Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010692
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622010692.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Margaréty Jurkovej Žoldákovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
15. marca 2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 8.2.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B..

Podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nenahrádza väzbu uložením obmedzení v spojení s uložením povinnosti
podrobiť sa ich kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a) Tr. por. súd nenahrádza väzbu uložením zákazu vycestovania do zahraničia.

Podľa § 82 ods. 1 písm. e) Tr. por. súd nenahrádza väzbu uložením zákazu vzďaľovať sa z miesta pobytu
alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok.

Podľa§82ods.1písm.f)Tr.por.súdnenahrádzaväzbuuloženímpovinnostipravidelnealebovurčenom

čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdSpišskáNováVesuznesenímsp.zn.6T/101/2022zodňa8.2.2023podľa §79ods.2,3Tr.
por., § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného A. B. o prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka
nad obvineným.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný do zápisnice o verejnom zasadnutí podal sťažnosť, ktorú bližšie písomne
prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie opakovane odôvodňuje ďalšie

trvanie väzby obžalovaného, resp. jeho neprepustenie na slobodu, predovšetkým jeho doterajším
spôsobom života, a to vo vzťahu k obom väzobným dôvodom. Takáto argumentácia súdu, nemenná od
vzatia obvineného do väzby dňa 22.06.2022 však už neobstojí, a to vzhľadom k podstatne zmeneným
okolnostiam.

Obžalovaný bol v čase vzatia do väzby osobou bez trvalého pobytu a táto skutočnosť vyplývala aj z jeho

občianskeho preukazu, kde ako adresa trvalého pobytu bola uvedená príslušná mestská časť. Právetým odôvodňoval prokurátor dôvodnosť väzobného stíhania obžalovaného, a to vo vzťahu k väzobnému
dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Napriek skutočnosti, že obžalovaný už vtedy dostatočne dôveryhodne vyvrátil obavu, že sa nebude

skrývať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, zároveň doložil čestné vyhlásenie matky, že sa bude
zdržiavať na adrese jej trvalého pobytu. Zdôraznil, že k jeho zadržaniu došlo v deň, kedy bolo voči nemu
vznesené obvinenie a tak sa nijakým spôsobom neskrýval pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Napriek tomu sudca pre prípravné konanie si osvojil argumentáciu prokurátora a tento väzobný dôvod
akceptoval.

Obžalovaný je od 24.11.2022 prihlásený na adrese trvalého pobytu, kde má spoločný trvalý pobyt so
svojou zákonitou manželkou C. B., s ktorou majú spolu tri maloleté deti. Obžalovaný pri svojom výsluchu
dňa 06.12.2022 priznal, že v minulosti mal mimomanželský pomer s inou osobou, a to D. E., ale tomu
je už koniec. Toto svoje pochybenie oľutoval, so svojou manželkou je v pravidelnom kontakte, tak ako
to umožňujú podmienky ústavu na výkon väzby. Manželka mu jeho mimomanželský pomer odpustila,
čoho dôkazom je to, že mu dala súhlas s jeho trvalým pobytom na spoločnej adrese.

Súd však vôľu manželov žiť v spoločnej domácnosti označil za niečo účelové, načo reagovala manželka
obžalovaného svojímlistom,ktorýdoručiladňa10.01.2023naKrajskýsúdvKošiciach,zktoréhoobsahu
vyplýva, že svojmu manželovi odpustila a chce, aby jej pomáhal s ich troma maloletými deťmi, pretože
ona chodí do práce.
Okresný súd napriek vyššie uvedenému je ale toho názoru, že vyššie uvádzané skutočnosti v žiadnom

prípade nerozptýlili pochybnosti o tom, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol
pokračovať v trestnej činnosti, či skrývaniu sa alebo jeho úteku v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu.
Navyše okresný súd v napadnutom uznesení znova poukázal na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ
nemal adresu trvalého pobytu a tiež nemal na seba telefonický kontakt, čo z pohľadu obhajoby je
potrebné považovať za absurdné.

Na argument obžalovaného, že väzba by mala trvať iba nevyhnutný čas, a teda jeho ďalšie väzobné
stíhanie je nedôvodné, okresný súd reagoval v napadnutom uznesení konštatovaním zákonného limitu
trvania väzby v dĺžke 36 mesiacov, pričom podľa názoru súdu doposiaľ vykonaná väzba v dĺžke 8
mesiacov, v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimerane dlhú.
Nemožno sa stotožniť s takýmto názorom súdu a nemožno brať do úvahy pri rozhodovaní o prepustení

z väzby dobu doposiaľ strávenú obvineným vo väzbe s dobou, ktorú zákon umožňuje stráviť vo väzbe
pre daný konkrétny čin. Takáto argumentácia súdu navyše vyvoláva dojem prejudikácie, že obžalovaný
bude držaný vo väzbe po maximálne možnú dobu, alebo aspoň po dobu, ktorá sa bude javiť súdu ako
primeraná vo vzťahu k zákonne ohraničenej celkovej dobe trvania väzby pre daný trestný čin.
Trvanie väzby obžalovaného nemôže byť závislé na svojvôli súdu a ani formou nátlaku na osobu

obžalovaného, ale má byť výsledkom dôsledného skúmania formálnych a materiálnych dôvodov
ďalšieho trvania väzby.
Obžalovaný poukazuje na svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní učinenú dňa 08.02.2023, kde
podrobne a logicky súdu uviedol skutočnosti svedčiace o tom, že sa nedopustil skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu.

Závery súdu uvedené v napadnutom uznesení, ktorými zdôvodňuje existenciu materiálnych podmienok
väzby, uvádzajúc okrem iného, že obžalovaný nebol oprávnený so zbraňou disponovať, keďže nie je
držiteľomzbrojnéhopreukazu,zpohľadusťažovateľasajaviabyťirelevantné.Tátoformuláciakonštatuje
disponovanie zbraňou obžalovaným, čo obžalovaný považuje za hrubé porušenie zásady prezumpcie

neviny, a to v súlade s nálezom Ústavné súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 367/2021 zo 16.12.2021.
V ďalšom obžalovaný poukázal na konštantnú judikatúru ústavného súdu, ktorá neustále zdôrazňuje, že
každé pozbavenie slobody musí byť zákonné, t.j. musí byť vykonané v súlade s konaním ustanoveným
zákonom. Navyše každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s
účelom čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, II.

ÚS 55/98,1. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00,1. ÚS 115/07).
Poukazujúc na vyššie uvedené obžalovaný vyslovil názor, že napadnuté uznesenie Okresného súdu
Spišská Nová Ves, sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 08.02.2023 je arbitrárne, nie je primerane odôvodnené
a nespĺňa predpoklady, ktoré pre ponechanie obžalovaného vo väzbe stanovujú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku.

zmysle vyššie uvádzaných okolností preto navrhujem, aby nadriadený krajský súd vyhovel sťažnosti,
zrušil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 08.02.2023 a aby ho
prepustil z väzby na slobodu.Alternatívne obžalovaný navrhol, pre prípad, ak by nadriadený krajský súd bol toho názoru, že dôvody
väzby naďalej existujú, navrhol, aby väzba bola nahradená:

podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
osobou obvineného,
podľa ustanovenia § 80 ods. 2 Tr. por. uložením povinnosti oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu,

ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu,
podľa ustanovenia § 80 ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a/, písm. e/, písm.
f/ Tr. por. uložením:
obmedzenia spočívajúceho v zákaze vycestovania do zahraničia,
obmedzenia spočívajúceho v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu na adrese C. XXX/XXB, XXX XX
C. - F., okrem účasti na nariadených úkonoch orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo

so súhlasom súdu alebo príslušného probačného a mediačného úradníka a zabezpečenia základných
životných potrieb, lekárov a hľadania zamestnania každý pracovný deň od 06:40 hod. do 15:50 hod. a
od 17:00 hod. do 18:30 hod.,
povinnosti spočívajúcej dostaviť sa v lehotách stanovených príslušným probačným a mediačným
úradníkom, najmenej jedenkrát za dva mesiace, k príslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi

a dodržiavať jeho pokyny,
povinnosti odovzdať cestovný pas do 24 hodín probačnému a mediačnému úradníkovi,
podľa ustanovenia § 82 ods. 4 Tr. por. nariadiť kontrolu vyššie uložených obmedzení a povinností
technickými prostriedkami podľa zák. č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí
technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

súčasne sa obžalovanému uloží povinnosť podrobiť sa kontrole technickým prostriedkom.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel

k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, a to v rozsahu argumentácie
uvedenej v dôvodoch písomnej sťažnosti, nadriadený súd nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí
okresného súdu, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť a vyhovieť

tak sťažnosti obžalovaného, resp. v zmysle alternatívneho návrhu po zrušení napadnutého uznesenia
nahradiťdôvodyväzbyobžalovanéhospôsobom,akosatohodomáhalvpísomnýchdôvodochsťažnosti.

Nepochybil okresný súd, keď v dôvodoch napadnutého rozhodnutia v krátkosti, ale podstatným
spôsobom v prvom rade poukázal na genézu týkajúcu sa obmedzenia osobnej slobody obžalovaného.

Osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená z dôvodov tzv. útekovej a preventívnej väzby a začala
plynúť dňom 22.6.2022.

Sudca pre prípravné konanie, ale aj teraz konajúca sudkyňa po prijatí obžaloby správne poukázali na

existenciu nielen materiálnych, ale aj formálno-právnych podmienok, na podklade ktorých nielen v štádiu
prípravného konania, keď došlo k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného, ale aj po prijatí obžaloby
a po výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2023 nedošlo k žiadnym podstatným
zmenám, pre ktoré by dôvody tzv. útekovej a preventívnej väzby boli pominuli, resp. aby ich bolo možné
nahradiť prijatím niektorých z inštitútov Trestného poriadku, resp. ich kombináciou.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom spáchanie skutku poprel
a nepriamo naznačil, že skutočným páchateľom skutku, ktorý je mu kladený obžalobou za vinu, by mala
byť iná osoba, bez náležiteho zistenia skutkového stavu, a to kontradiktórnym spôsobom konania,
v žiadnom prípade nie je takou skutočnosťou, ako sa to snaží v dôvodoch sťažnosti prezentovať

obžalovaný, teda že teraz v posudzovanom prípade nie je daný dôvod pre väzobné stíhanie jeho osoby.

Nadriadený krajský súd k tzv. útekovej väzbe, okrem toho, čo už uviedol okresný súd opakovane
v dôvodoch svojho rozhodnutia, a to dňa 6.12.2022 (č.l. 319 a nasl.) a rozhodnutia zo dňa 8.2.2023(č.l. 367 a nasl.) považuje za nutné poukázať, že na č.l. 315 trestného spisu je ako dôkaz založené
potvrdenie o spoločnom pobyte manželov, kde je uvedené obec Granč – Petrovce, ulica Gašparovec,
orientačné číslo 308 a súpisné číslo 235.

Z listu adresovaného Krajskému súdu v Košiciach manželkou obžalovaného (č.l. 346-348), pritom je
zistiteľné, že C. B. býva v obci C. – F. G. H. I. J. XXX/X.

Vyššie uvádzaná nezrovnalosť v adrese pobytu vzbudzuje vážnu pochybnosť o vierohodnosti tvrdenia

obžalovaného, že v prípade nahradenia väzby niektorým z inštitútov podľa Trestného poriadku by sa
skutočne zdržiaval na adrese ako to uvádza v dôvodoch sťažnosti, keď navyše k jeho zadržaniu došlo
v Košiciach na verejnom priestranstve pred obchodom potravín na ulici G. XX a obžalovaný pri výsluchu
do zápisnice o výsluchu obvineného uviedol, že sa v skutočnosti zdržiava u svojej babky na adrese J.
XX, K. – L..

Okresný súd nepochybil ani v tom rozsahu, pokiaľ naďalej konštatoval, že existuje aj dôvod tzv.
preventívnej väzby, pričom nadriadený krajský súd opätovne zdôrazňuje, že skutku, z ktorého je
obžalovaný naďalej dôvodne podozrivý, mal sa dopustiť v skúšobnej dobe, a to v trestnej veci okresného
súdu Košice I 10Tk/1/2015 zo dňa 6.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod
sp. zn. 4To/85/2021 zo dňa 9.2.2022, ktorými bol uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej

slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2, písm. a), b) Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov
s uložením probačného dohľadu do 10.2.2025.

Z vyššie uvádzaného nepochybne vyplýva, že teraz žalovaného skutku, z ktorého žalovania je naďalej

dôvodne podozrivý, sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a tak nadriadený krajský
súd môže len konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia na obžalovaného zjavne nemali dostatočný
prevýchovný účel.

Z vyššie uvedených dôvodov preto si nadriadený krajský súd v celom rozsahu osvojil argumentáciu

okresného súdu uvedenú v písomných dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré rozhodnutie
v žiadnom prípade nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne. Vzhľadom
na osobu obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia nadriadený krajský súd napriek novým
skutočnostiam, tak ako ich obžalovaný uviedol v dôvodoch písomnej sťažnosti, nezistil žiadne také
skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné alternatívne nahradiť dôvody väzby, tak ako sa toho domáhal

obžalovaný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.