Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200691
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:1022200691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou v právnej veci žalobcu: W. A., E..

XX.XX.XXXX, bytom X. XX, E. I., XXX XX E. S., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 716 221 9306
0 zo dňa 11.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 716 221 9306 0 zo dňa 11.03.2022 príslušný na

rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
677/2006 Z. z. (v ďalšom texte aj : „ zákon o sociálnom poistení“) rozhodol vo veci odvolania žalobcu
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 716 221 9306 zo dňa 01.12.2021 (v ďalšom texte aj:
„rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“)
tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
(v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 716 221 9306 zo dňa 01.12.2021 podľa § 70 a §
71 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa
25.10.2021 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Rožňava zo dňa 25.10.2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 %, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená
na 25 %, a teda invalidita nevznikla.

3. Žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že postup
Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. č. 716 221 9306 zo dňa
01.12.2021 je potrebné potvrdiť. Po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poukázal
na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený
posudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkyRožňavadňa01.02.2022,ktorý
nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 04.03.2022
s nasledovným záverom: Účastníčka konania je 50 ročná nevzdelaná žena, nikdy nikde nepracovala,
pre bolesti driekovokrížovej chrbtice bola opakovane hospitalizovaná na neurologickom oddelení sozlepšením stavu po konzervatívnej liečbe u ináč non-kompliatnej pacientky, naposledy v januári 2022,
pričom pri objektívnom neurologickom vyšetrení bola dokumentovaná zvýšená hyperpatia pri vyšetrení
a agravácia svojich ťažkostí. Zobrazovacími metódami bola zistená nezávažná ventrolistéza L5/S1, I.

stupňa s intermitentným koreňovým dráždením. Nález bol konzultovaný neurochirurgom, ktorý odporučil
konzervatívnu liečbu. Ochorenie chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, čo je stredná hodnota predpísaného
rozpätia pri minimálnom funkčnom poškodení chrbtice v driekovom úseku. Účastníčka konania bola
opakovane vyšetrená na ušnej a psychiatrickej ambulancii pre poruchu sluchu a psychické problémy.

Subjektívne uvádzala, že dlhšiu dobu zle počuje, asi rok má bolesti uší. Pri ušnom vyšetrení bol
zistený zanedbaný, pravdepodobne chronifikovaný zápal stredoušia obojstranne, ktorý pri nevyliečenom
zápale spôsobuje zníženie sluchovej ostrosti. Opakovane realizované audiometrické vyšetrenie bolo
pre nespoluprácu nesignifikantné, neskôr bol diagnostický záver s výsledkom celkovej straty sluchu pod
hranicou obojstrannej ťažkej nedoslýchavosti. Vyšetrenie sluchu bolo realizované bez naslúchacieho
aparátu, jeho výsledok bol subjektívne ovplyvnený. Objektívne vyšetrenie sluchu bolo realizované na

podnet posudkového lekára pobočky, bola dokumentovaná obojstranná kombinovaná porucha sluchu
s celkovou stratou sluchu 58,2 %. Jedná sa o stredne ťažké poškodenie sluchu, ktoré z posudkového
hľadiskaniejevýznamnéanemávplyvnacelkovúvýškumierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť. V odbornom psychiatrickom a psychologickom náleze je účastníčka konania hodnotená ako
primárne simplexná osobnosť s inferiórnym intelektom a emočne nestabilnou poruchou osobnosti a

somatoformnou poruchou. Stav psychiky je potencovaný chronickým návykom na benzodiazepíny,
ochorenie je zaradené do okruhu neurotických porúch, ktoré z posudkového hľadiska nemajú výraznejší
vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť. Močová
inkontinencia zmiešaného typu, je bez poškodenia močového ústrojenstva, na rozhraní I. až II. stupňa,
aktuálne hodnotené urológom ako stresová porucha, nie je posudkovo významným ochorením a

nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove po zhodnotení všetkých, aj novo doložených,
odborných vyšetrení sa zhoduje s posudkom posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú
činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava zo dňa 25. októbra 2021. Celková miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 25 %. Po celkovom zhodnotení zdravotného

stavu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie chrbtice, podľa prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,

cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, z rozpätia 20 % - 35 %. Iné zdravotné
postihnutia nie sú posudkovo významné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006

Z. z. Vzhľadom na uvedené je žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove hodnotil lekárske správy
a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku zo dňa 4. marca
2022, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia. Nárok na invalidný dôchodok je

podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že má pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného
stavu,posudkovílekárisociálnehopoistenia,organizačnýchzložiekSociálnejpoisťovnezhodnestanovili
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. V odvolacom konaní neboli predložené

také relevantné dôkazy, ktorými by bola spochybnená správnosť posúdenia zdravotného stavu a
následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. Súčasťou odborného posudku o invalidite
zo dňa 25. októbra 2021 je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár dokumentuje možnosť
ďalšieho pracovného uplatnenia poistenca, so zohľadnením obmedzení, vyplývajúcich z jeho dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu. Pracovná rekomandácia má odporúčací charakter a môže napomôcť

v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia, resp. v súvislosti s ďalším výkonom aktuálneho
pracovného zaradenia. Odborný posudok o invalidite však nemožno považovať za lekársky posudok
preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Nazáklade vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel som k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 23.05.2022, sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 716 221 9306 0 zo dňa 11.03.2022. Krajský
súd v Bratislave postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Košiciach uznesením č. k. 8Sa/35/2022-19
zo dňa 30.06.2022 ako miestne príslušnému. Žalobca uviedol, že nezohľadnením všetkých ochorení,
ktorými trpí, podľa jeho názoru došlo zo strany Sociálnej poisťovne ako správneho orgánu k postupu v

rozpore s ustanovením § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Žalobca ďalej namietal objektívnosť
posudzovania jeho zdravotného stavu žalovaným. Tiež namietal, že žalovaný sa s dôvodmi odvolania
riadne nevysporiadal, nakoľko len konštatoval, že posudkoví lekári sa zhodli, na tom, že nie je invalid.
Žalobca má za to, že ide len ide o konštatovanie, ktoré nie je možné preskúmať. Z odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu musí byť jasné, akými úvahami sa správny orgán spravoval a nie len
výsledok rozhodnutia priradiť k príslušnému ustanoveniu zákona o sociálnom poistení. Taktiež namieta,

že z prvostupňového a ani druhostupňového rozhodnutia nie je jasné, prečo sa posudkový lekár priklonil
k spodnej hranici z rozpätia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
prečo posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru o 10 % vzhľadom na ďalšie ochorenia a tiež sa
nevysporiadalanezdôvodnil,prečoniejemožnéžalobcovepoškodeniechrbticezaradiťdopercentuálne
vyššie ohodnotenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené

má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný ako aj
prvostupňový orgán nedodržal pri konaní a rozhodovaní zásady správneho konania v zmysle § 3 ods.
2 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). K stanovenej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 % žalobca uviedol, že pri danej diagnóze mu posudkový
lekár stanovil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici

zákonom stanoveného rozsahu a zároveň ju nezvýšil o možných 10 % vzhľadom na ďalšie ochorenia,
ktorými trpí. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 716 221
9306 0 zo dňa 11.03.2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 716 221 9306 zo dňa
01.12.2021 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.07.2022 uviedol, že záväzným podkladom
pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 716 221 9306 0 zo dňa 11. marca 2022, bol
odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie
so sídlom v Košiciach zo dňa 4. marca 2022, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená
na 25 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, pre stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom
v Košiciach, určil ochorenie chrbtice, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v

znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a
syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu

v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25
%, z rozpätia 20 % - 35 %. Iné zdravotné postihnutia žalobcu nie sú posudkovo významné, preto nebol
dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č, 310/2006 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokiaľ ide o spochybňovanie

objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného zo strany žalobcu, žalovaný
poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9/2005, č. 1 So/109/2003, v zmysle
ktorého „akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo
viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia
má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým stavom, rovnakú

právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom.“ Podľa názoru žalovaného,
žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal,
že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej
miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudkoví lekári sociálnehopoistenia sa k ostatným ochoreniam žalobcu z posudkového hľadiska vyjadrili v odborných posudkoch
o invalidite zo dňa 25.10.2021 a 04.03.2022, ktoré neboli posudkovo závažné a nemali vplyv na
celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Z uvedeného vyplýva,

že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe
doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odborné
posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom. Závery posudkov vychádzali zo
zdravotnéhostavužalobcuaktuálnehovčasevyhotovovaniaposudku.Žalovanýmázato,žeposudkové
závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami

žalobcu. Záverom konštatoval, že zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo
zmenenénapadnutérozhodnutienazákladenovýchdôkazov.Žalobcavšakvrámciodvolaciehokonania
nepredložilnovédôkazy,tietopredložilažpovydanínapadnutéhorozhodnutiaksprávnejžalobe.Taktiež
uviedol, že žalobca má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane podať žiadosť o
prehodnotenie zdravotného stavu. V čase posudzovania jeho zdravotného stavu nebola zistená taká
zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť a následné prehodnotenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia zhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v zmysle ust. § 190 Správneho
súdneho poriadku.

6. Žalobca v replike zo dňa 22.08.2022 zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe, pričom však poukázal aj
na to, že v žalobe nenamieta zaujatosť posudkovej komisie a ani nespochybňuje objektívnosť odbornej
spôsobilosti jednotlivých posudkových lekárov vo vzťahu k medicínskym záverom. Žalobca však má za
to, že v predmetnej veci došlo zo strany posudkových lekárov žalovaného k nerešpektovaniu záverov
lekárskych správ ošetrujúcich lekárov. Žalobca vyjadril nesúhlas so skutočnosťou, že jeho pridružené

choroby nemajú vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na základe čoho nedošlo k
zvýšeniu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Zároveň poukázal na možnosť
vykonaťznaleckédokazovanieprostredníctvomosoby,ktorániejevpracovnomaleboobdobnomvzťahu
so žalovaným.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v replike nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu
bola riadne doručená dňa 31.08.2022.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych
veciach (§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku - SSP) v konaní podľa §

177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom
žalovaného a právneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu
zamietol podľa § 190 SSP.

9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý, kto

tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

10.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti súčastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

13. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že
skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch
vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a

žalobca v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložila
žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby.

17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

23. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

24. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods.
1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

27.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti

známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

28. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu,
ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov
nepriaznivéhostavunapracovnúschopnosťpoistenca,čovyžadujepríslušnéodbornélekárskeznalosti,
vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5

zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví
lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda
posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie
posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom
súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné,
objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení ( právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).

29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho

orgánu prvého stupňa bol vypracovaný odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove zo dňa 04.03.2022, a to v neprítomnosti žalobcu
na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske
správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobcu rozhodujúce zdravotné
postihnutie Choroby podporného a pohybového aparátu zaradené v kapitole XV, Oddiel E (prílohy

zákona o sociálnom poistení) - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 3:
Degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek., Písmeno b - s miernym funkčným
postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie
pohybu v postihnutom úseku, pričom stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozsahu 25 %. Z obsahu posudku vyplýva, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je

rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie chrbtice a je hodnotené mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 25%, čo je stredná hodnota predpísaného rozpätia pri minimálnom
funkčnom poškodení chrbtice v driekovom úseku. V závere posudku posudkový lekár konštatuje, že
žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivýzdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Uvedený posudok tvoril podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovaného,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť

žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Rožňave zo dňa 25.10.2021 nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho

poistenia určená na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

30.Posúdeniedlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavuajehonásledkovnaschopnosťfyzickejosoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je
dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke žalobcu
k objektívnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia súd uvádza, že z judikátu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. 9/2005,č. 1 So/1 09/2003, vyplýva, že akékoľvek spochybňovanie odbornej
spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu.
Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky,
podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký
posudok, vypracovaný súdnym znalcom.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom
posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok.

32. Navyše, pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov,
ktorí vypracovali posudky na základe odborných lekárskych vyšetrení, ak tieto tvorili podklad pre
zmenu rozhodnutia o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je žiaden objektívny
dôvod pre postup súdu, ktorým by zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe takýchto
odborných posudkov posudkových lekárov.

33. K žalobcom namietanej skutočnosti, že žalovaný nezdôvodnil stanovenie hranice mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 % súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol,žepocelkovomzhodnotenízdravotnéhostavuzarozhodujúcezdravotnépostihnutieposudkový
lekár určil ochorenie chrbtice, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E -
dorzopatía, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a
syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v

postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %,
z rozpätia 20 % - 35 %. Iné zdravotné postihnutia nie sú posudkovo významné, preto nie je dôvod na
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Vzhľadom na uvedené je žalobcova miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posúdení zdravotného

stavu žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove
hodnotil lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku
zo dňa 4. marca 2022, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia. V predmetnom
odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.03.2022 sa posudkový lekár zdôvodnil určenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to tak, že ochorenie chrbtice je rozhodujúcim zdravotným

postihnutím a je hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25%, čo je
stredná hodnota predpísaného rozpätia pri minimálnom funkčnom poškodení chrbtice v driekovom
úseku. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

34. K námietke žalobcu týkajúcej sa tej skutočnosti, že žalovaný nezohľadnil pri určovaní miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcove ostatné ochorenia a z toho dôvodu nedošlo ani ku
zvýšeniumierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,súduvádza,žezobsahunapadnutého
rozhodnutia ako aj odborného lekárskeho posudku, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia má
za to, že žalovaný sa riadne vysporiadal s tým prečo žalobcove ostatné ochorenia nemajú vplyv nacelkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, kedy konštatoval, že pokiaľ
ide o poškodeniu sluchu žalobcu, jedná sa o stredne ťažké poškodenie sluchu, ktoré z posudkového
hľadiskaniejevýznamnéanemávplyvnacelkovúvýškumierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú

činnosť. V odbornom psychiatrickom a psychologickom náleze je ochorenie zaradené do okruhu
neurotických porúch, ktoré z posudkového hľadiska nemajú výraznejší vplyv na výšku miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť. Močová inkontinencia zmiešaného
typu, je bez poškodenia močového ústrojenstva, na rozhraní I. až II. stupňa, aktuálne hodnotené
urológom ako stresová porucha, nie je posudkovo významným ochorením a nemá vplyv na celkovú

výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené ani túto námietku
súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

35.Správnysúdkonštatuje,žežalobcanepredložil súdužiadnetakédôkazy,ktorébyzáveryžalovaného
spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jej zdravotného
stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré

by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil
žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jeho zdravotného
stavu posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom
posudku.

36. Zdravotný stav žalobcu bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné
postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom
čase. Správny súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú
zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Všetky toho času (t. j. v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí)

predložené aktuálne lekárske správy (obsažne špecifikované v samotných posudkoch) boli zohľadnené
posudkovými lekármi a podľa názoru súdu nasvedčujú zdravotnému poškodenia u žalobcu, ako bol v
čase rozhodovania ustálený. Predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.

37. Žalobca neuviedol ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom
konaní. Námietky žalobcu tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu námietky

žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jeho zdravotného
stavu, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného
stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

38. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v

čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia
zdravotného stavu žalobcu mu tak nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne
požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie jeho zdravotného stavu a požiadať o
priznanie invalidného dôchodku.

39. Pokiaľ ide o lekárske správy zo dňa 28.03.2022 a zo dňa 16.05.2022 predložené žalobcom, ktoré
boli správnemu súdu doručené spolu so správnou žalobou dňa 23.05.2022, ako aj lekárske správy zo
dňa 23.06.2022 a zo dňa 19.08.2022 doručené správnemu súdu dňa 23.08.2022, súd konštatuje, že sa
jedná a o aktuálne lekárske nálezy, ktorý žalovaný nemal k dispozícii v čase vydania preskúmavaných
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, súd na tento lekársky nález nemohol v tomto konaní prihliadnuť ako

na dôkaz, ktorým by bolo možné privodiť zmenu v rozhodnutí.

40. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalobca novými lekárskymi nálezmi preukáže
ďalšie zdravotné postihnutia závažného charakteru, ktoré by mali vplyv na zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súhrnne za ostatné zdravotné postihnutia, má možnosť na

základe nových lekárskych nálezov, či už dokumentujúcich zhoršený zdravotný stav vo vzťahu k
rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu alebo nových zdravotných postihnutí, požiadať žalovaného o
prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.41. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v
konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti

alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.