Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322200328
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4322200328.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: G.. D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M., A. G. XX, zastúpený JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Levice, Bernolákova 12,
proti žalovanému: Q. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., O. X, B.: XX XXX XXX, o vypratanie
nebytového priestoru, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 6. apríla

2022 č. k. 8C/4/2022-81, v spojení s opravným uznesením z 28. apríla 2022 č. k. 8C/4/2022-94 a
opravným uznesením z 5. septembra 2022 č. k. 8C/4/2022-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r
d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalejlen„CSP“)uznesenímz06.04.2022č.k.8C/4/2022-81vspojenísopravnýmuznesenímzodňa28.
apríla 2022 č. k. 8C/4/2022-94 a opravným uznesením zo dňa 5. septembra 2022 č. k. 8C/4/2022-107
zastavil konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 262
ods. 1 a 2 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 25.01.2022 podal na Okresnom súde Levice žalobca návrh
na vypratanie bytu. Dňa 04.04.2022 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu a žiadal

konanie zastaviť z dôvodu dobrovoľného vypratania nebytových priestorov. Žalobca žiadal, aby mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nebytový
priestor vypratal po podaní žaloby.

4. Súd reagoval na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť voči žalovanému
a konanie zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného so

späťvzatím žaloby nie je potrebný.

5. Ak žalobca vezme návrh späť, zásadne platí, že tým procesne zaviní zastavenie konania a je povinný
na náhradu trov žalovaného. Ak však žalobu berie späť ako následok správania sa žalovaného po
začatí konania, platí, že zastavenie procesne zavinil žalovaný. Keďže dôvodom zastavenia konania
je skutočnosť, že došlo k vyprataniu nehnuteľnosti zo strany žalovaného po podaní žaloby žalobcom

na súd, je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo pre správanie žalovaného, ktorý procesne zavinil
zastavenie konania, preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSPtak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške
trov konania rozhodne v súlade s § 262 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že dňa 4.10.2021 ho vyzvala JUDr. Jana Ondrášiková na vypratanie
nebytových priestorov. S výzvou nesúhlasil, pretože podal trestné oznámenie na pána V. pre trestný
čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 3 TZ, pričom hneď po skončení tohto vyšetrovania

miestnosťvyprace.Uviedol,ženapriekjehovysvetleniuprečomiestnosťnevypracepodalinasúdžalobu
o vypratanie priestorov. Záverom uviedol, že so žiadnou náhradou nesúhlasí.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniavzmysle§385ods.1acontrarioCSPadospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvejinštancie
v napadnutej časti o náhrade trov konania (II. výrok) je treba podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne

správne potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

15. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je

prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie

(§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

16. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).Ak
bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že

strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu.
Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný
význam výchovný, a to, že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.17. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
stranysporustojaprotisebeajenamieste,abystrana,ktorávsporesosvojímnárokomzvíťazila,dostala
ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci je okolnosťou, ktorá určuje nárok na

náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak
nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša
trvale zo svojho.

18. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť

meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak

neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP). Povinným subjektom môže byť aj
svedok či znalec, kvôli neospravedlnenej neprítomnosti ktorých muselo byť odročené pojednávanie.

19. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami

sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý
sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na
strane žalovaného.

20. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania je výrok
uznesenia súdu prvej inštancie v časti výroku trovách konania, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania zastaveného v dôsledku späťvzatia žaloby.

21. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca dňa 25.01.2022 doručil prvoinštančnému
súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať žalobcovi
nebytové priestory. Žalobu odôvodnil tým, že nájom nebytových priestorov zanikol jednostranným
právnym úkonom - výpoveďou zo strany žalobcu (prenajímateľa). Žalovaný predmetné nebytové
priestory do dnešného dňa nevypratal, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.08.2021. Od

01.09.2021 žalovaný zadržiava nebytové priestory bez právneho dôvodu. Žalovaný sa obohacuje na
úkor žalobcu o opakujúce peňažné plnenia, ktoré by žalobca mal v súvislosti s prenajatím nebytových
priestorov ďalšiemu záujemcovi. Žalobca má v zmysle článku 20 Ústavy SR právo vlastniť majetok,
ktoré právo zahŕňa aj nakladanie s majetkom, branie úžitkov z majetku a pod. Žalovaný svojím konaním
žalobcovi úmyselne bráni nakladať s majetkom, keď nebytové priestory po zániku nájmu odmieta

dobrovoľne vypratať.

22. Dňa 04.04.2022 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že po
podaní žaloby dňa 24.02.2022 žalovaný vypratal nebytové priestory na základe upovedomenia žalobcu
zo dňa 16.02.2022. Keďže žalovaný nebytové priestory dobrovoľne vypratal, dôvod na spor odpadol,

a preto berie žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil ohľadne odvolaním napadnutého výroku

o náhrade trov.

24. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri
posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP preukázané, či v konečnom dôsledkuk zastaveniu konania došlo z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné
zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať
žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však

nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím
správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania.

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného
konania v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia o náhrade trov konania správne uviedol, že
žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania.
Súd mal za preukázané, že žaloba bola vzatá späť pre reakciu na správanie sa žalovaného, ktorý
požadovaným nárokom žalobcu vyhovel. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva právny
názor, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania tým, že vypratal nebytové priestory po podaní

žaloby.

26. Vyššie uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k procesnému postupu v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).