Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521010314
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2521010314.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala

Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 9.5.2022, sp. zn. 8T/97/2021, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 2.2.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., adresa na doručovanie písomností C., D. XX
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3

Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa rušia výroky o treste uložené obžalovanému
- trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/10/2021 zo dňa 10.2.2021 a
- rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/50/2020 zo dňa 21.3.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 9.5.2022, sp. zn. 8T/97/2021 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného, že

v presne nezistenom čase najneskôr do 01:25 hod. dňa 23.1.2020 na neznámom mieste si od
neustálenej osoby neoprávnene zadovážil a v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č.
C. XXXEG, farby čierna metalíza, v priehradke vľavo dole pod volantom v Piešťanoch na Vrbovskej

ceste a na iných miestach neoprávnene prechovával jeden kus igelitového vrecúška s bielou nálepkou s
nápisom „30“ s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 11,958 g s priemernou koncentráciou 73,9
hmotnostných, 3,4 - metyléndioxymetamfetamínu (MDMA) obsahujúce 8.837 mg absolútneho MDMA,
ktoré možno považovať za 59 - 177 bežných jednotlivých dávok drogy v hodnote najmenej 708 eur,jeden kus igelitového vrecúška s obsahom hnedej kryštalickej látky s hmotnosťou 19,069 g s priemernou
koncentráciou 44,7 % hmotnostných s prímesou dimetylsulfónu, obsahujúce 8.524 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré možno považovať za 213 - 852 bežných jednotlivých dávok drogy v hodnote

najmenej 762,76 eur, jeden kus igelitového vrecúška s obsahom hnedej kryštalickej látky s hmotnosťou
17,446 g s priemernou koncentráciou 40,6 % hmotnostných, s prímesou dimetylsulfónu obsahujúce
7.083mgabsolútnehometamfetamínu,ktorémožnopovažovaťza177-708bežnýchjednotlivýchdávok
drogy v hodnote najmenej 697,84 eur, pričom MDMA (extáza) je zaradená podľa prílohy č. 1 zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín (pervitín) je zaradený podľa prílohy č. 1 zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do
II. skupiny psychotropných látok,
teda neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Za to mu bol uložený: Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného
zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa
mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad

jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze

podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na
alkohol alebo návykovú látku za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné
návykové látky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v
príkaze v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu poškodenému A. E., nar. X.X.XXXX v F., bytom E.

XXX a poškodenej G. H., nar. X.X.XXXX v F., bytom B. I. J., G. J. XXX.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v
príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 51 odsek 4, písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v
príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. A., nar. X.X.XXXX v C., bytom K. XXX.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výroky o treste uložené obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/10/2021 zo dňa 10.2.2021 a rozsudkom Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 2T/50/2020 zo dňa 21.3.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu,

v neprospech obžalovaného. Odvolanie odôvodnil prokurátor nasledovne (skrátene):

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejme, že obžalovaný A. B. dňa 23.01.2020, v zmysle záverov
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, prechovával v interiérovom
odkladacom priestore osobného motorového vozidla Škoda Octavia 11,958 gramu drogy extáza a

celkovo 36,515 gramu drogy metamfetamín. Vo vzťahu k ustáleniu rozsahu činu pri metamfetamíne
možno ustáliť počet obvykle jednorazových dávok drogy nie podľa záverov znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, ale podľa hmotnostného kritéria, t. j. 100 mg
za dávku metamfetamínu (pri zachovaní obsahu účinnej látky najmenej 10 mg v obvykle jednorazovej
dávke). Tu poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo 83/2018 zo

dňa 20.03.2019. V takomto prípade by bolo potrebné 19,069 gramu metamfetamínu a 17,446 gramu
metamfetamínu, t. j. celkovo 36,515 gramu metamfetamínu považovať za 365 obvykle jednorazových
dávok tejto drogy. čo sa týka zaistenej drogy MDMA, t. j. extázy v množstve 11,958 gramu s priemernou
koncentráciou 73,9 % hmotnostných 3,4 – metyléndioxymetamfetamínu (MDMA), obsahujúce 8.837 mg
absolútneho MDMA, pri tomto type drogy je potrebné postupovať podľa počtu dávok uvedených v závere

znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava a dané množstvo považovať
za najmenej 59 obvykle jednorazových dávok drogy, keďže nie je stanovený hmotnostný prepočet ako
pri drogách typu metamfetamín alebo marihuana.Zaistené množstvo metamfetamínu, t.j. najmenej 365 obvykle jednorazových dávok tejto drogy a
najmenej59obvyklejednorazovýchdávokextázyjednoznačnesvedčípreichdílerstvo,keďževžiadnom
prípade nejde o množstvo, ktoré by bolo možné považovať za množstvo určené pre osobnú spotrebu

navyše za situácie, kedy sám A. B. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.03.2022
uviedol, že on extázu neužíva, túto mal v pláne niekomu posunúť.
Poukazujemajnaskutočnosť,žeA.B.bolvypočutývprocesnompostaveníobvinenéhodňa25.03.2021,
pričom poprel spáchanie skutku tak, ako mu je kladené za vinu a uvádzal, že sáčiky nie sú jeho a ani
mu nie je známe, ako sa jeho stopy DNA dostali na sporné sáčiky, on o nich ani nevedel a ani s nimi

nemanipuloval. Na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.03.2022 obžalovaný A. B. síce urobil vyhlásenie v
zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku, avšak k veci
pri nasledujúcom výsluchu uviedol, že on drogy iba našiel v aute a nevyhodil ich. Je teda zrejmé, že aj pri
svojom výsluchu poprel skutočnosť, že by drogy boli jeho, iba pripustil, že ich našiel v aute a nevyhodil
ich, čo by zjavne ešte samo o sebe nepreukazovalo, že on úmyselne prechovával sporný metamfetamín
a extázu v zmysle ustanovenia § 172 Trestného zákona, keďže podľa jeho slov mal iba vedomosť o tom,

že sa sporné sáčiky s kryštalickým materiálom nachádzali v aute. Čo sa týka predchádzajúcich odsúdení
A. B. tak je zrejmé, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T 10/21 zo
dňa 10.02.2021, právoplatným dňa 02.03.2021, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom
a skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov a okrem iného aj zákaz požívania
alkoholu a iných návykových látok v rámci skúšobnej doby a ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T 50/2020 zo dňa 21.03.2022,
právoplatného dňa 06.04.2022, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek

1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmer 2 roky so skúšobnou
dobou a probačným dohľadom v trvaní 3 roky a 4 mesiace a to k trestnému rozkazu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T 10/21 zo dňa 10.02.2021. U obvineného bolo potrebné, vzhľadom

na jeho predchádzajúce odsúdenia, ukladať súhrnný trest. Je pritom zrejmé, že skutok, pre ktorý bol
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/10/2021 zo dňa 10.02.2021 uznaný za
vinného z výtržníctva, nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví spáchal dňa 10.11.2020 a teda
po tom, ako bol v aktuálne súdenej trestnej veci dňa 23.01.2020 zadržaný pre podozrenie zo spáchania
zločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok.ČosatýkaskutkuzrozsudkuOkresného

súdu Partizánske sp. zn. 2T 50/2020 tak je zrejmé. že tohto sa dopustil dňa 11.02.2019 a teda predtým,
ako bol zadržaný v aktuálne stíhanej trestnej veci. Priestupkovo prejednávaný bol A. B. doposiaľ 25 krát,
najmä za priestupky v doprave.
Mám za to, že vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, t. j. závažnosť skutku a skutočnosť, že podľa
počtu dávok ide o dílera drog, ako aj osobu obžalovaného, ktorá sa pred spáchaním skutku dopustila

celkovo 25 priestupkov, mu bolo potrebné ukladať nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody pri
dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia a súčasne zrušiť výrok o treste uloženom v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/10/2021 zo dňa 10.02.2021, právoplatného dňa 02.03.2021, a rozsudku
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/50/2020 zo dňa 21.03.2022, právoplatného dňa 06.04.2022, ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia
§ 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.
zn. ST/97/2021 zo dňa 09.05.2022 a súčasne, aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo

veci rozhodol rozsudkom.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316
ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste a spôsobe výkonu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného

zločinu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a prokurátor nemal žiadne námietky
k priznaniu obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Súd uznal vinu obžalovaného v celom
rozsahu, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom.

Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že obžalovanému uložil súhrnný trest k trestu
uloženému rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/50/2020 zo dňa 21.3.2022 a trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/10/2021 zo dňa 10.2.2021, keďže
skutky vo všetkých troch veciach sú v súbehu. Pri určovaní výmery súhrnného trestu súd zohľadňovalpoľahčujúce a priťažujúce okolnosti vo vzťahu ku všetkým skutkom, ktoré sú v súbehu, pričom
obžalovaný sa ku všetkým skutkom vo všetkých troch konaniach priznal a tieto oľutoval, teda svedčila
mu poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona. Skutočnosť, že obžalovaný spáchal

sedem úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, štyrmi skutkami, súd zohľadnil pri
posudzovaní skutkov podľa zásad úhrnného trestu v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona, preto súd
neprihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, ktorá bola obžalovanému
zohľadnená v predchádzajúcich konaniach, keďže tam spáchal len prečiny. Súd ukladal obžalovanému
súhrnný trest podľa najprísnejšie trestného činu, čo je v danom prípade zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 odsek 1 Trestného zákona, kde je sadzba 3 roky až 10 rokov, pričom u obžalovaného prevažovali
poľahčujúce okolnosti, preto sa najskôr znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu podľa §
38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, teda na sadzbu 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov, avšak súčasne
sa z dôvodu ukladania súhrnného trestu podľa zásad na ukladania úhrnného trestu v zmysle § 41 odsek
2 Trestného zákona zvyšovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom pri tomto zvýšení

sa zohľadňuje samotná horná hranica, preto sa sadzba upravovala na 3 roky až 10 rokov a 2 a trištvrte
mesiaca.
Pri určovaní druhu a výmery súhrnného trestu prvostupňový súd zohľadňoval aj spôsob spáchania
činov, ich následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa dopustil jednak majetkového trestného
činu vo forme krádeže hodnotného vozidla v štádiu pokusu, ktoré však pritom poškodil, taktiež sa

dopustil násilného konania ako aj závažnej drogovej trestnej činnosti, keďže u neho bolo zaistené
väčšie množstvo drog, ktoré evidentne neslúžili len pre vlastnú potrebu. Obžalovaný pritom chcel svojimi
konaniami porušiť záujem chránený trestným zákonom, teda konal v priamom úmysle. Z hľadiska
posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný
pred spáchaním všetkých štyroch skutkov, ktoré sú v súbehu, nemal žiadny záznam v registri trestov a

v registri priestupkov mal v priebehu rokov 2016 až 2019 až 25 záznamov o dopravných priestupkoch,
zväčša síce s pokutami v nižších sumách, ale aj s vysokými pokutami, najmä za rýchlosť. Od roku
2020 až do rozhodnutia v danej veci však už žiadne priestupky ani v doprave nemá. Obžalovaný bol od
10.11.2020 do 2.3.2021 vo väzbe, od 7.4.2021 do 21.10.2021 bol na ústavnej liečbe, pričom od 8.3.2021
je stále zamestnaný v rovnakej spoločnosti, odkiaľ má veľmi pozitívne hodnotenie. Z čestných prehlásení

najbližších príbuzných obžalovaného vyplýva, že po väzbe a liečbe sa správanie obžalovaného výrazne
zmenilo, vedie rodinný život, pomáha v domácnosti matky aj otca, čas trávi s maloletými deťmi z rodiny,
kontakty s kamarátmi neudržiava a riadne chodí do zamestnania. Obžalovaný do vzatia do väzby v
konaní Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom spáchal viacero závažných skutkov, ktoré sú trestnými
činmi, nerešpektoval ani dopravné predpisy a aktívne užíval psychoaktívne látky. Avšak od prepustenia

z väzby a začatia plynutia skúšobnej doby, teda od 2.3.2021 obžalovaný preukázateľne vedie riadny
život, keďže sa nielen že nedopustil trestnej činnosti, ale ani priestupkov, od 8.3.2021 je zamestnaný,
kde si zvýšil kvalifikáciu, vedie menší kolektív pracovníkov a zodpovedá za zverené nástroje, prípadne aj
finančné prostriedky, čo si riadne plní, od apríla do októbra 2021 absolvoval ústavnú protitoxikomanickú
liečbu a pokračuje v ambulantnej liečbe, svoj voľný čas trávi s rodinou a pomáhaním so starostlivosťou

o maloleté deti v rodine. Vzhľadom na to, že obžalovaný už od 2.3.2021 preukazuje svojím správaním
nápravu, je veľmi málo pravdepodobná recidíva, najmä za predpokladu, že na obžalovaného malo
pozitívny vplyv liečenie závislosti aj výchovný vplyv výkon väzby, pričom sa vyhýba prostrediu, kde by
mohol prísť do kontaktu s pychoaktívnymi látkami a aktívne sa zapojil do pracovného života. Z celkového
postoja obžalovaného je zrejmé, že má záujem o zmenu životného štýlu. Obžalovanému bol uložený

súhrnný trest vo výmere 3 rokov, teda o rok prísnejší trest ako bol uložený v predchádzajúcom odsúdení
(24 mesiacov), pričom ide o trest na dolnej hranici trestnej sadzby zločinu podľa § 172 odsek 1 Trestného
zákona. Súd pri ukladaní trestu na dolnej hranici trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu prihliadol
na skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutkov, ktoré posudzoval ako súbeh, nebol odsúdený, a
že skutky ktorých sa dopustil súviseli s aktívnym užívaním psychoaktívnych látok, pričom medzičasom

obžalovaný absolvoval šesť mesačné ústavné protitoxikomanické liečenie, preto súd považuje uložený
trest vo výmere 3 rokov za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak
generálnu ako aj individuálnu prevenciu.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, zohľadniac jednak jeho trestnú bezúhonnosť pred spáchaním skutkov, ale aj zásadnú
zmenu správania sa obžalovaného po prepustení z väzby vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, keďže sa zamestnal, absolvoval šesť mesačné liečenie, vedie rodinný život a pomáha v
domácnosti matky aj otca so starostlivosťou o maloleté deti, pričom takýto riadny život obžalovaný užvedie viac ako rok, a zohľadniac aj okolnosti činov, ktoré mali evidentne súvislosť s aktívnym užívaním
psychoaktívnych látok obžalovaným, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Pri podmienečnom odložení

uloženého trestu súd zohľadnil aj to, že sa obžalovaný od prepustenia z väzby 2.3.2021 nedopustil
ani žiadneho priestupku v doprave, teda viac ako rok, napriek tomu, že do roku 2019 mal priemerne
6 priestupkov v doprave ročne. Aj táto skutočnosť svedčí o podstatnej zmene postoja obžalovaného a
preukazuje jeho nápravu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval návrh prokurátora na uloženie

obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody za dôvodný, najmä s poukazom na to, že
nie len že u obžalovaného, ktorý absolvoval ústavné protitoxikomanické liečenie, je prognóza nápravy
veľmi pravdepodobná aj vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, ktorá predstavovala najzávažnejší čin,
ale najmä na to, že obžalovaný už viac ako rok vedie riadny život, teda preukazuje, že na ochranu
spoločnosti a jeho nápravu nie je výkon trestu nevyhnutný. Súd u obžalovaného nepovažoval za
potrebné aktuálne prijímať poskytnuté záruky jeho rodičov za jeho nápravu, nakoľko počas už uplynutej

skúšobnej doby obžalovaný preukázal, že sám rešpektuje pravidlá v domácnosti matky, kde žije, aj
otca, ktorého denne navštevuje a s ktorým pracuje v jednej spoločnosti, pričom obaja rodičia na neho
už dostatočne vplývali, aby viedol riadny život. Súd obžalovanému, ktorému bol uložený 3 ročný trest
odňatia slobody, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti podmienečne odložil výkon trestu odňatia
slobody so skúšobnou dobou 5 rokov a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v

skúšobnej dobe. Obžalovanému bola uložená skúšobná doba v maximálnej výmere, čo súd považuje za
potrebné,abyobžalovanýpreukázal,žeužsanebudetrestnejčinnostidopúšťať,pričomdĺžkaskúšobnej
doby bola určená aj s ohľadom na závažnosť skutkov. V rámci skúšobnej doby súd obžalovanému uložil
zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok s povinnosťou podrobovať sa kontrole
dodržiavania tohto zákazu, povinnosť nahradiť škodu poškodeným z konaní Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom a Okresného súdu Partizánske, povinnosť zamestnať sa a osobne sa ospravedlniť
poškodenému z konania Okresného súdu Partizánske. Súd tak v tomto konaní prevzal predchádzajúce
povinnosti a obmedzenia, ktoré boli obžalovanému uložené už v predchádzajúcich rozhodnutiach,
pričom nepovažoval za potrebné obžalovanému ukladať nejaké ďalšie povinnosti, či obmedzenia, keďže
z prejednávanou trestnou činnosťou súvisí už uložený zákaz požívania iných návykových látok.

Po preskúmaní správnosti uloženia trestu, z pohľadu námietok, ktoré v odvolaní uviedol prokurátor,
dospel odvolací súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne
odložený, je trestom neprimerane miernym.
Prvostupňový súd ukladal správne jeden súhrnný trest za všetky zbierajúce sa trestné činy z dôvodov,

ktoré uviedol v napadnutom rozsudku a ktoré sú čiastočne citované v odseku 7 tohto rozsudku
odvolacieho súdu. Nesprávne však vyhodnotil závažnosť zistenej skutočnosti, že obžalovanému ukladal
súhrnný trest za spáchanie siedmych úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom. Takáto
početnosť spáchanej trestnej činnosti, v spojení s tým, že vo všetkých prípadoch išlo o spáchanie
úmyselnej trestnej činnosti, viedla odvolací súd k záveru, že nebezpečnosť konania obžalovaného je tak

vysoká, že naplneniu účelu trestu, ktorý je vymedzený v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, najmä
vo vzťahu ku tzv. generálnej prevencie a sekundárne aj vo vzťahu k tzv. individuálnej prevencie, nie je
možné dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Uložením trestu odňatia slobody,
ktorého výkon by bol podmienečne odložený, by vyslal súd signál k verejnosti, že opakované páchanie
úmyselnej trestnej činnosti, ktorej nebezpečnosť pre spoločnosť je vyjadrená aj právnou kvalifikáciou

zločinu(vprípadeaktuálneprejednávanéhotrestnéhočinu),niejenatoľkozávažná,abybolopotrebnéjej
páchateľa obmedziť výkonom trestu odňatia slobody. Takýto signál by bol nesprávny a zároveň škodlivý.
Rovnakoajuobžalovanéhojepotrebné,abymubolouloženímnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody
komunikované, že jeho protiprávne správanie dosiahlo mieru, ktorú nie je možné zo strany verejnej
moci akceptovať tak, aby nepristúpila k prísnemu postihu v podobe uloženia nepodmienečného trestu

odňatia slobody. V tejto súvislosti potrebné zdôrazniť časové súvislosti páchania zbiehajúcej sa trestnej
činnosti obžalovaného. Spáchania skutku, za ktorý bol uznaný napadnutým rozsudkom v tomto trestnom
konaní (odsek 1) sa dopustil dňa 23.01.2020, pričom neskôr, dňa 10.11.2020 sa dopustil ďalšieho
protiprávneho konania, za ktorého spáchanie bol uznaný za vinného v konaní Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/10/2021 (prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného

zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona). Táto skutočnosť preukazuje,
že obžalovaný pri pobyte na slobode neprikladá náležitý význam povinnosti dodržiavať právne predpisy,
neporušovať vzťahy a záujmy chránené Trestným zákonom. Preto nie je dôvodné očakávať, že uloženietrestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený, by mohol splniť účel trestu.
Prvostupňový súd, na rozdiel od odvolacieho súdu, prikladá väčšiu mieri dôležitosti zmene správania sa
obžalovaného, ku ktorej došlo po prepustení z väzby od 2.3.2021 (odsek 8.) Je množné predpokladať,

že obžalovaný si vo výkone väzby uvedomil prísnosť trestu, ktorého uloženie mu hrozí, pričom zmena
jeho správania mohla byť rovnako motivovaná touto hrozbou a nemusí byť prejavom jeho trvalej zmeny
tak, ako to uvádza prvostupňový súd. Naviac, takáto zmena má podľa názoru odvolacieho súdu väčší
význam pre určenie výšky trestu, ako pre rozhodnutie o jeho podmienečnom odklade.
Preto odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.

Nadruhejstranevšakodvolacísúdnepovažovalzadôvodnétieodvolacienámietkyprokurátora,ktorésú
citované v odsekoch 2.1 a 2.2 tohto rozsudku. Úvahy prokurátora o tom, že obžalovaný bol alebo mohol
byť dílerom drog, sú nenáležité pre rozhodnutie o treste. Skutkovo aj právne bolo konanie obžalovaného
uzavreté v konaní prvostupňového súdu, v ktorom nadobudol právoplatnosť výrok o jeho vine. Tento
právoplatný výrok o vine je záväzný tak pre súd, ktorý ho vydal, ako aj pre odvolací súd. Akékoľvek
ďalšie úvahy o tom, či obžalovaný bol osobou, ktorá „iba“ prechovávala psychotropnú látku, alebo či

by mohol byť aj ich dílerom, sú tak v tomto štádiu trestného konania bezpredmetné, pretože je to iba
právoplatný výrok o vine, z ktorého možno pri rozhodovaní o treste vychádzať.
S poukazom na závery odvolacieho súdu uvedené v odsekoch 12. až 14. tohto rozsudku, rozhodol
odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie na rozhodnutie o treste v dostatočnom rozsahu, čo umožnilo

odvolaciemu súd postupovať podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku, teda rozhodnúť
o treste, bez potreby vrátenia veci podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku.

Pri úvaha nad výškou trestu, odvolací súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré sú uvedené v odseku
12. tohto rozsudku a uložil obžalovanému trest o šesť mesiacov vyšší, ako je minimálna výška trestu.

Výška takto uloženého trestu reflektuje mnohosť trestnej činnosti, za ktorú je obžalovanému ukladaný
trest, ako aj skutočnosť, že vo všetkých prípadoch ide o páchanie úmyselnej trestnej činnosti. Zaradenie
obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia vyplýva zo zistenia, že pred
spáchaním týchto trestných činov, nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.