Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5020200241.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr.
Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcov: 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XX, XXX XX P., 2/ T.. K. I.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XXXXX/X,XXXXXK.,obajazastúpeníspoločnosťouAdvokátskakancelária
Krišťák, s. r. o., so sídlom Tupého 51/A, 831 01 Bratislava, IČO: 47 251 042, proti žalovanému: Okresný

úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti
ďalších účastníkov: 1/ L. O., bytom M. L. XXX, XXX XX M. L., 2/ O. O., bytom M. L. XXX, XXX XX M.
L., 4/ B. P., bytom B. C. XXX/XX, XXX XX P.,
5/ Pozemkové spoločenstvo KOMPOSESORÁT Veľká Čierna, so sídlom Veľká Čierna 118, 015 01 Veľká
Čierna, IČO: 37 909 983, 6/ M.. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XXX, XXX XX Z. Y., 7/ O. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX C. O., 8/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX
C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002/PAV zo dňa

04.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky,č. OU-ZA-
OVBP2-2020/008322-002/PAV zo dňa 04.05.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom v rade 1/, 2/, 4/ až 8/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Z. ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím zo dňa 26.07.2019, postupom podľa § 88a
stavebného zákona na základe návrhu L. O. a O. O. dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na
stavbe „Novostavba RD Praktik XX.“ na pozemkoch KN-C parcela č. 120/4, 120/3, 120/2, 120/1, 120/5,
109/5, katastrálne územie Z. Y.. Z výroku rozhodnutia vyplýva definovanie aktuálneho stavu stavby s

tým, že počas výstavby boli realizované zmeny stavby oproti odsúhlasenej projektovej dokumentácii v
územnom a stavebnom konaní. Zároveň stavebný úrad v rozhodnutí určil podmienky pre dokončenie
stavby. Vo vzťahu k námietkam J. V. a E. V. zo dňa 13.06.2019 prvostupňový správny orgán uviedol,
že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a súčasné umiestnenie stavby na pozemku 120/4,
katastrálne územie Z. Y. neobmedzuje možnosť využitia susedného pozemku, parcela č. 121 katastrálne
územie Z. Y. na účel, na ktorý je v súčasnosti určený - v zmysle záznamu v katastri nehnuteľností obce

Z. Y., list vlastníctva
č. XXX, druh pozemku orná pôda. Stavebný úrad sa zaoberal aj názorom vlastníka susedného pozemku
o nemožnosti výstavby, resp. o výraznom obmedzení budúceho možného využitia pozemku parcelač. 121, katastrálne územie Z. Y. na výstavbu rodinného domu. V zmysle dnes platnej legislatívy nie
je pozemok určený na výstavbu a stavebný úrad sa môže zaoberať a posudzovať len konkrétnym
návrhom umiestnenia stavby, tzn. v súčasnosti nie je možné túto námietku vyhodnotiť. Pokiaľ účastníčky

vyslovili názor, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nie je možné podľa stavebného zákona meniť
územné rozhodnutie a dodatočne povoliť zmenu umiestnenia stavby rodinného domu, ktoré je v rozpore
s územným rozhodnutím, k tomu stavebný úrad uviedol, že táto námietka je irelevantná, keďže v konaní
o dodatočnom povolení stavby, ktorá je začatá, to znamená umiestnená, sa povoľujú vykonané práce
na stavbe a zároveň jej umiestnenie. Účastníčky tiež namietali nedoručenie oznámenia o začatí konania

a termínu ústneho pojednávania ich zástupcovi, k čomu správny orgán prvého stupňa uviedol, že
splnomocnenie udelené K. I. bolo predložené až deň po odoslaní oznámenia o začatí konania a termínu
ústneho pojednávania. Z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia tiež vyplýva, že stavebný
úrad neskúmal súlad stavby s územným plánom, keďže obec Z. Y. nemá územný plán. Stavebný
úrad posudzoval podklady rozhodnutia podľa § 62 stavebného zákona a súvisiacich požiadaviek -
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, ochrany povrchových a podzemných

vôd, požiarnej bezpečnosti, možnosti údržby stavby. Neboli riešené požiadavky na denné osvetlenie
a preslnenie a na zachovanie pohody bývania, keďže na susedných pozemkoch sa nenachádzajú v
súčasnosti stavby, ku ktorým by uvedené požiadavky bolo možné vzťahovať.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002/PAV zo dňa 04.05.2020 spoločné

odvolanie účastníčok konania E. V. a J. V. zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad sa v konaní o dodatočnom povolení stavby
riadil ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu o dodatočnom povoľovaní stavieb (§ 88a a primerane
§§ 58 až 66 stavebného zákona), náležite zistil skutkový stav veci a následne rozhodol v súlade
s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku. Žalovaný mal preukázané

splnenie podmienky v zmysle ust. § 32 správneho poriadku, ktorá v prvom rade predpokladá správne
a dôsledné zistenie skutkového stavu. Okresný úrad zároveň po preštudovaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad sa s námietkami účastníkov konania uplatnenými pred
vydaním napadnutého rozhodnutia vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom svoje odôvodnenie,

prečo námietky zamietol, náležite vecne a právne odôvodnil. Žalovaný uviedol, že účelom konania o
dodatočnompovolenístavbyjenáslednézhojeniezávažnejchyby,ktoroujeprvotnévedoméignorovanie
zákona zo strany stavebníka (v tomto prípade predchádzajúceho vlastníka stavby rodinného domu,
ktorý ju zrealizoval ešte predtým, ako ju súčasní vlastníci a stavebníci kúpou nadobudli do svojho
vlastníctva) pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je

v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil
porušenia zákona. Uskutočňovanie územného konania v rámci, resp. pred konaním o dodatočnom
povolení stavby, je bezpredmetné, keďže územné konanie slúži na umiestnenie navrhovanej stavby.
V konaní o dodatočnom povolení stavby sa však stavba rozhodnutím neumiestňuje, keďže už je
(mnohokrát celá) zrealizovaná, alebo je zrealizovaná aspoň jej časť. Preto je právne bezvýznamné

umiestňovať stavbu a určovať podmienky pre jej umiestnenie, keďže dodatočne povoľovaná stavba je
už zrealizovaná (alebo ako v tomto prípade je už tesne pred dokončením). Okresný úrad sa zároveň
stotožnil s posúdením námietky odvolateliek týkajúcej sa odstupovej vzdialenosti rodinného domu od
spoločnej hranice pozemkov. Odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu
od spoločnej hranice s pozemkom KN-C parcela č. 121 k. ú. Z. Y. je 1,13 m, pričom táto je postačujúca

na vykonávanie bežnej údržby dodatočne povoľovanej stavby. Odvolateľky tiež poukazovali na budúce
možné tienenie ich pozemku KN-C parcela č. 121 k. ú. Z. Y. vplyvom výstavby betónového oplotenia
na hranici pozemkov KN-C č. 121 a KN-C120/1 k. ú. Z. Y.. K tomu žalovaný uviedol, že v žiadnom
právnompredpiseniesúuvedenéobmedzeniaapostupypridokazovanítieneniavzhľadomnajednotlivé
umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky. Hranica susediacich pozemkov s poukazom na

zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže vyplýva zo subjektívneho
názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktorí poukazujú na splnenie tejto podmienky aj
s odkazom na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie jednoznačne podľa
názoru žalovaného neoprávňuje odvolateľky na taký postup, ktorý by zabránil dodatočnému povoleniu
stavby v predmetnej veci. V konaní o dodatočnom povolení stavby rodinného domu navyše nebolo

tienenie pozemku KN-C č. 121 k. ú. Z. Y. preukázané. V súvislosti s tvrdeniami o možnej výstavbe
rodinného domu na pozemku KN-C č. 121 k. ú. Z. Y. žalovaný uviedol, že takáto argumentácia nie je
ničím podložená, pričom nie je zrejmé, či odvolateľky v budúcnosti plánovanú stavbu rodinného domu
vôbec uskutočnia, a preto bola táto námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Pokiaľ by aj takúto stavbuv budúcnosti realizovali, odstupové vzdialenosti dotknutých stavieb môžu byť aj odlišné a nielen také,
ako sú vymedzené v ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Samozrejme musí byť dodržaná
odstupová vzdialenosť rodinného domu od hranice pozemku, avšak podľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č.

532/2002 Z. z. možno určiť aj iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch
3a4,atonapodkladevýpočtovameranípreukazujúcichsplneniepožiadavieknavzájomnévzdialenosti
podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny, pokiaľ bude vypracovaný. Pokiaľ odvolateľkami
navrhovaná stavba rodinného domu, ktorú plánujú v budúcnosti postaviť, bude spĺňať urbanistické
a architektonické požiadavky na denné preslnenie a osvetlenie (napríklad na základe vypracovanej

svetlotechnickej štúdie) a na zachovanie pohody bývania, môžu za dodržania týchto podmienok postaviť
na svojom pozemku navrhovanú stavbu rodinného domu.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podali v zákonnej lehote správnu žalobu žalobcovia v rade 1/ a 2/,
pričom sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedli, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici pozemku C-KN parcela č. 121
o výmere 1 705 m2, orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva XXX, katastrálne územie Z. Y.. Pozemok je
podľa evidencie katastra nehnuteľností umiestnený mimo zastavaného územia obce Z. Y., na susedných

a okolitých pozemkoch je však už realizovaná výstavba rodinných domov, resp. viaceré rodinné domy
na týchto pozemkoch sú už postavené, teda na základe precedenčnej zásady je možné konštatovať
(napriek absencii územného plánu v obci Z. Y.), že aj na pozemku parcela č. 121 je možné umiestniť
stavburodinnéhodomu.Účastníkmiadministratívnehokonaniabolivtejtovecižalobkyňavrade1/apani
J. V., ktorá však svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku previedla na žalobcu v rade 2/, a to na základe

kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.12.2019. Žalobcovia uviedli,
že sporná stavba rodinného domu je podľa evidencie v katastri nehnuteľností postavená na pozemku
C-KN parcele č. 120/4 o výmere 86 m2. Uvedená parcela bola vytvorená na základe geometrického
plánu zo dňa 20.07.2018, overeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 04.09.2018. Na
základe skutočného vyhotovenia stavby rodinného domu je zrejmé, že táto stavba nie je umiestnená v

súlade s vydaným územným rozhodnutím (rozhodnutie o umiestnení stavby č. j. 08/153/2003/ÚR/16-Ja
zo dňa 08.01.2004 vydaného obcou Z. Y.) a na jeho základe vydaným stavebným povolením na stavbu
rodinného domu, ale je ako celok posunutá bližšie k pozemku C-KN parcela č. 121 tak, že odstup stavby
tohto rodinného domu od hranice pozemku parcela č. 121 je menej ako 1 m. Žalobkyňa v rade 1/ pritom
ako účastníčka územného konania a stavebného konania vedúceho k vydaniu územného rozhodnutia a

následnestavebnéhopovoleniavýslovnepožadovaladodržanieodstupuodhranice3,6m,čobolopodľa
odôvodnenia uvedeného v stavebnom povolení už „vyriešené pri územnom konaní, preto nie je potrebné
opakovane túto podmienku zahŕňať do stavebného povolenia“. Dodržanie požadovaného odstupu v
rozsahu 3,6 m od hranice s pozemkom parcela č. 121 považovala žalobkyňa v rade 1/ za zásadné, a
táto požiadavka bola ako záväzná podmienka zahrnutá do územného rozhodnutia. Rozpor skutočného

umiestnenia stavby rodinného domu s vydaným územným rozhodnutím, ako aj skutočnosť, že jej
skutočným umiestnením došlo k porušeniu príslušných právnych predpisov, žalobcovia ako účastníci
konania uvádzali v rámci prvostupňového konania v námietkach zo dňa 10.06.2019, doručených obci
Z. Y. ako príslušnému stavebnému úradu dňa 13.06.2019. Žalobcovia v podrobnostiach odkázali na
obsah odvolania proti prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu, konkrétne na skutočnosť, že

podľa územného rozhodnutia mala byť stavba rodinného domu umiestnená na pozemku tak, že odstup
od susedného pozemku parcela č. 121 mal byť 3,63 m a od pozemku parcela č. 119 mal byť 1 m. Zmena
umiestnenia stavby rodinného domu bola vykonaná stavebníkmi (resp. ich predchodcom) v rozpore s
vydaným územným rozhodnutím a stavebným povolením a záväznou podmienkou v nich uvedenou, na
ktorej žalobkyňa v rade 1/ výslovne trvala. Stavba mala byť umiestnená tak, ako bolo určené územným

rozhodnutím, t. j. bližšie k pozemku parcela č. 119, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že podľa projektu
na pravej strane domu nemá byť žiadne okno. Je pritom irelevantné, že umiestnenie stavby rodinného
domu vykonal jej predchádzajúci vlastník pán I., keďže stavebníci si mali pri kúpe rozostavanej stavby
rodinného domu riadne overiť jej stav, a to aj podľa vydaných povolení na jej stavbu, teda umiestnenie
stavbyrodinnéhodomunapozemkuvrozporesúzemnýmrozhodnutímmuselobyťstavebníkomzrejmé,

a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení má byť stavba
rodinného domu dokončená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej T.. L. O., t. j. stavebníkom.
Žalobcovia tiež poukazovali na skutočnosť, že podľa verejne dostupného registra na webovej stránke
Slovenskej komory stavebných inžinierov nie je inžinierka L. O. vedená v Zozname autorizovanýchstavebných inžinierov, teda zrejme nemá oprávnenie vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe podľa §
45 stavebného zákona, t. j. ani projektovú činnosť. Z obsahu odvolania, na ktoré žalobcovia poukazovali,
tiež vyplýva, že skutočná vzdialenosť rodinného domu od KN-C parcely č. 121 sa znížila na 1,13 m

po realizácii prístupového schodiska v šírke 1,70 m. Skutočnú vzdialenosť stavby rodinného domu od
hranice pozemku parcela č. 121 však prvostupňový stavebný úrad v konaní vôbec nepreveril, keďže
by v prípade preverenia došlo k záveru, že ním uvedená vzdialenosť nie je 1,13 m, ale je menšia.
Prvostupňový správny orgán mal dodatočne overiť, aký je skutočný odstup stavby rodinného domu od
pozemku parcela č. 121, teda mal podľa § 21 správneho poriadku vykonať miestnu ohliadku spojenú

s ústnym pojednávaním, čo však neurobil. Zo spomínaného odvolania tiež vyplýva, že na základe
merania vykonaného autorizovaným geodetom T.. M. A. vyplynulo, že obvodový múr stavby rodinného
domu je od hranice pozemku parcela č. 121 vzdialený 2,67 m, pričom samotné prístupové schodisko
(vonkajší obvod) je od hranice pozemku parcela č. 121 vzdialené 0,95 m a vonkajší okraj strechy
prístupového schodiska (priemet vonkajšieho obvodu stavby rodinného domu na zemský povrch) je od
hranice pozemku parcela č. 121 vzdialený 0,70 m. Z vykonaného zamerania je teda preukázané, že

skutočná vzdialenosť stavby rodinného domu od hranice pozemku parcela č. 121 je 0,70 m a nie 1,13 m,
ako je uvedené v rozhodnutí o dodatočnom povolení. Zameranie vypracované autorizovaným geodetom
priložili žalobcovia k odvolaniu ako dôkaz. V odvolaní tiež žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že
v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby bolo stavebníkom povolené realizovať aj stavebný objekt
SO09 - oplotenie, pričom toto má dosiahnuť výšku 2,23 m od úrovne terénu z tvárnic šírky 250 -

300 mm s betónovou striežkou, a to v dĺžke 34 m, pričom celé oplotenie „svojou nadzemnou ani
podzemnou konštrukciou nezasiahne do susednej nehnuteľnosti a bude vyhotovené a udržiavané
výlučne z pozemku investora bez vstupu na susedný pozemok“. Takto odsúhlasené betónové oplotenie
s výškou 2,23 m a šírkou približne 0,3 m, ktoré bude musieť byť v celej jeho šírke postavené na
pozemku stavebníkov, efektívne zmenší priestor medzi takým oplotením a vonkajším obvodom stavby

rodinného domu potrebný na údržbu stavby rodinného domu na približne 0,40 m. Ďalej žalobcovia v
podrobnostiach odkázali na jednotlivé ustanovenia správneho poriadku, ako aj stavebného zákona a
vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalobcovia už v rámci prvostupňového správneho konania pred príslušným
stavebným úradom namietali jednoznačný nesúlad umiestnenia povoľovanej stavby rodinného domu so
všeobecne záväznou reguláciou umiestňovania stavieb uvedenou vo vyhláške č. 532/2002

Z. z., ako aj rozpor uskutočnenia stavby rodinného domu s územným rozhodnutím, ktorým sa
podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona určilo umiestnenie stavby rodinného domu na príslušnom
pozemku a podmienky jej umiestnenia, pričom vonkajšie schodisko pri stavbe rodinného domu nebolo
v tej dobe plánovanou súčasťou stavby rodinného domu. Prvostupňový stavebný úrad sa však
uvedenými námietkami žalobcov dostatočne nezaoberal a naviac ich nesprávne posúdil a vyhodnotil

a ich posúdenie nedostatočne odôvodnil. Je totiž zrejmé, že námietky žalobcovi boli v rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu len citované a je k nim uvedené iba veľmi stručné konštatovanie, že
sú irelevantné, alebo že ich nemožno vyhodnotiť, a to bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia. Takéto
vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania rozhodne nemožno považovať za dostatočné a už
vôbec nie za „obsiahle a zrozumiteľné“. Prvostupňové správne rozhodnutie o dodatočnom povolení

stavby tak trpí vadami, keďže jeho odôvodnenie nie je v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho
poriadku, pričom zhodnou vadou trpí aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré takýto postup
prvostupňového stavebného úradu potvrdzuje ako správny. V predmetnom administratívnom konaní
stavebníci žiadali o dodatočné povolenie zmien na stavbe rodinného domu, pričom najzásadnejšou
zmenou bolo práve posunutie stavby rodinného domu bližšie k pozemku parcela č. 121 vo vlastníctve

žalobcov. V predmetnom administratívnom konaní tak prvostupňový stavebný úrad postupoval podľa §
88a stavebného zákona s primeraným použitím § 58 a nasl. stavebného zákona. Z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok sp. zn. 8Sžo/203/2010) vyplýva, že pri postupe podľa § 88a
stavebného zákona dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby
uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na

vlastníkovi stavby. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí
zaobstaraťvšetkypotrebnédoklady,t.j.rozhodnutia,stanoviskáavyjadreniadotknutýchorgánovštátnej
správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a
podobne. Žalobcovia zdôraznili, že pokiaľ bolo na základe ich námietok zistené, že navrhovaná stavba

rodinného domu je umiestnená na predmetnom pozemku v rozpore s územným rozhodnutím a v rozpore
s vyslovenou požiadavkou žalobkyne v rade 1/, ktorú uviedla už v rámci územného konania, a takým
jej umiestnením sú porušené podmienky umiestňovania stavby uvedené vo vyhláške č. 532/2002 Z. z.,
bol správny orgán povinný vyzvať stavebníkov, aby riadne preukázali, že ďalšia existencia tejto stavbyuskutočňovanej v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými
záujmami, najmä záujmami chránenými osobitnými zákonmi a všeobecne záväznými vyhláškami, teda
aj vyhláškou č. 532/2002 Z. z. Prvostupňový stavebný úrad však stavebníkov nevyzval na preukázanie

takéhoto súladu s verejnými záujmami, a to aj napriek jeho vedomosti o zásahu do verejných záujmov
chránených vyhláškou č. 532/2002 Z. z., a toto porušenie verejných záujmov chránených vyhláškou
č. 532/2002 Z. z. ani sám v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby nevyhodnotil. Žalobcovia v
odvolaníprotiprvostupňovémusprávnemurozhodnutiunamietalinedostatočnýodstupstavbyrodinného
domu, a to z dvoch dôvodov - z dôvodu nedostatočného odstupu stavby rodinného domu od okraja

pozemku, ktorý nebude umožňovať vykonávanie údržby stavby rodinného domu z pozemku stavebníkov
a z dôvodu trvalého obmedzenia žalobcov ako vlastníkov susedného pozemku parcely č. 121 v jeho
užívaní, keďže je výrazne obmedzené právo žalobcov ako vlastníkov tohto pozemku realizovať na ňom
stavbu rodinného domu v približne rovnakej vzdialenosti od uličnej čiary, ako je umiestnená stavba
rodinného domu a ďalšej stavby v danej lokalite, keďže pri dodržaní vzdialenosti 7 m (resp. 4 m, ak by
podmienky boli vyhodnotené ako stiesnené) od stavby sporného rodinného domu by musel svoju stavbu

napozemkuparcelač.121umiestniťvovzdialenostipribližne6,5modhranicespozemkomstavebníkov,
čo pri celkovej šírke pozemku približne 15 m výrazne limituje žalobcov vo výbere projektu, resp.
im výstavbu úplne znemožňuje. Žalobcovia poukázali na nesprávne závery vyslovené v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, ktorý poukázal na odstup stavby rodinného domu stavebníkov v rozsahu 1,13 m
od hranice pozemku so žalobcami, pričom v skutočnosti je to 0,7 m. Žalovaný navyše nevzal do úvahy

skutočnosť, že vedľa stavby rodinného domu bude umiestnený murovaný plot v šírke 0,3 m, ktorý má byť
v celom rozsahu postavený výlučne na pozemku stavebníkov tak, aby ho vedeli zo svojho pozemku aj
udržiavať. Žalobcovia ako vlastníci pozemku parcela č. 121 v podaných námietkach v administratívnom
konaní a tiež v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vyjadrili legitímny záujem v
budúcnosti využiť pozemok na výstavbu objektu na trvalé bývanie (rodinného domu), rovnako ako

stavebníci na ich susednom pozemku teda vyjadrili v tomto prípade aj záujem, aby umiestnenie stavby
rodinného domu na pozemku parcela č. 120/4 neobmedzilo užívanie pozemku parcela č. 121 a jeho
budúce využitie na uvedený účel. Je pravda, že aktuálne je pozemok parcela č. 121 v evidencii katastra
nehnuteľností vedený ako orná pôda, takto však bol vedený aj pozemok parcela č. 120 katastrálne
územie Z. Y., z ktorého sa geometrickým plánom vytvorili súčasné pozemky parcely registra C č.

120/1 (tento je stále vedený ako orná pôda), 120/2, 120/3 a 120/4, ktoré patria stavebníkom a na
ktorých realizovali stavbu rodinného domu. Zhodne sú vedené aj ďalšie okolité pozemky v obci Z.
Y., pričom na niektorých z nich sú už dokončené stavby rodinných domov. Skutočnosť, že obec Z.
Y. nemá schválený územný plán, kladie väčší dôraz na územné rozhodovanie miestne príslušného
stavebného úradu tak, aby stavebný úrad nedôvodne nezasahoval do vlastníckeho práva vlastníkov

nehnuteľností v danom území a vo výkone vlastníckeho práva ich neobmedzoval nad nevyhnutne
potrebnú mieru. Pri takom rozhodovaní je súčasne miestne príslušný stavebný úrad povinný pristupovať
k jednotlivým vlastníkom nehnuteľností tak, aby neposkytovali niektorým z nich neodôvodnenú výhodu
len kvôli tomu, že realizujú stavbu na dotknutých pozemkoch skôr, v opačnom prípade bude totiž
také rozhodnutie miestne príslušného stavebného úradu protiústavné. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy

SR má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Žalobcovia odkázali
na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/10/2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že
„súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania
rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb, a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie
priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činností, ktoré súvisia s funkčným

využívaním územia“. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne
rovnaké postavenie. Nie je možné, aby vlastník jednej nehnuteľnosti musel zabezpečiť vzdialenosť 7 m
lennaťarchusvojhopozemku.ZuzneseniaNajvyššiehosprávnehosúduČRsp.zn.1Ao1/2009vyplýva,
že „oprávnenie príslušného orgánu vykonať zmenu územnoplánovacej dokumentácie alebo rozhodnúť
v rámci územného rozhodovania je do určitej miery limitované a pri každom takom zásahu by mali

byť rešpektované zákonom upravené podmienky, ako aj základné ústavné, resp. ústavou garantované
práva. Pri každom takom zásahu by mala byť zohľadnená aj požiadavka rovnakého zaobchádzania,
požiadavka predvídateľnosti, regulácie a legitímneho očakávania adresátov a požiadavka minimálneho
zásahu do práv fyzických a právnických osôb. Regulácia vykonaná územným plánom alebo územným
rozhodnutím môže legitímne obmedziť výkon vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností v danom

území, také obmedzenia však majú mať zásadne výnimočnú povahu, musia byť uskutočňované z
ústavne legitímnych dôvodov a len v nevyhnutne nutnej miere a najšetrnejším zo spôsobov vedúcich
ešte rozumne k zamýšľanému cieľu, nediskriminačným spôsobom a s vylúčením ľubovôle a byť
uskutočňované na základe zákona“. Teda aj zásah do vlastníckeho práva (v danom prípade môže maťpodobu obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti užívať nehnuteľnosť na určitý špecifický účel, napríklad
na umiestnenie stavby rodinného domu) vykonaný reguláciou v územnom pláne alebo územnom
rozhodnutí je prípustný za predpokladu, že je proporcionálny v širšom zmysle, teda je legitímny,

nevyhnutný a proporcionálny v užšom zmysle a neposkytuje nedôvodnú výhodu iba niektorým fyzickým
alebo právnickým osobám. V opačnom prípade bude taký zásah protiústavný. Ak obec Z. postupne
povoľuje výstavbu rodinných domov v danej lokalite, nemala by pri absencii územného plánu obce
posudzovať podmienky zastavania danej lokality a umiestňovania stavieb v nej izolovane ale vo
vzájomných súvislostiach tak, aby neodôvodnene nezasahovala do vlastníckeho práva niektorých

vlastníkov. Žalobcovia poukázali na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/6/2017, z
ktorého vyplýva, že „v súvislosti s prístavbou stavebníčky z pohľadu jej zlegalizovania prostredníctvom
dodatočného povolenia je preto nutné skúmať len podmienky, resp. obmedzenia upravené v § 6 ods.
2 uvedenej vyhlášky, t. j. posudzovať možnosť umiestnenia stavby na hranici pozemku (umiestnenie
stavby vo vzdialenosti 0,21 m od hranice susedného pozemku sa nepochybne považuje za umiestnenie
na hranici pozemku) s ohľadom na prípadné obmedzenie užívania susedného pozemku na určený

účel“. Pri umiestnení stavby sporného rodinného domu v takej tesnej blízkosti hranice s pozemkom,
parcela č. 121 mal teda príslušný stavebný úrad tiež skúmať, či sú splnené podmienky pre umiestnenie
stavby na hranici pozemku podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., čo sa však nestalo a námietky
žalobcov o obmedzení užívania ich pozemku príslušný stavebný úrad a aj žalovaný zamietli ako
nepodložené a nedôvodné. Žalobcovia vyslovili názor, že nemôžu námietky žalobcov zamietnuť ako

nepodložené a nedôvodné len kvôli tomu, že zatiaľ na svojom pozemku nerealizujú žiadnu stavbu.
Rozhodnutím o dodatočnom povolení a napadnutým rozhodnutím tak došlo k nedôvodnému zásahu
do vlastníckeho práva žalobcov, ktoré nemá oporu v zákone. Tiež poukázali na to, že rozhodnutím o
dodatočnom povolení stavby bolo stavebníkom povolené zrealizovať aj oplotenie vo výške 2,23 m od
úrovne terénu z tvárnic šírky 250 až 300 mm s betónovou striežkou, a to v dĺžke 34 m. Takto povolené

murované oplotenie bude spôsobovať na pozemku žalobcov tienenie. Pokiaľ žalobcovia prezentovali
tieto argumenty v administratívnom konaní, touto námietkou nebránili dodatočnému povoleniu stavby
rodinného domu, chceli tým uviesť to, že stavebníkom nič nebránilo v tom, aby po celej dĺžke hranice
s pozemkom parcela č. 121 bol umiestnený pletivový plot, rovnako ako na ostatné časti obvodu ich
pozemku, ktorý súčasne stavebníkom zachová vedľa stavby rodinného domu viac priestoru na jeho

údržbu. Predmetné oplotenie nebolo uvedené ako súčasť stavby ani v oznámení obce Z. Y. č. j.
08/222/2019-Ja zo dňa 29.04.2019 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, teda žalobcom ako
účastníkom konania ani nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v tejto časti v zmysle §
33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhovali, aby žalovaný ako odvolací
orgán prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zrušil a vec vrátil prvostupňovému

stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby stavebníkom bolo podľa § 88a ods. 4
stavebného zákona uložené odstrániť prístupové schodisko vedľa stavby rodinného domu a realizovať
oplotenie po celej dĺžke hranice s pozemkom parcela č. 121 iba ako pletivové oplotenie (ako na ostatnom
obvode ich pozemku). Žalovaný sa však týmto návrhom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec
nezaoberal, ale namiesto toho iba zdĺhavo zdôvodnil, že dodatočné vykonanie územného konania vo

veci zmeneného umiestnenia stavby rodinného domu na pozemku stavebníkov je už bezpredmetné,
keďže stavba rodinného domu už bola na danom mieste umiestnená a zrealizovaná, pričom vôbec
neposudzoval možnosť nariadenia úprav už zrealizovanej stavby rodinného domu tak, aby boli dodržané
vyššie uvedené verejné záujmy chránené osobitnými zákonmi a všeobecne záväznými vyhláškami, teda
aj vyhláškou

č. 532/2002 Z. z. Napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým správnym rozhodnutím o dodatočnom
povolení stavby boli žalobcovia ukrátení na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, keďže
v dôsledku napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby
bolo nedôvodne zasiahnuté do obsahu ich vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 121 tým, že
sa výrazne obmedzuje právo žalobcov ako vlastníkov pozemku parcela č. 121 realizovať na ňom

stavbu rodinného domu v približne rovnakej vzdialenosti od uličnej čiary, ako je umiestnená stavba
rodinného domu stavebníkov a ďalšej stavby v danej lokalite, na čo majú žalobcovia legitímne a
nespochybniteľné právo. Žalobcovia vyslovili názor, že v danej veci správne orgány uprednostnili
individuálny záujem stavebníkov. Prvostupňový stavebný úrad pri rozhodovaní o vydaní rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby nebol vo veci nestranný, keďže manželka starostu obce Z. Y. (ako

predstaviteľa obce, ktorá vykonáva pôsobnosť stavebného úradu) je príbuznou stavebníkov, teda tu
existujú okolnosti nasvedčujúce konfliktu záujmov.4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedol, že žalobca je obsahovo takmer totožná s odvolaním podaným proti prvostupňovému
rozhodnutiu obce Z. Y. zo dňa 26.07.2019, z ktorého dôvodu zotrval na odôvodnení, ktoré vyslovil

v rozhodnutí o odvolaní č. OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002/PAV zo dňa 04.05.2020. Žalovaný
vyslovil názor, že sa s odvolaním žalobcov proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vysporiadal
dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči
podanej žalobe, ktorá je obsahovo takmer totožná s podaným odvolaním.

5. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2 vo vyjadrení k podanej žalobe poukázali na to, že žalobcovia v žalobe
neuviedli žiadne nové skutočnosti ale len také, ktoré boli uvedené v námietkach v prvostupňovom
konaní,akoajodvolaníprotirozhodnutiuododatočnompovolenístavby.Ktýmtoargumentomsavyjadrili
vo vyjadrení k odvolaniu a za stanoviskom si stoja, pričom toto vyjadrenie možno brať do úvahy ako
súčasť tohto vyjadrenia k žalobe. Zdôraznili, že nikto nevylúčil možnosť výstavby na pozemku parcela
č. 121 v katastrálnom území Z. Y. a susedná rozostavaná stavba neznemožňuje výstavbu na tomto

pozemku, dokonca aj pri zachovaní pomyselnej uličnej čiary, ktorá tam v skutočnosti nie je zadefinovaná.
Poukázalinapriebehkonaniaododatočnompovolenístavby,uviedli,žemalisnahuvovecisadohodnúť,
čo však nemožno povedať o žalobcoch. Preukázanie vzdialenosti zabezpečuje verejná listina, a to
geometrický plán č. 74/2018 overený na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline dňa 04.09.2018
pod č. G1/1800/2018, autorizačne overený autorizovaným geodetom a kartografom T.. B. P. a rovnako

sú uvedené na situácii osadenia stavby, ktorá je vyhotovená na podklade uvedeného geometrického
plánu. Každé zameranie hraníc na geometrickom pláne treba brať s rozmerovou toleranciou a určite
je verejná listina záväznejšia ako meranie ďalšieho geodeta, pretože toto meranie nie je overené
Správou katastra v Žiline. Aj pri zohľadnení tohto žalobcom poskytnutého geodetického zamerania,
tento neoverený dokument potvrdzuje len dovolenú odchýlku geodetického zamerania a nič viac. Ak

by aj bolo uvažované s odchýlkou merania a odstupom 0,95 m od hranice pozemku, aj po realizácii
murovaného oplotenia stále ostáva na prechod vedľa stavby 0,70 až 0,65 m, čo bohato postačuje aj
vzhľadom na požiarnu ochranu. Čo sa týka prestrešenia vstupu do rozostavanej novostavby rodinného
domu, táto bola pôvodne menšia a kratšia. Prestrešenie vstupu bolo aj v pôvodnej dokumentácii stavby
a bolo povolené pôvodným stavebným povolením. V súčasnosti je ale nad celým vstupným priestorom

a vstupná podesta je širšia oproti pôvodnému návrhu o 0,7 m. Týmto stavebným zásahom sa nezmenila
funkcia priestoru, ktorá slúži stále na rovnaký účel (hlavný vstup z pozemku do bytovej jednotky
rozostavaného rodinného domu). Do odstupovej vzdialenosti sa nikdy nezarátava presah strechy pred
nosné konštrukcie (v tomto prípade stĺpy), pretože tento nijak neovplyvňuje manipulačný a komunikačný
priestor vstupnej podesty. Žalobcovia stále zahŕňajú tento presah strechy do manipulačného priestoru

a tým úplne zavádzajú a fiktívne zmenšujú priestor medzi vstupom do rozostavanej stavby a hranicou
pozemkov. Zastrešenie vstupu má síce pretiahnutú strechu objektu rozostavaného rodinného domu, ale
funkciou plní typ prístrešku, a teda obsahuje nosné stĺpy a strechu. Medzi stĺpmi nie je vylúčený pohyb
osôbavprípadepotrebyaplikáciaúdržbovýchzariadení,atedasúsplnenépodmienkyúdržbyaužívania
priestoru medzi stavbami na technické a iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným

využitím územia. Zdôraznili, že údržba stavby je možná výlučne z ich pozemku bez použitia susedných
nehnuteľností a presne to aj ozrejmili Okresnému úradu, odboru výstavby a bytovej politiky v Žiline, ktorý
vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil dodatočné stavebné povolenie. Pri údržbe je možné plne
využiť aj vzniknutú prestrešenú vstupnú podestu (šírka 1,7 m), či novovybudované murované oplotenie
(budúcašírka0,25alebo0,30m),ktorébudecelousvojoučasťouvyhotovenénaichpozemku.Vprípade

nutnosti prístupu na strešnú konštrukciu, na tú možno vstúpiť aj strešným oknom vyhotoveným v kúpeľni
v podkroví rodinného domu. Teda nie je pravda, že na údržbu stavby sa bude využívať len 40 cm,
ktoré uvádzajú a sústavne opakujú žalobcovia. Na údržbu stavby teda ostáva 2,55 m, ak sa nezapočíta
murované oplotenie. Na komunikačný priestor vedľa stavby a vedľa budúceho murovaného oplotenia
ostáva pri zohľadnení riadneho zamerania stále 0,85 m, pričom údržbový priestor nie je rovnaký ako

ten komunikačný, určený výlučne na prechod osôb povedľa stavby. V žiadnom prípade stavba nie je
postavená na hranici pozemku a ani nie je v jej tesnej blízkosti (čo je 0,20 m), preto nie je dôvod takého
posúdenia, a preto poukazovanie na rozsudky ústavných súdov s touto problematikou je irelevantné.
Projektovádokumentáciastavbybolasúčasťoužiadostiododatočnéstavebnépovolenie.Jevyhotovená
osobou s príslušným odborným vzdelaním. Na konci technickej správy je táto skutočnosť ozrejmená

a priložením diplomu (T. - diplom z vysokoškolského štúdia STU, odbor architektonické konštrukcie a
projektovanievBratislave)ajpreukázaná.Keďžesavtomtoprípadejednáojednoduchústavbuvzmysle
§ 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona, vzhľadom na to, že vypracovanie dokumentácie a
projektu jednoduchej a drobnej stavby a zmien týchto stavieb sa nepovažuje za vybrané činnosti vovýstavbe v zmysle § 45 ods. 6 písm. a) stavebného zákona, využili možnosť vyhotovenia výkresov
stavebnotechnickej časti projektu pre dodatočné stavebné povolenie osobou s príslušným odborným
vzdelaním na základe absolvovania vysokej technickej školy stavebného zamerania. Hoci v súčasnosti

účastníčka konania T. nevedie prax v odbore projekcie z dôvodu materskej dovolenky, táto nevylučuje,
že si pre seba a pre vlastnú potrebu nemôže vyhotoviť projektovú dokumentáciu na vlastnú stavbu.
Projektová dokumentácia nebola vyhotovená za účelom obohatenia sa, čo je zrejmé. Súčasťou
projektovej dokumentácie bol aj výkres č. B-10 s názvom Oplotenie pozemku, preto ďalší účastníci
v rade 1/ a 2/ nerozumeli tvrdeniu o nemožnosti žalobcov vyjadriť sa k tejto skutočnosti, keďže bola

súčasťou projektovej dokumentácie od začiatku konania o dodatočné stavebné povolenie. Žalobcovia
dokonca využili svoje právo a do spisu a projektovej dokumentácie nahliadli, teda nikto im neznemožnil
sa vyjadriť k povahe oplotenia pozemku. Oplotenie na hranici pozemku žalobcov je murované a vysoké
z dôvodu vytvorenia dostatočného súkromia pre plnohodnotný život a konfliktnej povahy žalobcov.
K tvrdeniam žalobcov o konflikte záujmov pri rozhodovaní v tejto veci ďalší účastníci v rade 1/ a 2/
uviedli, že manželka starostu obce pani B. nie je právnym zástupcom obce a nemá nič spoločné s

výkonom práce jej manžela, ktorý nie je pokrvná rodina ani jedného z účastníkov konania. Manželka
starostu obce nemá žiadne právomoci ani kompetencie, a teda nemá právo zasahovať do chodu obce,
maximálne iba ako riadny občan obce a na to má právo ktorýkoľvek občan obce. Na ozrejmenie
uviedli, že pán T.. K. I. je bratranec T.. L. O. a pani manželky starostu z druhého pokolenia a pani
E. V. je teta T.. L. O. (sesternica s matkou účastníčky konania) a pani manželky starostu (sesternica

s otcom manželky starostu). Manželka starostu obce a účastníčka konania T.. L. O. sú sesternice,
teda všetci sú pokrvne nejaká vzdialená rodina. Pán starosta si svedomito a riadne vykonáva svoje
povolanie a nikdy nemieša pracovné a súkromné záležitosti a aj preto bol možno práve z tohto dôvodu
opakovane zvolený občanmi obce do tejto funkcie. Snáď nedostatok argumentov alebo neznalosť
príslušných zákonov viedla žalobcov k uvedenému názoru o nestrannosti starostu obce. Ďalší účastníci

v rade 1/ a 2 považovali za drzé vyžadovať od nich splnenie podmienok, ktoré nemajú oporu v
zákone, pričom sami žalobcovia nedodržiavajú stavebný zákon a súčasne porušujú aj vlastnícke práva.
V tejto súvislosti odkázali na zatepľovacie, stavebné a udržiavacie práce vykonané žalobcami na
dome súpisné číslo XX v katastrálnom území Z. Y.. Zdôraznili, že ako noví vlastníci stavby po zistení
všetkýchnedostatkovokamžitezačalisnápravoutohtostavu,atonasledovnýmispôsobmi.Opatrilinovú

projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia rozostavanej stavby, aby bolo zrejmé, čo presne je na
stavbe zmenené a či spĺňa všetky všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Následne si zaobstarali
všetky vyjadrenia a stanoviská od príslušných dotknutých orgánov presne tak, ako to stanovuje stavebný
zákon. Počas konania o dodatočnom povolení stavby a do právoplatnosti dodatočného stavebného
povolenia nezrealizovali žiadne stavebné práce na rozostavanej stavbe rodinného domu. Dokonca

aj opravu oplechovania komína zrealizovali až po právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia,
hoci im zatekalo do komínového telesa, a tým ho znehodnocovalo. Dodržiavajú všetky nariadenia a
povinnosti vyplývajúce zo zákonov a radi by dokončili rozostavaný rodinný dom a ako rozrastajúca sa
rodina by radi bývali vo vlastnom dome. Aj napriek zrealizovaným zmenám stavebný úrad nevyhodnotil,
žezmenysútakéhocharakteru,kedybybolopotrebnénariadiťzmenyužzrealizovanejstavbyrodinného

domu a preto to nezahrnul do dodatočného stavebného povolenia. Podľa názoru ďalších účastníkov
v rade 1/ a 2/ nie je potrebné meniť prestrešenie vstupnej podesty rodinného domu, keďže stále plní
rovnakú funkciu v akejkoľvek veľkosti a žiadnou svojou časťou nezasahuje do susednej nehnuteľnosti .

6. Ďalší účastník v rade 3/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v čase prvého aj druhého

povoľovacieho procesu bol vlastníkom pozemku parcela č. 118 a 119 v obci Z. Y., prvé stavebné
povolenie povolilo vzdialenosť rodinného domu na pozemku č. X. od ich spoločnej hranice 1 m,
s čím súhlasil a nemal námietky. Následné dodatočné stavebné povolenie povolilo inú vzdialenosť
rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov na vzdialenosť 1,7 m. Ani v jednom konaní nevyjadril
žiadne námietky, súhlasil s rozostavanou stavbou a nestotožňuje sa s podanou žalobou. Upozornil

na skutočnosť, že medzičasom pozemok C-KN parcela č. 118 a 119 v katastrálnom území Z. Y.
predal, a teda pozemky majú aktuálne nových vlastníkov. Jeho užívateľské ani vlastnícke právo
rozostavaný rodinný dom existujúci na pozemku parcela č. 120/4 v obci Z. Y. neobmedzuje a ani
predtým neobmedzoval. Pozemky plnohodnotne predal a nemal s predajom žiaden problém. Vyjadril
presvedčenie, že by s predajom nemal problém ani pri pôvodnom osadení rodinného domu.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že podaná žaloba v žalobných bodoch
skutočne obsahuje argumentáciu, ktorá bola uvedená aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby, čo je však dôsledkom toho, že ani obec Z. Y. akoprvostupňový stavebný úrad a ani žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcov riadne
nevysporiadali. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia de facto iba odkázal na odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby ako „dostatočne obsiahle a zrozumiteľné“,

ktoré však bolo len citáciou podaných námietok s uvedením stručného konštatovania, že námietky
sú irelevantné, a to bez ich akéhokoľvek ďalšieho právneho zdôvodnenia. Prvostupňové rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavby, ako aj napadnuté rozhodnutie, majú preto právne vady, ktoré boli
konkretizované práve v podanej žalobe. Na tieto právne vady však žalovaný vo svojom vyjadrení
žiadnym spôsobom nereagoval. K vyjadreniu ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/ žalobcovia uviedli,

že predmetom tohto konania nie je posudzovanie osadenia budúcej stavby na pozemku žalobcov,
ale dôsledky porušenia príslušných povolení vydaných pre stavbu, ktorú realizujú stavebníci, a to
dokonca porušenie skutočnosti, na ktorej žalobcovia (resp. ich predchodca) v rámci pôvodného
povoľovacieho konania na predmetnú stavbu výslovne trvali (zachovanie dostatočného odstupu). Nie je
preto rozhodujúce, že v napadnutom rozhodnutí výslovne „nikto nevylúčil možnosť výstavby na pozemku
parcela č. 121“, keďže už samotnou dodatočnou legalizáciou posunu stavby realizovanej stavebníkmi

objektívne dochádza k limitácii využitia pozemku vo vlastníctve žalobcov, ako to bolo uvedené v žalobe.
Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ opomenuli uviesť, že to boli práve žalobcovia, ktorí navrhli uzatvorenie
písomnej dohody, a túto aj dali vypracovať a elektronickou správou zaslanou dňa 01.08.2019 jej návrh
zaslali ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/. Návrh tejto dohody bol koncipovaný tak, aby umožnil ďalším
účastníkom v rade 1/ a 2/ získať na už zrealizovanú stavbu príslušné povolenia, keďže podpisom takej

dohody by žalobcovia dali súhlas na posun stavby bližšie k ich pozemku, na druhej strane žalobcovia
spravodlivopožadovalisúčinnosťodďalšíchúčastníkovvrade1/a2/vbudúcichkonaniach,ktorébyboli
vedené vo veci plánovanej stavby na pozemku žalobcov. Návrh dohody bol následne pripomienkovaný
ďalšími účastníkmi v rade 1/ a 2/ a z obsahu a rozsahu pripomienok a následnej komunikácie je možné si
urobiť záver, ktorá strana má alebo nemá záujem sa dohodnúť a vyťažiť zo situácie čo najviac pre seba.

Boli to práve stavebníci, teda ďalší účastníci v rade 1/ a 2/, kto porušil podmienky vydaných povolení
a príslušné právne predpisy, pričom žalobcovia sa im návrhom dohody snažili vyjsť v ústrety udelením
súhlasu s umiestnením a realizáciou stavby, za čo dôvodne očakávali rovnakú súčinnosť od ďalších
účastníkov v rade 1/ a 2/. Pokiaľ ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ tvrdili, že stavebný úrad si v prvostupňovom
konaní overoval odstupové vzdialenosti posunutej rozostavanej stavby k susedným pozemkom, vykonal

taklennazákladeprojektovejdokumentáciepredloženejzostranystavebníkov.Akzpodanýchnámietok
zo strany žalobcov vyplynula pochybnosť o skutočnosť odstupe, mal stavebný úrad vykonať v rámci
konania miestne zisťovanie na stavbe, čo neurobil. Na základe vykonaného merania bolo zistené,
že odstup stavby od hranice pozemku vo vlastníctve žalobcov je 0,95 m, pričom po zohľadnení
prečnievajúceho prestrešenia vstupu do domu je to iba 0,7 m. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 6

ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že „vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať
na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a
okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m
od steny“. Tiež odkázali na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej
stavebnej správy k aplikácii ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Po zohľadnení uvedenej skutočnosti a

po zohľadnení plánovaného murovaného oplotenia (šírky 0,25 m, resp. 0,3 m) sa priestor na údržbu
stavby skutočne zmenší na približne 40 cm. Žalobcovia zdôraznili, že plánované oplotenie má byť
postavené na celom jeho rozsahu na pozemku stavebníkov, a to tak, aby aj jeho údržbu mohli vykonávať
zo svojho pozemku, t. j. pri zohľadnení tejto podmienky by dokonca stavebníci ani nemali umiestniť
vonkajší obvod tohto oplotenia na hranicu pozemkov, ale zrejme tak, aby sa po svojom pozemku dostali

k oploteniu aj z druhej, t. j. vonkajšej strany. To, že stavebníkom evidentne nebude na údržbu ich
stavby postačovať ich vlastný pozemok, dokazuje aj situácia, ktorú žalobcovia zdokumentovali dňa
14.06.2021, keď pri stavbe realizovanej stavebníkmi bolo umiestnené stavebné lešenie, ktoré v rozsahu
približne 30 cm zasahovalo na pozemok vo vlastníctve žalobcov, čo žalobcovia dňa 02.07.2021 e-
mailom oznámili stavebníkom s výzvou na odstránenie, na ktorú stavebníci nereagovali. V súvislosti s

uvedenou skutočnosťou žalobcovia zaslali obci a zároveň Mestskému úradu Rajec podnet na vykonanie
štátneho stavebného dohľadu na predmetnej stavbe vo vlastníctve stavebníkov, a to práve z dôvodu
umiestnenia stavebného lešenia na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Obhliadkou bolo zistené, že na
parcelách C-KN č. 120/4, 120/3, 120/2, 120/1, 120/5 a 109/5 k. ú. Z. Y. je rozostavaná stavba rodinného
domu, na pozemku stavebníka ani na susednom pozemku parcela č. 121 sa nenachádzalo v čase

obhliadky žiadne lešenie. Pokiaľ ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ poukazovali na umiestnenie stavby vo
vlastníctve žalobcov súpisné číslo XX vo Z. Y., táto okolnosť nesúvisí s daným konaním. K danej stavbe
uviedli, že ide o rodinný dom postavený pred viacerými desaťročiami s tým, že na ňom boli vykonané
zatepľovacie,stavebnéaudržiavaciepráceplnevsúladesohlásenímavsúladespríslušnýmipredpismia technickými normami. Žalobcovia uviedli, že stavebníci disponujú informáciami, ktoré sa nemali ako
legálne dozvedieť a boli dostupné iba príslušnému stavebnému úradu (obec Z. Y.).

8. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 3/ B. K. uviedli, že pán K. bol označený
za ďalšieho účastníka konania s poukazom na
§ 32 ods. 3 písm. a) SSP, keďže bol účastníkom správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Postavenie účastníka správneho konania mu vyplývalo z toho, že pôvodne
bol vlastníkom pôvodného pozemku parcela registra C parcela č. 119 o výmere 1 471 m2 orná pôda,

ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, okres J., obec Z. Y., katastrálne
územie Z. Y., a ktorý susedil s pozemkom parcelou registra C parcela č. 120/1 v katastrálnom území Z.
Y. vo vlastníctve stavebníkov. Z dokumentácie predloženej pánom K. k jeho vyjadreniu však vyplýva, že
z pôvodného pozemku parcela registra C parcela č. 119 bol odčlenený nový pozemok parcela registra
C č. 118 o výmere 857 m2 orná pôda, ktorý je už evidovaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. XXX, okres J., obec Z. Y., katastrálne územie Z. Y. a ktorý susedí s pozemkom parcelou registra C

parcelné
č. 120/1 katastrálne územie Z. Y. vo vlastníctve stavebníkov, avšak ani novovytvorený pozemok parcela
registra C parcelné č. 118, k. ú. Z. Y. a ani pozemok parcela registra C parcelné č. 119, k. ú. Z. Y.
už nie sú vo vlastníctve pána K., teda jeho postavenie ako osoby potenciálne dotknutej napadnutým
rozhodnutím a aj jeho postavenie ako ďalšieho účastníka konania o správnej žalobe fakticky zaniklo,

a to ešte predtým, ako vyjadrenie písal, teda akékoľvek jeho vyjadrenie k správnej žalobe je preto
irelevantné a súd by nemal na takéto vyjadrenie ani prihliadať. Bez ohľadu na uvedené žalobcovia
považovali za nevyhnutné vyjadriť sa k argumentácii ďalšieho účastníka v rade 3/. To, či pán K.
súhlasil a nemal námietky s pôvodným umiestnením stavby rodinného domu na pozemku vo vlastníctve
stavebníkov v pôvodnej povolenej vzdialenosti 1 m od spoločnej hranice pozemkov, je vo vzťahu

k podanej správnej žalobe irelevantné. To, že námietky nepodal, mohlo byť aj dôsledkom toho, že
sa s podkladmi pre vydanie pôvodného územného rozhodnutia a pôvodného stavebného povolenia
jednoducho neoboznámil, resp. zmeškal lehotu na podanie námietok. To, že pozemky predal, svedčí aj
o tom, že sám nemal záujem na nich stavať, a preto mu odstup stavby rodinného domu na pozemku
vo vlastníctve stavebníkov logicky nemusel prekážať. Následným „posunom“ stavby rodinného domu

ďalej od jeho pozemku (čo bolo predmetom rozhodnutia o dodatočnom povolení, ktoré bolo potvrdené
napadnutým rozhodnutím) sa pochopiteľne logicky možnosť výstavby na jeho pozemku zlepšila, keďže
odstup predmetnej stavby rodinného domu od hranice jeho pozemku bol väčší. Kúpna cena každej
nehnuteľnosti,atedaajpozemkov,jenepriamoúmernámnožstvuazávažnostiprávnychvádlimitujúcich
ich využitie. Teda tvrdenie pána K., že pozemky plnohodnotne predal a nemal s predajom žiaden

problém, je subjektívnym a účelovým tvrdením. Kým pán K. pozemky vlastnil a nerealizoval na nich
žiadnu výstavbu a zrejme to ani neplánoval, je pochopiteľné, že jeho vlastnícke právo nemuselo byť
do toho momentu žiadnym spôsobom umiestnením stavby rodinného domu obmedzené. Ak pán K.
vo svojom stanovisku argumentuje svojimi nepodloženými predpokladmi, možno aj zo strany žalobcov
uviesť predpoklad, že pán K. si jednoducho ani nemusel uvedomovať dôsledok umiestnenia stavby

rodinného domu na možnosť využitia jeho pozemkov. To, že pán K. pozemky plnohodnotne predal a
nemal s predajom žiaden problém, je rovnako irelevantnou skutočnosťou a iba jeho predpokladom,
keďže nemôže vedieť, za akých podmienok by svoje pozemky predal, ak by na susednom pozemku
nebola umiestnená žiadna stavba, alebo ak by bola umiestnená bližšie k hranici jeho pozemkov, ako
bola pôvodne povolená. Vyjadrenie pána K. je založené na jeho osobných dohadoch a špekuláciách,

ktoré sú irelevantné a naviac celkom zrejme tendenčné.

9. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že pán K. bol vlastníkom
susednej nehnuteľnosti. Tento pozemok C-KN parcela č. 118 a 119 bola vo vlastníctve jeho rodiny
niekoľko generácií. S týmto susedom vždy vychádzali dobre, budovali si dobré susedské vzťahy, a keď

sa podala prvá žiadosť o stavebné povolenie, pán K. podpisom súhlasil s umiestnením stavby aj bližšie
k hranici pozemkov (presne 1 m). Bolo to aj preto, lebo vedel, že v prípade výstavby na jeho pozemku
budú ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ rovnako ústretoví, ako bol on pri plánovaní ich stavby. Skutočnosť,
že pán K. pozemky plnohodnotne predal, dokazuje aj fakt, že ich predal za ním stanovenú cenu cez
realitnú kanceláriu. Pozemky boli predávané za účelom výstavby, pretože oba už majú na stavebnom

úrade podané žiadosti o stavebné povolenie a projekty, súčasťou ktorých sú navrhované stavby. Keďže
noví vlastníci podľa tvrdení žalobcov kupovali pozemok s vedomím aktuálneho stavu, teda vstupovali
do miestnych pomerov, ktoré už v čase ich rozhodovania o kúpe týchto pozemkov boli dané, ďalší
účastníci v rade 1/ a 2/ nerozumeli, prečo potom vlastník K. I. pozemok C-KN parcela č. 121 kupoval dospoluvlastníctva, keď tiež o miestnych pomeroch pozemku vedel. Bol v úplne rovnakom postavení ako
noví vlastníci pozemkov C-KN parcela č. 118 a 119, pretože spoluvlastníctvo na pozemku C-KN parcela
č. 121 nadobudol až po vydaní dodatočného stavebného povolenia, a to dňa 30.12.2019. Ďalší účastníci

v rade 1/ a 2/ akcentovali skutočnosť, že so žalobcami sa nie je možné dohodnúť. Nemajú vedomosť, či
chcú žalobcovia na svojom pozemku stavať, alebo chcú pozemok predať. No ak ho chcú predať, potom
podľa vlastných tvrdení by nemali byť ich vlastnícke práva žiadnym spôsobom umiestnením stavby
rodinného domu obmedzené.

10. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zo dňa 01.08.2022 uviedli,
že žalobcovia nekonkretizovali, v čom ich stavba limituje, žalobcovia pravdepodobne myslia budúcu
výstavbu na ich pozemku, keďže na pestovanie plodín či stromov je ich pozemok stále rovnako
využiteľný. Odvolávanie sa na odstupové vzdialenosti len nasvedčuje tomu, že žalobcom vadí odstup
stavby od hranice pozemku z dôvodu budúcej možnej výstavby. Žalobcovia zverejnili ponúkanú dohodu
medzi účastníkmi tejto dohody, čo deklaruje zámer žalobcov, že už v čase spisovania tejto dohody

mienili zo sporu vyťažiť peniaze. Nie je pravda, že dohodu iniciovali žalobcovia, pretože komunikáciu
iniciovali ďalší účastníci v rade 1/ a 2/. Pán I. dokonca na ich pozvanie navštívil novostavbu rodinného
domu, aby si ju mohol pozrieť. Počas návštevy sa arogantne správal a tvrdil, že on by to nikdy takto
nedovolil postaviť, ak by mal kompetencie stavebného úradu. Žalobca trval na tom, že dohodu dá urobiť
právnikovi, aj keď ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ si predstavovali jednoduchú susedskú dohodu medzi

nimi v tom znení, že žalobcovia budú súhlasiť so súčasným osadením stavby s tým, že ďalší účastníci
v rade 1/ a 2/ búdu súhlasiť s osadením stavby rodinného domu na pozemku žalobcov, a to aj bližšie k
hranici pozemku za predpokladu rovnakých pravidiel, ktoré už spĺňa toho času sporná stavba (absencia
okien do obytných miestností, budúca stavba nie je na hranici pozemku, ale s odstupom aspoň 1 m
a podobne). Po doručení návrhu dohody boli ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ nemilo zaskočení najmä

jej obsahom. Dohoda obsahovala pokutu, ktorá by v prípade porušenia podmienok dohody vznikla len
na ich strane. Dohoda ďalej dovoľovala zrušiť ich súhlas so stavbou, pričom ďalší účastníci v rade 1/
a 2/ museli súhlasiť s výstavbou na pozemku pod hrozbou pokuty. Dohoda bola vytvorená účelovo
a keby s ňou súhlasili bez pripomienok, išli by sami proti sebe, ba dokonca proti ich rodine, teda by
mohla spôsobiť problémy aj ich deťom, či budúcim generáciám vlastníkov nehnuteľnosti. Dohodnúť

sa chceli, čo dokazuje fakt, že dohodu pripomienkovali, ale žalobca žiadal uhradiť všetky poplatky,
ktoré mal u právnika, čo odmietli, keďže ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ nemôžu za to, že žalobca trval
na právnikovi. Stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu stavbu navštívil za prítomnosti
starostu obce, teda polohu stavby si neoveroval len z geometrického plánu a projektovej dokumentácie,
ale stavenisko osobne navštívil, z čoho je vyhotovený záznam. Opäť žalobcovia uvádzajú imaginárnu

odstupovú vzdialenosť stavby. Logicky sa odstupové vzdialenosti počítajú od nosných častí stavby, preto
je vo vyhláške č. 532/2002 uvedené, že odstupové vzdialenosti sa uvádzajú na najkratšej spojnici medzi
povrchmi obvodových stien. Nikdy sa do odstupových vzdialeností nepočítal previs strechy, pretože
tento ju nijako neovplyvňuje. Ak dôjde napríklad k stavbe dreveného prístrešku bez obvodových stien,
odstupová vzdialenosť sa uvádza od nosných stĺpov, ktoré držia strechu stavby, a tá následne túto

klasifikuje ako pozemnú stavbu. Ak by sa previs strechy zarátaval do odstupových vzdialeností, robilo
by sa tak aj pri rodinných domoch bez prístrešku. Previs strechy môže byť len tak široký, ako to dovoľuje
statika stavby. Ak je previs väčší, musí sa jeho koniec podoprieť, napríklad drevenými stĺpmi, ktoré
nahrádzajú obvodovú stenu, a teda odstupová vzdialenosť sa počíta od nosných stĺpov. Drevené stĺpy
na dotknutej stavbe ani nie sú na okraji betónovej podesty ale 70 mm až 110 mm od jej okraja v závislosti

od stĺpa. Betónová podesta je od obvodovej steny 1 700 mm, ale koncová hrana stĺpu je menej, a
to od 1 630 mm až 1 590 mm od obvodovej steny. Pozemok parcela č. 120/1 je síce v súčasnosti
vymeraný, ale spoločné hranice nie sú na pozemku ničím zaznačené. Je to aj z toho dôvodu, že v
minulosti boli takéto geodetické body odstránené práve predchodcami žalobcov. Keďže nie je v teréne
hranica pozemkov viditeľne zaznačená, nie je možné presne určiť, či dočasné lešenie bolo až na hranici

pozemkov. Fotografie nie sú ako dôkaz relevantné, pretože je spochybniteľné, či fotografie s metrom sú
fotené u lešenia ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/. Rovnako poukázali na možnosti úpravy fotiek. Lešenie
bolo postavené len na ich pozemku a ani štátny stavebný dohľad počas realizácie stavebných prác
nezistil pochybenie, pretože žiadne takéto nenastalo. Údržbu stavby sú schopní zabezpečiť z vlastného
pozemku, tak ako je tomu stále a ako to dokazuje projektová dokumentácia. Oplotenie bolo súčasťou

projektovej dokumentácie, preto by žalobca mal vedieť, že sa realizuje s konečnou finálnou úpravou
zo strany žalobcov a bude z tejto strany bezúdržbové, teda nebude potrebná jeho ďalšia údržba zo
žalobcovej strany pozemku. Použijú sa buď plotové tvárnice alebo prefabrikované veľké platne s finálnou
úpravou. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ tiež poukázali na rodinný dom č. XX. vo Z. Y. vo vlastníctvežalobcov. Pôvodný rodinný dom č. XX bol postavený už dávno, a to spôsobom, akým sa v tom čase
stavalo, teda takmer alebo na hranici pozemkov. To je časť na pozemku parcela č. 39/1 katastrálne
územie Z. Y.. Ďalšia časť rodinného domu na parcele

č. 39/2 v katastrálnom území Z. Y. je prístavba, to znamená, že sa stavala neskôr, a to v čase, keď
už bol v platnosti stavebný zákon. Presné datovanie prístavby by mal vedieť Stavebný úrad obce Z..
Prístavba rodinného domu č. XX je podľa katastrálnej mapy postavená na troch spoločných hraniciach
so susednými nehnuteľnosťami, pričom medzi prístavbou rodinného domu č. XX a susedným rodinným
domom č. XX je tak úzky priestor, že tento nepostačuje na zabezpečenie údržby ani jedného zo

spomenutých rodinných domov a o požiarnej ochrane týchto stavieb nehovoriac. Dve hranice, ktoré
prístavba dosahuje, sú s obecnou pozemnou komunikáciou, teda s priestorom verejného záujmu.
Plynová prípojka sa mohla robiť až v čase, keď sa v dedine Z. realizoval plynovod, čo bolo v čase okolo
roku 2003, pričom v tom období bolo vedľa objektu parkovisko pre miestny cintorín a žalobca mal pri
realizácii prípojky počítať s tým, že na parkovisku budú parkovať autá a mal myslieť na jej zabezpečenie
bez ďalšieho zásahu do susedných pozemkov. Uvedené informácie poukazujú na charakter žalobcov a

ich obmedzovanie práva ostatných obyvateľov obce Z. Y. v podobe porušovania verejného záujmu, ktorý
vznikol realizáciou štrkového odkvapového chodníku na pozemku obecnej komunikácie. Tento príklad
poukazuje na to, ako si žalobcovia predstavujú dodržiavanie odstupových vzdialeností.

11. Ďalšia účastníčka v rade 6/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že je vlastníčkou susedného

pozemku od začiatku roka 2022 a chce si na ňom postaviť rekreačnú chatu. Jeden z majiteľov
dotknutého rodinného domu je jej sestra, a preto sa rozhodla kúpiť práve tento pozemok. O hranici
jej budúceho objektu (chaty) a pozemku sa s majiteľmi dotknutého rodinného domu už bez problémov
dohodli. Mala vedomosť, že majitelia rodinného domu už s osadením stavby nemohli nič robiť, pretože
nadobudli už rozostavanú stavbu. Tiež mala vedomosť, že sa títo majitelia chceli so žalobcami

dohodnúť, ale žalobcovia si kládli neobjektívne a neprimerané podmienky zahŕňajúce vynaloženie
nemalých finančných prostriedkov pre stavebníkov. Čítala e-mailovú komunikáciu medzi žalobcami a
majiteľmi rodinného domu. Po jej prečítaní má za to, že žalobca nechcel pristúpiť na žiadne zmeny
v dohode a doslova sa vyhrážal súdmi a ešte väčšími finančnými sankciami pre majiteľov rodinného
domu. Hranica rodinného domu s hranicou pozemku žalobcov síce nie je 3 m, ale je 1,13 m, čo je

dostačujúce na vykonávanie údržby pozemku rodinného domu zo svojej časti pozemku, pričom sa
žiadnym spôsobom neobmedzuje využitie pozemku žalobcov. Z uvedeného dôvodu mala za to, že
rozhodnutieododatočnompovolenístavbyvydalprvostupňovýstavebnýúradsprávneaniesúporušené
žiadne práva žalobcov. Žalobcovia len chcú dokázať, že sa im obmedzujú práva a možnosti výstavby
na ich pozemku, čo však nie je pravda. Po výstavbe oplotenia (povolené v rozhodnutí o dodatočnom

povolení) tento fyzicky oddelí pozemky, ktoré potom zostanú užívateľmi v rámci stavebného zákona
naplno využiteľné. Nevidela žiadnu prekážku, kvôli ktorej by mal súd rozhodnúť inak, ako potvrdiť
rozhodnutie okresného úradu o dodatočnom stavebnom povolení.

12. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl.

SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vrátiť žalovanému
podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

16. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistený nasledovný skutkový stav.

17. Rozhodnutím č. j. 8/153/2003/UR/16-Ja zo dňa 08.01.2004 rozhodol Stavebný úrad - obec Z. Y. o
umiestnení stavby - novostavby rodinného domu, studňa, žumpa, prípojky inžinierskych sietí, prístupovácesta na parcele č. 120, 109/2, katastrálne územie Z. Y., a to v prospech stavebníkov K. I. a manželky
B. I.. V rámci podmienok umiestnenia stavby bolo uvedené, že stavba sa bude realizovať podľa situácie
osadenia stavby „rodinný dom Praktik XX“ na pozemku parcela č. 120, k. ú. Z. Y. vypracovanej T.. M.

K., ktoré je súčasťou územného rozhodnutia pre stavebníka.

18. Rozhodnutím č. j. 07/189/2004/ST/85-Ja zo dňa 31.12.2004 Stavebný úrad - obec Z. Y. vydala
stavebné povolenie v prospech K. I. a jeho manželky B. I. vo vzťahu k novostavbe rodinného domu -
Praktik XX, žumpa, studňa, prístupová cesta v obci Z. Y. v katastrálnom území Z. Y. na pozemku parcela

č. 120/2, 120/3, 109/5. Stavba mala byť umiestnená na pozemku v katastrálnom území Z. Y. v súlade s
rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 08.01.2003 vydaným obcou Z. Y. a situáciou osadenia stavby,
ktoré je súčasťou daného rozhodnutia.

19. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ sa žiadosťou doručenou Stavebnému úradu - obci Z. Y. dňa 25.04.2019
domáhali vydania dodatočného stavebného povolenia, a to vo vzťahu k rozostavanej novostavbe

rodinného domu Praktik XX, prípojky IS, studňa, žumpa. Zo žiadosti vyplýva umiestnenie stavby na
C-KN parcele č. 120/4, katastrálne územie Z. Y.. Na stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení
stavby zo dňa 08.01.2004 pod č. j. 08/153/2003/UR/16-Ja, právoplatné dňa 16.02.2004 a stavebné
povolenie zo dňa 31.12.2004 pod č. j. 07/189/2004/ST/85-Ja, právoplatné dňa 25.02.2005. Pri výstavbe
došlo k posunutiu novostavby rodinného domu Praktik XX, k zmene napojenia stavby na zdroj vody, k

výstavbedvochopornýchmúrikovvzhľadomkterénustavebnéhopozemku,kvyhotoveniuexteriérových
dverí v suteréne s vonkajším schodiskom, k prestrešeniu celej vstupnej podesty pozdĺž celého domu,
k zväčšeniu či k zmenšeniu niektorých okien alebo k posunu či k vytvoreniu/zrušeniu okna, k posunu
a obmurovaniu komína, k zdvihnutiu strechy a zväčšeniu úžitkovej plochy obytných izieb a k zmene
materiálu a systému vyhotovenia stropných dosiek a vonkajších prekladov. Pri dokončení stavby dôjde k

zmene vykurovania stavby z plynového kotla na elektrickú energiu + krb, k miernym stavebným zmenám
vnútornej dispozície rodinného domu, k zväčšeniu dverného otvoru v nosnej stene, k zväčšeniu okna v
podkroví, k výmene exteriérových stĺpov prestrešenia vstupnej podesty a k realizácii terasy za rodinným
domom. V rámci štruktúrovania žiadosti je pod bodom
8 (Členenie stavby na objekty) uvedené okrem iného „SO 09 oplotenie /novo navrhované/“. Súčasťou

projektovej dokumentácie je aj projekt oplotenia.

20. Oznámením zo dňa 29.04.2019 stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby a
nariadil ústne pojednávanie na 21.05.2019. Stavebný úrad požiadal účastníkov konania, aby pri ústnom
pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky. Účastníci neboli upozornení na koncentračnú

zásadu podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.

21. Z dôvodu žiadosti M. o preloženie termínu ústneho pojednávania stavebný úrad oznámením zo dňa
09.05.2019 stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby a nariadil ústne pojednávanie
na 13.06.2019. Stavebný úrad požiadal účastníkov konania, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje

pripomienky a námietky. Účastníci neboli ani v tomto prípade upozornení na koncentračnú zásadu podľa
§ 61 ods. 1 stavebného zákona.

22. Žalobkyňa v rade 1/ a právna predchodkyňa žalobcu v rade 2/ v reakcii na uvedenú výzvu
predložili pripomienky k predmetu konania (podanie zo dňa 10.06.2019). Uviedli, že zo zamerania stavby

rodinného domu na geometrickom pláne je zrejmé, že táto nie je umiestnená v súlade s vydaným
územným rozhodnutím (územné rozhodnutie zo dňa 08.01.2004), ale je ako celok posunutá bližšie k
pozemku parcela č. 121 tak, že odstup stavby rodinného domu pozemku parcela č. 121 je necelý meter.
Stavebníkmápodľadokumentácienapozemkuparcelač.120/4postavenýrodinnýdomPraktikXX,čoje
katalógový projekt od firmy Euroline. Podľa informácií na webovej stránke tohto dodávateľa sú vonkajšie

rozmerydomu8,50m(šírka)x9m(dĺžka),pričomdorozmerušírkyniejezahrnutévonkajšieschodiskos
prístreškom pre vstup do domu na ľavej bočnej strane domu. Ďalej z informácií na tejto stránke je zrejmé,
že na ľavej strane domu majú byť podľa projektu okrem vstupu do domu minimálne dve okná a na pravej
strane domu nemá byť žiadne okno. Podľa územného rozhodnutia mala byť stavba rodinného domu
umiestnená na pozemku (pôvodne pozemok parcela č. 120) tak, že odstup od susedného pozemku

parcela č. 121 (naľavo od stavby rodinného domu) mal byť 3,63 m a od pozemku parcela č. 119
(napravo od stavby rodinného domu) mal byť 1 m. Z rozmeru, ktorý prislúchal šírke domu (8,50 m),
ako je uvedené na výkrese, ktorý tvorí prílohu územného rozhodnutia, je zrejmé, že pri zakreslení
stavby rodinného domu sa nebralo uvedené vonkajšie schodisko s prístreškom do úvahy. Posunomstavby rodinného domu bližšie k pozemku parcela č. 121 sa odstup stavby rodinného domu od hranice
pozemkov teda znížil na približne 2,6 m (z pôvodných približne 3,6 m) a ak sa vezme do úvahy vonkajšie
schodisko s prístreškom, tak na menej ako 1 m. Nie je zrejmý dôvod takejto zmeny umiestnenia stavby

rodinného domu, ktorú vykonal stavebník v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a bez súhlasu
vlastníkov pozemku parcela č. 121. Vzájomné odstupy stavieb sú upravené v § 6 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu. Žalobcovia v rade 1/, 2/ majú ako vlastníci pozemku parcela č. 121 legitímny
záujem v budúcnosti využiť pozemok na výstavbu objektu na trvalé bývanie (rodinného domu), majú

preto záujem, aby umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parcela č. 120/4 neobmedzilo
užívanie pozemku parcela č. 121 a jeho budúce využitie na uvedený účel. Z uvedeného dôvodu vyslovili
nesúhlas s dodatočným povolením stavby rodinného domu a jej zmeneným umiestnením na pozemku
stavebníkov, keďže jej umiestnenie výrazne obmedzuje budúce možné využitie pozemku parcela č. 121
na uvedený účel. Žalobcovia vyslovili názor, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nie je možné
podľa stavebného zákona meniť územné rozhodnutie a dodatočne povoliť zmenu umiestnenia stavby

rodinného domu, ktoré je v rozpore s územným rozhodnutím.

23. Z obsahu Záznamu z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa
13.06.2019 nevyplývajú žiadne relevantné vyjadrenia účastníkov, či zistenia, ktoré by mali vzťah k veci.
V predtlači záznamu sa uvádza, že účastníci boli vyzvaní na uplatnenie námietok s upozornením, že

tieto môžu uplatniť najneskôr na pojednávaní.

24. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými

záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

25. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

26. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné

povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,
stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

27. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

28. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

29. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak

stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

30. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane

vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

31. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

32.Podľa§61ods.2stavebnéhozákonaodmiestnehozisťovania,prípadneajodústnehopojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

33.Podľa§61ods.3stavebnéhozákonastavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

34. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

35. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

36. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Významným dokumentom, ktorý má vymedziť základný rámec „dobrej správy“ je Odporúčanie
CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej
správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje základné pravidlá a princípy, ktorými by
sa mali riadiť správne orgány vo vzťahu k tzv. súkromným osobám. Cieľom je dosiahnuť dobrú
správu vecí verejných. Odporúčanie obsahuje tiež samostatné definície tak správneho orgánu, ako

aj súkromných osôb, t. j. bežných občanov. Správnym orgánom sa, na účely tohto Odporúčania,
rozumie verejnoprávny subjekt akéhokoľvek druhu a na akejkoľvek úrovni (vrátane štátnych, miestnych
a autonómnych orgánov), ktorý poskytuje verejnú službu alebo koná vo verejnom záujme. Za správny
orgán sa tiež považuje akýkoľvek súkromnoprávny subjekt vykonávajúci výsady verejného orgánu
zodpovedného za poskytovanie verejnej služby alebo konajúci vo verejnom záujme. Súkromnými

osobami sa naopak rozumejú všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú objektom aktivít orgánu
verejnej správy. Odporúčanie definuje jednotlivé zásady (princípy) „dobrej správy“ - zásada zákonnosti,
zásada rovnosti a zákaz diskriminácie, zásada nestrannosti, zásada proporcionality, zásada konania v
primeranej lehote, zásada spoluúčasti, zásada rešpektovania súkromia, zásada transparentnosti.

38. Na správnom orgáne je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia
časť bremena procesnej ekonomiky. Správny orgán by mal preto odmietať také dôkazné prostriedky,
ktoré sú irelevantné alebo sa napríklad len ťažko dajú obstarať. Naopak, vždy by mal pripustiť dôkazný
prostriedok, ktorý je pre vec dôležitý a relatívne ľahko vykonateľný (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.
júna 2018, sp. zn. 10Asan/17/2017). V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/226/2010

„je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplnil
podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto
povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, až do vydania
rozhodnutia. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, musí byť
vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu

znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky šetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich
okolností a pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené
z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej
povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgánteda nie je len pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania, ale naopak zohráva aktívnu úlohu
pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie, a to i v prípade, ak je účastník
konania nečinný, alebo sa nachádza v dôkaznej núdzi. To platí o každom konaní, v ktorom môže byť

dotknutý verejný záujem“.

39. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je
potrebnémaťnapamäti,žeodôvodnenierozhodnutiaplníniekoľkofunkcií.Predovšetkýmmápresvedčiť

účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych
orgánov. Ďalšou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nenapĺňa,
resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia

resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci
a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho
aktu orgánu verejnej správy je predpokladom toho, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na
správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

40. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada
správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

41. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré
pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku v

nadväznosti na § 66 ods. 1 stavebného zákona. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo
účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán
vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a
tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti

súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu
a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

42. Špecifikom posudzovanej veci bola nemožnosť uplatnenia princípu koncentrácie administratívneho
konania podľa § 61 ods. 1, resp. ods. 3 stavebného zákona, keďže účastníkom bola síce stanovená

lehota na prezentovanie námietok proti vydaniu dodatočného stavebného povolenia v prospech
žalobcov v rade 1/ a 2/, avšak správny orgán prvého stupňa úplne opomenul upozorniť účastníkov na
neprípustnosť prezentovania námietok v neskorších fázach konania. Pokiaľ sa v zázname o ústnom
pojednávaní uvádza, že účastníci boli upozornení na to, že na neskôr uplatnené námietky sa nebude
prihliadať, išlo o poučenie vykonané zo strany správneho orgánu oneskorene - teda pokiaľ boli

oboznámení s koncentračnou zásadou až pri ústnom pojednávaní, takýto postup nemohol reparovať
absenciu daného poučenia v predvolaní, ako to vyžadoval zákon. Na základe uvedeného potom správny
súd vychádzal z oprávnenia účastníkov produkovať argumenty v konaní až do právoplatného skončenia
administratívneho konania (keďže v zmysle správneho poriadku môže účastník uviesť nové skutočnosti
a dôkazy aj v odvolacom konaní; viď § 59 ods. 1 správneho poriadku).

43. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva citácia námietok žalobkyne v rade 1/ a právnej
predchodkyne žalobcu v rade 2/ a konštatovanie, že realizáciou stavby, resp. jej užívaním nie
sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a
osobitnými predpismi. Stavebný úrad podľa odôvodnenia zabezpečil vzájomný súlad jednotlivých

stanovísk dotknutých orgánov, konštatoval, že projektová dokumentácia spĺňa všetky technické
požiadavky na výstavbu. Stavebný úrad odmietol hodnotiť prípadné budúce využitie pozemku v
susedstve stavebníkov, pretože jeho kvalifikácia v katastri uvedené neumožňuje. V stručnosti sa tiež
vyjadril k námietke rozporu stavby s územným rozhodnutím a k procesnej námietke nedoručenia
písomností K.

44. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia formulovali námietky týkajúce sa zníženia
odstupu stavby od ich pozemku na menej ako jeden meter (k čomu pripojili dôkaz), pričom osobitne
poukazovali na vybudovanie vonkajšieho schodiska, s ktorým územné rozhodnutie nepočítalo. Tiežpoukazovali na to, že reálnu vzdialenosť stavby od hranice pozemku si správny orgán prvého stupňa
nijakonepreveril.Namietalitiežpovoleniestavbybetónovéhooploteniaaodkázalinaznenie§6vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. Akcentovali možnosť výstavby na pozemku v

ich vlastníctve a na potrebu nezvýhodňovania niektorého vlastníka pozemku. Podľa názoru odvolateľov
znamená posun stavby vykonaný v rozpore s územným rozhodnutím limitáciu výstavby na susednom
pozemku. Požadovali odstránenie spomínaného schodiska a tiež vybudovanie pletivového oplotenia,
keďže betónové bude znamenať zatienenie susedného pozemku.

45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkázal na závery prijaté prvostupňovým správnym orgánom
a konštatoval, že odstup spornej stavby od hranice pozemkov nebráni zabezpečeniu jej údržby.
Konštatoval, že vzdialenosť stavby od hranice pozemkov môže byť určená aj inak, ako to uvádza
vyhláška č. 532/2002 Z. z. Vo vzťahu k tieneniu v dôsledku výstavby betónového plota poukázal na to,
že táto otázka nie je v legislatíve riešená a zároveň tienenie nebolo preukázané.

46. Kľúčovou otázkou, ktorú boli správne orgány povinné posúdiť, bola vzdialenosť stavby vo vlastníctve
ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/ od hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Od tejto otázky
sa následne malo odvíjať skúmanie všetkých námietok vznesených v konaní - výstavba betónového
oplotenia, tienenie, problém údržby stavby v súvislosti s jej posunom k pozemku žalobcov. Z podaní
účastníkov je zrejmé, že každý z nich formuluje svoje vlastné údaje o vzdialenosti existujúcej stavby od

pozemku žalobcov, pričom z rozhodnutí správnych orgánov a aj z obsahu spisu vyplýva, že na mieste
samom nebolo nijako preverené, v akej vzdialenosti od hranice sa aktuálne stavba skutočne nachádza
a aký vplyv má táto skutočnosť na susedný pozemok.

47. V prejednávanej veci sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vecne nevysporiadal s uvedenými

námietkami (resp. len prevzal tvrdenia ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/), t. j. žalobca nedostal od
žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa posunu stavbu v rozpore s územným
i stavebným povolením. Argumentácia prezentovaná žalovaným i prvostupňovým správnym orgánom
mala všeobecný charakter, poukázala na predloženú projektovú dokumentáciu a skutočnosť, že tienenie
stavby plota fakticky nie je možné v danom konaní riešiť.

48. Podstatná námietka týkajúca sa posunu stavby a rozsahu tohto posunu v rozpore s územným a
stavebným povolením zo strany správnych orgánom nebola náležite posúdená. Ak bolo prvostupňovým
správnym orgánom vykonané miestne zisťovanie, toto zrejme malo splniť istý účel a viesť k objasneniu
skutkového stavu veci. V danom prípade však záznam z ústneho pojednávania spojeného s miestnym

zisťovaním uvádza len zoznam zúčastnených a skutočnosť predloženia písomného stanoviska zo strany
žalobcu v rade 2/ (v tom čase zástupcu žalobkyne v rade 1/ a právnej predchodkyne žalobcu v rade 2/),
s ktorým ďalšia účastníčka v rade 1/ nesúhlasila. Žiadne relevantné dokazovanie a následné skutkové
zistenia zo záznamu nevyplynuli, čo sa následne prejavilo aj vo vágnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

49. Správny súd podotýka, že odvolacie námietky žalobcov boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci)
a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko,
Bochan v. Ukrajina, Krasulya v. Rusko) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako

„opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto
charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu
SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd
podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o jej „opodstatnenosti“ (well-
founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej

námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán
poruší právo účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Práve vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami
účastníka konania môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb.

50. Žalobcovia mali dostať vzhľadom na vyššie uvedené právnoteoretické postuláty konkrétnu odpoveď
na svoju námietku v otázke rešpektovania verejného záujmu pri posune stavby v rozsahu, ktorý bol
vykonaný právnymi predchodcami ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/, ako aj v otázke tienenia. Žalovaný
mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky žalobcua posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych, ale aj
procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované ustanovenie § 47 ods. 3
správneho poriadku. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že

nie je povinný, avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti
odvolacích námietok žalobcu.

51. Vzhľadom na nedostatočne vykonané dokazovanie a s tým súvisiacu absenciu preskúmateľného

odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd s poukazom na
§ 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

52. K námietke žalobcov, že im nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pokiaľ ide o
výstavbu betónového oplotenia, správny súd uvádza, že toto bolo súčasťou projektovej dokumentácie a

uvádza sa aj v žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia ako „oplotenie novo navrhované“
s tým, že priložený výkres uvádza murované a pletivové oplotenie na určených úsekoch.

53. Pokiaľ ide o závery žalovaného, že pre prípadnú budúcu výstavbu na pozemku vo vlastníctve
žalobcov je možné uvažovať aj o iných odstupových vzdialenostiach, ako uvádza vyhláška č. 532/2002

Z. z., správny súd zdôrazňuje, že pre stanovenie odstupových vzdialeností by mali byť základom pravidlá
vymedzené v ustanovení § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. s tým, že ak sa použije výnimka
podľa odseku 1 tohto ustanovenia, musí byť daný postup riadne odôvodnený. Tiež treba uviesť, že pokiaľ
žalobcovia poukazovali na možnosť budúcej výstavby na svojom pozemku, išlo o relevantnú námietku,
najmä ak v danom priestore už výstavba existuje. Nemožno ponechať bez povšimnutia takéto tvrdenia

(vrátane tvrdení o zatienení pozemku), a tak zásadným spôsobom obmedziť susedný pozemok v jeho
využití aj na prípadne iný účel ako vyplýva z údajov katastra nehnuteľností. Aj napriek tomu, že rozdiely
v tvrdeniach účastníkov znamenajú len desiatky centimetrov, v stiesnených podmienkach, ako je tomu
v danom prípade, je aj uvedené podstatnou skutočnosťou, ktorou sa bolo nutné v konaní zaoberať.

54. Napokon považoval správny súd za potrebné zdôrazniť, že inštitút dodatočného povolenia
stavby nemôže slúžiť pre paušálne legalizovanie každej stavby. Za porušenie zákona by mal niesť
zodpovednosť stavebník, resp. jeho právni nástupcovia, ako je tomu v danom prípade (preto ani nebolo
relevantné, kto stavbu postavil). Nemožno totiž v spoločnosti akceptovať stav, keď osoby rešpektujúce
právo budú obmedzené na svojich právach viac ako tí, ktorí zákon nedodržujú.

55. Napokon správny súd považuje za nutné oceniť proaktívny prístup ďalších účastníkov v rade 1/ a
2/, ktorí sa snažili stavbu zlegalizovať a prejavili ochotu sa so žalobcami dohodnúť. Tento rozmer veci
môže byť pre žalobcov aj signálom, že z hľadiska susedských vzťahov, ktoré tu budú pravdepodobne
pretrvávať dlhší čas, je namieste vziať do úvahy fakt, že slušné vzťahy znamenajú viac ako rigidné

zotrvávanie na dikcii zákona či „výhra“ v spore.

56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci
plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 4/ až 8/

v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž
trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.

57. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.