Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201092
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8013201092.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu C.. C. C., bytom D., D. XXXX/X
proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát,
Pionierska 33, 080 01 Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23.
septembra 2013, č.p: KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. septembra 2013 č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12. júla 2013 č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013
podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i ažalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 82,60 EUR do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade rozhodnutím o
zadržaní vodičského preukazu zo dňa 12. júla 2013 č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 rozhodol, že
vodičský preukaz č. PP-XXXXX-XX vydaný na skupiny a podskupiny: „Al, A < 25, A > 25, BI, B, Cl,
C, AM, T“ Dopravným inšpektorátom v Poprade dňa 08.07.2008, ktorého držiteľom je C.. C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. XXXX/X, D., podľa ustanovenia § 70 ods. 5 citovaného zákona, ktorý bol

zadržaný dňa 28.06.2013 v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti
spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Okresný dopravný inšpektorát v Poprade ako orgán,
ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej
premávke preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a
preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.
septembra 2013 č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamieta a rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, vydané pod č.p.: ORPZ-
PP-ODI2-17-103/2013 dňa 12.07.2013, ktorým rozhodol o zadržanom vodičskom preukaze, evidenčné
číslo: PP-XXXXX-XX držiteľa C.. C. C. potvrdzuje.

Žalobca sa žalobou zo dňa 1. decembra 2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: .KRPZ-
PO-KDI3-86/2013-P zo dňa 23.09.2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu -
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Okresného dopravného inšpektorátu č.p. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 zo dňa 12.07.2013 o zadržaní vodičského preukazu a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby namietal, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu považuje
za nezákonné, lebo týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach, a tieto rozhodnutia, ako i
samotné konanie boli postihnuté vadami majúcimi vplyv na ich zákonnosť.

Zdôraznil, že nevidí naplňovanie účelu zákona v takom postupe polície, ktorá preventívne automaticky

zadržuje vodičské oprávnenie na niekoľko mesiacov či rokov a nikdy počas tejto doby neskúma, či jej
to zákon ukladá a či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepominuli tieto dôvody,
čo považuje za protizákonný postup. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priestupkovom konaní sa
zákonom stanovuje lehota na prejednanie priestupku 30 dní, v zložitých prípadoch 60 dní a v trestnom
konaní, v superrýchlom konaní sa rozhoduje do 96 hodín. V skrátenom vyšetrovaní toto treba ukončiť
do 2 mesiacov, inak do 4 mesiacov. Ak zadržanie vodičského preukazu prekročí takúto primeranú dobu,

stráca prevenčný charakter a stáva sa represívnou, trestnoprávnou sankciou, ktorá vzhľadom na súdnu
prax Európskeho súdu pre ľudské práva dokonca tak bráni v trestnom stíhaní a potrestaní páchateľa

Argumentoval tým, že v konaní žalovaného, ako aj v konaní prvostupňového správneho orgánu, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutí možno vytknúť viacero porušení zákona, či jeho účelu.

A/ Prvostupňový orgán, ako i nadriadený orgán pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré neboli
získané v súlade so zákonom a to z úradných záznamov policajných hliadok a zápisu dychovej skúšky
a na tomto základe? konštatuje, že za skutok mi môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti
spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla.

Zasahujúci policajti na základe oznámenia, resp. následne i vlastného zistenia vedeli, že dovtedy spal
vo vozidle zaparkovanom na vjazde do dvora na T. ulici pri kaviarni V. XX. Ako a odkiaľ sa tam dostal a
odtiaľodišiel,nevie..Napriektýmtozisteniampolicajtinepreverilijehozdravotnýstavanevykonaližiaden
zákrok na ochranu jeho života a zdravia, aj keď nemohli vedieť, či nemá vážne zdravotné problémy, ale v

presvedčení, že bol pod vplyvom alkoholu, zaparkovali policajné auto obďaleč, s výhľadom na jeho auto
a odtiaľ ho sledovali, čakali, kedy sa s autom bude jazdiť. Takto postupovali v snahe zadržať vodiča pod
vplyvom alkoholu, a s týmto cieľom následne, keď „v bezvedomí“ pokračoval vjazde z uvedeného miesta
ho nechali, aby vyšiel na verejnú komunikáciu a išli za ním cca trasu 400 m. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 119 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku a konštatoval, že dôkaz získaný sledovaním osôb a veci

podľa Zákona o policajnom zbore je možné použiť len vtedy, aj boli splnené dve nasledujúce podmienky:

a) dôkaz bol získaný zákonným spôsobom v súlade so zákonným postupom stanoveným v zákone o
Policajnom zbore,
b) získanie dôkazu zákonným spôsobom podľa Zákona o Policajnom zbore nesmie odporovať, alebo

obchádzať príslušné ustanovenia Trestného poriadku.

Namietal, že príslušníci PZ mali postupovať v súlade s ust. § 113 Trestného poriadku, t.j. na základe
príkazu prokurátora. Dôkazy takto získané sú tak nelegálne a nemožno ich použiť v trestnom konaní.
V tejto súvislosti poukázal. na samotné stanovisko trestného odboru GP SR k prípadu Marcela P. zo

06.10.2010, ako i rozsudok NS SR 3Tdo 35/2010, ktoré jednoznačne uvádzajú, že ak dôkazy majú
základ v počiatočnom nelegálnom štádiu, teda v nepovolenom sledovaní osôb a vecí, ich legalita
je sporná a všetky dôkazy získané v priamej súvislosti s takým sledovaním sú dôkazmi nelegálne
získanými, a teda nepoužiteľné. Teda dôkazy získané aj v mojom prípade sú získané nelegálne a
nemožno ich použiť.

Ďalej argumentoval tým, že výsledok dychovej skúšky podľa ústavy a zákona, ale najmä
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná je nutné považovať za nezákonný,
nulitný, pretože dychová skúška bola vynútená hrozbou trestného stíhania, a to tak, že ak takýto dôkaz
proti sebe nevyprodukuje, bude objektívne trestne stíhaný a odsúdený aj tak za tento trestný čin podľa §

289,alepodľaods.2.Trestnéhoporiadku.Ustanovenie§289ods.2Trestnéhozákonamožnopovažovať
za vnútorne rozporné so základnými zásadami trestného konania, navyše v prípade prezumpcie neviny
a práva na obhajobu je rozporné s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného zákona považuje za protiústavné. V súvislosti sprotiústavnosťou uvedených ustanovení poukázal najmä na čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych
apolitických právach, ratifikovaným 23.12.1975, uverejneným v Zbierke zákonov pod č. 120/1976 Zb.,
kde sa jasne uvádza: Bod. l písm. g) :nesmie byť nútený svedčiť proti sebe alebo priznať vinu.

Prezumpcia neviny teda zahŕňa tak právo nevypovedať vo svoj neprospech, ktoré pozostáva z práva
odoprieť výpoveď a z práva, ktorým je zaručené, aby nikto nemohol byť nútený predkladať dôkazy vo
svoj neprospech. Platí zásada nemo tenetur prodere seipsum („nikto nemôže byť nútený svedčiť vo svoj
neprospech“). Okrem uvádzaného ustanovenia Paktu sa v zmysle rozhodovacej činnosti štrasburských

orgánov ochrany práv sa toto právo vyvodzuje aj z čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Obvinený či podozrivý môže odmietnuť odpovedať na otázky a predkladať
dôkazy proti sebe. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku č. 34720/97 z 21.12.2000 vo veci Heaney
a Mc Guiness proti Írsko konštatoval, že aj keď právo nevypovedať vo svoj neprospech nie je osobitne
uvedené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je všeobecne uznanou
medzinárodnou normou, ktorá predstavuje „základný prvok spravodlivého konania“. Toto právo chráni

obžalovanéhoprotineprimeranémunátlakuzostranyorgánovataktoprispievakzníženiupočtusúdnych
omylov a umožňuje uplatňovať zásadu rovnosti zbraní. Obžaloba nemôže založiť svoje dokazovanie v
prípade na dôkazoch, ktoré boli získané donútením alebo nátlakom. Obmedzovanie týchto práv nie je
možné odôvodniť ani bezpečnosťou a verejným poriadkom. Tieto práva spolu súvisia, každé donútenie,
ktorého cieľom je získať dôkazy v i neprospech obvineného je porušením práva odoprieť výpoveď. Štát

porušuje právo obvineného odoprieť výpoveď, ak sa ho snaží prinútiť, aby sám proti sebe vyprodukoval
usvedčujúci dôkaz. Donútením obvineného k spolupráci s orgánmi v predsúdnom konaní sa môže
porušiť právo nevypovedať v jeho neprospech a môže byť ohrozené právo na spravodlivé konanie. Súd
tak konštatoval tak porušenie č.6 ods. l aj čl. 6 ods.2. Obdobný postoj zaujal súd aj vo veci Saunders proti
Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie č. 19187/91( 1996) zo 17.12.1996, Servč proti Francúzsku, Jalloh

proti Nemecku č. 54810/00, Telfner proti Rakúsku č. 33501/96,P.G. a J.H. proti Spojenému kráľovstvu
č. 44787/98.

V tejto súvislosti ďalej poukázal na judikatúru ESĽP (rozhodnutie vo veci Funke proti Francúzsku,
č. sťažnosti 10828/84, JB proti Švajčiarsku) a judikatúru českých a slovenských súdov vo veciach

I.ÚS 671/05, II.ÚS 255/05, Pl. ÚS 29/2000, II.ÚS 118/01, II.ÚS 561/04, II.ÚS 552/05, III.ÚS 655/06,
I.ÚS 636/05, NS SR 3Tdo 11/2013 a iné. Ďalej poukázal na nález súdu ČR III. ÚS 149/97 a princíp
nemo tenetur vyjadrené v rezolúcii XV. Medzinárodného kongresu trestného práva (Rio de Janeiro,
1994), kde sa konštatuje: „Nikto nie je povinný prispieť aktívnym spôsobom, priamo či nepriamo k
vlastnémuodsúdeniu.“Pravidlonemoteneturjetedapotrebnévykladaťtak,žejezakázanédonucovanie

k aktívnemu jednaniu obvineného, či podozrivého, ktorým by mal osobne prispievať k vlastnému
usvedčeniu.

Ďalej argumentoval tým, že pri kontrole na ceste pred dychovou skúškou vo vozidle, ani následne na
OO PZ Poprad nebol vôbec poučený podľa § 8 ods.2 a § 17 Zákona o Policajnom zbore. Podľa toho,

čo si pamätá, policajt mu podal cez okienko prístroj na meranie alkoholu z dychu s tým, že ak nevykoná
dychovú skúšku, nebude fúkať, tak sa tým dopustí trestného činu a bude z neho obvinený.

Ďalej argumentoval tým, že ani postup pri dychovej skúške nebol v súlade s pokynmi výrobcu. Ak má byť
výsledok merania koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu relevantný, treba dodržať správny

postup pri meraní. V prípade prístroja Alcotest Dräger 7410 stanovuje podmienky merania návod na
použitie okrem iného tak, že musí byť nový náustok, neprítomnosť pár alkoholu a rozpúšťadiel v okolí,
neprivádzať na senzor vysoké koncentrácie alkoholu (napríklad vypláchnutím úst alkoholom), dodržať
dostatočný odstup od antény mobilného telefónu alebo vysielačov, otvoriť výfukový otvor na prístroji
a pod. Návod stanovuje aj aké podmienky musí dodržiavať testovaná osoba. Tu platí, že musí čakať

najmenej 15 minút po poslednom prijatí alkoholu ústami, pretože zvyškový alkohol v ústach ovplyvňuje
výsledok. Výplach úst vodou alebo nealkoholickým nápojom nemôže nahradiť čakanie.. Testovaná
osoba musí počas odberu vzorky normálne dýchať, nakoľko opakované hlboké nádychy a výdychy majú
vplyv na výsledok . Toto splnené nebolo.

Naamietal, že samotný fakt, že dychová skúška bola vykonaná overeným meradlom, ešte neznamená,
že zobrazený výsledok merania zodpovedá skutočnej hladine alkoholu v krvi. Správnosť výsledkov
takéhoto merania preto musí byť v závislosti od zistenej koncentrácie alkoholu overená ďalšími dôkazmi
a množstvo alkoholu v krvi spoľahlivo zistiť iba jej laboratórnym vyšetrením.Poukázal na to, že policajti z hliadok, ktoré ho kontrolovali, spisovali úradné záznamy s na tento
účel privolanou právničkou, ktorá účelovo modifikovala a upravovala záznamy tak, aby nemohol ich

dôvodnosť napadnúť a aby sa nemohol „vykĺznuť". Toto považuje za manipuláciu s dôkazmi. Uvedené
skutočnosti sú predmetom preverovania Okresnou prokuratúrou a Ministerstvom vnútra SR, odborom
kontroly a inšpekčnej služby. Namietal, že ak odvolací orgán pri svojom rozhodovaní o všetkých týchto
skutočnostiach, pochybnostiach o dôkazoch, o ktoré sa rozhodnutie opiera vedel, vedel aj o tom, že v
čase jeho rozhodovania nebolo o jeho vine súdom rozhodnuté.

B/ Preskúmavané rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom o správnom konaní. zákon č. 8/2009
o cestnej premávke síce v rozporuplne v § 141 ods. l. Vzťah k správnemu poriadku konštatuje :Ak v
tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Ďalej v odseku (4) Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o a) zadržaní
vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 a § 71 ods. 5 až 7, a v odseku (5) zas zmätočne uvádza, že:

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije o.i. na g) zadržanie vodičského preukazu podľa
§ 70 ods. 1, 2, 5 a 8 a § 71 ods. 1. ods. 5 teda neuvádza zadržanie vodičského preukazu podľa 71
ods.7 cit. zákona, kedy je nutné vyhotoviť písomné rozhodnutie, ale zas uvádza zmätočne § 71 ods. l
cit. zákona, kedy sa predpisy správneho konania nepoužijú. Logickým výkladom za použitia rozhodnutí
Ústavného sudu, 1 keďže zákonodarca vynechal ods. 7, hoci ostatné odseky predmetného § vymenúva

teda možno dôvodiť, že na tento jediný dôvod zadržania, pri ktorom sa vyhotovuje rozhodnutie, treba
všeobecné predpisy správneho práva aplikovať.

Namietal, že správne orgány sa Zákonom o správnom konaní vôbec neriadili.. Porušili najmä § 3 ods. 1,
2, 4, 5, 6, 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého správne orgány musia postupovať

v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, poskytovať občanom pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu v konaní, svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou
vecou, pričom rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a má
posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Pritom správny orgán aj podľa § 32 ods. 1 zákona
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a jeho rozhodnutie podľa § 46 zákona musí byť v

súlade so zákonmi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V jeho odôvodnení podľa §
47 zákona treba zas aj uviesť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Zdôraznil, že bolo povinnosťou správnych orgánov oznámiť mu začatie konania (§ 18 ods.3) nariadiť

ústne pojednávanie (§ 21), spísať o tom zápisnicu (§ 22), zistiť presne a úplne skutkový stav (§ 32)
dať mi právo navrhnúť dôkazy a možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i
spôsobu zistenia (§ 33), použiť v dokazovaní všetky prostriedky, ktorými možno objasniť stav veci a
ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34), vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi vychádzajúc zo
spoľahlivého zisteného stavu (§ 46), s náležitým odôvodnením (§ 47), o predložení spisu odvolaciemu

orgánu ma informovať (§ 57), v odvolaní preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59) a postupovať
pritom primerane ako je predpísané orgánu I. stupňa (§ 60a).

C/ Odvolací orgán v svojom rozhodnutí konštatoval, že dôvody zadržania vodičského preukazu
trvajú v zmysle § 70 ods.4 Zákona o cestnej premávke aj čase rozhodovania o odvolaní. Neuviedol

však ani slovko odôvodnenia, prečo má za to, že dôvody trvajú. Jeho rozhodnutie je tak arbitrárne
a nepreskúmateľné. Mal zdôvodniť, prečo som nebezpečným pre plynulosť a bezpečnosť cestnej
premávky Poukázal, že na to, že ako vodič má prax 35 rokov a za ten čas nemal žiadnu vážnejšiu
nehodu, priestupkov ako vodič sa dopustil len sporadicky, za posledných 5 rokov skoro vôbec. Nie je
teda zrejmé, prečo je stále hrozbou pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

D/ Z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Európsky súd“) nepriamo
vyplýva, že trestnú povahu majú všetky priestupky podľa Zákona o priestupkoch. Táto skutočnosť, aj
keby nedošlo i k podstatnému sprísneniu trestov, ktorými zákon hrozí za spáchanie priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, oprávňuje k záveru, že všetky priestupky proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 Zákona o priestupkoch majú „trestnú“ povahu v zmysle
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). To mimo
iného znamená, že právoplatné potrestanie za takýto „trestný" delikt (priestupok) zakladá prekážku veci
rozhodnutej pre opätovné stíhanie za ten istý skutok, či už v správnom alebo aj v trestnom konaní.Podľatejtorozhodovacejpraxeprekážkuvecirozhodnutejresiudicatazakladánielentrestuloženýpodľa
Zákona o priestupkoch, ale aj uloženie opatrení podľa Zákona o cestnej premávke, ako je napríklad
zadržanie vodičského preukazu podľa § 71 ods. 81 tohto zákona, ak trvá dlhšiu dobu (podľa praxe viac

ako mesiac) Zadržanie vodičského podľa § 71 ods. l Zákona o cestnej premávke zakladá prekážku ne
bi in idem pre trestné stíhanie povinnej osoby , ktorý bol spáchaný tým istým konaním. Európsky súd
považuje za trest aj zadržanie a odobratie vodičského preukazu, ak k nemu dôjde na dlhšiu dobu. Vo
veci Maszni proti Rumunsku Európsky súd argumentoval, že „.....aj keď vnútroštátne právo kvalifikuje
j odobratie vodičského preukazu ako administratívne opatrenie, vykazuje takéto opatrenie vzhľadom

na stupeň svojej závažnosti trestajúcu a odradzujúcu povahu a rovná sa tak trestnej sankcii“. Vo veci
Malige proti Francúzsku Európsky súd konštatoval, že odobratie vodičského preukazu môže ovplyvniť
realizáciu slobody pohybu a výberu povolania a za „trestnú sankciu" preto označil nielen samotné
odobratie vodičského preukazu, ale dokonca už aj zníženie počtu bodov, po strate ktorých je vodičský
preukaz automatický odobratý.

Poukázal na vec Escoubet proti Belgicku síce Európsky súd nepovažoval „okamžité odobratie"
vodičského preukazu za trest, že pokiaľ ide o povahu „okamžitého odobratia“ vodičského preukazu
podľa §55 belgického zákona zo dňa 16. marca 1968 o cestnej doprave, toto sa javí ako preventívne
opatrenie pre bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách, dočasným vylúčením z tejto
premávky užívateľa, ktorý je potenciálne nebezpečný pre ostatných užívateľov ciest. Súd to prirovnal

k postupu pri vydávaní vodičských preukazov, ktorý ne nepochybne správnym konaním a je zameraný
na to, či je uchádzač schopný a kvalifikovaný pre vedenie vozidla na verejných komunikáciách.
Konštatoval, že podľa belgického zákona „okamžité odobratie“ vodičského preukazu je preventívne
núdzové opatrenie, ktoré je uplatnené okamžite, na krátku dobu a ktorého cieľ nie je represívny. Zásadný
rozdieloddiskvalifikáciezjazdynariadenejtrestnýmsúdomnakoncitrestnéhokonaniajeajvmaximálnej

prípustnej dobe odňatia vodičského preukazu, ktorá je v Belgicku v prípade trestu zákazu činností až 5
rokov, pripadne môže byť vodičský preukaz odňatý aj na trvalo, zatiaľ čo pri „okamžitom odobratí" je to 15
dní, ktoré môžu byt predĺžené zo závažných dôvodov maximálne ešte dvakrát po 15 dní. V konkrétnom
prípade bol vodičský preukaz vrátený 6 dní po jeho odobratí a 2 dní potom, čo o to sťažovateľ požiadal.

Ďalej dôvodil, že z rozhodnutí Európskeho súdu je zrejmé možné zadržanie vodičského preukazu
podľa § 70 ods. l písm. b), c), d) Zákona o cestnej premávke považovať za preventívne opatrenie,
ktoré nemá „trestnú“ povahu. To však len za predpokladu, že toto opatrenie nebude trvať príliš dlho.
Odôvodňuje to najmä ustanovenie § 70 ods.4 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého „Orgán, ktorý
koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať

odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.
Zadržanie vodičského preukazu podľa § 71 ods. l písm. b) Zákona cestnej premávke je treba posudzovať
považovať za opatrenie „trestnej“ povahy. Jeho cieľom je odstrašovanie a represia za závažné porušenie
predpisov, respektíve aj za nesplnenie výživného stanoveného rozhodnutím súdu. Toto opatrenie má

teda povahu „trestnej sankcie“, takže potom jeho uloženie v súlade so zásadou ne bis in idem bude
brániť následnému potrestaniu, ale aj stíhaniu páchateľa pre trestný čin, ktorý bol spáchaný tým istým
konaním.. Platí to, samozrejme, aj naopak. V prípade právoplatného odsúdenia páchateľa v trestnom
konaní už nebude možné za to isté konanie zadržať mu vodičský preukaz.

Citoval ust. § 70 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ust. § 141 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, ust. § 142 tohto zákona, ďalej na ust. § 3, 4, 14, 18, 21, 22, 32, 33, 34, 46, 47, 57, 60a a 59
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Na záver zdôraznil, že správny orgán nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové

okolnosti nesprávne posúdil, pričom tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. , rozhodnutie
oprel o nezákonné dôkazy. Rovnako ignoroval zákonné ustanovenia vo veci správneho poriadku a pod.,
a tiež sa dopustil zákonných vád v samotnom správnom konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne aplikoval a vykladal právne predpisy v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie je rovnako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto, že vôbec nie je náležité a

zákonne odôvodnené, správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní, čo
neodôvodnil.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalobcu vyslovenými
v podanej žalobe, pričom opakovane uvádza, že po zhodnotení zhromaždených dôkazov dospel k
záveru, že zadržanie vodičského preukazu C.. C. C. bolo v súlade s oprávnením policajta zadržať

mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, nakoľko
menovaný bol a je dôvodne podozrivý, že ako vodič vozidla viedol vozidlo v takom čase po požití
alkoholu, alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte mohli nachádzať v jeho
organizme, a tým zo spáchania prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa ustanovenia
§ 289 ods. Trestného zákona, kde za uvedený skutok možno uložiť trest zákazu činnosti spočívajúci

v zákaze vedenia motorového vozidla. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v
čase, resp. štádiu konania, keď žalobca je dôvodne podozrivým zo spáchania určitého priestupku,
príp. prečinu, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia
ktorých je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke). Žalovaný tak v uvedenom prípade pri
rozhodovaní o odvolaní nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, ale skúma zákonnosť splnenia

podmienok na zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste (príp. následne v priebehu konania),
resp. oprávnenosť policajta zadržať vodičský preukaz - teda či policajt bol oprávnený zadržať žalobcovi
jeho vodičský preukaz - podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke a
následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie uvedených podmienok je
pritom postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu

v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Žalovaný
sa tak pri rozhodovaní o odvolaní zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis s dôvodmi zadržania
vodičského preukazu, pričom ďalšie tvrdenia a námietky C.. C. C. budú predmetom ďalšieho konania
vo veci samej, na čo aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal. Už v čase vydania rozhodnutia o
zadržaní vodičského preukazu dňa 12.07.2013, ako aj následného rozhodnutia o odvolaní žalovaným

bolo žalobcovi C.. C. C. ODI v Poprade v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 204 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin ..Ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, čo podľa názoru žalovaného v dostatočnom
rozsahupotvrdzovalopostuppolicajtaajehooprávnenosťzadržaťmenovanémuvodičskýpreukazpodľa
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, ako aj následné vydanie rozhodnutia o

zadržaní vodičského preukazu podľa ods. 7 citovaného ustanovenia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Z uvedeného teda vyplýva, že súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom ide o
rozhodnutia rôzneho druhu a obsahu.

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.),
oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb
pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých právnych predpisov je
zabezpečenie realizáciou hmotných noriem vo forme rozhodnutiach, o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie
prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec,

práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ustanovení § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy 5. časti
O.s.p.) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti
rozumieaktívnačinnosťsprávnehoorgánupodľaprocesnýchahmotnoprávnychnoriem,ktorourealizuje
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, alesúčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, odbor poriadkovej
polície, pohotovostná motorizovaná jednotka PZ v Prešove, vysunuté pracovisko vydalo pod č. AA
354708 potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, lebo dňa 28.06.2013 o 21:25 hod. v Poprade, ul. H.
pri kontrole vodiča C.. C. C. bol zadržaný vodičský preukaz, vydaný 08.07.2008 DI v Poprade z dôvodu:
fiktívne a ďalšia jazda vozidlom sa vodičovi nepovolila.

V administratívnom spise sa nachádza certifikát o overení analyzátora dychu Dräger Alcotest 7410,
výrobné číslo ARJJ-0329, podľa ktorého meradlo zodpovedá schválenému typu a požiadavkám
uvedeným v prílohe č. 25 k Vyhl. UNMSSR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov pri dodržaní
§ 15 ods. 6 zákona č. 142/200 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z. Ďalej sa v administratívnom spise
nachádza zápis o dychovej skúške zo dňa 28.06.2013 vykonaný dňa 28.06.2013 v čase o 21:30 hod.

u vodiča C. C. a zápis o dychovej skúške z toho istého dňa v čase o 21:07 hod. u vodiča C. C.. V
spise sa ďalej nachádza úradný záznam zo dňa 28.06.2013 napísaný hliadkou PMJ OPP KR PZ Prešov,
vysunuté pracovisko Poprad a úradný záznam zo dňa 28.06.2013 napísaný hliadkou OO PZ v Poprade.

V spise sa ďalej nachádza zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 29.06.2013 ČVS: ORP-102/DI-

PP-2013. V spise sa ďalej nachádza uznesenie OR PZ v Poprade ODI Poprad zo dňa 29.06.2013 ČVS:
ORP-102/DI-PP-2013 o začatí trestného stíhania podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom
na § 204 ods. 1 Trestného poriadku osoby C.. C. C. ako obvineného za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade rozhodnutím o
zadržaní vodičského preukazu zo dňa 12. júla 2013 č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 rozhodol, že
vodičský preukaz č. PP-XXXXX-XX vydaný na skupiny a podskupiny: „Al, A < 25, A > 25, BI, B, Cl,
C, AM, T“ Dopravným inšpektorátom v Poprade dňa 08.07.2008, ktorého držiteľom je C.. C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. XXXX/X, D., podľa ustanovenia § 70 ods. 5 citovaného zákona, ktorý bol

zadržaný dňa 28.06.2013 v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti
spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Okresný dopravný inšpektorát v Poprade ako orgán,
ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej
premávke preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a
preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený.

Výrok rozhodnutia bol odôvodnený tým, že C.. C. C. je dôvodne podozrivý z porušenia § 4 ods. 2
písm. c) s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím takto je podozrivý zo spáchania prečinu „Ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona Pri rozhodovaní správny orgán
vychádzal z doposiaľ získaných dôkazov, ktorými sú: úradný záznam PMJ KR PZ Prešov, vysunuté
pracovisko Poprad, úradný záznam OO PZ Poprad, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu AA
354708, zápisy dychových skúšok číslo merania: 0099, 0100, certifikát o overení prístroja Dräger

Alcotest 7410 výrobného čísla: ARJJ-0329. Vzhľadom na tu. že možno dôvodne predpokladať, že za
skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý C.. C. C. mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu
činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla, bolo rozhodnuté tak, ako je to vo výroku
tohto rozhodnutia. Okresný dopravný inšpektorát, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade
vychádzal z doposiaľ zisteného a preukázaného stavu veci a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi žaloby.

O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.09.2013 č.p. KRPZ-PO-

KDI3-86/2013-P tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov zamieta a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, vydané pod č.p.: ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 dňa12.07.2013, ktorým rozhodol o zadržanom vodičskom preukaze, evidenčné číslo: PP-01949-08 držiteľa
C.. C. C. potvrdzuje.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že zo spisového materiálu týkajúceho sa danej veci vyplýva, že
hliadka PMJ KR PZ Prešov - vysunuté pracovisko Poprad v zložení nstržm. F. E. a nstržm. F. G. dňa
28.06.2013 v čase o 21:00 hod. počas výkonu služby v meste Poprad spozorovala motorové vozidlo
tmavej farby, ev.č.: PP-455CG, ktorého vodič vychádzal z parkoviska pri podniku „Cukor 68“ a následne
pokračoval vjazde po Ul. Hviezdoslavovej a následne na ul. 1. Mája, a ul. Štefánikovu, pričom počas

uvedenej jazdy opakovane nedal znamenie o zmene smeru jazdy a rovnako nerešpektoval povinnosť
jazdiť vpravo, pri pravom okraji vozovky, čo v hliadke PZ vzbudilo podozrenie, že schopnosť uvedeného
vodiča viesť vozidlo je znížená. Z uvedeného dôvodu vodiča uvedeného vozidla zastavila predpísaným
spôsobom v Poprade na Ul. Štefánikovej. Vodič, ktorý bol vo vozidle sám, následne na výzvu hliadky
PZ nepredložil žiadne doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla s odôvodnením, že pri sebe
nemá žiadne doklady. Na výzvu na preukázanie totožnosti hliadke PZ uviedol, že sa volá C.. C. C.,

nar. XX.XX.XXXX, atď., pričom uvedené údaje boli cestou stálej služby OO PZ Poprad overené, a
zároveň z dôvodu, že pri komunikácii s uvedeným vodičom bolo cítiť alkohol, pričom tento bol apatický
a jeho reč bola zastretá a hliadka PMJ KR PZ Prešov - vysunuté pracovisko Poprad nebola vybavená
prístrojom na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, bola privolaná hliadka OO PZ Poprad za účelom
vykonania dychovej skúšky s menovaným. C.. C. C. bol následne hliadkou OO PZ Poprad po riadnom

poučení v čase o 21.07 hod. elektronickým meračom zn. Alcotest Dräger, výr.č.: ARJJ-0329 podrobený
dychovej skúške s výsledkom 0,98 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Na podklade
uvedených skutočností bol C.. C. C. dňa 28.06.2013 v čase o 21:07 hod. obmedzený na osobnej slobode
anásledneboleskortovanýnaútvarOOPZPopradzaúčelomvykonaniaprocesnýchúkonovvuvedenej
veci. Opakovanou dychovou skúškou v čase o 21.30 hod. bola menovanému nameraná hodnota 1,11

miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, s ohľadom na nazhromaždený spisový materiál ako aj skutočnosť, že
policajti, ktorí zistili a následne dokumentovali konanie menovaného nemali žiaden pomer k veci ani k
samotnému vodičovi C.. C. C. (čo nenamietal ani samotný menovaný), bolo zadržanie jeho vodičského

preukazu zákonné. Taktiež je potrebné uviesť, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa
vydávaokreminéhoajvprípade,akzaspáchanýskutokmožnouložiťtrestalebosankciuzákazučinnosti
spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Ak príslušný orgán uloží tento zákaz, potom v zmysle
§14ods.2Zákonaopriestupkochsadočasuzákazučinnostizapočítačas,poktorýpáchateľnazáklade
opatrenia orgánu štátnej správy nesmel už túto činnosť vykonávať, resp. v zmysle § 61 ods. 3 zákona č.

300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov - Trestný zákon sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti
sa započítava doba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa osobitných
predpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu a doba, počas ktorej už nesmel
na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, že ako zákon o
priestupkoch, tak aj Trestný zákon pripúšťajú možnosť využiť predmetný postup za zákonom splnených

podmienok. Na druhej strane je potrebné uviesť, že v zmysle § 70 ods. 4 Zákona o cestnej premávke
všetky orgány, ktoré konajú vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, sú povinné v každom
štádiu konania skúmať, či dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú. Ak dôvody zadržania pominú,
musí sa vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátiť. V prípade, ak sa v ďalšom konaní preukáže, že
pominuli dôvody zadržania vodičského preukazu, tento bude C.. C. C. vrátený.

Odvolací správny orgán zastáva názor, že týmto rozhodnutím neboli poškodené práva a oprávnené
záujmy C.. C. C., ktoré mu zaručujú ustanovenia Zákona o správnom konaní. KDI v Prešove sa zároveň
zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis s dôvodmi zadržania vodičského preukazu, kde ostatné
skutočnosti, námietky a tvrdenia C.. C. C., uvádzané aj v podanom odvolaní budú predmetom ďalšieho

konania vo veci samej. Rovnako uvádza, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v
čase, resp. štádiu konania, keď osoba je dôvodne podozrivou zo spáchania určitého priestupku, príp.
trestného činu, resp. z porušenia určitých ustanovení Zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia
ktorých je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke). V uvedenom prípade sa tak nerozhoduje

o samotnom skutku ako takom, pričom na splnenie podmienok na zadržanie vodičského preukazu
je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v
zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je osoba podozrivá. KDI v Prešove
naviac poukazuje, že zadržaním vodičského preukazu sa z jazykovo-gramatického, ako aj logickéhovýkladu rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste, a to aj v prípade
zadržaniapodľa§70ods.5Zákonaocestnejpremávke,aždojehonáslednéhovrátenia,resp.pominutia
dôvodov pre ktoré bol zadržaný. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu už len následne deklaruje

skutočnosť, ktorá nastala v minulosti.

Podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz,
ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia policajt je oprávnený postupovať podľa ods. 1 písm. a) aj vtedy,
ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie
o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol
policajtovi na mieste predložený. V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia môže policajt povoliť ďalšiu
jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky, povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského
preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z
hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú, alebo pominuli, musí
byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadržania
vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi.

Súd je toho názoru, že v čase zadržania vodičského preukazu existovali zákonné podmienky na jeho

zadržanie policajtom na mieste podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke
a následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie zákonných podmienok
je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v
zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Už v čase
vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu dňa 12.07.2013, bolo žalobcovi C.. C. C. ODI v

Poprade v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 204 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie za prečin ..Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, čo v dostatočnom rozsahu potvrdzovalo postup policajta a jeho oprávnenosť zadržať
menovanému vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, ako
aj následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa ods. 7 citovaného ustanovenia.

Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, je, či vzhľadom na preventívny charakter zadržania
vodičského preukazu žalobcovi a zdĺhavé rozhodovanie o vznesenom obvinení neodpadli dôvody
zadržania vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu
žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ne odôvodnil.

Obmedzil sa len na konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp.
možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového

vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý.

Bolo povinnosťou žalovaného vzhľadom na odstup času odkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu
žalobcovi a o skutku, ktorý je mu kladený za vinu nebolo rozhodnuté, vzhľadom na preventívny charakter
rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu skúmať odôvodnenosť ďalšieho jeho zadržiavania

žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak ako to vyplýva z ustanovenia § 70
ods. 6 Zákona o cestnej premávke a rozhodnutie odôvodniť aj v tomto smere.Ďalšie námietky žalobcu sa týkajú skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu a nesúvisia s
preskúmavaným rozhodnutím, preto sa nimi súd nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 250j, ods. 2 písm d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím ako nedostatočne odôvodnené zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v zmysle uvedeného, preskúmať

dôvody zadržiavania vodičského preukazu žalobcovi v tomto štádiu podľa § 70 ods. 6 Zákona o cestnej
premávke, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradutrovkonaniavovýške82,60EUR,ktorépozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške

70 EUR, z hotových výdavkov na doporučené zásielky 2 x 1,30 = 2,60 EUR a cestovné na pojednávania
Poprad - Prešov a späť 2 x 5 EUR = 10 EUR.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.