Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sa/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200648
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8021200648.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v právnej veci žalobcov 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, D.,
2./ A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Krutek &
Kuruczová, so sídlom v Trnave, Hlavná č. 11, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ul.
1. Mája 4053/24, Poprad, o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Argumenty žalobcov v žalobách

Žalobami proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobcovia domáhali odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy.

Domáhali sa uloženia povinnosti žalovanej v lehote jedného mesiaca pokračovať v prerušených
administratívnych konaniach vo vzťahu k A. E. C. pod č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX a vo vzťahu k A. B.

C. a (teraz už zomrelej) C. C. (matke žalobcov) v konaniach vedených žalovanou pod č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 21.11.2013, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 02.05.2014, č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, č. XXX-XXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.02.2015, č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 19.11.2014, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 25.03.2013, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.01.2012, č. XXX-XXXXXX-

CAXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 20.08.2012, č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 19.12.2016, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 17.11.2012, č. XXX-XXXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 16.01.2012.

Žaloby boli pôvodne zapísané pod sp. zn. 4Sa/25/2021 a časť už po zrušení uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/22/2019 zo dňa 29.04.2021 Najvyšším súdom Slovenskej

republiky uznesením sp. zn. 7Ssk/31/2021 bola zapísaná pod samostatné spisové značky
5Sa/2/2022, 5Sa/4/2022, 5Sa/5/2022, 5Sa/6/2022, 5Sa/7/2022, 5Sa/8/2022, 5Sa/9/2022, 5Sa/10/2022,
5Sa/11/2022, 5Sa/12/2022, 5Sa/14/2022, 5Sa/15/2022, 5Sa/16/2022, 5Sa/17/2022, 5Sa/18/2022.

Uznesením zo dňa 15.12.2022 sp. zn. 4Sa/25/2021 boli všetky veci spojené na spoločné konanie s tým,

že sa budú prejednávať pod spisovou značkou 4Sa/25/2021.V spojitosti s rozhodnutím č. 200 – 000203-CA08/2013 zo dňa 04.01.2013 (pôvodne žaloba zapísaná
pod sp. zn. 5Sa/13/2022) správny súd konanie vedené pod sp.zn.5Sa/13/2022 zastavil uznesením zo
dňa 29.07.2022.

Žalobcovia v žalobách uviedli, že žalovaná vo veci nároku na nemocenské žalobcu v 1./ rade
doposiaľ vydala nasledovné rozhodnutia č. XXX-XXXXXX-CAXX-XXXX zo dňa 21.11.2013, č. XXX-
XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 02.05.2014, č. XXX-XXXXXX-CAXX-XXXX zo dňa 16.02.2015, pričom
dôvodom prerušenia vo všetkých troch rozhodnutiach bolo to, že žalovaná podala dňa 15.12.2011

na ORPZ Poprad podnet na začatie trestného stíhania za prečin subvenčného podvodu a ku dňu
vydania predmetných rozhodnutí malo byť vedené trestné konanie za prečin subvenčného podvodu
na spoločnosť PJB, s.r.o.. Žalovaná uviedla, že o nároku na nemocenské poistenie pri dočasnej
práceneschopnosti rozhodne až po ukončení trestného konania orgánmi činnými v trestnom konaní.
Žalovaná vo veci nároku na nemocenské pani C. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa 13.06.2018 (ďalej aj
ako „p. C.“) doposiaľ vydala nasledovné rozhodnutia č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011,

č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011,
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.01.2012,
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.01.2012, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 17.11.2012,
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 20.08.2012, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 04.01.2013,
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 25.03.2013, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19.11.2014,

č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19.12.2016, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 11.10.2017,
pričom dôvodom prerušenia vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach (okrem Rozhodnutia č. XXX-
XXXXXX-CAXX/XXXXzodňa04.01.2013)boloto,žežalovanápodaladňa15.12.2011naORPZPoprad
podnet na začatie trestného stíhania za prečin subvenčného podvodu a ku dňu vydania predmetných
rozhodnutí malo byť vedené trestné konanie za prečin subvenčného podvodu na spoločnosť PJB,

s.r.o. Poprad. Žalovaná uviedla, že o nároku na nemocenské poistenie pri dočasnej práceneschopnosti
rozhodne až po ukončení trestného konania orgánmi činnými v trestnom konaní.

Citovali ustanovenie § 118 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej aj ako „ZSP“)

a pokračovali, že z dôvodu že p. C., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX v obci Jaslovské
Bohunice, čo vyplýva aj z predloženého úmrtného listu, pričom p. C. si uplatnila pred svojou smrťou
nárok na dávky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ku dňu jej smrti nebola vydatá,
prešli všetky nároky vyplývajúce z nemocenského postenia na jej dvoch synov A. B. C. a A. E. C., t.j.
na žalobcov. Rovnaké okolnosti vyplývajú aj v súvislosti s úmrtím A. C. – otca žalobcov (zomrel dňa

XX.XX.XXXX).

Žalobcovia dňa 14.08.2019, resp. 27.09.2021 podali sťažnosť proti nečinnosti žalovanej ako orgánu
verejnej správy podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

Žalovaná predmetnú sťažnosť žalobcov vyhodnotila ako neopodstatnenú a dňa 14.10.2019, resp.
13.12.2021 doručila žalobcom Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 09.10.2019, resp.
6.12.2021 (ďalej aj ako „Oznámenie“) v ktorom uviedla nasledovné:

„Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Poprad CVS:H./X-VYS-pp-XXXX zo dňa 29. augusta 2019 bolo
trestnéstíhanievovecipokračovaciehozločinusubvenčnéhopodvodupodľa§225ods.I,ods.4písm.a)
Trestného zákona voči neb. C. C. ako zodpovednej osobe konajúcej v mene spoločnosti PJB s.r.o. podľa
§ 215 ods. l písm. d) Trestného poriadku zastavené, pretože trestné stíhanie je neprípustné, nemožno

ho začať, a ak bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel
alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad o nároku na nemocenské A. B. C. a neb. C. C., resp. neb.
E. C. zatiaľ nerozhodla. V konaní o nároku na nemocenské je potrebné presne a úplne zistiť, či
boli plnené podmienky nároku na nemocenskú dávku. Predmetom prebiehajúcich trestných konaní je

prešetrenie pracovných zmlúv, či skutočne vznikli pracovné pomery zamestnancov alebo vzniká len
formálne za účelom získania postavenia zamestnanca na účely nemocenského poistenia a vylákania
nemocenskej dávky v maximálne možnej výške, prešetrenie vykazovania vymeriavacích základov, ako
aj opodstatnenosť a dĺžka dočasných pracovných neschopností“.Ďalej žalobcovia citovali ustanovenia § 193 ods. 1, § 198 ods. 2 ZSP a pokračovali vo vzťahu k dôvodu
prerušenia všetkých konaní uvedených v žalobe, že žalovaná podala dňa 15.12.2011 na ORPZ Poprad

podnet na začatie trestného stíhania za prečin subvenčného podvodu a ku dňu vydania predmetných
rozhodnutí malo byť vedené trestné konanie za prečin subvenčného podvodu na spoločnosť PJB, s.r.o..
Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/23/2018 - 71 zo dňa 13.05.2019 v podobnej
veci ako je táto, v ktorej ako žalobca tiež vystupoval žalobca v 1./ rade, a ktorým tamojší správny súd
rozhodol o podobnej veci týkajúcej sa zastavenia výplaty dávky v nezamestnanosti žalobcovi vzhľadom

na prebiehajúce trestné konanie súvisiace so žalobcom a spoločnosťou PJB, s.r.o., a v ktorom okrem
iného konštatoval, že zásadu prezumpcie neviny je nevyhnutné uplatňovať aj v takýchto prípadoch
akonaniachvzhľadomnadoposiaľneskončenétrestnékonanie,žerealizáciazásadyprezumpcieneviny
znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku alebo z trestného činu, a
ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).

V uvedenom súdnom spore medzi A. B. C. a Sociálnou poisťovňou bolo predmetom sporu zastavenie
výplaty dávok v nezamestnanosti práve z toho istého dôvodu, t.j. prebiehajúce trestné konanie za prečin
subvenčného podvodu voči spoločnosť PJB, s.r.o..

Žalobcovia poukázali, že žalovaná tým, že prerušila konania vo veci nárokov na nemocenské pri
dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu v rade 1./ a p. C., odňala menovaným zabezpečenie príjmu v
dôsledku choroby, len na základe prebiehajúceho trestného konania, pričom nie je zrejmé, ako dlho bude
trestnékonanietrvať.Akbytototrestnékonanieboloprerušenézakéhokoľvekdôvodu,znamenalobyto,
že napr. žalovaný v rade 1./ tak ako p. C. do konca svojho života nedostane žiadnu zo sociálnych dávok.

Žalovaná v Oznámení vo vzťahu k p. C. uviedla nasledovné:

„I. C. C. zomrela po uplatnení nároku na nemocenské, avšak o jej nároku na nemocenské nebolo

rozhodnuté, t. j. nebolo vydané rozhodnutie o priznaní nároku na nemocenské. Na osoby uvedené v 118
ods. I zákona o sociálnom poistení prechádzajú len nároky na výplatu sumy platnej ku dňu smrti, nie
všetky nároky vyplývajúce z nemocenského poistenia tejto osoby.“

Vo vzťahu k neb. A. C. uviedla nasledovné:

I. E. C. zomrel po uplatnení nároku na nemocenské, avšak o jej nároku na nemocenské nebolo
rozhodnuté, t. j. nebolo vydané rozhodnutie o priznaní nároku na nemocenské. Na osoby uvedené v 118
ods. I zákona o sociálnom poistení prechádzajú len nároky na výplatu sumy platnej ku dňu smrti, nie
všetky nároky vyplývajúce z nemocenského poistenia tejto osoby.“

Citovali ustanovenia § 118 ods. 1, 2, § 30, § 109 ods. 1 ZSP a uviedli, že podľa názoru žalovanej, keďže
p. C. a p. C. zomreli po uplatnení nároku na nemocenské, avšak o jej nároku na nemocenské nebolo
rozhodnuté, nedošlo k prechodu nárokov na dávky nemocenského, keďže tieto dávky neboli splatné,
teda nebolo vydané rozhodnutie o ich priznaní. S uvedeným právnym názorom žalovanej nie je možné

súhlasiť a to z nasledovných dôvodov:

a) žalovaná sama prerušila konania o výplatu dávky v nezamestnanosti, pričom na predmetné konanie
nemala legitímny dôvod a mala pristúpiť k uplatneniu prezumpcie neviny. Pokiaľ by žalovaná konala v
zmysle ZSP, boli by všetky dávky nemocenského poistenia p. C. priznané ešte pred jej smrťou,

b) zákonodarca v § 109 ods. 1 ZSP vyslovene upravuje, že nárok na nemocenskú dávku vzniká odo
dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa
platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie teda nie je viazaný na vydanie rozhodnutia sociálnej
poisťovne a je možné ho priznať aj spätne,
c) zákonodarca v § 118 ods. 2 ZSP vyslovene upravuje prechod nároku na dávky nemocenského

poistenia v prípade, ak fyzická osoba splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, ale zomrela pred
uplatnením nároku na tieto dávky. Napriek tomu, že nebol nárok na predmetné dávky ani len uplatnený,
teda nebolo vydané rozhodnutie o priznaní nemocenskej dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky
splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.Podľa názoru žalobcov z ustanovení § 118 ods. 1 a 2 ZSP, § 109 ods. 1 ZSP a písm. a) až c) vyplýva,
že splatnosť dávok nemocenského poistenia nie je naviazaná na vydanie konkrétneho rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, ale splatnosť je určená dňom splnenia podmienok na výplatu tej ktorej dávky. V
prípade, ak by sa stotožnili s právnym názorom žalovanej, znamenalo by to, že ak Sociálna poisťovňa
v rozpore s právnym poriadkom poruší svoju povinnosť a nevydá príslušné rozhodnutie napriek tomu,
že žiadateľ splnil všetky podmienky na jeho vydanie a následne zomrie, nemusia byť predmetné dávky
vyplatené vôbec.

Podľa žalobcov nároky na dávky p. C. a p. C. dňom smrti prešli na žalobcov - jej synov, a to napriek
tomu, že žalovaná nevydala samostatné rozhodnutia, ktorými by tieto nároky priznala, keďže p. C. a p.
C. splnili všetky podmienky na ich priznanie a vyplatenie.

Žalobcovia s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadali, aby správny súd uložil žalovanej
povinnosť, aby v lehote jedného mesiaca pokračovala v prerušených administratívnych konaniach.
Zároveň žalobcovia žiadali, aby im boli priznané trovy konania v rozsahu 100%. O nariadenie
pojednávania nežiadali.

II.
Vyjadrenie žalovanej k žalobám

Žalovaná vo vyjadreniach k žalobám uviedla, že spoločnosť PJB s.r.o. bola zapísaná do Obchodného
registra Slovenskej republiky dňa 2. júna 2009. Konateľom tejto spoločnosti bol A. B. C. v období od
2. júna 2009 do 31. augusta 2010 a v období od 10. júna 2013 do 5. mája 2015, neb. C. C. (matka
A. B. C.) v období od 1. septembra 2010 do 9. júna 2013 a od 5. mája 2015 do smrti, t. j. do 13.

júna 2018. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bola okrem iného aj činnosť ekonomických poradcov,
vedenie účtovníctva, administratívne služby. Spoločnosť PJB s.r.o. podala dňa 17. júna 2009 registračný
list zamestnávateľa na pobočke, ktorým sa prihlásila na sociálne poistenie ako zamestnávateľ podľa §
231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“).

Konštatovala, že žalobca v1./rade bol v období od 10. júna 2013 (vznik funkcie) do 5. mája 2015
(skončenie funkcie) jediným konateľom spoločnosti PJB s.r.o. V uvedenom období uzatvoril ako konateľ
spoločnosti sám so sebou pracovnú zmluvu tak, aby sa stal zamestnancom tejto spoločnosti. V registri
poistencov Sociálnej poisťovne bol prihlásený ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti

PJB s.r.o. od 17. júna 2013 do 18. júna 2015 a od 21. januára 2016 do 30. decembra 2017. V čase
výkonu funkcie konateľa spoločnosti PJB s.r.o., a zároveň zamestnanca tejto spoločnosti bol uznaný za
dočasne práceneschopného, a to v období od: 20. septembra 2013 do 15. januára 2014, od 24. marca
2014 do 30. apríla 2014 a od 26. novembra 2014 do 31. decembra 2014.

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 20. septembra 2013 do 15. januára 2014,
dočasná pracovná neschopnosť vznikla po 95-ich dňoch nemocenského poistenia tak, aby sa výška
nemocenskej dávky určila v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) a § 55 ods. 1 a 2 vtedy platného zákona tak, aby
sa vychádzalo z maximálneho vymeriavacieho základu. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti,
ktorá trvala od 24. marca 2014 do 30. apríla 2014, rozhodujúcim obdobím na určenie nemocenskej

dávky bolo obdobie od 17. júna 2013 do 31. decembra 2013, z ktorého sa však vylučuje obdobie
trvania prvej dočasnej pracovnej neschopnosti, za ktoré nie je povinnosť platiť poistné na sociálne
poistenie. Aj v tom prípade by sa pri výpočte nemocenskej dávky vychádzalo z maximálneho denného
vymeriavacieho základu. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 26.novembra 2004
do 31. decembra 2014, rozhodujúcim obdobím na určenie nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 2 písm.

a) vtedy platného zákona, by bolo obdobie od 17. júna 2013 do 31. decembra 2013. Pri výpočte výšky
nemocenskej dávky by sa vychádzalo z maximálneho denného vymeriavacieho základu.
Pokiaľ by žalobca v 1./rade bol len konateľnom spoločnosti, nárok na nemocenskú dávku by mu z titulu
výkonu tejto funkcie nevznikol.Z dôvodu, že konaním spoločnosti PJB s.r.o. vzniklo dôvodné podozrenie zo zneužívania sociálneho
systému, žalovaná dňa 15.11.2011 podala na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade podnet na začatie

trestného stíhania z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu voči
spoločnosti PJB s.r.o.. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Poprade zo dňa 20. apríla 2012 bolo
začaté trestné stíhanie za pokračovací zločin podvodu. Spoločnosť PJB s.r.o. ako zamestnávateľ
prihlasovala na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne v období rokov 2010 až 2018 zamestnancov
spoločnosti, ktorí boli prevažne rodinní príslušníci; tieto fyzické osoby v postavení zamestnancov

s pravidelným príjmom si následne uplatňovali nároky na dávky sociálneho poistenia podľa zákona
o sociálnom poistení.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 21. novembra 2013. rozhodnutím číslo XXX-
XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 2. mája 2014 a rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX- J. zo dňa 16. februára

2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa§ 193 ods. 1, § 193 ods. 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení), prerušila
konanie vo veci posúdenia nároku na nemocenské A. B. C., ktorý si uplatnil z poistného vzťahu ako
zamestnanec spoločnosti PJB s.r.o., Lúčna 2324/2, Poprad.

Na pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá dňa 26. januára 2017 preskúmala postup
Okresnej prokuratúry, ktorá rozhodovala o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, bol
vydaný pokyn na začatie trestného stíhania pre trestný čin podvodu pre skutky spáchané po 01.01.2011,
t. j. vo veci prešetrenia nároku na nemocenské dávky žalobcu v 1./rade trestné konanie stále nie je

ukončené, a preto je konanie vo veci nároku na nemocenské prerušené.

Citovala ustanovenia § 193 ods. 1, § 198 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení a uviedla že Sociálna
poisťovňa, pobočka Poprad prerušila konania vo veci nároku na nemocenské, z dôvodu, že prebieha

konanie o predbežnej otázke podľa § 198 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení a z dôvodu, že
v lehote na vydanie rozhodnutia o nemocenskom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. V
odôvodneniach rozhodnutí je uvedené, že v súvislosti so spoločnosťou PJB s. r. o. je vedené trestné
konanie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, v rámci ktorého
sa prešetrujú aj pracovné zmluvy uzatvorené zamestnancami so spoločnosťou PJB s.r.o., pretože

predpokladom vzniku nároku na nemocenskú dávku a jej výplatu je existencia nemocenského poistenia,
resp. trvanie zamestnania v čase dôvodu na jej poskytnutie, a že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad
bude v konaní pokračovať po právoplatnom rozhodnutí v trestnej veci a po zistení všetkých podkladov
potrebných pre presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. Konanie o nároku na nemocenské je
prerušené z dôvodu prebiehajúceho a doposiaľ neukončeného trestného konania.

Argumentovala, že neb. C. C., (matka žalobcov) nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvalé bytom K. XXXX/
X, I., uzatvorila dňa 3. júna 2011 štyri pracovné zmluvy sama so sebou (v tom čase bola konateľkou
spoločnosti) na vykonávaný druh práce: ekonomické práce - výkon prác spojených s ekonomickými

spoločnosťami, účtovnícke práce - výkon prác spojených s účtovníckymi činnosťami spoločnosti,
administratívne práce - výkon činností spojených s administratívou spoločnosti, kancelárske práce -
výkon prác spojených s kancelárskymi činnosťami. Ako deň nástupu do zamestnania vo všetkých
štyroch pracovných zmluvách bol uvedený deň 7. jún 2011, pracovné pomery boli uzatvorené na dobu
neurčitú. V tento deň však C. C. do práce nenastúpila (okamih nástupu do práce nenastal) pretože od

7. júna 2011 bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Dňa 7. júna 2011 bola prihlásená na sociálne
poistenie v pobočke ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa PJB s.r.o.. Nárok na
nemocenské si uplatnila zo štyroch poistných vzťahov. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti
dňa 30. júna 2011 bola menovaná ku dňu skončenia dočasnej pracovne neschopnosti t j. ku dňu
30. júnu 2011 odhlásená zo sociálneho poistenia. Dňa 22. septembra 2011 bola znova prihlásená na

sociálne poistenie s dátumom vzniku poistenia 20. september 2011 a bola znova uznaná za dočasne
práceneschopnú od 20. septembra 2011 do 30. septembra 2011. Nárok na nemocenské si uplatnila
z dvoch poistných vzťahov. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti bola dňa 12. októbra 2012
odhlásená zo sociálneho poistenia. V období od 22. mája 2012 do 20. júna 2012 bola znova prihlásenáako zamestnanec spoločnosti PJB s.r.o.. Dočasne práceneschopná bola od 23 .mája 2012 do 19. júna
2012, od 6, júla 2012 do 23.októbra 2012. Znova prihlásená na sociálne poistenie ako zamestnanec s
pravidelným príjmom v spoločnosti PJB s.r.o. bola v období od 5. júla 2012 do 13. júna 2018. Počas

tejto registrácie ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa PJB s.r.o. bola menovaná
dočasne práceneschopná od 6. júla 2012 do 23. októbra 2012, od 7. februára 2013 do 1. augusta 2013,
od 1. októbra 2014 do 22. októbra 2014, od 4. októbra 2016 do 30. júna 2017 a od 21. júla 2017 do
20. decembra 2017.

Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, 200-013869- CA08/201 a
XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX všetky vydané dňa 16. augusta 2011 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad
podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské pri
dočasnejpracovnejneschopnostiod7.júna2011do30.júna2011,ktorésiuplatnilaneb.C.C.zoštyroch
poistných vzťahov zamestnanca spoločnosti PJB s.r.o. Dôvodom prerušenia konaní bolo prešetrenie

skutočností nevyhnutných na vydanie rozhodnutia vo veci nároku na nemocenské, ktorý si uplatnila
súbežne zo štyroch poistných vzťahov u toho istého zamestnávateľa.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX a rozhodnutím číslo: XXX-XXXXX-CAXX/XXXX zo dňa

16. januára 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,
prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské, ktorý si uplatnila neb. C. C. pri dočasnej pracovnej
neschopnostiod20.septembra2011do11.októbra2011.Dôvodomprerušeniakonaniaboloprešetrenie
skutočnostínevyhnutnýchnaúčelyvydaniarozhodnutiavovecinárokunanemocenské,ktorýsiuplatnila
súbežne z dvoch poistných vzťahov u toho istého zamestnávateľa.

Z dôvodu, že v prípadoch uvedených dočasných pracovných neschopností neb. C. C. vzniklo dôvodné
podozrenie zo zneužívania systému sociálneho poistenia, a to účelovým uzatvorením právneho vzťahu
zakladajúceho nemocenské poistenie, vykazovaním vymeriavacích základov na nemocenské poistenie

tak, aby bola dosiahnutá maximálna výška dávky nemocenského poistenia, kopírovania trvania obdobia
sociálneho poistenia s obdobím trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, Sociálna poisťovňa, pobočka
Poprad podala dňa 15.11.2011 na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade podnet na začatie trestného
stíhania z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu voči spoločnosti PJB
s.r.o.. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 20. apríla 2012 bolo začaté trestné stíhanie.

Argumentovala, že neb. E. C. si dňa 03.04.2018 uplatnil nemocenské z poistného vzťahu zamestnanca
u zamestnávateľa PJB s.r.o., pričom bolo začaté konanie vo veci jeho nároku, bolo zistené, že
bol prihlásený na poistenie 02.02.2018 spätne od 01.12.2017 a bol dočasne práceneschopný od

18.03.2018 do 15.03.2019. Predtým bol naposledy prihlásený v registri poistencov od 23.07.2009 do
28.07.2009, od 29.07.2009 do 30.11.2017 nebol prihlásený na sociálne poistenie; po naplánovaní
operácie pri dosiahnutí veku 84 rokov uzatvoril pracovnú zmluvu ako zamestnanec s pravidelným
príjmom, od 01.07.1993 bol poberateľom starobného dôchodku. Z dôvodu podozrenia zo zneužitia
sociálneho systému tieto skutočnosti žalovaná uviedla aj do sťažnosti zo dňa 11.06.2018 proti uzneseniu

vyšetrovateľa ČVS: H./H., i do sťažnosti zo dňa 25.04.2019 v prebiehajúcom trestnom konaní.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 20. augusta 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka
Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie vo veci nároku na

nemocenské, ktorý si uplatnila neb. C. C. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 6. júla 2012. Dôvodom
prerušenia konania bolo prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., ktorej bola
neb. C. C. konateľkou, v rámci ktorého bolo aj prešetrenie pracovných zmlúv a zistenie všetkých
podkladov potrebných na presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. novembra 2012 Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie vo veci odňatia
nemocenského priznaného od 2. júna 2012 do zániku nároku na nemocenské. Dôvodom prerušeniakonania bolo, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci subvenčného podvodu voči spoločnosti PJB s.r.o.
ako aj zistenie všetkých podkladov potrebných pre presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 4. januára 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka
Poprad nepriznala neb. C. C. nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 2. októbra
2012.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 25. marca 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka
Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie vo veci posúdenia nároku
na nemocenské neb. C. C. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 7. februára 2013. Dôvodom bolo
prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., ktorej bola jedinou konateľkou ako aj
zistenie všetkých skutočností potrebných na presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19. novembra 2014 Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad podľa § 193 ods. 1 a 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie
vo veci nároku na nemocenské neb. C. C. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. októbra 2014.

Dôvodom prerušenia bolo prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., prešetrenie
existencie nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou nároku na nemocenské a presné zistenie
skutkového stavu veci.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19. decembra 2016 Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad podľa § 193 ods. 1 a 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie
vo veci nároku na nemocenské neb. C. C. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 4. októbra 2016.
Dôvodom prerušenia bolo trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., prešetrenie existencie
nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou nároku na nemocenské.

Rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 11, októbra 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka
Poprad podľa § 193 ods. 1 a 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie
vo veci nároku na nemocenské neb. C. C. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 21. júla 2017.

Dôvodom prerušenia bolo trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., prešetrenie existencie
nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou nároku na nemocenské. Aj pri týchto dočasných
pracovných neschopnostiach by sa pri výpočte nemocenského malo vychádzať z maximálnych
vymeriavacích základov poistenkyne tak, aby dosiahla maximálnu výšku nemocenskej dávky.

V trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície, vo
veci pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1, ods. 4 písm. a/ Trestného
zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu, boli na samostatné konanie vylúčené
čiastkové útoky neb. C. C., kde uznesenie o vylúčení veci ČVS:H./H. zo dňa 21 .augusta 2019

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. augusta 2019. Následne vo vylúčenej veci bolo voči neb. C. C.
zastavené trestné stíhanie uznesením H./X-VYS-PP-XXXX zo dňa 29. augusta 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 6. septembra 2019. V predmetnom uznesení je okrem iného uvedené, že „ z listinných
dokladov vyplynulo, že spoločnosť PJB s.r.o. zamestnávala zamestnancov, avšak vzhľadom na to,
že spoločnosť nemá v žiadnej banke vedené účty nebolo možné zistiť, či spoločnosť aj skutočne

vykonávalanejakúčinnosť.Účtovnédokladysanepodarilozistiťazabezpečiťanivykonanýmidomovými
prehliadkami a prehliadkami iných priestorov, vzhľadom na to je možné predpokladať, že pracovné
pomery zamestnancov spoločnosti, ako aj C. C. boli uzavreté za účelom vylákania nemocenského v
prípade dočasnej pracovne neschopnosti zamestnancov. Vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve
PZ v Poprade pod číslom CVS: H./H.- XXXX sú vykonávané ďalšie úkony, jedná sa o samostatné

skutky osôb L. M., A. B. C., E. C. a N. M.. Uvedené fyzické osoby boli tiež prihlásené a odhlásené
na sociálne poistenie v spoločnosti PJB s.r.o. ako zamestnanci s pravidelným príjmom a následne
boli uznané za dočasne práceneschopných. Predmetom trestného konania je prešetrovanie podmienok
nároku na nemocenské dávky uvedených fyzických osôb, ktoré boli prihlásené na sociálne poistenieako zamestnanci s pravidelným príjmom u zamestnávateľa PJB s.r.o. Rovnako predmetom trestného
konania je aj prešetrenie splnenia podmienok na nemocenské dávky v prípade neb. C. C. a to v trestnom
konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade pod číslom ČVS: H./X-VYS-PP-XXXX.

Vzhľadom na to, že ani po predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia z objektívnych dôvodov nemohla
presne a úplne zistiť skutkový stav vo veci nároku na nemocenskú dávku, nemohla rozhodnúť
a rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX z 21.6.2018 prerušila konanie vo veci posúdenia nároku

na nemocenské po neb. A. E. C..

Žalovaná ďalej citovala ustanovenia § 4 ods. 1, § 20 ods. 1, § 30 ods. 1, § 138 ods. 1, § 178 ods. 1
písm. a), § 184 ods. 1, § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a k rozsudku uvedenému žalobcami
v žalobe konštatovala, že ho je možné aplikovať v prípade, ak organizačný útvar Sociálnej poisťovne o
nároku na dávku sociálneho poistenia už rozhodol.

Zdôraznila, že o nároku na nemocenskú dávku u žalobcu v 1./rade nebolo rozhodnuté a v prípade
neb. C. C. a neb. E. C. tiež nebolo rozhodnuté o nároku na nemocenskú dávku. Ustanovenie § 118
ods. 2 zákona o sociálnom poistení upravuje právny stav, kedy fyzická osoba, ak splnila podmienky

nároku na nemocenskú dávku, ale zomrela pred uplatnením nároku na túto dávku. Neb. C. C. zomrela
po uplatnení nároku na dávku nemocenského poistenia. Dňa 26. septembra 2019 žalovaná podala na
žalobcu v 1./rade trestné oznámenie za návod a pomoc na spáchanie trestného činu subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal naviesť svoju matku, neb.
C. C. v súvislosti s jej podanými žiadosťami o nemocenské dávky. Uvedená vec bola postúpená na

vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Poprade. Z dôvodu, že v tejto trestnej veci nebolo rozhodnuté,
naďalej nemožno rozhodnúť o tom, či neb. C. C. splnila podmienky nároku na nemocenské, a či budú
mať jej deti,(žalobca v 1./rade a žalobca v 2./rade) nárok na sumy splatné po smrti p. C. C..

Po ukončení všetkých trestných konaní vedených voči spoločnosti PJB s.r.o. a jej zamestnancom bude
žalovaná pokračovať v konaní, pričom, ak sa šetrením zistí, že pani C., resp. neb. pán C. by mali nárok
na nemocenské. Žalovaná rozhodne o ich nároku na nemocenské splatné po smrti.

Tvrdenie žalobcov, že žalovaná sama prerušila konania o výplatu dávky v nezamestnanosti nie je

pravdivé, pretože žalovaná prerušila konania o nároku na nemocenské dávky. Žalovaná v predmetných
konaniach uplatnila princíp prezumpcie neviny, pokiaľ nebudú v trestných konaniach vydané právoplatné
rozhodnutia vo veci, o nároku na nemocenskú dávku nerozhodne.

Ďalšie tvrdenie žalobcov, že nárok na nemocenskú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok
ustanovených zákonom o sociálnom poistení a nie je viazaný na vydanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, nie je správne. Podľa zákona o sociálnom poistení organizačné útvary Sociálnej poisťovne -
pobočky rozhodujú podľa § 178 ods.1 písm. a) o nemocenských dávkach v prvom stupni, teda vydávajú
rozhodnutia o priznaní resp. nepriznaní nároku na nemocenskú dávku.

Keďže predmetnom vyšetrovania prebiehajúcich trestných konaní je prešetrovanie splnenia podmienok
na nemocenskú dávku a to: trvanie poistného vzťahu zamestnanca, vymeriavacie základy
zamestnancov v deklarované v mesačných výkazoch poistného, kopírovanie obdobia prihlásenia na

nemocenské poistenie s obdobím trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré Sociálna poisťovňa
vlastným konaním prešetriť nemohla, pretože spoločnosť PJB s.r.o. ako zamestnávateľ pri výkone
kontroly neposkytla Sociálnej poisťovni potrebnú súčinnosť, žalovaná nemôže o nárokoch na dávku
rozhodnúť. Trestné konanie vedené voči jednotlivým zamestnancom spoločnosti nie je ukončené, nie
je možné o nemocenských dávkach vydať meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. nárok na nemocenské

priznať resp. nepriznať.V rámci trestného konania je predmetom vyšetrovania vyriešenie predbežnej otázky, či reálne vznikol a
existoval pracovnoprávny vzťah, t. j. právny vzťah, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem
podľa § 4 zákona o sociálnom poistení.

Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad pri prerušení konaní vo veciach nároku na nemocenské dávky
postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, a keďže dôvody prerušenia konania
stále trvajú, žalovaná navrhla žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zamietnuť. O nariadenie
pojednávania nežiadala.

III.
Replika žalobcov

Žalobcovia v replike vyjadrili nesúhlas s očakávaním výsledku trestného konania zo strany žalovanej,
poukázali na vyššie zmienené zrušujúce uznesenie NSS SR sp. zn. 7 Szk/31/2021; poukázali na iné
trestné konanie vedené v podobnej veci ORPZ v Žiline (ČVS:ORP-149/3-VYS-ZA-2020) so závermi
aplikovateľnými aj v tejto veci. Obrátili pozornosť na otázku obstarávania podkladov žalovanou so
záverom, že ak ich nemôže žalovaná obstarať, nevykonáva ani činnosť k tomu smerujúcu, teda nemôže

odpadnúť ani dôvod prerušenia konania, teda to by nikdy nemohlo byť protiprávne, avšak to v zmysle
právneho záveru NSS SR predstavuje neprípustnú tautológiu. Uzavreli, že v tejto veci neexistovali
a neexistujú dôvody pre prerušenie konania, a žalovaná by mala uplatňovať prezumpciu neviny.

IV.
Duplika žalovanej

Žalovaná v duplike uviedla argumenty k doterajšiemu spôsobu obstarávania podkladov vo veci po
neb. E. C.; k okolnostiam konateľstva v dotknutej spoločnosti PJB s.r.o.; k okolnostiam trestného

konania prebiehajúceho vo veci a k podstate inštitútu prerušenia konania. Zotrvala na svojom názore
o pokračovaní konania až po skončení trestného konania. Žiadala žalobu zamietnuť.

V.

Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu

Správny súd po preskúmaní dôvodov žaloby, po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovanej, ako
aj s obsahom zaslaného administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

Po zrušení veci Najvyšším správnym súdom SR uznesením sp. zn. 7Ssk/31/2021 správny súd najskôr
vyzval žalovanú o vyjadrenie, či dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu konaní odpadli alebo trvajú,
a o predloženie súvisiacich listín.

Žalovaná na túto výzvu uviedla, že vo veci stále prebieha trestné konanie, pričom žalobcovi v 1./ rade
bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a)
Trestného zákona a zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Žalovaná pripojila
uznesenie OR PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-94/OEK-PP-2012 zo dňa 25.05.2020,
ktorým boli na spoločné konanie spojené trestné veci pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221

ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona (skutkový základ presne špecifikovaný sa týkal okrem iného aj
prihlasovania C. C. na sociálne poistenie, jej pracovného pomeru, uznania za dočasne práceneschopnú,
tiež prihlásenia žalobcu v 1./rade na sociálne poistenie, jeho pracovného pomeru a uznania za dočasne
pracovne neschopného) a zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona (týkajúcej
sa spoločnosti PJB s.r.o. a okolností fiktívneho zamestnávania osôb a vykazovania fiktívnych príjmov

zo závislej činnosti zamestnancov v období rokov 2016, 2017 a časť roku 2018) a zločinu subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona (týkajúceho sa spoločnosti PJB s.r.o.,
fiktívnych pracovných zmlúv s C. C., jej prihlasovania na sociálne poistenie a uznávania za dočasne
práceneschopnú).Žalovaná tiež pripojila uznesenie OR PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-94/OEK-

PP-2012 zo dňa 08.07.2020, ktorým bolo žalobcovi v 1./ rade vznesené podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku obvinenie za pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a)
Trestného zákona a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona.

Správny súd pred rozhodnutím vo veci prípisom zo dňa 28.09.2022 adresovaným ORPZ v Poprade,
odbor kriminálnej polície, požiadal o informáciu o tom, v akom štádiu je trestné konanie vedené pod sp.
zn.ČVS:ORP-94/OEK-PP-2012,vktorombolovznesenéobvineniežalobcoviv1./radeprepokračovací
zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.

Dňa 30.09.2022 bola správnemu súdu doručená odpoveď, v ktorej OR PZ Poprad uviedol, že trestné
konanie naďalej prebieha, sú vykonávané úkony smerujúce k objasneniu skutku, okrem iných aj
znalecké skúmanie z odboru zdravotníctvo a farmácia.

Dňa 15.11.2022 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie nadriadeného orgánu žalovanej vyžiadané
správnym súdom podľa § 247 SSP, v ktorom sa nadriadený orgán žalovanej- Sociálna poisťovňa,
ústredie stotožnila s postupom žalovanej, navyše poukázala na postup iného správneho súdu v rovnakej
veci, ktorým bola správna žaloba zamietnutá pričom smerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu
o prerušení konania z dôvodu prebiehajúce trestného konania. Ani podľa názoru nadriadeného orgánu

žalovanej nejde v tejto veci o nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( zákon č. 461/2003 Z.z. ), organizačná
zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol
účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

Podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie,
ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.

Podľa § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o

predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o
osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.Správna súd konštatuje, že účel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy spočíva
v úmysle zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že

je v konaní nečinný tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo
právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, že je v
konaní nečinný, a jeho nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo

právnickej osoby domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté. Súčasne
zákonodarcaurčujeakoďalšiuzákonnúpodmienkupodmieňujúcuprípustnosťdomáhaťsaochranyproti
nečinnosti orgánom verejnej správy využitie prostriedkov, ktorých použitie ustanovuje osobitný predpis,
ktorých využitie zákonodarca predpokladá pred podaním žaloby proti žalovanému správnemu orgánu,
ktorou sa domáha začatia konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa
nej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal
administratívne konanie. Predpokladom nečinnosti je vždy protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že

pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto
povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy,
vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme.

Z ustálenej súdnej praxe krajských súdov, aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa konania
o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky ( napr. uznesenie ÚS SR č.k. IV ÚS 62/07-17 z 19.04.2007 ) vyplýva, že za nečinnosť orgánu
verejnej správy nemožno považovať taký stav, keď správny orgán nekoná spôsobom, ktorý požaduje
vo sfére jeho činnosti docieliť účastník konania, alebo iná fyzická, resp. právnická osoba domáhajúca

sa účasti v administratívnom konaní alebo inej aktivity správneho orgánu, ak orgán verejnej správy vo
svojej činnosti nevykazuje nezákonnosť tohto typu vzťahujúcu sa na danú právnu vec. Inak povedané,
nečinnosťou nie je právny stav, ak orgán verejnej správy na podanie fyzickej alebo právnickej osoby
reaguje spôsobom (rozhodnutím), s ktorým sa daný subjekt obsahovo nestotožní. V danom prípade
žalobcovia namietali nečinnosť žalovanej spočívajúcu podľa žalobcov v tom, že žalovaná celkom vydala

3 + 13 rozhodnutí o prerušení konania, pričom žalobcovia s dôvodmi prerušenia konania nesúhlasia.

Správne súdnictvo je postavené na základnej zásade subsidiarity k možnostiam odstránenia
nezákonnosti v rámci administratívneho konania. Prejavom tejto zásady subsidiarity správneho

súdnictva sú aj procesné podmienky, ktoré pri jednotlivých typoch žalôb ustanovujú povinnosť
predchádzajúceho vyčerpania príslušných administratívnych postupov, resp. pre podanie tej ktorej
správnej žaloby.

Správny súd preskúmal špecifický vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania v tomto
prípade, a to aj s poukazom na úlohy uložené mu v zrušujúcom uznesení NSS SR sp. zn. 7 Ssk/31/2021.
Ak totiž došlo k prerušeniu konania vydaním rozhodnutia, na základe správnej žaloby účastníka
administratívneho konania domnievajúceho sa, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne,
a z uvedeného dôvodu je ďalej nečinný protiprávne, je potrebné preskúmať zákonnosť dôvodov

prerušenia konania a predovšetkým pretrvávania prerušenia konania, aby bolo možné jednoznačne
dospieť k záveru, či v tomto prípade je žalovaný orgán verejnej správy nečinný.

V tejto veci správny súd skúmal, či k pretrvávaniu prerušenia administratívnych konaní, na základe

rozhodnutí žalovanej, existujú zákonné dôvody.V administratívnom konaní došlo k prerušeniu konaní vo veci sociálneho poistenia, ktoré sa týkali priamo
žalobcu v 1./ rade (č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 21.11.2013, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo
dňa 02.05.2014ač.XXX-XXXXX-CAXX/XXXXzodňa 16.02.2015vovecijehonárokunanemocenské),

a potom neb. matky žalobcov v 1./ aj v 2./ rade- vo veci jej nároku na nemocenské a aj neb. otca žalobcov
v 1.rade aj v 2./ rade- vo veci jeho nároku na nemocenské, v dôsledku čoho žalobcovia vystupujú
v spojitosti s týmito konaniami ako právni nástupcovia rodičov. Dôvodom bolo prebiehajúce trestné
konanie, ktoré bližšie konštatoval správny súd v tomto uznesení vyššie.

Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná;
inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá
príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Podľa § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o
predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o
osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

Podľa § 193 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak
sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky
podania.

Podľa § 193 ods. 3 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie,
ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

Správny súd dospel k záveru, že niet pochybností, že prerušenie administratívnych konaní žalovanou
v zmysle týchto ustanovení zákona vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie bolo reakciou v súlade
so zákonom, pretože začatie trestného konania podľa § 199 Trestného poriadku vo veci týkajúcej sa
bezprostredneokolnostírozhodujúcichozákonnostinároku,čiužprávnychpredchodcovžalobcovalebo
samotného žalobcu, je tak zásadnou otázkou spojenou s administratívnym konaním, že prerušenie

konaniaztohtodôvodujevsúladesozákonom.Predmetomtrestnéhokonaniajeokreminéhoskúmanie,
či samotné úkony, ktorými alebo na základe ktorých si právni predchodcovia, resp. žalobca v 1./ rade
uplatnili svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sú trestnými činmi (v prípade žalobcu v 1./ rade),
alebo sú súčasťou trestnej činnosti iných subjektov, vzhľadom na to, že proti fyzickým osobám, ktoré už
zomreli nie je možné viesť trestné konanie. Jednoznačne v zmysle § 198 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.

ide o takú predbežnú otázku, o ktorej si žalovaná nemôže urobiť úsudok sama.

Na základe týchto skutočností správny súd zastáva názor, že je v súlade so zákonom ak žalovaná
zatiaľ nepokračuje v administratívnych konaniach.

Správny súd považuje za dôležité poukázať, že vo veci skúmania dôvodnosti ďalšieho prerušenia
konania – teda zákonnosti trvania nečinnosti žalovanej, posúdil i povahu zásahu do práva žalobcov na
rozhodnutie o veci v primeranej dobe, ale aj povahu samotného práva, ktoré je predmetom rozhodovania

žalovanej.

Správny súd argumentuje, že vo veci ide o právo žalobcov na výplatu dávky sociálneho poistenia (v
prevažnej časti ako právnych nástupcov pôvodných oprávnených), ktoré sa bezprostredne vzťahuje na

konkrétne ohraničenú dobu v minulosti, pretože samotné podmienky pre priznanie práva majú zo svojej
podstaty časovo ohraničený charakter – dávky nemocenského za dobu trvania pracovnej neschopnosti
poisteného, ktorá však už pominula. Z týchto skutočností vyplýva, že k bezprostrednému ďalšiemu
zasahovaniu do subjektívnych práv žalobcov už nedochádza v tom zmysle, že neexistujú v súčasnejdobe dôvody pre trvanie ich práva na nejaké ďalšie dávky, teda k vzniku ďalšej ujmy v dôsledku
porušovania ich práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, nemôže v tejto veci dôjsť.

Z tohto pohľadu potom ponechanie konania v štádiu prerušenia vzhľadom na prebiehajúce trestné
konanie o zločine v spojitosti s okolnosťami rozhodujúcimi pre priznanie práva právnym predchodcom
žalobcov, resp. priamo žalobcovi v 1./ rade nie je podľa názoru správneho súdu protiprávnou
nečinnosťou orgánu verejnej správy. Napokon z pohľadu charakteru práv žalobcov, do ktorých by mohla

nečinnosť žalovanej zasahovať, t.j. právo na prejednanie veci v primeranej lehote a právo na dávku
sociálneho poistenia, sa povinnosť žalovanej ako orgánu verejnej správy priznávať práva len v súlade so
zákonom, bez pochybností o zákonnosti podstatných skutočností pre rozhodnutie javí ako zásadnejšia
v prípade ako je tento, keď okolnosti podstatné pre priznanie práv žalobcom vyvolali potrebu zásahu
orgánu činného v trestnom konaní za účelom zistenia, či vo veci nedošlo k spáchaniu zločinu.

Zásah do práv žalobcov spočívajúci v nepokračovaní v administratívnom konaní sa správnemu súdu
v tejto veci javí ako proporcionálny, primeraný vážnosti prebiehajúceho trestného konania.

V súvislosti s inou trestnou vecou, na ktorú na podporu svojich argumentov poukázali žalobcovia,
správny súd uvádza, že trestné konanie je typické špecifikáciou skutku (§ 199 ods. 3 Tr. poriadku),

z čoho vyplýva, že sa tým zamedzuje možnosť zameniť ho s iným skutkom, v opačnom prípade by to
mohlo viesť k porušeniu zásady nebyť postihovaný dvakrát za to isté konanie (zásada ne bis in idem).
Súčasne z toho plynie fakt, že výsledky a závery vyšetrovania jedného skutku – konania, nie je možné
za žiadnych okolností použiť ani ako analogický podklad pre posudzovanie iného skutku, hoci by išlo
o rovnakého podozrivého a podobné okolnosti skutku.

Správny súd nepovažuje za rozhodujúce vo veci ani zohľadnenie inštitútu prezumpcie neviny, ktorého
dôležitosťjezásadná,avšakprihliadnuťnaňbypodľanázorusprávnehosúdubolonevyhnutnévprípade
rozhodovania v merite veci, t.j. už konkrétneho práva, nároku. V súvislosti s procesným rozhodnutím

- prerušením konania, podľa názoru prebiehajúce trestné konanie predstavuje dostatočný a zákonný
podklad.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalovaná podľa názoru správneho súdu nebola v konaní

nečinná, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 249 SSP).

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a
§ 168 SSP. Žalobcovia neboli v konaní úspešní a neboli splnené ani podmienky uvedené v § 168 SSP,

podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci, voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove

(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;

ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).