Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201177
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8121201177.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: Ú. D. S. S. V. Ú. D. S.

H. P. Z., G.. D. Č.. X, A., A. XXX, L.: XXXXXXXX, proti žalovanému: PhDr. A. G., D..XX.X.XXXX, N. U.,
A. Z. XX, A.. R.. V. G. L. Z., Z..F..P.., G. XX, N., L.: XX XXX XXX, v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 10.2. 2021 domáhal, aby zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 2602,40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v písomnom
podaní odôvodnil tým, že personálnym rozkazom riaditeľa ÚVV Levoča bol žalovaný preložený R.
Ú. U. W. Ú. A. A. §. XX ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb. z dôvodu organizačných zmien.
Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu Prešov č. 81/2013 zo dňa 31.1.2013 bol žalovaný ustanovený
do funkcie samostatný strážny úseku strážnej a eskortnej činnosti oddelenia ochrany a obrany.
Dôvodom preloženia boli organizačné zmeny vykonané na základe rozkazu Ministra spravodlivosti SR č.

1/2013 zo dňa 28.1.2013, ktorým bola doterajšia funkcia žalovaného v Ústave Levoča dňom 31.1.2013
zrušená. Žalovaný listom zo dňa 11.2.2013 požiadal žalobcu s odkazom na ust. § 113 ods. 1 zák. č.
73/1998 Z. z. o náhradu cestovných výdajov. F. Ú. A. U. zo dňa 13.2.2013 žiadosti žalovaného vyhovel s
účinnosťouod1.2.2013.Dňom1.1.2018bolžalovanýpodľa§35ods.6zák.č.73/1998Z.z.personálnym
rozkazom riaditeľa Ústavu Prešov č. 4/2017 zo dňa 19.12.2017 odvolaný z funkcie samostatný strážny
úseku eskortnej a špeciálnej činnosti oddelenia ochrany Ústavu Prešov a ustanovený do funkcie
zástupcu vedúceho zmeny úseku eskortnej a špeciálnej činnosti oddelenia ochrany Ústavu Prešov

s písomným súhlasom žalovaného. Predmetným prevedením na inú funkciu s písomným súhlasom
žalovaného odpadol právny dôvod náhrady cestovných výdavkov podľa § 113 zák. č.73/98 Z.z., ktorý
sa viaže na preloženie na inú funkciu podľa § 35 ods.1 písm. a) alebo b) uvedeného zákona. Žalovaný,
aj keď odpadol právny dôvodov na náhradu cestovných výdavkov, predložil nadriadenému cestovné
príkazy za obdobie od 29.12.2017 do 30.6.2020 a to cestovný príkaz č. 008/2018 zo dňa 29.12.2017 vo
výške 47,60 eur, cestovný príkaz č. 0080/2018 zo dňa 26.1.2018 vo výške 68,- eur a i. Všetky žalovaným
uplatnené sumy cestovného boli žalovanému vyplatené, čoho dôkazom je podpis žalovaného ako

príjemcu úhrad na jednotlivých cestovných príkazoch. Žalovaný sa tak obohatil získaním majetkového
prospechu v celkovej výške 2.602,40 eur. Riaditeľ Ústavu Prešov vydal dňa 25.9.2020 rozhodnutie pod
č. Ú. V. Ú.S.-XXXXX/XX-XXXX, G. X. Ž. A. S. D. S. Z. R. P. P. X.X.XXXX W. XX.X.XXXX. Ž. predmetné
rozhodnutie odmietol podpísať a podal proti nemu odvolanie. Odvolací orgán rozhodnutím č. GR -ZVJS - 617-4/14-2020 zo dňa 11.1.2021 rozhodnutie riaditeľa Ústavu Prešov zrušil s odôvodnením, že
prvostupňovýorgánsimánárokzpredmetnéhobezdôvodnéhoobohateniauplatniťvobčianskoprávnom
konaní.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil personálne rozkazy riaditeľa Ústavu Levoča a Prešov, žiadosť
žalovaného, súhlas riaditeľa Ústavu Prešov, cestovné príkazy, rozhodnutie riaditeľa Ústavu Prešov a
Generálneho riaditeľa ZVJS.
Na pojednávaní ďalej uviedol, že právny dôvod náhrady cestovných výdavkov policajtovi pri preložení
na inú funkciu podľa § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998 sa viaže práve na toto ustanovenie § 35 ods. 1

písm. a). Žalovaný však dňom 01.01.2018 s jeho súhlasom bol prevedený na inú funkciu podľa iného
ustanovenia a to § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., kedy právny dôvod náhrady cestovných výdavkov
odpadol dňom prevedenia t.j. 01.01.2018. Paragraf 113 nepozná právny dôvod na vyplatenie cestovných
výdavkovpriprevedenínainúfunkciu.Súhlasriaditeľaústavukpreplácaniucestovnýchvýdavkovzodňa
13.02.2013 bol taktiež viazaný na ust. § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. Dňom 01.01.2018 bol žalovaný
s jeho písomným súhlasom ustanovený do inej funkcie, kedy odpadol dôvod výplaty náhrady cestovných

výdavkov. Vzhľadom na to, že u žalovaného boli aj naďalej vyplácané cestovné výdavky, neprávom
vyplatené sumy je podľa § 251 ods. 3 žalovaný povinný vrátiť. Pre vznik bezdôvodného obohatenia nie
je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne, alebo nejakým protiprávnym úkonom. K vzniku
bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj bez vôle zúčastnených subjektov. Avšak je neprípustné, aby sa
obohacoval niekto na úkor druhého. Podľa jeho názoru žalovaný musel v zmysle § 251 ods. 3 zákona č.

73/1998 Zb. z okolností predpokladať, že sú mu neoprávnene vyplácané náhrady uhrádzané v rozpore
so zákonom od januára r. 2018, kedy aj sám vo svojom ústnom a písomnom vyjadrení uvádzal, že sa
bol informovať o možnosti vyplácania príspevkov na bývanie podľa § 141 a) zákona č. 73/1998 Zb. V §
141 a) ods. 3 písm. a) je totiž explicitne uvedené, že súbežné poskytovanie cestovných náhrad podľa
§ 113 a príspevku na bývanie je vylúčené. K procesnej obrane žalovaného, že vec mala byť riešená

prostredníctvom personálneho rozkazu s následnou možnosťou preskúmania v správnom súdnictve
poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/31/2012 zo dňa 07.12.2012, kde NS SR konštatuje, že ide o
horizontálne vzťahy, ktoré patria do právomoci súdov a na to, aby o nároku z bezdôvodného obohatenia
rozhodoval správny orgán , musel by zákon 73/1998 Zb. obsahovať výslovné ustanovenie, že takýto
nárok prejednáva a rozhoduje. Náhradu trov konania si neuplatnil.

2.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe túto žiadal zamietnuť. Vyslovil názor,
že predmetná vec mala byť riešená prostredníctvom vydaného personálneho rozkazu s následnou
možnosťou preskúmania v rámci správneho súdnictva, a nie žalobou na vydanie bezdôvodného
obohatenia v rámci civilného konania. Na podporu stanoviska odkázal na vec obdobného charakteru,

kde bolo obdobné rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané Krajským súdom v Bratislave pod sp.
zn. XS/XXX/XXXX zo dňa 19.6.2012 a rozsudok bol potvrdený rozsudkom NS SR zo dňa 30.5.2013 sp.
zn. XSžo/XX/XXXX. Ďalej uviedol, že preloženie žalovaného v zmysle personálneho rozkazu riaditeľa
ÚVV Levoča č. 52/2013 zo dňa 30.1.2013 preložením do iného miesta výkonu služby nebolo viazané na
konkrétnufunkciu.Dofunkciubolžalovanýdosadenýažnásledne, čojejednýmzdôvodov,prečomalza

to, že podmienky preloženia spĺňa po celú dobu jeho pôsobenia v ÚVV Prešov. Žalovaný bol preložený
podľa § 35 ods.1 písm. a) zák. 73/1998 Z.z. a následne mu vznikol nárok na náhradu pri preložení
podľa § 113 ods.1. Tieto náhrady mu žalobca schválil. Zák. č. 73/1998 neuvádza exaktne, kedy a či
patria aj naďalej náhrady pri preložení na inú funkciu príslušníkovi, ktorý ich už má schválené. Priznané
náhrady sa viažu na miesto výkonu štátnej služby. Zánik takýchto náhrad sa viaže podľa zákonodarcu

na § 113 ods. 5 zákona (náhrady nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu
v mieste výkonu štátnej služby). Zákonodarca neuvádza, aby takéto náhrady zanikli pri následnom
preložení podľa § 35 ods.6 zákona. Dňa 1.1.2018 bol žalovaný s jeho písomným súhlasom ustanovený
na funkčné miesto zástupcu vedúceho zmenu úseku eskortnej a špeciálnej činnosti oddelenia ochrany
ústavu. Zo strany personálneho oddelenia bol upozornený, na čo mu vznikne a na čo mu zanikne nárok.

Personálne oddelenie sa k cestovným náhradám vôbec nevyjadrilo, preto nemal dôvod pochybovať o
tom, že zmena jeho zaradenia sa tohto nároku žiadnym spôsobom nedotkne. Žalobca mu ani nedoručil
písomné oznámenie o zániku nároku na cestovné náhrady. Služobný úrad vedel od začiatku o zmene
zaradenia žalovaného, ako aj o vyplácaní cestovných náhrad. Ak žalovaný zmenou zaradenia stratil
nárok na preplácanie cestovných náhrad, malo mu byť toto automaticky zastavené a oznámené. V

priebehu roku 2017 policajtom začal byť v zmysle § 141a Zákona o štátnej službe vyplácaný príspevok
na bývanie, pričom v uvedenom ustanovení sú uvedené aj výnimky, kedy nemožno príspevok priznať.
Príspevok sa poskytoval automaticky bez potreby podať žiadosť, avšak žalovanému v januári 2018
nebol doručený personálny rozkaz, ktorým sa príspevok priznáva. Keď sa bol v januári 2018 informovaťna príslušnom oddelení, či má nárok na príspevok, dostal zápornú odpoveď s odôvodnením, že má
aj naďalej nárok na preplácanie cestovných náhrad. Tvrdenie pracovníčky personálneho oddelenia
korešpondovalo s tým, že žalovanému v mesiaci február 2018 nebol vyplatený príspevok na bývanie,

ale po predložení cestovného príkazu tento bol bez výhrad schválená a preplatený. Dňa 30.9.2020
bolo žalovanému písomným personálnym rozkazom č. 1230 zo dňa 31.8.2020 oznámené, že mu od
1.9.2020 bude priznaný príspevok na bývanie. Ak podľa rozhodnutia č. 10444/14-2020 nemal nárok
na cestovné náhrady od 1.1.2018, podľa jeho názoru mu mal byť priznaný od uvedeného dátumu
príspevok na bývanie spätne. Poukázal na ust. § 251 ods.3 Zákona o štátnej službe, kedy je príslušník

neprávom vyplatenej sumy povinný vrátiť. Žalovaný nevedel a ani z okolností nemohol predpokladať, že
sumy sú mu omylom vyplácané, pretože samotné mzdové oddelenie počas priebehu jedného mesiaca
prehodnocovalo jeho nárok na cestovné náhrady a došlo k záveru, že nemá nárok na príspevok na
bývanie, nakoľko u neho stále trvá nárok na cestovné náhrady. Žalovaný v tejto veci podal oznámenie
na Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra bez prijatého záveru do času súdneho konania.
Zástupca žalovaného na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaný bol neskôr v tom istom mieste výkonu

práce preložený na inú funkciu, čo nemôže zakladať zánik nároku, nakoľko žalovaný cestoval na miesto
výkonu služby rovnako ako predtým. Skutočnosť, že žalovaný mal nárok na preplácanie cestovných
náhrad potvrdzuje aj fakt, že žalovanému nebol priznaný príspevok na bývanie v zmysle ust. § 141 a)
zákona č. 73/1998 z dôvodu, že má naďalej nárok na preplácanie cestovných náhrad, pričom uvedenú
skutočnosť potvrdilo aj samotné oddelenie žalobcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že žalovaný

vedel resp. musel predpokladať, že sumy za cestovné náhrady sú vyplácané neoprávnene, má tomto
prípade žalobca. V samotnej žalobe však žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by žalovaný vedel o tejto
skutočnosti, resp. vzhľadom na aké okolnosti musel predpokladať, že sumy sú vyplácané neoprávnene.
Práve naopak, zo všetkých okolností bolo zrejmé, že žalovaný poberá plnenie dobromyseľne. Túto
skutočnosť mu explicitne potvrdil žalobca ústne a zároveň pokračoval vo vyplácaní cestovných náhrad

aj po zmene funkcie. Žalovaný teda nemohol žiadnym spôsobom predpokladať a domnievať sa, že už
nemá nárok na cestovné náhrady, keď sa žalobca správal tak, že takýto nárok existuje. Že konanie
by nemalo spadať pod civilné súdnictvo ale súdnictvo správne, poukázal na rozsudok NS SR zo
dňa 28.03.2019 sp. zn. 3Cdo78/2018, 3Cdo/79/2018, kde žalobca (policajt) sa domáhal zaplatenie
cestovných náhrad podľa § 113 , pričom Okresný súd žalobu zamietol, kde konštatoval, že „dodal, že

žalobca sa svojho nároku mohol (mal) domáhať postupom podľa § 231 až 248 zákona č. 73/1998 Z.z.
a tiež postupom v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie
bolo následne potvrdené odvolacím súdom a dovolacím súdom bolo dovolanie zamietnuté. Vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k nároku z cestovného príkazu zo dňa 29.12.2017 vo výške 47,60
Eur, ktorú odôvodnil tým, že žaloba bola podaná vo februári r. 2021 a v zmysle ustanovenia § 251

ods. 3 možno neprávom vyplatené sumy požadovať v lehote do 3 rokov od ich výplaty. Vyplatené
boli 18.01.2018. Ustanovenie § 251 je ustanovením lex specialis, k ustanoveniam o bezdôvodnom
obohatení. Predpokladom na úspech žalobcu konaní bolo preukázať, že žalovaný vedel alebo z
okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. V konaní však
takéto skutočnosti preukázané neboli. Naopak bolo preukázané, že žalovaný konal dobromyseľne a

čestne. Z okolností je zrejmé, že ani sám žalobca nevedel o takomto zániku nároku, nakoľko pokračoval
vo vyplácaní cestovných náhrad aj naďalej. Pokiaľ ide o príslušnosť správneho súdnictva, odkázal na
aktuálnejší rozsudok NS SR o tom, že vec mala byť prejednaná nie v civilnom ale správnom súdnictve.
Uplatnil si trovy konania.
Žalovaný na pojednávaní ďalej uviedol, že nie je právnik, ale z ustanovenia zákona o policajnom

zbore pochopil, že preložením mu vzniklo právo na určité náhrady. Nikde sa nedočítal, že prevedením
na inú funkciu mu nejaké náhrady zaniknú. V Prešove neriešil otázku služobného bytu. Tento mu
nebol pridelený, ani o služobný byt nepožiadal. Právnym základom pre vyplácaní náhrad ako mu to
vysvetlil bývalý F. M.. S., bol personálny rozkaz o preložení do ÚVV Prešov. Spomínané bolo iba
miesto výkonu služby, nie funkcia. Preto bol presvedčený o tom, že počas výkonu práce v ÚVV

Prešov má nárok na vyplácanie náhrad. V Prešove začal pracovať na základe rozhodnutia ministra
spravodlivosti o preložení, čo pokladá za iný dôvod aj pre priznávanie určitých náhrad s tým spojených.
Z dôvodu objektívneho prešetrenia celej záležitosti sám na seba podal trestné oznámenie na inšpekciu
Ministerstva vnútra, aby prešetrila či sa sám niečoho dopustil. Doposiaľ vyrozumenie od nej nemá. V
dobrej viere zamestnávateľovi predkladal cestovné príkazy, nadriadený mu ich schvaľoval a finančné

oddelenie preplácalo. Celý ústav vedel, že dochádzam z Levoče, že poberá náhrady a preradením sa
vedelo to, že sa mu zvyšuje platová trieda.
Žalovaný ako strana v konaní pri svojom výsluchu uviedol, že príslušníkom zboru sa stal 01.08.2007.
Službu začal vykonávať v ÚVTOS Košice - Šaca. Na vlastnú žiadosť bol preložený do ÚVTOS Levočaasi v r. 2009. Asi do r. 2013 v rámci reprofilizácie ústavov bol preložený do ÚVTOS Prešov. Trvale
býva stále v Levoči. Ešte starý zamestnávateľ ho oboznámil s tým, že pri dennom dochádzaní do
práce mu budú prislúchať cestovné náhrady, ktoré si má v novom zariadení uplatniť. V jeho prípade

výška cestovného predstavovala cestovné prostriedkom hromadnej dopravy - autobusom. Novému
zamestnávateľovi napísal žiadosť aj s ďalšími kolegami z Levoče a bolo mu oznámené, že cestovné
má schválené. Zároveň mu bolo schválené na dennú dochádzku použiť vlastné dopravné vozidlo, o čom
so zamestnávateľom spísal dohodu. Podmienkou uzavretia dohody bolo uzavretie havarijné poistenie
motorového vozidla. Vtedy vlastnil staré 15 ročné vozidlo Volkswagen Bora. Jednalo sa o vozidlá, za

ktoré by za obyčajných okolností neuzatváral havarijné poistenie za 300,-- Eur ročne. V Prešove začal
pracovať v rovnakej funkcii, akú vykonával v Levoči - samostatný strážny v úseku eskortnej a špeciálnej
činnosti.Od01.01.2018postúpildovyššejfunkcienazástupcuvedúcehozmenytohoistéhoúseku.Stalo
sa to za tých okolností, že nadriadený predložil návrh a on s týmto súhlasil. Platovo si polepšil z druhej
platovej triedy na štvrtú platovú triedu. Trvalé bydlisko nezmenil. Byt mi nebol ponúknutý a dochádzal
do práce z miesta bydliska na dennej báze. Cestovné mu bolo vyplácané mesačne. Po ukončení

mesiaca do desiatich dní odovzdal zamestnávateľovi cestovný príkaz. Pri každom cestovnom príkaze
sa nachádza aj dohoda o použití súkromného vozidla. Nevie, čo sa dialo následne, ale pokladňa mu
potom oznámila, že si má vyzdvihnúť peniaze. Takto to fungovalo do 03.09.2020, kedy bol vyhotovený
úradný záznam zástupcom riaditeľa pre služobné veci, že z jeho strany došlo k nejakému obohacovaniu.
Posledný cestovný príkaz mu bol preplatený za mesiac júl r. 2020. Posledný cestovný príkaz vyhotovil

za mesiac august 2020, ktorý mu bol však vrátený s tým, že vec je v štádiu riešenia a uvidí sa,
čo k tomu povedia nadriadení. Následne zamestnávateľ vydal podľa neho nezákonné rozhodnutie.
Od augusta r. 2020 zostal už bez náhrady cestovného. Od mesiaca september r. 2020 bol vydaný
personálny rozkaz zamestnávateľa že mu bude vyplácaný príspevok na bývanie vo výške 70,-- Eur
mesačne. Tento príspevok na bývanie je mu vyplácaný doposiaľ. Vo veci som podal odvolanie a nemá

vedomosť,abydodnesbolanejakýmspôsobomuzavretá.Zamestnávateľmunáslednepriznalpríspevok
na bývanie spätne odo dňa zmeny funkcie dňa 01.01.2018 do konca roku 2019 vo výške 30 Eur
mesačne a od 01.01.2020 vo výške 70,-- Eur mesačne. Dokopy to bola suma 1280,-- Eur. Tieto peniaze
vyplatené spätne zamestnávateľov vrátil, pretože mu bolo jasné, že obidva vedľa seba príspevky
nemôžu existovať. Novú funkciu , ak by vedel, že mu zanikne nárok na cestovné by neprijal, pretože by

si finančne uškodil. Zamestnávateľa nikdy nežiadal, aby mu bol pridelený služobný byt.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, a to vypočutím žalovaného,
oboznámením listinných dôkazov , a to personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu Levoča č. 52/2013 zo
dňa 30.1.2013, personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu a Prešov č. 81/2013 zo dňa 31.1.2013,

personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu Prešov č.X/XXXX zo dňa 19.12.2017, žiadosti žalovaného,
súhlasu riaditeľa Ústavu A. Č..X XXXX/XX - XXXX zo dňa 25.9.2020, záznamu o odmietnutí
podpísania vyhlásenia rozhodnutia, rozhodnutia Generálneho riaditeľa ZVJS č. 617-4/14-2020
zo dňa 11.1.2021,
Cestovného príkazu č. OO 8/2018 zo dňa 29. 12. 2017 vo výške 47,60 €

Cestovného príkazu č. OO 80/2018 zo dňa 26. 01. 2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 87/2018 zo dňa 13. 02. 2018 vo výške 61.20 €
Cestovného príkazu č. OO 147/2018 zo dňa 01. 03. 2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 179/2018 zo dňa 26. 03. 2018 vo výške 61,20 €
Cestovného príkazu č. OO 307/2018 zo dňa 18. 05. 2018 vo výške 81,60 €

Cestovného príkazu č. OO 338/2018 zo dňa 08. 06. 2018 vo výške 74,80 €
Cestovného príkazu č. OO 339/2018 zo dňa 25.07.2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 355/2018 zo dňa 20. 07. 2018 vo výške 27.20 €
Cestovného príkazu č. OO 370/2018 zo dňa 31.07.2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 378/2018 zo dňa 15. 08. 2018 vo výške 47,60 €

Cestovného príkazu č. OO 411/2018 zo dňa 05. 09. 2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 432/2018 zo dňa 28. 09. 2018 vo výške 47,60 €
Cestovného príkazu č. OO 471/2018 zo dňa 29. 10. 2018 vo výške 27,20 €
Cestovného príkazu č. OO 487/2018 zo dňa 07.11.2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 520/2018 zo dňa 30. 11. 2018 vo výške 47,60 €

Cestovného príkazu č. OO 5/2019 zo dňa 04. 01. 2019 vo výške 61,20 €
Cestovného príkazu č. OO 46/2019 zo dňa 18.01.2019 vo výške 13.60 €
Cestovného príkazu č. OO 97/2019 zo dňa 06. 02. 2019 vo výške 81,60 €
Cestovného príkazu č. OO 131/2019 zo dňa 01. 03. 2019 vo výške 81,60 €Cestovného príkazu č. OO 170/2019 zo dňa 29. 03. 2019 vo výške 54,40 €
Cestovného príkazu č. OO 248/2019 zo dňa 30. 04.2019 vo výške 54,40 €
Cestovného príkazu č. OO 284/2019 zo dňa 31. 05.2019 vo výške 88,40 €

Cestovného príkazu č. OO 323/2019 zo dňa 28. 06. 2019 vo výške 115,60 €
Cestovného príkazu č. OO 361/2019 zo dňa 31. 07. 2019 vo výške 63,00 €
Cestovného príkazu č. OO 388/2019 zo dňa 30.08. 2019 vo výške 112,00 €
Cestovného príkazu č. OO 440/2019 zo dňa 30.09. 2019 vo výške 119,00 €
Cestovného príkazu č. OO 498/2019 zo dňa 31.10. 2019 vo výške 98,00 €

Cestovného príkazu č. OO 554/2019 zo dňa 29. 11. 2019 vo výške 77,00 €
Cestovného príkazu č. OO 49/2020 zo dňa 31.12. 2019 vo výške 105,00 €
Cestovného príkazu č. OO 41/2020 zo dňa 31. 01. 2020 vo výške 119,00 €
Cestovného príkazu č. OO 74/2020 zo dňa 31.01.2020 vo výške 70,00 €
Cestovného príkazu č. OO 113/2020 zo dňa 31. 03.2020 vo výške 112,00 €
Cestovného príkazu č. OO 142/2020 zo dňa 30. 04. 2020 vo výške 63,00 €

Cestovného príkazu č. OO 168/2020 zo dňa 29. 05.2020 vo výške 98,00 €
Cestovnéhopríkazuč.OO266/2020zodňa30.06.2020vovýške84,00€zistilnasledovnýskutkovýstav:

4.Personálnym rozkazom riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Levoča zo dňa 30.1.2013 bol žalovaný preložený
dňom 1.2.2013 do ÚVV a ÚVTOS v Prešov. Dňom 31.1.2013 bol odvolaný z doterajšej funkcie.

5.Personálnym rozkazom riaditeľa ÚVV Prešov zo dňa 31.1.2013 bol žalovaný zaradený do funkcie
samostatný strážny v úseku strážnej a eskortnej činnosti so zaradením do 2. platovej triedy.

6.Listom zo dňa 11.2.2013 žalovaný požiadal riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Prešov , aby rozhodol o náhradách

výdavkov pri preložení na inú funkciu podľa § 113 zákona spätne od dátumu preloženia, t. j. od 1.2.2013.

7.Listom zo dňa 13.2.2013 riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Prešov žiadosť žalovaného schválil a priznal mu
náhradu výdavkov v súlade s § 113 ods.4 zákona od 1.2.2013.

8.Personálnym rozkazom riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 19.12.2017 bol žalovaný podľa § 35
ods.6zákonadňom31.12.2017odvolanýzfunkciesamostatnýstrážnyazároveňustanovenýpodľa§33
ods.1 uvedeného zákona do funkcie zástupcu vedúceho zmeny. Zároveň mu bol ustanovený základný
služobný čas, zaradený do 4. platovej triedy a započítané roky odbornej praxe. Bol mu priznaný rizikový
príplatok, osobný príplatok a príplatok za veliteľa zásahovej skupiny.

9.Dňa 25.9.2020 riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Prešov vydal rozhodnutie, ktorým žalovanému uložil povinnosť
vrátiť neprávom vyplatené sumy (ďalej len bezdôvodné obohatenie) za obdobie od 1.1.2018 do
18.8.2020 vyplatené ako náhrady výdavkov pri preložení na inú funkciu na základe
Cestovného príkazu č. OO 8/2018 zo dňa 29. 12. 2017 vo výške 47,60 €

Cestovného príkazu č. OO 80/2018 zo dňa 26. 01. 2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 87/2018 zo dňa 13. 02. 2018 vo výške 61.20 €
Cestovného príkazu č. OO 147/2018 zo dňa 01. 03. 2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 179/2018 zo dňa 26. 03. 2018 vo výške 61,20 €
Cestovného príkazu č. OO 307/2018 zo dňa 18. 05. 2018 vo výške 81,60 €

Cestovného príkazu č. OO 338/2018 zo dňa 08. 06. 2018 vo výške 74,80 €
Cestovného príkazu č. OO 355/2018 zo dňa 20. 07. 2018 vo výške 27.20 €
Cestovného príkazu č. OO 370/2018 zo dňa 31.07.2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 378/2018 zo dňa 15. 08. 2018 vo výške 47,60 €
Cestovného príkazu č. OO 411/2018 zo dňa 05. 09. 2018 vo výške 68,00 €

Cestovného príkazu č. OO 432/2018 zo dňa 28. 09. 2018 vo výške 47,60 €
Cestovného príkazu č. OO 471/2018 zo dňa 29. 10. 2018 vo výške 27,20 €
Cestovného príkazu č. OO 487/2018 zo dňa 07.11.2018 vo výške 68,00 €
Cestovného príkazu č. OO 520/2018 zo dňa 30. 11. 2018 vo výške 47,60 €
Cestovného príkazu č. OO 5/2019 zo dňa 04. 01. 2019 vo výške 61,20 €

Cestovného príkazu č. OO 46/2019 zo dňa 18.01.2019 vo výške 13.60 €
Cestovného príkazu č. OO 97/2019 zo dňa 06. 02. 2019 vo výške 81,60 €
Cestovného príkazu č. OO 131/2019 zo dňa 01. 03. 2019 vo výške 81,60 €
Cestovného príkazu č. OO 170/2019 zo dňa 29. 03. 2019 vo výške 54,40 €Cestovného príkazu č. OO 248/2019 zo dňa 30. 04.2019 vo výške 54,40 €
Cestovného príkazu č. OO 284/2019 zo dňa 31. 05.2019 vo výške 88,40 €
Cestovného príkazu č. OO 323/2019 zo dňa 28. 06. 2019 vo výške 115,60 €

Cestovného príkazu č. OO 361/2019 zo dňa 31. 07. 2019 vo výške 63,00 €
Cestovného príkazu č. OO 388/2019 zo dňa 30.08. 2019 vo výške 112,00 € a i., do 30 dní od oznámenia
rozhodnutia.

10.Rozhodnutím zo dňa 11.1.2020 Generálny riaditeľ Zväzu väzenskej a justičnej stráže o odvolaní

žalovaného proti rozhodnutiu riaditeľa Ústavu Prešov rozhodol tak, že odvolaniu vyhovel a rozhodnutie
zrušil.

11.Cestovným príkazom č.00 266/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 84,-. eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 18.8.2020, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

12.Cestovným príkazom č.00 168/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 98,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 3.8.2020, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

13.Cestovným príkazom č.00 142/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 63,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 12.6.2020, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

14.Cestovným príkazom č.00 113/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -

Prešov a späť vo výške 112,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 14.5.2020, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

15.Cestovným príkazom č.00 74/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov
a späť vo výške 70,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 16.4.2020, ktorým dňom

boli náhrady aj vyplatené.

16.Cestovným príkazom č.00 41/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov
a späť vo výške 119,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 5.3.2020, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

17.Cestovným príkazom č.00 49/2020 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov
a späť vo výške 105,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 13.2.2020, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

18.Cestovným príkazom č.00 554/2019. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 77,-. eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 27.12.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

19.Cestovným príkazom č.498/2019. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov

a späť vo výške 98,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 5.12.2019, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

20.Cestovným príkazom č.00 440/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 119,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 17.11.2019, ktorým

dňom boli náhrady aj vyplatené.

21.Cestovným príkazom č.00 388/2019. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 112,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 10.10.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

22.Cestovným príkazom č.00 361/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 63,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 5.9.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.23.Cestovným príkazom č.00 323/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 115,60 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 8.8.2019, ktorým

dňom boli náhrady aj vyplatené.

24.Cestovným príkazom č. 00 284/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 88,40 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 4.7.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

25.Cestovným príkazom č.00 248/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 54,40 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 16.6.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

26.Cestovným príkazom č.00 179/2019. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -

Prešov a späť vo výške 54,40. eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 16.5.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

27.Cestovným príkazom č.00 131/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 81,60 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 4.4.2019, ktorým

dňom boli náhrady aj vyplatené.

28.Cestovným príkazom č.00 97/2019 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov
a späť vo výške 81,60 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 11.3.2019, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

29.Cestovnýmpríkazomč..0046/2019sižalovanývyúčtovalcestovnénáhradyzacestuLevoča-Prešov
a späť vo výške 13,60 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 24.1.2019, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

30.Cestovným príkazom č.00 5/2019. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov
a späť vo výške 61,20 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 24.1.2019, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

31.Cestovným príkazom č.00 520/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -

Prešov a späť vo výške 47,60. eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 10.1.2019, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

32.Cestovným príkazom č.00 487/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 68,-. eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 6.12.2018, ktorým

dňom boli náhrady aj vyplatené.

33.Cestovným príkazom č.00 471/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešovaspäťvovýške27,20eur,vyplateniecestovnýchnáhradschválilžalobcadňa15.11.2018,ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

34.Cestovným príkazom č. 00 432/2018. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešovaspäťvovýške47,60eur,vyplateniecestovnýchnáhradschválilžalobcadňa12.11.2018,ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

35.Cestovným príkazom č.00 411/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 68,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 14.10.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

36.Cestovným príkazom č.00 378/2018. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -

Prešov a späť vo výške 47,60. eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 13.9.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.37.Cestovným príkazom č. 00 370/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 68,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 21.8.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

38.Cestovným príkazom č. 00 355/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 27,20 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 9.8.2018., ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

39.Cestovným príkazom č.00 339/2018. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 68,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 25.7.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

40.Cestovným príkazom č.00 338/2018. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 74,80 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 4.7.2018., ktorým

dňom boli náhrady aj vyplatené.

41.Cestovným príkazom č.00 307/2018. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 81,60 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 14.6.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

42.Cestovným príkazom č.00 179/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 61,20 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 24.5.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

43.Cestovným príkazom č.00 147/2018. si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča -
Prešov a späť vo výške 68,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 29.3.2018, ktorým
dňom boli náhrady aj vyplatené.

44.Cestovným príkazom č.0087/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov

a späť vo výške 31,20 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 15.3.2018, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

45.Cestovným príkazom č. 0080/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov

a späť vo výške 68,- eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 15.2..2018, ktorým dňom
boli náhrady aj vyplatené.

46.Cestovným príkazom č. 00 8/2018 si žalovaný vyúčtoval cestovné náhrady za cestu Levoča - Prešov
a späť vo výške 47,60 eur, vyplatenie cestovných náhrad schválil žalobca dňa 18.1.2018, ktorým dňom

boli náhrady aj vyplatené.

Podľa § 113 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
(1) Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a)

alebo b) do iného miesta výkonu štátnej
služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria po dobu preloženia náhrady ako pri
služobnej ceste.
(2) Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) do iného miesta výkonu štátnej
služby a nespĺňa podmienky podľa odseku 1 a nadriadený nemôže poskytnúť ubytovanie v rámci vlastných ubytovacích
zariadení, patrí po dobu preloženia náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie ako pri služobnej
ceste, najviac však vo výške 232 eur.

(3) Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo
preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 6 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej
služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobutroch mesiacov; o poskytovaní náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku
služobného pomeru alebo odo dňa preloženia.
(4) Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat policajta do miesta trvalého pobytu, možno

namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a
poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť ako
pri služobnej ceste.
(5) Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu
štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.

Podľa § 115 uvedeného zákona
(1) Ak sa nadriadený s policajtom písomne dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné
vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady

podľa osobitného predpisu 27) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie
zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
(2) Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.
(3)Nadriadenýmôžespolicajtompísomnedohodnúťposkytovanienáhradyzapoužitiecestnéhovozidla
vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podmienka preukázania

zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.

Podľa § 35 uvedeného zákona
(1) Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby,
a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného

služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
a) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej
funkcie,
c) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

d) v dôsledku právoplatne uloženého zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,
e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,
f) je podľa osobitného zákona 9) osobou blízkou bezprostredne nadriadenému alebo inému policajtovi,
ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha,
g) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,

h) do desiatich mesiacov od ustanovenia do funkcie nezíska oprávnenie na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia alebo mu zanikne oprávnenie na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia,
i) prestal spĺňať podmienku špeciálnej odbornej spôsobilosti požadovanú na zastávanú funkciu,
j) nesplnil požiadavku určenú v tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov na výkon zastávanej

funkcie,
k) zanikol výkon funkcie prezidenta Policajného zboru alebo riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.
(2) Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia
funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila
sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová

funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.
(3) Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú
funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) , f) a g)
.

(4) Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na
inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 .
(5) Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú
funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) , e) a f)
.(6) Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na
inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo
s jeho písomným súhlasom.

(7)Popodanípísomnejžiadostialebopopísomnomsúhlasemôžepolicajtsvojužiadosťvziaťspäťalebo
písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.
(8) Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej
funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33 .

(9) Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov
podľa odseku 1 písm. a)
alebo b) , patrí doterajší
služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi
patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu. 10c)

Podľa § 141a citovaného zákona
(1) Policajtovi možno priznať príspevok na bývanie do výšky 232,36 eura mesačne, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
(2) Príspevok na bývanie určuje minister v závislosti od miesta výkonu štátnej služby, služobných
činností, ktoré policajt vykonáva, a útvaru jeho služobného zaradenia.

(3) Príspevok na bývanie nemožno priznať policajtovi,
a) ktorému sa poskytujú náhrady výdavkov pri prijatí alebo preložení na inú funkciu podľa § 113 ,
b) ktorý je zaradený do činnej zálohy z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí,

c) ktorý je vyslaný na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu trvajúcu nepretržite aspoň
po dobu jedného mesiaca.

Podľa § 251 uvedeného zákona
(1) Ak sa bezdôvodne obohatí policajt na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný

úrad na úkor policajta, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3) Neprávom vyplatené sumy je policajt povinný vrátiť, ak vedel, alebo z okolností musel predpokladať,

že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
(4) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť policajtovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil výlučne sám.
Ak vznikne policajtovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, služobný úrad je povinný
nahradiť ju.

47.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. K námietke vecnej príslušnosti Okresného súdu Poprad vznesenej žalovaným
súd uvádza. Spor medzi stranami o vydanie bezdôvodného obohatenia je možné pri zohľadnení čl. 3, 4
základných princípov CSP formálne charakterizovať ako pracovnoprávny spor, i keď zákon č. 73/1998 Z.
z. použitie Zákonníka práce na služobný pomer policajtov neupravuje. Miesto výkonu práce žalovaného

je Prešov. Na prejednanie veci tak, ako ju žalobca skutkovo a právne odôvodnil, je daná osobitná
miestna príslušnosť všeobecného súdu podľa § 19 písm. a CSP. Žalobca si na podanie žaloby ako
miestne príslušný súd zvolil Okresný súd Prešov, kde má žalovaný miesto výkonu práce. Vec bola
postúpená na prejednanie Okresnému súdu Poprad z dôvodu kauzálnej príslušnosti súdu podľa § 23
písm. g CSP. Okresný súd Poprad je preto vecne, miestne a kauzálne príslušný na prejednanie veci.

Súd poukazuje ďalej na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít a to na Rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Sžo/31/2012, podľa ktorého je na prejednanie súkromnoprávnych žalôb príslušný všeobecný súd a
nejedná sa o vec správneho súdnictva. Ak žalovaný odkazuje na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít /
rozhodnutia NS SR 3Cdo78/2018, 79/2018, jednalo sa o rozhodovanie o priznaní nároku, nie nároku z
bezdôvodného obohatenia.

48.Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pre vznik bezdôvodného obohatenia nie je nevyhnutné,
aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne, alebo nejakým protiprávnym úkonom. K vzniku bezdôvodného
obohatenia môže dôjsť aj bez vôle zúčastnených subjektov, rovnako s tvrdením, že je neprípustné, abysa obohacoval niekto na úkor druhého. Na rozdiel od ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákonník práce ako aj osobitný zákon a to zákon č. 73/1998 Z.z.
obsahuje ustanovenie, kedy pracovník, resp. príslušník zboru je povinný takto vyplatené bezdôvodné

obohatenie vrátiť.
Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovanému uhrádzal cestovné za cestu z miesta bydliska
do miesta práce na základe žalovaným vyhotovených cestovných príkazov aj po 1.1.2018, kedy mu
v dôsledku prevedenia na inú prácu nárok na cestovné zanikol. Vyplatením cestovných náhrad sa
žalovaný mal bezdôvodne obohatiť a je povinný zodpovedajúcu čiastku bezdôvodného obohatenia

vrátiť. Medzi stranami nie je sporným, že vyplatené sumy predstavovali majetok zverený služobnému
úradu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesnom postavení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne

splnilasvojudôkaznúpovinnosť.Splneniedôkaznejpovinnostinadruhejstraneneznamenáautomaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.

Podľa § 251 ods. 2 zákona 73/1998 Z.z. je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pod pojmom prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu je potrebné zahrnúť aj prípady, kedy pôvodne právny dôvod bol
daný, ale neskôr odpadol.

49.Ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 251/2 zákona o policajnom zbore je možné posudzovať
i nesprávne vyplatené náhrady cestovných výdajov. Zákon o cestovných náhradách nie je možné
považovať osobitnú úpravu nároku, i keď v jeho ustanoveniach je zdôraznené, že pracovník, ktorý
vyúčtovanie predkladá, zodpovedá za úplnosť a správnosť údajov vo vyúčtovaní. Nesplnenie tejto
povinnosti má význam pri posudzovaní dobrej viery pracovníka.

Ak žalobca tvrdil, že nárok na vyplácanie cestovného žalovanému zanikol dňom jeho prevedenia na inú
prácu, teda dňom 1.1.2018, pri uplatnení nároku na vrátenie vyplatenej sumy znáša dôkazné bremeno aj
pre preukázanie naplnenia ust. § 251/3 uvedeného zákona, že žalovaný vedel, alebo z okolností musel
predpokladať, že pri ďalšom účtovaní a vyplatení cestovného po dni 1.1.2018 pôjde o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal,

aby žalovaný vedel, alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo
omylom vyplatené. Žalovaný vo svojom výsluchu ako strana v konaní uviedol, že nárok na poskytovanie
náhrady za použitie cestného vozidla mu vznikol po preložení na výkon práce na pracovisko v Prešove
v roku 2017 z dôvodu uvedeného v ust. § 35 písm. a zákona a od uvedenej doby nedošlo ku zmene
pomerov, na základe ktorých by mu mal tento nárok zaniknúť. Osobitne sa u zamestnávateľa informoval

na nárok príspevok na bývanie , pričom mu bolo oznámené, že sa nič nemení. Mal vedomosť , že
vyplácanie oboch náhrad vedľa seba zákon nepripúšťa.

50.O dobrej viere žalovaného pri poberaní náhrad svedčí aj to, že zamestnávateľ mu cestovný príkaz
mesačne schválil, predložil na realizáciu učtárni príslušného oddelenia a pokladňa pracovníkovi

vyúčtovanú čiastku uhradila. Žalovaný pri prijatí vyplatenej náhrady konal v dobrej viere, že mu patrí.

51.Zároveň je dôvodnou aj hmotnoprávna obrana žalovaného vznesením námietky premlčania čiastky
47,60,-eur,pretožekjejvyplateniudošlopredtým,akouplynula trojročnápremlčaciadobanauplatnenie
nároku podaním žaloby na súd. Žaloba bola doručená súdu dňa 10.2. 2021 a k vyplateniu náhrady v

danej výške došlo dňa 18.1.2018.

52.Z predloženého rozhodnutia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS zo dňa 25.9.2020 je zrejmé, že toto nebolo
predložené v úplnom znení z dôvodu, že chýba časť výroku rozhodnutia týkajúca sa citácie časti
cestovných príkazov a uloženia povinnosti vrátenia vyplatených súm, no medzi stranami nie je sporným,

celkový počet vydaných cestovných príkazov, ktorých sa vrátenie súm týka a rovnako nie je sporným,
že dané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a bolo nadriadeným orgánom zrušené.53.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane v
konaní prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.