcej účinne právne úkony urobiť.

33. Pre civilné sporové konanie platí dispozičná a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v
ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa

skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu
z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení
účastníkov (pozri rozhodnutie Ústavného súde SR, sp. zn. II. ÚS 38/2015).

34. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o tom, že v danom
prípade je nárok žalobkyne na určenie, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností nedôvodný, nakoľko
zo strany žalobkyne v priebehu konania nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania
rozhodných skutočností, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o tom, že kúpna zmluva zo

dňa 11.09.2012 (na základe ktorej obchodná spoločnosť Eurofirma, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo
od žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam) je simulovaným právny úkonom zastierajúcim právny úkon
pôžičky resp. zabezpečenia zaplatenia pôžičky (resp. zmenkovej sumy) a z tohto dôvodu absolútne
neplatným právnym úkonom. Rovnako tak zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu toho, že v čase
uzatvárania sporných kúpnych zmlúv trpela duševnou chorobou, ktorá by ju robila neuspôsobiteľnou

na takýto právny úkon. Zároveň odvolací súd uvádza, že neobstál ani podstatný argument žalobkyne,
ktorým preukazovala simuláciu právnych úkonov v podobe zdôrazňovania nízkej kúpnej ceny, keď podľa
rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 412/2016,všeobecný súd konal v medziach svojej
právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len
vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu nepovažoval za simulovaný právny úkon.

35. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov uvádza odvolací súd, že vzhľadom na skutočnosť,
že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu toho, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa 11.09.2012
(na základe ktorej od žalobkyne nadobudla vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam obchodná
spoločnosť Eurofirma, s.r.o.), na základe čoho je teda zrejmé, že Obchodná spoločnosť Eurofirma, s.r.o.

sa na základe uvedenej zmluvy stala vlastníkom sporných nehnuteľností, preto táto spoločnosť bola
spôsobilou previesť vlastnícke právo na žalovanú 1/, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2013.
Je teda možné (následne) konštatovať, že kúpna zmluva zo dňa 03.06.2013 je platným právnym úkonom
na základe ktorého nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalovaná 1/, na základečoho teda odvolací súd považoval za nedôvodný aj nárok žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 12.06.2013 (č. l. 149), ktorou došlo k zriadeniu záložného práva v
prospech žalovaného 2/, pretože žalovaná 1/ v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva bola

vlastníčkou zálohu (sporných nehnuteľností), a to na základe platnej kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2013.
Naviac treba dodať, že žalobkyňa ako neúčastníčka záložnej zmluvy nemohla mať naliehavý právny
záujem na určení jej neplatnosti (ako predbežnej otázky), ale len na určení neexistencie záložného práva
žalovaného v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam (ako jej dôsledku na základe povolenia vkladu a
zápisu do katastra nehnuteľností).

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobcu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, keď táto neuniesla dôkazné bremeno ohľadom
preukázania rozhodných a podstatných skutočností.

37. O trovách konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP

a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie,
ako aj odvolacieho konania, t. j. celého doterajšieho konania v plnom rozsahu (100 %). Podľa § 262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. V súvislosti s trovami štátu odvolací súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyjadrené v uznesení z 31. júla 2018 sp. zn. 4Obo/3/2018, uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9 z roku 2018 pod por. č. 75, v ktorom
zaujal stanovisko, podľa ktorého štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade v danom
čase s platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu „ex lege“ vznikol nárok

na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje.
Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči
neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Na základe vyššie
uvedeného teda odvolací súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100

%.

39. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).