Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418010943
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8418010943.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2023, vo
veci návrhu na upustenie alebo zmeny uloženého ochranného opatrenia, o sťažnosti ods. A. B. proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/88/2018 zo dňa 12. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok uznesením pod sp. zn. 9T/88/2018 zo dňa 12. januára 2023 podľa § 447
ods. 1 Trestného poriadku a § 446 ods. 1 Trestného poriadku zamietol návrh ods. A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C., okr. Kežmarok, t. č. D. XXX/XX, B. na upustenie od výkonu
ochranného protialkoholického liečenia a na zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou na ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený A. B. sťažnosť, ktorú neskoršie
zdôvodnil tým, že vo veci boli vypočutí rodinní príslušníci, ktorý sa odmietli vyjadriť. Ďalej bola vypočutá
znalkyňa E. F. G., ktorá sa vo svojej výpovedi odvoláva na posudky staršie ako 4 roky a na záver
zhodnotila, že nevie aký je jeho terajší stav. Pokiaľ ide o posudok vypracovaný v trestnej veci pod
spisovou značkou 41Tk/1/2021, ten sa javí v čase rozhodovania tiež ako neaktuálny, čo znamená, že

súd nemôže rozhodnúť na základe nejakých starých posudkov, keď znalec sám nevie, v akom stave sa
má daná osoba nachádzať. Vyjadrenie typu ja si myslím (vyjadrenie E. G.) teda nie je adekvátne, keďže
znalec má o stave osoby vedieť a nie si len myslieť. Ďalej uvádza, že podľa § 74 Trestného zákona, ak sa
ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína
po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Na výkon trestu nastúpil dňa 19.03.2019, a nie je jeho
chybou ako odsúdeného, že Slovenská republika je v tomto prípade neschopná, a taktiež to nemôže byť

na jeho ťarchu. Na záver dodal, že pokiaľ je alkoholizmus choroba, osoba má byť liečená a nie odsúdená
za spáchanie trestného činu pod vplyvom alkoholu. Z týchto dôvodov považuje uznesenie Okresného
súdu Kežmarok za neopodstatnene zamietnuté a žiada krajský súd, aby rozhodnutie Okresného súdu
Kežmarok v plnom rozsahu zrušil a rozhodol vo veci sám.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť

výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, ako to správne konštatuje už prvostupňový súd, že
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/88/2018 zo dňa 24.08.2018, právoplatným tým istým
dňom, bol A. B. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2

písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona a §
139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobodyv trvaní 3 (troch) rokov, probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov,
zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť ospravedlniť sa poškodenej,
povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu, povinnosť podrobiť

sa psychologickému poradenstvu, povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie, ako aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd po rekapitulácii obsahu vykonaných dôkazov v odôvodnení svojho uznesenia uviedol,
že rozhodnutie o upustení od výkonu ochranného liečenia v zmysle § 74 odsek 3 Trestného zákona

prichádza do úvahy len v prípade, ak ešte pred jeho začatím zanikli okolnosti, pre ktoré bolo uložené, a to
napr. sa zmenil zdravotný stav osoby alebo sa osoba podrobila dobrovoľne liečeniu, ktoré bolo úspešné.
Absencia vynútená výkonom trestu sama osebe neznamená vytvorenie dostatočných psychických
predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania alkoholických nápojov. Predpokladom na upustenie
musia byť odborné lekárske znalosti vo forme znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Iba
vyjadrenie odsúdeného nepostačuje na to, aby súd vo veci rozhodol o upustení od výkonu ochranného

liečenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh odsúdeného A. B. na upustenie od výkonu
ochranného protialkoholického liečenia a zmenu ochranného protialkoholického liečenia, uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/88/2018 zo dňa 24.08.2018, nie je dôvodný.
Poukázal pritom na výpoveď znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr.
Andrey Remeckej, ktorá na verejnom zasadnutí v plnej miere zotrvala na záveroch svojich znaleckých

posudkov č. 31/2018 a č. 32/2018, ktoré o duševnom stave odsúdeného vypracovala v prípravnom
konaní, a v rámci ktorých o. i. u odsúdeného diagnostikovala poruchy psychiky a správania súvisiace
s nadužívaním alkoholu v III. štádiu podľa Jellineka, anomálne štruktúrovanú osobnosť s disociálnymi
rysmi so znakmi impulzivity a nezdržanlivosti a abúzus viacerých psychoaktívnych látok. V posudku č.
31/2018 vzhľadom k tomu, že u odsúdeného bola diagnostikovaná závislosť na alkohole v III. štádiu

podľa Jellineka, navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, nakoľko
predpokladala priaznivý efekt tohto opatrenia na jeho ďalšie fungovanie. Prihliadajúc aj na dobu, ktorá
uplynula od vypracovania znaleckých posudkov č. 31/2018 a č. 32/2018 prvostupňový súd na verejné
zasadnutie predvolal a na tomto vypočul znalkyňu MUDr. Andreu Remeckú, ktorá okrem toho, že plnom
rozsahuzotrvalanazáverochsvojichznaleckýchposudkov,savyjadrilaajprávekotázkepotrebyvýkonu

ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou v nadväznosti na dobu uplynutú od znaleckého
vyšetrenia. Znalkyňa v tejto súvislosti jednoznačne uviedla, že aj vzhľadom k veku odsúdeného, aj k
tomu, že tento nikdy doposiaľ, ako sám uviedol, neabsolvoval špecializovanú liečbu závislosti, ktorá
spočíva hlavne v edukácii a psychoterapii, si myslí, že je preňho prospešné, aj napriek dobe, ktorá
uplynula od znaleckého vyšetrenia, túto liečbu absolvovať.

Okresný súd prihliadol tiež na závery znaleckého posudku č. 04/2021 vypracovaného znalkyňou
MUDr. Kornéliou Fabišíkovou vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tk/1/2021, s dátumom jeho
vypracovania dňa 07.01.2021, ktorý je novším znaleckým posudkom, pričom uvedená znalkyňa zistila
u odsúdeného chronický alkoholizmus so závislosťou na úrovni III. vývojovej fázy podľa Jellineka.

Odsúdený pritom napriek zistenej závislosti na alkohole, ktorej zodpovedá aj právoplatné rozhodnutie
súdu o uložení ochranného liečenia ústavnou formou, doposiaľ žiadne liečenie neabsolvoval. Odsúdený
doteraz pre obmedzené kapacitné možnosti nenastúpil na súdom nariadené ochranné protialkoholické
liečenie počas výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Jeho vynútená abstinencia vo
výkone trestu nie je dôvodom pre upustenie, resp. zmenu spôsobu uloženého ochranného liečenia.

Skutočnosť, že odsúdený abstinoval v chránenom prostredí, t. j. počas výkonu trestu, načo sa odsúdený
odvoláva, ešte neznamená, že netrpí závislosťou od alkoholu. Protialkoholické liečenie sa predovšetkým
zameriava na udržanie dlhodobej abstinencie. Súd prvého stupňa mal za to, že izolácia od návykovej
látky vo výkone trestu odňatia slobody nedosahuje výsledky, ktoré sú dosiahnuteľné len cielenou liečbou
tak, ako na to napokon poukázala aj MUDr. Remecká. U odsúdeného bol konštatovaný alkoholizmus

ako rozvinutý chorobný stav v III. vývojovom štádiu. Keďže s protialkoholickým liečením doposiaľ nebolo
započaté, iba jeho absolvovaním je možné dosiahnuť účel liečenia. Taktiež aj keď MUDr. Fabišíková
vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tk/1/2021 ochranné liečenie nenavrhovala, dôvodom pre
tento záver znalkyne nebola skutočnosť, že by ochranné protialkoholické liečenie v prípade odsúdeného
nebolo potrebné, ale aby nedošlo k duplicite súdom nariadených ochranných protialkoholických liečení,

práve s poukazom na uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou vo veci
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/88/2018, ktoré doposiaľ nebolo vykonané. Vzhľadom na obsah
návrhu odsúdeného okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že okolnosti, pre ktoré bolo ochranné
liečenie uložené, doposiaľ nezanikli. Pred začatím súdom uloženého ochranného liečenia nebol zistenýzánik okolností, pre ktoré bolo uložené s tým, že dôvody jeho uloženia naďalej trvajú. Znalkyňa
dostatočným spôsobom odôvodnila svoje odborné závery svedčiace o nevyhnutnosti ochranného
protialkoholického liečenia, ktoré je podľa názoru súdu prvého stupňa nevyhnutné realizovať ústavnou

formou. Z týchto dôvodov okresný súd považoval návrh odsúdeného za nedôvodný, a preto rozhodol
o jeho zamietnutí.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných

prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Podľa § 446 ods. 1 Tr. poriadku, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh
prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho
prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu
alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého

návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na
verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.

Úvodom je potrebné uviesť, že ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré patria
medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je - rovnako ako

pri treste - zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom. Pre posúdenie stavu liečenia sú
rozhodujúce odborné lekárske znalosti, podstatným pre rozhodnutie je aj doba vykonávania ochranného
liečenia, prístup a postoj povinného k prebiehajúcemu liečeniu. Rozhodnutie o uložení ochranného
liečenia ústavnou formou však nie je rozhodnutím o „nekonečnom“ ústavnom liečení pacienta, keďže
táto forma liečenia môže byť v budúcnosti zmenená (zrušená), a to s ohľadom na vývoj zdravotného

stavu odsúdeného, pričom je tiež limitované dosiahnutím jeho účelu.

Sťažnostný súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu má za to, že pri rozhodovaní o návrhu
odsúdeného na upustenie, resp. zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia si okresný súd zadovážil
všetky potrebné dôkazy pre posúdenie opodstatnenosti takéhoto návrhu, následne vykonané dôkazy

vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, pričom správne a zákonne rozhodol. Samotnému napadnutému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie
rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto
krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje a dôvody rozhodnutia súdu
prvého stupňa si v plnom rozsahu osvojuje. Sťažnostný súd zistil, že okresný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého
uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré
obsahuje spis. Osoba priamo dotknutá výrokom napadnutého uznesenia odsúdená mala dostatočný
priestor na svoju obhajobu. Krajský súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov
tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému

súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Treba len stručne pripomenúť, že z obsahu znaleckých posudkov (MUDr. Fabišíkovej a MUDr.
Remeckej), ako aj osobného výsluchu znalkyne MUDr. Remeckej je zjavné, že v danom prípade

je potrebné, aby odsúdený toto liečenie absolvoval, pretože sa jedná o mladého človeka, ktorý si
možno neuvedomuje dôsledky užívania alkoholu pre jeho ďalší život. Taktiež odsúdený bol v minulosti
v chránenom prostredí v rámci väzby, resp. výkonu trestu (kde nemal prístup k alkoholu), čo ale
nie je špecializovanou liečbou, ktorá má svoje pravidlá a svoju postupnosť a ktorá by mala viesť
k dlhodobej abstinencii. Samotnú abstinenciu odsúdeného počas výkonu väzby a trestu v inej trestnej

veci nemožno považovať za rovnocennú k uloženej ústavnej protialkoholickej liečbe. Odsúdený ústavnú
protialkoholickú liečbu ešte ani nezačal a teda reálne nedošlo k zániku okolností, ktoré boli dôvodom
uloženia ústavnej formy ochranného liečenia. Až po začatí tejto liečby by bolo možné teoreticky
rozhodovať o upustení, resp. zmene spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia (a povyjadrení príslušného zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti o plnení účelu ústavnej liečby).
Krajský súd súčasne poznamenáva, že zo samotného názvu ochranného opatrenia (ochranné liečenie)
vyplýva, že ide o inštitút, ktorým sa poskytuje nielen ochrana spoločnosti, ale najmä (vzhľadom

na zdravotný stav a jeho liečbu) i ochrana dotknutej osoby, a to i napriek tomu, že ide v celom
posudzovanom konaní o rozhodnutie o uložení právnej (teda štátnou mocou vynútiteľnej) povinnosti
dotknutej osoby. Vychádzajúc z uvedených skutočností aj podľa názoru sťažnostného súdu postupoval
súd prvého stupňa zákonne a správne, ak zamietol návrhy odsúdeného na upustenie, resp. na zmenu
spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia.

Ohľadne sťažnostných námietok krajský súd konštatuje, že tieto boli zo strany odsúdeného v plnom
rozsahu uplatnené už v prvostupňovom konaní, pričom okresný súd sa s nimi vecne, logicky
a argumentačne presvedčivo vysporiadal vo svojom rozhodnutí, pričom prakticky nenechal žiadnu
otvorenú otázku/námietku, s ktorou by sa bolo potrebné v sťažnostnom konaní bližšie zaoberať,
resp. odpovedať na ňu. Ani krajský súd po preskúmaní veci nedospel k záveru o neaktuálnosti

nariadeného ústavného liečenia odsúdeného s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti,
ktoréhoktakémutozáveruviedli.Odsúdenýmuvádzanespochybňovaniezáverovznaleckýchposudkov
vzhľadom na čas, ktorý uplynul od ich vypracovania, a ktoré odporúčali takýto druh ochranného
opatrenia, je len jeho subjektívnym názorom, ktorý ale bol vyvrátený práve výsluchom znalkyne
MUDr. Remeckej, ktorá naďalej zotrvala na svojich záveroch a odporúčaniach uvedených v znaleckom

posudku, a to aj v terajšom období, ako aj o pretrvávajúcej potrebe podrobenia sa odsúdeného
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Z uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné
a sťažnosť ods. A. B. ako nedôvodnú zamietol v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.