Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, November 20, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/154/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203020
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1420203020.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Z.. S. G., K.., J.. XX.X.XXXX, Y.
G. I. G., N. X, zast. BUZINGER & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 15,
proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155,
o nariadenie neodkladného opatrenia v spore o ochranu finančného spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. septembra 2022 č.k. 18C/26/2020-266 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobou doručenou súdu dňa 4.8.2020 sa žalobca domáha, aby súd určil, že žiadosť o odklad splátok
úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podaná žalobcom žalovanej podľa zákona
č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov spĺňa všetky zákonom
ustanovené náležitosti, ďalej aby súd určil, že postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok úveru na
základe uvedenej žiadosti žalobcu podmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti žalobcu
na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 psím. b) zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Nakoniec žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť na

základe uvedenej žiadosti žalobcu odklad splátok úveru žalobcovi bezodkladne povoliť.
2/V rámci konania o veci samej súd prvej inštancie na návrh žalobcu uznesením č.k. 18C/26/2020-61 zo
dňa 19.8.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho
žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona
č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, najmä povinnosť
zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého zostatku uvedeného úveru pred pôvodnou
lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči žalobcovi v exekučnom konaní či realizáciou záložného
práva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3/Teraz napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol v poradí ďalší návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd žalovanej prikázal odstrániť všetky osobné údaje

žalobcu z interného systému žalovanej, ktorý žalovaná nazýva REBECCA, keďže tieto údaje v internom
zozname žalovanej sú objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi značnú majetkovú alebo nemajetkovú
ujmu. Ďalej navrhol žalovanej uložiť povinnosť do troch dní od doručenia neodkladného opatrenia
odstrániť zo svojho interného systému (interného registra) REBECCA všetky údaje označujúce žalobcu
ako osobu v omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do neho
zapísané v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z

20. apríla 2020 podanou podľa zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo
finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v zneníneskorších predpisov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tiež navrhol, aby
súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa vo svojom internom systéme (internom registri) REBECCA
zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osoby v omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním

hypotekárneho úveru v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanou podľa zákona č. 67/2020 Z.z., a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, ako aj povinnosť zdržať sa zasielania emailov a krátkych textových správ (sms)
žalobcovi, ktorými žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. upozorňuje na odmietnutia platieb

na účte (IBAN): N. a vyradení z recyklácie.
4/Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaná podaním z 3. júna 2022 súdu oznámila, že žalobcu v
súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20.apríla 2020
podanej podľa zákona č. 67/2020 Z.z. eviduje vo svojom internom systéme (internom registri) REBECCA
ako osobu (klienta) v delikvencii, teda osobu, ktorá je v omeškaní so splácaním predmetného
hypotekárneho úveru. Žalobca na pojednávaní vyzval žalovanú, aby uvedený negatívny záznam o jeho

osobe zo svojho interného systému (tzv. čiernej listiny) dobrovoľne bezodkladne odstránila, čo žalovaná
odmietla. Podľa § 30b ods. 13 zákona č. 67/2020 Z.z. odklad splátok nemá vplyv na príznak zlyhania
a nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka. Podľa § 30e uvedeného zákona splátka úveru odložená podľa §
30b sa na účely elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch nepovažuje za omeškanú.
Zo skutkových okolností, na ktoré žalobca upozornil na pojednávaní dňa 3. mája 2022 vyplýva, že

žalovaná neinformovala žalobcu o posúdení jeho žiadosti o odklad splátok úveru v súlade s § 30b
ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. (z vyjadrenia žalovanej nie je vôbec zrejmé, z akého zákonného dôvodu
odmietla žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru vyhovieť, keďže žiadosť obsahuje všetky zákonom
ustanovené náležitosti), a preto možno žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru považovať za ex lege
schválenú podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. Uvedený negatívny záznam v internom systéme

žalovanej teda bol uskutočnený v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z. (na uskutočnenie
negatívneho záznamu neexistoval a neexistuje žiadny skutkový ani právny dôvod), poškodzuje dobré
meno žalobcu, zhoršuje jeho kreditnú kvalitu ako dlžníka, a je objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi
značnú majetkovú a nemajetkovú ujmu. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1
CSP je preto podľa žalobcu zrejmá. Vo svojom písomnom stanovisku z 26. apríla 2021 dal žalobca do

pozornosti súdu skutočnosť, že mu žalovaná počnúc dňom 26. augusta 2020 začala pravidelne posielať
obťažujúce emaily a krátke textové správy (sms), ktorými žalobcu upozorňuje na odmietnutia platieb
hypotekárneho úveru. Z obsahu týchto správ je podľa žalobcu zrejmé, že mu ich žalovaná zasielala
v neskorých večerných a nočných hodinách, viaceré po 22. či dokonca po 23. hodine. Žalovaná po
uvedenom upozornení následne s týmto dlhodobým, vytrvalým a nechceným obťažovaním žalobcu

prestala. Dňa 25. augusta 2022, teda v deň ostatného pojednávania, bol žalobcovi zo strany žalovanej
opäť doručený obdobný obťažujúci email a sms, a opäť v neskorých večerných resp. nočných hodinách.
Žalovaná sa teda napriek uvedenému upozorneniu žalobcu rozhodla v týchto nezákonných obťažujúcich
a nátlakových praktikách voči žalobcovi pokračovať. Zasielanie uvedených vytrvalých a nechcených
emailov a krátkych textových správ (sms) žalobcovi zo strany žalovanej napĺňa znaky skutkovej podstaty

agresívnej obchodnej praktiky v zmysle bodu 3 časti Agresívne obchodné praktiky prílohy č. 1 (obchodné
praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé) k zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Tento nezákonný postup žalovanej je zároveň objektívne
spôsobilý privodiť žalobcovi značnú nemajetkovú ujmu. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle
§ 325 ods. 1 CSP je preto podľa žalobcu aj v tomto prípade zrejmá.

5/Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že neobstojí obrana žalovanej, že všetci
zamestnanci žalovanej a aj externý spolupracujúci subjekt, ktorý spravuje interný register žalovaného,
sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti, keďže pri akejkoľvek návšteve ktorejkoľvek pobočky žalovaného
má zamestnanec žalovaného prístup do tohto interného registra, pričom je vysoko pravdepodobné, že
tento negatívny záznam o osobe žalobcu ho objektívne znevýhodňuje v prístupe k akýmkoľvek službám

žalovanej a bráni mu aj v zlepšení existujúcich zmluvných podmienok, napríklad v znížení úrokovej
sadzby jeho hypotekárneho úveru u žalovanej. Súd prvej inštancie mal zhodne so žalovanou za to, že
povinnosť mlčanlivosti všetkých zamestnancov žalovanej je dostatočným prostriedkom ochrany práv
žalobcu ako klienta žalovanej, pričom aj z verejne dostupných všeobecných obchodných podmienok
žalovanej je zrejmé, že všeobecnou profesionálnou povinnosťou mlčanlivosti sú viazaní odborní

poradcovia žalovanej, vrátane právnych, účtovných, daňových a iných poradcov. Z obsahu spisu a ani
z doložených dokladov nevyplynulo, že by žalovaná znevýhodňovala žalobcu, alebo aspoň vykonávala
kroky smerujúce k znevýhodneniu žalobcu v prístupe k službám žalovanej a bránila mu v zlepšení
existujúcich zmluvných podmienok (napr. v znížení úrokovej sadzby hypotekárneho úveru). Uvedenéargumenty žalobcu tak ostali len v rovine tvrdení a preto súd návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovanej povinnosť odstrániť zo svojho interného
systému (interného registra) REBECCA všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v omeškaní

(v tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti so
žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru zo dňa 20.4.2020, nemohol vyhovieť a to aj s prihliadnutím
na princíp proporcionality, podľa ktorého musí byť požadované obmedzenie primerané a nesmie nad
nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neodkladného opatrenia
neprimeranúvýhodu.Navyšejezobsahuspisuzrejmé,žežalovanáaninemámožnosťdotohtosystému

zasahovať, pretože predmetný systém REBECCA spravuje pre žalovanú externá spoločnosť. Preto, ak
by aj boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrhu žalobcu by z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nebolo možné vyhovieť. Zároveň v súlade s vyššie uvedenými
dôvodmi súd považoval za nedôvodný aj návrh žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zdržať sa vo svojom internom systéme (internom registri)
REBECCA zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v omeškaní (v tzv. delikvencii)

so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru z 20.4.2020.
V súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal odstránenia
jeho údajov z interného systému žalovanej a povinnosti žalovanej zdržať sa zápisu údajov žalobcu v
internom systéme žalovanej, súd zároveň zdôraznil, že žalobca ani neosvedčil naliehavosť a nutnosť
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých

konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať
nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Žalobca prevzal výpis z interného
systému žalovanej REBECCA dňa 23.6.2022, avšak svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
predniesol až na pojednávaní dňa 25.8.2022, ktorý dňa 31.8.2022 doplnil v úplnom znení s potrebnými

náležitosťami, z čoho potom vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená
podmienka naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď žalobca podal tento návrh až po
uplynutí dvoch mesiacov, od kedy sa o evidencii jeho údajov v internom systéme žalovanej dozvedel.
6/Ďalej mal súd prvej inštancie rovnako za to, že žalobca neosvedčil naliehavosť a nutnosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať

sa zasielania emailov a krátkych textových správ (sms) žalobcovi, ktorými žalobcu v súvislosti s jeho
žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20.apríla 2020 podanej podľa zákona
č. 67/2020 Z.z. upozorňuje na odmietnutia platieb na účte (F.): N. a vyradení z recyklácie. Vychádzajúc
z tvrdení žalobcu, ktorými svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval, je potom
zrejmé, že vo vzťahu k žalobcovi neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej by

bolo potrebné poskytnúť nevyhnutnú ochranu, keďže mu žalovaná začala posielať e-maily a krátke
textové správy (sms), ktoré žalobca označil ako „obťažujúce“ už dňa 26.8.2020, pričom návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podal v jeho úplnom znení až dňa 31.8.2022; t.j. necelé dva roky
od zaslania prvých správ. Navyše z obsahu e-mailu a sms správy vyplýva, že žalovaná žalobcu len
upozornila na to, že platba bola odmietnutá a ak má potrebu previesť finančné prostriedky, musí

platbu zadať znova. Bez ohľadu na časový interval, počas ktorého žalovaná žalobcu len upozornila na
odmietnutie platby, mal súd za to, že takýto postup žalovanej je bežný nie len vo vzťahu k žalobcovi
ale aj ďalším klientom žalovanej a preto nejde o taký postup, ktorý by bol spôsobilý privodiť žalobcovi
nenapraviteľnú alebo len ťažko napraviteľnú ujmu. Navyše v priebehu konania vyplynulo, že tieto správy
sa generujú automaticky.

7/V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak podľa názoru súdu prvej inštancie absentovalo
dostatočné osvedčenie požadovaného nároku, a návrh ostal len v rovine tvrdení žalobcu. Na to, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, musí žalobca dostatočne preukázať naliehavosť a potrebu aplikácie
tohto inštitútu, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade nie
je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko žalobca dostatočne neuviedol a nezdokladoval

všetky skutočnosti, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia a
preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8/O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP a ustálenej
judikatúry /uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/50/2017 zo dňa 30.3.2017/ rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, s otázkou

trov konania a ich náhradou sa súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca namietajúc jeho nezrozumiteľnosť,
rozporuplnosť a zmätočnosť, na viaceré argumenty žalobcu súd prvej inštancie vôbec nereagoval,žalobca preto považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Pokiaľ ide o evidovanie
žalobcu ako delikventa v internom systéme žalovanej, žalobca zdôraznil, že žalovaná banka nemá
žiadny skutkový ani právny dôvod, ktorý by ju oprávňoval uvádzať jeho osobné údaje na tejto „čiernej

listine“ banky, keď s obsahu spisu je zrejmé, že žiadosť o odklad splátok úveru z 20. apríla 2020
žalobca vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z. táto obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti. Banka v súvislosti s podanou žiadosťou o odklad splátok úveru vedie
negatívny záznam o žalobcovi napriek tomu, že súd prvej inštancie skorším neodkladným opatrením
jej uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by mohli žalobcovi spôsobiť majetkovú alebo

nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru. Pokiaľ sa banka bránila tým,
že do svojho interného registra nemôže nijako zasahovať, keď systém REBECCA spravuje externá
spoločnosť, táto skutočnosť by znamenala, že žalovaná nemá pod svojou kontrolou osobné údaje
klientov, ktorý stav je v rozpore so zákonom o bankách. Žalovaná je druhá najväčšia banka pôsobiaca
v SR, do interného registra má prístup veľké množstvo zamestnancov, resp. iné osoby, už len táto
skutočnosť žalobcovi spôsobuje značnú majetkovú a nemajetkovú ujmu. Pokiaľ súd prvej inštancie

zamietnutie návrhu odôvodnil argumentom banky, poukazujúc na povinnosť mlčanlivosti všetkých
zamestnancov banky, žalobca primárne namietal, že predmetný negatívny záznam ho objektívne
poškodzuje v očiach zamestnancov žalovanej banky a zamestnancov prevádzkovateľa systému,
povinnosť mlčanlivosti týchto zamestnancov je preto celkom bez právneho významu. Pokiaľ súd prvej
inštancie konštatoval, že z ničoho doposiaľ nevyplynulo, že by žalovaná znevýhodňovala žalobcu v

prístupe k službám a bránila mu v zlepšení existujúcich zmluvných podmienok, toto je v rozpore so
skutkovým stavom. Žalobca vo svojom návrhu dohody o urovnaní sporu okrem iného navrhol, aby
mu manka zlepšila existujúce zmluvné podmienky v predmetnej úverovej zmluve, vrátane zníženia
úrokovej sadzby a predĺženia doby jej fixácie, čo žalovaná odmietla. Žalovaná na pojednávaní v tejto
súvislosti uviedla, že je v kontraste žiadosť o odklad splátok žalobcu a vzápätí jeho vyjadrenie, že

chce od žalovaného lepšie úrokové sadzby. Žalovaná tak žalobcovi odmietla znížiť úrokovú sadzbu
len z dôvodu, že ju žalobca v roku 2020 v súlade so zákonom požiadal o odklad splátok úveru, čo
samé osebe je v rozpore so zákonom (§ 30b ods. 13 zákona číslo 67/2020 Z.z. Pokiaľ súd prvej
inštancieargumentovaltiežodkazomnaprincípproporcionality,úplneopomenuluviesť,včomkonkrétne
videl porušenie princípu proporcionality prípadným nariadením neodkladného opatrenia. V ďalšom

odvolateľ konštatoval, že pokiaľ aj interný systém žalovanej spravuje iný subjekt, tento je povinný
riadiť sa pokynmi žalovanej, ktorá musí mať pri dodržaní nevyhnutnej odbornej starostlivosti možnosť
osobné údaje do svojho interného systému tak zaznamenávať, ako aj z neho kedykoľvek odstrániť. Súd
prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s podstatnou skutkovou okolnosťou, že žalovaná banka skôr
nariadené neodkladné opatrenie rešpektuje a negatívny záznam o žalobcovi v externom Spoločnom

registri bankových informácií neeviduje, vo svojom vlastnom internom systéme však žalobcu eviduje ako
delikventa. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola
splnená podmienka naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď žalobca podal návrh až po
uplynutí dvoch mesiacov, odkedy sa o evidencii dozvedel, žalobca argumentoval tým, že predmetnú
skutočnosť zistil koncom mesiaca jún, teda v dovolenkovom období, príprava a vyhotovenie návrhu

si vyžiadali primeraný čas, tak žalobca ako aj jeho právna zástupkyňa v letných mesiacoch prekonali
ochorenie COVID-19. Žalobca nakoniec v rámci ústneho pojednávania požiadal žalovanú o odstránenie
negatívneho záznamu z registra, čo táto odmietla, po čom ihneď žiadal nariadenie neodkladného
opatrenia. Pokiaľ ide o zasielanie obťažujúcich správ žalobcovi konštatoval, že po upozornení súdu
na obťažujúce emaily v apríli 2021 žalovaná s ich zasielaním prestala, zasielanie však bolo obnovené

dňa 25. augusta 2022, obťažovanie žalobcu zasielaním nedôvodných správ v neskorých večerných
a nočných hodinách pokračovalo aj v mesiaci september. Tvrdenie súdu, že takýto postup žalovanej
je bežný aj vo vzťahu k iným klientom a že správy sa generujú automaticky nemá oporu v žiadnych
dôkazoch, ale len z tvrdení žalovanej. Súd sa však nevysporiadal s podstatou námietky žalobcu, že
obťažujúce správy žalovaná zasiela žalobcovi v neskorých večerných a nočných hodinách bez právneho

dôvodu a výlučne v súvislosti s predmetnou žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru, a to aj napriek
tomu, že žalobca po uplynutí odkladu splátok v decembri 2020 hypotekárny úver žalovanej opäť riadne
spláca. Žalovaná pravidelne platby žalobcu každý mesiac prijíma, napriek tomu žalobcovi posiela
obťažujúce nepravdivé a zmätočné správy, narušujúce právnu istotu žalobcu, že platby boli odmietnuté
a platbu má zadať znovu. Konštatovanie súdu, že správy sú generované automaticky a preto zrejme ich

prijímanie v neskorých večerných a nočných hodinách musí žalobca akceptovať vyznieva iracionálne,
keď zasielanie týchto správ riadi systém ovládaný žalovanou bankou, ktorá tieto nastavenia môže
kedykoľvek zmeniť, čo sa prejavilo už v minulosti. Zasielanie nechcených a obťažujúcich správ napĺňa
znaky skutkovej podstaty agresívnej obchodnej praktiky v zmysle bodu 3 časti Agresívne obchodnépraktiky prílohy číslo 1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Takéto správanie žalovanej voči
žalobcovi je teda celkom nepochybne protiprávne, pričom takýto postup je zároveň objektívne spôsobilý
privodiť žalobcovi značnú nemajetkovú ujmu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol,

abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmenilanávrhunanariadeneneodkladného
opatrenia vyhovel.
10/Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP umožnil žalovanej vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
11/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie za vecne správne. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaná nemala a nemá žiadny skutkový ani
právny dôvod, ktorý by ju oprávňoval uvádzať jeho osobné údaje na „čiernej listine“, žalovaná poukázala
na skutočnosť, že nejde o žiadnu „čiernu listinu“, ale o informačný systém banky, v ktorom táto eviduje
všetky úvery - kedy, komu, v akej výške bol úver poskytnutý, výšku splátky, periodicitu platenia, dlžnú
čiastku po splatnosti, dátum vzniku omeškania. Takáto evidencia je zákonnou povinnosťou banky a
z tejto evidencie zákonom stanovené údaje sú exportované do úverového registra Národnej banke

Slovenska ako orgánu dohľadu. Tento informačný systém si nevytvorila banka sama a tento nie je
možné na takýto špecifický prípad nerozhodnutia o odklade splátok po tak dlhý čas osobitne technicky
nastaviť (prípad žalobcu je jediný z niekoľko desiatok tisíc žiadosti o odklad splátok, ktorá nebola
vybavená).Včase,keďpodobudlhšiuakodvarokynedošlokrozhodnutiuožiadostiopovolenieodkladu
splátok a splátky nie sú zo strany žalobcu uhrádzané, by systém vykazoval žalobcu ako neomeškaného

len v prípade, ak by splátky úveru boli uhradené, čo znamená, že banka by tieto musela uhradiť za
žalobcu. Do predmetného evidenčného systému banky majú prístup len vybraní zamestnanci, a to len
na základe opodstatnených podkladov, každý vstup do systému je logovaný, predmetný zamestnanec
musí byť pripravený vysvetliť dôvod vstupu do informačného systému, všetci dotknutí sú naviac viazaní
povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

K tvrdeniu žalobcu, že mu žalovaná banka odmietla znížiť úrokovú sadzbu na predmetnej zmluve len z
dôvodu, že ju žalobca v roku 2020 v súlade so zákonom požiadal o odklad splátok, poukázala žalovaná
na dohodu o mimosúdnom urovnaní, v ktorej okrem iného žalobca požadoval, aby mu banka uhradila
primeranéfinančnézadosťučineniepodľa§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.atovrozsahunemajetkovej
ujmy spôsobenej stavom právnej neistoty súvisiacim s neschválením odkladu splátok vo výške 1.000

eur za každý aj začatý mesiac, čo by predstavovalo vyše 50.000 eur, ďalej nemajetkovú ujmu spôsobenú
žalobcovi a jemu blízkym osobám stresom, frustráciou a psychickou traumou z hrozby zosplatnenia
úveru, exekúcie a dražby nehnuteľnosti vo výške 50.000 eur, ďalej nahradiť náklady za poskytnuté
právne služby súvisiace s predmetnou vecou v sume 13.500 eur (k marcu 2022), ako aj akceptovať
zmenu úverovej zmluvy - fixácia pod dobu 10 rokov, úrok 0,4 % p.a., právo žalobcu kedykoľvek počas

fixácie istinu alebo časť úveru splatiť bez akejkoľvek sankcie. Banka túto ponuku žalobcu nemohla
prijať pre jej neprimeranosť, uvedené podmienky by neakceptovala u žiadneho iného klienta, nie je teda
pravdivétvrdeniežalobcu,žedôvodomneprijatiajehoponukymalabyťžiadosťžalobcuoodkladsplátok.
Nakoniec žalobca má právo svoj úver refinancovať v inom peňažnom ústave, ak sa domnieva, že by mu
bol poskytnutý za uvedených, pre neho výhodnejších podmienok.

Napriek vyššie uvedenému - nemožnosť žalovanej osobitne technicky nastaviť jej evidenčný informačný
systém pre takéto jednotlivé prípady, žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi interne nastavenú osobitnú/
individuálnustarostlivosť,atotak,ženeuskutočňuježiadneúkonysmerujúcekjednorazovémusplateniu
celého zostatku úveru, k súdnemu/exekučnému vymáhaniu, k výkonu záložného práva a do externého
registra (SRBI) žalobcu preukázateľne reportuje ako neomeškaného so splácaním predmetného úveru.

Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaná nerešpektovala uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 19.8.2020.
Vsúvislostisnámietkoužalobcu,žebyhožalovanámalapoškodzovaťtým,žebyoňomviedlanegatívny
záznam, poukázala žalovaná na už súdu predložené výpisy zo SRBI, ktorých je zrejmé, že žalobca je
v omeškaní so splácaním splátok z úverových zmlúv uzavretých s inou bankou (pri dvoch úverových

zmluvách viac ako 2 roky), žalobca svoje tvrdenie o tom, že by mu práve žalovaná mala spôsobiť značnú
majetkovú a nemajetkovú ujmu ničím nepreukazuje. Naopak žalovaná predložila súdu dôkaz o tom, že
ona o žalobcovi reportuje do úverového registra údaje v zmysle, že ide o splácanie bez omeškania. To,
že žalobca má záväzky voči iným finančným inštitúciám po lehote splatnosti, v dôsledku čoho dochádza
k zhoršeniu kreditnej kvality, nemožno už pričítať na ťarchu žalovanej, ale zrejme neplneniu si záväzkov

zo zmlúv uzavretých s inými finančnými inštitúciami zo strany žalobcu.
Pokiaľ ide o zasielanie údajne obťažujúcich správ žalobcovi, systém žalovanej v prípade, ak sa
splátka úveru z nejakého dôvodu nezrealizuje, automaticky o tom informuje klienta zaslaním správy,
čím si žalovaná len plní povinnosť uloženú jej zákonom č. 492/2009 Z.z. Samotný obsah správy,ako aj skutočnosť, že jej zaslaním si žalovaná plní zákonom stanovenú povinnosť, vedú žalovanú k
presvedčeniu,žetakátosprávanemôženapĺňaťznakyskutkovejpodstatyagresívnejobchodnejpraktiky
ako tvrdí žalobca. Vo všeobecnosti informovanie klienta o nezrealizovaní platby je predsa v jeho záujme,

aby vedel, že platba sa napriek príkazu nezrealizovala. Keďže predmetné platobné operácie prebiehajú
v noci, aj správy sa automaticky odosielajú klientom v nočných hodinách.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
12/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
14/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15/Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
17/Nariadenie neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba
úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej,

i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že tu je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné
vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,

ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich
skutočností z priložených dôkazov.

18/Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne
vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých

skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
19/V súdenej veci žalobca dňa 20. apríla 2020 požiadal žalovanú o odklad splátok úveru na dobu 9
mesiacov, prostredníctvom elektronického formulára na webovej stránke žalovanej. Žalovaná dňa 13.
mája 2020 žalobcovi oznámila, že žiadosť neobsahuje povinné náležitosti alebo obsahuje nesprávne
údaje,keďnebolomožnéoveriťidentitužalobcu,údaježiadateľasanezhodujúsúdajmivevidenciibanky

- doklad totožnosti. Žalobca nevyhovenie jeho žiadosti o odklad splátok úveru z dôvodu, že údaj uvedený
v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje s údajmi v evidencii banky,
považuje za rozporný s § 30b ods. 4 zákona číslo 67/2020 Z.z. a takýto postup banky za šikanózny,
majúci znaky zákonom zakázané nekalej obchodnej praktiky.
20/Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na svoju povinnosť ako veriteľa v zmysle § 30b ods. 9 zákona

č. 67/2020 Z.z. pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie
postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu, pričom
osobitný predpis jednoznačne stanovuje povinnosť vykonať identifikáciu klienta, rovnako jednoznačne
stanovuje čo je to identifikácia (pri fyzickej osobe okrem iného zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti).
21/Podľa § 30b ods. 9 zák. č. 67/2020 Z.z. žiadosť o odklad splátok možno podať v listinnej podobe alebo

prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie. Pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti
o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti
podľa osobitného predpisu (§ 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z); ak je veriteľom banka, ustanovenia
osobitného predpisu (§ 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z.) sa nepoužijú.22/Zodpovedanie otázky, či žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru z 20. apríla 2020 spĺňa všetky
zákonom ustanovené náležitosti, resp. či postup žalovanej napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, je
predmetom konania o veci samej, ich riešenie v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení miesto

nemá. V danom prípade podstatným sa javí, že žalovaná banka doposiaľ o povolení odkladu splátok
úveru nerozhodla, v lehote do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok ale informovala žalobcu,
že žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom
oznámené skutočnosti. Rozhodne však nedošlo k situácii, kedy by banka (podľa § 30b ods. 7 zák. č.
67/2020 Z.z.) dlžníka o povolení, nepovolení odkladu či o potrebe doplnenia žiadosti neinformovala

vôbec, nemožno tak považovať odklad splátok za povolený. V zmysle § 30b ods. 13 zákona č. 67/2020
Z.z. len povolený odklad splátok nemá vplyv na príznak zlyhania a nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka.
Pokiaľ žalobca napriek tomu splátky úveru nehradil, žalovaná žalobcu eviduje (vo svojom internom
informačnom systéme) ako osobu v omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru.
23/Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že žalovaná banka nemá
žiadny skutkový ani právny dôvod, ktorý by ju oprávňoval uvádzať jeho osobné údaje na tejto

(podľa jeho názoru) „čiernej listine“ banky. Rovnako neobstoja jeho tvrdenia v smere, že by žalovaná
znevýhodňovala žalobcu v prístupe k službám a bránila mu v zlepšení existujúcich zmluvných
podmienok, keď žalovaná žalobcovi neodmietla znížiť úrokovú sadzbu len z dôvodu, že ju žalobca
v roku 2020 v súlade so zákonom požiadal o odklad splátok úveru. Obava žalobcu, že predmetný
negatívny záznam ho objektívne poškodzuje v očiach zamestnancov žalovanej banky a zamestnancov

prevádzkovateľa systému, je neodôvodnená, keď v prvom rade nemožno jednoznačne konštatovať
neoprávnenosť vedenia takéhoto záznamu, nakoniec ale žalovaná vysvetlila, že do predmetného
evidenčného systému banky majú prístup len vybraní zamestnanci, a to len na základe opodstatnených
podkladov, každý vstup do systému je logovaný, predmetný zamestnanec musí byť pripravený vysvetliť
dôvod vstupu do informačného systému a všetci dotknutí sú naviac viazaní povinnosťou zachovávať

mlčanlivosť. Žalovaná predložila súdu dôkaz o tom, že o žalobcovi reportuje do úverového registra
(SRBI) údaje v zmysle, že ide o splácanie bez omeškania. To, že žalobca má záväzky voči iným
finančným inštitúciám po lehote splatnosti, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu kreditnej kvality,
nemožno už pričítať na ťarchu žalovanej, ale zrejme neplneniu si záväzkov zo zmlúv uzavretých s inými
finančnými inštitúciami zo strany žalobcu.

24/Pokiaľ ide o zasielanie údajne obťažujúcich správ žalobcovi, aj tu žalovaná dostatočne vysvetlila,
že systém žalovanej v prípade, ak sa splátka úveru z nejakého dôvodu nezrealizuje, automaticky
o tom informuje klienta zaslaním správy, čím si žalovaná len plní povinnosť uloženú jej zákonom
č. 492/2009 Z.z. Samotný obsah správy (informácia pre spotrebiteľa) vylučuje, že by takáto správa
napĺňala znaky skutkovej podstaty agresívnej obchodnej praktiky. Vo všeobecnosti informovanie klienta

o nezrealizovaní platby je v jeho záujme, aby vedel, že platba sa napriek príkazu nezrealizovala. Pokiaľ
predmetné platobné operácie prebiehajú v noci, a správy sa automaticky odosielajú klientom v nočných
hodinách, môže žalobca jednoduchým nastavením prijímania správ od konkrétneho odosielateľa na
svojom prijímacom zariadení príjem správ v určenom časovom rozsahu buď obmedziť tak, aby ho tieto
napr. v nočných hodinách nerušili, alebo ich príjem celkom vylúčiť.

25/Zvyššieuvedenéhojepotomzrejmé,žežalobcaneposkytolsúdudostatočnéosvedčeniezákladných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, resp. osvedčenie, že tu je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na
jeho strane. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko žalobca dostatočne neuviedol a nezdokladoval všetky

skutočnosti, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia a preto
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
26/O trovách celého konania vrátane trov neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP.
27/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).