Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321010859
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4321010859.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému E. Y. pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa zo dňa 19.09.2022, sp. zn. 4Nt/93/2021, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 16. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. Y., narodeného
XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 402 odsek 2 Trestného
poriadku z dôvodu § 399 odsek 2 Trestného poriadku, odmietol návrh odsúdeného E. Y. (ďalej len
„odsúdený“) na povolenie obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného

súdu Levice zo dňa 17.12.2018 sp. zn. 3T/2/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
2To/16/2019 zo dňa 27.02.2019, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek
1, odsek 5 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V jej písomnom odôvodnení
sám, vo viacerých podaniach, poukazoval na komunikáciu s obhajcami, to, že na obnove konania bola

prítomnátáistáprokurátorka,obhajkyňanemalazáujemojehoprípadastiahlaspäťobnovukonaniabez
jeho súhlasu, nižší súd neakceptuje postup nadriadeného orgánu a odkláňajú sa od skutočnosti, obhajca
mu nezabezpečil preklad písomnosti do materského jazyka, je Maďar a slovenský jazyk neovláda a veľa
veciam nerozumie.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, odsúdeným, podľa

§ 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia
i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa správne poukázal na stav konania,
pôvodné odsudzujúce rozhodnutia, vykonané dokazovanie, príslušné zákonné ustanovenia, obsahy
predchádzajúcich návrhov odsúdeného na povolenie obnovy konania o ktorých bolo právoplatne

rozhodnuté pod sp. zn. 4Nt/108/2019, 4Nt/37/2020, 3Nt/49/2021. ďalej uviedol aj právne úvahy, na
základe ktorých zistil, že súčasný návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania je len opakovaním
predchádzajúcich návrhov, ktoré boli ako nedôvodné zamietnuté.

Nadriadený súd, po preskúmaní sťažnostných námietok odsúdeného a dôvodov napadnutého
uznesenia zistil, že súd I. stupňa správne zistil, že súčasný návrh obsahuje tie isté (identické) dôvody,

ktoré odsúdený uvádzal v návrhu v citovanom predchádzajúcom konaní. Správne pri tom konštatoval
aj fakt, že ním uvádzané dôvody nie je možné považovať ani za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôrneznáme ani za také, ktoré by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu
známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.
Vo vzťahu k sťažnostným námietkam odsúdeného, nadriadený súd opakovane zdôrazňuje, že v konaní

o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom
konaní, ako si to nesprávne predstavuje odsúdený, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného
poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu
rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve
ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).

Je evidentné, že odsúdený sa nevie zmieriť so svojím odsúdeným a za tým účelom využíva aj
možnosť danú mu Trestným poriadkom podať návrh na povolenie obnovy konania. Nechce však pri tom
rešpektovať zákonom stanovené podmienky v takomto konaní, ale tieto si vykladá vlastným spôsobom,
ktorý nie je správny.

Nadriadený súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť stále platnú argumentáciu, ktorú použil v

uzneseniach pod sp. zn. 1Tos/131/2020, 1Tos/99/2021

Vo veci Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/2/2018 odsúdený bol už v prípravnom konaní poučený aj
o svojom práve žiadať pribratie tlmočníka z jazyka maďarského, vzhľadom na to, že je maďarskej
národnosti. V odvolaní uplatňoval rovnaké procesné námietky, preto tieto nie sú vôbec novými

skutočnosťami. Námietku v súvislosti s tlmočníkom uplatnil aj v návrhu na povolenie obnovy konania
podanom dňa 19.11.2019, ktorý dňa 17.02.2020 vzal späť.

Rovnaké námietky uplatnil aj v konaní pred dovolacím súdom, ktorý uznesením pod sp. zn.
3Tdo/43/2020 jeho dovolanie odmietol a konštatoval, že sú v príkrom rozpore s obsahom spisu a

konštatoval tieto právne závery.

Odsúdený jednoznačne uviedol, tak ako v prípravnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní,
tak aj priebežne v konaní pred súdom, že je maďarskej národnosti, slovenský jazyk ovláda, tlmočníka
nežiada a bude vypovedať v slovenskom jazyku (č. 1.31 spisu, č. 1.154 spisu, č. 1.165 spisu, č. 1.

177 spisu). Obvinený v priebehu celého konania priebežne uvádzal, že ovláda slovenský jazyk (aj jeho
podania v rámci obnovy konania boli a stále aj sú písané v slovenskom jazyku) a preto námietku, že
pri svojom prvom výsluchu bol v šoku a nerozumel slovenskému jazyku, dovolací súd vyhodnotil ako
tendenčnú. Pokiaľ teda obvinený rezignoval na možnosť využiť svoje práva sám alebo prostredníctvom
obhajcu a má “pocit, že ich nevyužíval v pôvodnom konaní podľa svojich predstáv, resp. by ich realizoval

inak“, potom sa sám zbavuje práv, ktoré mu prináležia podľa Trestného poriadku, a preto sa nemôže v
ďalšom konaní právne účinne domáhať porušenia svojich práv, ak sa sám o tieto svoje práva dostatočne
nezaujíma a nestará a to v súlade s princípmi: -vigilantibus leges sunt scriptae (zákony sú napísané
pre bdelých, treba byť bdelým aby sme mohli ochrániť svoje právo), vigilantibus iura (právo je na strane
ostražitých), vigilantibus non dormientibus iura subveniunt ( právo pomáha bdelým nie spiacim). Tieto

právne závery plne platia aj v tomto konaní.
Rovnako tak je nesprávna predstava odsúdeného, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy ním
navrhnuté. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní( kde patrí aj obvinený), aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej návrhmi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov (III ÚS 339/2008).
Čo sa týka sťažnostnej námietky odsúdeného voči obhajcom tak nadriadený súd konštatuje, že súd
žiadnym spôsobom nezasahuje do práva obvineného (odsúdeného) na obhajobu a už vôbec nie
do vzťahov medzi odsúdeným a obhajcom. Obsah týchto vzťahov nemôže byť v žiadnom prípade
považovaný za novú skutočnosť alebo dôkaz.

V odôvodnení napadnutého uznesenia sa súd I. stupňa správne zaoberal aj skúmaním primeranosti
uloženého druhu a výmery trestu vo vzťahu k závažnosti činu s tým, že jeho výmera 7 rokov a 6 mesiacov
nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu ani v nepomere k závažnosti činu ani k pomerom odsúdeného.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, ktoré sú len doplnením správnych právnych úvah a
záverov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, nadriadený súd dôvody sťažnosti uvádzané
odsúdeného nepovažoval za dôvodné a jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok (§ 185 ods. 2 Tr. por.).