Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 6, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316217659
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4316217659.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,protipovinnej:Y.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
N. XX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky v sume 189 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/1041/2016-73 zo dňa 15.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d),

§ 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom

na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie, na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava, dňa 19.02.2016. Právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2013, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 250 eur.

2. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol uznesením
č. k. 14Er/1041/2016-24 zo dňa 13.11.2017, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Na základe odvolania oprávneného bolo toto uznesenie uznesením odvolacieho súdu č.
k. 12CoE/58/2019-46 zo dňa 03.09.2019 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že skutkový stav veci bol súdom prvej inštancie
nedostatočne zistený, pretože nevykonal potrebné dokazovanie (súd prvej inštancie sa nezaoberal

rozhodcovskou zmluvou).

3. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa
15.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä
s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou

- nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskehozákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň oprávnený s povinnou uzavreli dňa 15.04.2013
rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok.

4. Súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu, pričom zistil, že táto bola pripravená na vopred formulovanom
tlačive, ktoré vypracoval veriteľ s tým, že sa v nej dopĺňali len určité údaje o osobe dlžníka a úverovej
zmluvy, na ktorú sa mala takáto rozhodcovská zmluva vzťahovať. Z takto formulovanej rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že ak by žalobca ako dodávateľ začal konanie na rozhodcovskom súde, tak je
takáto rozhodcovská zmluva neprijateľná, pokiaľ nie je daná možnosť pre spotrebiteľa, aby takéto

rozhodcovské konanie zastavil alebo sa mu iným spôsobom vyhol. Aj napriek skutočnosti, že bola
uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá mala nevýhradný charakter, tak spotrebiteľ mal len iluzórnu a
domnelú možnosť voľby pri výbere súdu, ktorý bude prejednávať spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy
o úvere, pretože súdu je známe z jeho činnosti, že oprávnený ako veriteľ pravidelne uprednostňuje
pri riešení jeho nárokov a sporov vyplývajúcich z uzavretých úverových zmlúv rozhodcovské žaloby
a rozhodcovské súdy, pričom jeho nároky vyplývajú zo štandardne formulovaných zmlúv. Súd tak

po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k názoru, že tá má charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho je neplatná a to aj
s poukazom na skutočnosť, že samotný oprávnený vyberal rozhodcovský súd, pred ktorým mali byť
prejednané sporné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský
rozsudok bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, ktorý

nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie

a nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy

k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci.
On s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil

konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387

ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak
na dôvažok dodáva nasledovné:

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol

Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 30.08.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom

spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku
vydaného dňa 19.02.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod sp.
zn. SRSAspA XXXXX/XX. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 30.08.2016,
doručeným súdu dňa 24.10.2016 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Uznesením č. k. 14Er/1041/2016-24 zo dňa 13.11.2017 súd

prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak toto rozhodnutie
bolo odvolacím súdom uznesením č. k. 12CoE/58/2019-46 zo dňa 03.09.2019 na základe odvolania
oprávneného zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Po vrátení veci odvolacím súdom o žiadosti súdneho exekútora súd opätovne uznesením č. k.
14Er/1041/2016-73 zo dňa 15.10.2021 rozhodol tak, že rovnako zamietol žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených, pričom podľa názoru odvolacieho súdu urobil
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.

9. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 15.04.2013. Svoju právomoc si odvodil z

rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa z čl. II. bod 1. Vo všeobecnosti ak sa má
exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol povinnej poskytnutý úver 250 eur, ktorý mala vrátiť a zaplatiť zvýšený o

príslušný poplatok vo výške 242 eur, t. j. celkovo mala zaplatiť sumu 492 eur. Povinná dlh podľa zmluvy
riadne nesplatila, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený
rozsudok.

10. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.

1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“11. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver
o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského

súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu
bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu
možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani

netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. IV bode 5 rozhodcovskej zmluvy sa
uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom
sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie
ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným,

takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal
povinnosťpredložiťpovinnejnávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvytakýmspôsobom,abyznehobolo
dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o

tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť.

12. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že podľa rozhodcovskej zmluvy ako rozhodcovský súd bol
dojednaný Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Predmetný exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok - však nevydal súd podľa rozhodcovskej zmluvy, ale Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava. I v prípade, že by súd neposúdil rozhodcovskú
zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu neplatnosť tejto zmluvy, nemohol by prijať
záver, že predmetný rozhodcovský rozsudok vydal kompetentný orgán, pretože ho v skutočnosti vydal
iný než v rozhodcovskej zmluve dojednaný rozhodcovský súd.

13. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd

prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).